Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1421202314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia
a rozhlas, IČO: 56 398 255, Bratislava, Mlynská dolina, proti žalovanému: C.. L. M., O. Y.R. X.X.XXXX,
V., F. F. Č.. XX,
o zaplatenie 151,56 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava IV) zo dňa
7. septembra 2022, č. k. 11 C 38/2021-100, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní namiesto pôvodného žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,

IČO: 47 232 480, Bratislava, Mlynská dolina s právnym nástupcom žalobcu: Slovenská televízia a
rozhlas, IČO: 56 398 255, Bratislava, Mlynská dolina.

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava IV) zo dňa 7. septembra
2022, č. k. 11 C 38/2021-100, p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.9.2022, č. k. 11 C 38/2021-100,vo výroku I. uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 151,56 € a sumu vo výške 1,85 €, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. uviedol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vychádzal zo žaloby doručenej dňa 13.9.2021, ktorou sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 151,56 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom
dlhu z neuhradených mesačných predpisov a sadzby úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade

za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„zákonč.340/2012Z.z.“),pričomžalovanásumapozostávalazistinyvovýške134,56
€ (ako 29 neuhradených predpisov od 1.3.2018 do 31.7.2020), pokuty vo výške 17,- € a poštovného
vo výške 1,85 €.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 písm. a), § 6 ods. 1, §
10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., § 121 ods. 1, § 559 ods. 1, ods. 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 185 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca
je poskytovateľom služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania podľa
zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon č. 532/2010 Z. z.“). Súčasne bol vyberateľom aj príjemcom
úhrady za poskytovanie služieb v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania podľa § 4 zákona
č. 532/2010 Z. z., na základe ktorého bola daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní. Žalovaný bol

podľa § 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. platiteľom úhrady v danom odbernom mieste Bratislava, F.
č. XX. Podľa Prehľadu predpisov a platieb bol žalovaný ako platiteľ úhrady povinný v období od 1.3.2018
do 31.7.2020 platiť úhradu mesačne vo výške 4,64 €. Uvedené skutočnosti žalovaný ani nenamietal.
Kontrolu platenia úhrady a evidenciu platiteľov viedol žalobca podľa § 8 a § 9 zákona č. 532/2010 Z.
z. Žalobca za uvedené obdobie evidoval u žalovaného nedoplatok na úhradách spolu vo výške celkom

136,41 €. Nakoľko žalobca neevidoval úhrady, vyzval žalovaného na ich zaplatenie písomne výzvou zo
dňa 29.7.2020. Žalovaný v lehote 30 dní od doručenia výzvy žalobcu nedoplatok neuhradil. Žalobca si
preto v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,- € podľa § 10 zákona č. 532/2010 Z.
z. Žalovaný v konaní na svoju obranu predložil doklady o úhrade sumy 4,64 € v období od 1/2020 do
11/2021 podľa výpisov vystavených Slovenskou sporiteľňou, a.s., prostredníctvom Slovenská pošta a.s.
Za žalobcom uplatnené obdobie 1/2020 do 7/2020 však z týchto dokladov (č. l. 53-59) u žalobcu nebolo

možné úhrady tvrdené žalovaným spárovať a identifikovať ich podľa evidenčného čísla, pod ktorým má
žalovaný ako platiteľ povinnosť úhrady za služby (meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresa odberného
miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového
podniku). Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že zo strany žalovaného bolo v konaní potrebné predložiť
evidenčné číslo SIPO, pričom predmetné vyjadrenie bolo následne v konaní žalovanému doručené na

vedomie dňa 28.2.2022 (č. l. 74), ale žalovaný uvedené údaje v ďalšom postupe v konaní už nedoplnil a
zostal nečinný. Žalovaný tak v konaní nepreukázal, že platby úhrad vo výške 4,64 € mesačne v období
od 1/2020 do 7/2020 žalobcovi zaplatil. Doklady o úhradách za obdobie od 1.3.2018 do 31.12.2019
v konaní žalovaný nepredložil vôbec. Súčasne si žalobca ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil aj
nárok na úhradu poštovného vo výške 1,85 € podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokutu,

ktorých zaplatenie žalovaným tiež nebolo preukázané. Ak teda žalovaný tvrdil, že úhradu zaplatil, bolo
jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu prvej inštancie také relevantné dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti, ktoré by jeho tvrdenie jednoznačne preukázali. Dôkazy predložené žalovaným však jeho
procesnú obranu o zaplatení danej sumy podľa súdu prvej inštancie nepreukázali. Vzhľadom k tomu,
že v konaní neboli zo strany žalovaného preukázané úhrady uplatnených súm titulom istiny vo výške

134,56 €, titulom pokuty 17,- €, spolu vo výške 151,56 € a titulom zaplatenej poštovej sadzby 1,85 €,
súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. l, ods. 2 a §
255 ods. l a úspešnosťou žalobcu, ktorému preto v súlade so zásadou úspechu priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku vo veci samej podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu,
že žalobcovi v pravidelných splátkach uhrádzal poplatky cez SIPO Slovenská sporiteľňa, čo dokladuje
výpisom uhrádzania, pričom účet je na meno, priezvisko a trvalé bydlisko žalovaného. Odvolaciemu

súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu. K odvolaniu priložil výpisy z
bankového účtu Slovenská pošta, a.s., č. F za obdobie od 16.1.2018 do 16.12.2019.

5. Žalobca odvolanie nepodal. K odvolaniu žalovaného uviedol, že v priložených dokladoch o úhrade nie
je uvedený variabilný symbol. Žalobca neevidoval platiteľov podľa úhrady SIP. Uvedený SIP z dokladu

žalobca preveril v Slovenskej pošte. Zistil, že platiteľ preukázal úhrady na meno M. V., s evidenčným
číslom SIPO: XXXXXXXXXX a adresou odberného miesta: Bratislava, Y. č. X, teda meno platiteľa a
ani adresa sa nezhodovali. Žalobca ku dňu podania vyjadrenia neevidoval pridelenie evidenčného čísla
SIPO k platbám žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žalobca aj naďalej trval na podanej žalobe v celom
rozsahu.

6. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca Rozhlas a televízia Slovenska bol ku dňu 1.7.2024
zrušený podľa ustanovenia § 30 ods. 1 prvá veta zákona č. 157/2024 Z. z. o
Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov a jeho právnym nástupcom sa stala
Slovenská televízia a rozhlas, ktorá prebrala všetky práva a povinnosti Rozhlasu a televízie Slovenska

(§ 30 ods. 1 druhá veta zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene
niektorých zákonov). Podľa ustanovenia § 64 prvá veta C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že v konanípokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (Slovenská televízia a rozhlas), a to namiesto
pôvodného žalobcu (Rozhlas a televízia Slovenska).

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. l C.s.p.)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. novembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.Spoukazomnavyššiecitovanéustanovenie§387ods.2C.s.p.,prihliadajúcnaobsahsúdnehospisu

a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadnevady,vcelomrozsahuposkutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmijehorozsudku,ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 151,56 € a sumu vo výške 1,85 €, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu100%.Súdprvejinštancievykonalvovecidostatočnédokazovanie,ktoréhovýsledkyajnáležite

v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne
a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré

nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil

a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
čiastočnom vyhovení žalobe a jej zamietnutí vo zvyšnej časti. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto
prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len

k odvolacím námietkam žalovaného.

11. Žalovaný v odvolaní svoje skutkové tvrdenia podoprel dôkazmi, ktoré však nepredložil počas konania
pred súdom prvej inštancie, t. j. výpismi z bankového účtu Slovenská pošta, a.s., č. F za obdobie od
16.1.2018 do 16.12.2019. Odvolací súd podotýka, že žalobca už v návrhu na vydanie platobného

rozkazu uvádzal, za aké obdobie si uplatňuje svoj nárok. Nakoľko žalovaný predmetné dôkazy predložil
až vo svojom odvolaní, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom, odvolací súd
na ne nemohol prihliadnuť, a to s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p. (novoty v odvolacom konaní).
Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 383 C.s.p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie,

odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Odvolací súd môže podľa ustanovenia § 384 ods.
3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p. Počas odvolacieho konania je
povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla,
že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancievšak dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky
predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov, ako tých predložených, žiadna zo strán nenavrhla.
Skutkový stav na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol súdom prvej inštancie zistený v

potrebnom, dostatočnom rozsahu k tomu, aby bola vyhodnotená (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku, ako aj procesná obrana žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému nič nebránilo
v tom, aby vyššie uvedené dôkazy, ktoré predložil až v odvolacom konaní, predložil už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Uvádzanie ďalších skutkových tvrdení ako novoty v odvolacom konaní je preto v
prejednávanom prípade neprípustné. Odvolací súd tak vyhodnotil tieto odvolacie námietky žalovaného

za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v

znení účinnom od 1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s §

3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).