Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4421205245.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom, v právnej veci žalobcov: 1.rade: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. XXXX/XX, v 2.rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A., A. XXXX/XX, v 3.rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. XXXX/XX, v 4.rade: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. XXXX/XX, zastúpená zákonným zástupcom A. B., nar. XX.XX.XXXX,
žalobcovia v 1.rade až v 4.rade právne zastúpení: Advokátska kancelária E. F. G. H., I. J. X, D. K.,

IČO: 36 857 751 proti žalovanému: Spojená škola so sídlom Nové Zámky, Komárňanská 28, IČO: 00
012 432, právne zastúpený: JUDr. Anna Kohajdová, advokátka, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7,
IČO: 42 209 625, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá
s.r.o., Nám. M. Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu

15 000,- eur, do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu
15 000,- eur, do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8

000,- eur, do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 4. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu
8 000,- eur, do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady škody sumu 2 510,39 eur, do
tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

VI. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

VII. Žalobcovi v 1. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného vo výške 91,10 %.

VIII. Žalobkyni v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného vo výške 100 %.

IX. Žalobcovi v 3. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného vo výške 100 %.

X. Žalobkyni v 4. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

a intervenientovi na strane žalovaného vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa domáhali voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy, a to každý zo žalobcov v 1.
rade a v 2. rade po 15 000,- eur a každý zo žalobcov v 3. a 4. rade po 8 000,- eur; okrem toho sa

žalobca v 1. rade domáhal voči žalovanému náhrady škody 3 326,18 eur, pozostávajúcej z primeraných
nákladov za pohreb. Všetky nároky súviseli s úmrtím F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 22.12.2019,
naposledy bytom A., A. XXXX/XX, ktorý bol synom žalobcov v 1. a 2. rade a súrodencom žalobcov
v 3. a 4. rade. K úmrtiu menovaného malo dôjsť v súvislosti s praktickým cvičením, ktoré prebehlo
dňa 02.12.2019 v učebni merania žalovaného, pričom znaleckým dokazovaním ( znalecké posudky
boli pripojené k žalobe ) malo byť konštatované porušenie povinností zamestnanca žalovaného L. B.

M., ktorý mal praktické cvičenie viesť. Všetci žalobcovia mali zato, že konaním žalovaného došlo
k neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život, k prerušeniu morálnych a citových
väzieb a k nezvratnej ujme, ktorá bráni napĺňať ich citové potreby. K strate zosnulého malo prísť náhle
a nečakane, tragickým spôsobom a v jeho veľmi mladom veku. Žalobcom v 1. rade uplatnená majetková
škoda predstavuje súčet kremačných služieb 1 270,- eur, urnového hrobu 1 400,- eur, nákladov na živé

vence 590,- eur, prenájmu hrobového miesta a poplatkov na cintoríne 66,18 eur.

2. Žalovaný základ nároku žalobcov v 1. až 4. rade nespochybňoval a výhrady nemal ani vo či
skutkovému stavu, ktorý bol nimi prezentovaný. Uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy pri každom zo
žalobcov nepovažoval za takú, ktorá by sa výrazne vymykala rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov v obdobných veciach, no na druhej strane poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov
vtakýchveciach,kdenemajetkováujmamalabyťpriporovnateľnomskutkovomstavepriznanávnižšom
rozsahu. Žalobcom v 1. rade uplatnenú náhradu škody považoval za dôvodnú na úrovni 2 000,- eur,
a to s poukazom na ustanovenie § 101 Zákona č. 461/2003 Z.z. k § 2 odsek 2 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo znamená, že celková suma náhrady týchto nákladov je

2 324,40 eur, a v rámci toho náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu
sa uhrádzajú do výšky 663,88 eur.

3. Intervenient na strane žalovaného v priebehu celého konania spochybňoval dôvodnosť nárokov
žalobcov s konštatovaním neunesenia ich dôkazného bremena. Poukázal na existenciu poistnej

zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným, pričom zmluvné strany, teda intervenient na strane žalovaného
a žalovaný sa mali výslovne dohodnúť, že poistenie náhrady škody a ani zodpovednosť za škodu/
ujmu vzniknutú a uplatnenú žalobcami, najmä čo do nemajetkovej škody/ujmy, poistná zmluva nekryla
a ani nekryje. Napriek tomu vzniesol výhrady aj voči výške uplatnených nárokov. Pri škode vo výške
3 326,18 eur uplatnenej žalobcom v 1. rade z titulu pohrebných nákladov argumentoval obdobne

ako žalovaný, a okrem toho ho ani nepovažoval za preukázaný. Pri nárokoch žalobcov v 1. až 4.
rade na náhradu nemajetkovej ujmy zdôraznil zásadu primeranosti a proporcionality, keď tieto nároky
všetkých žalobcov nepovažoval za preukázané a ani primerané. Dal do popredia existenciu niektorých
rozhodnutí všeobecných súdov, pri ktorých bola stanovená výška nemajetkovej ujmy v nižšom rozsahu,
ako požadujú všetci žalobcovia, aj keď na druhej strane pripustil, že súdna prax v tomto smere nie je

celkom jednotná.

4. Na pojednávanie konané dňa 27.01.2026 sa intervenient na strane žalovaného a jeho právna
zástupkyňa nedostavili, o odročenie pojednávania nežiadali, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti
podľa § 180 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, rodného listu, úmrtného
listu, oznámenia o vznesení obvinenia – upovedomenia, nájomnej zmluvy, príjmového pokladničného
dokladu, pokladničných blokov, faktúr, zmluvy o dielo, uznesení OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-885/
NZ-NZ-2019 zo dňa 02.12.2019 a zo dňa 12.12.2019, zápisníc o výsluchu svedka poškodeného A.

B., laboratórneho poriadku, prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom, odpovede Inšpektorátu práce
Nitra, znaleckého posudku znalcov G. G. M. a G. I. D. A., znalcov v odbore zdravotníctvo, odvetvie
súdne lekárstvo č. 7/2020,5/2020 zo dňa 13.03.2020, znaleckého posudku č. 6/2020 L. E. G., znalca
v odbore elektrotechnika zo dňa 28.11.2020, znaleckého posudku č. 99025/2021 Znaleckého ústavu
v odbore zdravotníctvo a farmácia Forensic.sk Bratislava zo dňa 10.03.2021, uznesenia OR PZ Nové

Zámky zo dňa 28.04.2021, uznesenia Okresnej prokuratúry NZ zo dňa 21.05.2021, obžaloby vo veciOkresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022 zo dňa 05.10.2022, rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
3T/51/2022-1177 zo dňa 11. novembra 2024, rozsudku Krajského súdu v Nitre 1To/26/2025-1270 zo
dňa 03.06.2025, pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022 a ďalších a zistil tento

skutkový a právny stav :

6.1.1 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022-1177 zo dňa 11. novembra 2024
bol L. B. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. K., N. O. X, uznaný vinným, že ako
učiteľ pôsobiaci na Spojenej škole so sídlom N. O. XX, D. K., dňa 2.12.2019 v čase o 14.04 hod. na P.

J. D. O. X Q. D. K., ktorý viedol vyučovanie predmetu elektrotechnické meranie s názvom „zaťažovacia
skúška asynchrónneho motora“, pričom vydaním pokynu poučenej osobe - žiakovi F. B. k prepólovaniu
meracieho prístroja v prístroji wattmeter, ktorý pracoval pod napätím 360 voltov, konal v rozpore s
ustanovením § 152 písmeno c/ zákona číslo 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia poškodeného pri vzdelávaní a v rozpore
s ustanovením 4.2 písmeno b/ časti 4/ Slovenskej technickej normy 34 3100 „Bezpečnostné požiadavky

na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách“, ktoré vylučovalo pracovať na elektrických inštaláciách
pod napätím, ktorým konaním obžalovaného boli poškodenému F. B. narodenému X.X.XXXX trvale
bytom A. O. XXXX/XX, A., zomretému 22.12.2019, dôsledkom pôsobenia elektrického prúdu spôsobené
drobné popáleniny - tzv. prúdové známky v oblasti palcového valu oboch rúk a následne zástava srdca,
mozgová smrť v dôsledku deštruktívneho opuchu mozgu po zásahu elektrickým prúdom, ktoré boli

v príčinnej súvislosti s úrazom elektrickým prúdom, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vplývajúcej z páchateľovho
zamestnania. Tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom a § 138 písmeno h) Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 149 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36

písmena j) Trestného zákona a pri nezistení okolností priťažujúcich podľa § 37 Trestného zákona, trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek
1 písmena a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným
dohľadom v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určila skúšobná doba v trvaní
3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 2 s poukazom na § 51 odsek 4 písmena f) Trestného

zákona sa obžalovanému uložil príkaz osobne sa ospravedlniť poškodenému A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A., A. XXXX/XX. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti vykonávať povolanie pedagóga na dobu 4 (štyri) roky. Napokon sa podľa § 288
odsek 1 Trestného poriadku poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Einsteinová č.
25 Bratislava, IČO: 35 942 436 a poškodený A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., A. XXXX/XX, s

nárokom na náhradu škody odkázali na civilný proces.
Na odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022-1177 zo dňa 11.
novembra 2024 bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre 1To/26/2025-1270 zo dňa 03.06.2025 zrušený
napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a náhrade škody. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku bol
obžalovanémuuložený podľa§149odsek2Trestnéhozákona,prizistenípoľahčujúcejokolnostipodľa§

