Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202509
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324202509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., obaja právne
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47 234 466, proti žalovanej: E. F. A. G., H. XXX/X, XX XXX I. - J. K. L. J., M.: XX XXX XXX, právne
zastúpená: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Advokátska kancelária - Law office, so sídlom Šoltésovej 2, 811
08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o zaplatenie 2 555,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Csp/60/2024-231 zo 14.04.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku II.

II. Mení rozsudok v napadnutom výroku III. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
prvoinštančného konania.

III.Žalovanejvočižalobcom1/a2/ priznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 188,80 eur a žalobcovi v 2. rade sumu 188,80
eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi v 1. a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z prisúdenej sumy
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 10 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 108/2024 Z. z.“), §

16 ods. 1, § 22 ods. 1 až 10, § 23 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného
ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o zájazdoch“), § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní uplatňovali nárok na zľavu z
ceny zájazdu vo výške 40% dôvodiac, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu Zmluvy o zájazde č.

XXXXXXXXX N. XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva o zájazde“), pretože žalobcom 1/ a 2/ neboli poskytnuté
služby v súlade s jej obsahom. Predmetom zmluvy bol zájazd v hoteli O. D. P., L. A. H. E. Q., R. P. - O.
H. F., H. F. B. XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, za ktorý žalobcovia 1/ a 2/ uhradili spolu 1 968,- eur. Z toho
cena zájazdu bola vo výške 1.888,- eur za zájazd (cena zájazdu za jednu osobu 944,- eur) a poplatok vo
výške 80,- eur za službu - Komplexné cestovné poistenie C. R. X dní. Ako nesporné sa v konaní ukázalo,

že žalobcom bola najprv pridelená izba, ktorá nespĺňala podmienky dohodnuté v zmluve o zájazde, že
žalobcovia 1/ a 2/ túto skutočnosť ihneď reklamovali, a že ich reklamácii bolo vyhovené tak, že im bola
pridelená iná izba. Po príchode na izbu žalobcovia 1/ a 2/ zistili nedostatky spočívajúce v poškodenom
nábytku, chýbajúcom nábytku (nočné stolíky) a nedostatočnej hygiene na izbe a v kúpeľni ako aj to,
že izba nemala priamy výhľad na more. Žalobcovia 1/ a 2/ preukázali (predloženou komunikáciou s
delegátkou zájazdu cez aplikáciu S.), že tieto vady bezodkladne reklamovali u delegátky zájazdu I.

P.. Žalobcom 1/ a 2/ bola ponúknutá možnosť presťahovania sa do iného hotelu, avšak za poplatok
400,- eur, s čím nesúhlasili. Delegátka zájazdu spísala reklamačný protokol so žalobcami až deň pred
skončením zájazdu.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že nedostatky na ubytovaní, ktoré žalobcovia u delegátky zájazdu

reklamovali, sú nedostatkami, za ktoré zodpovedá žalovaná, z dôvodu ktorého priznal zľavu zájazdu, pri
vyčíslení ktorej vychádzal z tzv. frankfurtskej tabuľky zníženia cien cestovného, ktorá bola vypracovaná
združením cestovných kancelárií v G. pre zjednotenie pravidiel odškodňovania turistov za služby, ktoré
neboli poskytnuté vôbec alebo boli poskytnuté nekvalitne. Konštatoval, že uvedená tabuľka obsahuje
pod položkou nefunkčných zariadení resp. poškodených zariadení rozsah od 10 do 15 resp. 20% zľavy

z ceny služby, pričom percentuálna sadzba zľavy sa berie z plnej ceny, teda aj z nákladov na dopravu
s prihliadnutím na to, že aj keď je poskytnutá preprava na miesto zájazdu kvalitne, no nedostatky sú v
ubytovaní, celkový dojem pre spotrebiteľa je narušený z celej dovolenky napriek tomu, že časť služby
bola poskytnutá bezchybne. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ preukázali nedostatky v ubytovaní
spočívajúce v poškodenom nábytku na izbe, nedostatočnej hygiene na izbe (v kúpeľni) a v priestoroch

hotela, súd prvej inštancie priznal žalobcom zľavu z ceny zájazdu vo výške 20%, čo predstavuje pre
každého zo žalobcov po 188,- eur, pretože cena zájazdu na jednu osobu predstavovala sumu 944,-
eur z čoho 20% predstavuje sumu 188,80 eur. V prevyšujúcej časti žalobu na zaplatenie zľavy z ceny
zájazdu zamietol.

