Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010472
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7923010472.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. februára 2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 18.2.2025 sp. zn. 1T/104/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. zák. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trebišov bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom E. F. G., F. H. XXX/XX, podľa § 285 psím. c) Tr. por. o s l o b o d e n ý spod skutku
obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1Pv 222/22/8811 zo dňa 03.10.2023, ktorý mal spáchať
tak, že dňa 04.03.2022 v čase okolo 18:00 h na dvore pohostinstva Dubové stoly na Zimnej ulici v

meste Čierna nad Tisou fyzicky zaútočil na I. F., a to takým spôsobom, že ho najmenej dvakrát udrel
päsťou a následne ho udrel aj nezisteným tvrdým predmetom do oblasti hlavy, čím mu spôsobil tržno
- pomliaždenú ranu na hornej pere a v oblasti ústneho kútika vľavo zasahujúcu na sliznicu úst, tržno
- pomliaždené rany na pravej aj ľavej strane čela, tržno - pomliaždenú ranu na koreni nosa, tržno -
pomliaždenú ranu na dolnej mihalnici ľavého oka, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v ľavej okoloočnej
a podočnicovej oblasti s krvnou podliatinou okolo ľavého oka, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste

a spodiny ľavej očnice s posunutím úlomkov s prienikom vzduchu do ľavej očnice /tzv. pneumoorbita/
a s nakrvácaním do čeľustnej dutiny /tzv. hemosinus/, zlomeninu jarmovo čeľustného komplexu vľavo,
poškodenie podočnicového nervu vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia od 04.03.2022
do 08.04.2022, t.j. 35 dní, pričom pri pôsobení sily (úder do oblasti ľavého oka) tiež mohlo dôjsť i k
ťažšiemu poraneniu ľavého oka až k spôsobeniu slepoty, pričom k ťažkému poraneniu oka nedošlo
zhodou určitých okolností nezávislých na vôli obvineného A. B., ktorý skutok bol právne kvalifikovaný

ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného I. F., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. G., J. XXX/

X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, ktoré písomne odôvodnil. Po
podrobnom oboznámení sa s odôvodnením rozsudku má za to, že súd v rozsudku dospel k výroku, ktorý
vychádzal z nesprávneho zistenia a nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, v dôsledku
čoho súd dospel následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.Má za to, že na podklade vykonaného dokazovania (v kontexte dokazovania vykonaného nielen na
hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní) bolo potrebné dospieť k záveru, že sa dopustil skutku,
ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že nie je možné vylúčiť, že páchateľom mohla byť aj
iná osoba, keďže k incidentu nedošlo priamo v pohostinstve a zrejme k nemu došlo, resp. mohlo dôjsť
na dvore pohostinstva, prípade aj mimo dvoru pohostinstva, túto skutočnosť nemožno jednoznačne
vylúčiť. Je zrejmé, že k zraneniam poškodeného nedošlo vo vnútri pohostinstva, nakoľko táto skutočnosť

nevyplynula zo žiadnych dôkazov a je teda zrejmé, že k jeho zraneniam muselo dôjsť mimo interných
priestorov pohostinstva. Uvedené však nevylučuje, aby skutok bol spáchaný na dvore pohostinstva a
ani to, aby ho spáchal obžalovaný. Z dokazovania vyplýva, že absentujú svedkovia, ktorí by na vlastné
oči videli napadnutie poškodeného. Za týchto okolností však bolo potrebné správne vyhodnotiť ďalšie
vykonané dôkazy, z ktorého bolo možné správne ustáliť skutkový stav.

Súd pritom poukázal na viaceré okolnosti, pri ktorých vzniká pochybnosť o tom, že sa skutku skutočne
dopustil. V prvom rade sa zaoberá otázkou, prečo poškodený ošetrujúcemu zdravotníckemu personálu
neuvádzal,žebolnapadnutýinouosobou,atoA.B.,keďževlekárskejsprávevyhotovenejvnadväznosti
na jeho hospitalizáciu sa uvádza ako príčina úrazu pád alebo pád zo schodov, obdobne aj v prepúšťacej
správe a až následne (dňa 15.03.2022) sa uvádza aj iná možnosť ako pád zo schodov, a to útok inou

osobou. Z uvedeného je evidentné, že sám poškodený nevedel od začiatku uviesť, kto ho vlastne
napadol. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že toto nevedel uviesť hneď potom, čo bol nájdený na dvore
pohostinstva s krvavými stopami na tele, na oblečení ako aj s krvou pod nohami na zemi svedkovi C.,
ktorý sa ho pýtal, čo sa stalo, nevedel mu odpovedať, rovnako ani svojej matke potom, čo sa vrátil domov
nevedel uviesť, kto ho napadol a spôsobil mu poranenia. O tom, kto ho napadol, sa mal dozvedieť až od

B. K., ktorý túto skutočnosť jednoznačne odmietol. Jediným vysvetlením ako sa poškodený dozvedel o
tom, kto ho mal napadnúť, je zrejme svedok L. M., s ktorým je v dobrom kamarátskom vzťahu a ktorý bol
príslušníkom NAKA, podľa názoru súdu iné vysvetlenie do úvahy zrejme neprichádza. Vychádzajúc zo
všetkých vyššie uvedených skutočností, keďže sám poškodený mohol a mal vedieť, kto bol útočníkom
pri trestnom čine (súdom poukazujúc pritom najmä na to, že neexistuje priamy svedok trestného činu,

korunným svedkom by mal byť jednoznačne a nepochybne sám poškodený a tento nebol v stave, ktorý
by vylučoval jeho spôsobilosť vnímať situáciu pri útoku na telesnú integritu, útok bol vedený na jeho
telo, a to najme na tvár spredu, čo vyplýva jednoznačne z písomného znaleckého posudku znalca B.
N.) a toto začal uvádzať až po minimálne 10 dňoch od samotného skutku, vzbudzuje zjavné a výrazné
pochybnosti o tom, kto bol skutočne útočníkom a páchateľom trestného činu, za uvedených okolností nie

jemožnévylúčiť,žepáchateľommohlabyťajináosoba,keďžekincidentunedošlopriamovpohostinstve
a zrejme k nemu došlo, resp. mohlo dôjsť na dvore pohostinstva, prípadne aj mimo dvoru pohostinstva,
túto skutočnosť nemožno jednoznačne vylúčiť.

K uvedeným záverom súdu je potrebné uviesť, že obžalovaný si nepamätal ani to, ako sa dostal

z pohostinstva domov (či autom, alebo pešo). To, že si obžalovaný sprvoti nepamätal podstatné
skutočnosti, je vysvetliteľné tým, že v rozhodujúcom čase bol pod vplyvom alkoholu (aj sám obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol o poškodenom, že mal dosť vypité) a následne bol aj napadnutý do
oblasti tváre a hlavy a mimo iného utrpel (ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie) aj otras mozgu ľahkého stupňa. Za týchto okolností, aj

napriek tomu, že útok bol voči poškodenému vedený spredu, nie je vylúčené, aby sa poškodený nemohol
- už v triezvom stave rozpamätať o prežitých skutočnostiach. Pritom súd skonštatoval, že poškodený
nevedel uviesť svedkovi J. C. a ani svojej matke, čo sa mu stalo, keď sa ho na to pýtali, avšak z výsluchov
vyplýva, že poškodený nie že nevedel uviesť, ale jednoducho, že iba neodpovedal. Znalec z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie vylúčil, aby boli zranenia spôsobené iba nejakým pádom na

zem, a teda aj to, že sa v lekárskych správach objavuje záznam o páde a nie o napadnutí, nevylučuje,
že zranenia vznikli v dôsledku odlišného mechanizmu.

Ako nie právne podstatné sa javí to, že oznámenie na Generálnu prokuratúru SR (pri ktorom sa
oznamuje, že trestný čin zo 04.03.2022 mal spáchať obžalovaný A. B.) nebolo vypracované (a ani

podpísané) či už poškodeným, alebo svedkom L. M. (pri ktorom súd má za jediné vysvetlenie, od koho sa
poškodený dozvedel o osobe, ktorá ho mala napadnúť). Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu uvedené
(teda to, kto vyhotovil predmetné oznámenie) nemá žiaden význam.Nemožno sa tiež stotožniť s názorom súdu, aby chýbali akékoľvek nepriame dôkazy. Tu poukazuje
zvlášť na výpovede jednotlivých svedkov. Aj keď na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného
na dvore pohostinstva ani nevidel a že s poškodeným nešiel vonku fajčiť, tak z výpovedí viacerých

svedkov, ktorí sa v rozhodnom čase nachádzali v pohostinstve, vyplýva, že vyšli vonku z pohostinstva
ako poškodený, tak obžalovaný (i keď nie nevyhnutne spoločne po vzájomnej dohode, resp. súčasne).
Z týchto výpovedí je nutné vyvodiť, že sa obžalovaný a poškodený v jednom čase určite nachádzali
v priestore pred pohostinstvom (prinajmenšom a výslovne svedok J. C. uviedol, že keď šiel on sám
vonku pred pohostinstvo zafajčiť, tak v tom čase vonku fajčili aj obžalovaný so svojím kamarátom,

aj s poškodeným, boli tam dvakrát a aj sa rozprávali). Viacerí svedkovia aj vypovedali o tom, že u
poškodeného videli krv (zvlášť na tvári). Napriek tomu, že niektorí svedkovia skrz rozsah zakrvavenia
odhadovali rozsah zranenia poškodeného a niektorí vzniknuté zranenia nepovažovali za tak vážne,
ako napokon boli u poškodeného zistené, tak je určite potrebné uviesť, že jednak šlo len o vizuálne
zhodnotenie a navyše zaiste len laické.

Jednotliví svedkovia nezaznamenali žiaden incident medzi poškodeným a obžalovaným vo vnútri
pohostinstva a taktiež vypovedali, že nezaregistrovali ani zvuky z vonkajšieho prostredia, ktoré by
naznačovali, že sa vonku odohráva nejaký incident. Uvedené však nekorešponduje s tým, že do
pohostinstva sa dostavil mestský policajt za účelom preverenia oznámenia. Zo služobného záznamu
Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 04.03.2022 je zrejmé, že bola hlásená bitka v pohostinstve

Dubové stoly, i keď zo záznamu je následne zrejmé, že vyťažením tam prítomných osôb sa nepodarilo
zistiť, aby malo dôjsť k nejakému narušeniu verejného poriadku a údajne a vraj nedošlo k žiadnemu
incidentu. O nahlásení bitky v predmetnom zariadení sa zmieňuje aj úradný záznam príslušníkov PZ,
Obvodné oddelenie PZ Kráľovský Chlmec, pričom oznamovateľom bol p. C. (ktorý si na to, že podal
oznámenie, nepamätal, no nevylúčil to).

Nie je tiež pravdou, aby z dôkazov nevyplýval žiadny motív konania obžalovaného. Jednak z výpovede
poškodeného vyplynulo, že mu obžalovaný mal vybavovať prácu, no do tejto poškodený nenastúpil,
keďže mal zistiť, že iní zamestnanci zarábajú viac, a toto správanie obžalovaný poškodenému vyčítal.

Napokon aj sám obžalovaný (ako to tento uviedol na hlavnom pojednávaní) vytýkal poškodenému
(potom, čo poškodený došiel do pohostinstva), že riadi auto pod vplyvom alkoholu. Je teda evidentné,
že medzi poškodeným a obžalovaným vznikla istá kontroverzia, a to aj dotyčného dňa, kedy sa stal
inkriminovaný skutok.

Je teda potrebné zhrnúť, že z jednotlivých výpovedí vyplýva, že poškodený bol zakrvavený a s
prihliadnutím na časový úsek, kedy mohlo dôjsť k zraneniam (ktoré sú jednoznačne objektivizované)
a pád bol vylúčený ako príčina vzniknutých zranení, páchateľom mohla byť len osoba, ktorá bola
bezprostredne prítomná v pohostinstve, resp. v jeho bezprostrednom okolí. Súčasne je zrejmé, že
obžalovaný bol v čase, keď bol poškodený pred pohostinstvom, taktiež prítomný na tomto mieste. Spleť

týchto skutočností zistených dokazovaním a na podklade logickej úvahy možno dospieť k jedinému
záveru, že páchateľom trestných činov, ktoré sú predmetom trestného konania bol práve obžalovaný.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/104/2023 zo dňa 18.02.2025 v celom

rozsahu a aby vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu prokurátora tak, že navrhuje odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že súd prvého stupňa po vykonanom

rozsiahlom dokazovaní zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru,
že nebolo jednoznačne nepochybne mimo akúkoľvek pochybnosť preukázané, že trestný čin spáchal
obžalovaný. Spáchanie žalovaného skutku obžalovaný popieral počas celého konania.

