Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121316338
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6121316338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: Alfa Europan TRANS, s. r. o., so sídlom:
A. XXXX/XX, XXX XX B. C., IČO: 46 176 926, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners,
s. r. o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 42
850,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 10C/25/2021-526 zo dňa 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti úroku z omeškania

a v zamietajúcom výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42 850,70 eura
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 42 850,70 eura od 03.02.2021 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti zostáva výrok I. nezmenený.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 42 850,70 eura spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 42 850,70 eura od

03.02.2021 do zaplatenia a príslušenstvo pohľadávky v sume 687,33 eura do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. Znalcovi Ing. Petrovi Kováčovi,
evidenčné číslo znalca 911750, znalec pre odbor cestná doprava, odvetvie technický stav motorových
vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel priznal voči žalovanému nárok
na odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100% za účasť na pojednávaní dňa 10.10.2022.
Výrokom IV. Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Ulica 1. mája 32, Žilina, číslo
znaleckéhoústavu900020,ÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline,odborcestnádoprava

priznal voči žalovanému nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100%. Výrokom
V. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom VI. rozhodol, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1946
Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 42 850,70 eura
s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 27. 06. 2020 došlo k poškodeniu vozidla BMW 550d nárazomdo stromu po vyhýbacom manévri pred stádom sŕn. Hoci k priamej zrážke so zverou neprišlo, na
vozidle vznikla totálna škoda, ktorú riadne nahlásil žalovanej poisťovni. Žalovaný odmietol vyplatiť
poistné plnenie s argumentom, že poškodenie nevzniklo deklarovaným spôsobom a udalosť je technicky

neprijateľná, čo oprel o vlastný znalecký posudok Ing. Bielika. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný
súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou poisťovňou bola riadne uzavretá
poistná zmluva Moje auto KASKO. Dňa 27. 06. 2020 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vodič BMW
550d v snahe vyhnúť sa zveri strhol riadenie a narazil do stromu. Polícia udalosť vyhodnotila ako
priestupok vodiča (nevenovanie sa vedeniu vozidla) a uložila mu pokutu, poisťovňa odmietla plniť s

tvrdením, že poškodenie nevzniklo deklarovaným spôsobom a poistník uviedol nepravdivé skutočnosti.
Kontrolný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline preskúmal rozpory medzi súkromnými
posudkami strán sporu so záverom, že hoci fotodokumentácia neumožňuje jednoznačne potvrdiť
intenzívne brzdenie, nemožno vylúčiť brzdenie s nižšou intenzitou, ako uvádzal vodič. Podmienka
geometrickejaenergetickejkorešpondenciepoškodeniaspevnouprekážkoubolasplnená,čoznamená,
že náraz do stromu je technicky prijateľný. Súd zdôraznil záver ústavu, že reakcia vodiča v časovej

tiesni 2,8 sekundy je individuálna a nemožno ju hodnotiť ako technicky neprijateľnú len preto, že
nezodpovedá typickému správaniu. Ústav zároveň uviedol, že technické stopy môžu vysvetľovať tak
úmyselné navedenie na prekážku, ako aj snahu odvrátiť kolíziu so zverou, avšak nehodový dej ako
celok nevykazuje zásadné rozpory, ktoré by ho vylučovali ako náhodnú udalosť. Súd sa stotožnil s
týmito závermi a vyhodnotil nehodový dej opísaný žalobcom za preukázaný. V priebehu konania došlo

k postúpeniu pohľadávky na nového žalobcu, spoločnosť Alfa Europan Trans, s. r. o., čo súd pripustil.
Pri určení výšky plnenia súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla 65 146 eur, od ktorej odpočítal
hodnotu vraku 20 040 eur a 5 % spoluúčasť, čím dospel k sume 42 850,70 eura.

1.3 Súdprvejinštanciezaviazalžalovanéhonazaplatenieistinyvovýške42850,70euraspolusúrokom

z omeškania od 03. 02. 2021 poukazujúc na článok 10 bod 2 VPP, keď žalovaný oznámil právnemu
predchodcovi žalobcu ukončenie vyšetrenia poistnej udalosti listom zo dňa 17. 12. 2020, pričom právny
predchodca žalobcu dňa 18. 01. 2021 podal list na reklamáciu a žalovaný je tak v omeškaní s úhradou
poistného plnenia uplynutím 15. dňa odo dňa 18. 01. 2021, teda je v omeškaní nesporne odo dňa 03. 02.
2021. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9% poukazujúc na § 369 ods. 2 Obchodného

zákonníka, prvoinštančný súd vyslovil názor, že v danom prípade je na mieste priznať úrok z omeškania
8 % ročne, pretože z historického prehľadu vývoja sadzby zákonných úrokov z omeškania platných od
03.02.2021 súd zistil, že v danom období bola sadzba zákonných úrokov z omeškania vo výške 8%
ročne, a preto v tejto časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol.

1.4 Poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky
v sume 687,33 eura, a to náklady na trovy znalca. Súd zároveň rozhodol o nároku znalcov na odmenu
za účasť na pojednávaní a vypracovanie kontrolného posudku. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa zásady úspechu vo veci, pričom o ich konkrétnej výške rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu úroku z omeškania podal žalobca odvolanie z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p).

2.1 Žalobca namietal nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku v časti, v ktorej bola jeho žaloba
zamietnutá, pričom tvrdí, že rozhodnutie súdu neobsahuje zrozumiteľné právne aj skutkové zhodnotenie

uplatneného nároku a je v priamom rozpore s procesnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
V žalobe si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 3. februára 2021, pričom
svoju požiadavku opieral o ustanovenia Obchodného zákonníka a príslušné nariadenie vlády upravujúce
sadzby úrokov v obchodnoprávnych vzťahoch. Žalobca argumentoval tým, že podľa zákonných pravidiel
má veriteľ v takýchto vzťahoch právo požadovať úroky vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom z verejne dostupných údajov Národnej
banky Slovenska vyplýva, že v rozhodnom čase bola táto základná sadzba nulová. Súd prvej inštancie
však dospel k záveru, že zákonná sadzba v danom období predstavovala len 8 % ročne, čo žalobca
považuje za skutkový omyl v rozpore s reálnym stavom a verejne publikovanými informáciami o vývojisadzieb. Zároveň žalobca zdôraznil, že súd nijako nevysvetlil zdroj svojich zistení o historickom prehľade
sadzieb. Svoju argumentáciu o správnosti použitia obchodnoprávneho režimu na daný vzťah žalobca
podporil aj odkazmi na ustálenú judikatúru krajských súdov, podľa ktorej sa aj pri zmluvných typoch

upravených v Občianskom zákonníku, ak sú uzatvorené medzi podnikateľmi, ostatné súvisiace práva a
nároky vrátane výšky úrokov z omeškania spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.

2.2 Odvolacím návrhom žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti postupom
podľa ust. § 388 C. s. p. zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na úroky z omeškania podľa žaloby, a

teda vo výške 9% p. a. od 03. 02. 2021 zo sumy 42 850,70 eura (ako žalovanej istiny) až do zaplatenia,
a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok v napadnutej časti považuje za správny a
navrhuje ho potvrdiť.

4. Ďalšie vyjadrenia strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b), f), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s.
p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jehovyhlásením(§219ods.3C.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujedôvodnéarozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

6. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 42 850,70 eura
titulom poistného plnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy od 03. 02. 2021
do zaplatenia aj s príslušenstvom pohľadávky v sume 687, 33 eura a náhradu trov konania. Nárok na
úrok z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy od 03. 02. 2021 do zaplatenia odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný

zákonník“) v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. s tým, že žalovaný je
v omeškaní s úhradou poistného plnenia uplynutím 15 dní odo dňa 18. 01. 2021, teda od 03. 02. 2021.

7. Predmetom odvolacieho konania je s poukazom na rozsah odvolania a odvolateľom uplatnené
odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 8 % z priznanej sumy
42 850,70 eura a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobca síce vo svojom
odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol
nad rozsah priznaného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej istiny, z obsahu odvolania
však vyplýva, že za nesprávne považuje rozhodnutie o priznaní 8% ročného úroku z omeškania,

namiestožalobouuplatneného9%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy42850,70eura,tedaodvolaním
napadnutý je nielen zamietajúci výrok II., ale aj výrok I. napadnutého rozsudku v časti úroku z omeškania
z priznanej istiny. Predmetom odvolacieho prieskumu je teda posúdenie správnosti rozhodnutia o výške
úroku z omeškania z priznanej istiny (výrok I. v časti úroku z omeškania a zamietajúci výrok II.).

8. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

12. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

14. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa

sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

15. Súd prvej inštancie konštatoval nespornosť skutočnosti, že žalovaný je v omeškaní s poistným

plnením odo dňa 03. 02. 2021. Pri určení výšky úrokov z omeškania citoval ustanovenia § 517 ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poukázal súčasne aj na
ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, s tým, že podľa tohto zákonného ustanovenia žalobca
žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 %. Ďalej súd vyslovil svoj názor, že v danom prípade je na
mieste priznať úrok z omeškania 8 % ročne, pretože z historického prehľadu vývoja sadzby zákonných

úrokov z omeškania platných od 03. 02. 2021 zistil, že v danom období bola sadzba zákonných úrokov z
omeškania vo výške 8 % ročne, a preto v tejto časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol. Uvedený
názor, resp. úvaha súdu prvej inštancie je v tejto časti zmätočná.

16. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v období 18. 09. 2019 až 26. 07. 2022 bola

hodnota základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,00 %. Táto hodnota teda bola rovnaká
jednak k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania (§ 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z. z.), jednak k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením (§ 1 ods. 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie
výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z ktorého zákonného ustanovenia vychádzal pri

určení výšky úrokov z omeškania, je možné dôjsť k záveru, že aplikoval citované ustanovenia § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, keď úroky z omeškania určil vo výške 8
% ročne (sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych

bodov – teda 0,00 + 8). Nie je však zrejmé, akou úvahou a na základe akých právnych noriem súd
prvej inštancie dospel k záveru o tom, že „z historického prehľadu vývoja sadzby zákonných úrokov
z omeškania platných od 03.02.2021 zistil, že v danom období bola sadzba zákonných úrokov z
omeškania vo výške 8% ročne a je preto na mieste priznať úrok z omeškania 8 % ročne.“ Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo súd neaplikoval ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia

vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým žalobca právne svoj nárok odôvodnil a ktoré umožňuje žalobcovi
ako veriteľovi, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 (v danom prípade
teda namiesto úrokov z omeškania vo výške 8 %), požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej
o deväť percentuálnych bodov (teda úrokov z omeškania vo výške 0,00 + 9 = 9 %).

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a prvoinštančného rozhodnutia v napadnutej časti
s poukazom na uvedené skutočnosti konštatuje dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, podľa ktorých
je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 C. s.p., keď z neho nevyplýva právne ani skutkové hodnotenie žalovaného nároku na úroky z omeškania
a žalobcovi nie je zrejmé, prečo nebol v tejto časti so žalobou úspešný. Odvolacie dôvody uplatnené
žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p. sú preto dané, pretože nedostatočným

odôvodnením svojho rozhodnutia súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces,
pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádzalo aj z nesprávneho (nejasného)
právneho posúdenia veci, ako je podrobnejšie uvedené v predchádzajúcom odseku. Odvolací súd sa
ďalšími odvolacími námietkami žalobcu z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, pretože za postačujúce
považoval preskúmanie odvolania v uvedenom rozsahu.

18. V preskúmavanej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie prvoinštančného rozsudku
v napadnutom rozsahu, pretože rozhodnutie o výške úrokov z omeškania nie je vecne správne, nie sú
dané ani dôvody pre zrušenie rozhodnutia, taxatívne vymenované v ustanovení § 389 C. s. p..

19. Podľa ustanovenia § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné v napadnutej časti úrokov z omeškania, ktorý v tejto
časti nie je vecne správny, zmeniť postupom podľa § 388 C. s. p. a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi z priznanej sumy 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 42 850,70 eura od 03.02.2021 do

zaplatenia.VozvyšnejčastizostávavýrokI.nezmenený.Odvolacísúdvychádzalztoho,žezákonodarca
priznáva veriteľovi – v tomto prípade žalobcovi oprávnenie požadovať úroky v zmysle citovaného
ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. K prvému dňu
omeškania – ku dňu 03. 02. 2021 mala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,00 %, zvýšenie

o 9 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku úrokov z omeškania vo výške 9 %. Takejto výšky
úrokov z omeškania sa žalobca domáhal, pričom z obsahu spisu vyplýva, že k samotnej výške úrokov
z omeškania sa žalovaný v priebehu prvoinštančného konania nevyjadril a odvolací súd nevzhľadal
dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania v žalobcom navrhovanej výške, keď mu takúto výšku úrokov
z omeškania zákonodarca v citovanom ustanovení§ 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

priznáva.

21. K námietke žalovaného vznesenej v prvoinštančnom konaní, podľa ktorej sa na poistenie vzťahujú
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je preto dôvod vychádzať z ustanovení o omeškaní
s plnením dlhu v obchodnoprávnych vzťahoch, sa prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevyjadril. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. uvádza nasledovné:

22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

24. Je nesporné, že v prípade strán sporu (aj v prípade právneho predchodcu žalobcu v preskúmavanej
veci) ide o podnikateľov, teda o osoby uvedené v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je tiež zrejmé,
že v hlave II Obchodného zákonníka poistná zmluva ako zmluvný typ nie je upravená; poistná zmluva
uzatvorená medzi žalovaným ako poisťovateľom a právnym predchodcom žalobcu ako poistníkom dňa

16. 11. 2018 sa preto riadi ustanoveniami §§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania
však nie sú obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, ide o záväzkový právny vzťah existujúci popri
hlavnom peňažnom záväzku, ktorý je samostatne upravený v Občianskom zákonníku (§ 517 ods. 2) aj
v Obchodnom zákonníku (§ 369). Z uvedeného a s poukazom na citované ustanovenie § 261 ods. 9
Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa spravujú len tie zmluvné

právne vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, úroky z omeškania
však nie sú takýmto právnym vzťahom. Obchodný zákonník úpravu tohto právneho vzťahu obsahuje v
ustanoveniach § 369 ods. 1, 2, citované ustanovenia je preto potrebné aplikovať aj v predmetnom spore.25. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

26. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

27. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu uplatnenej žaloby, úspešný bol v celom rozsahu aj
v odvolacom konaní, poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. mu preto
patrí plná náhrada trov konania prvoinštančného aj odvolacieho konania.

29. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).