Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202320
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7725202320.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého M.
G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyG.,dieťamatky:M..U.G.,narodenáXX.XX.XXXX,trvalebytomL.6,XXX
XX G., právne zastúpená advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice a

otca: M.. A. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátkou
Mgr.StanislavouLiptákovou,sosídlomRozvojová2,04011Košice,vkonaníonariadenieneodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 23P/88/2025-220 zo dňa
04. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výrokoch I. a II. tak, že:

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Súd nahrádza súhlas otca s poskytnutím psychologickej, diagnostickej a terapeutickej starostlivosti
maloletému M. G., nar. XX.XX.XXXX u klinickej psychologičky O.. H. N., O. XX, XXX XX G..

II. Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do 31.08.2026.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2025 matka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorýmsúdnahradísúhlasotcasterapeutickoustarostlivosťouomaloletéhoasvyšetreniamimaloletého
u detského neurológa a pedopsychiatra, pričom na výkon terapeutickej starostlivosti žiadala matka určiť
klinickú psychologičku A.. O. A.. Po výzve matka upresnila, že trvá na nariadení neodkladného opatrenia
v rozsahu diagnostiky formou metódy V. a terapií u klinickej psychologičky O.. H. N. a vyšetrenia u

pedopsychiatra.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I./ Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým nahrádza súhlas otca s diagnostikou maloletého M. G., nar.
XX.XX.XXXX formou metódy V. a terapiami u klinickej psychologičky O.. H. N., A.-Y., O. XX, XXX XX G..II./ Toto neodkladné opatrenie bude trvať do 31.8.2026.

III./ Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je potrebné a je v najlepšom záujme
maloletého nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd nahradí súhlas otca s diagnostikou maloletého
metódou V. a s terapiami maloletého, ktoré bude vykonávať klinická psychologička O.. H. N.. Potrebu
riešenia situácie maloletého formou nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil súd tým, že
správanie maloletého je problematické už dlhší čas, problémové správanie maloletého v škole sa
nepodarilo korigovať ani snahou školy formou pozitívneho posilňovania prostredníctvom nálepiek, ktorá

sa ukázala ako neefektívna, keďže maloletý nemá o túto formu odmeny záujem. Rovnako ani systém
opakovaných poznámok a napomenutí zo strany pedagógov nemá na maloletého pozitívny vplyv.
Správanie dieťaťa je problémové ako v škole, tak aj v domácom prostredí a situácia dospela už do
štádia, kedy je potrebné maloletému poskytnúť odbornú terapeutickú starostlivosť, ktorej predchádza
odborná diagnostika. Vzhľadom na správanie sa maloletého a na odporúčanie školskej psychologičky

je potrebné, aby maloletý absolvoval terapie u klinickej psychologičky a na rozdiel od názoru otca, je súd
prvej inštancie presvedčený, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého aj jeho diagnostika, ktorej
cieľom má byť zistenie, či maloletý trpí poruchou autistického spektra. Berúc do úvahy vyjadrenie súdnej
znalkyne má za to, že bez vykonania odbornej diagnostiky v tomto smere nie je možné realizovať účinnú
terapiusmaloletýmtak,abytátoterapiabolaúčelnáabolazameranánariešeniekonkrétnychproblémov

súvisiacich so psychickým stavom maloletého. Určil, že diagnostiku a terapie maloletého bude realizovať
klinická psychologička O.. N., ktorá na základe informácií získaných z internetu, je dlhoročnou klinickou
psychologičkou, vykonáva diagnostiku formou V., ktorá je u maloletého aktuálne potrebná, svoju činnosť
vykonáva v meste G., kde maloletý žije. Pokiaľ ide o psychologičku O.. B., nemal preukázané, že by
táto bola klinickou psychologičkou a keďže odbornú diagnostiku môže vykonať iba klinický psychológ,

menovaná zrejme nie je oprávnená diagnostiku maloletého vykonať. Nestotožnil sa s výhradami otca
voči psychologičke O.. N., ktoré sú založené len na hodnotiacich úsudkoch jeho terapeutky a taktiež
nedospel k záveru, že vzhľadom na to, že matka kontaktovala psychologičku za účelom rezervácie
termínov, pričom psychologička matke opísala, akým spôsobom vykonáva diagnostiku a terapiu, že
by tieto skutočnosti mali za následok, že psychologička je osobou, ktorá sa objektívne môže javiť ako

zaujatá.

5. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas otca aj s vyšetrením u
pedopsychiatra, v tejto časti návrh matky zamietol, pretože má za to , že napriek konfliktu medzi rodičmi,
v prípade, že klinický psychológ na základe diagnostiky zistí, že sa u maloletého potvrdila prítomnosť

poruchy autistického spektra, obaja rodičia v najlepšom záujme svojho dieťaťa budú obaja súhlasiť s
vyšetrením maloletého u pedopsychiatra.

6. Časovo vymedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia do dňa 31.08.2026, pretože je nepochybné,
že terapie realizované klinickým psychológom si budú vyžadovať dlhší čas.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti výrokov I. a II. z dôvodu porušenia
práva na spravodlivý proces, inej vady konania, nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho

posúdenia veci a nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. V prvom rade namietal,
že sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom vyjadrenia matky zo dňa 01.12.2025 a na uvádzané
skutočnosti adekvátne reagovať. Zdôraznil, že podania matky nie sú vôbec dostupné v elektronickom
súdnom spise, čím je mu opakovane a pretrvávajúco marená možnosť reagovať na tvrdenia
matky uvedené v podaniach. Nie je mu známe, aby sa tak stalo v opačnom prípade, preto apeloval

na dodržiavanie princípu rovnosti zbraní. Takýmto konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces a k hrubému porušeniu zásady kontradiktórnosti. Tým, že mu nebol poskytnutý
priestor na reakciu na tvrdenia matky, došlo k nesprávne a neúplne zistenému skutočnému stavu
veci. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia ani v časti diagnostiky a terapií. Absentuje osvedčenie naliehavej bezodkladnej potreby úpravy
pomerov a matkou podaný návrh označil za presahujúci rámec konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa jeho názoru neodkladné opatrenie nie je opodstatnené, pretože nedochádza k

porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, resp. oprávnených záujmov maloletého. Súd prvej inštancie sa
nijako nevysporiadal ani s predchádzajúcimi závermi odvolacieho súdu a reálne hrozí, že do rozhodnutia
odvolacieho súdu už bude jednorazová diagnostika aj zrealizovaná. Má za to, že povaha veci a
jej následky nezasahujú len do rodičovských práv, ale najmä do práv samotného maloletého, preto
by uvedené malo byť predmetom konania vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia

nevyplýva,akoneodkladnéopatreniebezodkladnevyriešisituáciuvakejsamaloletédieťaocitlo,pretože
samotná diagnostika túto potrebu reálne nenapĺňa. Diagnostiku matka urobila predmetom konania až
v nadväznosti na osobitnú výzvu, čím urobila nový predmet konania o ktorom súd prvej inštancie
konal a rozhodol. Rozsah nahradeného súhlasu je preto extenzívny a nezodpovedá podmienkam pre
jeho nariadenie formou neodkladného opatrenia. Má za to, že všetky negatívne prejavy maloletého
možno riešiť práve v rámci terapie, bez potreby akejkoľvek diagnostiky. Zákonom požadovanú potrebu

bezodkladnosti napĺňa jedine psychologická terapia, pri ktorej však nebolo dôvodné nahrádzať jeho
súhlas, keďže voči tomu nenamietal. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol naplnené pri stanovení
rozsahu nahradenia jeho súhlasu a tiež pri konštatovaní existencie dôvodu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý nebo odôvodnený a možno ho považovať za arbitrárny. Z odôvodnenia uznesenia je
badateľné, že súd sa nekriticky priklonil k argumentom a tvrdeniam matky, ktoré prebral. Uznesenie

preto považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné a nesprávne. Závery súdu o splnených dôvodoch na
nariadenieneodkladnéhoopatreniapovažujezanerešpektujúcezistenýskutočnýstavveci.Postupsúdu
označil za zjavne rozporný so zákonom. Namietal, že matka nijako a ničím neosvedčila návrh v časti
diagnostiky, preto mal byť zamietnutý. Námietky voči osobe O.. N. boli zo strany súdu bagatelizované a
nebol im pripisovaný význam, ktorý im pripisovaný mal byť. Zároveň má za to, že súd reštriktívne vylúčil

z výberu O.. B., ktorej maloletý dôveroval a s ktorou spolupracoval jeden celý školský rok. Namietal,
že súd sa nevysporiadal ani s námietkou, že u maloletého je výber novej psychologičky už deviatou
osobou a uvedené nebolo reflektované ani v súlade s najlepším záujmom maloletého. Inú vadu konania
vzhliadol naplnenú v detailnom a presnom inštruovaní matky a jej právnej zástupkyne k odstráneniu
vád návrhu, čo je podľa jeho názoru vážnym porušením práva na spravodlivý proces a rovnosti zbraní.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh matky zamietne.

8. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že v ňom nie sú uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti
alebo podstatné argumenty, na ktoré by bolo potrebné osobitným spôsobom reagovať. V plnom
rozsahu odkázala na svoje doterajšie písomné podania a ústny prednes na pojednávaní konanom

dňa 20.11.2025. Rozhodnutie súdu považuje za zákonné, vecne správne a rešpektujúce najlepší
záujem dieťaťa. Otcove námietky považuje za bezpredmetné. Oblasť vykonávania diagnostiky porúch
autistického spektra je predmetom odbornej práce psychológov, ktorí sú na túto činnosť kvalifikovaní.
Poukázala na to, že samotný odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že v danom
prípade je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a neuviedol, že je vec potrebné riešiť výlučne

v meritórnom konaní. Dala do pozornosti, že psychologická diagnostika maloletého sa mala po
predchádzajúcej rodičovskej konzultácii uskutočniť dňa 15.12.2025, avšak ani jedno zo stretnutí nebolo
možné absolvovať z dôvodu, že otec včasný neprebratím uznesenia súdu prvej inštancie spôsobil
jeho vtedajšiu nevykonateľnosť a zmaril celý proces diagnostiky. Na základe telefonického oznámenia,
klinická psychologička poskytla nový najbližší termín rodičovskej konzultácie na deň 30.01.2026 a termín

diagnostiky na deň 11.02.2026 o čom informovala otca, ktorý zatiaľ žiadnym spôsobom nereagoval.
V prílohe tiež predložila poznámky od pedagógov, ktoré boli maloletému udelené v ostatnom čase
a ktoré dokumentujú naďalej trvajúci nepriaznivý stav jeho fungovania v školskom prostredí. Triedna
učiteľka avizovala, že maloletému bude na konci prvého polroka opäť udelené napomenutie triedneho
učiteľa. Podaním zo dňa 19.02.2026 matka oznámila, že diagnostické vyšetrenie maloletého prebehlo

dňa 17.02.2026, nakoľko pôvodne oznámený termín bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti na strane
psychologičky. O uvedenom termíne bol otec upovedomený. Na základe uvedeného má za to, že
odvolanie otca je v časti psychologickej diagnostiky aktuálne bezpredmetné.

9. Otec doplnil podané odvolanie o ďalší odvolací dôvod - inú vadu konania, pretože výsluch maloletého

nebol vykonaný zákonom predpísaným spôsobom, keď namiesto vyhotovenia zvukového záznamu
technickým zariadením zaznamenal výsluch v listinnej podobe. Keďže konajúci súd pochybne vychádzal
z označeného dôkazu a tento dôkaz hodnotil, zaťažil rozhodnutie a konanie vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň ani nemal možnosť oboznámiť sa s obsahomzápisnice o výsluchu a zaujať stanovisko k jeho vykonaniu, keďže mu bola zápisnica doručená
prostredníctvom právnej zástupkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 23P/209/2023 až dňa 16.12.2025,
pričom až dňa 08.01.2026 bola právna zástupkyňa informovaná o tom, že zvukový záznam vyhotovený

nebol. Vzhľadom na uvedené má za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na to, že zo strany matky už boli podniknuté kroky smerujúce k diagnostike, požiadal o
čo najskoršie rozhodnutie. Namietal, že O.. N. opakovane komunikuje výhradne s matkou, z vlastnej
iniciatívy ho nekontaktovala ani raz a opakovane sa s ňou nevedel telefonicky spojiť, aj napriek tomu,
že v rovnaký deň telefonovala s matkou, termíny a ich zrušenia oznamovala výlučne len matke. Pokiaľ

