Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200944
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1423200944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7, Bratislava, dieťa rodičov: matka
C. B., D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jana
Uhrinová s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, IČO:52 424 944 a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XX, B., o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.02.2025,

č.k. B3-40P/51/2023-143, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. o výživnom a vo výroku II. o zročnom výživnom v časti
týkajúcej sa obdobia a výšky určeného zročného výživného potvrdzuje.

VovýrokuII.včastiolehotenaplnenie aomiesteplnenia samenítak,že zročnévýživnéjeotecpovinný
platiť v mesačných splátkach vo výške 200 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto
rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s účinnosťou od 23.03.2023 uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 23.03.2023 do 27.02.2025 v celkovej sume
4 960 eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok II.) a výrokom
III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2.Rozhodnutie právne odôvodnil čl.5, § 36 ods. 1, § 25 ods.2, § 26, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 65 ods. 1,

§ 75 ods. 1, § 76 ods.1, § 78 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej „Zákonorodine“),čl.3Dohovoru oprávachdieťaťa,§52zákonač.161/2015Z.z.Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „C. m. p.“), keď po doplnenom dokazovaní, vykonanom v intenciách
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.04.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97 zistil, že maloletá žije
od 15.02.2023 spoločne s matkou a jej priateľom v spoločnej domácnosti na A. G. H.XX A. B., pričom
mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila v sume 250 eur strava, 15 eur školské pomôcky, 100 eur
ošatenie, 15 eur električenka, 30 eur vreckové, 20 eur telefón, 16 eur Multisport karta, 20 eur drogéria

a vitamíny, 50 eur iné potreby (kino, divadlo) a náklad na bývanie, kedy v čase začatia konania matka
za prenájom bytu na A. G. A. B. uhrádzala sumu 275 eur mesačne (1 z mesačného nájmu 550 eur).
Z výpovede matky na pojednávaní dňa 22.01.2025 zistil, že táto s otcom nekomunikuje, dcéra chodí
k otcovi posledný mesiac takmer každý deň po škole, niekedy tam prespáva cez víkend, na Vianocedostala od otca čižmy, kabát, nejaké peniaze, dovolenky s ňou otec nerieši. Matka naďalej pracuje
v spol. I. J., J., kde dosahuje čistý mesačný príjem 1 263 eur, kvôli bývalému manželovi (otcovi) je v
bankrote, nemôže vlastniť žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní ani osobné motorové vozidlo. Jej partner I. K.,

s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pracuje ako živnostník v Taxi službe s čistým mesačným príjmom
1 000 eur, od 01.02.2025 sa sťahujú do iného prenajatého trojizbového bytu (kde má maloletá svoju izbu)
s mesačným nájmom 850 eur. Otec zatiaľ zaplatil na výživnom za rok 2023 sumu 150 eur a za obdobie
od 01.01.2024 do 27.02.2025 sedemkrát po 50 eur, jedenkrát 150 eur a dvakrát po 70 eur. Z výpovede
otca súd prvej inštancie zistil, že tento dňa 30.01.2024 absolvoval onkologickú operáciu, následné

chemoterapie, druhú operáciu odmietol, na liečbu otec vynakladá sumu 100 eur mesačne, choroba
aktuálne stagnuje. S manželkou (ktorá nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť) stále bývajú v jednoizbovom
byte s platbou nájomného 500 eur, s manželkou pracujú na dohodu o vykonaní práce v upratovacej
firme L. - F., J. D., kde manželka dosahovala príjem 700 eur a on vo výške 700 – 720 eur, príjem
nevie preukázať, pretože výplatu dostáva v hotovosti, nepoberá žiadne iné dávky, ani nemocenské.
Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské s maturitou - polygrafický priemysel, v tomto

odbore nikdy nepracoval, otec v konaní uvádzal, že je schopný platiť výživné maximálne v sume 150 eur
mesačne, jeho manželka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, za stravu pre zvieratá platia mesačne
70 eur, sumu 250 eur mesačne platí za úvery (s nastavením splácania na ešte asi 7 rokov). Na
pojednávaní dňa 27.02.2025 otec uviedol, že s manželkou prestali pracovať v spoločnosti F. J. na konci
januára 2025 (pracovný pomer bol ukončený z dôvodu predaja spoločnosti), od toho času si obaja s

manželkou hľadajú novú prácu (neúspešne), za nájom prenajatého bytu platia mesačne sumu 500 eur,
15 eur mesačne za internet, náklady za nájom bytu a vedenie domácnosti otec pokrýva z pôžičky od
mladšieho brata.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie otec svoj zárobok žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodiac tým,
že mu bol vyplácaný v hotovosti „na ruku“, a preto žiadnym potvrdením o prevzatí zárobku ani pracovnou

zmluvou nedisponuje. Okrem toho uviedol, že od 01.02.2025 už obaja s manželkou v spoločnosti F.
J. nepracujú, pretože im bolo oznámené, že došlo k predaju spoločnosti. Ani skutočnosť uvádzanú
vo svojej výpovedi, že si požičal hotovosť od svojho brata na živobytie, otec žiadnym spôsobom
nepreukázal. Pri stanovení výšky výživného potom vychádzal z odôvodnených a preukázaných potrieb v
čase rozhodovania súdu 14 - ročnej maloletej, ktoré otec nerozporoval (ktoré posúdil za v celom rozsahu

dôvodné) a na strane otca zo zásady potencionality príjmov, keď pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,
to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu

práce. Súd prvej inštancie zdôraznil, že u otca ide o jedinú vyživovaciu povinnosť, jeho manželka, s
ktoroužijevspoločnejdomácnosti,nemážiadnuvyživovaciupovinnosť.Súčasne prihliadalnazdravotný
stav otca, ktorý je však v súčasnosti riešený ambulantne, otec vynakladá na doplatky za lieky mesačne
100 eur, ktorý mu však dovoľuje pracovať a dosahovať deklarovaný príjem 720 eur . Za dôvodné
mal očakávať, že otec si nájde inú brigádu a bude v nej dosahovať minimálne rovnaký príjem ako do

31.01.2025. V rozhodnutí uviedol, že deklarovaný príjem domácnosti otca je spolu 1 400 eur, z toho je
nájomné 500 eur, po odrátaní je zostávajúca suma 900 eur. Do úvahy napokon zobral skutočnosť, že
otec žije v B., kde sú možnosti zamestnať sa brigádnicky a dosahovať príjem vyšší ako ním deklarovaný
posledný zárobok v sume 720 eur. Uplatnením zásady potencionality príjmov v súlade s návrhom
matky, odôvodnenými potrebami maloletej a súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka , následne

stanovil vyživovaciu povinnosť otca v sume 250 eur mesačne.
4. Pri stanovení výšky zročného výživného od 23.03.2023 (deň podania návrhu na súd) do 27.02.2025
(deňvyhláseniarozsudku)súd prvejinštancievychádzalzozaplatenýchsúmvýživného,ato zaobdobie
od 23.03.2023 do 31.12.2023 vo výške 150 eur a za obdobie od 01.01.2024 do 27.02.2025 v sume 640
eur . Keďže otec mal titulom výživného za toto obdobie uhradiť sumu v celkovej výške 5 750 eur (za

rok 2023 2 250 eur, za rok 2024 3 000 eur a za rok 2025 v sume 500 eur), pri zohľadnení celkovej
platby výživného 790 eur ustálil výšku zročného výživného na sumu 4 960 eur , ktorú zaviazal otca
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
6. Otec v podanom odvolaní uviedol, že trvá na odvolaní proti zrušeniu striedavej osobnej starostlivosti,

hlavne v častiach odôvodnení na jej zmenu na osobnú starostlivosť matky, najmä s odvolaním sa
na finančné problémy matky, ktoré mali byť ním spôsobené matke (čo nie je pravdou). Práve čo
najčastejší kontakt s dcérou je pre neho antibiotikom pre uzdravenie a psychické zotavenie. O maloletú
A. sa riadne staral od jej narodenia, rovnako ako sa staral o staršiu dcéru matky A.. Otec poukázalna priebeh vedenia pojednávania zo dňa 27.02.2025, ktoré viedla sudkyňa zaujato, v jeho priebehu
neakceptovala jeho návrhy na overenie situácie spoločnosti, kde naposledy s manželkou pracovali, čím
nadobudol pocit, že už bolo rozhodnuté. Otec namietol súpis úplne nepodložených súm vynakladaných

na maloletú, ktoré sú doslova doplňované od stola. K sume 100 eur oblečenie uviedol, že maloletá má
jedny nohavice, ktoré jej zaplatil on, k sume 500 eur ako výlety v škole nie je žiaden doklad. Jeho
pomery sa zmenili spôsobom, že sa chce a vie v prípade určenia striedavej osobnej starostlivosti v plnej
miere postarať o maloletú. S manželkou sa presťahovali do menšieho rodinného domu s pozemkom
o rozlohe cca 1 000 m2, maloletá tu má vytvorený priestor, so zmenou bývania bola maloletá spokojná.

