Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Roštárová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125339632
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6125339632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Pomoc Motoristom, s.r.o., so sídlom Pekná 30/36, Žilina IČO:50 247 026, zast. ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IĆO:00 585 441, zast. FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o. so dílom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie
477,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 477,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,40 % ročne zo sumy 477,01 eur od 02.05.2025 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 06.10.2025, domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 477,01 eur s úrokom z omeškania vo výške
7,40 % ročne zo sumy od 02.05.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.02.2025 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej

bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
poškodená. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 121/2025 zo dňa 10.03.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 10.3.2025 do 17.3.2025 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo

z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 01.04.2025 na sumu 1 322,02 eur s DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,

za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenejfaktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2025 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 1 322,02 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá

pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 17.04.2025 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 845,01 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu

nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany
žalovaného. Žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 30.04.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona

o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 15.04.2025 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Preto sa domáha okrem istiny aj úrokov z omeškania vo výške 7,4 % ročne od
02.05.2025 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že

došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len
osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve
žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj
k vzniku škody. (napr. rozsudok KS v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie KS

v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok KS v
Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).K postupovanej pohľadávke uviedol, že poškodený
sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho

dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené

vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie

oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné,
vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú
skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS Žilina zo
dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 a rozsudok zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli

poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.
zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014 a KS v Žiline

zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33.
Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť
poškodenémuúrokyzomeškaniapodľaosobitnéhopredpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.

Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol
dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujalzjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s
legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn.
III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.07.2025 platobný rozkaz, sp. zn. 36Up/888/2025, ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 477,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,40
% ročne od 02.05.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať odpor.
Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola
postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol skutkové okolnosti, ktoré uviedol aj žalobca v žalobe a v súvislosti s
uplatneným nárokom Žalobcu uvádza, že tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia sa odvolal na odôvodnenie uvedené v
Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného
vozidla v rozsahu 5 dní. Zapožičanie Náhradného vozidla bolo priznané do dňa vystavenia faktúry za
opravu vozidla poškodeného, t. j. do dňa 14.03.2025. Žalovaný zároveň priznal a vyplatil poplatok za

pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Má za to, že prenájom náhradného vozidla po reálnej
oprave poškodeného motorového vozidla poškodeného bol zjavne neúčelný. Z Oznámenia o poistnom
plnení sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie
zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá a žiadnym spôsobom

nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo
dňa 17.03.2025 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že
jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal
k dispozícii iné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod
nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho považuje

za zjavne účelový. Má za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň
má za to, že moment doručenia krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený odvoláva vo svojom
čestnom prehlásení) je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom
oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho
práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj

faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti). Vzhľadom k uvedenému má za to, že uplatnené
nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a
neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave,
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky a je rovnaká vo

viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. K nutnosti a
účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla namietanej žalovaným uviedol, že pre posúdenie nutnosti
a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na
dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti

nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas
ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej
možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné

vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku
ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie

žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu
si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť
v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného
vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to
za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným

konaním alebo nedbanlivosťou (rozsudok KS v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023).
Zo žalovaným predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby
dňa 14.03.2025, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom
slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhradyškody žalovaným. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a
okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu
k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí

aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je obchodným partnerom
žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu
poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo.
Ažposkytnutímpeňažnéhoplnenia,ktorézosféryvplyvupoisťovneprejdedosféryvplyvupoškodeného,
resp.autoservisuješkodanapoškodenomvozidlereparovaná,pretožesamotnýmvystavenímfaktúryza

opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť
tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho
listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z
týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu
poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že
mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu dňa

14.03.2025 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol
najbližší pracovný deň, t. j. 17.03.2025. V zmysle emailovej komunikácie žalovaného a autoservisu
vyplýva, že krycí list bol zo strany žalovaného doručený dňa 14.03.2025 v poobedných hodinách, z
čoho je zrejmé, že objektívne si poškodený mohol prevziať vozidlo až nasledujúci pracovný deň, t. j.
17.03.2025, kedy si opravené vozidlo prevzal a náhradné vozidlo vrátil. Taktiež nie je možné spravodlivo

požadovať, aby poškodený mal pracovné a osobné povinnosti zariadené tak, aby v momentne doručenia
krycieholistumoholopravenévozidloprevziaťanáhradnévozidlovrátiť.Žalobcazaúčelompreukázania
dôvodnosti nájmu predkladá Čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého vyplýva, že poškodený si
mohol objektívne svoje opravené vozidlo, vzhľadom na krátkosť času od oznámenia, vyzdvihnúť až
dňa 17.03.2025. Z toho dôvodu je potrebné považovať nájom náhradného vozidla za dôvodný a účelný

až do dňa 17.03.2025, kedy poškodený dostal možnosť využívať svoje opravené vozidlo, a v tento
deň aj náhradné vozidlo vrátil .Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 17.03.2025, kedy
mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo a kedy bolo z objektívneho
hľadiska možné toto zo strany poškodeného prevziať. Predmetný pracovný deň pritom nasledoval po
dni vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, ktorý by mal byť súčasne považovaný za deň, s

ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla, a teda deň
17.03.2025 bol v tomto prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodený užíval náhradné vozidlo v
súvislosti s opravou jeho motorového vozidla poškodeného v dôsledku konania poistenca žalovanej a
nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise. Uvedené je v súlade s ust. § 122
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po

udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok .Poukázal na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv
motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové
vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla,
resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne
dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom

neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho
spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými
prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom

prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho
užívania. Jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podotkol, že podotýka, že ohľadom otázky účelnosti
nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou nemožno hovoriť o

ustálenej rozhodovacej praxi. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla
poukázal na názor ÚS SR vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34,
v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy,
keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne

Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložils cieľom eliminovať škodový následok. Taktiež poukázal na aktuálny Nález ÚS SR zo dňa 17.07.2025,
sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, v ktorom Ústavný súd potvrdil účelnosť nákladov na prenájom náhradného
vozidla až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne a zároveň uviedol, že odvolací nesprávne

rozdelil dôkazné bremeno, tým že žalobcu zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých
preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Ústavný súd taktiež poukázal na bežnú obchodnú
prax autoservisov a žalovaných poisťovní, pričom označil za neudržateľnú argumentáciu spočívajúcu
v jednostrannom časovom obmedzení účelnosti nákladov na prenájom vozidla po ukončení opravy. V
tejto súvislosti žalobca poukázal aj na Nález ÚS SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56,

v ktorom Ústavný súd konštatoval „že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje len s rozsahom poškodenia alebo zničenia vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré
poškodený vynaložil na elimináciu škodového následku (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024) Rovnako
v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie,

v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená
škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné
motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu
za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil,
že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie

škodovejudalosti[aovýškepoistnéhoplneniapodľa§11ods.6písm.a)zákonaoPZP,resp.poukázania
finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS
476/2024). Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla
môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)

škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť
využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla poukázal aj na rozsudky
KS v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023, a zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 6Co/77/2024,
ktorý vychádza z totožného skutkového stavu ako je v tomto prípade, pričom vo svojom rozhodnutí

argumentoval nasledovne: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom
existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa
19.04.2022)avznikomsúvisiacejškody,spočívajúcejvnájomnomzaprenájomnáhradnéhomotorového
vozidla až do realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného,
daná.“ Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca bližšie nešpecifikoval nevyhnutnosť

prenájmu náhradného vozidla uviedol, že preukazovanie nevyhnutnosti užívania motorového vozidla
ako to požaduje žalovaný, je vzhľadom na predmet tohto konania absolútne neprimeraný a nepodstatný.
Je nezmyselné, aby poškodený dokladoval alebo preukazoval jednotlivé cesty, ktoré náhradným
vozidlom absolvoval a aby poisťovňa následne vyhodnocovala či bola daná cesta nevyhnutná alebo
nie. Námietku žalovaného považuje za bezpredmetnú a zavádzajúcu i v tom, že náklady na prenájom

náhradného vozidla z časti plnil, bez toho aby spochybňoval účelnosť nájmu ako takého. Zotrval na
žalobe
6. Žalobca predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol o prenájme
náhradného vozidla, Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, Oznámenie o poistnom
plnení - krycí list, Mailová správa o doručení krycieho listu, faktúra, Zmluva o postúpení pohľadávky,

Oznámenie o postúpení pohľadávky ,Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Doklad o
úhrade, Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi
7. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Faktúra za opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa
14.03.2025, Výpočet nákladov za prenájom NMV.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
12. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu
14. Podľa § 15 ods. 1 prvá veta zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22. Podľa § 3 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd uvádza , že predmetom konania je teda
skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady
vzniknuté odstraňovaním dôsledkov poškodenia ktoré vznikli poškodenému a ktorý nárok poškodený
postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2025 na žalobcu. Preto súd považuje aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného práva za preukázanú. Pokiaľ ide o pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného, ktorú nerozporoval, podľa názoru súdu je subjektom zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,ktorébolopovinnezmluvnepoistenéužalovaného,a
preto je žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše pre úplnosť súd uvádza, že žalovanýplnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti vo výške
854,01 eur, čo vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 11.04.2025
25.Súdmalvkonaní preukázanéamedzistranaminebolosporné,žedňa 26.02.2025došlo kškodovej

udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, ako aj skutočnosť, že
k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
26. Ďalej má súd za preukázané, že poškodený (právny predchodca žalobcu) v čase opravy svojho
poškodeného motorového vozidla si Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č.121/2025 zo dňa
10.03.2025 prenajal náhradné motorové vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla

vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 01.04.2025 na sumu 1 322,02 eur
s DPH predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 8 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 50 eur s DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 159 eur s DPH.
Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 17.03.2025. Spolu s uplatnením nároku
na náhrady škody oznámil žalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu).
Žalovaný mu oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.04.2025 oznámil, že dňa 15.04.2025 ukončil

šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie 845,01 eur za zapožičanie náhradného vozidla
do vystavenia faktúry za opravu 14.03.2025. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške
845,01 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 477,01 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.
27. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby

vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na

takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného

vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo. Za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody
poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené dovtedy, dokiaľ sa opravené

motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.
28. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 477,01 eur a argumentoval
tým,že žalobcažiadnymspôsobomnepreukázal,žepoškodenýbolnáhradnévozidlonútenýužívaťaže
prenájom náhradného vozidla po reálnej oprave poškodeného motorového vozidla bol zjavne neúčelný,
pričom doručenia krycieho listu autoservisu je irelevantné. Žalobca dôvodil, že poškodený si mohol

svojeopravovanévozidlovyzdvihnúťažpodoručeníkrycieholistuzostranyžalovaného,resp.poúhrade
poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný
krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis
mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od
žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu dňa 14.03.2025 bol poškodený informovaný o

možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol najbližší pracovný deň, t. j. 17.03.2025.
29. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo požičal
iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku
opravy ovplyvniť nemohol. Potreba prenájmu náhradného motorového vozidla vyplynula z poškodenia
motorového vozidla poškodeného, ktorý nemal iné vozidlo, ako to vyplýva z predloženého čestného

prehlásenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia
a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej
judikatúryvyplýva,žepoškodenýmánároknanáhradnévozidlolenzapodmienky,akjejehozapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.

Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore relevantne spochybnená a
vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť
vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením
súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používanémotorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného
motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného.
Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď

nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo.
30. Súd ďalej uvádza, že z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že
autoservis motorové vozidlo prevzal dňa 26.02.2025 a odovzdal poškodenému dňa 17.03.2025 t.j.
po doručení krycieho listu od poisťovne (žalovaného). Poškodený ukončil nájom náhradného vozidla
dňom vydania jeho opraveného vozidla z autoservisu t.j. dňa 17.03.2025. Súd preto považuje

námietky žalovaného za nedôvodné. Súd uvádza, že proces opravy a vydania poškodeného vozidla
ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou
obchodnou praxou poisťovní a servisov - zmluvných partnerov poisťovní. Táto bežná obchodná prax je
taká, že servis - zmluvný partner poisťovne, informuje poškodeného o vykonaní opravy a vyzve ho na
prevzatie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne. Túto obchodnú prax nie je možné pripísať na
ťarchu poškodeného, ktorý nemusí mať ani finančné prostriedky na vyplatenie faktúry za opravu svojho

poškodenéhovozidla.Tým,ževozidlobolopoškodenejodovzdané vnajbližšípracovnýdeň podoručení
a krycieho listu poisťovne, bola žalobcom preukázaná účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla od
26.02.2025 do 17.03.2025. Preto súd uzavrel, že pokiaľ ide o posúdenie otázky účelne vynaložených
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené
motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, iba žeby poškodený svojím konaním sám

túto dispozíciu znemožnil a predlžoval tak dobu, počas ktorej nemal svoje motorové vozidlo k dispozícii,
pričom žalovaný takúto skutočnosť v ani netvrdil a ani nepreukázal. Námietky žalovaného ohľadom
neúčelnosti vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla v čase v ktorom sa
poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné,
nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť

opravu a teda aj nájom náhradného vozidla. Preto poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi t.j.
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej doby prenájmu náhradného vozidla. Uvedený záver vyplýva
aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2025.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané
výdavky, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil

poistenec žalovaného vo výške 1 322,02 eur a ktoré vyplývajú z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa
17.03.2025. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného za
opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady škody iba sumu vo výške 845,01 eur, rozdiel
vo výške 477,01eur je povinný zaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného
na úhradu sumy istiny vo výške 477,01 eur žalobcovi.

32. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o
PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ
splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
15.04.2025 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§

11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 01.05.2025 Nasledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov
z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 02.05.2025 do zaplatenia v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.
33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore tak, že v
konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.