Súd v odôvodnení rozsudku tiež poukázal najmä na skutočnosť, že poškodený sám nevedel uviesť kto

mu mal spôsobiť zranenia a poukázal aj na to, že trestné oznámenie podal poškodený až po takmer
7 týždňoch od skutku, a že trestné oznámenie podal na podnet L. M., pričom na hlavnom pojednávaní
dňa 30. 4.2024 poškodený uviedol potom, čo nahliadol na list č. 6 vyšetrovacieho spisu (podanie z28.3.2022 doručované na GP SR takto: Ja neviem, kto to písal na listine chýba jeho podpis a nie je
to ani dátumované.

Výpoveď poškodeného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nie je vierohodná a je plná
rozporov, kde neboli pravdivo poškodeným opísané všetky rozhodné skutkové okolnosti o žalovaných
skutkoch.

Poškodený udal pri svojom prvom ošetrení dňa 5.3.2022 v Kráľovskom Chlmci ako dôvod poranenia

svoj pád na schodoch v dome, kde býval a toto udal v stave , keď bol riadne pri vedomí a afebrilný. A
takto sa to uvádza v dvoch rozličných lekárskych správach, a to jednak pri prvotnom ošetrení a následne
aj v prepúšťacej správe.

V konaní nebol produkovaný žiadny priamy, nespochybniteľný dôkaz (nakoniec ani nepriamy dôkaz),
ktorý by bez pochybností usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku. Naviac počas celého konania

nebol ani v najmenšom zistený a prezentovaný motív, ktorý by obžalovaného k skutku viedol.

S odvolacími dôvodmi prokurátora obžalovaný nesúhlasí a má za to, že na hlavnom pojednávaní
boli vykonané všetky dostupné dôkazy, ktoré súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov vo svojom odvolaní v podstate nahrádza zásadu in dubio pro
reo vlastnou domnienkou, že žalovaný skutok logicky mal spáchať obžalovaný, keďže sa nachádzal v
pohostinstve. Takýto záver je však v rozpore so základnými princípmi trestného práva, keďže samotná
existenciazranenianepreukazujetotožnosťpáchateľaavpohostinstveanimimonehonebolobžalovaný

s poškodeným nikdy sám, čo potvrdil aj svedok J. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 4.2024. Odvolanie
prokurátora neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti ani právne argumenty, ktoré by mohli viesť
k jeho zmene napadnutého rozsudku.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vina obžalovaného nebola preukázaná zákonom

požadovaným spôsobom, teda nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť a preto rozhodol o jeho oslobodení
spod obžaloby. Podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, ktorý sa
mu kladie za vinu obžalovanému spáchal obžalovaný a z tohto dôvodu súd rozhodol o jeho oslobodení
podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie je po právnej a vecnej stránke správne, s právnymi závermi
prezentovanými prokurátorom v odôvodnení podaného odvolania sa obžalovaný nestotožňuje a toto
odvolanie je nedôvodné.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o oslobodení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení už vykonaných dôkazov.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu

ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.Rozhodnutie tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (I.ÚS/141/2004 CR).

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nemožno posudzovať izolovane, ale
komplexne a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na
ktoré bolo poukázané okresným súdom. Taktiež nie je predmetom rozhodnutia krajského súdu rozoberať
a opakovať dôkazy, na ktoré zákonne a správne poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd
stotožňuje bez potreby opakovania.

K odvolacím námietkam prokurátora okresnej prokuratúry krajský súd uvádza, že samotná prítomnosť
obžalovaného na mieste skutku a časová následnosť udalostí nepostačuje na vyvodenie záveru o vine
obžalovaného bez dôvodných pochybností. Nepriame dôkazy musia tvoriť logický, ničím nenarušený
reťazec, ktorý vedie k jedinému možnému záveru, a to k vine obžalovaného, pričom zároveň musí
vylučovať akúkoľvek inú rozumnú alternatívu. Takáto situácia však v posudzovanom prípade nenastala.

Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného, krajský súd poukazuje na jej vnútornú rozpornosť a vývoj v čase,
keď poškodený bezprostredne po skutku uvádzal inú verziu vzniku zranení a až následne označil
obžalovaného za páchateľa. Takýto vývoj výpovede znižuje jej dôkaznú hodnotu vo vzťahu k určeniu
osoby páchateľa.

Ani znalecký posudok nevedie k jednoznačnému záveru o tom, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť
výlučne konaním obžalovaného, keďže pripúšťa aj alternatívne mechanizmy ich vzniku, pričom samotný
posudok nerieši otázku identity páchateľa.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný