Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122498665
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122498665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, proti žalovanému: Z. B., E.. XX.X.XXXX, I. K. I., D. E. XXXX/XXA, zast. Občianske
združenie OPOS, IČO: 51 147 688, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, o zaplatenie
20.440,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 20. júna 2024 č.k. B3-11Csp/7/2023-123

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.263,68
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 20.440,21 eur od 4.3.2022 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súčasne žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.
2/ Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzatvoril dňa 25.7.2018 s právnym predchodcom žalobcu
(Všeobecnou úverovou bankou a.s.) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na
základe ktorej mu banka poskytla úver vo výške 23.940 eur, žalovaný sa zaviazal úver splácať v

mesačných splátkach (96 splátok) vo výške 343,84 eur, konečná splatnosť bola dojednaná na dobu
určitú, na 96 mesiacov. RPMN predstavovala 7,65 %, pričom celková čiastka spojená s úverom bola
7.686 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých bol upozorňovaný na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovenom termíne splátky,
čím porušil povinnosť podľa zmluvy. Dostal sa do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 13.5.2020. Na základe zmluvy o
postúpenípohľadávokzodňa13.11.2020bolapredmetnápohľadávkapostúpenáaktuálnemužalobcovi.

Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 22.263,68 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
16.198,75 eur, riadneho úroku vo výške 4.241,46 eur, úroku z omeškania vo výške 1.823,47 eur. Po
postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadne úhrady.
3/ Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal skutkové tvrdenia žalobcu, uviedol, že žalobca
nepredložil doklad o odoslaní oznámenia o postúpení pohľadávky s doručenkou, čo priamo súvisí s
platnosťou postúpenia pohľadávky a nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ sa takáto
listina nedostala do jeho dispozičnej sféry, teda veriteľ nepreukáže riadne doručenie zásielky, nemôže

následne úver zosplatniť. Podľa neho bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom o bankách,
ide o neplatný právny úkon a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Podľa neho zmluva
neobsahuje ani adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
s čím zákon č. 129/2010 Z.z. spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskéhoúveru a k žalobe neboli predložené doklady ku skúmaniu bonity žalovaného, čo tiež zakladá podmienku,
ktorú musí veriteľ pod sankciou bezúročnosti úveru splniť.
4/ Žalobca v následnom vyjadrení konštatoval, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

dohodol so žalovaným v čl. I bod 5 písm. b) zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 24.2.2020
vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 13.5.2020 vyhlásil
postupca mimoriadnu splatnosť úveru. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v
omeškaní tri mesiace so zaplatením splátky, došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

Žalovaný bol v omeškaní so splnením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo
preukázané, že bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa
24.2.2020, výzvou zo dňa 13.5.2020. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhradil dlžnú sumu len
čiastočne, omeškanie trvalo aj po odoslaní výzvy na úhradu a zosplatnení pohľadávky, nedošlo teda k
porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku námietke, že zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti poukázal na ustanovenie čl. II bod 8 zmluvy úvere, kde je vyslovene uvedené, že dlžník môže

reklamáciu alebo sťažnosť predložiť osobne v ktorejkoľvek pobočke veriteľa telefonicky na uvedenom
čísle, mailom, alebo písomne na uvedenej adrese a preto má žalobca za to, že zmluva spĺňa všetky
znaky a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Ku námietke skúmania bonity uviedol, že existujúce
záväzky boli overené dopytom do úverového registra, z ktorého je zjavné, že v čase podania žiadosti
mal žalovaný evidované dva existujúce záväzky s mesačnou splátkou vo výške 208,80 eur, teda celkové

zaťaženie bolo vo výške 552,64 eur, pričom príjem spotrebiteľa veriteľ odhadol na 973,40 eur, na základe
kreditných obratov na účte. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ
do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 208,50 eur a životné minimum na jedno vyživované
dieťa v sume 93,61 eur, nakoľko v žiadosti žalovaný uviedol, že je slobodný a má jedno nezaopatrené
dieťa. Takto vyčíslený ukazovateľ v zmysle Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bol 0,82, pričom nesmel prekročiť hodnotu 0,85, preto zastáva názor,
že veriteľ postupoval v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a citovaným opatrením a riadne
overil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.
5/ Súd prvej inštancie považoval zmluvu za platnú, obsahujúcu všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaným namietanú absenciu adresy predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko mal za preukázané,
že ustanovenie čl. II bod 8 zmluvy úvere upravuje možnosť dlžníka reklamáciu alebo sťažnosť
predložiť osobne, telefonicky, mailom, alebo písomne, preto súd má za to, že zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti. Námietku žalovaného, že právny predchodca neposudzoval bonitu klienta, tiež
vyhodnotilakonedôvodnú,nakoľkožalobca súduvýpisomzregistraklientskychinformáciípreukázal,že

bonitu žalovaného s vynaložením odbornej starostlivosti nielenže skúmal a overoval si jeho schopnosť
ako spotrebiteľa splácať úver, pričom dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady. A to aj
s poukazom na znenie Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy vypočítaním limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, v zmysle ktorého bol limit
0,82, teda neprekročil stanovený ukazovateľ 0,85.

6/ Nebolo sporné, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 23.940 eur, neuhrádzal splátky
riadne a včas, bol opakovane vyzývaný na zaplatenie a upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Žalobca v spore preukázal, že výzvou zo dňa 24.2.2020 vyzýval právny predchodca
žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.082,49 eur, pričom v tejto výzve bol
upozornený na možnosť zosplatniť úver. Listom zo dňa 13.5.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa

22.5.2020, čo žalobca v spore preukázal, bolo žalovanému oznámené, že bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru a bol vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 23.748,06 eur. V čase postúpenia
pohľadávky bol napriek písomnej výzve v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, súd
preto mal za preukázané, že boli splnené podmienky na postúpenie v zmysle ustanovenia § 90 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Podľa tohto ustanovenia banka musí pre platné postúpenie pohľadávky spĺňať nasledovné
podmienky a to písomne vyzvať svojho klienta, aby zaplatil a ak je napriek písomnej výzve klient v
omeškaníviacako90kalendárnychdníčoilensčastiodlhu,bankamôžepostúpiťpohľadávkuuplynutím
uvedených 90 dní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Obdo/92/2018
zo dňa 20.11.2019). Banka musí preukázateľne vyzvať písomne dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník

musí byť nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na
úhradu. Súd preto mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.
7/ Nebolo sporné a žalobca svoje tvrdenie preukázal výpisom z účtu, že žalovaný nehradil splátky
riadne a včas, bol vyzvaný na úhradu dlžných splátok a preto právny predchodca žalobcu využilsvoje právo a zosplatnil zostatok úveru. Tiež nebolo sporné, že dlžná suma predstavuje istinu vo
výške 16.198,75 eur, preto súd žalobe vyhovel. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie zmluvne dohodnutých
úrokov, o úrokoch súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka a zaviazal

žalovaného ku zaplateniu vyčíslených zmluvných úrokov do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru a to vo výške 1.436,06 eur. Aj v prípade vyhlásenia mimoriadnej platnosti úveru veriteľovi
patrí dohodnutý úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020).
Výška zosplatneného úroku predstavuje sumu 4.241,46 eur. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z

omeškania, súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, platného v rozhodnom období, pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu kapitalizovaných úrokov z
omeškania vo výške 1.823,47 eur a úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. z nezaplatenej

sumy vo výške 20.440,21 eur od 4.3.2022 (po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.
8/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd preto zaviazal
žalovaného ku náhrade trov konania v plnej výške.

9/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ e/ f/ a h/
CSP, rozhodnutie považoval za arbitrárne vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
V prejednávanom spore sa súd podľa žalovaného mal v prvom rade zaoberať, ak žalobca pohľadávku
postúpil, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č.483/2001 o bankách a

to, či bol žalovaný zo strany právneho predchodcu riadne vyzvaný v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) na úhradu dlžnej splátky, čo má následne vplyv na zosplatnenie úveru.
Samozrejme, že nešlo iba o túto povinnosť, po výzve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
čo však musí byť dlžníkovi preukázateľne doručené a skutočne zákonne k nemu musí dôjsť.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba

pohľadávkaalebojejčasťzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvybankyaskutočnosti,žeklient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Pretože veriteľ bol
bankou a pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý nie je bankou, bol tak oprávnený urobiť iba za splnenia

podmienok podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, v prípade spotrebiteľskej zmluvy aj ust. § 11
ods. 2 ZoSÚ Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.

ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a ktorý bol napriek výzve v omeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.
Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 OZ, podľa
ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia

§ 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere poukázal odvolateľ na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.
zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej

absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon špeciálna úprava v súvislosti s
vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety OZ ak

ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Ako už bolo vyššie citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/234/2018, „je absolútne
nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa Zákonu o bankách, ak by bankypostupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad
Národnej banky Slovenska. Aby mohol právny predchodca žalobkyne postúpiť celú pohľadávku z úveru
na žalobkyňu, musel najskôr platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu (aj budúcich pohľadávok), aby

bol tento dlh celý splatný, nakoľko, banky nemôžu na nebankový subjekt postupovať „živé úvery“.
Na základe uvedeného bolo podľa žalovaného potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia
pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom
neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo
strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka

na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53
ods. 9 OZ, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy
ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému
subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu

(napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s
rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon
vyhláseniamimoriadnejsplatnostidlhuprenesplnenieniektorejsplátkyzavyššieuvedenýchpodmienok.
V ustanovení § 53 ods. 9 OZ boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv
v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z §

565 OZ, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého
kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil

spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej
pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať
plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň
po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 OZ v
porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 OZ nejednoznačný, pretože posledná veta § 565 OZ, podľa ktorej

právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť
najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods.
9. OZ. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno.
To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 OZ.

V tomto prípade a z predložených dôkazov vyplýva, že veriteľ - dodávateľ - uvedené zákonné podmienky
pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu
nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. Banka má povinnosť doručenia výzvy dlžníkovi a
takýto dokument nepredložila, pretože na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru za predčasne
splatný museli byť splnené viaceré podmienky. Veriteľ môže úver vyhlásiť za predčasne splatný iba

vtedy, ak bol žalovaný na omeškanie písomne upozornený a vyzvaný na zaplatenie nesplatenej splátky
a aj to len v prípade, že medzi nimi možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti bola dohodnutá. Zároveň
dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní má nasledovať po bankou preukázateľne zaslanej
písomnej výzve. V tomto prípade však nebol žalovaný účinne a v súlade so všeobecnými podmienkami
k predmetnému úveru veriteľom upozornený na nezaplatenie splátky a vyzvaný na jej zaplatenie (resp.

v konaní nepreukázal, že by bol tak urobil), pretože jedinú takúto výzvu, ktorá v konaní bola predložená,
doručoval na adresu W. XXXX a nie na poslednú adresu oznámenú žalovaným (ktorou bola adresa E.
Y., I. XX). Takéto doručenie preto nie je účinné a nezačala po ňom plynúť 90 dňová lehota nepretržitého
omeškania dlžníka, po ktorej uplynutí bolo možné vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Veriteľ doručoval
túto výzvu na inú adresu, než bola uvedená v úverovej zmluve. Je však zaujímavé, že v žalobnom

návrhu, ktorý podával žalobca má žalovaný uvedenú adresu, ktorou disponoval počas súdneho konania,
teda I. XX, E. Y.).
Absolútna neplatnosť právnych úkonov pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožnojuodstrániťratihabíciouanikonvalidáciouanepremlčujesa.Keďževdanejveciideoabsolútne
neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom uplatneného

práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na
zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Žalovaný neuhradil dlžnú pohľadávku banky, ale
neuvádza sa, s ktorou splátkou a odkedy bola v omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné
zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru apreto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Ako bolo vyššie uvedené
žalovaný nikdy neobdržal výzvu pred zosplatnením úveru, pretože bola doručovaná na úplne inú adresu,
na ktorej sa žalovaný zdržiaval.

Vo veci je tiež sporné, aj napriek predloženým listinám žalobcom (právnym predchodcom) skúmanie
bonity žalovaného, nakoľko predložením identifikačných dokladov (OP) či predložením výpisov
žalovaného nie je splnená zákonná povinnosť banky konať s odbornou starostlivosťou.
Keďže v tomto prípade nedošlo ani k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne
nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho

zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov mal súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom
pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, zo strany Žalobcu
nebolo preukázané. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej
sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť

je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. V naznačenom kontexte je nevyhnutné
akcentovať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa
24.04.2018,podľaktoréhoaknebolisplnenépodmienkypodľa§92ods.8prvejvetyzákonač.483/2001
Z.z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore
so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané. Súčasne odvolateľ

poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co 17/2016, zo dňa 01.02.2017 ako aj
z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co 219/2016, zo dňa 08.12.2016, Krajského súdu v
Nitre č. k. 7Co/716/2016 zo dňa 27.02.2018, 12Co/122/2019 zo dňa 19.05.2020, 9CoCsp/6/2021 zo dňa
06.05.2021, 7CoCsp/5/2020 zo dňa 18.03.2021.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie buď zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové rozhodnutie, alebo jeho rozsudok zmenil a žalobu
žalobcu zamietol v celom rozsahu.
10/ Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnil s napadnutým rozsudkom
súdu prvej inštancie. Uviedol, že výzva zo dňa 24.02.2020 bola riadne doručená na adresu veriteľom
evidovanú ako korešpondenčnú - W. XXXX, XXX XX E.. V otázke skúmania bonity žalobca preukázal

postup v súlade so zákonom, veriteľ bral do úvahy všetky výdavky, ktoré v zmysle Opatrenia NBS
spolu so životným minimom reprezentujú obvykle mesačné výdavky spotrebiteľov. Z vyššie uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
11/ Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania v zmysle § 379, § 380 ods.

1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12/ Žalobca už v písomnom vyjadrení k žalovaným podanému odporu proti platobnému rozkazu, v
reakcii jeho na námietku ohľadom nedodržania všetkých podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách, konštatoval, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol

postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: Výzvou zo dňa 24.02.2020 a
Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.05.2020, ku ktorej žalobca
predložil doručenku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7
Cdo 26/2017, ktoré v odôvodnení uviedlo podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB za akých je možné postúpiť
pohľadávku banky. Konkrétne súd uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu,

banka musí písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90
v omeškaní s plnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu bez pochybností
splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 13.05.2020
vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 23.748,06 €. Zároveň je z predloženej platobnej histórie
zrejmé, že žalovaný uhradil dlžnú sumu len čiastočne. Nemožno mať teda pochybnosti o 90-dňovom

nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu
a zosplatnení pohľadávky. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92

ods. 8 ZoB.
13/ Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025 konštatoval:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na
iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnouvýzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie
o vyhlásení úveru za predčasne splatný".
Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný s princípom zvýšenej ochrany

spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým

výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.
Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom
a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,
hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým

ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať
kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým
platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu"

spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu
troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku
požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších
podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce
sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak

by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne
uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/
prezentovaného výkladu najvyšší súd poukazuje aj na svoju doterajšiu (už citovanú) judikatúru v zmysle
ktorej „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,

ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)".
Napokon aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018
č.k. IV. ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej
ochrany spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona.

Logicky v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom
výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súd, obsahom
výzvy banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer
banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu s
upovedomením, že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.

V už skôr prijatom rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020 (publikovaného v Zbierke
StanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdSlovenskejrepublikypodč.6/2022)najvyššísúdzvýraznil,
že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či žalobcovi
svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní domáha;

vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.
Pokiaľ preto v danej veci odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým prvoinštančný súd vyhovel žalobe žalobkyne o plnenie z titulu spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu,

že o ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a na základeuvedeného mal v okolnostiach danej veci za to, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola a žalobkyňa nie je preto v spore
aktívne legitimovaná, spor z hľadiska právneho posúdenia veci vo vymedzenej právnej otázke rozhodol

vecne správne.
14/ V teraz súdenej veci je situácia identická, žalobca existenciu osobitnej výzvy banky klientovi v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách (na rozdiel od výzvy banky na úhradu omeškaných splátok zo
dňa 24.02.2020 resp. výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.05.2020)
ani netvrdil, a už vôbec nepreukázal. Námietka žalovaného, že nedošlo zo strany právneho predchodcu

žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa § 92
ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 o bankách, za ktorej situácie potom žalobca nemá dostatok tzv.
aktívnej vecnej legitimácie v spore, bola tak dôvodná.
15/ Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
16/ Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalovaný mal v konaní nakoniec úspech v rozsahu 100%, v
ktorom rozsahu mu potom odvolací súd nárok na náhradu trov priznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).