Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202983
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824202983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, právne zastúpená: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom
027 42 Podbiel 177, proti žalovaným: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 2/ F. D., nar.
XX.XX.XXXX,bytomXXXXXC.XXX,obajažalovaníprávnezastúpení:AdvokátskakanceláriaSLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 16C/119/2024-56 zo dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.
Žalobkyni priznáva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 23.03.2023
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným
úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom pod č. V 419/2023 k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/16-

ina z celku k pozemkom E-KN parc. č. 6081-orná pôda o výmere 768 m2 a E-KN parc. č. 6082-orná
pôda o výmere 792 m2, zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. a obec C., je neplatná (výrok I.). Žalobkyni
priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú jej povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia vyššie uvedenej
darovacej zmluvy (a pred jej uzavretím) bola spoluvlastníčkou vyššie uvedených pozemkov žalobkyňa

so spoluvlastníckym podielom vo výške 40/48-ín z celku. Súčasne v konaní nebolo sporné, že pred
uzavretím darovacej zmluvy so žalovaným 2/, žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
pozemkoch neponúkol žalobkyni. Nakoľko žaloba bola žalovanému 1/ doručená dňa 27.01.2025 a
žalovanému2/dňa22.01.2025,žalobkyňasaneplatnostižalobounapadnutejdarovacejzmluvydovolala
s účinnosťou ku dňu 27.01.2025. Konštatoval, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem.
Dospel k záveru, že žalobkyni predkupné právo patrilo, pretože z tvrdení strán sporu a z vykonaného

dokazovania nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú takými blízkymi
osobami, ako ich vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú v
žiadnom rodinnom vzťahu, čo však zároveň nevylučuje, aby kvalita ich vzťahu dosahovala úroveň
vzťahu rodinného. Žalovaní 1/ a 2/ (na ktorých bolo v tomto smere dôkazné bremeno) nepreukázalisplnenie podmienky existencie takého - rodinnému pomeru obdobného - vzťahu, pri ktorom by každá
z týchto osôb ujmu druhej pociťovala ako svoju vlastnú. Jediné z čoho mohol súd vychádzať ohľadne
preukázania vzájomného vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ boli ich výpovede, ktoré nie sú úplne

spôsobilé objektivizovať vlastnosti tohto vzťahu, keďže výpoveď účastníka tohto vzťahu môže byť (a
to aj nevedome) skreslená účelom, pre ktorý bola poskytnutá, a to, aby žalovaní boli v spore úspešní.
Mal za to, že žalovanými popísaný vzťah podľa jeho názoru nedosahuje potrebnú intenzitu na prijatie
záveru, že ide o tzv. blízke osoby. Nejde o osoby, ktoré by žili v spoločnej domácnosti, či dlhoročných
priateľov alebo dlhodobých spoločníkov v jednej spoločnosti a podobne. Skutočnosti, že: žalovaní 1/

a 2/ sa zoznámili nie viac ako pred cca 5 rokmi (teda v čase uzavretia zmluvy sa poznali cca 3
roky), majú spoločné podnikateľské ciele, zámery, rozumejú si a pomáhajú si, navštevujú sa, svedčia
o tom, že vzťahy medzi nimi sú veľmi dobré a zároveň sú charakteristické pre kamarátsky vzťah,
obdobný napr. vzťahu medzi kolegami v práci, kedy sa kolegiálny vzťah nezriedka posunie aj do
súkromnoprávnej roviny (spoločné obedy, návštevy v domácnosti, spoločné dovolenky, alebo spoločne
trávené záľuby a podobne). Takýto kamarátsky vzťah však nemôže dosahovať takú úroveň, ktorá

by bola obdobná najtypickejšiemu „nerodinnému“ vzťahu, pri ktorom sa fyzické osoby považujú za
tzv. blízke a je ním vzťah druha a družky. Pri kamarátskom, či kolegiálnom vzťahu absentuje najmä
vyššia citová naviazanosť aká je príznačná napríklad pre dlhodobých priateľov, či blízkych rodinných
známych. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neuviedli žiadne konkrétne životné situácie, ktoré vzájomne
prežili, resp. ktoré by ich intenzívne spojili. Žalovaný 1/ uviedol, že sedel pri stole na plese so synmi

