Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011247
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.10.2025, sp. zn. 2T/27/2025 na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 09.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovanému
A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX vo D. E. F.,
trvale bytom E., B. G. XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno
l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona
peňažný trest vo výške 4.500,- (štyritisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) sp. zn. 2T/27/2025 zo dňa
20.10.2025 bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hodine viedol v meste E. na križovatke ulíc H. - B.
osobné motorové vozidlo značky Škoda Kodiaq s EČ: I. XXX J., pričom v rozpore s ustanovením
§ 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedal pri
odbočovaní vľavo prednosť cyklistom B. B. a H. I., v dôsledku čoho H. I. narazil do ľavého prednéhorohu vozidla Škoda Kodiaq a následne dopadol do priekopy po pravom okraji vozovky a B. B. narazil
do stredu vozidla Škoda Kodiaq a preletel cez čelné sklo vozidla, odrazil sa do stojaceho osobného
motorového vozidla Volkswagen Polo s EČ: E. XXX K. a dopadol na vozovku, následkom čoho B. B.

utrpel: výrazné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre so zlomeninou nosových krídel, zlomeninu jarmového
oblúka vpravo, zlomeninu dolnej steny očnice vpravo s posunutím fragmentov do prínosovej dutiny
hornej čeľuste vpravo (ZMK) a krvácaním do prínosovej dutiny hornej čeľuste vpravo a krvácaním do
oboch čuchových dutín, ťažké vyvrtnutie krčnej chrbtice s mnohopočetnými zraneniami ako pretrhnutie
predného pozdĺžneho stabilizačného väzu krčnej chrbtice s úrazovým pretrhnutím platničiek piateho

a šiesteho stavca, a šiesteho a siedmeho stavca, natrhnutie stabilizačného platničkovo- väzivového
aparátu v oblasti prvého a druhého stavca hrudnej chrbtice s vyliatím krvi do miechového kanála a
pod obal miechy od druhého po šiesty stavec krčnej chrbtice dĺžky 9 cm a hrúbky 4,5 mm s tlakom do
miechy s výrazným zúžením miechového kanála, kde v úrovni piateho a šiesteho stavca krčnej chrbtice
dosiahlo zúženie na 5 mm s opuchom miechy v úseku štvrtého až šiesteho stavca krčnej chrbtice,
zlomeninu oblúka piateho stavca krčnej chrbtice vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu horného

kĺbového výbežku šiesteho stavca krčnej chrbtice vpravo, zlomeninu tŕňových výbežkov štvrtého až
šiesteho stavca krčnej chrbtice a odlomením predného horného okraja tela druhého stavca hrudnej
chrbtice, krvný výron pred krčnou chrbticou s tlakom do pažeráka od bázy lebečnej až po prvé stavce
hrudnej chrbtice, sériovú zlomeninu rebier prvého až štvrtého a šiesteho rebra vľavo vzadu v oblasti
krčkov a hlavičiek rebier a zlomeninu tretieho rebra vpravo bez dislokácie s krvácaním do hrudnej dutiny

obojstranne s krvným výronom dosahujúcim 8 mm, prepichnutie pľúc s vyplavením malého objemu
vzduchu do ľavej pohrudničnej dutiny v oblasti hrotu pravých pľúc, pomliaždenie pravého stehna s
tržno-zmliaždenou ranou 10 cm zboku na stehne vpravo, pomliaždenie pravého zadku a vyvrtnutie
drieku so zlomeninou priečneho výbežku piateho stavca driekovej chrbtice bez posunutia úlomkov
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne

obmedzený na obvyklom spôsobe života a H. I. utrpel pomliaždenie a odreninu kože na pravom a
ľavom stehne, pomliaždenie a odreninu kože na pravom predkolení, pomliaždenie a odreninu pravého
členka na vonkajšej strane, pomliaždenie ľavej ruky a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia
nepresahujúcu viac ako 7 kalendárnych dní.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, po aplikácii § 56 odsek 2 Trestného zákona
peňažný trest vo výške 2.500 (dvetisícpäťsto) eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4

(štyri) mesiace. Taktiež mu uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Súd I. stupňa podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému, aby nahradil poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO

35937874spôsobenúškoduvovýške20461,48eur(nákladynazdravotnústarostlivosťopoškodeného
B. B.) a spôsobenú škodu vo výške 211,13 eur (náklady na zdravotnú starostlivosť o poškodeného H.
I.), poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/48, 924 01 Galanta,
IČO 30 807 484 spôsobenú škodu vo výške 15 504,10 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného B. B. E. XX.XX.XXXX, I. D. L., D. M. XXX/XX so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný sa vzdal práva podať
odvolanie a prokurátor si ponechal zákonnú lehotu.

Protitomutorozsudku,vzákonomurčenejlehote,podalaodvolanieprokurátorkaatoprotivýrokuotreste
v neprospech obžalovaného. V jeho písomných dôvodoch poukázala na to, že nie je možné uprieť
obžalovanému proaktívny prístup voči poškodeným zameraný na zmiernenie dopadov spôsobených
následkov a škôd dopravnej nehody ale výška peňažného trestu a výmera trestu zákazu činnosti

nezodpovedá závažnosti skutku a vzniknutej ťažkej ujmy na zdraví. Poukázala na priestupkové konanie
obžalovaného v cestnej doprave s tým, že podľa výpisu Ústrednej evidencie priestupkov mal obžalovaný
evidovaných od 16.12.2020 do 30.07.2025 8 dopravných priestupkov postihnutých blokovými pokutami.
Dokonca, po dopravnej nehode obžalovaný spáchal 3 priestupky za prekročenie najvyššej dovolenejrýchlosti jazdy, za ktoré bol postihnutý aj vysokými blokovými pokutami. Poukázala na lahostajnosť
obžalovaného ku skutočnosti, že svojím konaním porušuje zákon a od protiprávneho konania ho
neodradili ani závažné trvalé následky spôsobené poškodenému v dôsledku dopravnej nehody. Výšku

peňažného trestu považovala za neprimerane nízku, vzhľadom na následky a zárobkové možnosti
obžalovaného. Namietala aj nedostatočnú výšku trestu zákazu činnosti a to blízko spodnej hranici
trestnej sadzby s tým, že navrhla ukladať trest zákazu činnosti pomerne k závislosti od závažnosti
predmetných trestných činov spočívajúcej v jej následkoch. Navrhla podľa § 321 ods. 1 písmeno
e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/27/2025 zo dňa

20.10.2025 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému podľa § 56 ods. 2 Trestného
zákona peňažný trest vo výške najmenej 4.000,- eur a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke najmenej vo výmere
24 mesiacov.

Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka, obžalovaný a jeho obhajca. Poškodení sa nedostavili,

pričom verejné zasadnutie bolo konané v ich neprítomnosti za zákonom ustanovených podmienok.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu poukázal na to,
že trestné právo nie je len o represii, ale aj o náprave. Zdôraznil, že vyvinul maximálne úsilie, ktoré
výrazne presahuje zákonné štandardy, dobrovoľne uhradil poškodenému B. sumu približne 10 000
eur nad rámec poistného plnenia, osobne a na vlastné náklady zabezpečoval a hradil poškodenému

rehabilitáciu, obom poškodeným zakúpil nový bicykel a aktívne komunikoval so spoločnosťou Allianz s
cieľom zabezpečiť poistné plnenie vo výške približne 60 000 eur. Je konateľom a riaditeľom spoločnosti
BIBUS SK, s. r. o., pričom výkon tejto funkcie si vyžaduje vysokú mieru mobility a motorové vozidlo je
pre neho základným pracovným nástrojom. Príjem z tejto zárobkovej činnosti predstavuje jediný zdroj
jeho finančných prostriedkov. Poukázal na to, že predĺženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

na minimálne 24 mesiacov by mohlo mať za následok profesijnú destabilizáciu. Viackrát, rovnako ako
aj poškodení, žiadal o mediáciu a uzatvorenie zmieru, pričom uzatvorenie zmieru považoval v tomto
prípade za vhodnejšie ako represiu od štátu.
Je si plne vedomý svojej zodpovednosti za dopravnú nehodu, ktorú spôsobil dňa 3. októbra 2023.
Zároveň vyjadril hlbokú a úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo, najmä nad zraneniami, ktoré utrpeli páni

B. a I.. Uviedol, že napriek tomu, že je skúseným vodičom s viac ako 30-ročnou praxou bez vážnej
dopravnej nehody, nedokázal predmetnej nehode zabrániť. K svojim majetkových pomerom uviedol, že
je s manželkou spoluvlastníkom rodinného domu, auta Volvo XC. Vlastní 20 % podiel vo firme, ktorého
hodnota je cca 700.000,- eur. Firma zamestnáva 25 ľudí, teoreticky nie je problém zamestnať šoféra pre
riaditeľa. Má vyživovaciu povinnosť k 17 – ročnej dcére, ktorá študuje na gymnáziu. Navrhol podľa § 319

Trestného poriadku odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, alternatívne i v prípade zvýšenia peňažného
trestu ponechať trestu zákazu činnosti na 18 mesiacov.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania, zdôraznila
spáchané priestupky obžalovaným v cestnej premávke. Za primeraný trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá považovala výmeru minimálne 30 mesiacov. Argumentácia obžalovaného už bola
zohľadnená súdom I. stupňa, v opačnom prípade by bol navrhovaný podmienečný trest odňatia slobody
a to aj s poukazom na závažnosť spôsobených následkov. Navrhla podľa § 321 ods. 1 písmeno b), e),
ods. 2 Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozhodnúť v zmysle petitu odvolania, resp. modifikovanom na verejnom zasadnutí.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
– prokurátorom – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie
prokurátora je dôvodné.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zistil, že súd I.

stupňa po tom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, vykonal na hlavnom pojednávaní správne
dokazovanie v súvislosti s výrokmi o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Pri tomto postupoval
v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prevzaté do trestného poriadku, pričom
odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne porušenie procesnoprávnych ustanovení v súvislosti svykonávaním dôkazov, ani také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že by bolo došlo k
porušeniu práv obžalovaného na obhajobu. Teda neboli zistené žiadne podstatné chyby konania v
zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vyhlásenie
obžalovaného o vine, ktoré prijal, obsahy vo veci vykonaných dôkazov v súvislosti s výrokom o treste,
na základe ktorých ustálil skutkové a právne závery s tým, že obžalovaný žalovaným konaním naplnil
všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2

písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona. Pretože
výrok o vine nebol napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť. Ohľadne tohto výroku odvolací súd
v rámci postupu podľa § 317 ods. 1, veta druhá Tr. por. nezistil žiadne chyby.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o treste zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu
trestu, t.j. peňažného trestu a trestu zákazu činnosti, postupoval správne, avšak jeho právne úvahy

súvisiacesvýmeroupredmetnýchtrestovnemožnopovažovaťzasprávnezdôvodu,žesanevysporiadal
komplexne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolacie námietky prokurátora v
tomto smere považoval odvolací súd za dôvodné.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák. sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu

alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Ustanovenie § 34 Tr. zák. ustanovuje ďalšie zákonné kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho
výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák., pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest
nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej
sadzby.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa

páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest
zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti
prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
Súd I. stupňa odôvodnil v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste tým, že obžalovaný je
riadne zamestnaný, vedie riadny rodinný život a neboli zistené okolnosti nasvedčujúce sklonom k

páchaniu protiprávnej činnosti, čo svedčí o priaznivej prognóze jeho nápravy. Taktiež prihliadol na
charakter trestného činu (nedbanlivostné konanie) a hodnotil aj osobné pomery obžalovaného a jeho
predchádzajúci život (obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený). Zo zabezpečených podkladov (karta
vodiča) súd I. stupňa zistil, že obžalovaný má oprávnenie na vedenie motorových vozidiel od roku 1991,nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, nikdy nemal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, hoc v
období 09.03.2006 do 28.09.2024 opakovane ako vodič porušil zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke
prevažne prekročením maximálne povolenej rýchlosti jazdy, ktoré priestupky však neboli v karte vodiča

charakterovo označené ako závažné konanie (s výnimkou jedného ešte z 01.12.2014), ale boli riešené
blokovými pokutami od 10 do 300 eur. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, opakovane ho
oľutovalavočipoškodenýmzaujalaktívnyazodpovednýpostoj.Okremsnahyozabezpečeniepoistného
plnenia poškodeným z vlastných prostriedkov uhradil časť spôsobenej škody, poskytol poškodeným
finančné plnenie nad rámec uplatnených nárokov a podieľal sa aj na úhrade rehabilitácie poškodeného.

Z týchto dôvodov súd I. stupňa u obžalovaného konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l)
a písm. k) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona nezistil. Vychádzajúc
z týchto zistení súd prvého stupňa ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, a s prihliadnutím
na zásady individualizácie trestu a s využitím možnosti ukladania alternatívneho trestu podľa § 33a
Trestného zákona uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2.500 eur, pričom pre prípad jeho
úmyselného zmarenia určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov. Zároveň mu

podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 18 mesiacov.
Na tomto mieste odvolací súd dopĺňa, že z aktuálnej lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 7 priestupkov. Z aktuálnej evidenčnej karty vodiča
obžalovaného zo dňa 23.02.2026 zároveň vyplýva, že v období od 09.03.2006 do 28.09.2024 má

evidovaných celkovo 15 záznamov o priestupkoch.
Odvolací súd osobitne poukazuje na tri priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
spočívajúce v porušení povinnosti vodiča podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
(prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy), ktoré boli spáchané po dopravnej nehode v tejto
trestnej veci. Ide o priestupky zo dňa 05.11.2023, za ktorý bola uložená pokuta vo výške 200 eur, zo

dňa 25.07.2024, za ktorý bola uložená pokuta vo výške 100 eur, a zo dňa 28.09.2024, za ktorý bola
uložená pokuta vo výške 30 eur.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nenašiel správnu mieru medzi
okolnosťami svedčiacimi v prospech obžalovaného a okolnosťami svedčiacimi v jeho neprospech,
v dôsledku čoho výmera uložených trestov nezodpovedá požiadavke primeranosti a individualizácie

trestu.

V predmetnej trestnej veci bol obžalovaný trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa
mal dopustiť v súvislosti s použitím motorového vozidla. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je
preto potrebné prihliadať na všetky okolnosti významné pre ukladanie trestu vyplývajúce z ustanovení

Trestného zákona, najmä z § 33a, § 34, § 57 a § 61, a tieto primerane aplikovať pri určení druhu a
výmery ukladaného trestu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX zavinil závažnú dopravnú
nehodu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po tejto udalosti sa dopustil troch priestupkov spočívajúcich

v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty. Uvedené
skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu svedčia o tom, že obžalovaný si doteraz neosvojil potrebný
rešpekt k pravidlám cestnej premávky, a to ani napriek následkom predmetnej dopravnej nehody, pri
ktorej poškodený B. B. utrpel závažné trvalé následky.

Z uvedených skutočností vyplýva, že napriek tomu, že obžalovaný vo vzťahu k poškodeným prejavil
nadmernú aktivitu smerujúcu k zmierneniu následkov a škôd spôsobených dopravnou nehodou, jeho
ďalšie správanie v cestnej premávke nezodpovedá požiadavke rešpektovania právnych predpisov
upravujúcich bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ani samotná vážna dopravná nehoda neviedla
obžalovaného k zvýšenej miere opatrnosti a dodržiavaniu základných pravidiel cestnej premávky, keďže

priestupkovej činnosti spočívajúcej v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy sa začal dopúšťať už
približne mesiac po spáchaní predmetnej dopravnej nehody, ktorá je predmetom tohto trestného konania
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu dospel odvolací
súd k záveru, že výmera peňažného trestu vo výške 2.500 eur, ako aj výmera trestu zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov uložené v napadnutom rozsudku sú
neprimerane mierne. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. e)
a ods. 2 Trestného poriadku vo výroku o treste zrušil.Odvolací súd po zohľadnení všetkých zákonných kritérií pre ukladanie trestu, okolností prípadu,
už uvedených osobných a majetkových pomerov obžalovaného a možností jeho nápravy, ako aj s
prihliadnutím na potrebu individuálnej a generálnej prevencie dospel k záveru, že na splnenie účelu

trestu je potrebné obžalovanému uložiť prísnejší trest.
Odvolací súd sa pri voľbe druhu trestu zaoberal aj otázkou, či by na dosiahnutie účelu trestu postačovalo
uloženie menej citeľnej sankcie v zmysle § 33a ods. 3 Trestného zákona. Dospel k záveru, že
podmienečný trest odňatia slobody by v danom prípade nebol primeranou reakciou na spáchaný prečin,
a to z nasledujúcich dôvodov. Hoci obžalovaný spáchal predmetný prečin z nedbanlivosti, závažnosť

spôsobených následkov — najmä ťažká ujma na zdraví poškodeného B. B. s trvalými zdravotnými
následkami — si vyžaduje sankciu, ktorá zároveň plní funkciu generálnej prevencie a vyjadruje morálne
odsúdenie takého konania spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.). Peňažný trest, s prihliadnutím na
majetkové pomery obžalovaného, predstavuje dostatočne citeľný zásah do jeho majetkovej sféry,
ktorý je spôsobilý naplniť individuálno-preventívny aj generálno-preventívny účel trestu. Podmienečný
trest odňatia slobody, naopak, by pri zohľadnení správania obžalovaného po skutku by bol trestom

neprimerane prísnym. Zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu dvoch rokov priamo eliminuje možnosť obžalovaného opakovane ohrozovať bezpečnosť cestnej
premávky, čím účinnejšie ako podmienečný trest odňatia slobody prispieva k ochrane spoločnosti pred
ďalším protiprávnym konaním obžalovaného.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že kombinácia prísnejších trestov peňažného a zákazu činnosti

predstavuje vo vzájomnom súhrne adekvátnu a zároveň dostatočne citeľnú sankciu, ktorá zodpovedá
zásade primeranosti a individualizácie trestu, a uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nie je
v danom prípade potrebné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s
prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k) a písm.

l) Trestného zákona, pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli, a postupom podľa § 56 ods. 1, ods. 2
a § 57 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 4.500 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere
štyri mesiace. Zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov.

Odvolací súd nad rámec svojej prieskumnej povinnosti podotýka, že argument obhajcu o snahe
obžalovaného dosiahnuť mediáciu a mimosúdne urovnanie veci bol súdom náležite zohľadnený v
rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, a to ako prejav aktívneho postoja
obžalovaného k odčineniu následkov trestného činu. Tieto skutočnosti sa primerane premietli do výmery
uložených trestov. Samotná ochota obžalovaného pristúpiť k mediácii však nemôže nahradiť uloženie

trestu zodpovedajúceho závažnosti prečinu a jeho následkov, keďže účelom trestu nie je len satisfakcia
poškodených, ale aj ochrana spoločnosti a generálna prevencia v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Prípadná mediačná dohoda by navyše predpokladala súhlas všetkých zúčastnených strán a rozhodnutie
príslušného orgánu — podmienky, ktoré v predmetnej veci splnené neboli.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody odvolací súd konštatuje, že zdôvodnenie nároku patrí do

odôvodnenia rozsudku, nie do výroku o náhrade škody. Okrem toho pri právnických osobách, medzi
ktoré patria aj poisťovne, je potrebné škodu priznávať tomu subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, ktorú
spravidla „pobočky“ nemajú.
Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah a záverov odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1
písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3

Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods. 1 Tr. por.)