Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1316214544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Y.M. X., X.. XX.XX.XXXX, V. J. S.
X, L., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, s.r.o. so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľných

zmluvných podmienok a určenie bezúrokovosti a bezpoplatkovosti úveru, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. decembra 2023 č.k. B3-21Csp/16/2016-101 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Rozsudkom súd prvej inštancie určil, že článok 14, bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok
I.), úver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 je bezúročný

a bez poplatkov (výrok II.). V časti určenia čl. 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533
zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (výrok III.) a v časti určenia Rozhodcovskej
zmluvy č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 (výrok IV.), žalobu
zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
2/Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 3, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ust. § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, § 497 Obchodného
zákonníka, ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4,5,6, § 53a, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, čl. 6 ods. 1 a čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Po vecnej stránke svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne:

2.1/Nárok žalobcu na určenie neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy - nároku špecifikovanom v bode 1
c), ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zamietol z dôvodu, že táto Rozhodcovská zmluva netvorila
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 (ďalej aj ako
„Zmluva“ alebo „Zmluva o RÚ“), nebola uzavretá ani ako rozhodcovská doložka, ale ako samostatná
zmluva. Zákon vylučuje určenie celej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je
nepochybné, že pri tomto nároku bolo potrebné preukázať naliehavý právny záujem v zmysle ust. §

137 písm. c) Civilného sporového poriadku, čo žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie zároveň dodal,
že konanie pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 45C/226/2014 o zrušenie rozhodcovského
rozsudku týkajúceho sa žalobcu bolo zastavené.2.2/V časti namietanej zmluvnej podmienky v Zmluve o RÚ uvedenej v článku 8, bod 8.1 Dohody
o poskytnutí služby mal za to, že Dohodu možno považovať za individuálne dojednanú v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v bode 8.6 žalovaný vyhlásil, že uzavretie

Dohody nebolo podmienkou uzavretia Zmluvy o RÚ. Žalobca počas konania nepreukázal, že by mu
bola nanútená a službu odkladu splátok sám na jeho žiadosť využil v roku 2013. Súd prvej inštancie
zastal názor, že žalobca bol dostatočne informovaný o predmete Dohody o poskytnutí služby, jej obsahu
a nezistil, že by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Zároveň mal za to, že aj napriek danosti naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia

§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, súd musí skúmať jeho danosť v každom štádiu konania.
Zmluva o RÚ zanikla dňa 26.01.2016 a na základe čl. 8.1, žalovaný plnil v prospech žalobcu a umožnil
mu odklad troch splátok úveru. Súd preto nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky zaniknutej zmluvy, na základe ktorej (aj z dôvodu premlčania nároku
peňažných plnení) si žalovaný nemôže uplatňovať žiaden nárok vyplývajúci z Dohody o poskytnutí
služby v zmysle čl. 8.1 Zmluvy o RÚ.

2.3/V časti namietanej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o RÚ, v článku
14. Sankcie, bod 14.1, v znení: „V prípade omeškania je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725
% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o
viac ako tri mesiace stali podľa článku čl. 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými

všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 23,725 % p.a.).“ mal za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzal pritom z
predpokladu, že spotrebiteľ je v slabšom postavení z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými

formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Zmluvnú pokutu v danom prípade nemožno považovať
za individuálne dojednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými
štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Zo strany žalovaného bola
zmluvná pokuta naformulovaná bez možnosti jej ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného
dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
12Co/33/2020 zo dňa 20.10.2020, ktorý totožnú zmluvnú podmienku týkajúcu zmluvnej pokuty za
omeškanie dlžníka upravenej v čl. 14 Sankcie, bod 14.1 Zmluvných dojednaní určil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
2.4/V časti posúdenia podstatných náležitostí úverovej zmluvy za účelom posúdenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru mal súd za preukázané, že sa jednalo o formulárový typ zmluvy, ktorý je
spotrebiteľskou zmluvou. Vo svojej predpripravenej verzii automaticky nepočíta s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb vo výške 215,75 Eur za odklad splátok úveru a vo výške 112,08 Eur za odklad
splátok revolvingu. Súd prvej inštancie mal za to, že v Zmluve o RÚ je dostatočne uvedená výška,
počet a aj termíny splátok istiny a aj príslušenstva úveru (úroky a iné poplatky), ale aj konečná splatnosť

