Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123380143
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123380143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu:
Alektum Capital II AG, IČ: CHE-496.825.067, so sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska
konfederácia, právne zastúpeného: Momentum legal
s. r. o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 272,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32Csp/4/2023-72 zo dňa 29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi nepriznal (výrok II.).

1.1 Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na to, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to
aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009),
dospel k záveru, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp.
§ 86 ods. 5 zákona č. 452/2021
Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. žalobca nepreukázal existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre
žalovaného a ani jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému na adresu trvalého pobytu tak, aby sa
predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry.

1.2 Pre bližšie zdôvodnenie uviedol, že špecifický proces postúpenia pohľadávky týkajúcej sa zmluvy

o poskytovaní verejných služieb v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným upravovalo ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je podmienkou postúpenia pohľadávky
podnikom písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá
predstavuje upozornenie, adresované účastníkovi, na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Tiež
poukázal na to, že podmienky postúpenia pohľadávky ustanovuje aj priamo zákon č. 351/2011 Z. z. v
znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon,

a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto uzavrel, že pokiaľ žalobca v konaní
nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov pre
platné postúpenie pohľadávky, keď bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej
výzvy pre žalovaného a jej doručenie, resp. jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, potom jepostúpenie pohľadávky na inú spoločnosť (t.j. v danom prípade z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu) neplatné a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom
spore.

1.3 Keďže žalobca nepreukázal, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne
nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného – spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., súd
prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom v spore úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by
mu v súvislosti s vedeným konaním mali vzniknúť nejaké trovy.

2. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov
vymedzených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej aj „CSP“ (t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 365 ods. 1 písm. e) CSP (t.j. že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a § 365 ods. 1 písm. h)
CSP (t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

2.1.
Žalobca v prvom rade zopakoval skutkové okolnosti uplatnenia nároku voči žalovanému na súde
a priebeh konania, t.j. že medzi spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o., a žalovaným bola uzatvorená Zmluva
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní VS“), ktorej

predmetom bolo poskytovanie verejných služieb pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb. Medzi
O2 Slovakia a žalovaným bola taktiež uzatvorená aj Kúpna zmluva č. 2401159057 zo dňa 13.11.2020,
ktorejpredmetombolapovinnosťO2Slovakiadodaťžalovanémutelekomunikačnézariadeniaazáväzok
žalovaného tovar prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Spoločnosť na základe týchto zmlúv
poskytovala žalovanému predmetné služby a zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry spolu

v celkovej výške 272,88 Eur, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Medzi spoločnosťou O2
Slovakia a žalobcom došlo následne k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 5403 zo dňa
07.04.2022. Žalobca uvedenú zmluvu doložil do súdneho registra č. 1OpP/18/2023 Okresného súdu
Banská Bystrica a súčasne v žalobe na tento register odkázal. Konajúci súd zamietol žalobu v celom
rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania

oprávnenosti uplatňovaného nároku a platného postúpenia pohľadávky v súvislosti s preukázaním svojej
aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v tomto spore.
2.2.
V nadväznosti na uvedené ďalej uviedol, že ustanovenie § 43 ods. 13 ZoEK, konkrétne prvá veta,
obsahuje viacero podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k platnému postúpenia

pohľadávky z podniku na tretiu osobu. Prvou z nich je existencia písomnej výzvy podniku, ktorej
obsahom má byť vyzvanie žalovaného na úhradu dlžného peňažného záväzku. Ďalšou podmienkou je
preukázanie toho, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom v prípade doručovania
obyčajnou zásielkou postačuje aj preukázanie fikcie doručenia. Treťou podmienkou platného postúpenia
pohľadávky podľa tohto ustanovenia je nutnosť uplynutia nepretržitej doby 90 dní, v rámci ktorej

je žalovaný v omeškaní s plnením jeho peňažnej pohľadávky voči podniku. Dôsledkom toho, že si
žalovaný nesplnil svoj dlh do dňa splatnosti jednotlivých faktúr, je skutočnosť, že si dlh nesplnil včas.
Dostal sa teda do omeškania ako uvádza § 43 ods. 13 ZoEK, ktoré dokonca presiahlo lehotu 90 dní.
Túto skutočnosť žalobca preukazoval tým, že splatnosť poslednej vystavenej a neuhradenej faktúry č.
1490808174 nastala dňa 13.07.2021. Výzva na úhradu bola žalovanému odoslaná dňa 07.02.2022,

ktorá ho upozornila, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu, spoločnosť O2 Slovakia pohľadávku
postúpi, pričom sa O2 Slovakia vrátila dňa 09.02.2022 späť z dôvodu „adresát je neznámy“. Následne
v dôsledku omeškania žalovaného, ktorý bol počas doby 90 dní zároveň vyzvaný na úhradu, došlo k
postúpeniupohľadávkyZmluvouopostúpenípohľadávok.Skutočnosť,žepredmetompostúpeniabolaaj
pohľadávka voči žalovanému bola preukázaná prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Uvedené

žalobca riadne preukázal už pri podaní žaloby, kedy Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou č.
1 riadne doložil do registra Okresného súdu Banská Bystrica č. 1OpP/18/2023 (k uvedeným tvrdeniam
žalovaný predložil spolu s odvolaním nasledovné listiny: 1. Výzva na úhradu dlhu zo dňa 07.02.2022, 2.
Vrátená obálka k Výzve na úhradu dlhu zo dňa 07.02.2022, 3. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 5403
zo dňa 07.04.2022 spolu s Prílohou č. 1).

2.3.
Pokiaľ konajúci súd v rozsudku zároveň uviedol, že žalobca nepredložil doklady o prevzatí listín
žalovaným, resp. o tom, že sa dostali do dispozície žalovaného, žalovaný namietal, že listiny
„Predžalobná upomienka zo dňa 12.07.2021“ a „Upomienka za neuhradené faktúry zo dňa 23.03.2021“boli žalovanému doručované v súlade s čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronickýchkomunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejtelefónnejsietespoločnostiO2Slovakia
(ďalejlen„VšeobecnépodmienkyO2“).Oznámenieboložalovanémudoručovanésubjektompovereným

doručovaním, t. j. poštou. Pokiaľ súd v rozsudku namietal nepredloženie dokladu o prevzatí Oznámenia
o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na úhradu dlhu zo dňa 25.05.2023 (ďalej len „Oznámenie o
prevzatí právneho zastúpenia“), resp. to, či sa dostalo do dispozície žalovaného, žalobca uviedol, že
doklad o doručení Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia bol uložený v registri Okresného súdu
Banská Bystrica pod č.: 1OpP/18/2023. Pre hospodárnosť odvolacieho konania predložil predmetný

podací hárok k Oznámeniu o prevzatí právneho zastúpenia, kde sa nachádza meno žalovaného spolu
s doručovacou adresou (dôkaz: 5. Podací hárok zo dňa 30.05.2023). Žalobca na základe uvedených
skutočností trval na dôvodnosti svojho nároku čo do dôvodu a výšky, majúc za to, že je aktívne vecne
legitimovaným subjektom.
2.4.
Taktiež namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol žiadnym spôsobom vyzvaný na doplnenie

žaloby napriek tomu, že vzhľadom na jej zamietnutie a odôvodnenie rozsudku súd považoval žalobu za
neúplnú. Žalobca bol preto v domnienke, že konajúci súd má jeho aktívnu vecnú legitimáciu preukázanú,
nakoľko ide o elementárny predpoklad pre priznanie nároku a v prípade, že absentuje, súd mu túto
skutočnosť mal vo výzve vytknúť a vyzvať ho na jej doplnenie, čím by si splnil svoju povinnosť na
základe ustanovenia § 129 ods. 1 CSP. V tomto smere žalobca poukázal na dve z viacerých výziev

civilných súdov v obdobných konaniach, kde na strane žalobcu bola totožná osoba, v rámci ktorých
civilný súd vyzval žalobcu na doloženie výzvy na úhradu, resp. preukázanie postupu podľa § 43 ods. 13
ZoEK. Keďže ho súd na doplnenie žaloby nevyzval, nesprávnym procesným postupom mu znemožnil
uskutočňovaťprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýsúdnyproces
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Rovnako tak na základe uvedeného mal žalobca súčasne za to,

že konajúci súd podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, konkrétne nevzal do úvahy dôkazy uložené v súdnom registri. Podľa žalobcu
súd zároveň v zmysle
§ 365 ods. ods. 1 písm. h) CSP nesprávne interpretoval obsah právnej normy obsiahnutej
v ustanovení § 43 ods. 13 ZoEK, v dôsledku čoho nepriznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu v tomto

konaní a ním podanú žalobu zamietol.

2.5.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu,

pričom žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté,

keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP],
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo

výroku I., ako aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ako vecne správny potvrdil.
5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto

neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní
vnesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je
súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací
súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

nesprávnym procesným postupom, nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym
posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval
príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, žev odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).
7. Odvolací súd potom podrobne preskúmajúc všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené,

sa v plnej miere stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie založil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
V tomto kontexte odvolací súd akcentuje, že v prvoinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej

a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
8. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „ZoEK“) ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako

90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Popri všeobecnej právnej úprave postúpenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku
(§ 524 ods. 1 a 2 OZ) sú pre určité druhy pohľadávok v osobitných právnych predpisoch stanovené
špecifické kritéria a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a podmienkam ich platného postúpenia tretej
osobe. Osobitný režim postúpenia týchto pohľadávok je odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii,

resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je spravidla odôvodnený špecifickým postavením
niektorého z účastníkov tohto zmluvného záväzkového vzťahu. Takýto osobitný proces postúpenia
pohľadávky zo zmluvy
o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb upravuje § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z.
z. (vyššie citovaný), ktorý (ako uvádza aj samotný odvolateľ) ako prvoradú podmienku postúpenia

pohľadávkypodnikomurčujepísomnúvýzvunaúhradupohľadávky,ktorámusípredchádzaťpostúpeniu,
a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak
potom k splneniu pohľadávky nedôjde ani do 90 dní, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe. Je nutné si uvedomiť, že ide
o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia je

sankcionovaný neplatnosťou podľa § 39 OZ v spojení s § 524 ods. 2 OZ.
11. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu netvrdil, ani neoznačil konkrétne dôkazy
preukazujúce splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 43 ods. 13 ZoEK. V návrhu po skutkovej
stránke len pomerne stručne uviedol, že spoločnosť O2 Slovakia s.r.o. uzatvorila so žalovaným zmluvy,
ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia,

pričom za tieto služby/zariadenia boli žalovanému vyúčtované faktúry v celkovej výške 272,88 Eur,
ktoré neboli uhradené. Spoločnosť následne predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu, ktorý vyzval
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na jej úhradu, avšak bezvýsledne. Pre úplnosť odvolací
súd dodáva, že žalobca k návrhu pripojil celkom 11 príloh a odkaz na bližšie nešpecifikovanú prílohu
založenú v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica č. 1OpP/18/2023, pričom osobitná výzva

podniku podľa § 43 ods. 3 ZoEK (tak ako to vyplýva z príloh tohto podania, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu) medzi nimi sa nenachádzala. Tento dôkaz (výzvu osobitne poučujúcu žalovaného o možnosti
postúpenia pohľadávky) žalobca predložil až v odvolacom konaní.
12. Je teda nepochybné, že splnenie podmienok podľa vyššie citovaného ust. § 43 ods. 13 ZoEK
žalobca skutkovo tvrdí a preukazuje až v odvolacom konaní, keď v rámci odvolania ako dôkaz o platnom

postúpení pohľadávky predložil predmetnú výzvu právneho predchodcu adresovanú žalovanému zo dňa
07.02.2022, „Zoznam zásielok“ potvrdený Slovenskou poštou, a.s., vrátenú poštovú obálku adresovanú
žalovanému s dátumom jej podania na poštovú prepravu 07.02.2022 a vyznačeným dôvodom vrátenia
dňa 09.02.2022 „adresát je neznámy“, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.04.2022 s Prílohou
č. 1 a Všeobecné podmienky O2. Výzva zo dňa 07.02.2022 spolu s dokladom o jej reálnom odoslaní

žalovanému pritom nebola súčasťou spisu v konaní pred súdom prvej inštancie. Je teda zrejmé, že
zo strany žalobcu ide o tvrdenie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov, pre ktorých
uplatnenie platia v odvolacom konaní obmedzenia uvedené v § 366 CSP (novoty v odvolacom
konaní). V uvedenej právnej veci potom platí, že použitie žalobcom v odvolaní tvrdených a doloženýchprostriedkov procesného útoku je vylúčené (§ 366 písm. d/ CSP), pretože žalobca ich mohol uplatniť už
v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalobcom nebola tvrdená (a ani odvolacím súdom zistená)
ani jedna výnimka zo zákazu uvádzania novôt v odvolacom konaní podľa § 366 písm. a), b), c) CSP.

13. Aj v zmysle zásady „len bdelým, nie spiacim, patrí právo“ je potrebné vnímať skutočnosť, že je
povinnosťou žalobcu (a nie súdu) skutkovo jasným a jednoznačným spôsobom vymedziť uplatňovaný
nárok tak, aby ho súd mohol právne kvalifikovať a súčasne predložiť listinné dôkazy, ktoré ním uvedené
skutočnosti osvedčujú. Je právom žalobcu obrátiť sa so svojím nárokom na súd, avšak zároveň je jeho
povinnosťou byť na spor „pripravený“ tak, že už v čase podania žaloby (návrhu na vydanie platobného

rozkazu) je schopný prezentovať také rozhodné skutkové okolnosti, ktoré umožnia súdu jeho nárok
posúdiťasúčasnepredložiťtakélistinnédôkazy,ktoréjehonárokosvedčujú.Žalobcajepritomvsúdnych
sporoch „skúsený“ (uvedené vyplýva nepochybne aj z toho, že v odvolaní poukazuje na obdobné
procesné situácie v iných konaniach, keď už uvedené ho malo viesť k vyššej miere „opatrnosti“) a
súčasne zastúpený advokátom, preto musí niesť zodpovednosť za prípadné zanedbanie procesných
povinností, ktoré zákon s jeho účasťou v spore ako sporovej strany spája. V tomto kontexte je nutné

poukázať aj na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie, pričom
sa ho nezúčastnil (svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov
konania) a existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky považoval vzhľadom na ním predložené dôkazy
za preukázanú a nespornú. Súd na pojednávaní postupoval podľa ust. § 179 ods. 1 CSP a žalobca
mohol prostredníctvom svojho právneho zástupcu (pokiaľ by sa ten pojednávania zúčastnil) uplatňovať

príslušnéprocesnéprostriedky,t.j.uvádzaťskutkovétvrdenia,dôkazy,resp.návrhynavykonanieďalších
dôkazov, námietky, právne závery, argumenty a vysvetlenia, ktoré však uplatnil až v podanom odvolaní.

14. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní snaží svoje pochybenie spočívajúce v nedostatočnom preukázaní
aktívnej vecnej legitimácie predložením relevantných dôkazov už v štádiu konania pred súdom prvej

inštancie(keďspovinnosťouabremenomtvrdeniajenevyhnutnespojenádôkaznápovinnosťadôkazné
bremeno každej sporovej strany, pozn.) zhojiť argumentáciou
o údajnej nesplnenej povinnosti súdu prvej inštancie vyzvať ho na doplnenie žaloby príslušnými dôkazmi
podľa § 129 CSP, s uvedeným sa odvolací súd nestotožnil. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
postupovať podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) netrpela

nedostatkami uvádzanými v predmetnom ustanovení. Z návrhu žalobcu bolo jasné, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, nešlo o podanie neúplné či nezrozumiteľné, a preto žaloba netrpela nedostatkami, ktoré
by akokoľvek bránili súdu prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť. Uvedenú odvolaciu argumentáciu
nepodporujú ani žalobcom predložené výzvy iných okresných súdov (výzva Mestského súdu Košice
zo dňa 08.01.2024 či Okresného súdu Levice zo dňa 02.10.2023) k preukázaniu splnenia podmienok

podľa § 43 ods. 13 ZoEK. Práve naopak (tak ako už bolo uvedené), z uvedeného možno konštatovať,
že žalobca, ktorý vedie viacero skutkovo a právne obdobných sporov má vedomosť o tom, aké skutkové
tvrdenia a aké dôkazy je potrebné z jeho strany predložiť pre (prípadný) úspech v spore. Odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tejto veci vydané dňa 29.05.2025. Možno teda
uzavrieť, že napriek tomu, že žalobcovi museli byť z iných konaní známe pochybnosti súdov prvej

inštancie ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie v skutkovo a právne obdobných sporoch ako je tento
(a to pre absenciu skutkových tvrdení a dôkazov týkajúcich sa výzvy podľa § 43 ods. 13 ZoEK a jej
doručení žalovanému spotrebiteľovi), v tomto konaní žalobca zostal pasívny, pojednávania, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok, sa nezúčastnil a sám v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil všetky
potrebné dôkazy (hoci ich zjavne mal vo svojej dispozícii, a teda túto procesnú aktivitu mohol vyvinúť aj

skôr než v odvolacom konaní), ktorými by preukázal platné postúpenie pohľadávky zo spoločnosti O2
Slovakia s.r.o. na žalobcu. Bez opory v procesnom kódexe sa žalobca (kvalifikovane právne zastúpený
advokátom) spoliehal na to, že pre úspech v spore nedostatočné skutkové tvrdenia a nesplnenie
jeho dôkaznej povinnosti bude svojou aktivitou sanovať súd; takýmto postupom by však podľa názoru
odvolacieho súdu došlo k narušeniu princípu rovnosti strán sporu a procesne neprípustnej favorizácii

žalobcu oproti žalovanému, ktorý je v tomto spore navyše procesne slabšou stranou. Vzhľadom na
uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je daná výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností
a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 CSP, a preto na tieto tvrdenia a dôkazy žalobcu (ktoré boli
kľúčové pre napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie) odvolací súd nemohol nijako prihliadať. Súd
potom žalobcom uvádzaný odvolací dôvod v podobe nesprávneho procesného postupu súdu vedúceho

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nevzhliadol.
15. Vo väzbe na uvedené žalobca absolútne nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e) CSP]. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca navrhol v konaní vykonať určitý dôkaza súd by jeho návrh zamietol a taký dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie vykonal v konaní dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, pričom na pojednávaní oboznámil všetky žalobcom v konaní
predložené dôkazy a na základe nich aj vecne správne rozhodol. Pokiaľ žalobca určitý dôkaz nepredloží,

nemôže následne namietať, že súd taký dôkaz nevykonal, resp. sa s ním neoboznámil a vo veci rozhodol
bez toho, aby takýto dôkaz zohľadnil. Preto odvolací súd ani existenciu tohto odvolacieho dôvodu
v konaní nezistil.

16. Napokon k námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci, ktorú navyše nijako bližšie argumentačne nekonkretizoval, odvolací súd len v stručnosti uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V

posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne
právne závery a aplikoval správny právny predpis, ani táto namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.
17. Možno teda zhrnúť, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno splnenia zákonom (§ 43 ods.
13 ZoEK) stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu v

dôsledku čoho nebolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Za daného
skutkového a právneho stavu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
18. Nakoľko žalobcom uplatnené odvolacie dôvody voči rozsudku súdu prvej inštancie neboli spôsobilé
spochybniť jeho vecnú správnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to tak čo do veci samej, ako aj čo do od úspechu v spore
sa odvíjajúceho závislého výroku o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže

mu žiadne preukázané trovy v odvolacom konaní nevznikli (R 72/2018).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline, dňa 27. januára 2026.
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu