Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 41C/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124333009
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124333009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou v spore žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-
Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 400,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 400,02 Eur spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 9,25 % p.a. zo sumy 400,02 Eur odo dňa 17.6.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo
výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa
20.06.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 400,02 Eur spolu s
úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % p.a zo sumy 400,02 Eur odo dňa 17.06.2024 do zaplatenia ako
i na náhradu trov konania.

2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že dňa 18.10.2023 bola právnemu predchodcovi žalobcu (FIN SLAVIA,
s.r.o., IČO: 52294773, so sídlom Bardejovská Zábava 1940/83, Bardejov - ďalej ako poškodený )
v dôsledku dopravnej nehody spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého bol držiteľom, a
to prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal
poškodené motorové vozidlo odviezť za účelom jeho opravy do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 513/2024 zo dňa 29.04.2024, ktorej
predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla, ktorý trval po dobu zotrvania poškodeného

motorového vozidla v autoservise, t.j. do času jeho opravy a vydania krycieho listu žalovaným ( od
29.04.2024-20.05.2024). Žalobca zdôraznil, že poškodený v období nájmu nemal k dispozícii iné
motorové vozidlo, z toho dôvodu bol nájom náhradného motorového vozidla nevyhnutný po dobu, kým
mu bolo umožnené s poškodeným motorovým vozidlom disponovať. Žalobca po ukončení doby trvania
nájmu v počte 22 dní vystavil za nájom faktúru č. 6072024 na sumu 1 810,09 Eur s DPH so splatnosťou
dňa 04.06.2024. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom

jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.05.2024 vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 1 810,09 Eurs DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Následne bol žalovaný vyzvaný na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 1410,07 Eur dňa 03.06.2024, zvyšná časť vo

výške 400,02 Eur z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným uhradená nebola. Žalobca vyhodnotil
krátenie poistného plnenia za nedôvodné a na základe svojvoľných výpočtov. V žalobe zhrnul, že
s poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi, ktoré mu bol povinný poskytnúť najneskôr do 15.06.2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP,
nakoľko šetrenie poistnej udalosti skončil dňa 31.05.2024, čím vznikol žalobcovi i nárok na úroky z

omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z istiny 400,02 Eur v sadzbe 9,25 % p.a.
odo dňa 17.06. 2024 do zaplatenia.
3. Súd žalobe v upomínacom konaní vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 29Up 230/2024 dňa
27.06.2024, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom vyhodnotil žalobu v celom
rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V odpore nerozporoval žalobcove skutkové tvrdenia
obsiahnuté v žalobe týkajúce sa vzniku, priebehu a zavinenia škodovej udalosti zo dňa 18.10.2023,

ku ktorej došlo v Bardejove v dôsledku zavinenia motorovým vozidlom, na ktoré bola v čase škodovej
udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva, a pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV:
L K popretiu uplatneného nároku však dôvodil okrem iného najmä tým, že poškodený uzatvoril so
žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla Zmluvu o nájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024 na
vopred stanovené obdobie odo dňa 29.4.2024 do 20.5.2024, napriek tomu, že pri uzatvorení zmluvy

o nájme náhradného vozidla nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho poškodené motorové
vozidlo opravené. Žalobca vystavil poškodenému za nájom náhradného vozidla faktúru č. 06072024
dňa 20.5.2024 v sume 1810,09 Eur s DPH, následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa20.5.2024postúpilpohľadávkuvovýške1810,09Eurnažalobcu. Žalovanýzdôraznil,žepoškodený
si dal opraviť poškodené vozidlo v zmluvnom autoservise žalovaného, a to v autoservise PK C., spol. s

r.o., so sídlom G. XX, Prešov. Za opravu vozidla bola vystavená faktúra č. 331251645 dňa 14.05.2024,
z ktorej vyplýva dátum ukončenia opravy predmetného vozidla dňa 14.05.2024. Žalovaný listom zo
dňa 31.5.2024 oznámil poškodenému, že dňa 31.5.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na účet
žalobcu uhradil žalovaný poistné plnenie v sume 1410,07 Eur, predstavujúce rozdiel medzi faktúrou za
nájom náhradného vozidla v sume 1810,09 Eur a neprimeranými nákladmi za náhradné vozidlo v sume

400,02 Eur. Likvidátor priznal nájom náhradného vozidla v trvaní 17 dní, t.j. za obdobie 29.4.2024 do
dňa 15.5.2024, teda do dňa nasledujúceho po dni, kedy bola skutočne ukončená oprava poškodeného
vozidla. Dané plnenie považoval žalovaný za plnenie zodpovedajúce času skutočnej opravy vozidla, t.j.
času, kedy bol nájom vozidla účelný a nevyhnutný. Žalovaný k poskytnutému poistnému plneniu dôvodil
ustálenou súdnou praxou, z ktorej vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k

oprave poškodeného motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom
náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať
„náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. Poukázal na rozsudok KS v Bratislave sp.zn.
7Cob/37/2023, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 12C/4/2022. Vo vzťahu k nároku
na zapožičanie náhradného vozidla poukázal i na stanovisko Národnej banky Slovenska v Odpovedi a

poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019. K argumentu zadržiavania poškodeného motorového vozidla
autoservisom do času doručenia krycieho listu žalovaný uviedol, že toto konanie autoservisu sa prieči
zákonu a nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. V tomto prípade je na základe faktúry vystavenej
autoservisom zrejmé, že spoločnosť PK AUTO, spol. s r.o., ktorá ako zmluvný servis žalovaného
vykonala opravu poškodeného vozidla, túto ukončila dňa 14.5.2024, ktorý deň je označený ako dátum

dodania tovaru a poskytnutia služby a dňom splatnosti je dátum 24.5.2024. Je teda nepochybné, že
v čase ukončenia opravy nebola pohľadávka autoservisu splatná, táto sa stala splatnou až neskôr, a
preto si autoservis nemohol uplatniť zádržné právo postupom podľa § 151s OZ. Iný dôvod zadržania
poškodeného motorového vozidla preukázaný nebol a poškodený si mohol prevziať svoje opravené
motorové vozidlo kedykoľvek po ukončení opravy. Naviac doručenie krycieho listu zo strany žalovaného

nie je zhodné s časom reálneho poskytnutia finančného plnenia zo strany žalovaného a zadržiavanie
opraveného vozidla do doručenia krycieho listu preto pre servis neznamená zároveň zabezpečenie
reálnej platby od žalovaného. K danej argumentácii odkázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn.
14C/48/2022 zo dňa 23.5.2023, rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/54/2022 zo dňa 11.7.2023.
Naviac dal do pozornosti, že autoservis opravujúci poškodené motorové vozidlo je zmluvným servisom

poisťovne a neexistovala pochybnosť, že žalovaný bude servisu plniť z poistnej udalosti. Nakoľko je
poisťovňa/žalovaný povinný nahradiť poškodenému náklady za vypožičanie náhradného vozidla za
obdobie, počas ktorého nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu vykonávania
opravy, žalovaný priznal v zmysle uvedeného, poškodenému nárok na nájom náhradného vozidla zadané obdobie a naviac i za jeden deň po ukončení opravy. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal
účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla aj za obdobie od 16.5.2024
do 20.5.2024, keďže motorové vozidlo bolo opravené už dňa 14.5.2024. Mal za to, že žalobcom

predložená faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla nepreukazuje uplatnený nárok a nie je
ju možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným
poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom vo faktúre
nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi
poškodený resp. v tomto prípade žalobca.

4. Žalobca v replike okrem iného uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného
vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné
vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu
jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové

vozidlo. Nepoprel, že z predloženej faktúry za opravu vozidla vyplýva dátum dodania tovaru/služby
dňa 14.05.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom
slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady
škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere
s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Žalobca

dal taktiež do pozornosti, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a
okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo
vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne
konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise PK AUTO,
spol. s r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model

poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo
bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise.
Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany
žalovaného,čovyplývazpredloženéhopotvrdeniaautoservisu.Predmetnýkrycílistslúžiakonáhradaza

úhradufaktúryzaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla.Autoservismalažpodoručenípredmetného
krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu poškodeného vozidla, v dôsledku čoho
poškodené vozidlo nevydal až do vystavenia krycieho listu dňa 22.05.2024. Žalobca zdôraznil, v danom
prípade poškodený bezodkladne po tom ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla,
si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ešte predtým, ako mu bolo opravené vozidlo vydané

autoservisom. Naviac poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry
za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného
motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Na základe uvedeného uzavrel, že
je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo
prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu

úmyselnealeboznedbanlivostipoškodenýnepredĺžilsvojimúmyselnýmkonanímalebonedbanlivosťou.
K danej argumentácii odkázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn.
3Cob/94/2023. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dal taktiež do
pozornosti Rozsudky Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a
11Co/88/2023, či Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023,

ako aj názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového

vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
5. K obrane žalovaného čo do neoprávnenosti zadržiavania veci autoservisom vo vzťahu k ešte

nesplatenej pohľadávke ( § 151s OZ) poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa
26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023, v ktorom odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s uvedenou obranou
žalovaného, keď uvedené podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy,
v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keďvzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-
právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov.
Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“

výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom
úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával
autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu
neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda

nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu).
6. K namietanému uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu určitú žalobca dôvodil, že zmluva o nájme sa

vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nielen na účely
uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom.
Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle
škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom
žalobcu voči poškodenému, na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska

logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade
sporu by ju poškodený nepodpísal. Ďalej poukázal na to, že poškodený v čase začatia nájmu nevie,
koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom
jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do
zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri

podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy
nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od
pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia
zapožičaného vozidla. Zdôraznil, že doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže
byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania

nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe
dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli
na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej

zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,
teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,
pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a
účelne vynakladané.

7. Žalovaný v duplike doplnil svoju procesnú obranu tvrdením o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore, keď dospel k záveru, že poškodený nemohol na žalobcu platne postúpiť pohľadávku
za dni nájmu po ukončení opravy, nakoľko táto pohľadávka nevznikla v príčinnej súvislosti so škodou
a žalobca ju nemohol od žalovaného platne vymáhať. Poškodený mohol podľa názoru žalovaného
na žalobcu platne postúpiť len pohľadávku týkajúcu sa nájmu náhradného vozidla za čas, kedy bolo

vozidlo skutočne opravované, t.j. od 29.4.2024 do 14.5.2024, nakoľko iba v tomto rozsahu išlo o nárok
vyplývajúci z PZP. Zároveň žalovaný poukázal na to, že forma, akou žalobca uzatvára nájomné zmluvy
na prenájom náhradného vozidla nie je v súlade so zákonom, keďže prejav vôle vyjadrený v zmluve má
byť zrozumiteľný, jasný a určitý. Pokiaľ žalobca uzatvára s nájomcami nájomnú zmluvu tak, že pri jej
uzatvorení nie je známa, ani žiadnym spôsobom určiteľná doba nájmu, táto zmluva nie je dostatočne

určitá a ako taká je neplatná. Odkázal na samotné tvrdenie žalobcu týkajúce sa uzatvárania zmluvy bez
udania dĺžky doby nájmu a bez spôsobu jej určenia, čím sám žalobca potvrdil, že v postavení nájomcu
nekoná v súlade so zákonom už v takej základnej veci ako je platné uzatvorenie nájomnej zmluvy
s nájomcom vozidla. Žalovaný mal za to, že konanie žalobcu je od počiatku účelové v snahe získať
čo najväčší majetkový prospech od žalovaného. Žalovaný je presvedčený, že pokiaľ by poškodený,

t.j. nájomca vozidla neočakával preplatenie nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla od
žalovaného, pristupoval by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy omnoho obozretnejšie a od nájomcu by
žiadal, aby nájomná zmluva bola určitá, jasná a zrozumiteľná. Žalovaný vyhodnotil konanie žalobcu za
zákon obchádzajúce a preukazujúce snahu o čo najvyšší zisk na úkor žalovaného bez právneho dôvodu.8. Tvrdenie žalobcu o nemožnosti prevzatia opraveného vozidla po vystavení faktúry poškodeným,
a s tým súvisiacou potrebou užívania náhradného vozidla aj po vystavení faktúry, považoval za
zavádzajúce. Uviedol, že poškodenému nič nebráni prevziať si po ukončení opravy svoje vozidlo a

užívať ho. Zdôraznil, že počas celého konania žalobca nepreukázal skutočnosť, ktorá by poškodenému
bránila v úhrade faktúry za opravu vozidla a absenciu možnosti svoje opravené vozidlo používať. Ďalej
tvrdil, že autoservis vystavuje faktúru na meno a adresu poškodeného, ktorý má možnosť ju zaplatiť,
prevziať si z autoservisu opravené vozidlo a riadne ho užívať. Podmienka vydania vozidla až po doručení
krycieho listu je svojvôľa autoservisu, ktorá sa navyše prieči zákonu. Žalovaný svoju argumentáciu

podporil odkazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8Co/46/2024, kde súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „... pre posúdenie dôvodností uplatneného nároku bola
významná skutočnosť, či v čase vykonania / dokončenia opravy poškodeného vozidla dňa 22.4.2021
mal poškodený možnosť získať / prevziať uvedené motorové vozidlo do svojej dispozície a toto užívať.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobe
vyhovené, tvrdil, že poškodený bol oprávnený užívať svoje motorové vozidlo už dňa 22.4.2021, t.j. v deň,

keď podľa faktúry spoločností GALIMEX s.r.o. bola vykonaná oprava jeho motorového vozidla. Žalobca
preto nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody z dôvodu nemožnosti používania motorového vozidla
aj dňa 23.4.2021 a pokiaľ mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo aj v tento deň, nájomné za jeho
užívanie nie je škodou, na náhradu ktorej by mal poškodený nárok z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorú by mal žalovaný uhradiť na základe povinného

zmluvného poistenia za škodcu.....Žalobca v konaní poukazoval na krycí list vystavený žalovaným dňa
26.4.2021, v ktorom sa uvádza, že žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 23.4.2021, uvedená
okolnosť však nie je bez ďalšieho preukázaním nemožnosti prevziať si poškodeným opravené motorové
vozidlo zo servisu pred týmto dňom. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto prípade rezignoval
na akúkoľvek argumentáciu o existencii dôvodov, ktoré poškodenému bránili v prevzatí motorového

vozidla v čase, kedy podľa faktúry servisu vykonávajúceho opravu bola oprava ukončená. Odvolací
súd sa tak stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal účelnosť nákladov za
prenájom motorového vozidla poškodeným aj za deň nasledujúci po dni vykonania opravy poškodeného
motorového vozidla, t. j. za deň 23.4.2021 a jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy z tohto titulu je
nedôvodný.“

9. Žalovaný poukázal na svoje právo vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku na poskytnutie
poistného plnenia,avšak zdôraznil, že táto skutočnosť nie je dôvodom na neúmerne predlžovanie nájmu
náhradného vozidla. Žalovaný nemal zo strany žalobcu preukázanú nevyhnutnosť a účelnosť nájmu
náhradného vozidla počas žalovaným namietanej doby od 16.5.2024 do 20.5.2024. Dodal, že žalobca
v konaní nepreukázal skutočnosť, že by oprava vozidla nebola reálne skončená v deň vystavenia

faktúry autoservisom, resp. že by táto faktúra bola zálohová a vozidlo sa malo opravovať ešte aj po
jej vystavení. Na druhej strane poukázal na to, že z dátumu vystavenia faktúry možno odvodzovať
deň skutočného skončenia opravy, pretože autoservis mal až po skončení opravy vedomosť o cene
za prácu a materiál a teda až po skončení opravy mohol faktúru vystaviť. Mal za to, že poškodený
nevyužil možnosť uhradiť opravu poškodeného motorového vozidla z vlastných finančných prostriedkov,

pričom nepreukázal nemožnosť úhrady faktúry z vlastných zdrojov ani nepožiadal o vydanie krycieho
listu pred začatím opravy vozidla. Zdôraznil, že poškodené motorové vozidlo stálo v autoservise nie z
dôvodu jeho nepojazdnosti, ale neochoty poškodeného prevziať si opravené motorové vozidlo, nájom
nebol odo dňa 15.5.2024 účelný a najmä nebol nevyhnutný, pretože motorové vozidlo poškodeného
bolo prevádzky schopné a len z jeho vlastnej vôle nechal svoje vozidlo v servise. Opätovne poukázal i na

stanovisko Národnej banky Slovenka, z ktorého je nepochybné, že poškodený má nárok na poskytnutie
náhradného vozidla po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla, nie však viac, t.j. nie do
doby doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Rozporoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa bežnej
obchodnej praxe spočívajúcej v zadržiavaní vozidla až do doručenia krycieho listu, nakoľko dané
konanie je v rozpore so zákonom a takéto konanie autoservisov nemôže byť validované ako správne

len preto, že tak autoservisy svojvoľne konajú, keďže bežná obchodná prax nie je nad zákon a nie
je možné sa na ňu odvolávať. K danému poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
7Co/187/2022 zo dňa 22.3.2023, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/44/2022,v
ktorom súd nepovažoval za dôvodný nájom vozidla po reálnom skončení opravy a skonštatoval,
že pokiaľ autoservis zadržiaval motorové vozidlo až do vystavenia krycieho listu poisťovňou, resp.

do zaplatenia ceny opravy, robil tak bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Ďalej z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu citoval nasledovné: „V kontexte uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ
autoservisneoprávnenezadržiavalmotorovévozidlo,išlooďalšiunovúskutočnosť,ktoroubolprerušený
reťazec javov, ktorý na seba nadväzoval a pokiaľ i prenájom náhradného motorového vozidla faktickytrval až do 10.8.2021, nemožno po dátume 2.8.2021 považovať takto uplatnený nárok za škodu, ktorá
by vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.“
10. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 19.03.2025 v neprítomnosti žalovaného v súlade

s ust. § 180 CSP, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (v zmysle ust. § 204 veta
za ; CSP) doloženými žalobcom: Zmluvou o nájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, Protokolom o
prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 (čl. 6 zadná strana), Čestným prehlásením spoločnosti FIN
SLAVIA,s.r.o.,Potvrdenímo odovzdaníaprevzatímotorovéhovozidlazautoservisu(čl.7zadnástrana),

Faktúrou č. 06072024, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Oznámením o postúpení pohľadávky (čl. 9
zadná strana), Uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 31.05.2024 (čl.11), Dokladom o úhrade poistného plnenia , Potvrdením o bežnej obchodnej
praxi, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.05.2024 (krycí list) čl. 32, ako i prečítaním obsahu
faktúry č. 331251645 (ktorú žalobca doložil na pojednávaní) a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento

skutkový stav veci:
11. Z vyjadrení strán sporu v priebehu konania považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia týkajúce
sa najmä: a) vzniku, priebehu a zavinenia dopravnej nehody dňa 18.10.2023, v dôsledku ktorej
došlo na motorovom vozidle zn. V. K. , EČV: L ( ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody
spoločnosť O. R., s.r.o., IČO: 522947773, so sídlom L. B. 1940/83, Bardejov - ďalej aj ako poškodený)

k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného; b) rozsahu
poškodenia motorového vozidla zn. V. K. EČV: L c) nevyhnutnosti opravy poškodeného vozidla zn. V.
K. EČV: L d) uzavretia Zmluvy o nájme č. 513/2024 medzi poškodeným a žalobcom dňa 29.04.2024,
e) vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla č. 331251645 dňa 14.05.2024, f)
vystavenia krycieho listu žalovaným dňa 22.05.2024 g) vystavenia faktúry č. 06072024 dňa 20.05.2024

za nájom motorového vozidla od 29.04.2024 do 20.05.2024 v sume 1810,09 Eur vrátane DPH , h)
poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške 1 410,07 Eur.
12. V dôsledku dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u
žalovaného, ku ktorej došlo dňa 18.10.2023 v Bardejove, bolo motorové vozidlo (zn. V. K. EČV: L -
ďalej ako poškodené motorové vozidlo ), ktorého v čase škodovej udalosti bola držiteľom spoločnosť

FIN SLAVIA, s.r.o., IČO: 522947773, so sídlom Bardejovská Zábava 1940/83, Bardejov poškodené a
vyžadovalo si opravu. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v zmluvnom servise žalovaného.
Oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 14.05.2024, na čo nadväzovalo vystavenie faktúry č.
331251645 dňa 14.05.2024 s dátumom splatnosti dňa 24.05.2024. Krycí list žalovaným bol vydaný dňa
22.05.2024.

13. Poškodený na strane nájomcu a žalobca na strane prenajímateľa uzavreli Zmluvu o nájme
č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla VW V., EČV: C v
zmysle ktorej bolo dojednané nájomné v sume 80,- Eur/deň vrátane DPH, poplatok za pristavenie a
odobratie vozidla vo výške 50,- Eur vrátane DPH. V zmluve bola doba nájmu uvedená od 29.04.2024
do 20.05.2024. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 vyplýva prevzatie náhradného

vozidla poškodeným dňa 29.04.2024 a odovzdanie predmetu nájmu dňa 20.05.2024. Prenajímateľ za
nájom náhradného vozidla v období od 29.04.2024 do 20.05.2024 (v počte 22 dní) vystavil faktúru č.
06072024 dňa 20.05.2024 v sume 1810,09 Eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 20.05.2024.
14. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 20.05.2024 mal súd za preukázané, že poškodený
(spoločnosť FIN SLAVIA, s.r.o., IČO: 522947773, so sídlom Bardejovská Zábava 1940/83, Bardejov)

mal zapožičané náhradné vozidlo od žalobcu v období od 29.04.2024 do 20.05.2024, v trvaní 22 dní,
počas ktorých bolo poškodené vozidlo v autoservise z dôvodu poistnej udalosti zo dňa 18.10.2023,
kde sa i v deň vystavenia čestného prehlásenia nachádzalo, a to z dôvodu vyčkania na doručenie
krycieho listu, bez ktorého autoservis opravované vozidlo nevydá. Súčasťou čestného prehlásenia
bolo i vyhlásenie poškodeného o nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla z dôvodu zabezpečenia

podnikateľskej činnosti, keďže v období nájomného vzťahu nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, dané
skutkové tvrdenie žalovaný v konaní nerozporoval.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2024 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku špecifikovanú v ods. 1 predmetnej zmluvy ako pohľadávku vo výške 1810,09 Eur s DPH

voči žalovanému z titulu nároku voči poisťovni podľa ust. § 4 PZP a to konkrétne nároku na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťouzodňa18.10.2023navozidleV.K.,EČ:LPostúpeniepohľadávkyboložalovanémuoznámenélistom zo dňa 20.05.2024. Žalobca listom zo dňa 20.05.2024 si voči žalovanému uplatnil postúpenú
pohľadávku v sume 1 810,09 Eur.

16. Žalovaný listom zo dňa 31.05.2024 žalobcovi oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti ku dňu
31.05.2024azároveňakceptovaldobuzapožičanianáhradnéhovozidlavrozsahu17dní(od29.04.2024
do 15.05.2024) s odôvodnením možnosti uznania prenájmu náhradného vozidla maximálne jeden
pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla (dátum vystavenia faktúry bol 14.05.2024). Poistné
plnenie priznal vo výške 1 410,07 Eur, daná platba bola na účet žalobcu pripísaná dňa 03.06.2024.

Krátené poistné plnenie vo výške 440,02 Eur žalovaný neuhradil.

17. Žalobca pred súdom zotrval na svojej skutkovej i právnej argumentácii zdôvodňujúcej žalovaný
nárok. Trval na dôvodnosti a účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do vykonania opravy a
doručenia krycieho listu, pričom opätovne poukázal na to, že v danom prípade poškodený za účelom
minimalizovania nákladov na nájom náhradného vozidla tento ukončil už dňa 20.5.2024, teda ešte pred

vystavením krycieho listu zo dňa 22.5.2024, hoci ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo. Žalobca
argumentoval, že okamih vykonania opravy nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá by poškodenému
umožnila nakladať a užívať svoje opravené vozidlo. Možnosť užívania opraveného vozidla nastáva
až vydaním tohto vozidla z autoservisu, potom ako má autoservis deklarované krytie nákladov na
vykonanú opravu prostredníctvom krycieho listu. Argumentáciu žalovaného vyhodnotil za nesprávnu,

pričom poukázal i na to, že ide o bežnú obchodnú prax autoservisov, keď autoservis vydá opravené
vozidlo až poskytnutím poistného plnenia resp. doručením krycieho listu. Naviac procesnú obranu a
argumentáciu žalovaného považoval v rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov ako aj s
názorom Ústavného súdu SR vysloveného v Náleze sp. zn. III ÚS 602/2022 zo dňa 16.2.2023, v zmysle
ktorého je nájom náhradného vozidla dôvodný až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do

dispozičnej sféry poškodeného.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobí porušením právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

23. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.24. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

27. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods. 1,2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu

alebo dohode s dlžníkom.

29. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

30. Súd sa v prvom rade z dôvodu procesnej ekonómie zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa

ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

31. Námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súd skúmal
vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2024 a dospel k záveru, že táto nie je
dôvodná. Žalovaný v tomto smere namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že

poškodený nemohol na žalobcu platne postúpiť pohľadávku za dni nájmu po ukončení opravy, nakoľko
táto pohľadávka nevznikla v príčinnej súvislosti so škodou a žalobca ju nemohol od žalovaného platne
vymáhať. Súd preskúmal uzavretú zmluvu a dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.05.2024 bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka,
v ničom neodporuje právnym normám. Súd pre úplnosť uvádza, že postúpiť možno aj budúcu

pohľadávku, ktorá je dostatočne identifikovaná. Z ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne
jasne vyplýva aká pohľadávka bola poškodeným na žalobcu postúpená, pričom je špecifikovaná čo do
výšky aj titulu jej vzniku. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom
postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j.

náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného
motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla
byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je podľa názoru súdu daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní. Predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo nielen k postúpeniu
pohľadávky , ale zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom

ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní.
Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom
ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v ods. 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich
vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradnévozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva
žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej
sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie v ods. 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 20.05.2024. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie úkony, ako odplatnosť postúpenia a započítanie pohľadávok. Súd tak
v súvislosti s námietkami žalovaného k aktívnej legitimácii žalobcu konštatuje, že boli splnené všetky
zákonom vyžadované náležitosti a že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v prejednávanom spore.
Žalovaný je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo

povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Navyše
aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že
žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.

32. K námietke žalovaného týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o nájme č. 513/2024 zo dňa 29.04.2024 súd
uvádza, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje osobitnú

formu, pričom obsahové náležitosti nájomnej zmluvy sú závislé od konkrétneho zmluvného dojednania.
Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie predmetu nájmu, určenie zmluvných strán,
zároveň zo zmluvy musí vyplývať jej odplatnosť, uvedené podstatné náležitosti predmetná zmluva
obsahuje. Nájomnú zmluvu charakterizuje jej dočasnosť, ktorá je pre ňu typická. V danom prípade
bola medzi zmluvnými stranami pri uzavretí predmetnej zmluvy dojednaná doba trvania nájmu odo

dňa 29.04.2024 bez uvedenia dátumu do...............,(ktorý deň bol viazaný na právnu skutočnosť a to
deň dokedy bude poškodené motorové vozidlo v autoservise), následne podľa vyjadrenia žalobcu tak
ako bolo dojednané s poškodeným, bol dátum dopísaný na deň 20.05.2024. Obe zmluvné strany tak
prejavili vôľu uzavrieť Zmluvu o nájme č. 513/2024 na dobu určitú odo dňa 29.04.2024 do dňa naplnenia
dojednanej právnej skutočnosti. Medzi zmluvnými stranami tak vznikol právny vzťah , na základe ktorého

prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmet nájmu (náhradné vozidlo) za dohodnutú odplatu,
t.j. bolo dojednané dočasné právo úžitku veci (náhradného vozidla) v prospech nájomcu. Nebol daný
dôvod považovať predmetnú nájomnú zmluvu za neplatnú. Naviac, pokiaľ by aj bol takýto právny úkon
neplatný, nájomca by bol povinný v zmysle ustálenej judikatúry poskytnúť prenajímateľovi peňažnú
náhradu, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného bezdôvodného obohatenia, ktoré by

v číselnom vyjadrení v zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 26/1986) nepredstavovalo inú sumu. Na
rozhodnutie súdu v tejto veci by nemohla mať vplyv ani prípadná žalovaným tvrdená neplatnosť Zmluvy
o nájme č. 513/2024, uzavretej dňa 06.09.2021 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným
ako nájomcom.

33. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním
následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia §
4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou

veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo

možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla
sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla.

34. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného
vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol

poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V dôsledku
uvedeného si musel prenajať vozidlo až do doby skončenia opravy poškodeného motorového vozidla
a vydania krycieho listu. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné
motorové vozidlo. Z daného vyplýva, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla od 29.04.2024 do 20.05.2024. Poškodený

nemal možnosť ovplyvniť uskutočnenie obhliadok poškodeného motorového vozidla zamestnancami
žalovaného nevyhnutných k následnej realizácii opravy v autoservise, taktiež ani dĺžku opravy a
s tým súvisiacich úkonov autoservisu (objednanie náhradných dielov, oprava motorového vozidla). K
zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa18.10.2023, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Poškodený si náhradné motorové vozidlo prenajal iba
na obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v zmluvnom servise žalovaného.
Faktúra za nájom náhradného motorového vozidla zodpovedá reálnej dĺžke nájmu vozidla poškodeným

v zmysle Zmluvy o nájme č. 513/2024 a protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 a
to odo dňa 29.04.2024 do 20.05.2024, teda suma 1810,09 Eur bola účelne a nutne vynaloženými
nákladmi. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou
určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie
náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti

používať vlastné motorové vozidlo.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporným zapožičanie náhradného motorového vozidla v porovnateľnej
kategórii ako bolo poškodené motorové vozidlo, rovnako ani výška denného nájomného, ani absencia
dispozície iným motorovým vozidlom poškodeným v období nájmu náhradného vozidla. Sporným
zostali náklady za prenájom náhradného vozidla odo dňa 16.05.2024 do 20.05.2024, ktoré žalovaný

nevyhodnotil ako účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Je potrebné
v danej súvislosti zdôrazniť, že poškodené vozidlo sa v čase od 29.04.2024 do 20.05.2024, t. j. 22 dní,
nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla
v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil
a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol

oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného.

36. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla súd ustálil dobu do vybavenia poistnej udalosti
v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle §
11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia

poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je bežnou obvyklou praxou, že
autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len) po zaplatení ceny opravy alebo v prípade platného
PZP po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy
vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Nemožno sa stotožniť s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o
neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Je

potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva
priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť
plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený by
bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred
úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby

si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý si takéto bežnej obchodnej praxi zodpovedajúce dojednanie v
rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala). V prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by
došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného

(nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu)
inou „udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného
alebo tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj
po doručení krycieho listu (teda by došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného
správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo, ak by servis zadržiaval vozidlo

po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (neoprávnené konanie servisu), atď. Z nálezu
Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, vyplýva, že do doby nájmu treba
započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú
dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou
alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého

prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo
jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.

37. Zároveň súd pre úplnosť dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla
zaplatiť

aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy
dňa 14.05.2024, žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo
najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodenýdisponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno
podľa mienky súdu prvej inštancie spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie
nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Otázkou zostáva, či aj bolo povinnosťou

poškodeného postupovať týmto spôsobom, pričom odpoveď treba hľadať výkladom e ratione legis
zákona o povinnom zmluvnom poistení. Je potrebné prihliadnuť na to, že cieľom povinného zmluvného
poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobených iným
na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa
bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného - najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných

prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu motorového vozidla. Uvedenej argumentácii
nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o povinnom zmluvnom poistení, z ktorej vyplýva „Právnu
ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu
škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci
združenia zodpovednostným poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa budú
odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové

vozidlo“.

38. „ Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná rozsah
žalobcom zdokumentovaného poškodenia, a zároveň odmieta poskytnúť poškodenému plnenie, vtedy
dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje poisťovateľa,

a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho procesný neúspech. Nemožno
sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Nositeľom
dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne skutočnosti, a v tomto prípade
bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutej
žalobcovi a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalovaného o nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodou

vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na preukázanie ktorých nebol
navrhnutý, a teda ani predložený súdu žiaden dôkaz. V tomto smere nie žalobca, ale žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je neúspech žalovaného v predmetnom
spore.“ (Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/23/2020).

39. „Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže
práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky“. ( Uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015).

40. Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom

rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý
v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody
a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno.
Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich
pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia

poistného plnenia.

41. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady

vykonanej zo strany žalovaného resp. do vystavenia krycieho listu je daná. Nárok uplatnený žalobcom v
tomtospore jeskutkovoiprávneopodstatnený,apretosúdžalobevcelomrozsahuvyhovel,žalovaného
zaviazal na úhradu istiny vo výške 400,02 Eur.

42. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
43. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.45. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.
j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa
do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri

poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia
nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za
oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho
nástupcu, v prípade uplatnenia si zníženého poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom
konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001
Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v
čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť
za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa

názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane
povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do
omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške (1810,09 Eur) a
svojvoľne znížil poistné plnenie na 1 410,07 Eur.

46. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 9,25% p.a. zo sumy 400,02 Eur od 17.06.2024 do
zaplatenia, teda po dni stanovenom, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť
žalobcovi v 15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie do zaplatenia.

47. Súd zaviazal žalovaného spolu s istinou aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.
2 OZ, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd sadzbu zákonného
úroku z omeškania určil podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku
omeškania, teda tak, že výška úrokov z omeškania v danom čase je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. V uvedenom čase predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
4,25%, súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške platnej v čase vzniku omeškania, teda
9,25 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to zo súdom priznanej sumy 400,02 Eur
odo dňa 17.06.2024 (16. dňom odo dňa, keď mal žalovaný poskytnúť žalobcovi plnenie) do zaplatenia.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

50. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobca bol procesne úspešný v konaní
v celom rozsahu, z toho dôvodu súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu žalobcovho procesného úspechu t.j. 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (Mestský súd Bratislava IV), v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať
Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.