Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523010259
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1523010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členiek
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného G. I. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. B5-0T/94/2023 zo dňa 23.10.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.
januára 2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5-0T/94/2023 zo dňa 23.10.2023 bol obžalovaný G.
I. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na skutkovom základe, že

dňa28.04.2023včaseokolo00.05hodnaschodiskubytovéhodomunaU.ulicič.X,vD.naX.poschodí,

poškodenej K. D. strhol z tela poškodenej jej čiernu koženkovú dámsku kabelku neznámej značky, ktorú
mala poškodená prevesenú cez svoju hruď, s obsahom: powerbanka značky Intenso, USB kábel na
nabíjanie mobilného telefónu, elektronická cigareta značky ELFBAR 600 modrej farby, čierne slúchadlá
neznámejznačky,čiernyAUXkábelneznámejznačky,dámskavoňavkuneznámejznačky,2kusylíčiacej
ceruzky neznámej značky, hotovosť 2x 0,10 €, 1x 0,05 €, krém na ruky neznámej značky v bielej tube,
dámska koženková čiernu peňaženku neznámej značky s obsahom: hotovosť 1x 100,- €, 1x 20,- €, 2x

10,- €, 2x 5,- €, 2x 1,- €, 3x 0,05 €, občiansky preukaz na meno K. D., dve vernostné karty club card,
dve vernostné karty DM, vernostná karta Shell, vernostná karta NAY, rôzne písomnosti, čím uvedeným
konaním spôsobil poškodenej K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XXXX/XX, D. škodu krádežou
vo výške 229,35 Eur,

Za to mu bol podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 56

ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú K. D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný

proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie prokurátor.
V dôvodoch odvolania vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o výrok o treste. Tento
považuje za rozporuplný a nesúladný so základnými zásadami ukladania trestov. Uloženým trestom
nemôže byť podľa prokurátora v žiadnom prípade dosiahnutý účel trestu tak, ako ho predpokladá

ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona. Argumenty, ktoré použil súd prvého stupňa na odôvodnenie
svojho rozsudku označil za nejasné, všeobecné a arbitrárne. Prokurátor nesúhlasí s tým, že je možnépáchateľovi, ktorý bol v čase spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ukladať
alternatívny trest v podobe peňažného trestu, a to výške len 500,-€. Argumenty súdu o tom, že
obžalovaný je v práci hodnotený kladne a svojim príjmom zabezpečuje aj manželku, ktorá nepracuje,

sa javí prokuratúre ako nedostatočný. Odkázanosť manželky na príjem obžalovaného nebol ničím
preukázaný a teda nie je možné odvolávať sa na zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a blízke osoby. Výška trestu nebola súdom prvého
stupňa vôbec odôvodnená. Z odôvodnenia rozsudku sa prokuratúre javí, že súd prvého stupňa si zvlášť
uvedomuje, že obžalovanému už nie je možné uložiť podmienečný trest, nakoľko sa skutku dopustil v

čase plynutia skúšobnej doby.

Trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nevyhovuje podľa prokuratúry požiadavke vyváženosti trestnej
represie a prevencie a nemôže plniť svoj účel ani z hľadiska individuálnej prevencie, ani z hľadiska
generálnej prevencie. V posudzovanom prípade bolo na mieste v súlade so zásadami ukladania trestov,
uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože iba týmto druhom trestu bude

zabezpečená ochrana spoločnosti pred páchateľom a vytvorené podmienky pre jeho výchovu tak, aby
viedol riadny život.

Nakoľko sa prokuratúra s uloženým trestom nestotožnila, tento považuje za nedostatočný, jeho uloženie
za nedostatočne odôvodnené, navrhla krajskému súdu prvostupňový rozsudok vo výroku o treste zrušiť.

Obžalovanému navrhla uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvala prokuratúra na podanom odvolaní dôvodiac najmä tým,
že uložením peňažného trestu nedošlo k naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona. Zdôraznila, že

obžalovaný sa skutku dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda tento
trest nesplnil výchovný účel. Zástupkyňa krajskej prokuratúry preto navrhla odvolaciemu súdu zrušiť
prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest.

Obžalovaný súhlasil s uložením peňažného trestu. Celú udalosť označil za nešťastnú náhodu,

poškodená sa mu priplietla do cesty a došlo medzi nimi k nezhodám. Ona prvá zobrala od neho peniaze
vo výške 100,-€, ktoré chcel obžalovaný späť. Medzi nimi k ničomu nedošlo, nemali sexuálny styk a
nemal teda za čo platiť. Keď obžalovaný zistil, že v kabelke nemá jeho 100-eurovú bankovku, ale iba
iné bankovky, tak jej veci vrátil.

K svojim osobným pomerom uviedol, že na Slovensku žije od roku 2019 spolu s manželkou, bývajú
v podnájme a sú bezdetní. Pracoval aj v čase skutku, aj teraz ako stavebný robotník. Jeho mesačný
zárobok je v priemere 1.400 až 1.600,-€ v čistom.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že G. I. je na podklade obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava V zo dňa 29.04.2023 stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr.

zákona, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

V prejednávanej trestnej veci bol pôvodne vydaný trestný rozkaz zo dňa 01.05.2023, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným v zhode s podanou obžalobou a bol mu uložený identický trest ako neskôr v
prvostupňovom rozsudku. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor odpor. Preto bolo vo veci nariadené

hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 obžalovaný postupom podľa
§ 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný a zároveň na všetky otázky položené podľa §
333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa
uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr.
poriadku rozhodol, že bude vykonané dokazovanie len ohľadom výroku o treste.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného G. I. uznal vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný sa zmocnil kabelky
poškodenej, ktorú mala prevesenú na tele.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí

vyhlásenia obžalovaného, že priznáva skutok, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho
nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Odvolanie prokurátora preto smeruje iba
proti výroku o treste, konkrétne namieta druh zvoleného trestu a jeho výmeru.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s

dôvodmi odvolania prokurátora a konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil pri úvahách o treste a
uložený trest nezodpovedá zákonným kritériám.

Mestský súd pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste prihliadal na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.
zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dostatočne dôsledne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34

ods.4a5Tr.zákona.Prvostupňovýsúdpriukladanítrestusprávnezohľadniljednupoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a je ňou priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným. Rovnako
správne bola súdom priznaná jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda, že
sa obžalovaný skutku dopustil napriek tomu, že už bol za trestný čin odsúdený. Čo sa týka priťažujúcej
okolnosti, mestský súd správne vychádzal z aktualizovaného odpisu registra trestov, z ktorého vyplýva,

že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.04.2022 sp.
zn. 0T/65/2022 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, čo znamená, že trest bol správne vymeraný aj s
použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Zohľadňujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia, uložil súd prvého stupňa obžalovanému peňažný
trest vo výmere 500,-€ a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obžalovanému
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Krajský súd ku zvolenému druhu trestu v podobe peňažného trestu uvádza, že tento je vzhľadom na

všetky zistené okolnosti prípadu a okolnosti na strane páchateľa jednoznačne obhájiteľný. Vychádzajúc
z dôvodov podaného odvolania, prokurátor zvýrazňuje predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný sa
prejednávaného trestného činu dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a
súdom prvého stupňa uložený peňažný trest nevyhovuje podľa prokuratúry požiadavke vyváženosti
trestnej represie a prevencie a nemôže plniť svoj účel ani z hľadiska individuálnej prevencie, ani

z hľadiska generálnej prevencie. Naopak súd prvého stupňa zdôrazňuje, že uloženie alternatívneho
trestu nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zákona, zvýrazňujúc pritom, že obžalovaný
riadne pracuje, finančne zabezpečuje svoju manželku, ku skutku sa priznal, tento oľutoval a nebol
jeho konaním spôsobený žiadny vážnejší následok, nakoľko poškodenej vznikla odcudzením škoda vo
výške 10,-€. Prvostupňový súd okrem toho zohľadnil aj konkrétne okolnosti prípadu, najmä to, čo skutku

predchádzalo, z čoho vznikol spor o 100,-€ medzi poškodenou a obžalovaným a ako v tejto situácii
obaja reagovali. Dostatočne konkrétne je prvostupňovým súdom vysvetlené, na podklade čoho považuje
peňažný trest za adekvátnu sankciu a tiež kladie dôraz na vysvetlenie toho, ako vníma spáchanie
prejednávaného skutku v kontexte predchádzajúceho odsúdenia.Je potrebné súhlasiť s tým, že aktuálne posudzovaná trestná činnosť nemá bližší súvis s trestnou
činnosťou, za ktorú bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom,

zároveň treba vziať do úvahy, že k protiprávnemu konaniu došlo s odstupom viac ako jedného roka
od predchádzajúceho odsúdenia. Zohľadňujúc komplexne spôsob života, ktorý obžalovaný vedie,
súd prvého stupňa správne zvýrazňuje, že obžalovaný riadne pracuje a v tejto oblasti života neboli
zaznamenané žiadne nedostatky, nakoľko je svojim zamestnávateľom hodnotený kladne a neprejavili sa
u neho žiadne sklony k nezodpovednému prístupu. Existenciu podpory a zázemia v rámci súkromného

života je možné vyvodiť z vyjadrenia manželky obžalovaného, ktorá potvrdzuje, že obžalovaný má
vytvorené pracovné návyky, je spoľahlivý a zodpovedný a pristúpil tiež k riešeniu svojho problému s
alkoholom. Vychádzajúc z obsahu spisu, nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by u obžalovaného došlo
k porušeniu zákazu požívania alkoholických nápojov v rámci podmienok probačného dohľadu, ktorý mu
bol nariadený v súvislosti s rozhodnutím o ponechaní na slobode, pri nevyhovení návrhu prokurátora na
vzatie obžalovaného do väzby v tomto konaní.

Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu vníma uloženie trestu nespojeného s odňatím
slobody ako adekvátnu sankciu, ktorá môže prispieť k náprave obžalovaného skôr ako uloženie
nepodmienečného trestu, s prihliadnutím na to, že spôsob života, ktorý obžalovaný vedie, nesvedčí
jednoznačneovýraznejšíchsklonochkukriminogénnymaktivitám.Uobžalovaného,ktorýjepostihovaný

za úmyselný trestný čin v jeho najmenej závažnej podobe, je uloženie alternatívneho trestu adekvátnym
postihom, ktorý vyhovuje požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie a neprieči sa ani zmyslu
ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o výmeru uloženého peňažného trestu, ktorá predstavuje čiastku 500,-€, túto možno aj

podľa názoru nadriadeného súdu označiť skôr za nízku, nie však za zjavne neprimeranú pri zohľadnení
následkov činu a zárobkových možností obžalovaného. Obžalovaným deklarovaná výška mesačného
príjmu je síce oveľa vyššia, avšak na mesačný príjem obžalovaného treba nazerať ako na jediný príjem
jeho rodiny a dôsledne dbať na to, aby uložený peňažný trest výraznejšie nezasiahol jeho blízku osobu,
nakoľko trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu

a jemu blízke osoby.

Nadriadený súd posudzujúc výrok o treste prvostupňového rozsudku nezdieľa názor prokuratúry
o zjavnej neprimeranosti uloženého trestu. Minimálnej závažnosti konania obžalovaného logicky
zodpovedá trest, ktorý je blízko dolnej hranice výmery peňažného trestu. Pri zohľadnení argumentov

obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozsudku nebolo preto možné akceptovať odvolacie
námietky prokurátora a vyhodnotiť uložený trest ako neprimerane mierny. Okolnosti spáchania skutku,
jeho následky i okolnosti na strane obžalovaného vo svojom súhrne neodôvodňujú úvahy o zjavnej
neprimeranosti uloženého trestu.

Krajský súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa plne stotožňuje a toto rozhodnutie si v celom rozsahu
osvojuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol o odvolaní prokurátora tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.