Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202428
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825202428.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny,
Námestovo, dieťa rodičov - matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. a otec: F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, E. – D. zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej

Bryja, advokát so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, o návrhu navrhovateľky (stará matka dieťaťa):
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica H. I. XXX/XX, E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou:
JUDr. Marta Bojo Vevurková, advokátka so sídlom ulica Mieru 312/13, Námestovo, o úprave styku
navrhovateľky s maloletým dieťaťom, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/40/2025-32 zo dňa 29. októbra
2025, takto

r o z h o d o l :

uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledujúceho
znenia:

Navrhovateľka B. C. je oprávnená stretávať sa s maloletou A. A., nar. XX.XX.XXXX každý prvý víkend
v kalendárnom mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

Navrhovateľka je oprávnená v určenom čase maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska otca a povinná
po ukončení stretnutia maloleté dieťa odovzdať v mieste bydliska otca.
Otec je povinný maloleté dieťa na styk s navrhovateľkou B. C. riadne a včas pripraviť a styk umožniť.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom

súde Námestovo sp. zn. 4P/40/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“, uznesením č. k.
4P/40/2025- 32 zo dňa 29. októbra 2025 rozhodol tak, že:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
1.1Rozhodnutieodôvodniltým,žedňa02.10.2025bolsúdudoručenýnávrhnavrhovateľky-starejmatky
dieťaťa (ďalej len „navrhovateľka“) B. C., ktorá žiadala o úpravu styku s maloletou, ktorá je jej vnučkou

a zároveň o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dočasne upraví styk tak, že bude oprávnená sa
s maloletou stretávať každý nepárny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý
párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
1.2Vykonanýmilustráciamizpripojenéhorodnéholistudieťaťaapripojenýchspisov(sp.zn.12P/9/2019,
sp. zn. 4P/3/2022, sp. zn. 18P/63/2024 a sp. zn. 18/P/81/2024) bolo zistené, že posledná právna
úprava o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola na návrh otca upravená

rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/81/2024-71 zo dňa 24.10.2024, ktorým súd schválil
dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní dňa 24.10.2024 podľa ktorej je maloletá zverená do osobnejstarostlivosti otca s oprávnením oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matka je
zaviazaná vyživovacou povinnosťou k maloletej vo výške 100 eur mesačne, vždy do každého 15.dňa
v mesiaci vopred k rukám otca so záväzkom uhradiť k rukám otca v lehote do konca novembra

2024 zameškané výživné vo výške 200 eur. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 4P/3/2022-66 zo dňa 07.10.2022, ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky s úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletej).
1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 vetá prvá, ods. 2, § 328 ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“. V prvom rade konštatoval,
že v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. CSP je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ale len za
splnenia podmienky naliehavosti veci a bezodkladnej potreby jeho nariadenia a súčasne za osvedčenia
dôvodnosti uplatňovaného nároku. Potreba bezodkladnosti súdnej úpravy je totiž namieste vždy, keď
zdravie, výživa alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa môže byť ohrozený. Maloletá je súdnym
rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o ňu riadne stará. Podľa súdu v prípade, že

je riadne zabezpečovaná osobná starostlivosť o dieťa jeho rodičom, tak pri absencii, resp. obmedzení
styku maloletého dieťaťa s príbuznou osobou v tomto prípade jeho starou matkou nie je dôvodný
neodkladný zásah súdu spočívajúci v úprave styku dieťaťa s blízkou osobou, nakoľko nejde o situáciu,
kedy je život, zdravie, priaznivý vývin dieťaťa bezprostredne ohrozený. Či je v záujme maloletého dieťaťa
potrebné upraviť styk dieťaťa s blízkou osobou v tomto prípade so starou matkou dieťaťa a či to vyžadujú

pomery v rodine, a teda či sú splnené predpoklady pre úpravu takéhoto styku uvedené v § 25 ods. 5
Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“)
je možné posúdiť až na základe vykonaného dokazovania vo veci. Za situácie, že nebola osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Týmto neodkladným opatrením nie sú prejudikované práva účastníkov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie došlé dňa 13.11.2025 z dôvodu, že súd nesprávne posúdil podmienky pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodľa§324anasl.CSPadospelknesprávnemuzáveru,ženebolapreukázaná
potreba bezodkladnej úpravy maloletého dieťaťa.