5. K nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 800,- eur súd prvej inštancie
konštatoval, že nárok na takúto náhradu potvrdzuje ako dôsledok zmarenej dovolenky aj judikatúra
Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej čl. 5 smernice Rady č. 90/314/EHS z 13.06.1990 o balíku cestovných,
dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo
na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré

predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI
Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Cestujúcemu tak môže byť priznané právo na náhradu
nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 170/2018 Z. z. mu vyplynulo, že nárok na túto nemajetkovú ujmu
vzniká len v prípade podstatných porušení povinností cestovnej kancelárie zo zmluvy o zájazde.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané, že zo
strany žalovanej malo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy o zájazde. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok
odôvodňovali aj tým, že im nebola poskytnutá izba s priamym výhľadom na more. Z obsahu zmluvy o
zájazde však súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcom 1/ a 2/ mala byť poskytnutá izba s výhľadom
na more bez ďalšej bližšej špecifikácie výhľadu, t.j. že má ísť o priamy výhľad na more tak, ako to

uvádzali žalobcovia 1/ a 2/. Poukázal pritom na fotografiu vyhotovenú z balkóna z izby, v ktorej boli
žalobcovia 1/ a 2/ubytovaní, na ktorej je vidno, že mali výhľad na more, i keď nešlo o priamy výhľad.
Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalovanej nedošlo k podstatnému
porušeniu zmluvy o zájazde, pretože žalobcovia mali izbu s výhľadom na more, tak ako to bolo v zmluve
dohodnuté. Ani ďalšie tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné porušenie

zmluvy o zájazde a v súvislosti s ich tvrdením o črevných problémoch uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/
nepreukázali, že by tieto problémy mali so stravou poskytovanou im v hoteli, keďže samotní žalobcovia
absolvovali počas zájazdu výlet do blízkej dediny. Z týchto dôvodov nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu
nemajetkovej ujmy zamietol.6. Výrok o trovách odôvodnil tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy, keďže v civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní a rozhodnutie v danej veci záviselo od úvahy súdu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to v časti výroku III. podala odvolanie žalovaná, a to z odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania
dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril sa k ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, a konkrétne ako

je potrebné vnímať plný a ako čiastočný úspech sporovej strany v konaní. Mal za to, že žalobcovia 1/
a 2/ mali vo veci úspech v rozsahu 25 % (1/2 nároku 50/100 a 2/2 nároku 0/100) a žalovaná v rozsahu
75 % (t. j. 1/2 nároku 50/100 a 2/2 nároku 100/100), z dôvodu ktorého mal súd prvej inštancie priznať
nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 50 %. Aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
súdom prvej inštancie označila za nesprávnu, keďže prípad zľavy z ceny zájazdu ako nároku z vád má
povahu odlišnú od náhrady nemajetkovej ujmy. Zároveň poukázala na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/

boli čiastočne úspešní len pokiaľ ide o ich nárok na zľavu z ceny zájazdu, zatiaľ čo pri nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy boli v celom rozsahu neúspešní. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok
vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že jej bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50% a súčasne jej bude priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Mali za to, že posúdenie ich nárokov záviselo od
úvahysúdu,pretozáverysúduprvejinštancievovzťahuktrovámkonaniaoznačilizazákonnéasprávne.
Poukázali na ust. § 255 CSP ako aj na predchádzajúcu procesnú úpravu zakotvenú v ust. § 142 ods.
2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Záverom dali do pozornosti
judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa náhrady trov konania. Súčasne zotrvali na svojom odvolaní

a navrhli rozhodnúť v súlade s ich odvolacím návrhom.

9. K vyššie označenému vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ podala žalovaná odvolaciu repliku. Zotrvala na
dôvodnosti svojho odvolania vzťahujúceho sa k výroku o trovách konania. Rozhodnutia, na ktoré
žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali podľa jej názoru nie sú na vec aplikovateľné vzhľadom na odlišnosť

skutkových okolností prípadov, v ktorých sa prejednávali nároky na ochranu osobnosti a nemajetkovú
ujmu, ktorá závisí výhradne od posúdenia súdu a je nepredvídateľná.

10.Protitomutorozsudku,včastivýrokovII.aIII.,podaliodvolanieajžalobcovia1/a2/, atozodvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalobcom 1/ a 2/ uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa dopustil procesnej vady majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k nároku na primeranú zľavu
z ceny zájazdu uviedli, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s porušením zmluvy o zájazde týkajúcej

sa zariadenia samotnej izby, poukázali však na to, že pracovníčkou cestovnej agentúry boli inštruovaní,
aby po príchode trvali na priamom výhľade na more a v prípade, že im bude poskytnutá iná izba, aby
túto odmietli. Vyjadrili sa k ust. § 54 ods. 2 OZ, ust. § 10 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. a § 22 zákona
č. 170/2018 Z. z. K tomu argumentovali, že pri posudzovaní výšky zľavy mal súd prvej inštancie posúdiť
všetky nedostatky poskytovaných služieb, ktorými bolo aj neposkytnutie izby s priamym výhľadom na

more, neposkytnutie vybavenia izby v súlade s ponukou prezentovanou žalovanou v časti „popis izby“,
výrazne opotrebované a zničené vybavenie izby, nedostatočný upratovací servis, nedostatočný výber
jedál, nekultúrny servis v reštaurácií, k čomu sa podrobne vyjadrili. Uvedené skutočnosti žalovaná aj súd
prvejinštanciepodľažalobcov1/a2/bagatelizovalikonštatovaniami,že„ideojužanskúkrajinu“,príp.,že
„hygienické zvyklosti sú v južanských krajinách omnoho tolerantnejšie, odlišné od tuzemských“. Trvali na

tom, že v rámci poskytovaných služieb nebola ani jedna služba poskytovaná v súlade s prezentovanou
ponukou hotela ako aj zmluvou o zájazde. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tiež
argumentovali rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/106/2018 zo dňa 27.05.2020 ako
aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Csp/4/2023-203 zo dňa 21.11.2024. Mali za to, že
pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno objektivizovať, ani zovšeobecňovať podmienky pre

vznik tohto nároku. Žalobcami uvádzané tvrdenia v rámci ich výsluchu súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nezohľadnil a v tejto súvislosti dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom.
Namietali, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou týkajúcou sa porušenia
dodávateľa informovať o základných znakoch služby poskytnutej v rámci cestovného ruchu. Napadnutérozhodnutie podľa žalobcov 1/ a 2/ nepôsobí na žalovanú ako dodávateľa odradzujúco, navrhli preto
rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť v súlade s ich odvolacím návrhom.

11. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrila žalovaná. Prezentovala názor, že už priznanie zľavy 20
% predstavuje plnenie nad rámec zákonného nároku žalobcov 1/ a 2/ a že žalobcovia 1/ a 2/ nemali
nárok na žiadnu, resp. ani na zľavu v tejto výške, napriek čomu voči napadnutému rozsudku z dôvodu
hospodárnosti konania odvolanie nepodala. Odvolací petit formulovaný žalobcami 1/ a 2/ označila za
nesprávnyanekorešpondujúcivýrokuII.napadnutéhorozsudku.Vyjadrilasakizbe,ktorábolažalobcom

1/ a 2/ poskytnutá, majúc za to, že táto spĺňala sľubovaný výhľad na more. Poprela použitie klamlivej
praktiky a uvedenie žalobcov 1/ a 2/ do omylu. Zdôraznila, že izba s výhľadom na more sa poskytuje
ako štandard, t. j. bez príplatku, že žalobcovia 1/ a 2/ boli s katalógovou ponukou zájazdu a vonkajším
stavebným štýlom hotela oboznámení ešte pred kúpou zájazdu, a preto k porušeniu zmluvy o zájazde
žalovanou dôjsť nemohlo. Zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, majúc za to, že žalobcovia 1/
a 2/ sa nedôvodne sťažovali na takmer všetko napriek tomu, že takýto spôsob poskytovania služieb patrí

k bežným aspektom hotelovej rezortnej praxe v južných destináciách. Nárok, ktorý si žalobcovia 1/ a 2/
voči žalovanej uplatnili znamená, že žalobcovia 1/ a 2/ sa nielen domáhajú bezplatnej dovolenky, ale
požadujú, aby im žalovaná za týždenný all inclusive letecký pobyt aj zaplatil. Všetky uvedené skutočnosti
vo vzájomnej súvislosti svedčia podľa žalovanej o účelovosti postupu žalobcov 1/ a 2/. Následne sa
podrobne vyjadrila k nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, označiac ho za nedôvodný. Podľa

žalovanej, pripustenie subjektívneho hodnotenia dovolenky a prípadnej straty radosti z dovolenky by
znamenalo, že by účastník zájazdu mohol vyhodnotiť ako zraňujúci hocijaký jav a žiadať za neho
kompenzáciu podľa svojho plne subjektívneho, resp. subjektívne tvrdeného, pocitu. V tejto súvislosti
poukázalanadôvodovúsprávuk§23zákonaozájazdoch.Tvrdeniažalobcov1/a2/oúdajnomporušení
svojej informačnej povinnosti označila za nedôvodný, o. i. aj s ohľadom na absenciu splnenia základnej

a zásadnej podmienky, a to porušenia zákona o zájazdoch žalovanou. V ostatnom zotrvala na svojich
vyjadreniach a odvolacích návrhoch.

12. K vyjadreniu žalovanej podali odvolaciu repliku žalobcovia 1/ a 2/. Zotrvali na námietke, že
hotelový komplex, v ktorom boli ubytovaní nespĺňal prezentované, ani dojednané parametre. Súdom

prvej inštancie priznaná zľava z ceny zájazdu je tak podľa ich názoru neprimeraná. Tvrdenia
žalovanej o nesprávnom formulovaní petitu označila za účelové a zavádzajúce. Opakovane sa vyjadrili
k nedostatkom hotela, či službám, ktoré neboli poskytnuté v súlade so zmluvou o zájazde ako
aj k nesplneniu informačnej povinnosti žalovanou, s čím sa súd prvej inštancie podľa nich vôbec
nevysporiadal. V ostatnom zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolania sporových strán boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
a oprávnenými osobami (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaného porušenia práva na spravodlivý proces, procesných vád, ktoré by mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie veci, nesprávnych skutkových zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím

nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľke uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva
na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Pokiaľ ide o námietky voči odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd v kontexte
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP prízvukuje, že v zmysle ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), musia súdy v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť

dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, zaoberať sa najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov s tým, že nedodržanie
týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Civilný sporový poriadok v §
220 ods. 2 určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku ako
i záväznú logickú štruktúru jeho odôvodnenia.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím, alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore
s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP), pričom jej dôsledkom
je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je
jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom

vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia
správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,
a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie. Pri zisťovaní skutkového stavu súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 ods. 1 CSP), pretože

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak
v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo
vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť v súlade s
účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a

výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd
prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV.
ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí

jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/40/2018 z 18.07.2018).

21. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali dvoch nárokov, a to nároku na primeranú zľavu
z ceny zájazdu a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie
o nároku žalobcov 1/ a 2/ na primeranú zľavu z ceny zájazdu, ktorý bol ako dôvodný posúdený

v rozsahu 20% z ceny zájazdu (výrok I. napadnutého rozsudku), v tejto časti nedošlo k uplatneniu
opravného prostriedku ani jednou sporovou stranou. Preto táto časť napadnutého rozsudku nadobudla
právoplatnosť. Odvolaním žalobcov 1/ a 2/ bol napadnutý rozsudok len v zamietnutej časti nároku na
primeranú zľavu z ceny zájazdu, v rozsahu nad 20% až do 40% z ceny zájazdu ako aj čo do nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy.

22. V súdenej veci zistil súd prvej inštancie skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených
skutočností prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92. Na zvýraznenie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako aj k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza
nasledovné.

23. Nemožno mať pochybnosti o tom, že nárok žalobcov uplatnený v tomto konaní má základ v zmluve,
ktorá má spotrebiteľský charakter (§ 52 OZ). Práva a povinnosti žalovanej cestovnej kancelárie vo
vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ ako objednávateľom (cestujúcim) sa riadia predovšetkým ustanoveniami
zákona č. 170/2018 Z. z., do ktorého zákona bola transponovaná Smernica Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných
službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú.v. EÚ
L 326, 11.12.2015).

24. Právna úprava vzniku zodpovednostných nárokov spotrebiteľa voči cestovnej kancelárii vyplýva
hlavne z § 22 a nasl. zákona č. 170/2018 Z. z., ktorý súd prvej inštancie citoval v bode 17. napadnutého
rozsudku. Podľa neho, ak niektorá zo služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o
zájazde,týmtozákonomaleboosobitnýmpredpisomaleboaknemávlastnosti,ktorécestujúcisohľadomna ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť
cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi (§ 22 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z. z.).

25. Bezodkladne znamená, že tieto svoje nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú
situácie, kedy je cestujúci cestovnými kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu
a charakter služieb, ktoré mu cestovná kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné
zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu
a kvality, a to s ohľadom na ponuku a zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a je

nutné ho posudzovať od prípadu k prípadu. Ide napríklad o situáciu, kedy si cestujúci zakúpi zájazd pri
mori, pričom cestovná kancelária tvrdí, že bude bývať v ubytovacom zariadení, ktoré je umiestnené v
blízkosti pláže, avšak pláž je reálne vzdialená 10 km. Rovnako by mala cestovná kancelária prezentovať
cestujúcemu pred začiatkom zájazdu danú destináciu na základe fotografií, ktoré reflektujú skutočný
charakter a úroveň služieb poskytovaných v danej destinácii. Nemali by u cestujúceho vyvolať dojem,
ktorý s prihliadnutím na objektívny stav a možnosti (napr. ubytovacieho zariadenia) nie je možné naplniť.

Zároveň by však aj cestujúci mali rozlišovať medzi službami poskytovanými mimo iného v závislosti
od ceny a kvality daného zariadenia alebo zvyklosti danej krajiny. Cestujúci nemôže očakávať, že
stravovacie služby v X-XXXXXXXXXXXXX ubytovacom zariadení budú svojím charakterom a kvalitou
zodpovedať tým, ktoré sú poskytované ubytovacom zariadení hodnoteným X hviezdičkami.

26. Cestovná kancelária je povinná v primeranej lehote, vykonať nápravu služieb cestovného ruchu a
v prípade, ak na základe zákonom stanovených podmienok túto nápravu nevykoná, musí cestujúcemu
ponúknuť vhodné náhradné služby cestovného ruchu. Ak poskytnutie náhradných služieb cestovného
ruchu cestujúci v súlade so zákonom odmietne, alebo tieto náhradné služby cestovného ruchu nemôže z
objektívnych dôvodov prijať (napr. cestujúcemu odkázanému na invalidný vozík je ponúknuté náhradné

ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktoré nemá úplný bezbariérový prístup), cestujúci pokračuje v
užívaní služieb cestovného ruchu, ktoré boli predmetom oznámenia a cestovná kancelária do 30 dní
od oznámenia vráti cestujúcemu časť ceny zodpovedajúcu cene služieb cestovného ruchu, ktoré neboli
poskytnuté riadne a včas.

