Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121010898.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX
v C., bytom D. E. F. XXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry
Trnava a poškodeného G. B. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.4.2025, sp. zn.

15T/9/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.2.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a poškodeného
G. B. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 17.4.2025, sp. zn. 15T/9/2021 podľa §
285písmenoa)TrestnéhoporiadkuoslobodilobžalovanéhoA.B.(ďalejlen„obžalovaný“)spodobžaloby

prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 716/17/2207-59 z 27.4.2021, pre prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
10.6.2017 v čase približne o 15:45 hod. spoločne s doposiaľ neustálenou osobou fyzicky napadli
poškodeného G. B. na mieste verejnosti prístupnom tak, že najskôr na vozovke na Kollárovej ulici
v Trnave, pri budove parných kúpeľov, doposiaľ neustálená osoba začala poškodeného, ktorý sa v

tom čase nachádzal na sedadle vodiča vo svojom osobnom motorovom vozidle značky Opel Insignia,
evidenčné číslo C., cez otvorené dvere na vozidle udierať päsťami do oblasti tváre, najmä do očí a nosa
a zobrala mu aj dioptrické okuliare a následne, keď poškodený vystúpil z vozidla a išiel smerom na
parkovisko za osobou, ktorá mu zobrala okuliare, obžalovaný ho niekoľkokrát udrel zozadu do oblasti
tváre, na čo poškodený spadol na zem a tu ho ešte jedenkrát udrel do tváre, čím poškodenému spôsobili
pomliaždenie ľavej lícovej oblasti hlavy a ľavej očnice s krvnou podliatinou, ľahké pomliaždenie ľavej

očnejguleaneposunutúzlomeninunosnýchkostísposunompriehradkynosadopravascelkovoudobou
liečenia v trvaní päť až šesť týždňov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodených G. B., DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s., a Sociálna poisťovňa, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len
„prokurátor“) podal odvolanie, obžalovaný sa po porade s obhajcom vzdal práva na podanie odvolania.
PoškodenýG.B.(ďalejlen„poškodený“)anijehosplnomocnenecneboliprivyhlásenírozsudkuprítomní.

Poškodenému bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené dňa 17.6.2025 a jeho splnomocnencovi,

advokátovi Mgr. Petrovi Kupkovi (ďalej len „splnomocnenec poškodeného“) dňa 6.6.2025.Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.6.2025, v ktorom namietal
nezákonnosť napadnutého rozsudku aj konania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo.
Prokurátor sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, že proti sebe stáli dve verzie

incidentu a že nad všetky pochybnosti nebola preukázaná tá verzia, ktorá hovorí o protiprávnom konaní
obžalovaného, preto pre dôvodné pochybnosti bolo rozhodnuté v prospech obžalovaného.
Prokurátor poukázal na to, že skutok sa stal ešte v roku 2017 a poškodený, obžalovaný aj svedkovia boli
vypočutí viac krát, pričom poškodený vypovedal opakovane o podstatných skutočnostiach o priebehu
skutku zhodne a jeho výpoveď podporuje aj výpoveď svedka G. B. staršieho. Aj keď boli medzi

výpoveďami poškodeného a jeho otca ako svedka nejaké rozdiely, netýkali sa podstatných skutočností.
Celý incident bol ukončený príchodom hliadky polície, ktorá vnímala až záver incidentu. Znaleckým
dokazovaním boli preukázané zranenia poškodeného a ich lokalizácia na tvári poškodeného, pričom
z dôvodu, že na poškodeného útočili dve osoby, bol obžalovaný stíhaný len za prečin výtržníctva. Podľa
prokurátora nemohol byť v danej veci uplatnený materiálny korektív.
Proti týmto dôkazom stála výpoveď obžalovaného, ktorý pri jednotlivých výpovediach vypovedal inak.

V prípravnom konaní obžalovaný nespomínal slovný incident po tom, čo poškodenému buchol po aute,
len uviedol, že sa bránil primeraným spôsobom, keďže poškodený zaútočil ako prvý. Na hlavnom
pojednávaní obžalovaný uviedol, že po tom, čo buchol po zadnom krídle auta poškodeného, tento
vystúpil a medzi ním a poškodeným prebehla ostrejšia výmena názorov, na parkovisku do seba začali
strkať, poškodený sa ho snažil viac krát udrieť, preto ho v sebaobrane udrel do tváre, jeden možno dva

krát.Poškodenýspadolnazemapotomsapoškodenéhopýtal,činepotrebujepomoc.Podľaprokurátora
obžalovaný vypovedal rozdielne, pričom v neskoršej výpovedi si pamätal viac detailov.
Vo veci vypovedali aj svedkovia H. D., A. D., A. E. a H. I., ktorí patrili do partie obžalovaného.
Svedok H. D. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne o tom, či
sa poškodený obžalovaného snažil udrieť alebo ho udrel, avšak uvádzal, že obžalovaný konal

v sebaobrane, pričom na zem spadol len poškodený.
Svedok A. D. v prípravnom konaní uviedol, že po buchnutí do zadnej časti auta obžalovaným, poškodený
vybehol z auta, začali sa doťahovať s obžalovaným, ktorý poškodeného udrel, až potom čo na neho
zaútočil poškodený, pričom na hlavnom pojednávaní si už priebeh skutku nepamätal, preto sa pridržal
toho, čo uviedol v prípravnom konaní, po prečítaní výpovede. K tejto výpovedi prokurátor uviedol, že

svedok nevidel, či poškodený vôbec udrel obžalovaného, ale vedel, že ho obžalovaný udrel až potom,
čo na neho poškodený zaútočil.
Svedok H. I. v prípravnom konaní uviedol, že si z incidentu pre odstup času a preto, že mal vypité veľa
nepamätá, ale iniciátorom konfliktu bol poškodený, ktorý vystúpil z auta a hneď išiel za obžalovaným,
avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že si všimol na parkovisku incident, ktorý inicioval poškodený,

ktorý niečo vykrikoval, bol hlučný a približoval sa k obžalovanému, ktorý ustupoval.
Svedok A. E. v prípravnom konaní uviedol, že z väčšej vzdialenosti zachytil potýčku medzi poškodeným
a obžalovaným, ktorí sa na parkovisku strkali a doťahovali, nevidel, kto začal, ale poškodený sa snažil
obžalovaného udrieť a potom spadol na zem, pričom si nespomínal, či ho obžalovaný udrel, alebo
poškodenýspadolsám.Nahlavnompojednávaníuviedol,žepočulzatrúbiťauto,obžalovanéhohádaťsa

a strkať s niekým, kto vyšiel z auta, poškodený sa zaháňal, obžalovaný cúvol a potom videl poškodeného
na zemi. Prokurátor poukázal na viaceré rozdiely aj v tejto výpovedi.
Prokurátor mal za to, že rozdiely vo výpovediach obžalovaného a svedkov, ktorí patrili do partie
obžalovaného, sú výrazné a netýkajú sa nepodstatných detailov. Tieto rozdiely boli nie len medzi
výpoveďami jednotlivých svedkov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ale aj medzi

svedkami navzájom, pričom poukázal na to, že svedkovia a obžalovaní sa navzájom poznajú a všetci
boli pod vplyvom alkoholu.
Okresný súd sa podľa prokurátora nevysporiadal s nedostatkami vytknutými mu v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí, dôkazy hodnotil izolovane a nie v súhrne.
Podľa prokurátora verzia poškodeného podporená ďalšími výsluchmi, ako aj znaleckým posudkom

zostala v podstatných bodoch nezmenená. Verzia obžalovaného sa ukázala ako nedôveryhodná až
nepravdivá, nakoľko obžalovaný niektoré okolnosti uviedol rozdielne, aj spolu so svedkami na jeho
strane.
Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na znovu prejednanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. Mariána Galbavého (ďalej len „obhajca“) vyjadril
k odvolaniu prokurátora podaním zo dňa 10.7.2025.Obžalovaný uviedol, že prokurátor v odvolaní neponúka nové skutkové alebo právne skutočnosti, len
inak vyhodnocuje vykonané dôkazy a kladie dôraz na výpovede poškodeného a jeho otca. Vzhľadom
na existenciu dvoch vierohodných verzií priebehu skutku, nebolo možné s istotou preukázať naplnenie

zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, preto bol súd povinný aplikovať zásadu in
dubio pro reo.
Nad rámec tohto obhajoba zotrváva na stanovisku, že aj keby sa preukázal skutkový dej uvádzaný
poškodeným, jeho závažnosť je nepatrná, keďže išlo o jednorazový stret bez predchádzajúcej agresie
obžalovaného.

Odvolanie prokurátora navrhol obžalovaný ako nedôvodné zamietnuť, keďže napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny a zákonný.

Poškodený prostredníctvom splnomocnenca podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.5.2025 podal
odvolanie voči rozsudku, čo do výroku, ktorým bol poškodený G. B. odkázaný v nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Poškodený nesúhlasil s procesným postupom okresného súdu, ktorým bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces. Poškodený namietal, že výrok o náhrade škody je chybný, nesprávny a nezákonný.
Napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a chýbajú mu dostatočné dôvody, na ktorých
by malo byť rozhodnutie založené. Poškodený v podstate namietal nedostatočnosť odôvodnenia
napadnutého výroku.

Poškodený navrhol, aby bol napadnutý výrok o náhrade škody zrušený a vec vrátená okresnému súdu
na znovu prejednanie a rozhodnutie.

Spisový materiál bol riadne predložený na rozhodnutie o odvolaniach Krajskému súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) dňa 23.9.2025.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora a poškodeného nariadil krajský súd termín verejného
zasadnutia na 17.2.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, obhajca
obžalovaného a poškodený. Obžalovaný súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, pričom
o termíne verejného zasadnutia bol upovedomený. Splnomocnenec poškodeného nebol prítomný, ale

upovedomenie o termíne mu bolo doručené.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že sa
pridržiava dôvodov, ktoré viedli prokurátora k podaniu odvolania a navrhol mu vyhovieť tak, aby bol

napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie
okresnému súdu.
Poškodený nesúhlasil so zamietnutím žaloby a chcel sa domôcť spravodlivosti.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, rovnako ako odvolanie
poškodeného.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 odsek 1
Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku,

lebo odvolanie podali prokurátor a poškodený ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a
proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Krajský súd následne postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo
a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.

K odvolaniu prokurátora:

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním boli zistené dve
verzie priebehu incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom nebola jednoznačne preukázaná
verzia priebehu stíhaného skutku prezentovaná poškodeným. Keďže nebola nad všetky pochybnosti

preukázaná práve tá verzia, ktorá hovorí o protiprávnom konaní obžalovaného, nebolo možné uznať
vinu obžalovaného zo stíhaného skutku.

Prokurátor namietal, že nebola dostatočne zohľadnená konzistentná výpoveď poškodeného, ktorá
korešponduje s výpoveďou otca poškodeného ako aj so závermi znaleckého posudku o zraneniach

poškodeného.
Čo sa týka výpovede otca poškodeného, G. B. staršieho, tento k incidentu priamo s obžalovaným
neuviedol žiadne skutočnosti, keďže incident sa odohral ďalej od vozidla a svedok nevidel kto koho
bil. Otec poškodeného len potvrdil, že poškodený zastavil po tom, čo mu buchli do vozidla, a keď
stiahol okno, tak poškodenému zobrali okuliare a ešte ho niekto udrel do tváre, na čo poškodený vyšiel

z vozidla pre okuliare. Otec poškodeného tak vôbec nevedel opísať časť incidentu medzi poškodeným
a obžalovaným, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že doposiaľ nestotožnená osoba
zobrala poškodenému okuliare a súčasne ho mala pri vystupovaní z vozidla udrieť do tváre. Keďže
poškodený bol preukázateľne v danom čase udretý viac krát do tváre aj inou osobou ako obžalovaným,
zistené zranenia znaleckým dokazovaním nepreukazujú súvis len s konaním obžalovaného. V podstate