36 písmeno j) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba
na 3 (tri) roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať povolanie
pedagóga v škole na 4 (štyri) roky. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodená spoločnosť

Dôveru zdravotnú poisťovňu a.s., Einsteinova 25 Bratislava, 851 01, IČO: 35 942 436 s nárokom
na náhradu škody sa odkázala na civilný proces. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok
nezmenený. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv
516/19/4404 – 71 zo dňa 05.10.2022, doručená tunajšiemu súdu dňa 06.10.2022, a ktorá bola podaná
na obvineného L. B. M., trvale bytom D. K., N. X. Do tej doby sa trestná vec nachádzala v prípravnom

konaní a bola pôvodne vedená na Okresnom riaditeľstve PZ Nové Zámky pod sp. zn. ČVS: ORP-885/
NZ-NZ-2019. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS: ORP-885/NZ-NZ-2019 zo dňa
02.12.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.12.2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného riaditeľstva
PZ Nové Zámky ČVS: ORP-321/1-VYS-NZ-2020 zo dňa 28.04.2021 bol L. B. M. stíhaný ako obvinený

za prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona. Ním podaná sťažnosť bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry
Nové Zámky 1Pv/516/19/4404-39 zo dňa 21.05.2021 ( spis Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022 ).6.1.2 Výsledok dychovej skúšky zo dňa 2.12.2019 u L. B. M. bol negatívny.
Pracovnou zmluvou zo dňa 2.9.2009, ktorú uzatvorila Spojená škola, Komárňanská 28, Nové Zámky ako
zamestnávateľ a L. B. M. ako zamestnanec, vznikol pracovný pomeru dňom 2.9.2009 s dohodnutým

druhom práce, a to učiteľ odborných predmetov, so 100 % pracovným úväzkom, pričom pracovná
zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2010. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo
dňa 16.5.2010, uzatvorenou medzi vyššie uvedeným zamestnávateľom a zamestnancom bol zmenený
obsah pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.2009 s tým, že pracovný pomer je s účinnosťou od 1.6.2010 uzavretý
na dobu neurčitú.

Podľa osvedčenia zo dňa 28.8.2015, ktoré vydal PROFEX - L. R. E., D. XX, D. K., L. B. M. vykonal v
tento deň s úspechom skúšku o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike § 23 elektrotechnik na riadenie
činnosti, alebo na riadenie prevádzky. Môže vykonávať činnosť samostatného elektrotechnika a riadiť
činnosť poučených osôb, elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov.
Podľa zápisu o poučení pre školský rok 2019/2020 boli žiaci triedy IV. AZ dňa 16.9.2019 poučení
o školskom poriadku, bezpečnostných predpisoch a ochrane zdravia pri práci, vyhláške o činnosti

na elektrických zariadeniach, o prvej pomoci pri úrazoch, o ochrane pred požiarmi a laboratórnom
poriadku.Predmetompoučeniabolivyhláškač.124/2006Z.z.obezpečnostiaochranezdravia,vyhláška
č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a vyhláška č. 508/2009 Z.z. o činnosti na elektrických
zariadeniach. Neoddeliteľnou súčasťou predmetného zápisu je zoznam žiakov triedy a podľa zápisu
poučenie vykonala odborne spôsobilá osoba, podľa otlačku pečiatky L. A. S., technik BOZ a PO.

Rovnaké poučenia boli robené so žiakmi na začiatku každého školského roku.
Správaoodbornejprehliadkeaodbornejskúškeelektrickéhozariadeniapotvrdzuje,ževdňoch4.4.2018
- 20.5.2018 bola na Spojenej škole, N. P. XX, D. K. vykonaná skúška elektrických zariadení - dielne
a laboratória, J. D. X, D. K. s výsledkom, že elektrické zariadenie vyhovuje a je schopné bezpečnej
prevádzky. Správu o odbornej prehliadke vydal M. T. - revízny technik.

Lekárskou správou vystavenou klinikou anesteziológie a intenzívnej medicíny FNsP Nové Zámky,
pacient F. B. dňa 2.12.2019 v rámci školského vyučovania pracoval na elektrickom zariadení, pričom
asi o 13:55 hod., kedy ho zasiahol elektrický prúd, čoho následkom skolaboval, stratil vedomie, prestal
dýchať. Posádka privolanej RZP a následne RLP zistila chvenie srdcových komôr, následne zastavenie
srdcovej aktivity, zahájená bola vonkajšia masáž srdca manuálne, následne prístrojovo. Po obnovení

krvného obehu o 15:18 hod. bol pacienta privezený na kliniku a bola zahájená liečba. Na oboch dlaniach
mal prítomné drobné pluzgiere: - na pravej ruke cca 2-3 cm dlhý, do 5mm široký, na ľavej ruke s
priemerom cca 1cm ( pravdepodobné miesta vstupu a výstupu elektrického prúdu).
Záznam o registrovanom školskom úraze, ktorý spísala škola, osvedčuje, že dňa 2.12.2019 v čase
okolo 13:56 hod. v laboratóriu elektrotechnického merania došlo k zraneniu žiaka štvrtého ročníka F.

B.. K zraneniu prišlo počas prepólovania prívodných svoriek wattmetra, kedy prišlo k zásahu zraneného
elektrickým prúdom - elektrina vysokého napätia 360 V. V čase a na mieste úrazu pedagogický dozor
vykonával Ing. Ondrej Rimovský. Zranený bol poučený o zásadách bezpečného správania dňa 9.9.2019
L. B. M. na prvej vyučovacej hodine.
Z úmrtného listu osoby F. B. bolo preukázané, že menovaný zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Štátna školská inšpekcia vydala správu, v zmysle ktorej reálna organizácia vyučovania elektrotechnické
merania bola v súlade s poznámkami k učebnému plánu a zabezpečovala realizáciu obsahu vzdelávania
smerom k napĺňaniu profilu absolventa študijného odboru s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci. V štvrtom ročníku bol zameraný na realizáciu meraní. Učitelia vyučujúci daný predmet spĺňali
kvalifikačné predpoklady a požiadavky na jeho vyučovanie. Normatív priestorového a materiálno-

technického vybavenia študijného odboru bol splnený. Nedostatkom ovplyvňujúcim kontrolu plnenia
vzdelávacích štandardov a reálnej činnosti žiakov na hodine bolo zapisovanie učiva do elektronickej
triednej knihy podľa tematického výchovno - vzdelávacieho plánu. Žiaci nevykonávali meranie regulácie
autotransformátora ani meranie na asynchrónnom generátore, ako bolo zapísané v elektronickej triednej
knihe zo dňa 2.12.2019. Podľa predložených protokolov o meraní žiaci realizovali zaťažovaciu skúšku

pri Un a Un/2. Obe učivá boli v súlade s učebnými osnovami predmetu elektrotechnické merania. Ďalej
zo správy je zrejmé, že prepólovanie napäťovej cievky je úkon, ktorý môže predstavovať potenciálne
riziko pretože, ak by sa cievka wattmetra prepólovala pri vypnutom napätí, musel by sa vypnúť aj
dynamometer, čo by mohlo skresliť výsledky merania. Tento úkon nie je zložitá operácia a preto je možné
ju vykonať pri dodržaní všetkých zásad aj pri plnom napätí. Ďalej zo správy vyplýva, že odborník z praxe

poukázalnafakt,žežiacisúposudzovaníakoosobypoučenépodľa§20vyhláškyč.508/2009Z.z.Podľa
normy STN 343100 článku 7.3.2 sa nesmú priblížiť k nekrytím živým častiam na vzdialenosť menšiu
ako 20 cm. V priebehu štandardných meraní nie je toto ustanovenie porušované, toto však neplatí pri
zmene konfigurácií obvodu. Podľa normy STN 343108 článku 12 a 13, osoby bez elektrotechnickejkvalifikácie nesmú vykonávať zmenu konfigurácie obvodu, kde by mohlo prísť do kontaktu so živou
časťou pod napätím. Za žiadnych okolností a žiadnym spôsobom. Zmenu konfigurácie obvodu môže
vykonať osoba znalá (vyučujúci, ktorý vykonáva dozor). Pri zmene konfigurácie obvodu pod napätím a

potrebe prepólovať merací prístroj nesmú žiaci meracie šnúry odpájať od meracieho prístroja na strane
prístroja, ale na strane od zdroja napätia. Z meracieho prístroja ( na strane prístroja) sa meracie šnúry
po oživení obvodu už nesmú odpájať ( spis Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022 ).

