Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325201928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921
01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r.
o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/49/2025-62 zo dňa 19.
septembra 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnú súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 800 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Vychádzal zo zistenia, že v základnom konaní Okresný súd Humenné rozsudkom sp.
zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025, ktoré nadobudli právoplatnosť 02.07.2025, rozhodol o
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle § 3 odsek 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa uplatnila nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za
porušenie jej spotrebiteľských práv konštatovaných v základnom konaní. V danej právnej veci mal

súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že v základnom konaní boli štyri zmluvné podmienky
vyhlásené za neprijateľné, ktoré boli spôsobilé privodiť nerovnováhu v právnom postavení strán konania
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa - dlžníka. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom
toho, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú nepreukázala, táto nie je právne významná. Ujma vzmysle ustanovenia § 3 odsek 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným
znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva žalobcu došlo. Za daného stavu s ohľadom

na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného je nárok žalobkyne na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia dôvodný aj vzhľadom na intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa. V tejto
súvislosti uviedol, že v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha
voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné
vychádzať z povinnosti žalobkyne tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu

primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobkyňa však nárok na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila svojou úspešnosťou v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a tým, že si uplatnila satisfakciu za porušenie jej práva ako spotrebiteľa,
ktoré bola nútená brániť. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná
povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.
Súdprvejinštanciepriurčenívýškyuplatnenéhonárokuzohľadnilajuplatňovanúvýšku(800eur)apočet

neprijateľných zmluvných podmienok (4 podmienky). V danom prípade mal súd prvej inštancie za to,
že 200 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovaná použila v spotrebiteľskej zmluve,
je primerané. Súd prvej inštancie teda priznal žalobkyni 800 eur s poukazom na všetky okolnosti. Túto
sumu považuje súd za primeranú výšku finančného zadosťučinenia.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predpokladom toho,
aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú
porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu.
Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym

spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. Ďalšou podmienkou, ktorú je
potrebnévzmyslezákonnéhoustanovenia§3odsek5Zákonaoochranespotrebiteľasplniťjeporušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Nestačí len samotné
porušenie zákona č. 250/2007 Z.z., ale súčasne aj porušenie práv alebo povinností ustanovených inými
predpismi. Žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti

žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Obmedzila sa len na konštatovanie, že uzatvorená úverová zmluva
nemá náležitosti podľa § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo však
nemožno považovať za porušenie práv a povinností, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa,
nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula len výhoda, že poskytnutý úver je pre neho bezúročný
a bez poplatkov. Žalobkyni preto žiadna ujma reálne nevznikla. Naopak ujmu to predstavovalo pre

žalovaného, lebo prišiel o zisk, ktorý mal pri uzatvorení zmluvy dojednaný. Pokiaľ ide o neprijateľné
zmluvné podmienky, všetky boli už opakovane predtým niekoľkokrát vyhlásené za neprijateľné a neboli
voči žalobkyni nikdy aplikované. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané
ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, zastávame názor, že výklad právnej normy § 3 odsek
5 zákona č. 250/2007 Z.z. nie je správne aplikovaný. Pokiaľ aj súd v predchádzajúcom rozsudku

vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyni mohla potenciálne vzniknúť len
ujma za zaplatené úroky (na ktoré sa však pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa slobodne a vážne
zaviazal). Táto „ujma“ mu už bola nahradená plnením na základe rozsudku v konaní vedenom pod
sp.zn. 6Csp/41/2024, vrátane úhrady úrokov z omeškania. Iná ujma žalobkyni nevznikla, v ju žalobe
neuviedla, ani inak nešpecifikovala. Je preto nedôvodné a neadekvátne zamieňať inštitút bezdôvodného

obohatenia s inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia. Pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo
navýšenéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniabysazposkytovaniaúverovstalapríjmováčinnosť
pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Je potrebné poukázať na to, že
účelom a zmyslom ustanovenia § 3 odsek 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa
za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv

a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že
dodávateľ porušil svoje povinnosti. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže ani v zmysle vyššie
citovaných rozhodnutí slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V princípe
by to znamenalo, že za jedno nedodržanie náležitostí úverovej zmluvy by bol žalovaný postihnutý
dvakrát - rozhodnutím o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a priznaním primeraného

finančného zadosťučinenia, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenianemôžeslúžiťnafinančnéobohateniesažalobkyneresp.nakompenzáciujejmajetkovej
škody. V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobkyňa
doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo preňu dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia v
hodnote 800 eur a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom jeho
jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť žaloby, pretože žalovaný si nepriznáva pochybenie
a porušenie spotrebiteľských noriem a mojich práv, čo len odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby
s poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Napokon súdu je

z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje
spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek početným rozsudkom vydaných proti
žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov
obohacovať. V konaní žalobkyňa dostatočne, určito a zrozumiteľne poukázala nielen na dôvodnosť
základu nároku na PFZ, ale aj čo do súdom priznanej výšky. Vzhľadom na priebeh či už tzv. základného
konania, ako aj štádium tohto konania o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, poukazuje

najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem. V súdnom konaní
sa musela zaktivizovať, vyhľadať advokáta a vec s ním prejednať, pričom advokát musel podať
relevantnú žalobu a podania. Práve zo strany žalovaného sa jedná o mimoriadne závažné porušenie
spotrebiteľských práv a povinností. Porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj majetkový
charakter.

6. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva je z
roku2017.Anijudikatúrasúdovohľadnenáležitostíúverovýchzmlúvnebolatakározsiahlaakovdnešnej
dobe a súdy vyhodnocovali náležitosti úverových zmlúv uzatvorených so žalovaným ako korektné a
v súlade so zákonným znením. Žalovaný vždy a vo vlastnom záujme (v záujme eliminácie súdnych

sporov a tiež bezproblémového splácania poskytnutých úverov) flexibilne reaguje na požiadavky súdov
a všetky vytýkané nedostatky aktívne a obratom do svojich zmluvných vzťahov implementuje. Ak by aj v
danom prípade mal vedomosť o akýchkoľvek nedostatkoch tej-ktorej zmluvy, nápravu by bezodkladne
realizoval. V prejednávanom prípade teda jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného
bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobkyni úver, za ktorý

požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobkyne zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný
úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný výlučne on
sám a nie žalobkyňa ako klient. Vyplatením okresným súdom priznanej výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, by prišlo k nedôvodnému a nepreukázanému obohateniu sa žalobkyne, čo určite nemá
oporu v obsahu, cieľoch a úmysle zákonodarcu platne prijatých noriem. Žalovaný má za to, že už

rozhodnutie o povinnosti uhradiť bezdôvodné obohatenie (pôvodné konanie) má dostatočný sankčný
charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko žalovaného sankcionoval vo viacerých
smeroch (bližšie špecifikované vo vyjadrení žalobcu zo dňa 22.08.2025).

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola
dňa 09.08.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Dňa 07.06.2024 bola zo strany žalobkyne podaná
žaloba o určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

(ďalej len „základné konanie“). Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 6Csp/41/2024-103 zo dňa
31.10.2024 určil, že úver zo Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.449,32 eura s príslušenstvom. Rozhodol
o neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok. O odvolaní žalovaného voči výroku o vyhlásení úveru
za bezúročný a bez poplatkov a voči výroku o uložení povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie rozhodol

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 7CoCsp/4/2025-144 zo dňa 10.06.2025 tak,
že rozsudok v napadnutej časti potvrdil.9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Žalovaný v podanom odvolaní v prvom rade namietol nesplnenie podmienok (uvedených v §
3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa) predpokladaných pre priznanie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Namietal, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné

zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto
situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu, pričom podľa jeho názoru spotrebiteľove
práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom
poškodené. Taktiež namietal, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný
práva alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť.

11. Odvolací súd uvádza, že základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,

napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku
určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo
k porušeniu spotrebiteľského práva, a preto si uplatňuje finančné zadosťučinenie, v prípade úspechu
jej toto bude priznané (za preukázania všetkých rozhodujúcich podmienok) a v prípade nepreukázania

tvrdeného porušenia, teda neúspechu spotrebiteľa, musí byť zákonite aj tento nárok zamietnutý.
V prejednávanom prípade žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv pred súdom voči
žalovanému a to určením úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov,
úspešným uplatnením práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyslovením neprijateľnosti štyroch
zmluvných podmienok (v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Csp/41/2024 v

spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7CoCsp/04/2025).

12. Žalobkyňa v žalobe jasne poukázala na rozsudky vydané v základnom konaní, ktoré k podanej
žalobe v tomto súdnom konaní pripojila. Uviedla, že porušenie jej spotrebiteľských práv bola nútená
brániť v danom základnom konaní.

13. Z pripojených rozsudkov vydaných v základnom konaní vyplýva, že konajúci súd vyhodnotil
poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosti veriteľa
vyplývajúce z § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., teda nekonal pri poskytovaní úveru s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. V dôsledku hrubého porušenia vyššie

uvedenej povinnosti, žalovanému vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 4.500 eur, pričom
žalovaným prijaté plnenie nad rámec tejto istiny predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu. Preto
konajúci súd v základnom konaní rozhodol aj o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni čiastku 1.449,32
eur titulom bezdôvodného obohatenia. V základnom konaní taktiež konajúci súd vyhlásil 4 zmluvné
podmienky nachádzajúce sa v Zmluve o úvere za neprijateľné, a to z dôvodov uvedených v § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

14. Z vyššie uvedených záverov prijatých v základnom konaní (iniciovanom žalobkyňou) tak
jednoznačne vyplývajú konkrétne nároky žalobkyne vyplývajúce z porušenia jej spotrebiteľských práv
ako aj vyplývajúce z porušenia povinností žalovaného ako dodávateľa.

15. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovaného, že zmluvné podmienky, ktoré boli
v základnom konaní vyhlásené za neprijateľné, neboli voči žalobkyni nikdy aplikované. V základnom
konaní boli vyhlásené za neprijateľné bez ohľadu na to, či boli voči žalobkyni ako spotrebiteľkeuplatňované alebo nie. Bez ohľadu na pripomienku žalovaného, že v čase uzatvárania Zmluvy o
úvere nebola judikatúra súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv taká rozsiahla ako v dnešnej dobe,
konajúci súd v základnom konaní posudzoval Zmluvu o úvere v zmysle príslušných právnych predpisov,

účinných v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené tvrdenie žalovaného preto považuje odvolací súd pre
prejednávanú vec za irelevantné.

16. Rovnako irelevantné je aj tvrdenie žalovaného o neexistencii reálnej ujmy na strane žalobkyne,
nakoľko táto nie je kvalifikačným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v

zmysle ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako už odvolací súd uviedol, žalobkyňa
si v základnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojich práv (resp. porušenie povinností žalovaného)
voči žalovanému a teda má právo na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, ako osobe
zodpovednej za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a
osobitnými predpismi (Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z.).

17. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného spočívajúcu v porušení zásady ne bis
in idem. Predmetom tohto súdneho konania je rozhodovanie o nároku žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie. Ide o osobitné súdne konanie, v ktorom súd posudzuje, či sú splnené podmienky
uvedené v ustanovení § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetom základného konania bolo
určenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle zákona

č. 129/2010 Z.z.), uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (v zmysle Občianskeho
zákonníka) a vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (v zmysle Občianskeho zákonníka,
Civilného sporového poriadku a Zákona o ochrane spotrebiteľa). Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, teda strata práva veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov z úveru predstavovalo dôsledok
toho, že žalovaný ako dodávateľ porušil svoje zákonné povinnosti v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z.. Nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie predstavuje zákonný nárok spotrebiteľa,
ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa
je predovšetkým sankcionovať dodávateľa za porušenie právnych predpisov a zároveň odradiť ho od
opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Inštitút primeraného zadosťučinenia možno v jednoduchosti

formulovať ako nástroj na odstránenie ujmy imateriálneho charakteru, pričom uplatnením tohto nároku
nemožno obchádzať a ani nahrádzať ostatné zákonné spôsoby vedúce k odstráneniu materiálnej ujmy.
Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu,
ani obnovu pôvodného stavu (ujmu v osobnej sfére postihnutého totiž pre jej povahu nemožno ani
obnoviť, ani v peniazoch presne ohodnotiť a vyčísliť), ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv.

zadosťučinenie, satisfakciu) (k tomu pozri LAZAR, J. a kol. Základy občianskeho hmotného práva. 2.
vydanie, 2. zväzok. Bratislava : Iura Edition, 2004, s. 557). Jedná sa o diametrálne odlišný nárok,
posudzovaný podľa odlišných právnych predpisov ako aj na základe iných skutkových okolností než
tomu bolo v základnom konaní.

18.Zhľadiskavýškypriznávanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusíodôvodneniepriznanej
výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba
vychádzaťzozávažnostiporušeniapráv,povinností,zokolnostítaknastranežalobcuakoajžalovaného,
okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia

nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale
v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové

okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.
júna 2022, sp. zn. 7 Cdo 92/2021).

19. Z odôvodnenia súdnych rozhodnutí vydaných v základnom konaní vyplýva, že žalovaný ako
dodávateľ hrubo porušil povinnosti vyplývajúce z § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., teda nekonal

pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z
uvedeného dôvodu konajúci súd vyhlásil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko sa
žalovaný bezdôvodne obohatil, teda prijal zo strany žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu, súd v
základnom konaní rozhodol aj o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni čiastku 1.449,32 eura titulombezdôvodného obohatenia. V základnom konaní tiež konajúci súd dospel k záveru o potrebe vyhlásenia
štyroch zmluvných podmienok za neprijateľné.

20. Vzhľadom vyššie uvedenú na závažnosť porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa a závažnosť
porušenia povinnosti žalovaného ako dodávateľa má odvolací súd zato, že priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur je primeraná. Uvedená suma nepredstavuje finančné
obohatenie sa žalobkyne, ale vzhľadom na závažnosť skutkových okolností predstavuje účinný a
odradzujúci prostriedok ochrany spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.s.p.).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).