ide o samotnú diagnostiku, dňa 30.01.2026 upozornil psychologičku, že proti uzneseniu bolo podané
odvolanie a metóda V. je už prekonaná a nahradená metódou V.-2, preto metóda V. je nepoužiteľná a
požiadal ju, aby takéto zbytočné testovanie mimo rámca štandardného postupu nerealizovala. Zároveň
uviedol, že konajúci súd jeho súhlas s diagnostikou maloletého formou metódy V.-2 nenahradil a
pokiaľ k tomu nedôjde, nemožno inú diagnostiku vykonať. Aj napriek uvedenému a tomu, že trval na
svojej osobnej účasti, O.. N. vykonala vyšetrenie metódou V.-2, teda nerešpektovala rozsah súdom

nahradeného súhlasu a nezohľadnila rovnocenné postavenie oboch rodičov. Tento opakovaný zásah do
jeho rodičovských práv považuje za nedôvodný, nezákonný a neprimeraný. Záverom označil tvrdenie
matky ohľadom údajného zmarenia diagnostiky za zavádzajúce a nepravdivé. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie a návrh zamietol.

10. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že diagnostika nie je o jedinom vyšetrení a zopakoval, že O.. N.
doposiaľ nevykonala vyšetrenie maloletého formou metódy V., ale V.-X na čo nemala žiaden súhlas a
ani nahradenie súhlasu súdnym rozhodnutím. Odvolanie označil za naďalej aktuálne a dôvodné, aby sa
s ním odvolací súd riadne zaoberal.

11. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že uskutočnenie diagnostického vyšetrenia už oznámila súdu a trvá
na tom, že nijako nezavádzala a neuviedla nepravdivé informácie, skutočnosť, že vyšetrenie maloletého
prebehlo vôbec nie je sporné. Diagnostický proces zatiaľ ukončený nie je, ten pozostáva zo stretnutia
psychologičky s oboma rodičmi, vyšetrenia dieťaťa a získania anamnézy vyžiadaním charakteristiky zo
školy. Následne ozrejmila chronológiu spolupráce s O.. N. a poukázala na to, že otec má dohodnutý

náhradný termín stretnutia až dňa 17.03.2026. ďalej uviedla, že absencia zvukového záznamu pri
výsluchu maloletého je namietaná aj v meritórnom konaní a nič nemení na tom, že z daného procesného
úkonu je vyhotovená zápisnica so všetkými požadovanými náležitosťami a pri výsluchu bola prítomná aj
kolízna opatrovníčka a psychologička. K metóde V.-X uviedla, že ide o tú istú metódu, ktorá je len novšou
verziou metódy V. v dôsledku vývoja diagnostických metód a všetci klinickí psychológovia, ktorí sú

kompetentní vykonávať túto diagnostiku, v súčasnosti používajú metódu V.-X.Záverom uviedla, že otec
svojim správaním úmyselne a manipulatívne vytvára situácie tak, aby následne mohol demonštrovať
zaujatosť inštitúcií, ktoré s nimi akýmkoľvek spôsobom spolupracujú.

12. Otec vo svojej reakcii na vyjadrenie matky označil za účelové snahy matky o zámenu významu

diagnostiky, diagnostického vyšetrenia a diagnostického procesu, keď nedôvodným selektívnym
výkladom diagnostiku zužuje na jediné vyšetrenie. Ak by tomu tak malo byť, rodičia by mali disponovať
správou z vyšetrenia, avšak žiadna správa mu doručená nebola, čo znamená, že diagnostika ako
taká nie je ukončená. K u chronológii uviedol, že matka komunikovala s O.. N. ešte pred nariadením
neodkladného opatrenia, k čomu vyjadroval dôvodné obavy o nestrannosti a nezaujatosti, čo súd

bagatelizoval. Opätovne označil tvrdenie o zmarení diagnostiky za nepravdivé a vyvrátené. Otec
zopakoval svoje argumenty ohľadom rovnocenného postavenia rodičov pri realizácii diagnostiky a
terapeutickej starostlivosti, dôvody zaujatosti O.. N. a vyjadril nesúhlas s názorom matky ohľadom
metódy V.-2, pretože nejde len o novšiu verziu, ale o samostatnú metódu, ktorá prešla zmenami v
dôsledku vývoja diagnostických metód. Záverom uviedol, že kvalitnú psychologickú pomoc a podporu

maloletému nikdy neodoprel, má za to, že táto je potrebná a súhlasil s jej poskytnutím, čo už deklaroval v
prvoinštančnom konaní. Za podstatné považuje, aby maloletému bola poskytnutá psychologická pomoc
a podpora zákonným spôsobom, s rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletého a jeho rodičovských
práv nestrannou a nezaujatou osobou.

13. Dňa 28.02.2026 bola zo strany právnej zástupkyne matky zaslaná aktuálna správa z edupage z
26.02.2026 na podporu vážnosti situácie a potreby diagnostiky maloletého.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k

záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

16. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s
výkonom ich rodičovských práv a povinností. Rozhodovanie podľa § 35 Zákona o rodine nastáva v
prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, a preto
rozhodnutie musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty rodičov konania predostreté v odvolacom konaní
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že pomery účastníkov upravil požadovaným
matkou neodkladným opatrením a čiastočne vyhovel návrhu matky v časti nahradenia súhlasu otca s

diagnostikou formou metódy V. a s terapiami u klinickej psychologičky O.. H. N..

18. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.

22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

25.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.27. Nositeľmi rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia, obaja sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia ako zákonní zástupcovia by pri podstatnej otázke
týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinnosti mali vystupovať a konať spoločne. Rodičovské

práva a povinností plnia obaja rodičia spoločne, všetky prijaté rozhodnutia, ktoré majú vplyv na záujmy
dieťaťa, majú - mali by byť prijaté po dohode rodičov. Pri posúdení, či ide o podstatnú záležitosť
maloletého dieťaťa možno uzavrieť v súlade s tvrdeniami rodičov a záveru súdu prvej inštancie, že ide
o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa. Oblasť diagnostiky a terapií u klinickej psychologičky
možno subsumovať pod pojem zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že zdravotná starostlivosť zahŕňa

všetky činnosti, ktorých cieľom je prevencia, diagnostika, liečba, terapia, rehabilitácia a následná
starostlivosť. Ako vyplýva zo samotného znenia § 35 Zákona o rodine, udelenie súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti je podstatnou vecou, preto sa vyžaduje súhlas oboch rodičov.

28. Odvolací súd opätovne konštatuje že ide o otázku, ktorú štandardne nie je možné riešiť
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že sú ale osvedčené mimoriadne

a špecifické okolností a je ohrozený alebo porušený záujem dieťaťa je dôvodné prijať opatrenie
aj v konaniach o nezhodách rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine formou neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti sa nariadi
za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a vyžaduje to záujem
maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej

ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. V rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť
rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe pre
nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre
rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

29. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je

dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo
(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).

30. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý býva s matkou a mladšími súrodencami v G.,

kde navštevuje aj základnú školu. Medzi rodičmi naďalej pretrvávajú konflikty a napriek nariadenému
výchovnému opatreniu nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a ani dohodnúť sa na
veciach, ktoré sa týkajú maloletého. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že správanie
maloletého v školskom prostredí je nevhodné , pretože nerešpektuje autority, fyzicky a psychicky
šikanuje spolužiakov a narúša pokojný priebeh vyučovacích hodín. Po zrušení uznesenia o zamietnutí

návrhu matky odvolacím súdom je možné mať za osvedčené, že správanie maloletého sa nezmenilo

31. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že u maloletého naďalej
pretrváva problémové správanie v škole voči spolužiakom, ako aj voči pedagógom a z vyjadrení matky
vyplýva, že problémové správanie maloletého sa deje aj v domácom prostredí. Súd je toho názoru,

že vzhľadom na správanie sa maloletého a na odporúčanie školskej psychologičky je potrebné, aby
maloletý absolvoval terapie u klinickej psychologičky a na rozdiel od názoru otca, je súd presvedčený,
že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa aj jeho diagnostika, ktorej cieľom má byť zistenie,
či maloletý trpí poruchou autistického spektra.

32. Z doterajšieho priebehu konania a z osvedčených skutočností vyplýva, že maloletý naďalej
vykazuje dlhodobé prejavy nevhodného správania, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho sociálne vzťahy,
výchovno-vzdelávací proces a celkový psychický vývin. Napokon aj zo správy školskej psychologičky
i psychologičky A.. A. vyplýva potreba pokračovania v návštevách klinickej psychologičky, a teda v
terapeutickom procese. Odvolací súd z uvedených dôvodov nepochyboval o dôvodnosti a potrebe

poskytnutia terapeutickej starostlivosti maloletému, keďže jeho najlepší záujem je ohrozený. V prípade,
ak by maloletý nepokračoval v už začatej terapeutickej starostlivosti hrozí, že dôjde k prehlbovaniu
jeho nevhodného a neslušného správania, ktoré bude len veľmi ťažko možné korigovať a napraviť s
pribúdajúcim jeho vekom. Je potrebné konštatovať, že plynutím času od podania návrhu je bez pochýbosvedčenýstavotom,žesprávaniemaloletéhosanezmeniloapretrváva. Rodičianapriektejtozávažnej
situácii nie sú schopní prijať konštruktívne riešenie v záujme maloletého syna znamenajúce odbornú
pomoc zo strany psychológa. Rodičia po rozpade rodiny a teda ich vzťahu nemajú vôbec dôveru v to,

že ten druhý rodič koná v najlepšom záujme maloletého spoločného dieťaťa. Napriek tomu, že otec síce
deklaruje svoj súhlas s potrebou poskytnutia kvalitnej psychologickej pomoci a podpory maloletému,
nedošlokzhode obochrodičovotom,žesazačnerealizovaťdanáterapeutická starostlivosť anedošlo
k zhode rodičov ohľadne konkrétnej osoby klinického psychológa , ktorá má vykonať danú odbornú
pomoc. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ma za to, že je osvedčené, že je ohrozený

záujem maloletého dieťa a nevyhnutne sa vyžaduje zásah zo strany súdu .

33. Pri skúmaní predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa nosným pilierom v danom
prípade stal najlepší záujem maloletého. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je
zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Pri skúmaní najlepšieho záujmu
aj odvolací súd prihliadol na aktuálne pretrvávajúce potreby maloletého dieťaťa a fázy jeho vývoja
so zameraním sa na jeho psychickú, emocionálnu a sociálnu stránku. Pri skúmaní najlepšieho záujmu
dieťaťa a v procese jeho posudzovania a určovania za dôležité považuje aj odvolací súd, skutočnosť ,

že správanie maloletého a následne dlhodobá nezhoda oboch rodičov vytvára možnosti pre prijatie
záveru, že nateraz je v najlepšom záujme dieťaťa, aby mu bola poskytnutá plnohodnotná odborná
terapeutická starostlivosť. Rovnako je potrebné bezodkladne poskytnúť maloletému aj psychologickú
starostlivosť, ktorá pomôže porozumieť psychike maloletého a oproti terapeutickej starostlivosti, ktorá
je viac zameraná na liečbu, poskytne v nastavení vhodné poradenstvo a prevenciu. Pri zistenom

nevhodnom správaní maloletého predovšetkým v školskom prostredí je nevyhnutné poskytnúť mu zo
strany klinického psychológa aj odbornú diagnostickú starostlivosť, pričom samotný klinický psychológ,
ktorý je v danej oblasti odborníkom zváži postup po zistení príčin správania maloletého a zvolí si formy
odbornej starostlivosti.

34. Pokiaľ ide o diagnostiku maloletého s ktorou primárne nesúhlasil otec, odvolací súd uvádza, že
pre riadne posúdenie príčin správania je nevyhnutné vykonať aj odbornú psychologickú diagnostiku
maloletého, ktorá umožní zhodnotiť jeho osobnostný vývin, úroveň emocionálnej regulácie, prípadnú
prítomnosť porúch správania, iných psychologických ťažkostí alebo chorôb. Bez vykonania diagnostiky
nie je možné určiť vhodný terapeutický postup ani nastaviť účinnú intervenciu. Samotná klinická

psychologička je tou osobou, ktorá si sama určí koľko a akých odborných diagnostík je potrebné
v prípade maloletého vykonať na to, aby mu bola nastavená najvhodnejšia terapeutická liečba.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby limitoval klinickú
psychologičku vykonaním konkrétnej diagnostiky alebo konkrétnych diagnostík, pretože v opačnom
prípade by nemuselo dôjsť k nastaveniu najvhodnejšej terapeutickej liečby maloletému, čo nie je v

jeho najlepšom záujme. Obaja rodičia musia rešpektovať postup klinickej psychologičky a poskytnúť
jej potrebnú súčinnosť, pretože len tak bude možné zistiť skutočnú diagnózu maloletého a nastaviť
najvhodnejšiu terapeutickú liečbu maloletému. Aj keď medzi rodičmi existuje rodičovský konflikt, je
nepochybnevnajlepšomzáujmemaloletéhotento„odložiťbokom“vprípadezáležitostí,ktoréhotýkajúa
zamerať sa na riešenie odstránenia príčin a dôsledkov dlhodobo nevhodného správania maloletého. Na

základe uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie
a nahradil súhlas otca s poskytnutím psychologickej a terapeutickej starostlivosti aj s poskytnutím
diagnostickej starostlivosti.

35. Nezhoda rodičov v podstatnej veci maloletého sa týkala aj určenia klinickej psychologičky, ktorá

má maloletému poskytovať potrebnú odbornú pomoc a starostlivosť. Súdom prvej inštancie bola za
klinickú psychologičku stanovená O.. H. N. na základe informácií získaných z internetu o jej odbornom
zameraní a praxi. Otec s osobou klinickej psychologičky nesúhlasil a vzniesol proti nej námietky, ktoré
majú svedčiť o jej zaujatosti. Odvolací súd sa oboznámil s týmito námietkami, tieto posúdil v kontexte z
ďalšími osvedčenými skutočnosťami, ale nevyhodnotil ich za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že otec

neuviedol také konkrétne a relevantné námietky voči osobe klinickej psychologičky a ani odvolací súd
nemal osvedčené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé dospieť k záveru o jej zaujatosti
a potrebe zmeny klinického psychológa. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že rodičia majú
dlhodobo problém zhodnúť sa na konkrétnej osobe klinického psychológa, keďže doteraz sú namietanívšetci tí klinickí psychológovia, ktorí v priebehu konania s maloletým už pracovali. Odvolací súd zvažoval
aj možnosť určenia klinického psychológa v inom meste, no s ohľadom na najlepší záujem maloletého
nepovažoval za vhodné, aby maloletý, ktorý je školopovinný musel cestovať do iného mesta za klinickým

psychológom len preto, že rodičia sa nevedia zhodnúť na jednom klinickom psychológovi v meste G. bez
toho, aby neboli vznesené námietky prameniace už len z toho, že všetci klinickí psychológovia v meste
G. sa navzájom poznajú a je vysoká pravdepodobnosť ich zaujatosti v prospech jedného, či druhého
rodiča. Rovnako odvolací súd nevzhliadol za vhodné ani neurčiť konkrétnu osobu klinického psychológa,
keďže rodičia sa doposiaľ nezhodli a je v záujme maloletého, aby bola určená konkrétna osoba. Súd

prvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia(bod36.odôvodnenia)ozrejmilpostupadôvodyurčenia
O.. N. za klinickú psychologičku pre maloletého, ktoré odvolací súd vyhodnotil za objektívne kritériá
na určenie najvhodnejšej klinickej psychologičky pre maloletého. Odvolací súd tak nevzhliadol žiaden
dôvod na zmenu osoby klinickej psychologičky. Je nevyhnutné v danej rodinnej situácii v akej sa maloletý
M. ocitol aby rodičia dôverovali osobe zvolenej súdom psychologičky a nastolili priaznivý stav aj pre
svojho maloletého syna s dôverou pre spoluprácu dieťaťa s danou psychologičkou .

36. Vo vzťahu k dĺžke trvania neodkladného opatrenia určenej súdom prvej inštancie, túto odvolací
súd považuje za primeranú. Počas tejto doby bude možné v prípade maloletého uskutočniť potrebnú
diagnostiku a nastaviť najvhodnejšiu starosltivosť.

