Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010366
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7625010366.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 23. februára 2026, v trestnej veci proti obvinenému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 83/2025 zo dňa 25.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 1T 83/2025 zo dňa 25. novembra 2025 podľa §
241 ods. 6 Tr. poriadku a § 220 ods. 1 Tr. poriadku schválil zmier medzi obvineným A. B. a poškodenou
A. C., zastúpenou zákonným zástupcom: A. D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F., F. G. B. XX, okres
Levoča, ktorého obsahom bolo ospravedlnenie sa obvineného poškodenej A. C. za konanie, ktorého sa

dopustil, náhradu škody poškodenej A. C. z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 47.548
eur uhradenej z PZP obvinenej strany poisťovňou Wüstenrot, a. s., náhradu škody Union zdravotnej
poisťovni v sume 12.316,82 eur jej budú uhradené z PZP obvinenej strany poisťovňou Wüstenrot, a. s.,
kedy škodová udalosť bola poisťovni riadne a včas nahlásená a je evidovaná pod č. poistnej udalosti
1537.5535/010 a zároveň obvinený A. B. zložil na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves sumu 500,-
eur určenú na ochranu a podporu obetí trestných činov a zastavil trestné stíhanie obvineného pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h) Tr. zákona pre skutok spáchaný tak, že:

dňa 22. marca 2024, v čase okolo 09.35 h, v meste Spišské Podhradie, okres Levoča, po ceste
číslo II/547, viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Sportage, evidenčné číslo H. I., kde pri
budove Slovenskej pošty, pri odbočení na Mariánske námestie, nedal prednosť chodcovi A. C.,

ktorá prechádzala cez riadne vyznačený prechod pre chodcov na Mariánskom námestí od budovy
Slovenskej pošty, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla Kia Sportage KS-719 CH narazil do chodkyne
poškodenej A. C., ktorá v dôsledku zrážky spadala na zem, pričom utrpela epidurálne krvácanie v čelovo
temennej oblasti vpravo, subrachnoidálne krvácanie v čelovo spánkovej oblasti vpravo, impresívnu
zlomeninu lebky v čelovo, spánkovej a temennej oblasti vpravo, impresívnu zlomeninu lebky temennej
oblasti vľavo, otras mozgu, zlomeninu tretieho krížového stavca s ľahkou anguláciou a pomliaždenie

mäkkých častí hlavy s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej tri mesiace, počas ktorých
bola závažným spôsobom obmedzovaná v obvyklom spôsobe života a súčasne aj zo psychiatrického
hľadiska utrpela organický psychosyndróm poúrazový s obrazom ťažkej demencie, pričom ide o trvalú
inverzibilnú zmenu bez možnosti zlepšenia a liečby a takto konal v rozpore s ustanovením § 4 ods.
1 písm. f/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, nakoľko má za to, že v tomto prípade okolnosti
prípadu spočívajúce v nedaní prednosti poškodenej na riadne vyznačenom priechode pre chodcov,
neodôvodňujú postup v zmysle § 241 ods. 6 Tr. poriadku a § 220 Tr. poriadku. Poukazuje na to, že práve

pri pohybe chodcov cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov, by mal chodec v zmysle ust.
§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov požívať zvýšenú ochranu, pričom vodič vozidla ho nesmie ani ohroziť.

Súčasne poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru doprava cestná, podľa ktorého vodič

vozidla Kia mal technickú možnosť vidieť chodkyňu C. a v čase cca 2,7 s pred prvým vzájomným
kontaktom vozidla Kia s telom chodkyne C. vozidlo Kia stále stálo na mieste, v ktorom vodič zastavil.
Súčasne poukázal aj na nenapraviteľný následok na zdraví poškodenej A. C., ktorý utrpela pri dopravnej
nehode, ktorá okrem iného utrpela ťažké zranenia mozgu ako životne dôležitého orgánu ľudského tela a
zo psychiatrického hľadiska organický psychosyndróm poúrazový s obrazom ťažkej demencie, pričom
ide o trvalú inverzibilnú zmenu bez možnosti zlepšenia a liečby.

Vzhľadom na uvedené má za to, že u obvineného A. B. neboli najmä s poukazom na povahu a
závažnosť spáchaného skutku splnené podmienky na postup podľa § 220 Tr. poriadku. U obvineného,
nakoľko trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, považuje z hľadiska
individuálnej i generálnej prevencie trestu, za nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b)

Tr. poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/83/2025 zo dňa 25.11.2025
a uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Na podklade sťažnosti prokurátora krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd správne posúdil splnenie všetkých
zákonných podmienok pre schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania obvineného tak, ako ich
zakotvuje§220ods.1Tr.por.Srozhodnutímokresnéhosúdusasťažnostnýsúdvplnejmierestotožňuje

a to aj napriek výhradám, ktoré voči napadnutému uzneseniu vzniesol okresný prokurátor vo svojej
sťažnosti. Je pravda, že obvinený sa dopustil predmetného skutku voči poškodenej, ktorá sa v tom čase
akochodkyňapohybovalanaprechodeprechodcov,čobolozohľadnenéprisamotnejprávnejkvalifikácii
skutku. I keď je nesporné, že obžalovaný nedal prednosť chodcovi na prechode pre chodcov, uvedené
samo o sebe automaticky nevylučuje možnosť aplikácie uvedeného odklonu. Predovšetkým je nutné si