S manželkou sa začali stále viac úspešnejšie venovať úprave záhrad, vlastnému upratovaciemu servisu
a miernym rekonštrukčným prácam (maľovanie interiérov, inštalačné práce opravy), v súčasnosti riešia
zoficiálnenie ich činnosti.
7. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom
rozsahupotvrdiťpoukazujúcnato, že ozverenímaloletejdojejosobnejstarostlivostiužbolorozhodnuté
a k tejto časti odvolania sa nebude vyjadrovať. Podľa jej názoru otec nepochopil, že ak niečo pred súdom

tvrdí, je povinný to aj preukázať. To, že na poslednom pojednávaní doslova arogantným spôsobom
vyzval súd, aby telefonoval s jeho bývalým zamestnávateľom za účelom zistenia skutočností, ktoré
tvrdil, je až pohŕdanie súdom. V priebehu celého konania otec nepreukázal, že by poberal príjem od
zamestnávateľa a hlavne vo výške, v akej uvádza, vždy sa vyjadroval, že poberal sumu 700 eur na ruku .
Skutočnosť, že mal uzavretú dohodu o vykonaní práce neosvedčil . Súd prvej inštancie potom správne

zobral do úvahy najvyššie dosiahnuté vzdelania otca, pri určovaní výživného vychádzal z potencionality
príjmu otca a po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil, že suma 250 eur na maloletú je primeraná
a v otcových finančných možnostiach. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, zo správ doložených otcom
nevyplýva, že by mal zdravotné obmedzenia na výkon práce, resp. by bol poberateľom individuálneho
dôchodku.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
9.Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania otca dospel k nasledujúcim záverom.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie neboli zistené žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
12. Keďže výrazná časť odvolacích námietok otca smerovala k „zrušeniu striedavej osobnej

starostlivosti rodičov“ o maloletú A. , odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že o zverení maloletej
A. do osobnej starostlivosti matky , so súčasnou zmenou rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 11.04.2016, sp. zn. 51P/35/2015, bolo v tomto konaní (začatom po návrhu matky zo dňa
20.03.2023) už rozhodnuté výrokom I. rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.01.2024,
č.k. B3-40P/51/2023-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k.

15 CoP/73/2024-97, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2024. S poukazom na
uvedené sa v tomto rozhodnutí odvolací súd námietkami otca, týkajúcimi sa „zrušenia striedavej osobnej
starostlivosti rodičov“ o maloleté dieťa nezaoberal.
13. Konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu je určenie výživného na maloletú A., ktorá sa
od polovice februára 2023 reálne nachádza v osobnej starostlivosti matky. Dodáva, že aj keď matka

v podanom návrhu zo dňa 20.03.2023 žiadala rozhodnúť aj v otázke styku otca s maloletým dieťaťom
tak, že „tento sa neupravuje“, po vydaní rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k.
15 CoP/73/2024-97 a vrátení veci na prvoinštančný súd ani jeden z rodičov netrval na tom, aby otázka
styku otca s maloletou aj naďalej zostala predmetom rozhodovania súdu a bola obsiahnutá vo výrokovej
časti rozhodnutia.

14. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho,

komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po
stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna,
a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,

pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho
určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto
musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady

súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj
tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov
na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude
podieľať každý z rodičov , pri zohľadnení ich zárobkových schopností , majetkových pomerov, životnej
úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou

starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.
18. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom
konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo
najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov
a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky

výživného povinného rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j.
k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov
a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa . Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie
riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol
sumárzistení,ktorésačonajviacpribližujúskutočnémustavuveci(tedamateriálnejpravde),nemôžebyť

dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných
povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).
19. V danej veci je z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, hodnoteného v určujúcej
spätosti aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov vydanými v priebehu tohto konania (rozsudok
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.01.2024, č.k. B3-40P/51/2023-68, rozsudok Krajského súdu

v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97) s ktorými vytvára organickú jednotu (požiadavka
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho
konania vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 409/2020) možné vyvodiť, že
súd prvej inštancie akceptoval rozsah nákladov prezentovaných matkou v čase začatia konania (250
eur strava, 15 eur školské pomôcky, 100 eur ošatenie, 15 eur električenka, 30 eur vreckové, 20 eur

telefón, 16 eur Multisport karta, 20 eur drogéria a vitamíny, 50 eur iné potreby -kino, divadlo a náklad na
bývanie dieťaťa 135 eur, t.j. polovica z vtedajšieho podielu matky na nájomnom), ako aj ďalšie náklady
prezentované matkou pred rozhodnutím súdu, a to sumu 500 eur ročne za školské výlety. Je treba
uviesť, že výdavky vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa, t.j. na
nákup stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením základnej

zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú
súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich
obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku). Pri celkovom zosumarizovaní týchto nákladov maloletého
dieťaťa, ktoré vo vzťahu k nákladu na stravu odvolací súd korigoval na sumu 220 eur mesačne,
k nákladu na trávenie voľného času na sumu 40 eur mesačne a k nákladu 100 eur mesačne uvádza,

že sa jedná o súčasný náklad na oblečenie, obuv, športové potreby, odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa predstavujú bez položky nákladov na školské výlety (ktorý náklad nebol matkou preukázaný)
celkovú sumu 600 eur mesačne. Otcovi k jeho odvolacím námietkam dáva do pozornosti, že nákladyprezentované matkou, súvisiace s dovolenkami, neboli súdom prvej inštancie a ani odvolacím súdom
pri určovaní výživného zohľadňované.
20. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov a majetkových pomerov obidvoch rodičov zistil, že títo

nevlastnia žiadne nehnuteľné a ani hnuteľné veci vyššej hodnoty (v priebehu konania obaja rodičia
uvádzali,žesúvbankrote),obajamalizabezpečenébývanievprenajatých bytoch (otecvjednoizbovom
byte s nákladom 470 eur, resp. po zvýšení nájmu 500 eur mesačne, matka v byte s nákladom
550 eur uhrádzaným na polovicu s partnerom, od 01.02.2025 náklad matky na prenájom 3 izbového
bytu predstavoval sumu 850 eur mesačne). Otec v priebehu konania poukazoval na svoje zdravotné

problémy (v roku 2024 absolvovanú onkologickú operáciu), vo vzťahu k príjmom uvádzal, že si zarába
brigádnicky na ruku, resp. poberal hmotné dávky, pred rozhodnutím súdu uvádzal, že v spol. F. J.
dostával „na ruku“ príjem 700 – 720 eur mesačne, nepoberal žiadne dávky, ani nemocenské, aktuálne
si hľadá zamestnanie. Nahliadnutím do registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec v rozhodnom
období nemá evidované žiadne príjmy, nebol poberateľom dôchodkových dávok, dávok nemocenského
poistenia a ani dávok v nezamestnanosti. Na strane matky súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním

zistil, že táto je od podania návrhu nepretržite zamestnaná v spol. I. J. J., kde dosahuje čistý mesačný
príjem vo výške cca 1 260 eur. Pokiaľ potom za daného stavu súd prvej inštancie vychádzal
z výšky potencionálneho príjmu otca najmenej vo výške 720 eur mesačne, súčasne ďalej zohľadnil
vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželky otca voči nemu, jeho úvaha je správna a podopretá
skutkovým stavom vyplývajúcim z dokazovania. Odvolací súd dodáva, že otec, ktorý nemá zníženú

pracovnú schopnosť , a ktorý okrem krátkych období hospitalizácie v roku 2024 rieši svoj zdravotný stav
ambulantnou formou , je povinný správať sa tak, aby bol schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť
voči na výživu odkázanému maloletému dieťaťu.
21. V nadväznosti na uvedené , so súčasným prihliadnutím k výške životnej úrovne rodičov, je plne
udržateľné určenie podielu oboch rodičov na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa,

a to vo výške 270 eur mesačne otcom a cca 330 eur matkou. Má za to, že v určenom podiele otca
je zohľadnený jeho aktuálne nižší príjem (odvodený od ustáleného potencionálneho príjmu otca) a na
strane matky fakt, že táto čiastočne nahrádza svoje finančné plnenie od februára 2023 vykonávanou
osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Za stavu, kedy sa otec od februára 2023 na finančnom
zabezpečení maloletého dieťaťa podieľal len sporadickými platbami (aj napriek tomu, že k povinnosti

platiť na výživu maloletej bol zaviazaný uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.04.2023, č.k.
40P/51/2023-29), by iný spôsob určenia miery oboch rodičov na finančnom zabezpečení maloletého
dieťaťa bol nespravodlivý, nezohľadňujúci kontext zistených skutkových okolností, a ani by nebol
v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd dodáva, že práve otec, ktorý nezabezpečuje osobnú
starostlivosťomaloletúdcéru, mádostatokpriestorunasvojeaktivityanahľadaniemožností uplatnenia

sa na trhu práce. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
22. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok II. o zročnom výživnom v časti týkajúcej sa
obdobia (od 23.03.2023 do 27.02.2025) a výšky určeného zročného výživného (4 960 eur). Ku korekcii
rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. pristúpil len v časti určenia lehoty na plnenie a miesta plnenia

majúc za to, že s poukazom na v konaní zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery otca a výšku
dlžného zročného výživného, sú v danom prípade splnené podmienky na aplikáciu § 232 ods.3,4 C.s.p.
Zročné výživné v určenej výške otca potom zaviazal platiť v mesačných splátkach vo výške 200 eur
spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom
straty výhody splátok (znamenajúcej, že neuhradením čo i len jednej splátky nastane splatnosť celého

plnenia).
23. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).