27. Na vykonanie nápravy služieb cestovného ruchu môže cestujúci určiť cestovnej kancelárii primeranú
lehotu. Lehota nie je presne určená, avšak cestujúci by mal vziať do úvahy aj reálne možnosti cestovnej
kancelárie túto nápravu vykonať a nedostávať ju do časovej tiesne. V určitých prípadoch, najmä ak
náprava neznesie odklad vzhľadom na osobitný záujem cestujúceho, to znamená že je nevyhnutná
okamžitá náprava, by nemalo byť potrebné stanoviť lehotu. Išlo by napríklad o situáciu, keď si cestujúci

musí objednať taxík z dôvodu meškania autobusu poskytnutého cestovnou kanceláriou, aby mohol
stihnúť svoj let. Stanoviť lehotu nie je potrebné ani v prípade, ak cestovná kancelária odmietne vykonať
nápravu. Ak cestovná kancelária v tejto lehote nápravu nevykoná a neposkytne ani náhradné služby
cestovného ruchu, cestujúci má zákonom stanovené možnosti ďalšieho postupu.

28. Cestujúci má právo na primeranú zľavu v prípadoch stanovených zákonom. Ak cestovná kancelária
nepreukáže, že porušenie zmluvy spôsobil cestujúci, je povinná cestujúcemu do 30 dní odo dňa
uplatnenia reklamácie vrátiť časť ceny zodpovedajúcej primeranej zľave; tým nie je dotknuté právo
cestujúceho požadovať náhradu škody.

29. Cestovná kancelária, ktorá nesie zodpovednosť za neposkytnutie alebo neadekvátne poskytnutie
služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd, má možnosť odvolať sa na obmedzenie zodpovednosti
poskytovateľov služieb ustanovené v medzinárodných dohovoroch, ako je napríklad montrealský
Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu z roku 1999, Dohovor
o medzinárodnej železničnej preprave z roku 1980 a Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich

batožiny po mori z roku 1974.

30. V súdenom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu dňa 22.07.2024 uzatvorili
zmluvu o zájazde, premetom ktorej bol zájazd žalobcov v hoteli O. D. P., L. A. H. E. Q., R. P. - O. H. F.,
H. F. B. XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, za ktorý žalobcovia 1/ a 2/ uhradili kúpnu cenu spolu 1 968,- eur.

31. Z komunikácie žalobcov s delegátkou žalovanej – I. P., vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ niektoré
nedostatky ubytovania, ako je absencia trezoru, vešiakov v skrini a pretekanie záchodu, reklamovali už
dňa 25.07.2024 prostredníctvom aplikácie S. (č. l. 205). V reklamačnom protokole spísanom žalobcamižalobcovia dňa 31.07.2024 uviedli aj ďalšie nedostatky zájazdu, cit.: „Izba nespĺňala podmienky
v objednávke – najprv nám dali izbu s výhľadom na budovu a potom po dlhom čakaní nám dali izbu
s výhľadom na polovicu mora. Chýbal na izbe trezor, dali nám ho až v sobotu. Po chodbách špinavé

taniere po zemi, čierne vrecia, výťahy špinavé, na izbe žiadne poháre, v skrini žiadne vešiaky, mydlo
nedopĺňali na izbe. Izbu nám nevymenili ani po upozornení, snažili sa nás presvedčiť, že takto to máme
mať. Izba špinavá, zničená, toaleta a kúpeľňa v katastrofálnom stave. V reštaurácií stoly špinavé, poháre
lepkavé, neumyté, špina na zemi, vo WC rovnako, bazén špinavý, v mori boli kamene, pláž samé
odpadky. Ponúknutá iná možnosť ubytovania hotel F. X*, ale za príplatok 400,- eur + transfer 100,- eur.

Poháre špinavé.“. Delegátka žalovanej zmienený reklamačný protokol prevzala toho istého dňa (č. l. 63).

32. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania uvádzali, že po príchode do hotela
im bola ponúknutá izba bez výhľadu na more s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ túto izbu odmietli. Následne im
bola ponúknutá ďalšia izba s výhľadom na more. Žalobcovia ani túto izbu nepovažovali za vyhovujúcu,
pretože izba mala výhľad len na polovicu mora, na izbe chýbal trezor (ten bol na izbu inštalovaný až

v sobotu, t. j. 27.07.2024 a aj to neodborne), na izbe neboli žiadne poháre, v skrini neboli vešiaky, mydlo
v kúpeľni nebolo priebežne dopĺňané (minulo sa po prvom dni), izba bola špinavá, zariadenie v nej
zničené, toaleta a kúpeľňa bola podľa žalobcov v katastrofálnom stave. Žalobcovia v konaní namietali aj
stav reštaurácie, celého hotela a jeho okolia - na chodbách boli po zemi čierne vrecia, stoly v reštaurácií
boli špinavé, poháre neumyté, lepkavé, ponúkané jedlá neoznačené, výber jedál malý, jedlá varené

z polotovarov, čašníci pri zbieraní tanierov zo stolov zvyšky jedla vyhadzovali do košov pripevnených na
vozíkoch. Podlaha v reštaurácií ako aj priľahlé toalety boli neumyté a špinavý bol aj bazén. Okolie mora
ako aj pláž boli znečistené, plné odpadkov, v mori aj kamene. Taktiež tvrdili, že v dôsledku nedostatočnej
hygieny v hoteli či reštaurácií mala žalobkyňa 1/ ku koncu zájazdu črevné ťažkosti, ktoré jej ako aj
žalobcovi 2/ znemožnili zúčastniť sa fakultatívneho zájazdu, za ktorí si zaplatili.

33. Ako vyplýva z už uvedeného, pre úspešné uplatnenie práva z vadného plnenia na súde
sa vyžaduje bezodkladné oznámenie tejto skutočnosti cestovnej kancelárii, alebo jej poverenému
zástupcovi. Ak tak objednávateľ neurobí, neposkytne tým cestovnej kancelárii akúkoľvek možnosť
nápravy. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal hlavne vadami poskytnutých služieb cestovného

ruchu, oznámenými prostredníctvom aplikácie S. delegátke (dňa 25.07.2024), resp. špecifikovanými
v reklamačnom zázname z 31.07.2024 a tieto zohľadňoval pri posudzovaní uplatnených nárokov
a opodstatnene dospel k záveru, že tieto služby neboli poskytnuté na adekvátnej úrovni. Vlastnosti
prostredníctvom žalovanej poskytnutých služieb cestovného ruchu, predovšetkým tých, ktoré sa týkali
ubytovacieho zariadenia ako takého, t.j. vybavenia izby, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ prijali, úrovne čistoty,

vybavenia (nábytku) ako aj hygieny v izbe ale aj v celom hotelovom komplexe, vrátane reštaurácie
(s nižšie uvedenými výnimkami) aj podľa odvolacieho súdu nedosahovali takú kvalitu, ktorú žalobcovia
1/ a 2/ ako cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti mohli dôvodne očakávať. O týchto vadách
poskytnutých služieb svedčia k žalobe pripojené fotografie žalobcov 1/ a 2/.

34. Odvolací súd akceptuje aj postup súdu prvej inštancie, ktorý pri ustaľovaní výšky primeranej
zľavy z ceny zájazdu vychádzal pri hodnotení zmienených nedostatkov z tzv. frankfurtskej tabuľky. Tú
vytvoril Zemský súd vo Frankfurte v roku 1985 za účelom zjednodušenia výpočtu zľavy z ceny zájazdu
v dôsledku reklamácií a výskytu vád. Pre Slovenskú republiku táto tabuľka nie je záväzná, výška zľavy
vždy závisí na úvahe súdu. Avšak vzhľadom k potrebe zjednocovania praxe a v záujme naplnenia

zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia má odvolací súd za to, že pri ustaľovaní výšky zľavy
z ceny zájazdu je vhodné za najčastejšie sa vyskytujúce nedostatky pri plnení záväzkov vyplývajúcich
z cestovnej zmluvy podporne vychádzať zo zmienenej tabuľky a použiť ju ako orientačné vodítko. Podľa
tejto tzv. Frankfurtskej tabuľky, výška zľavy za nedostatky spočívajúce vo vybavení izby, v nefunkčnom
zariadení izby, či nedostatkoch v poskytovaných službách bola ustálená v celkovom rozmedzí od 5 %

– 20 % v závislosti od jednotlivých nedostatkov.

35. Za nedostatky, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu konania preukázali a žalovanému včas oznámili,
a teda za ktoré žalovaný zodpovedá, považoval aj odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie za
adekvátnu a primeranú zľavu z ceny zájazdu vo výške 20 %. Ako správne podotkol súd prvej inštancie,

táto percentuálna sadzba zľavy sa berie z plnej ceny zájazdu, t. j. nielen z ubytovacích služieb, ale
aj z ceny zahŕňajúcej napr. dopravné služby, sprostredkovanie a pod., preto skutočná zľava vzhľadom
na nekvalitu poskytnutých ubytovacích služieb je reálne vyššia. Úroveň zľavy 20% z ceny zájazdupredstavuje hornú hranicu vyššie spomenutého rozmedzia, preto vecne správne bol nárok na jej vyšší
rozsah súdom prvej inštancie zamietnutý.

36. Na posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov nemá zásadný dopad námietka (výhrada)
žalobcov 1/ a 2/ voči podľa nich len čiastočnému (a nie priamemu) výhľadu na more z izby poskytnutej im
ubytovacím zariadením po odmietnutí prvej ponúknutej izby. Možno sa však stotožniť so záverom súdu
prvej inštancie, že z oboznámenej zmluvy o zájazde vyplýva žalovanej povinnosť zabezpečiť ubytovanie
pre cestujúcich v dvojlôžkovej izbe s výhľadom na more, avšak bez špecifikácie ďalších podrobností

týkajúcich sa výhľadu. Aj keď výhľad na more z poskytnutej hotelovej izby zrejme nezodpovedal
predstavám žalobcov 1/ a 2/, nemožno uvedené žalovanej vytýkať ako porušenie zmluvy o zájazde,
keďže v posudzovanej zmluve neboli konkretizované vlastnosti, ktoré má výhľad spĺňať. Vychádzajúc
z konkrétneho znenia zmluvy, na preukázanie práva žalobcov 1/ a 2/ na poskytnutie izby s priamym
výhľadom na more, zodpovedajúcim ich predstavám, nepostačuje výpoveď žalobcov 1/ a 2/ o inštrukcii
presne neidentifikovanej pracovníčky cestovnej kancelárie požadovať ubytovanie v izbe s takýmito

vlastnosťami. V okolnostiach veci súčasne nebolo žalobcami 1/ a 2/ preukázané ani tvrdené klamlivé
konanie žalovanej, ohľadne vlastností objednávanej izby ubytovacieho zariadenia, ktoré by vo vzťahu
k požadovanému výhľadu na more bolo možné považovať za nepravdivé alebo nesprávne, a to ani
na základe vyhodnotenia fotografií, ktoré boli súčasťou obchodnej ponuky k predmetnému zájazdu (č.l.
55 až 57 spisu), ktoré jednoznačne zobrazujú pohľad na rezort ako taký (spolu s morom), nie výhľad

z konkrétnej hotelovej izby, vo vzťahu ku ktorej bola prezentovaná daná ponuka zájazdu. Možno tak
uzavrieť, že z obsahu súdom prvej inštancie oboznámenej ponuky ubytovania ako aj z obsahu zmluvy
o zájazde nevyplýva určenie konkrétnej izby s konkrétnym výhľadom na more, ktorý by mal zodpovedať
v konaní prezentovaným predstavám žalobcov 1/ a 2/, preto ich výhrada v tomto smere nemohla
odôvodňovať iné rozhodnutie súdu vo veci žalobcov 1/ a 2/.

37. K námietkam žalobcov ohľadne špiny na pláži odvolací súd poukazuje na to, že z ponuky žalovaného
vyplýva charakteristika pláže, ktorá mala byť piesočnato-kamienková (č. l. 56). Preto prítomnosť
kameňov na nej tiež nemôže viesť k záveru o opodstatnenosti vyššieho, než už priznaného nároku
na zľavu z ceny zájazdu. Totožné platí aj pokiaľ ide o výhrady uvádzané v reklamačnom protokole

z 31.07.2024 ohľadne prítomnosti kameňov v mori. Žalovaná v zmluve o zájazde a ani v ponuke
zájazdu totiž nedeklarovala piesočnaté dno mora na pláži. Okrem toho, zo zmluvy o zájazde ani
z oboznámenej ponuky zájazdu nevyplýva, že by išlo o tzv. hotelovú a nie verejne prístupnú pláž, resp.
že za konkrétny stav pláže nesie žalovaná zodpovednosť, preto ani pokiaľ doložené fotografie pláže
preukazujú prítomnosť napr. malých kusov dreva, uvedené podľa odvolacieho súdu nezakladá dôvod

pre prehodnotenie záveru súdu prvej inštancie ohľadne výšky priznaného plnenia. Prítomnosť takýchto
predmetov na pláži (obzvlášť po prílive) nemožno považovať za ojedinelú, ani nezvyčajnú, a za takýto
stav verejne prístupnej pláže nemôže niesť cestovná kancelária zodpovednosť.

38. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúcej v strate radosti z dovolenky odvolací

súd uvádza, že za nemajetkovú ujmu vo všeobecnom poňatí možno považovať akúkoľvek ujmu, ktorá
pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku. Osobitná zodpovednosť cestovnej kancelárie
za škodu vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o
balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a

ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú.v. EÚ L 326, 11.12.2015), ktorá bola transponovaná
do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, podmienkach
podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Podľa čl. 14 ods. 2 označenej smernice,
cestujúci je oprávnený získať od organizátora primeranú náhradu všetkých škôd, ktoré utrpel v dôsledku
nesúladu so zmluvou, s tým že náhrada sa poskytne bez zbytočného odkladu.

39. Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho
dvora EÚ vzťahujúca sa k predchádzajúcej smernici upravujúcej túto problematiku (hospodársky sektor
tzv. vnútorného trhu EÚ), podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o
balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje

spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho
plnenia služieb, ktoré predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci A. T.
v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Objednávateľovi tak môže byť priznané právo
na náhradu nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých dozájazdu. Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká objednávateľovi
iba na základe jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr. mu nechutí
jedlo alebo sa pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší

svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to bolo
zmluvne dohodnuté a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými;
nezabezpečí víza do jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť;
cestujúci sú hospitalizovaní so salmonelózou v prípade porušenia hygienických ustanovení a podobne.
Podmienkou zodpovednosti cestovnej kancelárie za zmarenie dovolenky je teda porušenie právnej

povinnosti takej intenzity, ktorá má za následok stratu radosti z dovolenky. Právo na náhradu je potrebné
poskytnúť v rozsahu straty, a teda aj za časť dovolenky.

40. V súdenej veci sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovanou,
resp. prostredníctvom žalovanej, poskytnuté služby cestovného ruchu síce nemali vlastnosti, ktoré
s ohľadom na ponuku a zvyklosti cestujúci dôvodne očakávali, teda že tieto služby neboli poskytnuté

v adekvátnej kvalite, ale zo strany žalovanej nešlo o také závažné porušenie svojich povinností
(nedostatky takej intenzity), ktoré by odôvodňovalo nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej
ujmy titulom straty radosti z dovolenky. Súd prvej inštancie v bode 28. napadnutého rozsudku príkladmo
uviedol, ktoré konanie žalovanej by považoval za podstatné porušenie svojich povinností vyplývajúcich
zo zmluvy o zájazde, s opisom ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje a dodáva, že ide o také

závažné porušenia, ktoré cestujúcemu v podstate znemožňujú užívanie podstatných služieb zájazdu,
čo nezodpovedá prípadu žalobcov 1/ až 2/. Opotrebovaný nábytok v izbe, ktorý však bolo možné použiť,
nedostatočná hygiena v hoteli, úroveň stravovacích služieb v reštaurácií, či kamene v mori nemožno
posúdiť ako podstatné porušenie povinností vyplývajúce žalovanej zo zmluvy o zájazde.

41. Ako bolo už uvedené v súvislosti s vyhodnotením námietky týkajúcej sa izby s výhľadom na more,
v tomto konaní neboli pred súdom prvej inštancie žalobcami 1/ a 2/ dostatočne tvrdené (opísané)
ani preukazované také špecifické okolnosti ich prípadu, ktoré by odôvodňovali záver, že pri predaji
zájazdu sa žalovaná dopustila obchodnej praktiky predstavujúcej klamlivé konanie, ktoré by bolo
príčinou takého rozhodnutia priemerného spotrebiteľa o transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože mu

boli poskytnuté nesprávne alebo nepravdivé informácie, alebo bol akýmkoľvek spôsobom uvádzaný
do omylu (v zmysle § 10 zákona č. 108/2024 Z. z.), ani také porušenie informačných povinností vo
vzťahu k cestujúcim o základných znakoch zmluvou dohodnutých služieb cestovného ruchu (v zmysle
§ 14 zákona č. 170/2018 Z. z.), ktoré by svojou intenzitou mohli privodiť záver o podstatnom porušení
označenej zmluvy.

42. V súvislosti s hodnotením naplnenia podmienok dôvodnosti oboch žalobcami 1/ a 2/ uplatnených
nárokov odvolací súd poznamenáva, na niektoré nedostatky poskytnutých služieb, predovšetkým tých,
ktoré boli špecifikované až v súdnom konaní, ako napr. nedostatočný výber z jedál v reštaurácií,
neoznačenie ponúkaných jedál, ktoré boli podľa žalobcov 1/ a 2/ varené z polotovarov, správanie

sa čašníkov v reštaurácií, ktorí pri zbieraní tanierov zo stolov zvyšky jedla vyhadzovali do košov
pripevnených na vozíkoch a pod. nebolo možné vziať na zreteľ, keďže žalobcovia 1/ a 2/ tieto nedostatky
u žalovanej, t. j. cestovnej kancelárii alebo u jej povereného zástupcu bezodkladne (počas zájazdu)
neoznámili, z dôvodu ktorého žalovaná nemala žiadnu možnosť ich nápravy. Rovnaká situácia sa
týka aj nedostatkov, ktoré boli v priebehu zájazdu odstránené (napr. poskytnutie izby s výhľadom

na more alebo trezoru na izbe).

43. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti rozsudku,
týkajúcej sa rozhodnutia o merite veci neboli v odvolaní žalobcov 1/ a 2/ uplatnené odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) ani h) CSP naplnené, z dôvodu ktorého odvolací súd v zmysle §

387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ako vecne správny potvrdil.

44. Vo vzťahu k žalovanou napadnutému výrok III. o trovách konania však podľa odvolacieho súdu
došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V súdenom prípade bolo

vedené spoločné konanie o dvoch uplatnených nárokoch, ktoré obidva však boli závislé od úvahy súdu.
V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s pohľadom právnej doktríny, podľa ktorej „zásadu úspechu
vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešnéhožalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti“ (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016 k § 255 CSP). Pokiaľ ide
o nárok na zľavu z kúpnej ceny zájazdu, žalobcovia 1/ a 2/ boli čo do základu tohto nároku úspešní,
a keďže im bola priznaná aspoň časť tohto nároku, ktorého výška bola závislá od úvahy súdu, treba
ich považovať v tejto časti za plne procesne úspešných. Základ nároku však nebol daný pokiaľ ide
ožalobcami1/a2/uplatňovanýnároknanáhradunemajetkovejujmy,zdôvoduktoréhozaplneprocesne

úspešného v prvoinštančnom konaní v tejto časti je nutné považovať žalovanú. V takom prípade však
každá zo sporových strán bola procesne úspešná len ohľadne jedného zo žalobou uplatňovaného
nároku, z dôvodu ktorého ich obidvoch je potrebné považovať za úspešných aj neúspešných v rovnakom
pomere. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom výroku III. tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, na základe ktorých odvolací súd priznal žalovanej, ktorá bola v odvolacom
konaníplneprocesneúspešná(jednakpokiaľideoprávneposúdenieodvolaniažalobcov1/a2/ohľadne
výroku II. napadnutého rozsudku, a rovnako aj pokiaľ ide o posúdenie odvolania žalovanej čo do výroku
III. napadnutého rozsudku), nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom

rozsahu. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by nebolo dôvodné priznať
žalovanej náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu odvolacím súdom vzhliadnuté.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).