tak verzia opísaná poškodeným nebola podporená inými vykonanými priamymi dôkazmi, čo však
samozrejme neznamená, že by nemohla byť pravdivá, avšak jej vierohodnosť treba hodnotiť nie
len z pohľadu nemennosti výpovede poškodeného, ale aj z toho hľadiska, či okolnosti uvádzané
poškodeným korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci predovšetkým s výpoveďami
dvoch policajtov, ktorí prišli na miesto na záver incidentu medzi poškodeným a obžalovaným, a ich

výpovede možno pre nezainteresovanosť k osobám a k veci považovať za vierohodné.
Poškodený vo svojej výpovedi vôbec neuvádza slovnú konfrontáciu s obžalovaným, ktorá musela
predchádzať ním uvádzanému napadnutiu zo strany obžalovaného, čo dôvodne spochybňuje priebeh
skutkového deja uvádzaný poškodeným. Poškodený priebeh deja opisuje tak, že zatrúbil, na čo mu bolo
buchnuté po aute, preto zastavil a keď pootvoril dvere dostal niekoľko rán päsťou do tváre a potom mu

boli zobraté okuliare. Tieto okuliare držal nejaký mladý muž a mával s nimi pred autom, preto poškodený
vystúpil a išiel si pre okuliare, na čo bol niekoľkokrát napadnutý zozadu do tváre päsťami a potom dostal
takú ranu do tváre, že spadol na zem. Poškodený tak popísal napadnutie obžalovaným tak, že od neho
dostal opakovane údery zozadu, keď poškodený išiel za chalanom, ktorý mal jeho okuliare, a až po
opakovaných úderoch poznal, že ide o osobu obžalovaného.

Skutočnosť, že pred fyzickým incidentom medzi poškodeným a obžalovaným prebehla slovná
konfrontácia vyplýva nie len z výpovede samotného obžalovaného, ale preukazuje to aj výpoveď svedka
H. F., príslušníka polície, ktorý spolu s kolegom prišiel na miesto na záver incidentu, a ktorý uviedol, že
poškodený nadával obžalovanému, že mu buchol po aute. Jednoznačne tak nebola preukázaná verzia
poškodeného, že bol opakovane zozadu napadnutý obžalovaným ako neznámou osobou, s ktorou by

pred tým nemal žiadny kontakt, a to v momente, keď poškodený išiel za inou osobou, ktorá mala jeho
okuliare. Poškodený musel byť vo verbálnom kontakte s obžalovaným už pred fyzickým incidentom,
pričom aj obžalovaný potvrdil vzájomné vulgarizmy, čo nepredpokladá napadnutie zozadu, ale keďže
si navzájom nadávali, museli byť k sebe aj otočení. Verzia poškodeného o opakovanom napadnutíobžalovaným zozadu tak nezodpovedá dokázanej skutočnosti, že medzi poškodeným a obžalovaným
prebehla slovná výmena nadávok, teda fyzickému incidentu predchádzal slovný konflikt, čo potvrdil nie
len obžalovaný, prípadne svedkovia na strane obžalovaného, ale jednoznačne to vyplynulo z výpovede

zasahujúceho policajta, ktorú možno hodnotiť ako nezaujatú a nezainteresovanú.
Pokiaľ prokurátor poukazoval na nemennú výpoveď poškodeného, tak potom poškodený neuviedol
podstatnú okolnosť, že fyzickému incidentu predchádzala slovná hádka, čomu zodpovedá situácia, že
poškodený s obžalovaným stáli tvárou v tvár, kedy medzi nimi mohlo prísť k strkaniu, či vzájomnej
potýčke, čo opisuje nie len obžalovaný a ostatní svedkovia na strane obžalovaného, ale aj obaja

