Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201249
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5724201249.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcov: 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3/ E.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XXX, I., právne zastúpení: JUDr. Kristína Jošthová, advokátka,
so sídlom Školská 693/31, Žilina 010 04, IČO: 42 214 963, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 01, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava 811 05, IČO: 36 853 186, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 27Csp/29/2024 - 129 zo dňa 03.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom žalovanému voči žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1. Súd prvej inštancie v uznesení konštatoval, že oboznámením sa s elektronickým súdnym spisom
upomínacieho súdu sp. zn. 28Up/1575/2023 mal súd preukázané, že
o povinnosti dlžníkov vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 1779497036 zo dňa 21.08.2017 už bolo
právoplatne rozhodnuté na základe žaloby o plnenie podanej žalovaným na upomínacom súde v konaní
sp. zn. 28Up/1575/2023, a to platobný rozkazom sp. zn. 28Up/1575/2023 zo dňa 14.11.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť voči žalobcovi 1/ dňa 01.12.2023, voči žalobkyni 2/ dňa 06.12.2023 a voči

žalobkyni 3/ dňa 02.04.2024. Tým, že upomínací súd vydal platobný rozkaz, je zrejmé, že upomínacím
súdom bol nárok žalovaného posúdený ako dôvodný. Pri posudzovaní nároku upomínacím súdom bola
Zmluva o úvere č. 1779497036 zo dňa 21.08.2017 ako zmluva spotrebiteľská, podrobená skúmaniu
v zmysle zákonov (Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch...), v rámci ktorého súd
predbežne posudzoval aj, či uvedená zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či zmluva
spĺňalavšetkyzákonompožadovanénáležitostiakoajotázku,čibolžalovanýoprávnenýúverzosplatniť.

Tým, že vyššie uvedeným platobným rozkazom bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie,
pričom táto mala skutkový základ v Zmluve o úvere č. 1779497036 zo dňa 21.08.2017, toto rozhodnutie
tvorí prekážku rozsúdenej veci pre konanie a nemožno preto znovu o veci rozhodovať, a to sa týka aj
rozhodovania o bezúročnosti a bezpoplatkovosti alebo o tom, že veriteľ nebol oprávnený zosplatniť úver.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, preto
okresný súd v zmysle § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) v spojení s § 230 CSP konanie zastavil.1.2. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko zavinenie na zastavení konania niesli žalobcovia, ktorí
podali žalobu, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo v inom konaní.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobcovia 1/, 2/
a 3/ žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ mali za to, že záver a konštatovanie súdu nie sú správne a rozhodnutie
vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že svoj nárok veriteľ uplatnil podaním
návrhu v upomínacom konaní, tzv. v skrátenom konaní, ktoré má odlišné podmienky ako podanie návrhu
navydanieplatobnéhorozkazuvriadnomkonaní.Vzmyslezákonaoupomínacomkonanípodľa§3ods.
5písm.d)návrhniejeprípustnýaksauplatňujenárokvyplývajúcizospotrebiteľskejzmluvyaleboziných

zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie
vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. V prípade, že tvrdenie prvostupňového
súdu bolo pravdivé, že preskúmal podaný návrh a spotrebiteľskú zmluvu, tak by návrh na vydanie
platobného rozsahu zamietol ako neprípustný, nakoľko sa jednalo
o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. V rámci upomínacieho konania sa spotrebiteľská zmluva ako

celok, resp. prijateľnosť podmienok v nej ustanovených v rámci upomínacieho konania nepreskúmavajú
ako v rámci obyčajného civilného sporového konania,
v upomínacom konaní je preskúmavanie obmedzené. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ ďalej poukázali na
§ 298 a § 299 CSP. Podotkli, že v rámci upomínacieho konania vyšší súdny úradník, ktorý vydáva
platobný rozkaz, nepreskúmava ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, najmä z dôvodu časovej ako aj

obsahovej náročnosti a lehoty na vydanie platobného rozkazu po splnení poplatkovej povinnosti. Navyše
preskúmavanie obsahu spotrebiteľskej zmluvy neprislúcha do právomoci vyššieho súdneho úradníka
ale zákonného sudcu. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ ďalej poukázali na rozsudok ESD, C-448/17 EOS KSI
Slovensko s.r.o. proti E. J., D. J.. Navyše žalobcovia 1/, 2/ a 3/ poukázali na to, že v upomínacom konaní
bol odpor odmietnutý, nakoľko nebola dodržaná forma, a teda, že nebol odpor podaný na elektronickom

formulári na to určenom v zmysle upomínacieho zákona. Okresný súd sa námietkami v podanom
odpore nezaoberal. Z tohto dôvodu žalobcovia 1/, 2/ a 3/ podali nový návrh na posúdenie neprijateľných
podmienok v danej zmluve, pričom posúdenie, že je bez úrokov a bez poplatkov, má vplyv na vymáhanú
sumu. V odvolaní ďalej podotkli, že okresný súd poukázal vo svojom odôvodnení na rozhodnutie NS
SR, v zmysle ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu

konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je. V tejto
súvislosti uviedli, že v predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz na základe zákona o upomínacom
konaní, voči ktorého bol podaný odpor, ktorý však súd odmietol. V rámci upomínacieho konania sa
sleduje len či je nárok odôvodnený, a v tomto prípade súd neskúmal obsahové náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu. Veriteľ predkladal spoplatnenie úveru

a výšku nedoplatku na úvere, neskúmal, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalobcovia 1/, 2/
a 3/ poukázali na rozhodnutie sp. zn. 31Cdo/2740/2012 zo dňa 25.06.2014. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli
názoru, že v tomto konkrétnom prípade, keď nárok bol priznaný platobným rozkazom podľa zákona
o upomínacom konaní, nemožno subsumovať podľa užšieho výkladu pod žaloby na plnenie, bolo možné
by tento judikát aplikovať, ak by sa rozhodlo v danej veci rozsudkom, kde v rámci konania by sa skúmal

obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy. Mali za to, že týmto rozhodnutím bolo žalobcom 1/, 2/ a 3/
odopreté právo na spravodlivosť, ako aj na prejednanie veci nestranným a nezávislým súdom. Predmet
žaloby bol nasmerovaný na preukázanie neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, a na základe
toho, žalobcovia požadovali určenie, že daná zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, čo by značným
spôsobom ovplyvnilo vymáhaný nárok, a teda jeho oprávnenosť a zákonnosť. Opätovne žalobcovia 1/,

2/ a 3/ uviedli, že platobný rozkaz bol vyšším súdnym úradníkom vydaný v rozpore so zákonom, keďže
podľa § 3 ods. 5 písm. d) nie je návrh prípustný, ak sa uplatňujú nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.
Predloženú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú a veriteľ postupoval v rozpore so zákonom a
použil nekalú obchodnú taktiku, ak v návrhu na vydanie platobného rozkazu neoznačil, že sa jedná o
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

3. K odvolaniu žalobcov 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ považoval
za nedôvodné. Žalovaný v úvode odvolania uviedol, že dňa 29.09.2023, t. j. ešte pred podaním
tejto určovacej žaloby, žalovaný skôr podal na upomínací súd žalobu na plnenie voči žalobcom.Dňa 14.11.2023 upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a vydal platobný rozkaz sp. zn.
28Up/1575/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči všetkým trom žalobcom (voči
žalobcovi 1/ dňa 01.12.2023, voči žalobkyni 2/ dňa 06.12.2023 a voči 3/ rade dňa 02.04.2024, keďže

iba ona podala odpor, ktorý upomínací súd odmietol). Keďže právoplatne skončené upomínacie konanie
sa týkalo totožných sporových strán, predmetom ktorého bola totožná zmluva o úvere, to v neskoršom
určovacom konaní zakladá prekážku res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), na čo musí
súd prihliadať. Inými slovami, všeobecné súdy nie sú oprávnené druhýkrát preskúmavať zmluvu o
úvere, ktorá už raz bola prejudiciálne preskúmavaná v inom právoplatne skončenom konaní na plnenie.

Identifikovaný záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vrátane odbornej
literatúry, na ktorú konajúci súd odkazoval aj v ods. 10 napadnutého uznesenia. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 zo dňa 01.11.2006 a uznesenie NS
SR sp. zn. 5Obdo/51/2011 zo dňa 14.02.2013. Žalovaný mal za to, že argumentácia žalobcov 1/, 2/
a 3/ pozostáva iba zo všeobecného a tendenčného poukazovania na výňatky z odôvodnenia rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.9.2018 vo veci C-448/17, hoci paradoxne opomínajú jeho druhý výrok,

ktorý sa explicitne týka oprávnenia vyššieho súdneho úradníka vydať platobný rozkaz, ďalej vecne
nesúvisiaci rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.07.2012 vo veci Banco Espanol de Crédito, SA
c/a Joaquín Calderón Camin, C-618/10; skutkové a právne okolnosti identifikovaného prípadu však
nemožno aplikovať na upomínacie konanie, ktoré je v našom právnom poriadku upravené v osobitnom
zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, paušálnu citáciu

ustanovenia § 299 ods. 2 CSP, ktorého aplikáciu § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.
oupomínacomkonaníaodoplneníniektorýchzákonovnevylučuje.Keďžeupomínacísúdvydalplatobný
rozkaz, z jeho postupu implicitne vyplynulo, že neaplikoval predmetné ustanovenie z dôvodu, že
spotrebiteľskázmluvaaleboinézmluvnédokumentysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvouneobsahovali
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3.1. Poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1291/2019 zo dňa
05.03.2020, sp.zn. 69Ek/1291/2019 zo dňa 02.12.2019 a sp. zn. 31Ek/556/2019 zo dňa 24.06.2019.
Žalovaný v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami považoval procesnú obranu žalobcov 1/, 2/ a 3/ za
tendenčnú a nesprávnu, keďže vyšší súdny úradník vydal platobný rozkaz v súlade s § 15 ods. 6 zákona

č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Odhliadnuc od uvedeného,
žalovanému nemôže ísť na ťarchu, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ nepodali riadne a včas odpor proti
platobnému rozkazu, ktorý im bol riadne doručený. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor,
má účinky právoplatného rozsudku. Keďže žalobcovia nepodali odpor riadne a včas, platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov Okresný súd Banská Bystrica preto postupoval v upomínacom
konaní správne, o čom svedčí aj doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ a 3/
nepriamo spochybňovali hodnovernosť doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti, vydaných upomínacím
súdom, k tomu žalovaný v stručnosti odkázal na § 205 CSP.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Mali za to, že žalovaný sa nevysporiadal
so zásadnou námietkou a pochybením vyššieho súdneho úradníka a následne sudcu Okresného súdu
Banská Bystrica, ktorý vydal platobný rozkaz, keď v rozpore
s ustanovením § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov, v zmysle ktorého návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a
žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu a aj
napriek predloženej spotrebiteľskej zmluve, ktorú predložil sám žalobca, vydal platobný rozkaz. Žalobca
3/ podal odpor, avšak na nesprávnom tlačive, a preto ho súd zamietol a nezaoberal sa námietkami v ňom
uplatneným. Rovnako v rámci upomínacieho konania, pred vydaním platobného rozkazu, nemohol vyšší

súdny úradník skúmať spotrebiteľskú zmluvu, inak by zamietol návrh na vydanie platobného rozkazu
pre nejednoznačnosť podaného návrhu z dôvodu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli toho
názoru, že ak mal vyšší súdny úradník k dispozícii dôkazy priložené k návrhu na vydanie platobného
rozkazu, a keby riadne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 5 písm. d),
v žiadnom prípade by nemohol vydať platobný rozkaz, nakoľko ako dôkaz bola priložená spotrebiteľská

zmluva a svoj nárok uplatňoval zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj napriek skutočnosti, že platobný rozkaz je
právoplatný, a to najmä z dôvodu, že súd zamietol podaný odpor pre formálny nedostatok, bez skúmania
obsahu podaného odporu a namietaných skutočností, týkajúcich sa uplatneného dôvodu a zmluvy, z
ktorej žalovaný odôvodňoval svoj žalobný nárok, je potrebné preskúmať ustanovenia spotrebiteľskejzmluvy, nakoľko bez určenia, že je bezúročná a bez poplatkov, sa nemôžu žalobcovia následné domáhať
vrátenia bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatení finančných prostriedkoch na úrokoch a
poplatkoch.

4.1. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ uviedli, že v rámci upomínacieho konania sa spotrebiteľská zmluva ako celok,
resp. prijateľnosť podmienok v nej ustanovených v rámci upomínacieho konania, nepreskúmavajú ako v
rámci obyčajného civilného sporového konania, v upomínacom konaní je preskúmavanie obmedzené. A
ztohtodôvodujepotrebné,abybolazmluvapreskúmanávtomtokonaní,abybolazabezpečenáochrana

slabšieho účastníka konania - spotrebiteľa. V rámci upomínacieho konania vyšší súdny úradník, ktorý
vydáva platobný rozkaz, nepreskúmava ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, najmä z dôvodu časovej
ako aj obsahovej náročnosti a lehoty na vydanie platobného rozkazu po splnení poplatkovej povinnosti.
Navyše preskúmavanie obsahu spotrebiteľskej zmluvy neprislúcha do právomoci vyššieho súdneho
úradníka ale zákonného sudcu. Žalobcovia opätovne poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14.
júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaqnín Calderón Camino). Z uvedeného

vyplýva, že súd mal v upomínacom konaní ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a pre
náročnosť nielen časovú ale aj odbornú, mal návrh odmietnuť a vyzvať žalovaného ako navrhovateľa
na vyjadrenie
k uplatnenému nároku vychádzajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade pre formálny
nedostatok podaného odporu došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov, ktorí síce podali odpor, avšak nie

na predpísanom tlačive, a bez obsahového posúdenia súd odpor zamietol. Postup súdu v upomínacom
konaní bol tak v rozpore s právom Európskej únie, a najmä svojím postupom poškodil žalobcov na ich
práv ako spotrebiteľov. Rovnako aj súd, ktorý sa chcel vyhnúť preskúmaniu podmienok spotrebiteľskej
zmluvy na základe námietok uvedených v žalobe žalobcov, bol rozporný so zákonom únie. Bez
uvedeného určenia sa žalovaný nezákonným postupom súdu na úkor žalobcov obohatil. Z tohto dôvodu

žalobcovia 1/, 2/ a 3/ podali nový návrh na posúdenie neprijateľných podmienok v danej zmluve, pričom
posúdenie, že bol bez úrokov a bez poplatkov, mal vplyv na vymáhanú sumu.

4.2. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ mali za to, že základom posudzovania vzťahu medzi určovacou žalobou a
žalobou na plnenie je uvedomenie si toho, že v nich nejde o tú isté vec. Zatiaľ, čo určovacou žalobou

sa má určiť existencia alebo neexistencia práva alebo právneho vzťahu, žalobou na plnenie sa žalobca
domáha určitého plnenia, ktoré z tohto právneho vzťahu plynie. Žaloba na plnenie je exekučným titulom,
na základe ktorého musí žalovaný splniť určitú povinnosť, čo nemožno povedať o určovacom rozsudku,
ktorý vlastnosťou vykonateľnosti nedisponuje. Nemožno teda poprieť, že žalobný návrh (petit) týchto
žalôb nie je rovnaký, hoci obidve žaloby vychádzajú z rovnakého skutkového základu. Pre pochopenie

tohto vzťahu je potrebné si uvedomiť aj to, že predmet akejkoľvek žaloby tvoria dve zložky, a to
relevantné skutkové okolnosti (skutkový základ) a žalobný návrh (petit). Tento pohľad na predmet žaloby
sa v podstate nezmenil, rovnako ho vnímala predvojnová, ako aj povojnová doktrína. Takisto platí,
že právoplatnosť nadobúda len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie (§ 228 ods. 1 CSP). Žalobcovia
1/, 2/ a 3/ za nesprávne považovali tie závery, ktoré vychádzali z toho, že na základe oboch žalôb

je rozhodované o totožnom práve alebo totožnom právnom vzťahu. Tieto závery preferujú kritérium
totožnosti skutkových okolností a zastierajú kritérium totožnosti žalobného návrhu. Platí, že otázka, ktorá
sa v konaní o plnenie riešila len ako prejudiciálna, nemôže vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Dvořák
tento prístup označuje ako "zvláštne riešenie", ktoré je neorganickým zásahom do celkovej koncepcie
právnej úpravy. Preto nemožno súhlasiť s riešením súdnej praxe. To, či je určovacia žaloba podaná

po skončení konania o plnenie prípustná, možno vyhodnotiť posúdením toho, či je na určení naliehavý
právny záujem. Teda vyhodnotením toho, či žalobca rozsudok potrebuje a či je spôsobilý odstrániť jeho
právnu neistotu. Napríklad v prípade posudzovania prípustnosti určovacej žaloby, ak má byť rozhodnutie
o nej podkladom na zápis práva do registra, môže byť táto žaloba prípustná, pretože na určení je
naliehavý právny záujem, teda na základe všeobecného kritéria, nie preto, že ide o zápis práva do tohto

registra (kazuistické kritérium). Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ opakovane poukázali na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 31Cdo/2740/2012 zo dňa 25.06.2014.

4.3. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade, keď nárok bol priznaný
platobnýmrozkazompodľazákonaoupomínacomkonaní,nemožnosubsumovaťpodľaužšiehovýkladu

pod žaloby na plnenie, bolo možné by tento judikát aplikovať, ak by sa rozhodlo v danej veci rozsudkom,
kde v rámci konania by sa skúmal obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy. Týmto rozhodnutím
bolo žalobcom 1/, 2/ a 3/ odopreté právo na spravodlivosť, ako aj na prejednanie veci nestranným
a nezávislým súdom. Predmet žaloby bol nasmerovaný na preukázanie neprijateľných podmienokspotrebiteľskej zmluvy, a na základe toho žalobcovia požadovali určenie, že daná zmluva je bez úrokov
a bez poplatkov, čo by značným spôsobom ovplyvnilo vymáhaný nárok, a teda jeho oprávnenosť a
zákonnosť. Opätovne žalobcovia 1/, 2/ a 3/ uviedli, že platobný rozkaz, bol vyšším súdnym úradníkom

vydaný v rozpore so zákonom, keďže podľa § 3 ods. 5 písm. d), nie je návrh prípustný, ak sa uplatňujú
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú a veriteľ
postupoval v rozpore so zákonom a použil nekalú obchodnú taktiku, ak v návrhu na vydanie platobného
rozkazu neoznačil, že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného, keďže
v upomínacom konaní vyšší súdny úradník ako otázku predbežnú neriešil platnosť, resp. neplatnosť

úverovej zmluvy, resp. jej určenie, že je bez poplatkov a bezúročná, a preto je z tohto pohľadu prípustná,
nakoľko sa nejdená o rovnaký žalobný petit. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa nedomáhali plnenia ale určenia, že
zmluva, na podklade ktorej sa domáha zaplatenia dlžnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, je bezúročná
a bez poplatkov a bez tohto určenia nemôžu žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko, ak by súd vyslovil, že zmluva je bezúročná, tak by musel žalovaný vydať sumu,
ktorú zaplatili na úrokoch a poplatkoch, resp. túto sumu započítali na istinu, a tak by sa zmenila aj výška

vymáhaného nároku, ktorý je exekvovaný.

5.Kvyjadreniužalobcov1/,2/a3/ savyjadrilžalovaný,ktorýopätovneuviedol,žeodvolaniežalobcov1/,
2/ a 3/ považuje za nedôvodné. V úvode vyjadrenia poukázal na viaceré rozhodnutia, a to na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 129/2017 zo dňa 31.10.2017, nález Ústavného súdu SR sp. zn.

III. ÚS 528/2021 zo dňa 14.12.2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 136/2013 zo dňa
14.05.2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/239/2021 zo dňa 25.10.2023.

5.1. Žalovaný opakovane uviedol, že rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.07.2012 vo veci Banco
Espanol de Crédito, SA c/a Joaquín Calderón Camin, C-618/10 je neaplikovateľný, keďže skutkové a

právne okolnosti identifikovaného prípadu nemožno aplikovať na upomínacie konanie, ktoré je v našom
právnom poriadku upravené v osobitnom zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov. Ďalej mal za to, že rovnako neobstojí ani poukazovanie na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 vo veci C-448/17 a ani na skutočnosť, že platobný rozkaz nevydal sudca.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení

niektorých zákonov priamo pod podmienkou neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu
ukladá povinnosť súdu v upomínacom konaní posúdiť obsah spotrebiteľskej zmluvy, a to vo vzťahu
k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovaný nárok. V
prípade, ak sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore
s právnymi predpismi, a teda aj v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo,

zároveň ustanovuje povinnosť súdu vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote uviedol, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Nemôže byť preto sporné, že zákon nielenže
zveruje právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje
o žalobcovom peňažnom nároku v rámci upomínacieho konania na základe poverenia sudcu vyššiemu
súdnemu úradníkovi, ale zároveň mu ukladá povinnosť posúdiť uplatnený nárok vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy, a to s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu
v nej obsiahnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Navyše, od 01.07.2021 posudzuje odpor
podaný spotrebiteľom miernejšie, t. j. ide o zákonom stanovenú výnimku - vyšší súdny úradník nekladie
také nároky na vecnú stránku odôvodnenia odporu ako v iných prípadoch.

5.2. S poukazom na zákonnú úpravu žalovaný mal za to, že vyšší súdny úradník môže
v upomínacom konaní legitímne konať a rozhodovať v merite veci (prostredníctvom vydania platobného
rozkazu). Od vydania zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
účinného od 01.02.2017 (k dnešnému dňu už takmer 8 rokov) a napriek niekoľkoročnej existencii
rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-448/17 a C-618/10), ktoré boli predmetom odbornej diskusie na

rôznych fórach, doposiaľ nedošlo k zmene relevantnej právnej úpravy a Ústavy SR, v zmysle ktorej by
vyšší súdny úradník nemohol vydať platobný rozkaz
v súdnom (upomínacom) konaní.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP) oprávneným subjektom – žalobcami 1/, 2/ a 3/, v ktorých neprospech bolo napadnutým
uznesením rozhodnuté (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a m) CSP), preskúmal odvolaním
žalobcami 1/, 2/ a 3/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia§ 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom (odvolacom)
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky„).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) je daná v prípade, ak má byť v novom konaní
opätovne prejednávaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Pre posúdenie existencie tejto prekážky nie je rozhodujúce, či osoby vystupujúce v novom

konaní majú rovnaké alebo odlišné procesné postavenie oproti predchádzajúcemu konaniu, teda či
strana, ktorá bola v skoršom konaní v postavení žalobcu, vystupuje v novom konaní opätovne ako
žalobca alebo ako žalovaný, a naopak. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak rovnaký nárok
alebo právny stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z totožných skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený, teda ak má pôvod v tom istom skutkovom základe. Pre posúdenie existencie

prekážky veci právoplatne rozhodnutej nie je rozhodujúce, akým spôsobom súd právne kvalifikoval
skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Táto prekážka je daná aj v prípade, ak bol skutok
v predchádzajúcom konaní právne posúdený nesprávne, neúplne alebo odlišne.

12. Platobný rozkaz je jedným zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej, čo

ho v tomto zmysle činí identickým s inými formami rozhodnutia vo veci samej, ktorým je
rozsudok. Okamihom právoplatnosti sa stáva platobný rozkaz záväzným pre strany a zásadne
nezmeniteľným. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci platobným rozkazom bráni tomu,
aby sa o tej istej veci opätovne konalo a rozhodovalo. Materiálna stránka právoplatnosti
súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia pre všetky sporové

strany. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia
a spôsobuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už
raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Zrušenie právoplatného rozhodnutia, vykazujúce
atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti možno dosiahnuť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

13. V prvom rade k námietke žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorí v odvolaní s poukazom na § 3 ods. 5
písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. uviedli, že ak by okresný súd riadne preskúmal podaný návrh a
spotrebiteľskú zmluvu, musel by návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť ako neprípustný,
odvolací súd uvádza, že žalobca si v konaní sp. zn. 28Up/1575/2023 uplatnil nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy postupom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pričom tomuto

procesnému postupu nebránilo žiadne zákonné ustanovenie. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní bol žalobca pri uplatnení nároku zo spotrebiteľskej zmluvy povinný k návrhu pripojiť
spotrebiteľskú zmluvu vrátane jej príloh a neoddeliteľných súčastí, čo bolo v danom prípade splnené.
Upomínací súd rozhodol len na základe návrhu a listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom
po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na vydanie platobného

rozkazu.

13.1. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že upomínací súd bol pred vydaním platobného
rozkazu povinný z úradnej povinnosti, keďže išlo o spotrebiteľský spor, preskúmať splnenie zákonompredpísaných obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, existenciu prípadných neprijateľných
zmluvných podmienok, ako aj ďalšie právne významné skutočnosti. Samotná absencia výslovného
odôvodnenia týchto otázok v odôvodnení platobného rozkazu neznamená, že skutkový stav tvrdený a

žalobcom osvedčený nebol predmetom súdneho preskúmania, ako to namietali žalobcovia 1/, 2/ a 3/.
Z listinných dôkazov predložených v rámci konania pod sp. zn. 28Up/1575/2023 vyvodil okresný súd
skutkový stav, ktorý považoval za preukázaný, teda súd nemal pochybnosť o skutočnostiach tvrdených
žalobcom v návrhu, preto vo veci samej rozhodol platobným rozkazom bez vyjadrenia žalovaných.
Avšak aj v tomto konaní je zachovaná kontradiktórnosť konania, ktorá umožnila žalovaným, aby proti

platobnému rozkazu podali odpor, v rámci ktorého mali a mohli namietať všetky právne skutočnosti, ktoré
boli predmetom žaloby. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v konaní pod sp. zn. 28Up/1575/2023
podalaprotiplatobnémurozkazužalobkyňa3/odpor,avšakktorýboluznesenímsp.zn.28Up/1575/2023
zo dňa 12.03.2024 odmietnutý z dôvodu, že nebol podaný v súlade s § 11 ods. 2 zákona o upomínacom
konaní. Predmetný platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť voči žalobcovi 1/ dňa 01.12.2023, voči
žalobkyni 2/ dňa 06.12.2023 a voči žalobkyni 3/ dňa 02.04.2024. Platobný rozkaz sa stal právoplatným

a vykonateľným exekučným titulom. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcov
1/, 2/ a 3/ za nedôvodnú.

14. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ a 3/ namietali, že nárok priznaný platobným rozkazom vydaným podľa
zákona o upomínacom konaní nemožno pri užšom výklade subsumovať pod žaloby na plnenie, odvolací

súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti opätovne zdôrazňuje, že platobný rozkaz predstavuje
jednu z foriem meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska jeho povahy a právnych účinkov ide o
rozhodnutie, ktorým sa autoritatívne rozhoduje o uplatnenom nároku, a v tomto smere je porovnateľné
s rozsudkom ako inou formou rozhodnutia vo veci samej.

14.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní sp. zn. 28Up/1575/2023 bolo platobným rozkazom
rozhodnuté o povinnosti plniť, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, takýto výrok tvorí
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe. Odvolací súd tak ako aj okresný
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/100/2001 zo dňa 28.05.2002, podľa
ktorého: ,,Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania

prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Z hľadiska postupu súdu nie je rozhodujúce, či
sa určovacou žalobou žalobca domáha určenia existencie/neexistencie práva alebo určenia neplatnosti
zmluvného dojednania.“ Za rovnaký skutkový základ je pritom potrebné považovať tú skutočnosť, že
predmetom preskúmavania v obidvoch konaniach bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1779497036

zo dňa 21.08.2014, uzatvorená medzi pôvodným veriteľom – G. banka, a.s. a žalobcami 1/, 2/
a predchodcom žalobcu 3/ ako dlžníkmi, za podmienok uvedených v zmluve, pričom tieto podmienky
boli preskúmavané jednak v konaní vedenom pod sp. zn. 28Up/1575/2023, ako aj ich preskúmania
sa opätovne domáhali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
27Csp/29/2024, ktoré konanie je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11CoCsp/16/2025. To

znamená, že aj v prejednávanej veci, pokiaľ sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhajú určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, je potrebné vychádzať z toho, že bez ohľadu na nimi prezentované
skutkové tvrdenia ide o nárok založený na totožnom skutkovom základe, ktorý už bol predmetom
súdneho preskúmania. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcov 1/, 2/ a 3/ za
nedôvodnú.

15. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcov 1/, 2/ a 3/, podľa ktorej vo veci
nerozhodoval sudca a preskúmanie obsahu spotrebiteľskej zmluvy nepatrí do právomoci vyššieho
súdneho úradníka, nakoľko platná právna úprava výslovne umožňuje, aby platobný rozkaz vydal súd,
pričom za súd pri jeho vydaní koná vyšší súdny úradník, ktorého procesné oprávnenie v tomto rozsahu

vyplýva zo zákona.

16. Pokiaľ aj žalobcovia 1/, 2/ a 3/ poukázali na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, odvolací súd konštatuje, že pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu treba
rozumieť takú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách

alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane
v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššiehosúdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na
ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť Civilného sporového poriadku možno pod pojmom
dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky

(k tomu pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, 8Cdo/28/2019, 2Cdo
56/2017, 6Cdo 79/2017, 4Cdo 7/2018). Odhliadnuc od toho však závery súdu prvej inštancie boli vecne
správne.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobcov 1/, 2/ a 3/ voči rozhodnutiu súdu prvej

inštancie vyhodnotil za nedôvodné a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok
vymedzených odvolateľmi v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v celom
rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti
s konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovanému priznal
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V K., dňa 27. januára 2026
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková
člen senátu
(zdôvodučerpaniadovolenkyJUDr.EvaMalíkovánemohlapísomnévyhotovenierozhodnutiapodpísať/

§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu