Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. január 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206759
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3122206759.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D. práv. zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO
- JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, IČO 42 021 626 proti žalovanému:
Školské zariadenie mesta Trenčín, m.r.o. so sídlom Mládežnícka 4, Trenčín, IČO 36 129 755 práv.
zastúpený GARANT PARTNER legal, s.r.o. so sídlom Eisteinova 21, Bratislava, IČO 36 856 380 o
ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zabezpečiť na vlastné náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
doručenie písomného ospravedlnenia doporučenou listovou zásielkou s doručenkou žalobkyni, Mestu

Trenčín, Kancelárii primátora Mesta Trenčín a Útvaru školstva mesta Trenčín a riaditeľke C. E. C. D. X,
D. s nasledovným obsahom:

"Školské zariadenia mesta Trenčín, m.r.o. so sídlom Mládežnícka 4, 911 01 Trenčín, IČO: 36 129 755
oznamujú, že informácie, ktoré boli uvedené o osobe A. B., bytom C. D. XX, XXX XX D., pôsobiacej
na pozícii riaditeľky C. E. C. D. F. X v Trenčíne v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
27.07.2022 o tom, že sa dopustila pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy snahy

o ovplyvňovanie jeho priebehu a uprednostňovanie jednej kandidátky a o tom, že sa dopúšťala voči
ostatný zamestnancom školy neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní,
zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi zamestnancami a
pod., dôsledkom čoho je mimoriadne nepriaznivé pracovné prostredie pre zamestnancov, sú nepravdivé
a boli neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti a za uvedenie týchto nepravdivých
informácií sa A. B. ospravedlňujeme."
"Školské zariadenia mesta Trenčín, m.r.o. so sídlom Mládežnícka 4, 911 01 Trenčín, IČO: 36 129 755
oznamujú, že informácie, ktoré boli uvedené o osobe A. B., bytom C. D. XX, XXX XX D., pôsobiacej

na pozícii riaditeľky C. E. C. D. F. X v Trenčíne Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
27.07.2022 o tom, že naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa čl.4
bod. 4 písm. e) Pracovného poriadku, "úmyselné konanie proti dobrým mravom, v spojitosti s fyzickými
alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo deťom a žiakom", sú nepravdivé
a boli neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti a za uvedenie týchto nepravdivých
informácií sa A. B. ospravedlňujeme."

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33,34 %, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni k rukám jej zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny
úradník tohto súdu, po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť na
vlastné náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku doručenie písomného ospravedlnenia

doporučenou listovou zásielkou s doručenkou žalobkyni, Mestu Trenčín, Kancelárii primátora Mesta
Trenčín a Útvaru školstva mesta Trenčín a riaditeľke C. E. C. D. X, D. v navrhovanom znení. Súčasne
žiadala od žalovaného vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 2.000,- eur titulom práva na ochranu
osobnosti náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila skutkovo tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.6.1980

uzavretej medzi ňou a Okresným národným výborom - odborom školstva v Trenčíne pracovala ako
učiteľka v materskej škole. Rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 25.05.1984 bola preložená na
pracovné miesto učiteľky na Materskú školu C. D. č. 5, s účinnosťou od 23.05.1984. Na tejto Materskej
škole C. D. F. X G. D. pracovala od 23.05.1984 až do skončenia pracovného pomeru dňa 31.08.2022.
Počas pôsobenia v Materskej škole C. D. X G. D. pôsobila v pozícii riaditeľky tejto materskej školy

v podstate od 05.03.1990 do 30.06.1995 a následne od 01.10.2004 až do skončenia jej pracovného
pomeru. Na základe uvedeného pre žalovaného (a jeho právneho predchodcu) pracovala nepretržite
38 rokov, z toho na pozícii riaditeľky Materskej školy C. D. 5 viac ako 25 rokov. V roku 2021
manžel žalobkyne prekonal po prvej vakcinácii mozgovú príhodu, krátko nato sa zopakovala ďalšia
mozgová príhoda. Následne mu bol doporučený kardiostimulátor a podrobil sa obojstrannej operácii

štítnej žľazy, jeho zdravotný stav tak vyžadoval opateru iného človeka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam
sa po zrelej úvahe rozhodla odísť do predčasného starobného dôchodku a svojou žiadosťou zo dňa
12.04.2022 žalovaného požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.08.2022, ku skončeniu
školského roka, pričom svoju žiadosť o skončenie pracovného pomeru nastavila tak, aby dokončila
školský rok a jej nástupkyňa začala nový školský rok už od jeho začiatku. Výberové konanie na

novú riaditeľku materskej školy prebehlo dňa 28.06.2022. Voľba riaditeľky však nebola úspešná a
žiadna z troch kandidátok nezískala potrebný počet hlasov. Ako síce odchádzajúca, ale stále ešte
riaditeľka, som začala mať obavy o riadny začiatok nového školského roka. Vzhľadom k neúspešnému
výberovému konaniu na miesto riaditeľky zrazu nemala komu svoju agendu odovzdať a ani dohodnúť
prípravu nového školského roka. Z profesionálneho, ale aj ľudského hľadiska, preto žalovanému

navrhla, že svoju výpoveď z pracovného pomeru odvolá a funkciu riaditeľky bude, napriek rodinným
okolnostiam na jej strane zastávať do menovania nového riaditeľa /riaditeľky, najdlhšie však do konca
roka 2022. Svoje odvolanie výpovede vypracovala dňa 29.06.2022, 30.06.2022 doručila žalovanému i
primátorovi Mesta Trenčín. Na túto jej nezištnú ochotu a iniciatívu obdržala od žalovaného list datovaný
dňa 27.07.2022 nazvaný ako "Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny". Úvodom tohto listu

jej žalovaný oznamuje, že odvolanie výpovede by bolo možné len so súhlasom zamestnávateľa,
ktorý udelený nebol a jej pracovný pomer končí dňa 31.08.2022. V ďalšej časti listu žalovaný ako
zamestnávateľ úplne bezprecedentne, nenáležite a bez zjavného súvisu s predchádzajúcim odsekom
cituje jednotlivé ustanovenia pracovných predpisov a Etického kódexu zamestnancov. V spojitosti s
citovanými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov žalovaný následne voči nej doslova uvádza,

že sa "dopustila pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy snahy o ovplyvňovanie
jeho priebehu a uprednostňovanie jednej kandidátky, čo je absolútne neprípustné a zamestnávateľom
netolerovateľné. Ďalej sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy neakceptovateľného správania
spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení
zákazu komunikácie medzi zamestnancami a pod., dôsledkom čoho je mimoriadne nepriaznivé

pracovné prostredie pre zamestnancov, o ktorých priaznivé pracovné podmienky by sa naopak mala
usilovať. Vzhľadom na toto správanie voči kolegom, ktoré je v rozpore s Pracovným poriadkom,
ako aj Zákonníkom práce v platnom znení ju písomne upozorňuje na porušenie pracovnej disciplíny,
ktorého sa dopustila vyššie uvedeným, čím naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej
disciplíny podľa čl.4 bod. 4 písm. e) Pracovného poriadku, "úmyselné konanie proti dobrým mravom,

v spojitosti s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo deťom
a žiakom." Jej konaním došlo aj k porušeniu čl. 3 bod. 2 Pracovného poriadku, v zmysle ktorého
"riaditeľ ZŠ, MŠ sa pri plnení svojich úloh riadi platnými predpismi a príslušnými pokynmi. Za ich
plnenie zodpovedá riaditeľovi ŠZTN. Robí vždy tak, aby jeho konanie bolo v súlade s Etickým kódexom
pedagogického a odborného zamestnanca. Uvedený list nepravdivého, urážajúceho a jednoznačne

hanlivého obsahu bol zaslaný jej, žalobkyni a zároveň bol doručený aj Kancelárii primátora MestaTrenčín a tiež na Útvar školstva Mesta Trenčín a založený do jej osobného spisu zamestnanca u
žalovaného. Kancelária primátora predstavuje minimálne primátora, vedúceho kancelárie, hovorcu a
kronikára, prípadne ďalších administratívnych pracovníkov a útvar školstva predstavuje vedúcu útvaru

školstva a ďalších administratívnych pracovníkov. Skutočnosti uvedené v predmetnom liste ju vnútorne
veľmi hlboko zasiahli a zranili na tom najcitlivejšom mieste, ktorým je jej dobrá povesť a osobná aj
pracovná česť, ktoré si svojou dlhoročnou obetavou a zodpovednou prácou starostlivo budovala. Pre
ňu je absolútne neakceptovateľné, aby ktokoľvek a zvlášť žalovaný ako jej zamestnávateľ, mohol
takto nepravdivo osočiť a znevážiť jej postavenie a jej doterajšiu prácu a to nielen vo vzťahu k

nej, ale aj kolegom a spolupracovníkom, s ktorými počas rokov jej pôsobenia vo funkcii riaditeľky
prichádzala do kontaktu. Pracovala pre žalovaného 38 rokov z toho 25 rokov ako riaditeľka školy
a nikdy, opakuje nikdy, sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a nikdy nekonala
spôsobom popísaním vo vyššie uvedenom hanopise. Za desiatky rokov jej obetavej práce pre
žalovaného na sklonku svojej kariéry možno očakávala prejav vďaky, či uznania, ale to, že niekto
takto strašne a nepravdivo pošpiní jej meno, jej nenapadlo ani v najhoršom sne. Žalobkyňa sa nikdy

nedopustila "pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy snahy o ovplyvňovanie jeho
priebehu". Na výsledku výberového konania nemala žiadny osobný záujem. V čase výberového
konania mala podanú výpoveď s dátumom skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.08.2022. Výsledok
výberového konania ju zaujímal len z titulu odovzdania jej agendy prípadnej nástupkyni a keďže
bola dlhoročná riaditeľka danej školy, tak ju prirodzene zaujímalo, kto bude ďalej viesť túto materskú

školu ďalej, keďže v nej sama toľko rokov pôsobila. Odmieta však tvrdenie, že by ovplyvňovala
priebeh výberového konania alebo že by som niekoho uprednostňovala, tvrdenie žalovaného je čistá
nepravda. Za absolútne nehoráznu lož považuje žalobkyňa tvrdenie žalovaného, že sa "dopúšťala
voči ostatným zamestnancom školy neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach,
ponižovaní, zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi

zamestnancami a pod.". Uvedené nepravdivé tvrdenie sa nedá nazvať už ani ako difamujúce, pretože
je jednoznačne urážajúce, hraničiace až s trestnou zodpovednosťou za trestný čin ohovárania podľa
§ 373 Tr. zákona. Za celých 38 rokov práce sa nikomu nevyhrážala, nikoho neponižovala, nikoho
nezastrašovala, na nikoho neútočila a už vôbec nenadávala. Žiadna z týchto činností nie je v jej povahe
a každý, kto ju pozná môže len potvrdiť, že hrozby, či ponižovanie alebo zastrašovanie, či útoky alebo

nadávky nie sú vôbec v jej povahe, či prejavom jej správania. A už vôbec sa nedopustila žiadneho
"podobného konania" ako v závere uvádza predmetný hanopis a v podstatne ani nevie, čo si ešte má
pod týmto predstaviť. Informácia zákazu komunikácie medzi zamestnancami je informáciou vytrhnutou z
kontextu, ktorá by mala byť žalovaným riadne upresnená, kedy, medzi ktorými zamestnancami a v akom
čase, za akých okolností a pod. Ako riaditeľka trvala na tom, aby počas dozoru nad deťmi sa učiteľky

venovali svojej práci a slušne upozornila niektoré učiteľky, aby obmedzili vzájomnú komunikáciu v čase
dozoru nad deťmi na vonkajšom areáli školy, aby zabránila tomu, že by učiteľky v dôsledku rozhovorov
medzi sebou stratili prehľad o pohybe detí. Uvedené usmernenie podriadených zamestnancov je však
plne v kompetencii jej ako riaditeľky a nie je možné ho považovať za nejaký útok na zamestnancov
či prejav "neakceptovateľného správania", ako sa v liste vyjadril žalovaný. Vo vyššie uvedenom

Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny tak žalovaný o nej vedome a úmyselne šíri nepravdivé
údaje, ktoré úplne evidentne sú značnou mierou spôsobilé ohroziť jej česť a ľudskú dôstojnosť, dobré
meno, vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní a narušiť jej rodinné vzťahy. Tvrdenie o
tom, že porušila pracovnú disciplínu tým, že som sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy
neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných

útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi zamestnancami a pod. je hrubo nepravdivé
a lživé. Naviac celkový kontext a formulácia Upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny, ktorú
žalovanýzámernepoužilaktorávyslovenetvrdíjejúmyselnékonanieprotidobrýmmravom,vspojitostis
fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo deťom a žiakom, žalobkyňu
hlboko uráža a ponižuje. Žalobkyňa si touto žalobou uplatňuje svoje právo na ochranu jej osobnosti,

nakoľko uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu do jej mena, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,
súkromného a rodinného života. V ďalšom žalobkyňa zdôraznila, že vedie riadny a usporiadaný život,
celý svoj život riadne, čestne a zodpovedne pracovala, bez výhrad dlhodobo zastávala riadiacu funkciu
riaditeľky materskej školy a v tejto vedúcej funkcii zodpovedne a svedomito plnila všetky pracovné
úlohy. Pracovala aj nad rámec svojich pracovných povinností a v tomto zamestnávateľovi celý svoj

pracovný život vychádzala v ústrety. Voči jej osobe zo strany zamestnávateľa, ale ani rodičov detí,
neboli nikdy vznesené žiadne negatívne pripomienky alebo námietky. Pri svojej pracovnej pozícii si
nikdy nedovolila akékoľvek neprofesionálne správanie alebo zanedbávanie svojich povinností, pretože
na tieto skutočnosti boli rodičia detí obzvlášť citliví a dobrá reputácia ich školy, ako aj jej zamestnancov,bola pre žalobkyňu ako riaditeľku absolútne kľúčová a mimoriadne významná. Ak sa ja vyskytli nejaké
problémové alebo rizikové situácie tieto riešila vecne, s rozvahou a s plnom zodpovednosťou, aká
riaditeľovi školy náleží. Nikdy a voči nikomu sa však nesprávala tak, že by som niekoho urážala,

ponižovala, nadávala či dokonca verbálne alebo fyzicky útočila. Doteraz sa žalobkyňa nemôže spamätať
z toho, ako môže niekto takúto nehoráznu lož na jej adresu uviesť. Je presvedčená o tom, že nikto
nemôže vysloviť tak závažné a tak urážlivé tvrdenia na adresu iného človeka bez toho, aby niesol
zodpovednosť za takéto konanie. Keďže tvrdenia na jej adresu žalobkyne uvedené v liste žalovaného
zo dňa 27.07.2022 sú čisto vymyslené a hlboko urážlivé, absolútne znevažujúce moje celoživotné dielo

žalobkyne a jej rokmi budovanú reputáciu, nemám inú možnosť len žiadať o nápravu vzniknutého
stavu touto žalobou. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že spolupracovníci, ktorí pod ňou ako riaditeľkou
pracovali, jednoznačne vyvrátia tieto hrozné tvrdenia žalovaného na jej adresu. Žalobkyňa sa domáha
svojho práva na ochranu osobnosti z dôvodu, že úmyselným šírením nepravdivých údajov zo strany
žalovaného vzhľadom k intenzite, rozsahu a spôsobu šírenia - forma lživého upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny predloženého jej, kancelárii primátora a na útvar školstva Mesta Trenčín a následne

založeného do jej osobného spisu u žalovaného, bola znížená jej dôstojnosť, česť, dobré meno a
vážnosť v spoločnosti a v zamestnaní. Šírenie nepravdivých údajov zo strany žalovaného je tiež
spôsobilé narušiť jej vzťah k bývalým kolegom a spolupracovníkom, ako aj zamestnancom kancelárie
primátora, vrátane primátora samotného, a tiež aj k pracovníkom odboru školstva a do budúcnosti tak
vylúčiť aj jej prípadné pôsobenie na úseku školstva, resp. možnosť tohto pôsobenia negatívne ovplyvniť.

Takéto vymyslené a nepravdivé informácie o tom, že sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy
neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných
útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi zamestnancami a pod. môžu poškodiť tiež
jej dobré meno, povesť a česť v okruhu jej priateľov a známych. Kto by zamestnal zamestnanca, o
ktoromjehopredchádzajúcizamestnávateľoficiálnetvrdíjehoúmyselnékonanieprotidobrýmmravom,v

spojitosti s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo deťom a žiakom.
Zvyššieuvedenýchskutočnostíjetakjednoznačnezrejmé,žejejbolaspôsobenánemajetkováujmavjej
súkromnom, pracovnom, verejnom a rodinnom živote. Popísaným konaním žalovaného došlo u nej aj k
hlbokému zásahu do jej osobnej cti a ľudskej dôstojnosti, a teda k závažnému porušeniu ľudského práva
zaručeného jej Ústavou SR. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha jednak odstránenia následkov

neoprávnených zásahov, a to formou písomného ospravedlnenia a aj primeraného zadosťučinenia v
peniazoch z toho dôvodu, že morálne zadosťučinenie je v danom prípade celkom zjavne nepostačujúce.
Ústavný súd ČR v publikovanom rozhodnutí č. IV ÚS 581/99 správne naznačil, že pokiaľ primárny
spôsob zadosťučinenia je v dobe rozhodovania súdu už natoľko oslabený, že svojím spôsobom stráca
svoju funkciu, je povinnosťou súdu zvažovať možnosť priznania zadosťučinenia v peniazoch. Priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. priznať najmä preto, ak
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Čo sa týka
výšky požadovaného zadosťučinenia v peniazoch túto stanovila s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy, dopad zverejnených nepravdivých údajov na výkon mojej pracovnej činnosti, ktorý
je mimoriadne závažný, ako aj okolností, za ktorých došlo k neoprávneného zásahu do práva na

ochranu osobnosti. Žalobkyňa považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu
najmenej 2.000,-eur. Zaplatenie tejto sumy by samozrejme nenahradilo ujmu, ktorú už utrpela konaním
žalovaného, avšak vníma túto sumu ako určitú sankciu za nesprávne a priamo urážlivé konanie
žalovaného, ktorým úmyselne pošpinil a očiernil jej dobré meno, česť a ľudskú dôstojnosť, a preto
považuje náhradu nemajetkovej sumy v peniazoch v uvedenej výške za primeranú a spravodlivú.

Žalobkyňajepresvedčenáotom,žetakétoúmyselnenepravdivéšírenieurážlivýchinformáciížalovaným
zvlášť vo vzťahu k osobám, s ktorými som žalobkyňa z titulu svojej funkcie riaditeľky prichádzala do
kontaktu nemôže ostať bez následkov. Takéto konanie žalobkyňa považujem za hrubý zásah do svojich
ústavou garantovaných práv a slobôd.

3. Žalobkyňa označila a predložila dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 25.06.1980 a 23.06.1981,
Rozhodnutie zamestnávateľa o preložení zo dňa 20.12.1983 a 25.05.1984, Menovanie do funkcie
riaditeľky MŠ ul. M. Turkovej 5, Trenčín zo dňa 23.09.2004 a zo dňa 18.09.2009, 23.06.2014 a zo dňa
27.06.2019, Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.04.2022, odvolanie výpovede
zo dňa 29.06.2022, navrhla výsluch žalobkyne a svedkov - všetkých jej podriadených zamestnancov,

učiteľky H. I., J. C., K. L., C. B., M. N., O. P., M. L., upratovačky, Q. N. a M. B.. (za účelom preukázania
že to, čo uviedol žalovaný vo svojom liste je absolútna lož).4. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.01.2022 k žalobe bolo zistené, že nespochybňuje, že žalobkyňa
ako zamestnankyňa vykonávala prácu pre neho ako zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy zo
dňa 01.0.2002 v znení Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 5.10.2004, na pozícii riaditeľky MŠ, C.

D. (ďalej len " Pracovná zmluva") pričom pracovný pomer so žalobkyňou bol uzavretý na dobu neurčitú.
Dňa 12.04.2022 bola zo strany žalobkyne podaná výpoveď z pracovného pomeru (ďalej len " Výpoveď"),
v zmysle ktorej sa pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným mal skončiť ku dňu 31.08.2022.
Žalovaný s výpoveďou v plnom rozsahu súhlasil. Dňa 29.06.2022 žalobkyňa svoju výpoveď vzala
späť a trvala na pokračovaní pracovného pomeru. Dňa 30.06.2022 žalovaný v rámci listu "Odvolanie

výpovede - odpoveď, oznámil žalobkyni, že odvolanie výpovede neakceptuje a nesúhlasí s ním. Dňa
11.07.2022 bolo na Mesto Trenčín, do Kancelárie primátora a na Útvar školstva, zo strany niektorých
zamestnancov Materskej školy C. D. zaslané "Stanovisko zamestnancov materskej školy ul. D. k situácii
na pracovisku" (ďalej len " Stanovisko zamestnancov"). Predmetné stanovisko zamestnancov bolo
zaslané aj na vedomie Žalovanému. Niektorí zamestnanci materskej školy C. D. odsúdili správanie
žalobkyne a vyslovili nesúhlas s jej návratom do funkcie riaditeľky školy C. D.. Detailne opisujú správanie

žalobkyne spojené s výberovým konaním na funkciu riaditeľa materskej školy C. D.. V zmysle tohto
stanoviska sa žalobkyňa pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa materskej školy C. D.
mala dopustiť ovplyvňovania jeho priebehu a uprednostňovania jednej kandidátky. Vzťahová situácia
na pracovisku sa výrazne zhoršovala s postupným vyhlásením dátumu výberového konania. Podľa
Stanoviska zamestnancov, žalobkyňa zastrašovala svojich zamestnancov, vyhrážala sa im, zaviedla

zákaz komunikácie medzi zamestnancami a preložila smeny upratovačky, aby nemohla komunikovať s
ostatným personálom. Na základe vyjadrení zamestnancov "po uskutočnenom výberovom konaní, keď
sa zistilo, že voľby boli neúspešné a preferovaná kandidátka nedostala dostatočný počet hlasov, aby
bola zvolená, nastala úplne neznesiteľná situácia na pracovisku. Sústavné útoky, nadávky, obviňovanie,
vyhrážania a strašenie. Toto vyvrcholilo tým, že riaditeľka chce do zariadenia prijať učiteľku, ktorá

už u nás pracovala a pre neustále nezhody s ostatnými kolegyňami, opustila našu MŠ a prešla na
iné pracovisko, kde má takisto problém aby si vychádzala s ostatnými zamestnancami. Chce ju opäť
prijať do tejto MŠ, na túto skutočnosť upozornila všetkým so slovami, že veď ona ešte všetkým ukáže,
keď opäť prijme túto učiteľku". Stanovisko zamestnancov podpísali 7 zamestnanci materskej školy
C. D. a dvaja zamestnanci (v tom čase čerpali riadnu dovolenku), ústne súhlasili s jeho obsahom a

následnedňa(budedoplnené)pripojilikStanoviskuajvlastnoručnýpodpis.Žalovanýakozamestnávateľ
žalobkyne okamžite začal vo veci konať a v súlade so Zákonníkom práce a Pracovným poriadkom
žalovaného, po prešetrení veci, dňa 27.07.2022 upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny
(ďalej len "Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny"). Dňa 08.08.2022 mu doručila "Vyjadrenie
k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2022", v ktorom žiadala o zrušenie

Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a zároveň osobné ospravedlnenie pred pracovným
kolektívommaterskejškolyC.D..Vpredmetnomvyjadrenívšakžalobkyňaneuviedlažiadneskutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia uvedené v Stanovisku zamestnancov; iba konštatovala, že
tvrdenia uvedené v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny sa nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach. Dňa 17.08.2022 žalovaný zaslal žalobkyni odpoveď k Vyjadreniu k upozorneniu na

porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2022, v ktorej uviedol, že pri prešetrení porušenia pracovnej
disciplíny vychádzal zo skutočností uvedených v Stanovisku zamestnancov, pričom ako zamestnávateľ
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky ako aj s
vnútornými predpismi Žalovaného. Zároveň, konštatoval, že žalobkyňa v predmetnom Upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny bola oboznámená so skutkovým stavom a s dôvodmi, ktoré viedli k

zaslaniu Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, pričom jej bola zachovaná možnosť vyjadriť
sa k Upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dňa 08.08.2022 vyslovila iba svoj
nesúhlas s obsahom upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny bez uvedenia akýchkoľvek ďalších
relevantných skutočností. K neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti predovšetkým
poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2009 zo dňa 28.10.2009, " k vzniku

občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo
len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Pojem zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými

môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie,
ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené
znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna
spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi zásahoma porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť
uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka". Dôrazne popiera skutkové tvrdenia
žalobkyne o tom, že mal neoprávnene zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. Pri Upozornení

na porušenie pracovnej disciplíny postupoval zákonom predpokladaným spôsobom a iba vykonal svoje
zákonné právo, preto jeho postup treba považovať za výkon práva podľa Zákonníka práce( ďalej
ZP), a teda za oprávnený zásah. Upozornenie na pracovnú disciplínu bolo žalobkyni doručené na
základe ust. § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, svojim obsahom bolo kultivované, založené na skutkovom
základe potvrdenom deviatimi zamestnancami materskej školy M. Turkovej.Uvedené potvrdzuje aj

ustálená judikatúra slovenských súdov, konkrétne Uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo/154/2019 zo dňa
31.03.2020 v ktorom vyslovil "konanie žalovanej by nebolo možné považovať za neoprávnený zásah,
ani v prípade preukázania nepravdivosti skutočností uvádzaných v upozornení, nakoľko Zákonník
práce predpokladá v takom prípade neplatné skončenie pracovného pomeru, ak by následne došlo k
podaniu výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Preto
postup žalovanej, ako zamestnávateľa spočívajúci v udelení upozornenia na porušovanie pracovnej

disciplíny podľa ustanovení Zákonníka práce bolo nutné považovať za výkon práva, majúci základ v
právnom predpise (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2010, sp. zn. 5 Cdo
108/2009)". Takýto z odvolacieho súdu možno i podľa názoru dovolacieho súdu považovať za správny."
Pri opačnom výklade by mohol každý účastník pri nepravdivom, neúplnom, resp. skutkovému stavu
nezodpovedajúcom dôvode uplatnenom v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny požadovať

ochranu svojej osobnosti a prípadnú nemajetkovú ujmu, nakoľko okolnosti uvádzané v upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny sa vo väčšine prípadov dotýkajú osoby zamestnanca. Poukázal na
rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo/108/2009 v ktorom skonštatoval, že "ak bolo voči fyzickej osobe v súlade
s podmienkami stanovenými zákonom vznesené obvinenie z trestného činu a následne proti nej podaná
obžaloba a ak i všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní sú vykonávané v medziach

zákona, nepredstavuje vznesenie obvinenia, podanie obžaloby ani ďalšie úkony orgánov činných v
trestnom konaní voči obvinenej fyzickej osobe neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, že neskôr príde k jej oslobodeniu spod
obžaloby súdom". NS SR vyslovil názor, že "odporca vo vzťahu k navrhovateľke postupoval zákonnom
dovoleným a predpokladaným spôsobom (skončenie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce,

podnet na začatie trestného stíhania za podvod v zmysle Trestného zákona). Toto jeho konanie
nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem a odporca postupoval len v rámci ustanovení zákonov.
Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani výsledok tohto jeho konania, keď skončenie pracovného
pomeru bolo v súdnom konaní určené ako neplatné, nakoľko aj takýto výsledok predpokladajú
príslušné ustanovenia Zákonníka práce s následnými nárokmi zamestnanca úspešného vo vzťahu k

zamestnávateľovi (§ 77, § 79 Zákonníka práce)". V predmetnej veci tak postupoval zákonom dovoleným
a predpokladaným spôsobom (písomne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny spolu s
upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.e/ ZP v
prípade jeho opakovania. Takéto konanie žalovaného nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem a
žalovaný postupoval len v rámci ustanovení zákonov.V zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 8 Cdo/154/2019

"ak by sa táto skutočnosť neskôr stala jedným z dôvodov pre výpoveď z pracovného pomeru podľa
cit. ustanovenia, žalobkyni naďalej zostávalo zachované právo túto napadnúť neplatnosťou podľa
§ 77 Zákonníka práce. Za neoprávnený zásah však nemožno považovať konanie žalovaného ako
zamestnávateľa, ak svojho zamestnanca postupom predvídaným Zákonníkom práce upozorní na
porušeniepracovnejdisciplíny,atoanivprípade,akbysatoto,vprípadnomkonaníourčenieneplatnosti

výpovede, nepreukázalo..." Súd zvýraznil, že na to, aby došlo k zásahu do osobnostného práva,
musí byť tento zásah neoprávnený a musí byť objektívne spôsobilý dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby. O neoprávnený zásah nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť tohto zásahu. K
predloženiu Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny iným subjektom popiera skutkové tvrdenie
žalobkyne o tom, že má vedome a úmyselne šíriť nepravdivé údaje o žalobkyni. Žalovaný vystupuje ako

mestská rozpočtová organizácia, ktorej zriaďovateľom je Mesto Trenčín. Medzi žalovaným a Mestom
Trenčín existuje určitý vzťah "nadriadenosti a podriadenosti". Žalovaný zároveň dodáva, že hlavným
adresátom Stanoviska zamestnancov bolo práve Mesto Trenčín, Kancelária primátora a Útvar školstva,
pričom žalovanému predmetné Stanovisko zamestnancov bolo zaslané len na vedomie. Mesto Trenčín
teda malo vedomosť o obsahu Stanoviska zamestnancov a od žalovaného požadovalo, aby vo veci

začal konať, keďže Mesto Trenčín vystupuje ako zriaďovateľ zamestnávateľa. Potvrdzuje to aj "List
zo dňa 08.08.2022 - Odpoveď", ktorý bol adresovaný zo strany Mesta Trenčín ako odpoveď na List
žalobkyne zo dňa 08.08.2022, v ktorom žalobkyňa vyslovila svoj nesúhlas s Upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny k čomu sama Žalobkyňa pripojila Upozornenie na porušenie pracovnej disciplínyako prílohu. Žalovaný Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny doručil žalobkyni bez prítomnosti
tretích osôb. Žalobkyňa v žalobe nepreukázala, že by žalovaný obsah Upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny zverejnil alebo verejne oznámil. Dôvodom zaslania Upozornenia na porušenie

pracovnej disciplíny do Kancelárie primátora a na Útvar školstva Mesta Trenčín bolo upovedomiť
uvedené subjekty o riešení Stanoviska zamestnancov, s ktorými už disponovali. Poukázal na ust. § 6
ods. 8 písm. g/ Zákona o štátnej správe v školstve, ktoré znamená, že žalovaný bol povinný v zmysle
tohto ustanovenia zákona zaslať Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny Mestu Trenčín ako
zriaďovateľovi žalovaného a zároveň Mesto Trenčín malo právo sa oboznámiť s obsahom predmetného

Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalovaného, toto právo Mesto Trenčín
vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňu do funkcie riaditeľky materskej školy C. D. vymenoval
primátor Mesta Trenčín. V takomto prípade nemožno hovoriť o šírení nepravdivých údajov, resp.
informácii o žalobkyni, ktorá v Žalobe nepreukázala, že žalovaný obsah Upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny zverejnil alebo verejne s ním oboznámil tretie osoby. Upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny bolo zaslané Mestu Trenčín, do Kancelárie primátora a na Útvar školstva, na

vedomie, pričom jednalo sa u nich o výkon práva vyplývajúcich z ich postavenia - ako zriaďovateľa
žalovaného. Žalobkyňa v žalobe nepreukázala aký skutočne negatívny dopad malo mať na jej osobu
a profesijný život predmetné Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Iba vo všeobecnosti tvrdí,
že u nej došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti, jej občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, mena súkromného a rodinného života a zároveň bolo poškodené jej dobré meno, vážnosť u

spoluobčanov a postavanie v zamestnaní, avšak bez akejkoľvek konkretizácie. Tieto tvrdenia žalobkyne
popiera. Žalobkyňa neuniesla svoje bremeno dôkazu a nepodložila vlastné tvrdenia a hypotézy žiadnymi
dôkazmi. Zdôraznil, že súd v konaní o ochranu osobnosti nie je oprávnený skúmať a vyhodnocovať
otázky pracovnoprávneho charakteru, nakoľko na takéto konanie je kauzálne príslušný iný súd. Ak
mala žalobkyňa záujem o riešenie situácie ohľadom skončenia pracovného pomeru, mala využiť svoje

právo a podať iný typ žaloby podľa Zákonníka práce. K nemajetkovej ujme poukázal na to, že keďže
k žiadnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného nemohlo
dôjsť nie je daný základ na priznanie žiadnej formy zadosťučinenia a žalobu je potrebné ako celok
zamietnuť. Ako dôkazy označil a predložil: Pracovná zmluva zo dňa 01.08.2002, Dodatok č. 1 k
Pracovnej zmluve zo dňa 05.10.2004, Odvolanie výpovede - odpoveď, Vyjadrenie k upozorneniu na

porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2022, Vyjadrenie k upozorneniu na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 27.07.2022 - Odpoveď, Vyjadrenie k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa 27.07.2022, Vyjadrenie k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2022 -
Odpoveď, Zriaďovacia listina Mesta Trenčín, Menovací dekrét za riaditeľku materskej školy C. D. zo
dňa 27.06.2019 (predložená súdu žalobkyňou), List zo dňa 08.08.2022 - odpoveď.

5. Z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.04.2023, doručené súdu dňa 03.05.2023 vyplynulo, že má za to,
že žalovaný vo svojom vyjadrení podáva skutočnosti a prezentuje názory, ktoré s predmetom žaloby
priamo nesúvisia. Citáciou úryvkov z jednotlivých súdnych rozhodnutí sa snaží odkloniť pozornosť
súdu od podstaty veci, a to že voči žalobkyni použil a šíril o nej absolútne nepravdivé a urážajúce

informácie, ktoré sa jej zásadným spôsobom dotkli, a ktoré priamo znevážili jej osobu a česť, a to
i v spoločnosti, všetko potom ako pracovala na jednom pracovisku od roku 1984, odpracovala tam
38 rokov zodpovednej a obetavej práce bez akejkoľvek sťažnosti. Súdne rozhodnutia, ktoré cituje
žalovaný vo svojom vyjadrení, sú jednak vytrhnuté z kontextu a jednak riešia úplne iné právne situácie,
než je tá žalobkyne. V danom prípade žalobkyňa nepolemizuje s tým, či žalovaný ako zamestnávateľ

je oprávnený dať zamestnancovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, čo žalovaný ako
zamestnávateľ urobiť môže a vykonáva tým svoje právo zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce.
V danom prípade však namieta, že žalovaný použil voči nej nepravdivé difamujúce informácie a tieto
podal ako pravdu, ako fakt, a ešte ich rozposlal ďalším subjektom. A za takéto konanie musí žalovaný
niesť zodpovednosť. Podstatných skutočností z celého vyjadrenia žalovaného je len pár. V prvom

rade žalovaný sa bráni tým, že on konal na základe listu zamestnancov. Existencia tohto listu je však
sporná, žalobkyni ho nikto neukázal a až z podaného vyjadrenia sa žalobkyňa dozvedela o tomto liste
a jeho obsahu. Je preto otázne do akej miery je tento list pravý, autentický a či zamestnanci, ktorí
ho mali podpísať, skutočne vedeli o jeho (celom) obsahu. Tejto domnienke nasvedčuje aj zvláštna
koncepcia listu, kedy na jednej strane bez podpisov sú difamujúce a urážajúce nepravdivé tvrdenia na

jej osobu a na samostatnej strane "listu" je len jedna veta o nesúhlase s návratom žalobkyne a podpisy.
Žalobkyňa je pevne presvedčená, že väčšina zamestnancov, ktorí mali akože tento list podpísať, o
jeho skutočnom obsahu ani nevedela a v ňom uvedenými skutočnosťami sa určite nestotožňovala,
keďže tieto sú vyslovene nepravdivé. Práve táto okolnosť sa preukáže navrhnutými svedkami. Keďsa napríklad žalobkyňa opýtala C. B., či a prečo to podpísala, tak jej povedala, že ona dala na papier
svoj podpis preto, lebo jej povedali, že si ju v škôlke nenechá, že zoberie druhú. Hoci ona menovanej
povedala ešte v máji 2022, aby si napísala žiadosť, že chce zostať robiť v škôlke aj od 01.09.2022,

lebo pracovná zmluva jej končila 31.08.2022. Teda informácia, ktorú menovaná dostala, aby dala
svojho podpis na list o jej nevrátení sa do funkcie riaditeľky bola úmyselne mylná a naviac táto
podpisovala jej navrátenie sa do funkcie, a nie difamujúce a urážlivé tvrdenia. Na tomto mieste tak
žalobkyňa poukazuje na jednu podstatnú a veľmi zvláštnu okolnosť a síce, že podpisy zamestnancov
sú na liste, ktorý uvádza: "Zamestnanci Materskej školy C. D., ktorí nesúhlasia s návratom p. riaditeľky

B. A. do funkcie" a následne nasledujú podpisy. Uvedená podpisová strana neobsahuje ani slovo o
urážlivých a difamujúcich tvrdeniach na osobu žalobkyne. Keďže však žalovaný tvrdí, že vykonával
aj vlastné šetrenie (str. 3 vyjadrenia) nebude pre neho problém objektívne preukázať, že sa "dopustila
pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy snahy o ovplyvňovanie jeho priebehu a
uprednostňovanie jednej kandidátky" alebo, že "sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy
neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných

útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi zamestnancami" a pod. ako to žalovaný
tvrdí. V druhom rade žalobkyňa poukazuje na to, že obrana žalovaného je postavená "úplne na vode"
a je doslova schizofrénna, keďže vo vyjadrení tvrdí, že "po prešetrení veci dňa 27.07.2022 upozornil
žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny" a na nasledujúcej strane vyjadrenia už len tvrdí, že
"Upozornenie na pracovnú disciplínu bolo žalobkyni doručené na základe ust. § 63 ods. 1 pís. e)

Zákonníka práce a svojim obsahom bolo kultivované a založené na skutkovom základe potvrdenom
deviatimi zamestnancami materskej školy C. D.." Žalovaný v tomto prípade tak už nespomína, že by
vykonal nejaké vlastné šetrenie, ktoré by ho oprávňovalo na také vážne obvinenia voči jej osobe, pretože
v skutočnosti žalovaný žiadne šetrenie nevykonával. Dokonca žalovaný žalobkyňu ani riadne nevypočul,
neoboznámil ju s údajným tvrdením niektorých (ani ktorých) zamestnancov voči jej osobe a nedal jej

ani možnosť adekvátne sa vyjadriť k jeho prípadným vlastným zisteniam, a to z jediného dôvodu,
pretože žiadne jeho vlastné zistenia neexistovali. Žalovaný nevykonal žiadne šetrenie na objektívne
preukázanie týchto závažných obvinení. Jednoducho a bez ostychu a dôkazov uviedol difamujúce
tvrdenia voči osobe žalobkyne v štýle "papier znesie všetko". Keď aj žalobkyňa žiadala objektívny dôkaz,
ktorýviedolžalovanéhokjehotvrdeniam,tentojej neposkytol,dokoncabolvočinejhrubý,čohosvedkom

bola aj pani I. L., ktorú žiada vypočuť, ako svedkyňu hrubosti žalovaného, aj ako osobu, ktorá dokáže
potvrdiť ako veľmi zasiahli tieto nepravdivé tvrdenia do osobného a spoločenského života žalobkyne.
Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pomerne rozsiahlo venuje tomu, že on sa vlastne ničoho nedopustil
a že len vykonával svoje právo a síce právo zamestnávateľa upozorniť zamestnanca na porušenie
pracovnej disciplíny. Takáto argumentácia je absolútne nenáležitá. Nikto nemôže bez dôkazov urážať

a obviňovať inú osobu, a to bez ohľadu na to, akú formu svojmu úkonu dá. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že vykonal vo veci vlastné šetrenie (str. 3 jeho vyjadrenie) tak toto konanie je práve príležitosťou na
preukázanie toho, že žalobkyňa sa "dopustila pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy
snahy o ovplyvňovanie jeho priebehu a uprednostňovanie jednej kandidátky, čo je absolútne neprípustné
a zamestnávateľom netolerovateľné. Ďalej ste sa dopúšťali voči ostatným zamestnancom školy

neakceptovateľného správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných
útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie medzi zamestnancami a pod., dôsledkom čoho
je mimoriadne nepriaznivé pracovné prostredie pre zamestnancov, o ktorých priaznivé pracovné
podmienky by ste sa naopak mali usilovať. Vzhľadom na toto správanie voči kolegom, ktoré je v rozpore
s Pracovným poriadkom, ako aj Zákonníkom práce v platnom znení Vás písomne upozorňujeme na

porušenie pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili vyššie uvedeným, čím ste naplnili skutkovú
podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa čl.4 bod. 4 písm. e) Pracovného poriadku,
"úmyselné konanie proti dobrým mravom, v spojitosti s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou
násiliavočikolegomalebodeťomažiakom."Vašimkonanímdošloajkporušeniučl.3bod.2Pracovného
poriadku, v zmysle ktorého "riaditeľ ZŠ, MŠ sa pri plnení svojich úloh riadi platnými predpismi a

príslušnými pokynmi. Za ich plnenie zodpovedá riaditeľovi ŠZTN. Robí vždy tak, aby jeho konanie bolo
v súlade s Etickým kódexom pedagogického a odborného zamestnanca." Žalobkyňa je presvedčená
o tom, že žiadny objektívny dôkaz o uvedených tvrdeniach neexistuje a preto je opodstatnené, aby sa
jej žalovaný za svoje konanie ospravedlnil. Je zrejmé, že nikto nemôže tvrdiť o niekom nepravdivé a
urážlivé tvrdenie len s poukazom, že toto tvrdenie mu niekto iný povedal. Aplikujúc uvedené na situácie

popísané žalovaným v jeho vyjadrení (ad trestné konanie) tak platí, že pokiaľ o niekom bude hovoriť,
že je vrah a táto skutočnosť sa v konaní nepreukáže, bude povinná sa mu za uvedenie nepravdivého
tvrdeniaospravedlniť.Prezbaveniesazodpovednostizauvedenienepravdivejinformáciejejnepomôže,
že dotyčný bol obvinený a bola na neho podaná obžaloba. Ak potom v konverzácii nepoužila termín"dôvodne podozrivý", ale termín vrah, bude musieť niesť za nepravdivú difamujúcu informáciu svoju
zodpovednosť. Rovnaké prevzatie zodpovednosti žalobkyňa očakáva teraz od žalovaného. Žalovaný
uviedol vo svojom liste zo dňa 27.07.2022 absolútne nepravdivé urážlivé a difamujúce informácie a

je teda povinný sa za ich uvedenie ospravedlniť. Žalovaný je jednoznačne zodpovedný za to, čo voči
mne žalobkyni nepravdivo uviedol pričom toto nemá nič spoločné so skončením môjho pracovného
pomeru. Jedná sa o podávanie a šírenie informácií, ktoré zásadným spôsobom zasiahli do mojej cti a
vážnosti žalobkyne. Pritom sa nejedná o nejaký anonym, ale o list podpísaný žalovaným, ktorý tak jeho
obsahu dal oficiálny ráz a vážnosť. Z tohto pohľadu je úplne nerozhodné, akým nadpisom žalovaný tento

list označí. Jedna vec je keď niekde príde nejaký list a druhá vec je, keď zamestnávateľa oficiálne a
formálne uvedie do svojho úkonu - listu voči zamestnancovi skutočnosti, ktoré sú nepravdivé a tohto
zamestnanca urážajú a tento list rozpošle aj iným subjektom (a pritom je jedno z akého dôvodu im ho
doručuje). Záverom žalobkyňa uvádza, že list zo dňa 01.07.2022 nikdy nedostala, a to napriek tomu, že
jeadresovanýjej,nevedela oňom,žiadažalovaného,abypredložilorigináltohtolistuaobjasnilokolnosti
za akých tento list vznikol. Trvám na podanej žalobe a žiada, aby jej súd po vykonanom dokazovaní

vyhovel v plnom rozsahu.

6. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.06.2023 vyplynulo, že žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že základom celej vzniknutej situácie je ukončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a ním.
Aj samotné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je pracovnoprávnym inštitútom. Žalovaný

v súlade s ust. 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce využil svoje právo upozorniť žalobkyňu na
porušenie pracovnej disciplíny a zároveň ju písomne upozornil aj na možnosť výpovede. Žalobkyni
bolo zachované právo vyjadriť sa k predmetnému upozorneniu. Komentár k Zákonníku práce vyplýva,
že povinnosť preukázať pravdivosť skutočností uvedených v upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny zamestnávateľovi vzniká až keď dá zamestnancovi výpoveď; k čomu však v prípade žalobkyne

nedošlo. Poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, SP. zn. 8Cdo/154/2019, zo
dňa 31.03.2020, ktoré je v tomto prípade rozhodujúce a ktoré jednoznačne judikuje, že upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny nie je možné považovať za neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti, a to ani v prípade "preukázania nepravdivosti skutočností uvádzaných v upozornení
na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko Zákonník práce predpokladá v takom prípade neplatné

skončenie pracovného pomeru...". Postup Žalovaného je potrebné považovať za výkon práva, majúci
základ v právnom predpise. Žalobkyňa, ak nesúhlasila s obsahom napadnutého upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny, mala možnosť využiť právne prostriedky, ktoré ponúkajú aktuálne platné
a účinné predpisy pracovného práva. Mohla uvedené napadnúť v rámci konania, ktoré Zákonník práce
predpokladá, napr. žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Má za to, že žalobkyňa

sa snaží prostredníctvom občianskoprávneho konania (pod rúškom ochrany osobnosti) preskúmavať
podmienky platnosti ukončenia pracovného pomeru s ňou, a to napriek tomu, že k pracovnoprávnym
sporom sú príslušné iné súdy a určené konkrétne lehoty, ktoré Žalobkyňa nevyužila/zmeškala. Nie je
možné využívať občianskoprávny súd ako "náhradné riešenie". Namietanie nesprávnosti informácií v
upozornení na porušenie pracovnej disciplíny je vyslovene otázkou pracovného práva a žalobkyňa ich

mohla preverovať' v rámci konania o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. K neoprávnenému
zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti poukázal na to, že jedným z predpokladov pre
poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že zásah bol
neoprávnený. K otázk e posudzovania neoprávnenosti zásahu sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, SP. zn. V Cdo 3/94, zo dňa 21.12.1994, v ktorom uvádza, že "nemožno hovoriť o

neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam kde k zásahu došlo v rámci
výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby". Za dôvod vylučujúci
neoprávnenosť zásahu považuje hájenie chránených záujmov, či už vlastných alebo iných verejných
záujmov (napr. v prípade žalovaného, ktorý je povinný chrániť vlastné záujmy ale aj záujmy ostatných
zamestnancov), a to využívaním zákonom stanovených subjektívnych práv alebo pri plnení povinností.

V napadnutom upozornení cituje ustanovenia Zákonníka práce, Pracovného poriadku a Etického
kódexu pedagogických zamestnancov, ktoré ukladajú určité povinnosti pedagogickým zamestnancom
privýkonepráce.NiektoréčastiStanoviskazamestnancovMaterskejškolyul.D.ksituáciinapracovisku.
Upozornenienaporušeniepracovnejdisciplínyzasielanéžalobkynijenapísanéslušne,bezakýchkoľvek
difamujúcich informácií a vyjadrení zo strany žalovaného. Poskytnutie upozornenia na porušenie

pracovnej disciplíny Mestu Trenčín, ako zriaďovateľovi žalovaného, bolo jeho zákonnou povinnosťou.
Popiera tvrdenie žalobkyne, že by o nej vedome šíril nepravdivé skutočnosti. Zákonné sprístupnenie
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny oprávneným subjektom nie je možné považovať za
rozširovanie nepravdivých informácií. Paradoxom je, že žalobkyňa obviňuje žalovaného "rozširovaním"nepravdivých informácií, hoci ona sama "rozširovala" obsah napadnutého upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny keď k Listu adresovanému zriaďovateľovi žalovaného zo dňa 08.08.2022 pripojila
ako prílohu napadnuté upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Realizácia práva na ochranu

osobnosti je možná len vtedy, keď predtým niekto iný protiprávne zasiahol do sféry osobnosti človeka,
t. j. keď nerešpektoval právo fyzickej osoby späté s jej osobnosťou. Žalovaný absolútne popiera
tvrdenia žalobkyne, že pri výkone svojho práva upozorniť žalobkyňu ako zamestnankyňu žalovaného
na porušenie pracovnej disciplíny, neoprávnene zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti. Žalovaný
má za to, že upozornením na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k neoprávnenému zásahu do

sféry osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa sa domáha svojho práva na ochranu osobnosti z dôvodu,
že úmyselným šírením nepravdivých údajov zo strany žalovaného vzhľadom k intenzite, rozsahu
a spôsobu šírenia - forma lživého upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny predloženého jej,
kancelárii primátora a na útvar školstva Mesta Trenčín a následne založeného do jej osobného spisu
u žalovaného, bola znížená jej dôstojnosť, česť, dobré meno a vážnosť v spoločnosti a v zamestnaní.
Šírenie nepravdivých údajov zo strany žalovaného je tiež spôsobilé narušiť jej vzťah k bývalým kolegom

a spolupracovníkom, ako aj zamestnancom kancelárie primátora, vrátane primátora samotného, a tiež
aj k pracovníkom odboru školstva.