žalovaného 2/, vo vzťahu ku žalovanému 2/ však žiadne konkrétne situácie nepopisoval. Rovnako ani
žalovaný 2/. Pri intenzívnom priateľskom vzťahu možno dôvodne očakávať, že si daná osoba vybaví
a popíše množstvo udalostí, ktoré spolu s konkrétnym priateľom zažila. V prejednávanej veci žalovaní
opísali svoj vzťah všeobecnými tvrdeniami, bez potrebnej presvedčivosti. Na viac nijako nevymedzili,
či tieto vzťahy mali nimi uvádzanú kvalitu už v čase uzavierania dotknutej darovacej zmluvy, keď ako

uviedol žalovaný 2/, darovanie spoluvlastníckeho podielu inicioval on (nie darca), v snahe dosiahnuť
nadobudnutie vlastníctva pozemku pod jeho stavbu a tým zabrániť podávaniu námietok žalobkyňou v
stavebnom konaní. Nešlo teda o prejav nejakej vďaky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/, ale o to, aby
sa posilnila situácia žalovaného 2/ voči žalobkyni, s ktorou má viacero sporov. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/
poukazovali na to, že o blízky vzťah môže ísť aj v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, tak v

tomto prípade nejde ani len o obdobnú situáciu, pretože žalovaní 1/ a 2/ spolu nepodnikajú, keď nie sú v
žiadnom združení, resp. nie sú spoločníkmi, prípadne konateľmi v tej istej spoločnosti a podobne. Jediné
čo ich „podnikateľsky“ spája je to, že podnikajú na rovnakom území, a to v areáli bývalej veľkovýkrmne
v C..
Dospejúc k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ neboli blízkymi osobami, žalobkyňa mala predkupné právo a toto

nebolo zo strany žalovaného 1/ dodržané. Pre porušenie predkupného práva je potom darovacia zmluva
uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ relatívne neplatná.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 1/
a 2/ žiadajúc, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne. Namietali, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedli, že napriek tomu, že medzi nimi neexistuje priamy príbuzenský vzťah, nejde o osoby v priamom
rade, súrodencov ani iné osoby v priamom rodinnom a pokrvnom pomere, avšak ich vzájomný vzťah je
založenýnadôvere,citovejblízkosti,vzájomnomrešpekteahlbokomosobnomporozumení.Tentovzťah
napĺňa zákonné kritériá ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, keďže prípadná ujma spôsobená

jednej z osôb by druhou bola dôvodne pociťovaná ako vlastná. Z uvedeného dôvodu je potrebné na
účely právneho posúdenia veci považovať žalovaných za blízke osoby.
Od momentu, keď sa v roku 2021 spoznali, sa medzi nimi vytvorilo puto, ktoré postupne prerástlo do
vzťahu pripomínajúceho rodinnú blízkosť. Spočiatku spolu začali obchodne spolupracovať, ale krátko
na to sa ich vzťah prehĺbil a stal sa osobným a priateľským. Žalovaný 2/ predstavil žalovaného 1/ svojej

rodine, vrátane manželky a detí, ktorí sú približne v rovnakom veku. Skutočnosť, že bol žalovaný 1/
touto rodinou prijatý ako jej prirodzená súčasť, len potvrdzuje dôverný a blízky charakter ich vzťahu,
ktorý zodpovedá definícii blízkej osoby. Od uvedeného obdobia sa vzťah medzi nimi naďalej prehlboval.
Trávia spolu podstatnú časť svojho voľného i pracovného času, stretávajú sa prakticky denne, navzájom
si pomáhajú a poskytujú si podporu v rôznych životných situáciách. Spoločne pôsobia v rovnakom areáli,

kde si bez nároku na odmenu poskytujú pomoc a služby nad rámec pracovných povinností. Ich vzťah
nemožno považovať len za formálne priateľstvo - ide o silné puto založené na skutočnej dôvere, empatii
a ochote nezištne si pomáhať.Dôverne poznajú svoje osobné pomery, otvorene sa zdôverujú so svojimi životnými problémami a
spoločne riešia rôzne situácie, ktoré ich postihujú. Od roku 2023 spolu vystupujú aj v rámci právnych
záležitostí, či už obchodnoprávne alebo občianskoprávne, pričom v týchto sporoch vystupujú ako

jednotná strana. Na pokrytie nákladov spojených s týmito spormi spájajú svoje finančné prostriedky, čo
jednoznačne poukazuje na intenzitu a dôvernosť ich vzťahu a ochotu si vzájomne pomáhať v zložitých
životných situáciách.
Namietali, že takto silný a dôverný vzťah nemožno v právnom posúdení veci ignorovať. Ujma spôsobená
jednému z nich by druhého nepochybne zasiahla osobne a emocionálne, pričom by ju dôvodne vnímal

ako vlastnú.
Konanie v tejto veci možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa snaží
zneužiť svoje právo na úrok komplikovania ich života a práce. Od roku 2021, kedy žalobkyňa nadobudla
pozemky v areáli pod stavbami v ich vlastníctve, systematicky využíva rôzne právne prostriedky
na to, aby zasahovala do ich podnikania a osobného života. Táto žaloba o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy je len ďalším krokom v jej cielenej snahe spôsobiť im ujmu. Žalovaná ich žaluje

spoločne, samozrejme sú nerozlučným procesným spoločenstvom, avšak ako spoločenstvo vystupujú
vo viacerých súdnych konaniach. Taktiež spoločne vystupujú na jednej strane v správnych konaniach
a bránia spoločné záujmy a podnikateľské ciele. V rámci areálu, v ktorom sa aj predmetný pozemok
nachádza, majú záujem vytvoriť projekt agro-turistika.
Predmetomnapadnutejdarovacejzmluvyjepritompozemoknachádzajúcisapodstavbouvovlastníctve