2.1 Mala za to, že osvedčila existenciu dlhodobého a intenzívneho vzťahu s maloletou, ktorá s ňou
niekoľko rokov žila, pravidelne trávila víkendy aj prázdniny a vytvorila si s ňou hlboké citové puto.
Od 14.08.2025 však otec náhle a bezdôvodne prerušil všetky formy kontaktu medzi maloletou a ňou,
vrátane telefonickej a online komunikácie. Navrhovateľka sa opakovane pokúsila s otcom dohodnúť na
pravidelnom stretávaní, avšak bezúspešne. Otec umožnil stretnutia len výnimočne, dňa 20.09.2025,

keď maloletú doviezol k navrhovateľke na víkend a dňa 18.10.2025 počas rodinnej oslavy narodenín
navrhovateľky, kedy sa maloletá po odchode rozplakala a nechcela odísť. Ako dôkaz predložila čestné
prehlásenia. Dňa 04.11.2025, keď mohla maloletá navštíviť navrhovateľku na tri hodiny, otec stretnutie
podmienil tým, že dieťa musí počas návštevy vypracovať školské úlohy nielen na nasledujúci deň.
Maloletá počas všetkých stretnutí vyjadrila ľútosť nad tým, že sa nemôže s navrhovateľkou stretávať

častejšie, odmietala sa vrátiť domov k otcovi. Na dôkaz predložila SMS komunikáciu. Takéto správanie
otca je podľa navrhovateľky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Dieťa v nízkom veku stratilo kontakt
s matkou, má k navrhovateľke hlboký citový vzťah, pretože tá dlhodobo suplovala jej matku, bola jej
oporou a najbližšou osobou. Náhle prerušenie tohto puta spôsobuje maloletej psychickú ujmu a ohrozuje
jej citový vývin. Matka nemá upravené stretávanie s maloletou z dôvodu, že je užívateľkou návykových

látok.
2.2 Ďalej navrhovateľka uviedla, že už v minulosti požiadala otca, aby s maloletou navštívil psychológa
z dôvodu, že maloletá sa musela vysporiadať s viacerými nepriaznivými rodinnými situáciami vo veľmi
nízkom veku (strata matky z dôvodu jej závislosti na návykových látkach, otcova nová partnerka a jej
maloleté dieťa a iné) čo otec odmietol riešiť uvedúc, že on v minulosti ako dieťa bol tiež u psychológov

a ani jeden mu nepomohol. Navrhovateľka má strach o psychické zdravie maloletej a z doterajšieho
správania sa otca najmä k maloletej (odmieta prístup k navrhovateľke alebo podmieňuje rôznymi
činnosťami, krátkym časovým úsekom na stretnutia), nerešpektovaním prianí maloletého dieťaťa na
udržiavaní vzťahov v jej rodine, v bránení v kontaktovaní maloletej ako aj s nevlastnými súrodencami
a ostatnými členmi domácnosti.

2.3 Podľa navrhovateľky súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie bez toho, aby umožnil maloletej
vyjadriť svoj názor. Kolízny opatrovník bol ustanovený až dňa 29.10.2025, pričom v ten istý deň bolo
vydané aj napadnuté uznesenie. Súd tak porušil právo dieťaťa byť vypočuté, garantované článkom
12 Dohovoru o právach dieťaťa. V odôvodnení sa súd obmedzil len na konštatovanie, že otec sao maloletú riadne stará, čo však ona nespochybňuje. Predmetom návrhu nie je kvalita starostlivosti otca,
ale obmedzenie práva dieťaťa na kontakt s blízkou osobou, ktoré je garantované aj článkom 9 Dohovoru
o právach dieťaťa.

2.4 Mala za to, že takéto náhle prerušenie blízkeho citového puta medzi maloletou a ňou ako osobou,
ktorá dlhodobo zohrávala významnú rolu v jej výchove a živote predstavuje závažný zásah do psychickej
stability dieťaťa a môže negatívne ovplyvniť jej citový a sociálny vývin. Takéto odlúčenie bez vysvetlenia
môže v dieťati vyvolať pocit neistoty, opustenosti a úzkosti. Podľa nej je preto v najlepšom záujme
dieťaťa, aby sa kontakt s ňou obnovil aspoň v obmedzenom rozsahu do rozhodnutia vo veci samej. Súd

doposiaľ nevytýčil pojednávanie pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení, nevypočul prostredníctvom
kolízneho opatrovníka maloletú, čím zmaril možnosť sa maloletému dieťaťu vyjadriť.
2.5 Navrhovateľka preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a dočasne
upravil jej styk s maloletou v navrhovanom rozsahu, resp. aspoň na jeden víkend v mesiaci, pretože
takéto opatrenie je potrebné na ochranu psychického zdravia maloletej a na zachovanie jej vzťahu
s blízkou osobou, ktorá bola dlhodobo súčasťou jej života. Navrhla preto rozhodnúť tak, že sa dočasne

upravuje stretávanie navrhovateľky s maloletou tak, že bude oprávnená stretávať sa s ňou každý
nepárny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od
17.00 hod. do 19.00 hod. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec v stanovenom
čase maloletú odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky a navrhovateľka maloletú v stanovenom čase
odovzdá v mieste bydliska otca.

3. Otec ani matka sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili a rovnako tak ani kolízny opatrovník.

4. Kolízny opatrovník predložil dňa 27.11.2025 správu zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych
pomerov maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 359 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez

viazanostirozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP)postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že nariadil neodkladné opatrenie (§ 388 CSP).

6. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia

podaného spolu s návrhom vo veci samej zamietol bolo založené na konštatovaní, že otec ktorému bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti riadne stará a preto nebola osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov maloletého dieťaťa na styk s blízkou osobou - navrhovateľkou.

7. Navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávne posúdenie podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia a v dôsledku toho nesprávny právny záver. Mala za to, že predmetom návrhu nie je kvalita
starostlivostiotca,ktorúnespochybňujealeobmedzenieprávadieťaťanakontaktsblízkouosobou,ktoré
je garantované aj článkom 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Vytýkala súdu, že neumožnil maloletej vyjadriť
svoj názor. Náhle prerušenie blízkeho citového puta medzi maloletou a ňou ako osobou, ktorá dlhodobo
zohrávala významnú rolu v jej výchove a živote predstavuje podľa nej závažný zásah do psychickej

stability dieťaťa a môže negatívne ovplyvniť jej citový a sociálny vývin.

8. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je ochrana
práv v prípade konkrétneho ohrozenia. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva účastníkov ani tretích
osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu

ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť
k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto zjavne ohrozené a do doby, keď o výchove nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Potreba dočasnej úpravy nemusí vyplývať
len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov.

9. Pri posudzovaní a určovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú podľa čl. 5 písm. h/ Zákona
o rodine aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s inými blízkymi osobami. Blízkouosobou je navrhovateľka ako stará matka dieťaťa t.j. príbuzná v priamom rade (viď § 116 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri jeho aplikácii podľa § 110 Zákona o rodine).

10. Aj Dohovor o právach dieťaťa ako medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
(Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru
o právach dieťaťa) stanovuje, že maloleté deti majú právo nielen na zachovanie svojho vzťahu
s rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti rodinných zväzkov v súlade s čl. 8 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň Dohovor uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri

zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami v čl.
5 Dohovoru o právach dieťaťa.

11. Zabezpečenie uvedeného práva dieťaťa je vyjadrené v úprave v § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Podľa
tohto ustanovenia môže súd upraviť stretávanie blízkych osôb s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok
a to, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň, ak si to vyžadujú pomery v rodine.

12. Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím, odvolaním navrhovateľky ako aj obsahom spisu,
ktoré súčasťou sú aj pripojené spisy, mal odvolací súd zistené, že maloletá bola najskôr rozsudkom
Okresného súdu Námestovo č. k. 12P/9/2019-46 zo dňa 11.6.2019 zverená do osobnej starostlivosti
matky. Nakoľko matka pre užívanie návykových látok nebola schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť

a ochranu dieťaťa bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca (rozsudok Okresného súdu
Námestovo č. k. 18P/81/2024-71 zo dňa 24.10.2024) v ktorom konaní otec uviedol, že dcéra je na toto
prostredie (rozumej u navrhovateľky) zvyknutá, lebo tam bývali, má dobrý vzťah so starými rodičmi.
V tejto posudzovanej veci otec v rámci šetrenia v jeho domácnosti sa pred kolíznym opatrovníkom
vyjadril, že nebráni navrhovateľke v stretávaní s maloletou. Potvrdil však, že určitú dobu jej maloletú

nedával (hneval sa, že maloletú nechali bez dozoru). Okrem toho uviedol, že maloletá prichádza do
puberty, preto si s ňou chce stanoviť pravidlá, navrhovateľka mu ničí autoritu, podráža ho pre pred
maloletou. K návrhu vo veci samej uviedol, že súhlasí so stretávaním 1x do mesiaca po vzájomnej
dohode a to vždy keď sú i súrodenci maloletej doma, 1x do týždňa telefonicky sa kontaktovať s maloletou
avšak s úpravou počas sviatkov nesúhlasí. Maloletá, ktorá je vo veku takmer 11 rokov, v rámci pohovoru

pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že navštevuje 5. ročník základnej školy. S biologickou matkou sa
nestretáva. Stretáva sa so starými rodičmi z oboch strán, navštevuje navrhovateľku a stretáva sa aj so
širšou rodinou. Vzhľadom na uvedené je osvedčené dlhodobé vytvorenie si blízkeho citového vzťahu
maloletej k navrhovateľke. Okrem toho zo spisu vyplýva, že navrhovateľke boli zverení do náhradnej
osobnej starostlivosti aj nevlastní súrodenci maloletej – dvojčatá, deti matky maloletej. Bolo osvedčené,

že navrhovateľka s otcom nezdieľajú rovnaký názor na vzájomné stretávanie a to hlavne pokiaľ ide
o rozsah. Za danej situácie, keď navrhovateľka v podstate nahrádza maloletej čiastočne aj matku, a
u ktorej žijú aj jej nevlastní súrodenci je treba rešpektovať záujem maloletého dieťaťa na rozvoji jej
vzťahovej citovej väzby s navrhovateľkou ako starou matkou ale aj na rozvíjaní súrodeneckých vzťahov.
13. Posudzujúc ohrozenie dôležitého záujmu dieťaťa obmedzovaním zo strany otca, odvolací súd na

rozdiel od okresného súdu, ktorého záver bol len všeobecný, bez ozrejmenia si súčasnej situácie na
strane dieťaťa, odlišne právne posúdil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho
nevyhnutnosť.

14. Za odôvodnené považoval stretávanie maloletej s navrhovateľkou v rozsahu – prvý víkend v mesiaci

od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. (kvôli potrebe prípravy maloletej na školské
vyučovanie). Vo zvyšnej časti preto návrh navrhovateľky zamietol. Vyhovenie v tejto časti návrhu
navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za neproporcionálne vo vzťahu k možnostiam otca tráviť svoj
voľný čas počas víkendov s maloletým dieťaťom vo zvyšnom čase.

15. V súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP tak mal za to, že si neodkladnú úpravu vyžaduje záujem
dieťaťa a existujúce pomery medzi účastníkmi konania a preto uznesenie súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 388 CSP zmenil nariadením neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom rozsahu. Zároveň
upravil práva a povinnosti navrhovateľky a otca s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude
aj vzhľadom na to, že obaja bývajú v Tvrdošíne, bydlisko otca. Neodkladné opatrenie bude trvať do

právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 4P/40/2025.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že úprava styku určená neodkladným opatrením je v skutočnosti
len faktickým opatrením, ktoré vyplýva z danej situácie, ktorá nastala a zásadne neovplyvňuje otázkumeritórneho rozhodnutia vo veci. V uvedenom konaní súd vykoná dokazovanie potrebné na zistenie
skutočnéhostavupričomsabudezaoberaťajvšetkýmizisteniamiatvrdeniamiúčastníkovkonania,ktoré
boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení) a následne meritórne

rozhodne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

17. Nakoľko v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie vo veci, odvolací súd o trovách konania
nerozhodoval, keďže o trovách celého konania vrátane odvolacieho rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí podľa § 58 CMP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.