7. Súd na prejednanie sporovej veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili sporové strany.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na doterajších tvrdeniach, s tým, že žalobkyňa 25
rokov pôsobila vo funkcii riaditeľky MŠ, nikdy jej nebola vyslovená nespokojnosť ani vytýkané plnenie
pracovných povinností, ani z hľadiska jej správania, a preto očakávala, že po skončení pracovného
pomerujejbudevyslovenépoďakovanie.Naopakpredskončenímpracovnéhopomerujejbolodoručené
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ju šokovalo, nakoľko sa v ňom uvádzajú vymyslené

skutky a tvrdenia. Má za to, že si takýto prístup zo strany zamestnávateľa nezaslúžila a že bolo
zasiahnuté do jej osobnostných práv, nakoľko tieto tvrdenia sú nepravdivé, fabulujúce, nikdy sa konania,
ktoré jej bolo vyčítané nedopustila. Žiada preto, aby sa jej žalovaný ospravedlnil a bola jej priznaná
nemajetková ujma v symbolickej výške.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajších tvrdeniach vo vyjadrení
žalovaného k žalobe. Dodal, že žalovanému bolo doručené stanovisko zamestnancov, v ktorom boli
popísané správanie žalobkyne ako veľmi problematické na čo zareagoval žalovaný tak, že žalobkyňu
upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, využil tým svoje oprávnenie, ktoré mu vyplýva z príslušných
ustanovení Zákonníka práce. Má za to, že v spore nejde o posúdenie v zmysle zákonníka práce, ale

o ochranu osobnosti a nie sú splnené predpoklady pre neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobkyne, a to už prvý predpoklad, že ide o neoprávnený zásah. Nedošlo k šíreniu upozornenia,
žalovaný dal toto upozornenie na vedomie Mestu Trenčín a Útvaru školstva ako zriaďovateľovi
zamestnávateľa. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie nie je splnený predpoklad značného zásahu do
osobnostných práv žalobkyne.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov, a to Pracovná
zmluva zo 25.06.1980, 23.06.1981, rozhodnutie zamestnávateľa o preložení zo dňa 20.12.1983,
25.05.1984, menovanie do funkcie riaditeľky MŠ zo dňa 23.09.2004, 18.09.2009, 23.06.2014,
27.06.2019, žiadosť o ukončenie pracovného pomeru zo dňa 12.04.2022, list žalovaného zo dňa

27.07.2022 - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, list žalobkyne - odvolanie výpovede zo dňa
29.06.2022, vyjadrenie žalovaného k žalobe, pracovná zmluva zo dňa 01.08.2002 v znení dodatku č. 1,
listžalovanéhoodvolanievýpovede-odpoveďzodňa29.06.2022,Stanoviskozamestnancov,vyjadrenie
k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 08.08.2022, odpoveď žalovaného k vyjadreniu
zo dňa 17.08.2022, Zriaďovacia listina žalovaného vrátane zmien v nej vykonaných, list Mesta Trenčín

zo dňa 07.09.2022 vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného a vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne,
list žalobkyne zo dňa 08.08.2022 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

11. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že bola vychovaná, aby sa ku každému slušne správala, čo aj
voči zamestnancom, rodičom a deťom dodržiavala. Vzhľadom na osobné pomery rozhodla sa ukončiť

pracovný pomer, ešte ju kolegyne prehovárali, aby si to ešte rozmyslela. Keď oznámila riaditeľovi
školských zariadení svoj úmysel ukončiť pracovný pomer pýtal sa jej či má za seba náhradu a keďže
vedela, že v jej kolektíve nie je záujem o túto funkciu prisľúbila, že sa porozhliadne a aj našla osobu
so skúsenosťami a vzdelaním, a s ochotou ju vykonávať. Následne začali riaditeľku hľadať v škôlke asivšetci, vzniklo napätie, keď do uvedeného zasahovali i tí ktorí s jej obsadením nemali žiadne súvislosti.
Výberové konanie prebehlo tak, že nebola vybraná žiadna vhodná kandidátka, pričom aj kolegyňa I. aj
L. jej hovorili, že sú ovplyvňované ostatnými, pretrvávalo napätie, jedna z kolegýň nemohla spávať a

pod. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zakázala zamestnancom rozprávať sa medzi sebou, išlo o upozornenie,
aby si v pracovnom čase plnili pracovné povinnosti, učiteľky sledovali deti a pod. a nie aby sa na
dvore diskutovalo a debatovalo o obsadení riaditeľky. So stanoviskom zamestnancov sa neoboznámila,
zamestnávateľ jej o ňom nepovedal, povedala jej o ňom až mladá kolegyňa L.. Aj kandidátka, ktorú
našla, po tom ako videla čo sa dialo v rámci prvého výberového kola oznámila, že do ďalšieho

výberového kola už nepôjde. Keď požiadala zamestnávateľa, aby jej stanovisko zamestnancov ukázal,
povedal, že to nie je jeho povinnosť, že sa vyjadrí písomne a následne jej bolo doručené upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny. Vysvetľuje si ho tým, že predovšetkým kuchárky, upratovačky a vedúca
školskej jedálne mali obavy z novej riaditeľky. Pokiaľ ide o stanovisko učiteliek, napr. B. bola uvedená
do omylu tým, že jej bolo tvrdené, že jej neumožní pokračovať v zamestnaní a z tohto dôvodu podľa
jej vyjadrenia ho podpísala, O. P. bola v čase podpisovania na dovolenke a následne jej oznámila, že v

liste ,,nič až také nebolo", Sádecká jej oznámila, že nevie ani čo podpisovala, keď ihneď po návrate z
dovolenky jej bol papier na podpis predložený. Zo strany zamestnávateľa jej nikdy pritom neboli vytýkané
nedostatky. List ju intenzívne zasiahol hlavne preto, že s každým vychádzala vždy veľmi dobre, snažila
sa ľuďom a kolegom vždy vychádzať v ústrety, stretávali sa, keď prišli za ňou s problémom snažila sa a
hľadala riešenie. Nie je pravdou, že by sa vyhrážala, ponižovala alebo ich zastrašovala. To isté vo vzťahu

k rodičom, vysvetľovala, že treba s nimi komunikovať, stretnúť sa, riešiť ich prípadné námietky, kolegyne
učiteľky upozorňovala, aby s deťmi jednali s úsmevom, neriešili vec odvrknutím alebo papuľovaním.
Aj s rodičmi som sa snažila vždy nájsť spoločnú reč, stalo sa, že prišli nahnevaní a odchádzali s iným
prístupom aj jej opakovane poďakovali. Ospravedlnenie chce predovšetkým preto, že jej zamestnávateľ
nedal k dispozícii stanovisko spoluzamestnancov, neumožnil jej vyjadriť sa k nemu, neukázal jej ho,

nemala možnosť sa oficiálne k nemu dostať až cestou cez zvolené právne zastúpenie. Veľmi ju to
zasiahlo, dlho jej trvalo kým v čase keď rodičia odchádzali zo škôlky bola schopná vyjsť, stretnúť ich.
Zasiahlo ju i to, že upozornenie bolo doručené na mesto, na školstvo, kde sa s ním všetci zoznámili.
Nemajetkovú ujmu 2.000,-eur žiada preto, že boli porušené moje práva ako občana. Pokiaľ ide o
výberové konanie o tom, že bola aj iná kandidátka ako kandidátka, ktorú našla sa dozvedela až keď

predsedníčka rady školy bola pre obálky, jej meno ani nikomu nepovedala, na škole bola za ňou len 1x
mala záujem oboznámiť kde by prípadne funkciu vykonávala. Nie je pravda ako je uvedené v stanovisku,
že keď sa dozvedela, a ďalších dvoch kandidátka, že zúrila a vykrikovala v škôlke, kto ju počul takéto
niečo robiť, nech jej to príde povedať. Jej vážnosť bola znížená v spoločnosti takým spôsobom, že o
uvedenom všetci vedeli u primátora aj na školstve vedeli. Jej profesijný život to ovplyvnilo tak, že keď

odchádzala do dôchodku, neplánovala sa už vrátiť do školstva, zanevrela na školstvo ako také, zrušila
účasť v rôznych facebookových skupinách týkajúcich sa školstva.

12. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 25.06.1980 a 23.06.1981, Rozhodnutia zamestnávateľa o preložení
zo dňa 20.12.1983 a 25.05.1984, pracovná zmluva zo dňa 01.08.2002 v znení dodatku č. 1menovania

do funkcie riaditeľky MŠ R. C. D. X, D. zo dňa 23.09.2004 a zo dňa 18.09.2009, 23.06.2014 a zo dňa
27.06.2019 vyplynulo, že žalobkyňa pracovala ako učiteľka v materskej škole, od 23.05.1984 v C. E.
C. D. F. X G. D. v pozícii riaditeľky naposledy od 01.10.2004 až do skončenia jej pracovného pomeru
dňa 31.08.2022.

13. Zo Žiadosti o ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.04.2022 bolo zistené, že žalobkyňa
požiadala o ukončenie pracovného pomeru ku dňu 31.08.2022 z osobných dôvodov.

14. Z listu žalobkyne zo dňa 29.06.2022 žalovaného označeného ako odvolanie výpovede vyplynulo,
že žalobkyňa oznámila, že odvoláva výpoveď z pracovného pomeru a trvá na pokračovaní pracovného

pomeru.

15.Zlistužalovanéhožalobkynizodňa01.07.2022označenéhoakoodvolanievýpovede-odpoveď, súd
zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že odvolanie výpovede neakceptuje a nesúhlasí s ním, pracovný
pomer sa skončí dňom 31.08.2022.