zasahujúci policajti, ktorí pred dobehnutím na miesto incidentu videli, ako sa dvaja muži medzi sebou
naťahujú, resp. fyzicky napádajú. Vo výpovediach svedkov na strane obžalovaného síce boli nejaké
nezrovnalosti, avšak všetci svedkovia zhodne uviedli, že sa poškodený s obžalovaným medzi sebou
doťahovali, teda videli vzájomnú potýčku. Teda nie len výpovede svedkov na strane obžalovaného,
a to H. D., A. D., A. E. a H. I., ale najmä výpovede zasahujúcich policajtov, hovoria o vzájomnom
naťahovaní sa poškodeného s obžalovaným, čo vylučuje verziu poškodeného, že bol opakovane zozadu

napádaný obžalovaným a keď spadol, prišli na miesto policajti. Práve výpovede zasahujúcich policajtov
uvádzajú vzájomnú potýčku dvoch osôb a nie len jednostranné napádanie jednej osoby druhou, ako
vypovedal poškodený. Zasahujúci policajti, ako už krajský súd uviedol, počuli poškodeného aj nadávať
obžalovanému za buchnutie do auta, v momente, keď pribehli k miestu incidentu a videli ako obžalovaný
stál pri vstávajúcom poškodenom a podával mu vreckovku, lebo poškodenému tiekla krv z nosa.

Pokiaľprokurátornamietalnezrovnalostivovýpovediobžalovaného,čisvedkovnastraneobžalovaného,
tak s ohľadom na výpovede dvoch zasahujúcich policajtov a ich vnímanie záveru incidentu medzi
poškodeným a obžalovaným, nemal súd preukázané tak zásadné rozpory, pre ktoré by ich výpovede
vyhodnotil ako nevierohodné, či vymyslené. Naopak práve pre výpovede oboch zasahujúcich policajtov
sa nepodarilo jednoznačne uveriť výpovedi poškodeného o priebehu skutku tak, ako ho opísal

poškodený. Keďže výpoveď poškodeného sa nezhodovala ani s tým, čo k veci vypovedali zasahujúci
policajti, ktorých vyjadrenia súd hodnotil ako nezaujaté, nebolo možné na základe takejto výpovede
poškodeného uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko nebolo
dokázané, že sa skutok stal tak, ako bol formulovaný v obžalobe.

Okresný súd tak správne na základe pochybností o skutkových okolnostiach, ktoré uviedol poškodený,
aktorénebolipreukázanéinýmidôkazmi,naopakbolizčastivrozporeprávesvýpoveďamizasahujúcich
policajtov, rozhodol v prospech obžalovaného na základe zásady in dubio pro reo.
Obsahom zásady in dubio pro reo je to, že ak nie je vykonaným dokazovaním dosiahnutá istota
o existencii relevantných skutkových okolností, teda ak sú dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku

alebo k osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je potrebné rozhodnúť
v prospech obžalovaného.

K odvolaniu poškodeného:

Okresný súd napadnutým rozsudkom oslobodil obžalovaného spod obžaloby, preto postupom podľa
§ 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal nie len poškodeného G. B. ale aj poškodené spoločnosti
Dôvera, zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Voči tomuto výroku podal poškodený G. B. odvolanie s tým, že takýto výrok je chybný,
nesprávny, nezákonný a nedostatočne odôvodnený.

V prípade, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, rozhodne o nároku poškodeného podľa § 288
odsek 3 trestného poriadku, a to vždy tak, že poškodeného s nárokom na náhradu škody odkáže na

civilný proces. V prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby ide o obligatórny výrok o náhrade
škody súdom, preto sa nemožno stotožniť s argumentom poškodeného, že by išlo o chybný, nesprávny
či nezákonný výrok. Taktiež nie je dôvodné odvolanie poškodeného vo vzťahu k porušeniu jeho práva na
náležité odôvodnenie, keďže v prípade obligatórneho výroku o odkázaní s nárokom na náhradu škody
na civilný proces, nie je povinnosťou súdu bližšie odôvodňovať tento výrok. Neobstojí tak ani argument

poškodeného, že tento výrok je nepreskúmateľný, či nedostatočne odôvodnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolania prokurátora aj poškodeného ako
nedôvodné zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 170 odsek 6, § 180 Trestného poriadku) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.