úveru. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj stanovisko Súdneho
dvora EÚ nie je nevyhnutné trvať na detailnom rozpise každej jednej splátky úveru v spotrebiteľskej
zmluve na splátku istiny, osobitne úroku a osobitne iných poplatkov spojených s úverom. Zároveň však
uviedol, že v časti ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá bola stanovená na 70,01% je potrebné považovať
úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko žalovaným stanovená výška úrokov sa prieči dobrým mravom a

je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Zo štatistických údajov Národnej
banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s
platnosťou od 1 do 5 rokov za rozhodné obdobie roka 2012 sa pohybovala vo výške 11,98% ročne.
Získanie neprimeranej majetkovej výhody žalovaným na úkor žalobcu by bolo možné považovať za
úžeru a v takomto prípade treba považovať celý právny úkon úverovej zmluvy za neplatný. V prípade

absolútnej neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby, potom Zmluva o RÚ neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch a súd nemohol sám nahradiť úrokovú sadzbu v tom čase platnou úrokovou
sadzbou pre obdobné úvery a pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna
RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd mal za to, že nie je možné ustáliť spôsob výpočtu spornej

RPMN, keďže v Zmluve o RÚ nie sú uvedené všetky zákonom určené predpoklady použité pre jej
výpočet. V zmluve o úvere je uvedená ako celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť veriteľovi suma
3.375,54 Eur. Jedná sa o sumu, ktorá nezahŕňa platby podľa Dohody o poskytovaní služieb. Už v čase
podpisu zmluvy bolo zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli aj na Dohode o poskytovaní služieb, a pretoby mal byť súčasťou údaja o celkovej odplate za poskytnutý úver. Súd prvej inštancie následne použitím
interaktívnej kalkulačky určil výšku RPMN úveru na 54,26%, pričom v Zmluve bolo uvedených 70,01%,
resp. 67,99%. V prípade zahrnutia odmeny za odklad splátok úveru by RPMN bolo 67,58%, čo však

nie je nesprávne uvedený údaj v neprospech spotrebiteľa, a preto by nespôsoboval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom však na predchádzajúce vyššie prezentované skutočnosti mal za
to, že úver sa považuje v zmysle § 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu absencie údajov v Zmluve o RÚ podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, y/ zákona o
spotrebiteľských úveroch.

2.5/O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa
pomeru úspechu tak, že vzhľadom na rovnaký pomerný úspech oboch sporových strán (50:50) žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3/Proti výroku I., II. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolateľ namietal vo vzťahu
k výroku I. nesplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke.

Zo skutočnosti, že zmluvná podmienka bola vopred naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia ešte
nevyplýva, že by išlo o neprijateľnú podmienku. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej
zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, (b) súčasne
o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, (c) súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od
právnej úpravy, a súčasne (d) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na

úkor spotrebiteľa. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola splnená len podmienka
podľa písmena a). Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani osobitnú právnu reguláciu sankcií za
porušenie záväzkov zo spotrebiteľských úverových zmlúv. Vnútroštátna úprava reguluje maximálnu
výšku zmluvných sankcií v ustanovení § 53b Občianskeho zákonníka, ktorý odkazuje na nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., a to § 3a ods. 1, 2 a 3. Zmluvná pokuta 0,065 % denne nie je paušálnou

sumou.Závisíoddĺžkydobyomeškaniadlžníka.Vročnomvyjadrenípredstavuje23,725%,čojehodnota
neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (ku dňu uzavretia úverovej zmluvy bol
úrok z omeškania 8,75 %). Podmienka protiprávnosti nebola splnená. Rozsudok súdu prvej inštancie
opomenul aj obmedzenie v článku 14., ods. 14.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010

Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Za rozhodujúcu sa považuje
RPMNpreobdobnýtypspotrebiteľskéhoúveru.VovzťahukvýrokuII.odvolateľnamietal,žerozhodnutie
o bezúročnosti je po vecnej stránke nesprávne a založené na nesprávnych skutkových zisteniach a
nesprávnom právnom posúdení. Odôvodnenie odvolateľ považuje za zmätočné, v rozpore s judikatúrou

Najvyššieho súdu SR, ako aj zákonom č. 129/2010 Z.z. Nesúhlasil so záverom, že v Zmluve o RÚ
neboli uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Všetky predpoklady sa tam nachádzali, len neboli
osobitne označené ako „predpoklady použité pre výpočet RPMN“. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 86/2021, podľa ktorého zákon nepožaduje špeciálne označenie predpokladov pre výpočet
RPMN. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý odplatu podľa Dohody o poskytnutí

služby zahrnul do RPMN, pričom však nepostupoval v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z.z., ktoré upravuje definíciu celkových nákladov. Uvedené viedlo k nesprávnym právnym
záverom a predčasnosti rozhodnutia. Ďalej nesúhlasil ani s vyslovením neplatnosti úrokovej sadzby,
čo malo za následok bezúročnosť úveru. Bezúročnosť úveru môže spôsobiť v zmysle § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.07.2012 len neuvedenie predpísaných náležitostí

a nie posúdenie niektorej z náležitostí ako neplatnej. Rovnako záver súdu o nesprávne určenej RPMN
v prípade neplatnosti úrokovej sadzby nebol nijako konkretizovaný, keďže zákon spája bezúročnosť
úveru len s prípadom, ak je RPMN nesprávna v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ považoval za
nesprávny aj záver o neplatnosti úrokovej sadzby, keďže súd nepoužil ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ale § 39 Občianskeho zákonníka a namiesto

obvyklej odplaty na finančnom trhu použil priemerné úrokové sadzby bánk, ktoré nespĺňajú kritérium
obvyklej odplaty. Súd v tomto smere prehliadol procesnú obranu žalovaného a ním predložené dôkazy.
Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nemá na mysli len „bankový trh“, ale aj finančný
trh, teda priemer odplát, za ktoré je možné požičať si peňažné prostriedky. Z tohto hľadiska je preto
použiteľný údaj na webovom sídle Ministerstva financií SR o priemernej ročnej percentuálnej miere

nákladov. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola obvyklá odplata 46,52%, a teda odplata
dohodnutá v zmluve ju podstatne neprevyšovala. Odvolateľ namietol aj tvrdenú absenciu priemernej
hodnoty RPMN. Tento údaj sa nevypočítaval na základe údajov uvedených v zmluve, ale bol určený
štátom a teda jeho neplatnosť nie je možné dovodzovať ani v zmysle tých záverov, ktoré súd prezentujev odôvodnení napádaného rozsudku. Ku dňu uzavretia zmluvy platil údaj 46,52%, ktorý sa v zmluve
nachádzal, čiže v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. y) a § 21 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd
prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že bezúročnosť má byť daná pre absenciu náležitostí podľa § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo však v poslednej vete vyvracia. Z uvedeného dôvodu je
rozsudok v tejto časti zmätočný a nepreskúmateľný. Výrok V. rozsudku odvolateľ napadol ako výrok
závislýodzvyškurozhodnutia.Vzáverenavrholodvolaciemusúdurozsudoksúduprvejinštanciezrušiťv
napadnutej časti, konanie zastaviť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania, alternatívne zmeniť
v časti výrokov I., II., a V. rozsudku, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie.
4/K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý citoval ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 bod 1 a čl. 4 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a ust. § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Sankciu za omeškanie
predstavujeajsamotnázmluvnápokuta,apretopokutavovýške23,725%+úrokyzomeškaniavovýške
26,25% predstavujú sumu 49,98 Eur, čo je jednoznačne v rozpore s ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia.

Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/136/2018
zo dňa 15.11.2018. Úrokovú sadzbu v zmluve o úvere považuje v rozpore s dobrými mravmi, judikatúru
uvádzanú žalovaným za ojedinelú oproti konštantnej judikatúre okresných a krajských súdov (napr.
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.02.2020, sp. zn. 9C/103/2019, rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2016, sp. zn. 14Co/262/2014). Právny názor, v zmysle ktorého je

potrebné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze
odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch, teda podľa priemerných
úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentov eurozóny (dostupných na webovom sídle
Národnej banky Slovenska) potvrdil vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn.
2Cdo 421/2014. Úver pritom možno považovať za bezúročný aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaje

o podmienkach úrokovej sadzby, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej
sadzbe, na ktorých je výška úrokovej sadzby naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých
dochádza k zmene jej výšky, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny. Zákon č. 129/2010 Z.z.
účinný k 27.10.2014 v § 9 ods. 2 písm. f) uvádzal ako náležitosť aj údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmluve. V konečnej úverovej zmluve termín konečnej splatnosti uvedený nie

je, ako ani doba trvania zmluvy o úvere. „Splatnosť úveru (počet splátok): 42“ nie je splnením náležitosti
v zmysle uvedeného ustanovenia. Zmluva zároveň obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej
so zaplatením úveru, do ktorej neboli započítané splátky podľa dohody o poskytnutí služby a tiež
nesprávny údaj o RPMN, do výpočtu ktorého nebola zahnutá odmena v zmysle dohody o poskytnutí
služby, ktorú je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V závere navrhol rozsudok

potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5/V odvolacej replike žalovaný namietol zmätočnosť žalobcovho tvrdenia o výške zmluvnej pokuty
spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že postup súdu prvej inštancie
pri rozhodovaní o výroku I. je v rozpore so zákonom, tvrdenia žalobcu o rozpore úrokovej miery s

dobrými mravmi nemajú oporu v dokazovaní a sú v rozpore so zákonom, keďže do vecnej pôsobnosti
zákona č. 129/2010 Z.z. nepatrí skúmanie, či ten - ktorý údaj je platným na základe iných zákonov.
To je predmetom inej regulácie s iným právnym následkom. O bezúročný úver by mohlo ísť len
v prípade neuvedenia predpísaných náležitostí a nie posúdenia ich neplatnosti. Maximálna výška
odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy regulovaná explicitne podľa

obmedzenia upraveného v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
platí, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/1016/2014 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého z novelizovaného

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že referenčné kritérium, podľa ktorého sa má
posudzovať primeranosť, sa preniesla zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký, a teda na
všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom. V závere opätovne navrhol zrušiť
rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti,konaniezastaviťvtejtočastiažalovanémupriznaťplnú
náhradu trov konania alebo rozsudok zmeniť v napadnutej časti tak, že žalobu odvolací súd zamietne

a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania.
6/V odvolacej duplike žalobca zopakoval, že článok 14, bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ustanovenia o zmluvnej pokute sú
súčasťou všeobecný obchodných podmienok, ktorých verzia je platná od 01.10.2011. Žalobca ich všaknepodpísalažalovanýnepreukázal,žeonichoboznámilžalobcupredpodpisomzmluvy.Vinkorporačnej
doložke uvedenej v bode 13 zmluvy o úvere nebolo uvedené, že podpisom zmluvy žalobca súhlasí
aj so znením všeobecných obchodných podmienok, a preto nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere.

Zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno dojednať len písomne a musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V danom prípade neboli splnené podmienky
dojednania zmluvnej pokuty, keďže zo strany žalovaného išlo o jednostranné zahrnutie do znenia
všeobecných obchodných podmienok. Na podporu svojich tvrdení poukázal na príslušnú judikatúru
(rozsudokKrajskéhosúduvBratislavezodňa26.10.2017,sp.zn.1Cob/93/2016,uznesenieNajvyššieho

súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Žalobca zotrval aj na svojej argumentácii týkajúcej
sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7/V ďalšom podaní žalovaný namietol tvrdenia žalobcu a zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

8/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích

dôvodov, ktorými je viazaný v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
9/Predmetom súdneho konania bolo určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012, ktorá bola uzatvorená na základe Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd

ako prvé uvádza, že zaoberať sa otázkou platnosti jednotlivých zmluvných ustanovení, resp. ich
neprijateľnosťou z hľadiska ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka má význam iba vtedy, keď
je zmluva ako taká platná a riadne uzatvorená. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500013533 zo dňa 16.07.2012. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že v procese uzavretia zmluvy

upravenom v ustanovení § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka platí, že k uzavretiu zmluvy dôjde
okamihom, keď osoba, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený, urobí včasné vyhlásenie alebo iné
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s prijatím návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh
(§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci žalobca požiadal o schválenie

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 13.07.2012. Uvedená
Žiadosť bola formulárovým tlačivom s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok. Touto žiadosťou
žalobca učinil návrh na uzavretie zmluvy v zmysle ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka
Žalovaný na uvedenú žiadosť reagoval tým, že na to isté formulárové tlačivo vyznačil v časti 6. Údaje
o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa líšili od údajov v časti 5. o požadovanom revolvingovom

úvere vo výške RPMN za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a doplnení ročnej
úrokovej sadzby úrokov z omeškania a uvedené tlačivo podpísal s dátumom 16.07.2012. Tento úkon
žalovaného nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyhodnotiť inak ako odmietnutie pôvodného
návrhu a súčasne nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere adresovaný žalobcovi, a to za
žalovaným špecifikovaných podmienok. Počas konania nebolo preukázané, že žalobca tento protinávrh

zo strany žalovaného následne akceptoval, keďže dátum a podpis žalobcu na predmetnej Žiadosti/
Zmluve o RÚ je zo dňa 13.07.2012 a dátum a podpis žalovaného sú zo dňa 16.07.2012.
10/Odvolací súd zároveň uvádza, že predtlačené ustanovenie v časti 7. štvrtá a piata veta v znení
„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná
poskytnutáčiastkajemaximálnaažeVeriteľjeoprávnenýpoposúdeníschopnostiDlžníka,Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku,
počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinností zo stany Veriteľa. V prípade, že Dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a
ostatných parametrov úveru je oprávnený od zmluvy odstúpiť príp. túto zmluvu s okamžitou účinnosťou

písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.“ je v rozpore so
zákonom (ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu absolútne neplatné
(ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka).
11/Na základe vyššie uvedeného bolo možné usúdiť, že v prípade neakceptovania protinávrhu
žalovaného žalobcom na uzavretie zmluvy nemohlo dôjsť ani k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere

a bolo bez významu zaoberať sa platnosťou resp. neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok.
Odvolací súd je však viazaný rozsahom odvolania, ako aj zásadou reformatio in peius (čl. 16 ods.
3 Civilného sporového poriadku), a preto vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal iba žalovaný,
nemohol pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku v neprospech žalovaného.12/Odhliadnuc od uvedeného, aj v prípade riadneho uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere nebolo
možné vyhodnotiť odvolanie žalovaného ako dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s určením čl. 14, bod
14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré dostatočným, jasným a presvedčivým spôsobom vysvetľuje, prečo uvedené ustanovenie považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na zdôraznenie správnosti určenia predmetného zmluvného
dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd dodáva, že všeobecné obchodné
podmienky alebo zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel od iných zmlúv,

majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej,
zložito naformulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú, ako je to aj v
prípadepredmetnéhodojednaniaozmluvnejpokute.Odvolacísúdsastotožnilsnázorom,žedojednania
zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok/

zmluvných dojednaní, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, respektíve listiny, na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis.
13/Ako dôvodné nevzhliadol odvolací súd ani odvolacie námietky žalovaného voči výroku II. rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Úrok v spotrebiteľskej úverovej zmluve bol v čase uzatvorenia predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy, pod sankciou absolútnej neplatnosti (§ 39 Občianskeho zákonníka), obmedzený

ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a jeho výška tiež nemohla byť v rozpore s dobrými mravmi (§
3 Občianskeho zákonníka). Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (júl 2012) bola
priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských a tzv. ostatných úveroch pre obyvateľstvo s platnosťou od 1
do5rokovvovýške11,98%ročne.ZmluvouoRÚstanovenáúrokovásadzbavovýške70,01%prevyšuje
priemernú úrokovú sadzbu viac ako 5-násobne. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná v rozpore s

dobrými mravmi a nakoľko podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, je dojednanie
výšky úrokov aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd nedisponuje
moderačným právom, aby neprimerane vysokú úrokovú sadzbu moderoval na takú mieru, aby bola v
súlade so zákonom, a preto je uvedené zmluvné ustanovenie o úrokovej sadzbe absolútne neplatné.
Vzhľadom na právne následky absolútnej neplatnosti uvedeného ustanovenia o ročnej úrokovej sadzbe

je možné konštatovať, že posudzovaná Zmluva o RÚ neobsahuje náležitosť spotrebiteľskej úverovej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo malo za následok určenie
úveru za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
14/Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).
15/Vzhľadom na vecnú správnosť výroku I., II. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
rozsudok súdu prvej potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

16/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
17/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporovéhoporiadku)vlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).