16. Z listu adresovaného žalovanému zo dňa 11.07.2022 označeného ako Stanovisko zamestnancov,
Materskej škole C. D. k situácii na pracovisku vyplynulo, že subjektom Mesto Trenčín, Kancelária
primátora, Útvar školstva a žalovanému, bolo oznámené, že zamestnanci odsudzujú správanieriaditeľky, nesúhlasia s tým, aby opätovne pokračovala vo svojej doterajšej pracovnej pozícii ako
riaditeľka. Stratila ich dôveru svojim správaním spojeným s výberovým konaním na jej funkciu, z
dôvodu odchodu do starobného dôchodku s čím ich oboznámila koncom roka 2021. Do MŠ chodila

im neznáma pani, sprevádzala ju riaditeľka a neskôr zistili, že je to kandidátka na funkciu riaditeľky.
Svoju aktivitu riaditeľka konzultovala s p. I. H., predsedníčkou Rady školy (RŠ) a volebnej komisie. Na
otázku zamestnancov prečo chcú neoprávnene uprednostňovať jednu kandidátku, sa uvedené skončilo
slovným útokom, vyhrážkami a zastrašovaním s tým, že ich do toho nič nie je. Vzťahová situácia sa
výrazne zhoršovala vyhláseným dátumom výberového konania. Neustále konflikty so zamestnancami

a ich zastrašovanie, vyhrážanie, dokonca zákaz komunikácie na pracovisku medzi pracovníčkami,
vyvrcholilo preložením smeny upratovačky p. N. pričom sa jej sústavne vyhrážala a šikanovala ju
na pracovisku. Keď sa prihlásili ešte ďalšie dve uchádzačky, zúrila a vykrikovala po MŠ. K ďalším
konfliktom ohľadom výberového konania aj s pracovníčkami školskej jedálne, na čo ich upozornila,
aby sa nestarali do pedagogických záležitostí MŠ. Aktívne ovplyvňovali na svoju stranu tiež zástupkyňu
pedagogických zamestnancov v RŠ a učiteliek vo výberovom konaní, p. L.. Niekoľkokrát s ňou preberali

veci za zatvorenými dverami kancelárie riaditeľky. Keď boli voľby neúspešné a riaditeľkou preferovaná
kandidátka nedostala dostatočný počet hlasov, aby bola zvolená nastala úplne neznesiteľná situácia
na pracovisku. Sústavné útoky, nadávky, obviňovanie, vyhrážanie a strašenie. Riaditeľka chce do
zariadenia prijať učiteľku, ktorá už u nich pracovala a pre neustále nezhody s ostatnými kolegyňami
opustilaMŠaprešlanainépracovisko,pričomnatútoskutočnosťupozornilavšetkýchsoslovami,ževeď

ona ešte všetkým ukáže. Požiadali o prešetrenie celého procesu výberového konania aj s vyvodením
zodpovednosti. Súčasná riaditeľka stratila všetku ich dôveru a rozhodne nesúhlasia s jej návratom do
funkcie riaditeľky MŠ. Nechcú, aby jej pracovné metódy vyhrážania, ponižovania, nadávok a šikany boli
naďalej súčasťou pracovného procesu v MŠ. Po tomto texte bol na samostatnom liste pod označením:
zamestnanci ktorí nesúhlasia s návratom riaditeľky do funkcie bol zoznam 9 zamestnankýň s uvedením

ich mena, druhu vykonávanej práce a s ich podpismi pričom pri dvoch nebol podpis len poznámka,
že ústne súhlasí, toho času na RD( riadna dovolenka). Na ďalšej totožnej listine boli už u týchto osôb
podpisy a poznámka, že listina bola nimi podpísaná dňa 01.08.2022.

17. Z listu žalovaného žalobkyni zo dňa 27.07.2022 označeného ako Upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny bolo zistené, že okrem iného, žalovaný oznamuje žalobkyni, že na základe jej
žiadosti o skončenie pracovného pomeru doručenej dňa 14.04.2022, s ktorou zamestnávateľ súhlasil,
pracovný pomer zaniká dňu 31.08.2022. Uvedené nie je možné zmeniť ani na základe jej neskoršieho
podania označeného ako odvolanie výpovede. V súčasnosti je stále zamestnankyňou a z tohto dôvodu
je povinná dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnávateľovi bolo dňa 11.07.2022 doručené Stanovisko

zamestnancov Materskej školy ul. D. k situácii na pracovisku, z ktorého vyplývajú mimoriadne závažné
skutočnosti. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 82 písm. b/ Zákonníka práce, "Vedúci zamestnanec
je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä utvárať priaznivé pracovné podmienky". Podľa
čl. 1 bod. 2 písm. h/ a písm. j/ Pracovného poriadku, "medzi povinnosti zamestnancov patrí najmä
konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone prác vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo

ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania a zdržať sa konania, ktoré by
mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie nadobudnuté
v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného". Podľa
čl. 3, bod.1 písm. b/ Pracovného poriadku, " vedúci zamestnanec (MŠ, ŠJ, ZŠ a ŠZTN) je okrem
povinností uvedených v § 81 a § 82 Zákonníka práce a povinností ustanovených v tomto Pracovnom

poriadku povinný vytvárať priaznivé podmienky na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov
a pracovné podmienky na zvyšovanie kultúry práce a pracovného prostredia a starať sa o pracovné a
životné podmienky zamestnancov". Ďalej jej oznámil, že z listu zamestnancov vyplýva, že sa dopustila
pri realizácii výberového konania na pozíciu riaditeľa školy snahy o ovplyvňovanie jeho priebehu a
uprednostňovanie jednej kandidátky, čo je absolútne neprípustné a zamestnávateľom netolerovateľné.

Ďalejsadopúšťalavočiostatnýmzamestnancomškolyneakceptovateľnéhosprávaniaspočívajúcehovo
vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie
medzi zamestnancami a podobne, dôsledkom čoho je mimoriadne nepriaznivé pracovné prostredie pre
zamestnancov, o ktorých priaznivé pracovné podmienky by sa naopak mala usilovať. Vzhľadom na toto
jej správanie, ktoré je v rozpore s pracovným poriadkom a Zákonníkom práce ju písomne upozorňuje na

porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila vyššie uvedeným konaním, čím naplnila skutkovú
podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa čl. 4 bod. 4 písm. e/ Pracovného poriadku, "
úmyselné konanie proti dobrým mravom v spojitosti s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou
násilia voči kolegom alebo deťom a žiakom". Jej konaním došlo aj k porušeniu čl.3 bod 2 pracovnéhoporiadku. Záverom ju dôrazne vyzýval na dodržiavanie jej pracovných povinností. Podanie zaslal na
vedomie týmto subjektom: Mesto Trenčín Kancelária primátora, Útvar školstva.

18. Z vyjadrenia k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 08.08.2022 bolo zistené, že
žalobkyňa oznámila žalovanému, že žiada o zrušenie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
nakoľko sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach a zároveň žiada o ospravedlnenie za nepravdivé
tvrdenia pred pracovným kolektívom.

19. Z odpovede žalovaného zo dňa 17.08.2022 k vyjadreniu žalobkyne k upozorneniu na porušenie
pracovnej disciplíny vyplynulo, že jej oznámil, že vo vyjadrení vyslovila len nesúhlas bez uvedenia
akýchkoľvek relevantných skutočností a jej nesúhlas s obsahom uvedeného nie je dôvodom na jeho

zrušenie. Opakovane zdôraznil, že je pracovný pomer končí 31.08.2022.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. (3)

22. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

24. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáha odstránenia následkov neoprávnených

zásahov do jej práva na ochranu osobnosti a to formou písomného ospravedlnenia a aj primeraného
zadosťučinenia v peniazoch vo výške 2.000,- eur. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že
žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávala prácu pre žalovaného ako zamestnávateľa na základe
Pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2002 v znení Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 05.10.2004, na
pozícii riaditeľky MŠ, C. D., pričom pracovný pomer so žalobkyňou bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa

12.04.2022 žalobkyňa požiadala o skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.08.2022 s čím žalovaný
súhlasil a pracovný pomer mal skončiť ku dňu 31.08.2022. Dňa 29.06.2022 žalobkyňa výpoveď z
pracovného pomeru odvolala a trvala na pokračovaní pracovného pomeru. Dňa 30.06.2022 žalovaný v
rámci listu "Odvolanie výpovede - odpoveď" oznámil žalobkyni, že odvolanie výpovede neakceptuje a
nesúhlasí s ním. Sporným zostáva či žalovaný upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa

27.07.2022 predloženého jej, kancelárii primátora a na útvar školstva Mesta Trenčín zasiahol do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne z dôvodu úmyselného šírenia nepravdivých údajov.

25. I keď citov. zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov,
ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne

správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má znaky uvedené v zákone. Týmito
znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,

má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).26. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť
splnenéobevyššieuvedenénáležitosti(zásahmusíbyťneoprávnenýatiežobjektívnespôsobilýprivodiť

ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na
objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby
nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. Vo všeobecnosti je možné súhlasiť so
s tvrdením žalovaného, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú
okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona

vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné
licencie (§ 12 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr.
Trestným poriadkom, Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy
sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva
na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho
poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.

27. Súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v otázke, aký zásah možno pre účely ochrany
osobnosti považovať za neoprávnený, už ustálila na názore, že ním je "závažnejší zásah do psychickej
a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých
stránkach osobnosti" (napr. rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/108/2009, R 103/1967, 3Cdo/201/2007 a pod.).

Neoprávneným zásahom je tak zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje
práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustálená prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky za neoprávnený považuje každý zásah (s prihliadnutím na individuálne skutkové
okolnosti tohto ktorého prípadu), priečiaci sa objektívnemu právu, ktorý (pri uplatňovaní nárokov na
ochranu osobnosti) je navyše súčasne objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe ujmu na jej

jednotlivých stránkach osobnosti. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na
strane žalovanej, teda ona musí dokázať, že jej tvrdenia sú pravdivé. Ak v priebehu súdneho konania
nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenie, a tým o
neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Platí obrátený princíp dôkazného bremena,
a teda to, že pravdivosť difamujúceho výroku preukazuje jeho pôvodca -žalovaná (uznesenie ÚS SR

sp.zn. II. ÚS 388/2015 z 23.06.2015)

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, žalovaný pri uložení upozornenia na porušenie
pracovnejdisciplínyzodňa27.07.2022vychádzalzlistu-stanoviskazamestnancov.Jenesporné,žeako
tvrdí žalobkyňa, a žalovaný jej tvrdenia relevantne nespochybnil, toto stanovisko žalobkyni neukázal,

neoboznámil ju s jeho obsahom s údajným tvrdením niektorých (ani ktorých) zamestnancov. Nedal
jej žiadnu možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v liste a ani k jeho prípadným vlastným
zisteniam. O existencii listu sa žalobkyňa dozvedela až z upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny
a o konkrétnom obsahu až z podaného vyjadrenia žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vykonával aj
vlastné šetrenie skutkového stavu na objektívne preukázanie závažných obvinení žalobkyne zo strany

zamestnancov škôlky o tomto šetrení resp. výsledkoch prešetrovania situácie žiadne konkrétne tvrdenia
v konaní neprodukoval ani výsledky šetrenia nepreukázal.

29.Naviacsúdmusíprisvedčiťtvrdeniamžalobkynevtomzmysle,žetentolistjekoncipovaný"zvláštne",
neštandardne, s prihliadnutím na to, že jeho obsah je zaznamenaný na dvoch stranách a na tretej

strane je len samostatne jedna veta - uvádzajúca, že ide o zamestnancov, ktorí nesúhlasia s návratom
žalobkyne do funkcie (riaditeľky) s uvedením ich mena, druhu vykonávanej práce a s ich podpismi.
Strany na ktorých sa text nachádza nie sú očíslované, nie je vyznačené spojenia jednotlivých strán tak
aby tvorilo súvislý dokument, čo dôvodne navodzuje pochybnosť či podpisujúce osoby boli oboznámené
s celým textom písomnosti, i tým nachádzajúcim sa na prvých dvoch stranách. Podpisová strana

neobsahuje ani slovo o tvrdeniach na osobu žalobkyne. U dvoch osôb absentovali ku dňu 11.07.2022
podpisy boli nahradené poznámkou, že súhlasia a toho času sú na dovolenke čo navodzuje pochybnosť
o ich bezprostrednej vedomosti o situácii na pracovisku. Až na ďalšej totožnej listine bolo zaznamenané,
že uvedené podpísali dňa 01.08.2022. Žalovaný tvrdenia uvedené v liste bez ďalšieho akceptoval.

30. Súd prihliadol i na to, že žalovaný v konaní nenamietal a nespochybnil, že žalobkyňa dlhodobo
čestne a zodpovedne pracovala, bez výhrad zastávala riadiacu funkciu riaditeľky materskej školy a
v tejto vedúcej funkcii zodpovedne a svedomito plnila všetky pracovné úlohy aj nad rámec svojich
pracovných povinností, voči jej osobe zo strany zamestnávateľa, ani rodičov detí, neboli nikdy vznesenéžiadne pripomienky alebo námietky, v pracovnej pozícii si nikdy nedovolila akékoľvek neprofesionálne
správanie alebo zanedbávanie svojich povinností, problémové alebo rizikové situácie riešila s rozvahou
a s plnom zodpovednosťou, aká riaditeľovi školy náleží. Nikdy sa nesprávala spôsobom, že by niekoho

urážala, ponižovala, nadávala či dokonca verbálne alebo fyzicky útočila. Napriek tomu bez prešetrenia
skutočností tvrdených v stanovisku zamestnancov na skutočnostiach uvádzaných zamestnancami
materskej škôlky založil upozornenie na porušenie pracovnej disciplína zo dňa 27.07.2022 a oznámil
žalobkyni, že sa "dopúšťala snahy" o ovplyvňovanie priebehu výberového konania, uprednostňovania
jednej kandidátky a najmä sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy správania spočívajúceho vo

vyhrážkach, ponižovaní, zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie
a naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny úmyselné konanie proti dobrým
mravom, v spojitosti s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo
deťom a žiakom.

31. Upozornenie zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny je úkonom zamestnávateľa v rámci a

v medziach Zákonníka práce. Pritom ale aj súdna prax pri posúdení závažnosti porušenia pracovnej
disciplínyzamestnávateľomodporúčavziaťdoúvahyviaceréfaktoryakonapríklad:osobuzamestnanca,
jeho pracovné zaradenie a náročnosť práce, aké bolo jeho doterajšie plnenie pracovných povinností. V
upozornení absentuje popis konkrétneho skutku, kedy konkrétne a akým spôsobom malo k vytýkanému
konaniu( vyhrážky, ponižovanie a pod.) dôjsť. Žalovaný sa so žalobkyňou dohodol na skončení

pracovného pomeru dňom 31.08.2022. Upozornenie dal žalobkyni 33 dní pred dohodnutým dátumom
skončenia jej pracovného pomeru u žalovaného spolu s poučením o možnosti skončenia pracovného
pomeru ku ktorému upozornenie môže viesť, pričom dosiahnutie jeho účelu ako má na mysli Zákonník
práce ( náprava správania zamestnanca, neopakovanie vytýkaného a pod.) u pracovného pomeru s
ukončením za cca 30 dní pre praktický život v zásade nemalo žiadny reálny význam.

32. S prihliadnutím na individuálne skutkové okolnosti tohto konkrétneho prípadu súd dospel k záveru,
žalovaný daním upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny uplatňoval právo zamestnávateľa voči
zamestnankyni a postupoval zákonom predpokladaným spôsobom. Nepreukázal však bez pochybností,
že vzhľadom na okolnosti jeho uplatňovania nepresiahol hranice primeranosti výkonu tohto práva.

Možno preto konštatovať, že išlo o výkon práva ktorý je formálne v súlade so zákonom, ktorý však nesie
znaky zneužitia tohoto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka. Jeho konanie ako pôvodcu
zásahu do práva na ochranu osobnosti, tak vybočilo z medzí ustanovení Zákonníka práce a nie je ho
preto možné považovať za výkon práva, majúci základ v tomto právnom predpise a teda za oprávnený
zásah.

33. Žalobkyňa označila tvrdenia žalovaného za nepravdivé, obsahujúce absolútne nehorázne lži.
Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť tvrdení uvedených v upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2022 v tejto súvislosti neprodukoval žiadne tvrdenia ani
ohľadom preukázania ich pravdivosti nenavrhol žiadne dôkazy. Pri uplatňovaní práva na ochranu

osobnosti je pritom dôkazné bremeno na strane žalovaného, teda on musí dokázať, že jeho tvrdenia
ktoré zasahujú do práva na ochranu osobnosti sú pravdivé. Ak sa nepreukáže pravdivosť tvrdení,
znamená to, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenie.

34. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý

narušiť alebo ohroziť osobnostné práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka a vyvolanie následkov
sa ani nevyžaduje. Ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých
správ, ktoré sa týkajú osobnosti fyzickej osoby, či v zverejnení nepravdivých obviňovaní z nečestného
konania. Aj vychádzajúc zo všeobecných kritérií, ktoré súd aplikoval na konkrétnu vec, súd dospel k
takému záveru, že vyššie uvedené tvrdenia v ktorých uvádza a obviňuje žalobkyňu, že sa "dopúšťala

snahy" o ovplyvňovanie priebehu výberového konania, uprednostňovania jednej kandidátky a najmä
sa dopúšťala voči ostatným zamestnancom školy správania spočívajúceho vo vyhrážkach, ponižovaní,
zastrašovaní, sústavných útokoch a nadávkach, zavedení zákazu komunikácie a naplnila skutkovú
podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny úmyselné konanie proti dobrým mravom, v spojitosti
s fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo hrozbou násilia voči kolegom alebo deťom a žiakom, ktorých

pravdivosť žalovaný v konaní nepreukázal, predstavujú zásah objektívne spôsobilý privodiť u žalobkyne
ujmu v občianskej a profesijnej cti a v jej dobrom mene, a to ako v odborných profesijných, tak i bežných
spoločenských kruhoch. . Súd preto hodnotiac uvedené komplexne dospel k záveru, že sporné tvrdenia
uvedenévpredmetnomupozornení žalovanéhosúneoprávnenýmzásahomdoprávažalobkynenajehoobčiansku, profesijnú česť a dobré meno, pretože sú spôsobilé ju v očiach kolegov, spoluzamestnancov
odborne aj morálne znevážiť.

35. Úplne najzákladnejšiu formu satisfakcie pre žalobkyňu predstavuje ospravedlnenie ktorej potreba je
celkom nepochybná. Túto satisfakciu súd hodnotí ako vhodnú aj vzhľadom na všetko vyššie uvedené, s
tým, že sa javí ako rozumné a primerané písomné ospravedlnenie zaslať listom subjektom ktorým bolo
zaslané predmetné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou. Takéto ospravedlnenie
listom by bolo spôsobilé odčiniť ujmu spôsobenú nepravdivými údajmi o žalobkyni vo vzťahu k týmto

subjektom a zvrátiť nepriaznivé účinky zásahu. Súd dospel k záveru, že žalobkyni ako primerané
zadosťučinenie v zmysle § 13 OZ, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti, bude
postačovať tzv. morálna satisfakcia ako primárna forma zadosťučinenia, spočívajúca v ospravedlnení
tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku súdu.

36. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia

nestala dostačujúca, to znamená, že ak by bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy, v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnosť ujmy je treba považovať ujmu,
ktorú fyzická osoba, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho

trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Nie sú však rozhodujúce subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda či predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná
fyzická osoba.

37. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, vždy musí byť preukázané, že sú tu okolnosti

preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie morálne z hľadiska trvania, intenzity
a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobkyni vzhľadom na jej postavenie v rodine a
spoločnosti. Súd má za to, že ujmu spôsobenú prezentovaním nepravdivých výrokov v upozornení
na porušenie pracovnej disciplíny nemožno považovať za ujmu k náprave ktorej by nepostačovalo
zadosťučinenie morálne- ospravedlnenie. S poukazom na trvanie a intenzitu zásahu súd ako argument

v neprospech priznania zadosťučinenia v peniazoch hodnotí to, že šlo o jednorazový výstup žalovanej,
difamujúce skutočnosti prezentovala jedenkrát a to v rámci určitej uzavretej skupiny subjektov, nešlo
o prezentovanie verejné, ktoré by malo široký celospoločenský dosah. Žalobkyňa nepreukázala, že
by tento zásah žalovaného spôsobil na jej strane závažnú ujmu takého rozsahu, že by morálne
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nepostačovalo a bolo by potrebné jej priznať ako satisfakciu

aj peňažné plnenie zo strany žalovaného. Preto súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobkyňou za účelom preukázania
nepravdivosti predmetných tvrdení žalovaného z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na vyššie

uvedené, keď v konaní je dôkazné bremeno o preukazovaní pravdivosti predmetných tvrdení na
žalovanom.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa domáhal ochrany

osobnosti, pričom súd skonštatoval, že k zásahu do jej osobnostných práv došlo, pričom z uplatnených
satisfakčných nárokov súd jej priznal nárok na ospravedlnenie, v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá.
Žalobkyňa bola tak úspešná v rozsahu 66,67% a neúspešná v rozsahu 33,33% . Súd jej preto priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33,34% ( 66,67% - 33,33%). O výške
náhrady trov rozhodne súdny úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.

2 CSP .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sapopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.