uvedomiť, že išlo o nedbanlivostné porušenie povinnosti vodiča v rámci inak súladného správania sa
obvineného ako vodiča pred miestom zrážky, resp. pred vjazdom na hlavnú cestu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obvinený zastal pred vjazdom na hlavnú cestu, dával
prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste a evidentne len nesústredil svoju pozornosť a riadne
neskontroloval prechod pre chodcov, ktorý sa nachádzal pred ním na ceste, na ktorú sa chystal

odbočiť. Ide o časté, resp. typické nepozornosti v takýchto a obdobných situáciách, keď vodiči si
často zvyknú nevšimnúť chodca na prechode aj v dôsledku takejto - len ľahkej nepozornosti. Napriek
uvedenému nemožno samozrejme takéto správanie ospravedlniť, ide o protiprávne konanie, ktorým
sa porušila dôležitá povinnosť vodiča. Na druhej strane, a to je aj dôvod, pre ktorý sa súd nestotožnil
s námietkou sťažovateľa, v zmysle ktorej nedanie prednosti chodcovi na prechode pre chodcov, v tomto

prípade podľa názoru sťažovateľa vylučuje možnosť a vhodnosť použitia odklonu, spočíva práve
v okolnostiach posudzovaného skutku, kde nejde o prípad, kedy by pred samotnou zrážkou obvinený
porušoval iné povinnosti vodiča, napríklad by sa pohyboval po ceste pred prechodom pre chodcov
neprimeranou rýchlosťou, nerešpektoval by pred prechodom inú príkazovú alebo zákazovú značku,
jazdil by riskantným spôsobom, či napriek vstupu chodca na prechod by si vynucoval právo prednosti.

Žiadnetakétoodsúdeniahodnésprávanieobvineného,akookolnosťprípadu,nebolapreukázanáapreto
len samotné zanedbanie povinnosti dať prednosť chodcovi na prechode za daných okolností tohto
skutku – vychádzanie na hlavnú cestu po tom, čo predsa len dával obvinený prednosť účastníkom
premávky na hlavnej ceste - nie je podľa názoru krajského súdu tak závažným konaním, pre ktorý by
bola neprípustná aplikácia inštitútu zmieru.

Ďalším argumentom zo strany sťažovateľa, na základe ktorého nesúhlasí so spôsobom rozhodnutia
okresného súdu bolo spôsobenie nenapraviteľného následku na zdraví poškodenej. Trestný poriadok
v § 220 ods. 2 vylučuje schválenie zmieru len v prípade, keď bola trestným činom spôsobená
smrť. Závažnosť spáchaného činu a aj miera, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem súpodmienky, na ktoré je naviazaná možnosť použitia zmieru. V prípade obvineného ide o porušenie
dôležitej povinnosti so závažnými následkami na zdraví poškodenej, avšak ako už bolo uvedené, súd
nevyhodnotil závažnosť daného skutku ako tak vysokú, pre ktorú by bolo neprípustné schváliť zmier.

Pokiaľ ide o závažnosť spôsobného následku na zdraví poškodenej, podľa názoru krajského súdu, na
tomto následku významnú mieru zohral aj vek poškodenej, ktorý podstatne spolupôsobil popri konaní
obvineného ako prvotnej príčine v príčinnom vzťahu, ktorý sa vytvoril v tejto trestnej veci. Preto, aj
keď na prvý pohľad je nepochybné, že ide o nenapraviteľný následok, zároveň ide aj o isté vybočenie
z medzí inak bežných prípadov takéhoto druhu, kde predmetná osobitosť prípadu tkvie v osobe a veku

poškodenej. Prevažne takéto skutky nezvyknú končiť až tak výraznými následkami na zdraví, a preto by
bolo nespravodlivé nepripustiť zmier v posudzovanom prípade, hlavne ak poškodená zastúpená svojim
splnomocnencom prejavila takú mieru ľudského odpustenia, že uzavrela s poškodeným zmier, pričom
niet pochýb, že by motívom jej konania bolo zištná snaha získať neprimerané zadosťučinenie. Súd
v plnej miere akceptuje rozhodnutie a vôľu procesných strán a najmä zdôrazňuje, že tak po formálnej
ako materiálnej stránke boli splnené podmienky na schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru o vecnej správnosti
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu, pričom okresným prokurátorom namietaná nevyhnutnosť
uloženia trestu zákazu činnosti sa javí byť ako zbytočne prísna sankcia, nakoľko vykonávanie tejto
činnosti má obvinený už od dňa spáchania skutku zakázané administratívnym rozhodnutím a preto účel
trestu, ktorý sa prokurátor snaží dosiahnuť, bol už prakticky dosiahnutý týmto predbežným opatrením,

teda obvinený už nemohol vykonávať danú činnosť dostatočne dlho a preto trvať na uložení tohto druhu
trestu, by predstavovalo len formálne uloženie tohto trestu, keďže aj v prípade jeho reálneho uloženia, do
jeho vykonania by sa započítalo obdobie v zmysle § 61 ods. 8 časť za bodkočiarkou Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.