Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224200203.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Romana Lajoša a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Silverside Financial services, s.r.o.,
so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, zastúpený:
VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 807
915, proti žalovanej: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., štátny občan SR, o zaplatenie

sumy 7 372,17 Eura s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
7csp/4/2024 – 105 zo dňa 3.2.2025 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku II.
Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku III. a súvisiacom výroku o trovách konania IV. a v rozsahu
zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný
súd“) rozhodol tak, že: „I. Zastavuje konanie v časti zaplatenia sumy 414,- eur.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 493,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 01.10.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

Vec právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,2, zákona č. 40/1964. Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo
aj „ZoSÚ“) a čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice Rady 2008/48.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že pôvodný veriteľ (Silverside, a.s.) a žalovaná uzatvorili
dňa 15.03.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej pôžičku

vo výške 8 700 Eur.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2022 bol vyhlásený konkurz
na úpadcu Silverside, a.s.
Uznesením tunajšieho súdu pod č.k. 7Csp/4/2024-99 zo dňa 08.10.2024 bola na miesto doterajšieho
žalobcu do konania pripustená spoločnosť Silveside Financial services, s.r.o., IČO: 51 179 172.
Žalovaná zaplatila na predmetný úver doposiaľ sumu 3 206,40 Eura, z toho 2 792,40 Eura do podania

žaloby a sumu 414 Eur po podaní žaloby.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a to predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré musia byť v zmysle
rozsudku Súdneho dvora zo dňa 23.01.2025 vo veci C-677/23 výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto

zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd posúdil predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 3206,40 Eura z celkovej sumy 8 700 Eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 493,60 Eura,
spolu so zákonným úrokom z omeškania od 01.10.2022 (od vyhlásenia konkurzu) do zaplatenia.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 414 Eur súd konanie v tejto časti zastavil.

Pokiaľideozmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsumyodprvéhodňaomeškania,vkonanízaťažovalo
dôkazné bremeno žalobcu preukázať, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá bola individuálne dojednaná,
čo žalobca nepreukázal. Zmluvná pokuta bola súčasťou úverových podmienok vopred pripravená na
tlačive žalobcu, ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť. Popri úrokoch z omeškania
ide o duplicitnú sankciu pre žalovanú, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na približne rovnaký pomer
úspechu a neúspechu strán sporu súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý
proces, keď z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov súd nepriznal žalobcovi jednotlivé
žalované nároky, a teda rozsudok nie je riadne odôvodnený. Namietal tiež porušenie princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď stranám sporu v priebehu celého konania nebola

známa právna úvaha sudcu. Ak by žalobca vedel, že prvoinštančný súd nepovažuje ním uplatnený nárok
za nárok uplatnený v súlade so zákonom, preukázal by všetky skutočnosti, ktoré svedčia o dôvodnosti
návrhu. Žalobca má za to, že Okresný súd Bardejov na základe vykonaných dôkazov nesprávne
zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní absolútne odignoroval skutočnosti vyplývajúce z predložených
dôkazov a navyše pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Podľa žalobcu

zmluva obsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, vrátane predpokladov použitých pre výpočet
RPMN. Podľa názoru žalobcu Okresný súd Bardejov svojím odôvodnením nesprávne interpretoval
Rozsudok Súdneho dvora.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok II., III. a IV. zmenil tak, že žalobe v
plnom rozsahu vyhovie a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

resp. výrok II., III. a IV. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu,
akoajkonania,ktorémupredchádzaloaodvolaniažalobcupodľa§363a§365ods.1CSP,priviazanosti
dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
dospel k záveru, že rozsudok je vo výrokoch III. a IV. potrebné zrušiť, a odvolanie proti výroku II. nie

je prípustné.

5. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten
z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna

vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Nevyhnutným procesným dôsledkom nedostatku vecnej legitimácie, či už na strane žalobcu alebo na

strane žalovaného, je zamietnutie žaloby. V prípade nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemožno
súdnym rozhodnutím žalobcovi priznať právo, ktoré mu podľa hmotného práva nepatrí, a v prípade
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nemožno žalobcovi priznať právo proti tomu, kto podľa hmotného
práva nie je nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R 60/2018 konštatoval, že následkom postupu
pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných

predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez
námietky z úradnej povinnosti.

7. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú

a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8. Ustanovenie citovaného § 17 ZoSÚ predstavuje normatívnu súčasť ochrany spotrebiteľa a prísnejšiu
úpravu režimu postúpenia pohľadávky, než je zakotvená v Občianskom zákonníku, ktorá v záujme
ochrany slabšej zmluvnej strany kladie ďalšie podmienky na veriteľa podmieňujúce platnosť postúpenia

pohľadávok zo spotrebiteľských úverov na iné subjekty.
Skúmanie otázky platnosti postúpenia pohľadávky podľa § 17 ZoSÚ je preto nielenže súčasťou nutného
prieskumu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súdom, ku ktorému musí pristúpiť v každom
súdnom konaní, ale zároveň aj prejavom princípov ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
danom záväzkovom vzťahu.

9.Podmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávkyvzmysleust.§17ods.1ZoSÚjejejsplatnosť.Žalobca
v žalobe uviedol, že ním uplatňovaná pohľadávka sa stala splatnou ex lege vyhlásením konkurzu na
majetok pôvodného veriteľa, a to podľa ust. § 46 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).

10. Podľa ust. § 46 ods. 1 veta prvá ZoKR, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred
vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu
až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

11. V konkurznom konaní sa rieši uspokojovanie pohľadávok veriteľov úpadcu tým spôsobom, že
sa speňaží majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, a z tohto výťažku sa pomerne uspokoja ich
pohľadávky. Konkurzné konanie by malo len obmedzený účinok, ak by sa v ňom mohli uspokojovať len
tie pohľadávky, ktoré sú splatné ku dňu vyhlásenia konkurzu alebo k momentu rozdeľovania výťažku.

S týmto cieľom sa vyhlásením konkurzu stanú splatnými všetky záväzky, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu. Zároveň sa týmto momentom stanú splatnými aj všetky pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred
vyhlásením konkurzu.
Vyhlásením konkurzu sa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúceho konkurzu, považujú za splatné od vyhlásenia konkurzu až

do jeho zrušenia. Splatnosť pohľadávok a záväzkov, ktoré neboli splatné pred vyhlásením konkurzu, je
len účelová a dočasná. Účelovosť sa prejavuje v tom, že je to len na účely konkurzu, a dočasnosť v
tom, že trvá len do zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa obnovuje pôvodná splatnosť záväzkov,
ktoré neboli uspokojené, a pohľadávok, ktoré neboli splnené (komentár Ďurica, M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496).

12. Ako už bolo uvedené, podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods.
1 ZoSÚ je, že musí ísť o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Len
takúto pohľadávku je možné platne postúpiť. V zmysle ust. § 46 ods. 1 ZoKR sa pohľadávka, ktorá sa

týka majetku podliehajúcemu konkurzu, nestáva splatnou, ale len sa za splatnú považuje, a aj to len
na účely konkurzu a len dočasne. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky podľa ust. § 17 ods. 1
ZoSÚ však nie je pohľadávka, ktorá sa za splatnú považuje, ale pohľadávka, ktorá sa splatnou reálne
a natrvalo stala. Navyše „fikcia splatnosti“, ktorú predpokladá ust. § 46 ods. 1 ZoSÚ platí len pre účelyuspokojovania pohľadávok v konkurznom konaní, a preto nemôže prelomiť osobitné sprísnené kritériá
postupovania pohľadávok podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ.

13. Odvolací súd nijako nespochybňuje režim ust. 46 ods. 1 ZoKR, a teda, že pohľadávka úpadcu
vzniknutá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je v prípade vyhlásenia konkurzu považovaná za
predčasne splatnú ex lege a ako taká môže byť uspokojená v konkurze, a to aj podaním žaloby na súde,
avšak nemôže byť predmetom postúpenia na iný subjekt.

14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa sa
vyhlásením konkurzu ex lege nestala splatnou v zmysle požiadaviek ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ a teda
nemohla byť ani platne postúpená.
Vzhľadom na to, že splatnosť nenastala ex lege, pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a v zmysle úverovej zmluvy bola splatnosť úveru dohodnutá na 20.3.2027, úver je stále živý a ako taký
nemohol byť predmetom cesie. Ak bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávka v rozpore s ust. §

17 ods. 1 ZoSÚ, je takáto zmluva neplatná, postupník sa nemohol stať novým veriteľom pohľadávky.

15. Keďže súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie sa týmito úvahami nezaoberal,
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v rozsahu výroku
o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

16. Bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne skúmať otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto konaní v zmysle vyššie naznačených úvah.
Ak prvoinštančný súd dospeje k záveru, že k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť, bude skúmať všetky

zmluvyopostúpenípohľadávky,tedačipredmetomcesiebolaprávepohľadávkavočižalovanejuvedená
v prílohách zmlúv.
Ak by prvoinštančný súd zistil, že žalobcom uplatnená pohľadávka patrí žalobcovi, v prvom rade posúdi,
či poskytovateľ úveru riadne skúmal predpoklady žalovanej ako spotrebiteľky schopnosť splácať úver
a či jeho vyhodnotenie získaných informácií bolo správne.

V prípade splnenia aj toho predpokladu, súd bude povinný skúmať obsah uzavretej úverovej zmluvy
z pohľadu jej obligatórnych náležitostí a prípadnej existencie neplatných zmluvných podmienok. Až
v takom prípade môže priznať žalobcovi, ak preukáže svoju aktívnu vecnú legitimáciu, uplatnený nárok,
a to vo výške zodpovedajúcej zisteným okolnostiam jeho jednotlivých zložiek v súlade so zákonom.
Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade celých trov konania.

17. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.
Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, vrátane výroku II., ktorým súd prvej

inštancie jeho žalobe v časti vyhovel. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom je v prospech žalobcu, tento nie
je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Preto odvolací súd odvolanie žalobcu v časti smerujúcej
proti vyhovujúcemu výroku II. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386

písm. b) CSP v spojení s ust. § 359 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).