žalovaného 2/. Akékoľvek snahy žalobkyne znemožniť užívanie tohto pozemku sú v priamom rozpore
s princípom dobrých mravov. Samotné konanie žalobkyne vykazuje znaky zneužívania práva, keď
odporuje princípom dobrých mravov a spravodlivosti, ktoré sú základnými zásadami súkromného práva.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím uviedla, že bola
napadnutá viacerými žalobnými návrhmi, ktoré podal žalovaný v 2/ rade. Viackrát navrhla, že v rámci

areálu je možné podnikať ale tak aby boli vysporiadané pozemky pod stavbami, ktorých sú žalovaní
alebo ich rodinní príslušníci vlastníkmi, na čo mal žalovaný v 2/ rade, ktorí nadobudol stavby bez
pozemkov mnoho rokov času. Ale neurobil to, lebo mu vyhovovalo podnikať na cudzích pozemkoch z
ktorých neplatil ani dane, dávky a poplatky a nakoniec podali žalobný návrh na viac ako 70 vlastníkov a
podielových spoluvlastníkov pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli. Dobré mravy neporušuje, keď sa

domáha ochrany jej zákonných práv. Naopak, dobré mravy porušuje ten, kto užíva pozemky bez toho
aby platil za ich užívanie primeranú náhradu.
5.
Žalovaní 1/ a 2/ nevyužili svoje právo reagovať na vyjadrenie žalobkyne replikou.
6.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na

zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

8.
V prvom rade odvolací súd vo vzťahu k procesnej prípustnosti predmetnej žaloby (o určenie neplatnosti

darovacej, resp. scudzovacej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva podľa § 140 Občianskeho
zákonníka) v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/186/2022
zodňa28.02.2024–ZSP33/2024,uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/238/2022z24.01.2024
– Rc 75/2024) akcentuje, že osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného
práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (137

písm. d/ CSP), je v hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 tohto
zákonníka. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
možné vykladať tak, že ide o osobitné zákonné oprávnenie, ktoré umožňuje opomenutému podielovému
spoluvlastníkovi podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP s tým,že v prípade žalôb podľa § 137 písm. d) CSP súd neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu
na určení právnej skutočnosti, nakoľko tento je už priamo inkorporovaný v cieli a zmysle takejto žaloby.
Pokiaľ by procesné právo nedávalo možnosť žalovať neplatnosť právneho úkonu, nemohol by tým

spoluvlastník v prípade porušenia zákonného predkupného práva procesne realizovať jedno z troch
svojich hmotnoprávnych oprávnení, ktorým je domáhať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bolo porušené jeho zákonné predkupné právo.
9.
V súdenej veci bola argumentácia odvolateľov založená primárne a jedine na tvrdení o tom, že žalovaní

v rade 1/ a 2/ sú blízkymi osobami, v dôsledku čoho žalobkyni predkupné právo neprináleží.
10.
V danom prípade bolo nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nespĺňajú charakteristiku blízkych osôb
na základe príbuzenského pomeru, t.j. nejde o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách
(predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia). Iné osoby možno považovať za blízke osoby, ak medzi
nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že

ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným
pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer
treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou
podmienkou, ktorú je na status blízkej osoby potrebné splniť je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná
osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a

nedá sa zovšeobecniť.
11.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a odvolacej argumentácie, ktorú
odvolací súd vyhodnotil ako vágnu a nepresvedčivú odvolací súd dospel k záveru, že medzi žalovanými
v rade 1/ a 2/ preukázaná existencia takého vzťahu, ktorý by bolo možné subsumovať pod kategóriu

tzv. blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci odvolacieho
konania len zopakovali to isté, čo prezentovali pred súdom prvej inštancie a s čím sa súd prvej inštancie
dostatočne a dôsledne vysporiadal (viď bod 2. odôvodnenia tohto rozsudku).
12.
V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací

súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
13.
Na základe vyššie prezentovaných záverov a úvah odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu

strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

14.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej

strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným 1/ a 2/, ktorí
tvoria nerozlučné spoločenstvo a vo veci podaného odvolania úspech nemali s tým, že ich povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania je solidárna. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)