37. Matka podaným návrhom požadovala nahradenie súhlasu otca aj s diagnostikou metódou V., avšak
v tejto časti odvolací súd návrh matky zamietol z nasledujúcich dôvodov. Z osvedčených dôkazov
nevyplýva nevyhnutnosť realizácie tejto konkrétnej diagnostiky. Pokiaľ matka poukazuje na správu
školskej psychologičky (č.l. 5), táto len odporúča zvážiť túto špeciálnu diagnostiku, zatiaľ čo klinická
psychologička A.. A. vo svojej neskôr vypracovanej správe (č.l. 10 a nasl.) potrebu alebo nutnosť tejto

špeciálnej diagnostiky vôbec nespomína. Odvolací súd týmto postupom nemá v úmysle diagnostiku
prostredníctvom metódy V., resp. V.-X úplne vylúčiť, ale ako už bolo spomínané vyššie. Má však za to,
že oprávneným odborným subjektom pre posúdenie dôvodnosti pre prijatie záveru o potrebe práve
danejdiagnostiky jeklinickápsychologička atovzhľadomnasvojevzdelanieaskúsenosti. Len klinický
psychológ má rozhodnúť o tom, či táto špeciálna diagnostika je alebo nie je potrebná u maloletého.

Z dôkazov už vykonaných súdom nie je osvedčená potreba vykonania práve len tejto konkrétnej
diagnostiky. Nie je tak vylúčené, aby klinická psychologička vykonala, túto špeciálnu diagnostiku, ak to
bude vzhľadom na jej odborné zistenia považovať za potrebné. V rámci nahradenia súhlasu otca s
vykonaním diagnostickej starostlivosti bude klinická psychologička oprávnená vykonať, resp. dokončiť
aj túto odbornú diagnostiku ak usúdi, že je to potrebné pre zistenie, či maloletý trpí alebo netrpí poruchou

autistického spektra.

38. Pokiaľ otec namietal, že metóda V.-X je novou metódou a klinická psychologička nemala jeho súhlas
alebo súdom nahradený súhlas na túto novú metódu, s touto námietkou nemožno súhlasiť. Metóda V.-
X nie je úplne nová samostatná metóda, ale ide o revidovanú a rozšírenú pôvodnú metódu V., t.j. ide

o aktualizáciu metódy V.. Metóda V.-X zachováva základnú metodiku pôvodného V.-u, ale obsahuje
viacero zlepšení (modul pre veľmi malé deti vo veku 12-30 mesiacov), škálu závažnosti symptómov,
presnejšie vyhodnocovanie správania, aktualizované výskumy, aktualizované dáta a menšie úpravy
niektorých úloh a hodnotenia správania). Z uvedených dôvodov je metóda V.-X pokračovaním metódy
V., nie samostatnou metódou.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti nahradenia súhlasu otca s diagnostikou maloletého formou
metódy V..

40. Na záver odvolací súd pripomína, že účelom rodičovskej zodpovednosti (autority), ktorú majú
obaja rodičia, je ochrana záujmov dieťaťa z hľadiska jeho bezpečnosti, zdravia a morálky. Rodičovská
autorita nie je absolútnym právom, ani právom voľnej úvahy rodičov, ale musí sa vykonávať v záujme
dieťaťa. Rodičovská autorita predpokladá, keď ju vykonávajú spoločne obaja rodičia žijúci oddelene,
široké možnosti dohody a vzájomného konsenzu, v záujme sústavnej a konštruktívnej spolupráce pri

rozhodovaní, ktoré sa týka osobnej starostlivosti o dieťa, dohľadu nad dieťaťom a výchovy dieťaťa.
Odvolací súd preto apeluje na rodičov maloletého, aby pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie,
zdržiavali sa invektív a usilovali sa o dosiahnutie rodičovskej dohody o potrebách maloletého syna.41. Rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča, najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja
rodičia, ktorí konajú vo vzájomnej spolupráci vedení blahom dieťaťa. (porovnaj: Právne postavenie

maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom, str. 89 Lucia Danišovičová, Vydavateľstvo C.H.BECK).

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na

rozhodovanie o trovách konania a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi
nebol priznaný nárok na ich náhradu.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).