Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121263156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6121263156.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Ronavis Shipping and
Forwarding B.V., so sídlom Stadionweg 57A, 3077AS Rotterdam, Holandské kráľovstvo, identifikačné
číslo 24309991, zastúpený Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36855260,
proti žalovanému: AUTOTRANSPORT, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36698601,

zastúpenýJUDr.JozefomTarabčákom,advokátomsosídlomHlavná13,08001Prešov,IČO:35514477,
o zaplatenie 18.874,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k.21Cb/72/2021-305zodňa04.03.2025aoodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrešov,
č.k. 21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov,
č.k. 21Cb/72/2021-354 zo dňa 03.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025 v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-354 zo dňa 03.11.2025.

II. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom ( ďalej aj len

2. rozsudok ) rozhodol tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Okresný súd Prešov napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že:
I. Návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 4. marca 2025

zamieta.

2. Súd prvej inštancie svojim 2. rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 18.874,87 eur, úroku z omeškania vo výške 3.917,18 eur, 5%-ného
ročného úroku z omeškania zo sumy 18.874,87 eur od 13.5.2020 do zaplatenia a na náhradu trov
konania, z titulu neuhradenia časti faktúry č. 144914 zo dňa 22.4.2020.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako dopravca bol poverený odosielateľom - spoločnosťou C.
Steinweg - Handelsveem BV, na základe objednávky č. 92553045 a náložného listu CMR č. NL0685577,
vykonaťprepravutovaru25palietzinkovýchingotovprepredávajúceho-spoločnosťIndometal(London)
Ltd. z Rotterdamu (Holandsko) do Košíc (Slovensko) s dátumom naloženia tovaru 10.4.2019. Na
vykonanie dopravy tovaru objednal žalobca (ako subkontraktora) žalovaného. Žalovaný ako dopravca

poverený žalobcom naložil tovar v mieste Rotterdam dňa 10.4.2019. Počas prepravy tovaru došlo v
noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 na nestráženom odpočívadle pri meste Gelsenkirchen (Nemecko)ku krádeži tovaru priamo z motorového vozidla žalovaného. Krádežou tovaru vznikla škoda, ktorú si
vlastník tovaru - predávajúci - spol. Indometa (London ) Ltd ako poškodený uplatnil voči žalobcovi
ako dopravcovi, prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti Interlloyd Averij B.V. Holandsko ešte v

pôvodnej nelimitovanej výške stanovenej na základe expertíznej správy (Survey report) č. 20190327.
Žalobca sa s poškodeným dohodol na uplatnení limitácie pôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle
čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR tak, že škoda na tovare predstavuje s poukazom na uvedený limit sumu
94.374,34 eur. Túto sumu uhradil poistiteľ žalobcu spoločnosť ATRALOsecur GmbH poškodenému, čo
preukazuje potvrdenie vystavené poistiteľom žalobcu o poistnom plnení poškodenému. Žalobca dňa

16.7.2019 písomne oznámil žalovanému, že žalovaný je zodpovedný za škodu (vo vtedy ešte pôvodnej
nelimitovanej výške) vzniknutú krádežou tovaru počas prepravy, na úhradu ktorej je žalobca povinný voči
poškodenému. Prílohou tohto oznámenia boli všetky dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti, okrem
iného, výzva na úhradu škody voči žalobcovi zo strany Interlloyd Averij B.V. (poškodeného), Expertízna
správa (Survey report No. 20190327), Nákladný list CMR č. NL 0685577 a potvrdenie o podaní
trestného oznámenia na Polizeipräsidium Gelsenkirchen. Prostredníctvom faktúry zaslanej žalovanému

dňa 22.4.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 94.374,34 eur a úroky,
čo predstavuje výšku škody, ktorú žalobca uhradil prostredníctvom svojho poisťovateľa ATRALOsecur
GmbH priamo poškodenému. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom svojho poistiteľa Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. z nároku uvedeného vo faktúre doposiaľ sumu 75.499,47 eur, ktorú žalobca
dostal na svoj účet dňa 13.5.2020. Dôvodom výplaty nižšieho poistného plnenia než bol nárok žalobcu

uvedený vo faktúre bolo, že v sume poistného plnenia poistiteľ žalovaného nezohľadnil žalobcom vo
faktúre uplatnené úroky (položka nekrytá poistením) a spoluúčasť poisteného (žalovaného) - 20 %, t.
j. 18.874,87 eur), o ktorú bolo poistné plnenie krátené v zmysle všeobecných poistných podmienok
poistiteľa žalovaného. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou škody 94.374,34 eur uvedenou vo
faktúre (mimo úrokov) a žalovaným dosiaľ uhradenou výškou škody 75.499,47 eur tak predstavuje

žalovanú sumu 18.874,87 eur. Napriek množstvu výziev žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi zvyšnú
časť nároku na náhradu škody v sume 18.874,87 eur, ani príslušné úroky.

4. Súd prvej inštancie 1. rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 18.874,87 eura, úrok vo výške 3.917,18 eura a 5 %

ročný úrok zo sumy 18.874,87 eura od 13.5.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.
5. Na základe odvolania žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k.
3Cob/128/2023-267 zo dňa 20.03.2024 tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k.
21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.4.2022 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po vrátení veci súd prvej inštancie v zmysle § 278 a § 279 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu,č.k.21Cb/72/2021-305zodňa04.03.2025tak,žežalobuzamietolarozhodolotrováchkonania.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že za účelom opätovného prejednania a
rozhodnutia veci dňa 20.09.2024 vytýčil termín pojednávania, a to na deň 04.03.2025 o 13.15 hod.
na č. dverí 322. V predvolaní na pojednávanie boli právny zástupca žalobcu a právny zástupca

žalovaného poučení, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaní nedostavia a
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne
súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Na pojednávanie nariadené na deň
04.03.2025saneustanovilprávnyzástupcažalobcu,hocibolnaňriadneavčaspredvolaný,pričomsvoju
neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami (vôbec sa neospravedlnil). Na predmetné

pojednávanie sa ustanovil právny zástupca žalovaného, ktorý navrhol, aby súd o žalobe žalobcu
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 278 CSP. Nakoľko sa právny
zástupca žalobcu nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v
predvolaní na pojednávanie bol právny zástupca žalobcu písomne poučený o následku nedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju neprítomnosť na vytýčenom

pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, mal súd za to, že boli splnené podmienky v
zmysle ustanovenia § 278 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, a
preto postupom podľa tohto ustanovenia súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.7. Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.03.2025 podal návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie s tým, že ako dôvod nedostavenia sa na pojednávanie dňa 04.03.2025
uviedol administratívnu chybu právneho zástupcu žalobcu, ktorý si do svojho kalendára poznačil termín

pojednávania v danej veci na deň 13.03.2025.
O návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením, č.k. 21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025 tak,
že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, č.k. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025
zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že takúto chybu nemožno považovať
za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 281 CSP, pričom okrem toho, že sa jedná o objektívnu chybu

na strane právneho zástupcu žalobcu, neobstojí ani tvrdenie, že toto pochybenie môže súvisieť s jeho
zložitou životnou situáciou a udalosťou zo dňa 05.09.2024. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
uviedol, že uvedená udalosť nepopierateľne mohla ovplyvniť prácu právneho zástupcu žalobcu, avšak
zároveň poukázal na časový odstup niekoľkých mesiacov medzi uvedenou udalosťou a pojednávaním
dňa 04.03.2025, čo vylučuje súvislosť s administratívnym pochybením právneho zástupcu. Súčasne
súd prvej inštancie poukázal i na dlhší časový úsek medzi predvolaním žalobcu na pojednávanie

a samotným pojednávaním, keď zo súdneho spisu mal za preukázané, že predvolanie na pojednávanie
dňa 04.03.2025, bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.12.2024 a teda právny zástupca
žalobcu mohol registrovať uvedené administratívne pochybenia už skôr.

7.1. V závere súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené v bode 7. tohto odôvodnenia posudzoval,

či na strane žalobcu existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a dospel k záveru, že takýto dôvod žalobca nepreukázal.
Konštatoval, že v rámci rozhodovania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma
predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto návrh na jeho zrušenie zamietol.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, č.k. 21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025, ktorým návrh
žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, č.k. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025 zamietol,
podal žalobca včas odvolanie z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol
uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne a nie je v
súlade s existujúcou judikatúrou. Poukázal na to, že účelom kontumačného rozsudku je umožniť
rozhodnúť vec pri nečinnosti žalobcu v jeho neprospech, teda chrániť „poctivého“ žalovaného pred
„nepoctivým“žalobcom,ktorýnemázáujemoaktívnuúčasťnakonaní,resp.úmyselnekonanienaťahuje
v snahe oddialiť konečné rozhodnutie. Takéto skutočnosti vo veci podľa odvolateľa ale neexistujú a ani

prvoinštančný súd tieto nekonštatuje. Ďalej uviedol, že ak súd konštatuje, že právni zástupcovia žalobcu
mohli zaregistrovať pochybenie právneho zástupcu skôr, ako až dňa 06.03.2025, potom poukazuje na
to, že na prípravu na pojednávanie (podľa nesprávneho záznamu 13.03.2025) si právni zástupcovia
žalobcu vyčlenili dostatočnú dobu 6 pracovných dní (od 06.03.2025 do 13.03.2025). Až do prípravy
na pojednávanie zároveň nebol dôvod preverovať správnosť zápisu v el. kalendári. Ospravedlnenie v

deň pojednávania (04.03.2025) preto objektívne nebolo možné produkovať. Vzhľadom na uvedené sa
žalobca domnieva, že by malo ísť o ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania a opačný záver
prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v podanom vyjadrení žalobca v podstate namieta iba

konštatovanie súdu, že mohli zaregistrovať pochybenie právneho zástupcu skôr, ako až 06.03.2025 a že
si vyčlenil dostatočnú dobu 6 pracovných dní. Poukázal na to, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie súd skúma iba to, či mal žalobca ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa pojednávania
nezúčastnil. Administratívna chyba pri značení chybného termínu pojednávania, najmä ak k nemu došlo
v dostatočnom časovom predstihu, ktorý umožňoval zistiť chybu, nie je dôvodom pre zrušenie rozsudku

pre zmeškanie. Podľa žalovaného súd správne posúdil tento dôvod ako neospravedlniteľný a návrh na
zrušenie zamietol, preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, č.k. 21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025, ktorým návrh žalobcu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, č.k. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025 zamietol, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385CSP, z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

11. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvod uvádzaný odvolateľom je prípustným dôvodom
pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený
v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

13. V odvolacom konaní, v časti odvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, č.k.
21Cb/72/2021-339 zo dňa 14.10.2025, ktorým návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, č.k.
21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025 zamietol, odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených
odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie, ako aj či skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13.1. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre dané rozhodnutie
zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v
podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z
hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

Súd prvej inštancie vydal predmetný rozsudok pre zmeškanie žalobcu za naplnenia všetkých podmienok
súčasne tak, ako ich vymedzuje § 278 a § 279 CSP, pričom správne je jeho rozhodnutie o návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pretože tak vo všeobecnej rovine v bodoch 11, 12, 13 odôvodnenia,
ako aj v konkrétnom v bodoch 14, 15, 16 odôvodnenia, po právnej stránke vymedzil dôvody rozhodnutia
vychádzajúc z príslušného ustanovenia § 281 ods. 1 CSP. Rovnako aj odvolací súd má za to, že chyba

právneho zástupcu žalobcu pri zaznamenaní si termínu pojednávania tak, ako ju označil v odvolaní, nie
je spôsobilá privodiť iný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie v predmetnom uznesení.

14. Súčasne odvolací súd prejednal i odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
č.k. 21Cb/72/2021-305 zo dňa 04.03.2025, ktorým žalobu zamietol a ktorým priznal žalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP,
z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné.

15.Žalobcavodvolaníuviedol,žezjudikatúryústavnéhosúdu(sp.zn.III.US341/2024,bod.9,sp.zn.III.
US 354/2021, bod 13, I. ÚS 233/2019) vyplýva, že formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku
pre zmeškanie nepostačuje. Súdy by mali skúmať aj materiálnu podmienku, ktorou je neprítomnosť

procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súdy by preto mali zohľadniť aj prípadnú predchádzajúcu
procesnú aktivitu a vydať kontumačný rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý. Poukázal
na to, že jeho procesná aktivita je zrejmá z celého priebehu prvoinštančného konania, konania pred
odvolacím súdom a tiež druhého prvoinštančného konania potom, ako odvolací súd vec vrátil na novékonanie a rozhodnutie. Z uvedeného je tak podľa odvolateľa zrejmé, že na spor nerezignoval a mal (a
má)záujemnajehomeritórnomvýsledku,pretozároveňkonštatoval,žepodmienkynavydanierozsudku
pre zmeškanie žalobcu dňa 04.03.2025 tak, ako ich chápe súčasná judikatúra, neboli splnené.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza dôvody, pre ktoré neboli
splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie, pričom podľa § 365 písm. b) CSP
nie je prípustné odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na jeho vydanie. Podľa žalovaného podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie

sú uvedené v § 278 a § 280 CSP, preto žalobca môže napadnúť odvolaním rozsudok pre zmeškanie
iba vtedy, ak tvrdí a preukáže, že podmienky uvedené v týchto ustanoveniach pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie neboli splnené. Ak splnenie, resp. nesplnenie týchto dôvodov nenapáda v odvolaní, nemôže
byť ani odvolanie dôvodné.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 03.03.2021 žalobu, ktorou žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.874,87 eur, úroku z omeškania vo výške 3.917,18 eur, 5%-

ného ročného úroku z omeškania zo sumy 18.874,87 eur od 13.05.2020 do zaplatenia a na náhradu
trov konania, z titulu neuhradenia časti faktúry č. 144914 zo dňa 22.04.2020. Následne žalobca v rámci
konania pred súdom prvej inštancie podal dňa 05.05.2021 návrh na pokračovanie v konaní a zároveň sa
vyjadrilkodporupodanémužalovaným.Rovnakosažalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
zúčastnil pojednávania dňa 24.03.2022.

Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom, č.k. 21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.04.2022 tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach, uznesením, č.k.
3Cob/128/2023-267 zo dňa 20.03.2024 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Po vrátení veci súdu prvej inštancie podal žalobca písomné vyjadrenie vo veci podaním zo dňa

09.09.2024.

18.1. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca sa na pojednávanie nariadené na deň 04.03.2025 nedostavil
bez ospravedlnenia a že súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok pre zmeškanie.
Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 278 CSP určuje podmienky, za akých je možné vydať rozsudok

pre zmeškanie žalobcu. Jedná sa o formálne podmienky, pričom z dikcie uvedeného § 278 CSP vyplýva,
že súd je povinný takýto rozsudok pre zmeškanie vydať bez možnosti zváženia individuálnych okolností
prípadu a procesnej situácie v konaní.Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, formálne podmienky vydania
kontumačného rozsudku podľa § 278 CSP boli splnené. Napriek tejto skutočnosti však automatické
vydanie kontumačného rozsudku tak, ako je namietané aj v odvolaní proti tomuto rozsudku, je

konfrontované s ustálenou rozhodovacou praxou a to i Ústavného súdu SR, v rámci ktorej je
nevyhnutné prihliadať na splnenie podmienok spravodlivého súdneho procesu pri vydávaní takéhoto
rozsudku. Ústavný súd opakovane judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie
automaticky, teda nestačí preverenie splnenia formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť,
s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do

procesných strán sporu. Súd aj v prípade § 278 CSP má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku
zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite
strany sporu, rozsudok pre zmeškanie by nemal byť vydaný ( napr. I.ÚS 233/2019, III.ÚS 373/2000,
III.ÚS 121/2021, III.ÚS 354/2021 ). Kontumačný rozsudok by mal, vzhľadom na vážnosť zásahu do práv
strany sporu na spravodlivý súdny proces, byť tým posledným spôsobom rozhodnutia o uplatnenom
nároku,ktorýbysamalvyužívaťlenvprípade,pokiaľnietinýchefektívnejšíchnástrojovnazabezpečenie

riadneho konania. Uvedené platí v prípade rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie, či už žalovaného
alebo žalobcu.

18.2. Odvolací súd má za to, že v danom prípade aktivita žalobcu v priebehu konania, keď sa pred
súdom prvej inštancie vyjadroval tak písomne, ako aj ústne na pojednávaní, podal vyjadrenie k odvolaniu

i odvolaciu dupliku a nakoniec po vrátení veci súdu prvej inštancie opätovne podal písomné vyjadrenie
k veci samej, jednoznačne nesvedčí o tom, že by bol pasívny a že nie je namieste využiť iné nástroje
na efektívny priebeh konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s ustálenou súdnou praxou a na základe zistených skutkových
okolností,dospelodvolacísúdkzáveru,ževydaniekontumačnéhorozsudkunezohľadniloprávožalobcu

na spravodlivé súdne konanie, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP ( súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ), vrátane závislého výroku o trovách konania a vec
vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vo veci riadne konať a meritórne rozhodnúť,
pričom bude vychádzať zo záverov vymedzených v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, č.k.
3Cob/128/2023-267 zo dňa 20.03.2024.

20. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného
konania, vrátane odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).