6.1.3. K žalobe bol pripojený laboratórny poriadok žalovaného, s ktorým sú žiaci pred prvým praktickým

cvičenímvlaboratóriuoboznámenívovzťahukbezpečnostnýmpredpisomvrozsahupríslušnýchnoriem
STN pre prácu v elektrotechnickom laboratóriu. Pripojené bolo aj usmernenie o prvej pomoci pri úraze
elektrickým prúdom, ktoré stanovuje podrobný postup pri úraze elektrickým prúdom.
InšpektorátpráceNitralistomzodňa09.01.2020oznámilOkresnémuriaditeľstvuPZvNovýchZámkoch,
že prešetrením udalostí zo dňa 02.12.2019, ku ktorej došlo v priestoroch žalovaného, bolo zistené,
že poškodený F. B. nebol zamestnancom, ale študentom školy, a preto sa nejedná o pracovný úraz,

v dôsledku čoho tento úraz Inšpektorát práce Nitra už ďalej neprešetroval.

6.1.4. A. B., teda žalobca v 1. rade bol na ORPZ Nové Zámky vypočutý dňa 27.12.2019 v procesnom
postavení svedka-poškodeného. Popísal udalosti, ktoré sa udiali od 02.12.2019 s tým, že požadoval od
riaditeľa školy a aj L. M. vysvetlenie, ako mohlo k takejto nešťastnej udalosti dôjsť. Vypočutý v tom istom

procesnom postavení bol aj dňa 30.06.2021, stále v rámci prípravného trestného konania. Zopakoval
svoju predošlú výpoveď a doplnil, že pri skutku samotnom prítomný nebol, a preto sa k nemu nedokázal
bližšie vyjadriť.

6.1.5. Intervenient na strane žalovaného doložil do spisového materiálu Poistku č. 6 603 888 085,

ktorá potvrdzuje uzatvorenie poistnej zmluvy podľa Návrhu č. 1009900761 zo dňa 01.07.2019 v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní.
Jednalo sa o poistenie podnikateľov zapísaných v Obchodnom registri, keď poistníkom bol žalovaný,
doba poistenia bola stanovená od 01.07.2019 do 01.07.2023, poistenie sa týkalo súboru nehnuteľností
a hnuteľností, peňazí, cenností a súboru strojov a zariadení. Dojednané bolo aj základné poistenie

zodpovednosti za škodu (bez spoluúčasti) na poistnú sumu 165 000,- eur. K poistke boli pripojené
aj ďalšie údaje o poistnej zmluve vrátane ročného poistného, všeobecné poistné podmienky pre
poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ako aj uplatnenie škody/nároku
na náhradu škody, ktoré si u intervenienta uplatnil žalovaný. To obsahuje označenie poškodeného F.
B., poisteného – žalovaného, popis priebehu škodovej udalosti a vzniku škody s tým, že k nej došlo

na vyučovacej hodine v školskom laboratóriu počas prepólovania prívodných svoriek a kedy došlo
k zásahu zraneného elektrickým prúdom, pričom žiak podľahol zraneniu dňa 22.12.2019. Uplatnenie
škody/nároku na náhradu škody zo dňa 13.01.2020 obsahuje aj konštatovanie žalovaného, že nárok
poškodeného je oprávnený, no nebola mu poskytnutá náhrada škody a udalosť je riešená políciou.

6.1.6. Žalobcovia v 1. až 4. rade pripojili k žalobe rodný list a úmrtný list F. B.. Oboznámením listín súd
zistil, že menovaný sa narodil dňa XX.XX.XXXX, jeho rodičmi sú žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.
rade. F. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch. K žalobe boli pripojené aj ďalšie listiny, vrátane
nájomnej zmluvy, pokladničných blokov, faktúr, príjmového pokladničného dokladu a zmluvy o dielo.
Nájomná zmluva č. 25/2019 – 2019 o prenechaní hrobového miesta, zo dňa 02.01.2020 bola uzatvorená

medzi obcou Palárikovo ako prevádzkovateľom pohrebiska (správcom) a nájomcom – žalobcom v 1.
rade. Predmetom zmluvy bol prenájom hrobového miesta na dobu neurčitú, typ hrobu predstavuje urna
a zosnulým je F. B., zomrelý 22.12.2019. Nájomné bolo zaplatené, čo potvrdzuje aj príjmový pokladničný
doklad č. 3/20 znejúci na sumu 66,18 eur.
Faktúrou č. 2019R/222 zo dňa 31.12.2019 splatnou dňa 31.12.2019 dodávateľ KREMATÓRIUM Molnár

s.r.o. Nové Zámky vyfakturoval odberateľovi – žalobcovi v 1. rade kremačné služby pre zosnulého F.
B. s rozlúčkou dňa 30.12.2019 v Nových Zámkoch sumu 1 270,- eur. Faktúra bola uhradená podľa
pripojeného pokladničného dokladu č. 105 dňa 31.12.2019.
Ďalší príjmový pokladničný doklad č. 85 vystavený spoločnosťou ROVAL Group s.r.o. Nové Zámky
potvrdzuje predaj živých vencov v celkovej sume 590,- eur.

Dňa 26.01.2020 bola uzatvorená zmluva o dielo Č. z. 2019/272 medzi objednávateľom – žalobcom v 1.
rade a zhotoviteľom Kamenárstvo Monument s.r.o., Palárikovo, Štefánikova 152. Predmetom zmluvy bol
veľký urnový hrob z čiernej žuly a dohodnutými doplnkami. Zhotoviteľ sa zaviazal dodať dielo do apríla
2020. Celková cena za dodávku a montáž predstavovala 1 400,- eur, z čoho bola záloha 1 000,- eura doplatok 400,- eur. Zaplatenie zálohy potvrdzuje aj príjmový pokladničný doklad daňový č. 2019/272
zo dňa 26.01.2020 vystavený zhotoviteľom.

6.2.1.1. Podľa znaleckého posudku zo dňa 13.03.2020, ktorý vypracovali znalkyne MUDr. Eva Nevická,
PhD. (č. 7/2020) a G. G. M. ( č. 5/2020), znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne
lekárstvo, poškodený F. B. utrpel dňa 2.12.2019 drobné popáleniny - tzv. prúdové známky v oblasti
palcového valu oboch rúk spôsobené elektrickým prúdom. Prechod elektrického prúdu jeho telom
mohol spôsobiť aj poškodenie buniek mozgu a srdca. K ich poškodeniu, ale mohlo dôjsť aj v dôsledku

nedostatku kyslíka po zástave srdca. Podľa znalkýň zranenie poškodeného bolo spôsobené elektrickým
prúdom.Totozraneniejevpríčinnejsúvislostisúrazomzodňa2.12.2019,ktorýutrpelpočasvyučovania.
Bezprostrednou príčinou smrti nebohého F. B. bola mozgová smrť v dôsledku deštruktívneho opuchu
mozgu po zásahu elektrickým prúdom a následnom oživovaní. Smrť poškodeného je v príčinnej
súvislosti s úrazom elektrickým prúdom zo dňa 2.12.2019, ktorý utrpel počas vyučovania. Zdravotný stav
poškodeného pred úrazom bol primeraný veku, netrpel žiadnym chronickým ochorením.

6.2.1.2 Znalkyne vypracovali i dodatok č. 1 k znaleckému posudku, podľa ktorého operátor tiesňovej
linky postupoval v súlade s platnými najnovšími Odporúčaniami Európskej resuscitačnej rady z roku
2021. V posudku ďalej znalkyne uviedli, že pre prežitie a plnohodnotný život F. B. bolo rozhodujúcich
prvých 5 minút po zástave srdca, počas ktorých sa nedokázala obnoviť efektívna srdcová činnosť a

krvný obeh, čím došlo k nezvratnému hypoxickému poškodeniu mozgu, teda k poškodeniu mozgu z
nedostatku kyslíka. V prípade poskytovania resuscitácie umelým dýchaním by rozvoju opuchu mozgu
nebolo možné zabrániť.

6.2.2 Znaleckým posudkom zo dňa 07.10.2020, č. 6/2020 L. E. G., znalca v odbore elektrotechnika,

odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení
a elektroniky a v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvie elektrotechnika vyplýva, že
zosnulý F. B. nemohol dňa 02.12.2019 vykonávať výmenu vodičov na napäťovej cievke meracieho
prístroja pri praktickom cvičení a nemohol žiadnym spôsobom zasahovať do zariadenia pod napätím,
pretože nemal na tento úkon potrebnú odbornú spôsobilosť v zmysle Vyhlášky MPSVaR SR, ktorú mal v

čase praktického cvičenia dňa 02.12.2019 len vyučujúci L. B. M., ktorý mal v tom čase platné osvedčenie
o odbornej spôsobilosti v zmysle § 23 Vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z. ako pracovníka s vyššou
kvalifikáciou – elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky. F. B. mal v zmysle
vyššie uvedenej osoby len status poučeného pracovníka ( § 20 Vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009
Z. z.), ktorý môžu pracovať samostatne na elektrickom zariadení len za predpokladu, že je toto bez

napätia, riadne vypnuté a zaistené. V konkrétnom prípade žiaci mohli vykonávať samostatne zapojenie
meracích prístrojov pred meraním v stave bez napätia. Po ich skontrolovaní vyučujúcim tento mohol
zariadenie uviesť pod napätie s upozornením, že žiaci nesmú zasahovať do obvodov, ktoré sú pod
napätím s výnimkou zmeny rozsahov na meracích prístrojoch a to všetko len pod dozorom vyučujúceho,
ktorý preberá nad žiakmi počas merania zodpovednosť. Dňa 02.12.2019 došlo v nadväznosti na úmrtie

zosnulého F. B. k porušeniu Vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z., podľa ktorej nemôže poučená
osoba (§ 20) pracovať sama na elektrickom zariadení pod napätím, teda ani vymieňať vodiče medzi
sebou na meracom prístroji, pokiaľ sú pod napätím. Okrem toho bola porušená norma STN 34 3100:001.
Bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách, kde v čl. 4.2 poučené
osoby môžu: a) samostatne obsluhovať jednoduché zariadenia elektrickej inštalácie všetkých napätí,

b) pracovať na elektrických inštaláciách nn bez napätia, v blízkosti živých častí vo vzdialenosti väčšej
ako 20 cm s dohľadom. Na elektrických inštaláciách pod napätím nesmú pracovať vôbec. Podľa čl. 4.7
študentielektrotechnickýchškôlmôžuvykonávaťtakúobsluhuaprácunaelektrickýchinštaláciách,ktorá
zodpovedá ich postupne nadobúdaným odborným znalostiam, fyzickej zdatnosti a vždy s dohľadom
alebo pod dozorom osoby určenej na vedenie ich odborného výcviku. Podľa čl. 4.8 pri výučbe v

školských laboratóriách musí byť z dôvodu zaistenia bezpečnosti študentov zaistený odborný dozor
tak, aby na jedného učiteľa (asistenta) pripadalo najviac 10 študentov. Učiteľ (asistent) musím mať
najmenej kvalifikáciu znalej osoby s vyššou kvalifikáciou (§ 23). Zo znaleckého posudku vyplýva, že
vzhľadom k tomu, že pri meraní nebol použitý merací prístroj Wattmeter s nulou v strede a pri meraní
bolo potrebné vymeniť navzájom vodiče na jeho napäťovej cievke, riešenie bez rizika by predstavovalo

zapojiť vyučujúcim pred meraním pred napäťové svorky obyčajný krížový vypínač č. 7, prepnutím
ktorého by nastala požadovaná zmena polarity pri prechode z režimu asynchrónneho motora do režimu
asynchrónneho generátora. V závere znaleckého posudku si znalec prizval odborného konzultanta L.
E. J. z Trenčína, ktorý má pedagogické skúsenosti pri praktickom meraní na strednej škole, pracovalpre firmu FLUKE a celý život pracuje v oblasti merania a automatizácie a na záver bolo znalcom
skonštatované, že žiak s odbornou spôsobilosťou § 20 (poučený pracovník) v zmysle Vyhlášky MPSVaR
SR č. 508/2009 Z. z. na elektrických zariadeniach pod napätím nesmie sám pracovať a nesmie sám

vykonávať pod napätím ani výmenu vodičov medzi sebou na napäťovej cievke Wattmetra. Výmenu
vodičov mal vykonať vyučujúci L. B. M. ako znalý pracovník s vyššou kvalifikáciou (§ 23).

6.2.3. Znaleckými posudkami č. 99025/2021 zo dňa 10.03.2021 a č. 63/2024 zo dňa 17.06.2024,
ktoré vypracoval Znalecký ústavu v odbore zdravotníctvo a farmácia Forensic.sk Bratislava, poškodený

F. B. nemal predpísaný akýkoľvek konkrétny liek či liečivo v časovom období blízkom posudzovanej
udalosti. V zdravotnej dokumentácií nie je taktiež uvedená ani žiadna zmienka o predchádzajúcom
užívaní akýchkoľvek liečiv a liekov. Podľa znaleckého ústavu vo všeobecnosti platí, že drvivá väčšina
voľnopredajných liekov nemá pri obvyklom dávkovaní relevantný účinok na pozornosť, schopnosť
sústredenia, obsluhu zariadení a podobne. Takéto účinky majú takmer výlučne iba niektoré lieky
viazané na lekársky predpis, u ktorých ide o tzv. vedľajšie účinky. Znalecký ústav ďalej konštatoval,

že F. B. bola do príchodu ambulancie záchrannej zdravotnej služby poskytnutá adekvátna pomoc v
rozsahu včasnej laickej prvej pomoci. Zdravotná starostlivosť poskytovaná posádkami ambulancie bola
realizovaná lege artis. Znalecký ústav záverom konštatoval, že aj zdravotná starostlivosť na oddelení
anesteziológie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch bola poskytnutá lege
artis. Ďalej organizácia uviedla, že postup operátora tiesňovej linky záchrannej služby bol správny

a inštrukcie v zmysle telefonicky asistovanej neodkladnej resuscitácie (TANR) operátor poskytoval
svedkovi udalosti v súlade s platnými odporúčaniami odborných autorít. Operátor F. postupoval v
súlade s platnými odbornými štandardami a metodickým usmernením Operačného strediska záchrannej
zdravotnej služby. Z posudku ďalej vyplýva, že k poškodeniu mozgu začína postupne dochádzať, ak je
dodávka kyslíka do mozgu prerušená na viac ako 3 minúty a po viac ako 6 minútach takéhoto prerušenia

dochádza spravidla k nezvratnému poškodeniu mozgu s následkom mozgovej smrti. Podľa organizácie
závery znaleckého posudku z pitvy nebohého F. B. je potrebné vnímať v kontexte vyššie uvedených
patofyziologických súvislostí a uvedené formulácie chápať ako sumár viacerých faktorov, ktoré sa na
smrti spolupodieľali v presne matematicky nedefinovateľnom vzájomnom pomere. Zastavenie srdca F.
B. nastalo v jednoznačnej príčinnej súvislosti s úrazom elektrickým prúdom.

7. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa§27ods.6zákonač.245/2008Z.z.ovýchoveavzdelávaní(školskýzákon)vznenído31.12.2019
školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom
mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j) a základná škola, ktorá nemá
všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

Podľa § 27 ods. 2 školského zákona v znení do 31.12.2019 sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,

e) stredná športová škola,
f) škola umeleckého priemyslu,
g) konzervatórium,
h) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
i) základná umelecká škola,

j) jazyková škola.Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 449 ods. 2 OZ pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015 do 14.02.2025 primerané
náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť
za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.

Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015 do 14.02.2025 náklady na
zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádza do výšky 663,88 eur.

Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

8.1.1 Zodpovednosťvšetkýchúčastníkovobčianskoprávnychvzťahov,t.j.fyzickýchaprávnickýchosôb,
sa zjednotila v ustanovení § 420 OZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a. porušenie právnej povinnosti,
b. existencia škody,
c. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d. zavinenie.
Ad a) Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané.
Ad b) Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj
nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona.
Ad c) Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Ad d) Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktoré majú objektívny charakter [vymenovaných pod a) až c)], zavinenie má charakter subjektívny,
lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a pri
nedbanlivosti rozoznávame nedbalosť vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti

nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občiansko-právna úprava
vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje
len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbalosť. Občiansky
zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciutakých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

8.1.2 Ustálená judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení
majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide
v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na veci (R 55/1971). V iných rozhodnutiach sa vyskytuje definícia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, spočívajúcej v zničení, strate, zmenšení či nezhodnotení

majetku poškodeného a predstavujúce majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho
stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. Cpj 87/70). Skutočná škoda je majetkovou ujmou,
ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil
poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy je potrebné odstrániť. Občiansky zákonník v platnom
znení v ustanovení § 422 ods. 3 uvádza dva spôsoby náhrady škody. Súčasné znenie uprednostňuje
náhradu v peniazoch. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v

majetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnápeniazmi.Skutočnouškodousarozumieujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škoda môže byť spôsobená na veciach, ale
aj na iných majetkových právach poškodeného, alebo môže predstavovať ujmu, ktorú poškodený utrpel
na zdraví, resp. na živote (nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. Zn. PL.ÚS 10/2016-53).

8.2.1 Prostriedky občiansko-právnej ochrany (§ 13 a nasledujúce OZ) fyzickej osoby prichádzajú do
úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Občiansky zákonník
umožňuje v § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti subjektu zásahu najmä, aby
sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa odstránili
následky zásahu, keď zákon len príkladom vymedzuje konkrétne právne prostriedky ochrany fyzických

osôb spojených s ich osobnosťou a uvedených v ustanovení § 11 a § 12 OZ a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie,
ale je výlučne prostriedkom morálneho i materiálneho pôsobenia. V prípadoch, ak by sa nezdalo toto
zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plniť tiež

satisfakčnú funkciu. Následne, aké zadosťučinenie v peniazoch sa bude javiť primeraným, bude závisieť
na posúdení súdu. Aktívne legitimovanou na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je vždy tá fyzická
osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah. Platná právna úprava neustanovuje rozsah
(výšku) peňažného zadosťučinenia. Súd je vždy viazaný návrhom žalobcu a nesmie prisúdiť vyššiu
náhradu, než je suma uvedená v žalobe . Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia potom tvorí

maximálnu čiastku, ktorú súd môže priznať (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 4/1999).

8.2.2Zasituácie,akdošlokneoprávnenémuzásahudosúkromiažalobcovchráneného§11OZ,ktorého
súčasťou je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva
celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá stíha jeho zostávajúcich členov, je potom náhrada nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu
( rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. 7. 2005, sp. zn. 30 Cdo 2951/2004).

8.2.3 Neoprávnený zásah do osobnosti, vznik ujmy a príčinná súvislosť predstavujú tri predpoklady pre
vznik práva na finančné zadosťučinenie tradične sa objavujúce v súdnych rozhodnutiach a odbornej

literatúre. Práve z dôvodu, že sa sekundárne obete finančne odškodňujú cez § 13 Občianskeho
zákonníka, sa aj pre vznik ich práva vyžaduje splnenie týchto troch predpokladov, zavinenie pôvodcu
zásahu sa neskúma ( Novotná, M., Zoričáková, V. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych
osôb. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 250 ).

8.2.4 K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
-a)existenciazásahu,ktorýjeobjektívnespôsobilývyvolaťnemajetkovúujmuaktorýspočívavporušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
- b) musí ísť o zásah neoprávnený a

- c) musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi
(Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019,
s. 83 - 96: J. Vozár ).8.2.5 Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia
v spoločnosti. Ide teda o ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity alebo majetkovej
sféry postihnutej osoby. Túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy

na zdraví s majetkovými dôsledkami. Náhradu nemajetkovej ujmy možno požadovať v tzv. satisfakčnej
žalobe. Od povinného subjektu možno požadovať jednak:
- primerané morálne zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ) napr. ospravedlnenie,
- náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ)
(I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011).

8.2.6.Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu.
Súd pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z dvoch kritérií: a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,
pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov,
odstrániteľnosti a podobne, tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch, b) veľmi široko chápané okolností,
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Závažnosť ujmy sa posudzuje

najmä z hľadiska „ odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu, keď je jednoznačné, že smrťou blízkej osoby dôjde
k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov, keď takýto zásah je
svojou povahou trvalý a neodstrániteľný. Základom úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy je zistenie
takých skutočností, ktorú súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných
súvislostí posudzovaného prípadu. Súd je povinný opierať sa o úplné a preskúmateľné hľadiská, ktorými

sú predovšetkým zistená závažnosť majetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Na majetkové pomery dotknutej osoby a pôvodcu zásahu
však súd nesmie pri kvantifikácii výšky náhrady vôbec prihliadať. Pre úspešnosť pri uplatňovaní nároku
na ochranu ich osobnosti podľa § 13 OZ v prípade, keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol
do ich osobnostných práv zavinením nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný, nie je zásadne

nutné, aby konanie samej dotknutej osoby muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade s
ustanovením § 13 ods. 1 OZ na to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa
vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V
prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu
na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným

až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje súd
podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Týmito
okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú to aj okolnosti na strane
dotknutej, na ktoré okolnosti správne súdy nižších súdom prihliadali (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 77/2009).

8.2.7 Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť
primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť
na dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia
bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej

náhrada v peniazoch) a okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby. S poukazom na uvedené musia súdy v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne
zisteného skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa
k zistenej miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú
funkciupriznanejnáhradynemateriálnejujmyvpeniazoch,ktorousasledujeprimeranéazodpovedajúce

vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 12. 2022, sp. zn. 2Cdo/348/2020).

8.2.8 Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach

rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a
výškou priznanej náhrady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5.
decembra 2017).

8.2.9 Žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu, ani na to, aby

nahradila život človeka. Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je však aspoň zmiernenie
ujmy, najmä v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. Priznaná výška
náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom je podľa odvolacieho súdu v zmysle zásad slušnosti a naplnenia
požiadavky morálnej správnosti, ktorá je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti, spôsobilá naplniťreštitučnú podstatu kompenzácie ( rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 4. 2019, sp. zn.
25Co/163/2018).

8.2.10 Pri určení výšky náhrady za duševné útrapy spojené s usmrtením osoby blízkej je tiež potrebné
zohľadniť okolnosti na strane pozostalého a na strane škodcu. Na strane pozostalého je významná
najmä intenzita jeho vzťahu so zomrelým, vek zomrelého a pozostalých, prípadne existenčná závislosť
na zomrelom a prípadne iná satisfakcia (napr. ospravedlnenie, správna sankcia škodcu či jeho trestné
odsúdenie), ktorá obvykle nie je sama o sebe postačujúca, jej poskytnutie však môže mať vplyv na

zníženie peňažného zadosťučinenia. Zohľadniť je tiež možné, či bol pozostalý očitým svedkom škodnej
udalosti, ak bol s jej následkami bezprostredne konfrontovaný, či spôsob akým sa o nich dozvedel.
Kritéria odvodené od osoby škodcu sú predovšetkým jeho postoj k škodovej udalosti, dopad udalosti do
jeho duševnej sféry, forma a miera zavinenia a v obmedzenom rozsahu aj majetkové pomery škodcu,
ktorésúvýznamnélenzhľadiskatoho,abyvýškanáhradyprenehonepredstavovalalikvidačnýnásledok
( rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25 Cdo 894/2018 zo dňa 19.09.2018).

8.3.1 Osobitným druhom peňažnej náhrady, ktorá súvisí s poškodením zdravia, je náhrada primeraných
nákladov spojených s pohrebom. Náhrada sa nevzťahuje na náklady, uhradené pohrebným podľa
predpisov o nemocenskom poistení (§ 449 ods. 2 OZ). Z ustanovenia zákona vyplýva, že sa neuhrádzajú
všetky náklady, ktoré boli v súvislosti s pohrebom vynaložené, ale len tie, ktoré sa považujú za

„primerané“. Primeranosť posudzuje súd. Prihliada pri tom na osobitné právne predpisy, ktoré vo
viacerých prípadoch obmedzujú výšku nárokov alebo vypočítavajú osoby oprávnené na náhradu. Medzi
takéto predpisy dlhodobo patrí aj nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nariadenie vlády vo svojom ustanovení § 2 uvádza,
že primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich

zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania (odsek 1), V druhom odseku
nariadenia vlády sa upravuje maximálna výška nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky
a na úpravu hrobu. Horným limitom je suma 663,88 eura. V súčasnosti náhrady pri pracovných úrazoch
a chorobách z povolania upravuje zákon zákon č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. V zmysle výpočtu
uvedeného § 101 ods. 2 sa za náklady spojené s pohrebom považujú najmä:

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.

Výpočet nákladov je demonštratívny, avšak zákon obmedzuje výšku náhrady za náklady uvedené v §
101 ods. 2, ktorá bola pôvodne stanovená sumou 2 324,40 eur. Uvedená suma sa každoročne valorizuje
podľa pravidla uvedeného v § 94 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Oprávneným na náhradu nákladov je ten, kto náklady spojené s pohrebom uhradil. Môže ísť aj o viacero
osôb. Nie je pritom dôležité, v akom vzťahu je táto osoba (osoby) k poškodenému. Oprávnená osoba

si uplatňuje právo na náhradu voči škodcovi, resp. voči jeho dedičom.
Súdna prax sa zaoberala prípadom, či predpokladom oprávnenosti nároku je to, aby náklady na pomník
boli skutočne vynaložené. Podľa právnej teórie stačí, že pomník bol objednaný. Škodca je povinný
nahradiť náklady na pomník aj vtedy, ak oprávnený už sám vynaložil náklad na objednaný pomník (R
113/1955). Platí, že na určenie sumy priznaného nároku na náhradu nákladov spojených s pohrebom

platiapreoprávnenéosobylimityplatnévpríslušnomkalendárnomroku.Príslušnýmkalendárnymrokom
je na tieto účely rok, v ktorom boli náklady skutočne vynaložené. Pripúšťa sa, že takýmto obdobím
môže byť obdobie nasledujúce po roku uskutočnenia pohrebu, ak zriadenie pomníka alebo náhrobnej
tabule nebolo možné uskutočniť okamžite po pohrebe poškodeného (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I. a II. zväzok, 2. vydanie, 2019, strany 1690 – 1695 ).

8.3.2 Ustanovenie § 449 Občianskeho zákonníka obsahuje špecifikáciu niektorých druhov náhrady
škody súvisiacich so škodou na zdraví a menovite v ods. 2 priznáva osobám, ktoré vynaložili náklady
spojené s pohrebom, právo na ich náhradu (pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa
predpisov o nemocenskom poistení). Nakoľko však možno priznať iba primerané náklady s pohrebom,

rozdiel medzi nákladmi uhradenými podľa predpisov nemocenského poistenia a skutočnými nákladmi
prichádza do úvahy len vtedy, ak skutočné náklady možno považovať aj za náklady primerané (§ 2 nar. č.
87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Uvedené nariadenie
v § 2 ods. 1 v súvislosti s nákladmi na pohreb odkazuje na pracovnoprávnu úpravu, a to nariadenievlády č. 233/1988 Zb., ktoré však bolo zrušené, preto v tomto prípade je potrebné postupovať podľa
§ 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ustanovenie § 2 ods. 2 nariadenia č. 87/95 Z.z.
stanovuje maximálnu sumu, ktorú je možno považovať za primerané náklady na zriadenie pomníka

alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu, a to do výšky 663,88 eur. Uvedená právna úprava vyjadruje
maximálne možné sumy, ktoré je možné považovať za primeranú náhradu ( rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 24. 4. 2017, sp. zn. 6Co/174/2016).

8.4 Výrokom trestného rozkazu trestného súdu, ktorým bol vydaný trestný rozkaz, je civilný súd podľa §

193 C.s.p. viazaný. Musí z neho vychádzať ako z celku a pritom brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú
časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétneho konania páchateľa.
Pokiaľ skutkové okolnosti prípadu nasvedčujú, že na vzniku škody sa okrem neho mohla podieľať svojim
konaním aj ďalšia osoba (napríklad poškodený), civilný súd nie je pri skúmaní spolu zavinenia tejto
osoby(jejpodielunavznikuškody),viazanývýrokomovineobvineného.Právoplatnýtrestnýrozkazteda
nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená iba ním, jeho výlučným zavinením podľa § 441

Občianskeho zákonníka. Takéto rozhodnutie trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať
sa otázkou, či a do akej miery (v akom rozsahu) sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej
osoby. V rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľalo spoluzavinenie poškodeného, nezodpovedá
za škodu škodca, lebo v tomto rozsahu nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavineným
protiprávnym konaním (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2019 sp.zn. 3Cdo 66/2018).

8.5Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.

11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu
účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje
právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej

povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom
konaní.

8.6.1 Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje

explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.

8.6.2 Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia

procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok
osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že
strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je

všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného
úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávalivčas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy

až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku
na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo
dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Ustanovenie § 153 C.s.p. o
sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku

5 C.s.p., podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

9.1 Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú v zmysle
§ 13 OZ splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla všetkým
žalobcom a táto otázka ani v konaní nebola spornou. Preukázané boli zákonné predpoklady na vznik

občiansko-právnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzických osôb, v súdenej veci
žalobcov v 1. rade až 4. rade. Týmito predpokladmi sú neoprávnený zásah do osobnosti, vznik
ujmy a príčinná súvislosť. Inak povedané, tieto predpoklady pozostávajú z existencie zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná

súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Prvý predpoklad, ktorým je neoprávnený zásah do
osobnosti žalobcov je splnený tým, že žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca L. B. M., dňa
02.12.2019 pri praktickom vyučovaní vydal v rozpore s právnou úpravou žiakovi, t. č. už nebohému F. B.
nesprávny pokyn, ktorý viedol k jeho úmrtiu. Nesprávny postup zamestnanca žalovaného sa premietol aj
v trestnoprávnej rovine tým, že L. B. M. bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia

podľa § 149 odsek 1, odsek 2, písm. a) trestného zákona, s poukazom na § 138, písm. h) trestného
zákona,pričomvpodrobnostiachsúdodkazujenabod6.1.1odôvodneniatohtorozsudku.Vtomtosmere
sa poukazuje na ust. § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, a tom kto ich spáchal. Splnený je aj druhý predpoklad, ktorým je vznik ujmy
žalobcom.SmrťounebohéhoF.B.,synažalobcovv1.radeav2.radeasúrodencažalobcovv3.radeav

4.radevdôsledkuudalosti,ktorúzavinilzamestnanecžalovanéhoL.B.M.privýkonesvojichpracovných
povinností, a za čo bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní, nepochybne došlo k nenapraviteľnej
a pretrvávajúcej ujme na strane všetkých žalobcov, ktorým bol znemožnený ďalší spoločný život so
zosnulým, pričom objektívne každý, nachádzajúci sa na ich mieste a v postavení postihnutej fyzickej
osoby, to považuje za ťažkú ujmu. Z uvedeného dôvodu je možné prijať záver, že z objektívneho

hľadiska došlo u všetkých žalobcov k závažnej a nenapraviteľnej ujme. Splnený je aj tretí predpoklad pre
vznik nemajetkovej ujmy všetkým žalobcom, a tým je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom
do osobnosti a vznikom ujmy. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 3T/51/2022, vrátane
znaleckých posudkov, ktoré sú jednak súčasťou uvedeného trestného spisu a jednak boli pripojené
žalobcami k žalobe, je preukázané spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, že je daná príčinná

súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti a vznikom ujmy. Pokiaľ by totiž pri praktickom
cvičení dňa 02.12.2019 zamestnanec žalovaného L. B. M. postupoval v súlade s právnou úpravou
adodržalbypovinnosti,ktorémubolivtomtosmerekladené,nedošlobykvydaniunesprávnehopokynu,
a tým ani k úmrtiu zosnulého F. B..

9.2 Aktívna vecná legitimácia žalobcov v 1. až 4. rade pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je daná
a vyplýva z ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je rovnako
daná a vyplýva z § 27 odsek 2, odsek 6 školského zákona v znení do 31.12.2019.

9.3 Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy súd musí vychádzať z toho, že musí byť primeraná, pričom je

predmetom voľnej úvahy súdu. Pritom sa prihliada na základné kritériá, ktorými sú závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
(v podrobnostiach súd odkazuje na body 8.2.6 a 8.2.7 odôvodnenia tohto rozsudku). Okrem toho pri
určení výšky náhrady je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti na strane pozostalého a na strane škodcu
(rozsudokNajvyššiehosúdČR-25Cdo894/2018zodňa19.09.2018).Ktomujepotrebnéeštedodať,že

žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná, vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila
život človeka. K prvému kritériu – závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa poznamenáva, že sa
jedná o ujmu nenapraviteľnú a trvalú. Smrťou zosnulého F. B., syna žalobcov v 1. a 2. rade a súrodenca
žalobcov v 3. a 4. rade došlo nečakane a náhle k prerušeniu všetkých rodinných väzieb, ktoré nieje možné nijako napraviť. Druhé kritérium pozostáva z okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnosti žalobcov. Tieto okolnosti sú mimoriadne poľutovaniahodné. Je si totiž potrebné
uvedomiť, že zosnulý F. B. sa nachádzal v bežný pracovný deň v škole v rámci školského procesu

a pritom sa zúčastnil aj praktického cvičenia, na ktorom došlo k ublíženiu na jeho zdraví s fatálnymi
následkami; konal pritom na pokyn zamestnanca žalovaného L. B. M..

9.4.1 Pri určení výšky náhrady za duševné útrapy spojené s usmrtením blízkej osoby bolo prihliadnuté
aj na okolnosti na strane pozostalých a na strane škodcu.

9.4.2 Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva na strane poškodených, teda žalobcov v 1. rade
až v 4. rade, sú:
a) intenzita vzťahu poškodených s usmrteným,
b) vek zomrelého,
c) kvalita vzájomného vzťahu,

e) psychická bolesť zo straty veľmi blízkeho človeka,
f) iná forma satisfakcie.

9.4.3 Intenzita vzťahu poškodených s usmrteným. Vzťah medzi žalobcami na jednej strane a zosnulým
bol vzťahom rodinným (syn resp. súrodenec), ktorý mal zodpovedajúci charakter a primeranú úroveň,

ktorá sa prejavovala vo vzájomnom záujme, slušnosti, pomoci. K ukončeniu týchto vzťahov došlo náhle
a nečakane.

9.4.4 Vek zomrelého. Zosnulý F. B. zomrel vo veku 18 rokov. Jednalo sa o zdravého chlapca v mladom
veku, ktorý mohol mať život pred sebou a mohol sa realizovať v súkromnom, osobnom živote ako aj

pracovnom živote.

9.4.5 Kvalita vzájomného vzťahu. Pri tejto okolnosti sa konštatujú úzke rodinné vzťahy, porozumenie
a vysoká vzájomná citová úroveň.

9.4.6 Psychická bolesť zo straty veľmi blízkeho človeka. V tomto prípade je nutné konštatovať
neznesiteľnú psychickú bolesť spôsobenú stratou blízkeho človeka, ktorá sa negatívne prejavuje na
ostatných aktivitách pozostalých.

9.4.7 Iná forma satisfakcie. Prípadné priznanie určitej formy morálneho zadosťučinenia nie je s

ohľadom na okolnosti prípadu postačujúce. Vyslovenie ľútosti v akejkoľvek forme možno posúdiť
len za elementárny prejav slušnosti bez adekvátneho vplyvu na výšku priznanej peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy.

9.5.1 Okolnosti na strane osoby zodpovednej (pôvodcu zásahu), sú :

a) postoj žalovaného škodcu (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a iné ),
b) jeho majetkové pomery,
c) miera zavinenia, eventuálne miera spolu zavinenia poškodeného.

9.5.2 Postoj žalovaného škodcu (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a iné ). Je úplne zreteľné,

že postoj tejto osoby môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy; ústretové správanie,
ospravedlnenie či prejavená ľútosť škodcu môže zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak jeho
ľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť ju môže ešte prehĺbiť. Neoprávnený zásah bol vykonaný
zamestnancom žalovaného L. B. M., ktorý v priebehu celého trestného konania popieral svoju vinu. Na
druhej strane v tomto sporovom konaní žalovaný opakovane vyjadroval ľútosť nad nešťastnou udalosťou

a smrťou mladého človeka.

9.5.3 Majetkové pomery pôvodcu záshu. Je nutné prihliadať aj na jeho majetkové pomery tak, aby bola
daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných nárokov. V osobe žalovaného sa jedná o právnickú
osobu, ktorá je súčasťou stredoškolského vzdelávania a činnosť vykonáva v zmysle školského zákona.

Na svoju činnosť a chod nevyhnutne potrebuje dostatok finančných prostriedkov. V konaní nebolo
preukázané, že by disponoval aj iným majetkom, napr. nehnuteľnosťami a pod..9.5.4. Miera zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia poškodeného. Žiadny z dôkazných
prostriedkov nenasvedčuje tomu, že by sa poškodený akýmkoľvek spôsobom spolupodieľal na svojom
ublížení na zdraví, inak povedané súd nezistil na jeho strane žiadne spoluzavinenie.

9.6 Občiansky zákonník nestanovuje pre civilnú sankciu za zásah do osobnostných práv žiadne
subjektívnepredpokladynastranepôvodcuzásahu,tedažalovaného.Ľudskýživotjenajvyššiahodnota,
od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty, preto je súd toho názoru, že poskytnutá satisfakcia musí byť aj
účinná, a to nielen vo vzťahu k osobe povinnej, teda pôvodcovi zásahu, ale najmä vo vzťahu k žalobcovi

ako subjektu dotknutého zásahom. Takýmto protiprávnym zásahom žalovaného do práva na súkromie,
resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu
čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako
majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde
k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku,
smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Zmyslom takejto

satisfakcie je vyvážiť vzniknutú ujmu žalobcu, nakoľko v súdenej veci nie je možné podať reštitučnú
žalobu (t.j. žiadať odstránenie následkov neoprávneného zásahu). V prejednávanej veci má súd
za to, že s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy – smrť F. B., na okolnosti, za
ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, a vzhľadom na okolnosti na strane pozostalých a na strane
škodcu, inou formou náhrady, resp. morálnym zadosťučinením, v prípade usmrtenia F. B. vzniknutú

ujmu u žalobcov nemožno zmierniť. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade ako rodičia zomrelého si uplatnili
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške každý po 15.000,- eur a žalobcovia v 3. rade a v 4.
rade ako súrodenci zomrelého si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške každý po
8.000,-eur. Súdna prax nie je v tomto smere úplne jednotná a obe strany sporu dali do pozornosti súdne
rozhodnutia priznávajúce peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu aj vo vyššej sume alebo aj v nižšej

sume. Pri úvahe o primeranosti výšky tejto náhrady z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil súd
prvého stupňa najmä to, že žalobcovia v 1. rade a v 2. rade stratili syna, žalobcovia v 3. rade a v 4.
rade stratili súrodenca náhle, a s ktorým boli dovtedy v dennom kontakte, s ktorým bývali a trávili voľný
čas. Smrť potomka je pre rodičov vždy mimoriadnym zásahom do osobnostných práv; to isté platí aj
v prípade súrodencov. Mimoriadnosť zásahu je daná už samotným usmrtením, súd preto považoval

za vierohodný bez potreby ďalšieho dokazovania, opis vnútorného prežívania skutku žalobcov. Smútok
žalobcov podľa názoru súdu nie je potrebné preukazovať, vyplýva zo všeobecnej ľudskej skúsenosti,
keď každá priemerná osoba na ich mieste by bola vystavená nesmiernemu utrpeniu. Súd tak vychádzal
z miery závažnosti vzniknutej ujmy, ktorá je najvyššia možná a nenapraviteľná, pôsobiaca nezvratne
celoživotne, pričom znamená trvalé porušenie práva na rodinný život v jeho najširších intímnych i

faktických fyzických aj psychických prejavoch, a to v prítomnosti i budúcnosti, a to pokiaľ ide o psychickú
rovinu vo forme radosti z rozvoja rodinných vzťahov a prípadne s jeho možnými budúcimi potomkami,
ako aj v rovine ekonomicko-sociálnej spočívajúcej v prípadnej pomoci v každodennom živote a podobne.
Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy bolo prihliadnuté aj na skutočnosť, že v osobe poškodeného F. B.
sa jednalo o mladého muža, s ktorým došlo k nenapraviteľnému trvalému prerušeniu ich budúceho, za

normálneho chodu predpokladaného doživotného rodinného vzťahu. Cieľom poskytnutej imateriálnej
ujmy je aspoň čiastočné zmiernenie utrpenej ujmy, zohľadňujúc najmä to, že navrátenie do pôvodného
stavu neprichádza do úvahy. Pri určení výšky nemateriálnej ujmy bolo treba zohľadniť aj to, akým
spôsobom došlo k narušeniu chráneného práva na rodinný život. V danom prípade k smrti syna žalobcov
v 1. rade a v 2. rade a súrodenca žalobcov v 3. rade a v 4. rade došlo pri nešťastnej udalosti, ktorú zavinil

zamestnanec žalovaného L. B. M., ktorý čin spáchal z nedbanlivosti, závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, za ktorý skutok bol odsúdený v trestnom
konaní; nebohý sa na udalosti spoluzavinením nepodieľal. S ohľadom na všetky kritériá uvedené
v podrobnostiach vyššie, a teda závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých došlo k nešťastnej
udalosti a okolnosti na strane pozostalého a na strane škodcu považoval súd za primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur, ktorú si každý zo žalobcov v 1. rade a v 2. rade uplatnil
a sumu 8 000,- eur, ktorú požadoval každý zo žalovaných v 3.rade a v 4. rade. Súd opakuje, že prihliadol
aj na priebeh nešťastnej udalosti zo strany poškodeného F. B. so záverom, že u neho neboli zistené
žiadne okolnosti, ktoré by mali mať za následok jeho spoluzavinenie, a to ani vo forme nedbanlivosti,
teda nie je daná existencia dôvodu na prípadné zníženie nemajetkovej ujmy. Záverom sa dodáva,

že pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy bola zohľadnená rozhodovacia činnosť odvolacieho súdu
v obdobných veciach. V konaní vednom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7Co/285/2017 rozsudkom
zo dňa 21. júna 2018 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4C/119/2014 zo dňa
04. mája 2017, ktorým súd prvej inštancie v obdobnej veci zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiťžalobcovi v 1. rade sumu 15 000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu 15 000 eur, žalobcovi v 3.rade 10 000
eur a žalobcovi v 4.rade sumu 10 000 eur. Čo sa týka skutkových okolností, ide o vec, keď pri dopravnej
nehode spôsobenej vodičom - zamestnancom žalovaného v 1. rade došlo k úmrtiu syna žalobcov v 1.a

2. rade, brata žalobkyne v 3.rade a druha žalobkyne v 4. rade vo veku 32 rokov. Ďalším rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/297/2017 zo dňa 21. júna 2018 bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky spisová značka 13C/388/2015 zo dňa 28. apríla 2017 a bola priznaná žalobkyni
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur. Z hľadiska skutkového stavu ide o obdobnú vec, keďže
dospelý syn žalobkyne, ktorý žil s ňou spoločnej domácnosti zomrel pri dopravnej nehode.

9.7 Súd sa napokon musel vysporiadať s nárokom žalobcu v 1. rade na zaplatenie pohrebných nákladov
vo výške 3 326,18 eur, a ktoré mali pozostávať z :
- a) kremačné služby – 1 270,- eur
- b) urnový hrob – 1 400,- eur
- c) živé vence – 590,- eur

- d) prenájom hrobového miesta a poplatky – 66,18 eur.
Súd nespochybňuje výšku žalobcovi v 1. rade vzniknutých pohrebných nákladov, ktoré boli v konaní
preukázané faktúrami, pokladničnými dokladmi, zmluvou o dielo, nájomnou zmluvou (bod 6.1.6
odôvodnenia tohto rozsudku) v celkovej výške uplatnenej istiny 3 326,18 eur, no súčasne musel
prihliadnuť na okolnosti podrobne uvedené v bodoch 8.3.1 a 8.3.2 odôvodnenia tohto rozsudku.

V stručnosti sa opakuje, že je potrebné brať do úvahy len primerané náklady, ktoré boli vynaložené
v súvislosti s pohrebom; V tomto smere súd musel brať do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, ktorou je
maximálna výška nákladov za zriadenie pomníka alebo hrobovej dosky 663,88 eur. Popritom sa
poznamenáva, že maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku 2019 bola
stanovenána2800,30euravroku2020na2870,40eur.Vroku2019bolpríspevoknapohrebvyplácaný

v sume 79,67 eur, keď táto suma bola v platnosti od roku 2007 až do roku 2024. Príspevok predstavuje
štátnu sociálnu dávku, ktorou sa čiastočne prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením
pohrebu.
Pri zohľadnení týchto skutočností bolo žalobe vyhovené v rozsahu istiny 2 510,39 eur a v zostávajúcej
časti bola žaloba žalobcu v 1. rade na zaplatenie pohrebných nákladov zamietnutá. Súd vychádzal

z toho, že pohrebné náklady pozostávajúce zo štyroch čiastkových nákladov, teda kremačné služby
1 270,- eur, urnový hrob 1 400,- eur, živé vence 590,- eur a prenájom hrobového miesta s poplatkami
66,18 eur a v súčte tvoriace žalovanú istinu 3 326,18 eur. Súd musel brať do úvahy skutočnosť, že
náklady za zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, v súdenej veci urnový hrob, môžu byť priznané
maximálne do výšky 663,88 eur, čo spolu s ostatnými čiastkovými nákladmi, teda kremačné služby

1 270,- eur, živé vence 590,- eur a prenájom hrobového miesta s poplatkami 66,18 eur predstavuje
2 590,06 eur. Samotný pohreb podľa záznamu na faktúre č. 2019R/222 zo dňa 31.12.2019, vystavenej
spoločnosťou KREMATÓRIUM Molnár s.r.o. sa konal dňa 30.12.2019. Maximálna výška náhrady
nákladov spojených s pohrebom v roku 2019 bola 2 800,30 eur, teda suma, ktorá prevyšuje súdom
predbežne určenú výšku 2 590,06 eur. Od tejto sumy bolo potrebné odrátať príspevok na pohreb 79,67

eur, ktorý predstavuje štátnu sociálnu dávku, čím sa uplatnený nárok ustálil na výške 2 510,39 eur.
Z týchto dôvodov bolo žalobe žalobcu v 1. rade na zaplatenie pohrebných nákladov vyhovené, v rozsahu
istiny 2 510,39 eur a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Pri tomto nároku je daná pasívna
vecná legitimácia žalovaného podľa § 420 odsek 2 OZ.

9.8 Úplným záverom sa ešte poznamenáva, že existencia poistky č. 6 603 888 085 potvrdzujúca
uzatvorenie poistnej zmluvy podľa Návrhu č. 1009900761 zo dňa 01.07.2019 medzi intervenientom na
strane žalovaného ako poisťovňou a žalovaným ako poistníkom, a na ktorú poukázal intervenient na
strane žalovaného je pre súdenú vec bez právneho významu, pretože v konaní je daná pasívna vecná
legitimáciažalovanéhozdôvodovuvedenýchvyššie.Rovnakojebezvýznamnétvrdenieintervenientana

strane žalovaného, či udalosť zo dňa 02.12.2019 spadá alebo nespadá pod poistné krytie zodpovednosti
za škodu.

10.1 O nároku na náhradu trov konania medi žalobcom v 1. rade na jednej strane a žalovaným
s intervenientom na strane žalovaného na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 odsek 1

C.s.p. k § 255 odsek 2 C.s.p., pretože každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech. Žalobca v 1.
rade si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy 15 000,- eur a majetkovej škody
3 326,18 eur, čo je spolu 18 326,18 eur. Úspech žalobcu v 1. rade pozostáva z plného úspechu v časti
nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,- eur a v rozsahu 2 510,39 eur v časti majetkovej škody, čo je spolu17 510,39 eur. Úspech žalovaného a jeho intervenienta je 815,79 eur (18 326,18 eur – 17 510,39 eur).
Celkový úspech žalobcu v 1. rade činí 16 694,60/18 326,18, čo pri násobku 100 znamená výsledných
91,10%.

10.2 O nároku na náhradu trov konania medi žalobkyňou v 2. rade na jednej strane a žalovaným
s intervenientom na strane žalovaného na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p.
k § 255 odsek 1 C.s.p., pretože žalobkyňa v 2. rade mala vo veci plný úspech.

10.3 O nároku na náhradu trov konania medi žalobcom v 3. rade na jednej strane a žalovaným
s intervenientom na strane žalovaného na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p.
k § 255 odsek 1 C.s.p., pretože žalobca v 3. rade mal vo veci plný úspech.

10.4 O nároku na náhradu trov konania medi žalobkyňou v 4. rade na jednej strane a žalovaným
s intervenientom na strane žalovaného na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p.

k § 255 odsek 1 C.s.p., pretože žalobkyňa v 4. rade mala vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.