Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211825
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124211825.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/58/2024

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. D., právne zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, advokát, so sídlom:
Štúrovo námestie 121, Trenčín, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. F. XXX/X, E.,
právne zastúpený: JUDr. Jana Kouřimová, advokátka, so sídlom: Dlhé Hony 1162/20, Trenčín, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

15C/58/2024
I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

15C/58/2024
1.Žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2024 v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením zo dňa
09.01.2025 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností -
pozemkov KN C parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XXX/X, výmera
XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela
č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXX/X, výmera

XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavby – rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na pozemku KN C parcela č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. D. (ďalej aj ako „sporné
nehnuteľnosti“, či „sporné pozemky“).
2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemkov KN C parcela č. XXX/
X, výmera XXXX m2, záhrada, parcela č. XXX/X, výmera XXXX m2, záhrada a parcela č. XXX/X, výmera
XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli pôvodne evidované na liste vlastníctva č. XX, k. ú. F. D.
a rodinného domu súp. č. XXX, ktorý nebol evidovaný v katastri nehnuteľností. Geometrickým plánom

č. XXXXXXXX-XX-XX na oddelenie parciel a zameranie rodinného domu boli z týchto parciel vytvorené
nové parcely č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, č. XXX/XX, výmera XXX m2, druh
pozemku záhrada, č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, č. XXX/X, výmera XXX m2,
druh pozemku záhrada, č. XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, č. XXX/X, výmera XXX
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie. Žalovaný ako kupujúci so žalobcom ako predávajúcim uzatvorili dňa 28.09.2022
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam- pozemky KN C

parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh
pozemkuzáhrada,parcelač.XXX/X,výmeraXXXm2,druhpozemkuzáhrada,parcelač.XXX/X,výmera
XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a parcela č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba– rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN C parcela č. XXX/X za kúpnu cenu XXX.XXX,-
eur. Vlastnícke právo na základe uvedenej zmluvy bolo do katastra nehnuteľností zavkladované pod
č. V – XXXX/XX. V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, evidované na liste

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. D.. Predaj nehnuteľnosti zabezpečovala spoločnosť LK REALITY s.r.o.,
v zastúpení H. G., ktorej žalobcu bez akýchkoľvek pochybností dôveroval, nakoľko sa k osobe žalobcu
správala ústretovo a umožnila mu o.i. na adresu jej trvalého pobytu nahlásiť po predaji nehnuteľnosti
trvalé bydlisko, nakoľko žalovaný vyžadoval odhlásenie žalobcu z trvalého bydliska na predávanej
nehnuteľnosti. Po zoznámení žalobcu so žalovaným sa dohodli, že zatiaľ dôjde k odpredaji len rodinného

domu, nakoľko žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov a až keď bude mať ďalšie finančné
prostriedky, dôjde následne k odpredaju aj pozemkov. Kúpnu zmluvu žalobca podpisoval na Obecnom
úrade v E. D. a zmluva mu bola predložená p. G. s tým, že mu oznámila, že ju nemusí čítať, nakoľko je to
tak, ako sa dohodli. Bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy bola zo strany žalobcu podpísaná záložná
zmluva v D. D. v E. za účelom zabezpečenia hypotekárneho úveru pre žalovaného, a to opätovne v
prítomnosti p. G.. Opätovne bola žalobcovi k podpisu predložená len posledná strana záložnej zmluvy.

Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj časy. Kúpna zmluva bola podpísaná v čase 08:10 hod., následne
nasledoval presun z Trenčianskych Stankoviec do D. D. v E. a podpísanie záložných zmlúv a po
presune zo Slovenskej sporiteľne na Klientske centrum Okresného úradu E. bol už v čase 09:22 hod.
podaný návrh na vklad záložného práva a v čase 09:23 hod. podaný návrh na vklad vlastníckeho práva.
Všetky úkony zabezpečovala p. G. a to vrátane podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností,

pričom žalobcovi nezostal ani jeden zmluvný dokument. Následne došlo k niekoľkým incidentom medzi
žalobcom a žalovaným ako aj s osobami, ktoré vypratávali pozemky, ktoré boli okolo domu. Tieto
incidenty spočívali v tom, že v rámci nich bolo žalobcovi oznámené, aby pozemky opustil, pretože
tam nemá čo hľadať a stojí na cudzích pozemkoch. Až vtedy si žalobca uvedomil niektoré veci, ako
keď sa ho napr. pýtal znalec, ktorý bol ohodnocovať dom, prečo predáva nehnuteľnosť tak pod cenu,

prečo nemal až do leta 2023 kúpnu zmluvu, ktorú mu p. G. sľubovala, že ju donesie. Nikdy by žalobca
nepredal rodinný dom, ktorý má rozlohu cez XXX m2 úžitkovej plochy a pozemky o rozlohe XXXX
m2 iba za cenu XXX.XXX,- eur a ešte takým spôsobom, aby si zamedzil prístup k ďalším pozemkom
v jeho vlastníctve. Už v minulosti v roku 2021 odpredal žalobca jeden zo svojich pozemkov parcelu
č. XXX/X, výmera XXXX m2, a to za cenu XX,- Eur/1 m2. Ak by sa vychádzalo z kúpnej ceny pri

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby, hodnota pozemkov predstavuje sumu XXX.XXX,- eur a
teda hodnota rodinného domu by potom bola XXX.XXX,- eur, a to vzhľadom na jeho úžitkovú plochu
veľmi nízka. Podľa čl. III. ods. 3 Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci je oprávnený
odstúpiťodzmluvy,pokiaľkupujúciporušípovinnosťpodľačl.III.bod1azakéhokoľvekdôvodunezaplatí
kúpnu cenu podľa podmienok dojednaných v tejto zmluve. Žalovaný požiadal žalobcu, aby mu časť

kúpnej ceny v sume XX.XXX,- eur poskytol na rekonštrukciu rodinného domu z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov. Žalobca dňa 02.10.2022 previedol požadovanú sumu, ktorá bola následne
dňa 06.10.2022 vrátená z dôvodu nesprávne smerovanej platby. Žalovaný však oznámil žalobcovi, že
potrebuje tieto finančné prostriedky v hotovosti a tak dňa 19.10.2022 žalobca vybral zo svojho účtu v
prítomnosti žalovaného sumu XX.XXX,- eur a túto bezprostredne žalovanému odovzdal. Žalobca dňa

14.06.2024 písomne žalovanému oznámil, že od kúpnej zmluvy odstupuje, na čo žalovaný do podania
žaloby žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca ma za to, že došlo k zneužitiu jeho vysokého veku a
neznalosti slovenského jazyka, čím bol úmyselne uvedený do omylu pri predaji nehnuteľností. Nikdy
by nepredal svoj dom s priľahlými pozemkami za sumu XXX.XXX,- eur, resp. po odpočítaní odmeny
sprostredkovateľa za sumu XXX.XXX,- eur. Uvedená suma nie je akceptovateľná nakoľko, čo sa týka

samotného rodinného domu, napriek tomu, že nebolo vydané súpisné číslo, jedná sa o nadštandardne
veľký rodinný dom (trojpodlažný, so zastavanou plochou 15x18 a úžitkovou plochou XXX m2), ktorého
hodnota by zodpovedala vyššie uvedenej kúpnej cene bez priľahlých pozemkov. Preto pri predaji domu
bol vyslovený súhlas s kúpnou cenou s tým, že priľahlé pozemky budú odpredané, až keď bude mať
kupujúci finančné prostriedky. Žalovaný kúpnou zmluvou získal vlastníctvo pozemkov o celkovej výmere

2098m2. V súčasnej dobe, resp. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pri hodnote stavebných pozemkov v
TrenčianskychStankovciachod100,-eur/1m2ideohodnotuvovýške209.800,-eur.Tedažalovanýtým,
že bol žalobca úmyselne uvedený do omylu, získal do vlastníctva nehnuteľnosti v cene cca 450.000,-
eur za podstatne nižšiu kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve. Súčasne mal žalobca za to, že vrátenie
časti kúpnej ceny v sume XX.XXX,- eur možno považovať za nevyplatenie celej kúpnej ceny a teda

žalobca má v zmysle čl III. ods. 3 kúpnej zmluvy možnosť od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo aj uskutočnil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu a zmätočnosť
žaloby, keď na jednej strane žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil a na druhej strane tvrdí, že táto jeneplatná.Odstúpiťpritommožnolenodplatnejzmluvy. Odstúpenímodnejtakžalobca považovalkúpnu
zmluvu za platnú. Žalovaný zároveň považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, nakoľko dôvody,
ktoré žalobca v ňom uvádzal, nie sú pravdivé, čo žalobcovi oznámil listom zo dňa 26.07.2024. Odpoveď

bola žalobcovi doručená prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 31.07.2024. Tvrdenie žalobcu,
že nevie po slovensky, je absurdné, pretože po celú dobu od predzmluvných jednaní, počas uzatvárania
zmluvy ako aj následne po jej uzavretí (nakoľko žalobca a žalovaný spolu susedia a teda sa niekoľkokrát
stretli) komunikoval v slovenskom jazyku bez akýchkoľvek náznakov, ktoré by vyvolávali pochybnosti o
tom, či žalobca rozumie slovenskému jazyku a to nielen slovom ale aj písmom. Ani nie je zrejmé, z akého

dôvodu by nemal vedieť po slovensky, nakoľko je slovenským štátnym občanom. Nie je ani zrejmé, aký
vplyv mal mať na uzavretie zmluvy vek žalobcu. Žalobca stavia dom, kúpil si auto, na ktorom sám jazdí.
Je zrejmé, že sa jedná o aktívneho človeka, ktorého vek žiadnym spôsobom neobmedzuje – minimálne
nie pri predaji nehnuteľností a uzatváraní zmlúv. Taktiež podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu,
že by nikdy nepredal dom za sumu 258 000,- eur. Žalobca od samého začiatku (ešte pred kontaktom
so žalovaným) nehnuteľnosti inzeroval ako „dom na bývanie s obrovským pozemkom“, „RD vhodný na

podnikanie, pozemok 1980m2“ a to za sumu XXX XXX,- eur vo viacerých realitných kanceláriách (B10,
LK REALITY). Obsahom inzerátu bola uvádzaná nielen veľkorysá rozloha rodinného domu viac ako
XXXXX, ale aj nadštandardný pozemok viac ako 1924m2. Teda od počiatku žalobca ako predávajúci
poukazoval jednak na veľkosť domu ako aj na veľkosť pozemkov a je teda zrejmé, že nepredával
len dom, ale aj pozemky. Je minimálne zvláštne, že žalobca teraz tvrdí, že by nehnuteľnosti nikdy

nepredal za 258.000,- eur, keď ten istý rodinný dom s tými istými priľahlými pozemkami bol ochotný
predať za 222.000,- eur. Žalovaný kúpil od žalobcu nehnuteľnosti ešte za vyššiu sumu, ako vôbec boli
inzerované.Užzospomínanýchinzerátovjejasné,čomalžalobcavúmyslepredať,čoponúkalnapredaj
a tiež za koľko. Tvrdenie, že žalobca bol v domnení, že predáva len rodinný dom, lebo žalovaný nemal
peniaze, neobstojí ani s poukazom na skutočnosť, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti v rozsahu

80% financoval z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou,
a.s., ktorá má k nim z tohto dôvodu záložné právo. Banka by nikdy neposkytla úver na financovanie
nehnuteľnosti – rodinného domu, ak by predmetom kúpnej zmluvy nebol aj prevod vlastníckeho práva
k pozemku pod samotným rodinným domom a k pozemkom tvoriacim prístup k nemu. Okrem toho
poskytnutie úveru podlieha určitému procesu, kedy je potrebná súčinnosť aj samotného predávajúceho

a teda aj z dôvodu existencie záložnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zapísanej na LV č. XXXX v časti
C: Ťarchy pod zm.č. XXX/XX, XXX/XX si musel byť žalobca vedomý, čo je predmetom zálohu a logicky
teda aj samotného prevodu vlastníckeho práva, nakoľko túto záložnú zmluvu ako účastník podpísal.
Nehnuteľnosti boli inzerované vo viacerých realitných kanceláriách, pričom vo všetkých bol inzerovaný
vždy rodinný dom spolu s pozemkami za sumu XXX XXX,- eur. Ďalej tiež žalobca sám zadával geodetovi

zameranie nehnuteľností a vypracovanie geometrického plánu, práve za účelom predaja nehnuteľností,
čo vyplýva aj z kúpnej zmluvy aj z LV XXXX, nakoľko až následne po zapísaní tohto geometrického plánu
došlo k samotnému uzavretiu zmluvy. Okrem uvedeného, pre každého priemerne reálne zmýšľajúceho
človeka, by kúpa domu bez pozemkov, cez ktoré je k nemu jediný možný prístup a dokonca bez pozemku
pod samotným domom, by podľa žalovaného postrádala akúkoľvek logiku. Nie je pravdou, že by žalobca

zmluvu nečítal, po celý čas vedel, čo je predmetom kúpnej zmluvy, sám bol jej zmluvnou stranou a
zmluva bola uzavretá po predchádzajúcom spoločnom jednaní oboch zmluvných strán. Je vo vlastnom
záujme a zodpovednosťou každého účastníka zmluvného vzťahu vedieť, čo podpisuje. Ak by si jedna
zmluvná strana neprečítala zmluvu, ktorú uzatvára, nemôže byť uvedené na ťarchu druhej zmluvnej
strane. Nie je zrejmé, čo chcel žalobca preukázať poukazovaním na konkrétne časy, kedy bola zmluva

podpísaná a kedy bol podaný návrh na vklad. Je to obvyklý postup a štandardný spôsob, že po podpise
zmlúv nasleduje podanie návrhu na vklad. Nie je zrejmé, akým spôsobom mal byť žalobca žalovaným
uvedenýmdoomylu,keďžežalobcasanazákladevlastnéhorozhodnutiarozhodolnehnuteľnostipredať,
inzerovať, pričom sám určil, ktoré to budú a za akú cenu, pričom k uvedenému došlo predtým, ako
vôbec žalovaný o takomto rozhodnutí žalobcu vedel a predtým, ako vôbec došlo k ich stretnutiu. O

tom, že sú nehnuteľnosti na predaj, sa žalovaný dozvedel až zo spomínaných inzerátov. Z konania
žalobcu je zrejmé, že nikdy nemal v úmysle predávať samostatne iba rodinný dom a po celý čas predával
rodinný dom spolu s pozemkami a bol si toho vedomý s poukazom nielen na uvádzanú inzerciu, ktorú
sám zadal, zameranie geodetom, ktoré sám zadal, geometrický plán, zmluvu o záložnom práve, ktorú
podpísal, kúpnu zmluvu, ktorú podpísal, návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý podpísal, ale taktiež

mu bolo doručené aj rozhodnutie o povolení návrhu na vklad, ktoré sa doručuje obom zmluvným stranám
kúpnej zmluvy. Zo všetkých dokumentov vždy bolo jasné a zrejmé, čo je predmetom prevodu, preto
akékoľvek uvedenie žalobcu do omylu neprichádza do úvahy. Tvrdenie žalobcu, že kúpna cena doposiaľ
nebola žalovaným zaplatená, nie je pravdivá. Žalovaný ako kupujúci zaplatil kúpnu cenu v plnej výškeza podmienok a v lehotách tak, ako bolo dojednané v čl. III. kúpnej zmluvy. Dňa 15.08.2024 žalovaný
uhradil na účet žalobcu 10 000,- eur (2x 5 000,-), dňa 28.09.2024 uhradil na účet RK REALITY s.r.o, 6
600,- eur, dňa 28.09.2024 uhradil na účet žalobcu sumu XX.XXX,- eur a dňa 30.09.2024 došlo

k čerpaniu úveru vo výške XXX.XXX,- eur a k prevodu na účet žalobcu. Čo sa týka čiastky XX.XXX,-
eur, ktorú žalobca žalovanému z jemu neznámeho dôvodu zaslal na účet, žalovaný potvrdil, že k tomuto
prevodu skutočne zo strany žalobcu došlo. Ako však po vysvetlení medzi žalobcom a žalovaným vyšlo
najavo, že sa jednalo o omyl zo strany žalobcu. Žalobcovi bola dňa 06.10.2024 celá táto čiastka vrátená
- prevedená na účet. Nakoľko žalobca uvedenú čiastku poslal na účet hypotekárneho úveru, z ktorého

sa nedajú robiť žiadne transakcie, okrem splácania úveru, musel žalovaný ísť osobne spolu so žalobcom
do banky a dať súhlas na vrátenie tejto čiastky žalobcovi. Ďalej žalovaný uvádza, že žiadne peniaze v
hotovosti od žalobcu nikdy nežiadal, ani neobdržal, ani nebol prítomný pri akomkoľvek výbere peňazí
žalovaným. Žalovaný ďalej doplnil, že žalobca sám kontaktoval p. G. (konateľku LK Reality) a aj
realitnú kanceláriu B10. V priebehu celého procesu predaja bol predmetom predaja rodinný dom spolu
s pozemkami tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Pozemky, o ktorých prípadnom následnom predaji

žalobca hovorí, nie sú totožné s pozemkami uvedenými v kúpnej zmluve. Jedná sa o pozemok, ktorý
je stále vo vlastníctve žalobcu a o ktorý mal žalovaný záujem kúpiť až v budúcnosti. S obsahom kúpnej
zmluvy sa žalobca oboznámil skôr, ako v deň podpisu zmluvy a kládol si podmienky predaja. Po jej
podpísaní oboma stranami obdržal jej podpísaný rovnopis. Žalobca mal vopred priestor na oboznámenie
sa s obsahom zmluvy, nakoľko pri príprave zmluvy žalobca zistil, že mu v auguste 2022 skončila platnosť

občianskeho preukazu. Trvalo ďalší mesiac, kým si žalobca vybavil nový občiansky preukaz. Nebol to
žalovaný, ktorý by trval na odhlásení žalobcu z trvalého pobytu. Okrem skončenia platnosti občianskeho
preukazu mal totiž žalobca trvalý pobyt na adrese súpisné číslo XXX (stavby, ktorá neexistuje desiatky
rokov). Výmaz súpisného čísla z neexistujúcej stavby č. XXX požadoval stavebný úrad. V dobrej viere p.
G. ponúkla žalobcovi trvalý pobyt na jej adrese ako dočasné riešenie. Kúpna cena bola vyplatená v plnej

výške tak, ako bolo oboma zmluvnými stranami dojednané v kúpnej zmluve. Obsahom kúpnej zmluvy
bola aj povinnosť žalovaného - kupujúceho na uhradenie druhej časti kúpnej ceny vo výške X XXX,- eur
za sprostredkovanie predaja na účet sprostredkovateľa, t.j. realitnej kancelárii LK REALITY s.r.o.. Na
takomto spôsobe úhrady časti kúpnej ceny sa zmluvné strany dohodli, čo aj podpísali. V zmysle zmluvy
bolo povinnosťou žalovaného takýmto spôsobom poukázať vyššie uvedenú sumu a to aj urobil.

4. V ďalšom konaní žalobca uviedol, že len z opatrnosti poukázal na neplatnosť kúpnej zmluvy.
Podstatným je odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy pre nesplnenie podmienok v nej dohodnutých,
týkajúcich sa predovšetkým vyplatenia kúpnej ceny. Nie je žalobcovi zrejmé kto a kedy inzeroval
predaj rodinného domu s pozemkami. Realitnú kanceláriu B10 nepozná a nikdy nerokoval s p.

E. A. ako zástupcom tejto realitnej kancelárie. Predaj zabezpečovala výhradne p. G. ako konateľ
spoločnosti LK REALITY. V tejto súvislosti považuje žalobca predložené inzeráty za irelevantné, nikdy by
žalobca nepredal svoju nehnuteľnosť za inzerovanú cenu. Potvrdil, že žalobca objednal vypracovanie
geometrického plánu, ale jeho vyhotovenie zabezpečovala p. G., ktorá tento geometrický plán aj
prevzala a následne uhradil cenu za jeho vyhotovenie žalobca. Pani G. zabezpečovala vypracovanie

kúpnej zmluvy, jej podpísanie ako aj podanie návrhu na vklad. Pani G. oznámila žalobcovi naliehavú
potrebu jeho odhlásenia z trvalého pobytu na predávanej nehnuteľnosti a keďže žalobca nemal
žiadnu možnosť iného trvalé pobytu, zabezpečila prehlásenie trvalého pobytu na adresu vlastného
bydliska. Je pravdou, že pred uskutočnením predaja nehnuteľnosti došlo k niekoľkým rokovaniam
medzi žalobcom a žalovaným, ktorých výsledkom bola dohoda o predaji rodinného domu a následnom

predaji pozemkov, nakoľko žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov. Žalobca nemá žiadne
skúsenosti s poskytovaním hypotekárneho úveru od bankovej inštitúcie, nikdy takýto úver nepotreboval,
a teda nemá vedomosť o tom, že banka neposkytne úver na kúpu nehnuteľnosti, ku ktorej by nemal
kupujúci prístup cez vlastné pozemky. Kúpnu zmluvu a záložnú zmluvu žalobca nečítal, a to vzhľadom
na ubezpečenie p. G., že sú zmluvy v poriadku tak, ako bolo dohodnuté a súčasne aj pre nedostatok

času, pre ktorý nemal priestor si zmluvu prečítať. O skutočnosti, že došlo k predaji aj pozemkov, sa
žalobca dozvedel až pri incidente, kedy mu bolo oznámené, že sa nachádza na pozemkoch, ktoré nie
sú v jeho vlastníctve a až následne vyzval p. G., aby mu predložila zmluvu, ktorú podpísal, nakoľko ju
nemal k dispozícii. Oznámenie o povolení vkladu záložnej zmluvy a kúpnej zmluvy mu bolo s vysokou
pravdepodobnosťou doručené na adresu trvalého pobytu, kde sa nezdržiaval. Žalobca trval na tom,

že sumu 42.670,- eur vybral zo svojho účtu a túto sumu v hotovosti na dvore svojho rodinného domu
odovzdal žalovanému. Okrem toho bola súčasne vyplatená druhá časť kúpnej ceny v sume 6.660,- eur
na účet spoločnosti LK REALITY, teda nie na účet žalobcu ako predávajúceho. Uvedená spoločnosť
nebola zmluvnou stranou a ani z obsahu zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu uhrádzať nejaké finančnéprostriedky v prospech spoločnosti. Počas konania žalobca doplnil, že bola zneužitá jeho dôverčivosť aj
problémy so sluchom. Vzhľadom na schopnosti žalobcu nebolo možné, aby sa pred podpisom kúpnej
a záložnej zmluvy za krátky čas s nimi oboznámil a navyše mu pri podpise bola nalistovaná len posledná

strana na podpis. Záložnú zmluvu žalobca ani nechápal. Žalobca bol od začiatku v domnení, že predáva
len dom bez pozemkov. Už vôbec by nikdy nesúhlasil s predajom parcely č. XXX/X, ktorá tvorí jediný
prístup k parcele č. XXX/X, ktorá mu vo vlastníctve ostala a na ktorej hospodári. Pri podpise kúpnej
zmluvy bol žalobca uvedený do omylu ohľadom podstatných okolností tohto právneho úkonu, preto sa
jedná o omyl podstatný a kúpna zmluva je z tohto dôvodu podľa neho neplatná.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom strán a navrhovaných
svedkov a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 12.01.2021 uzatvoril žalobca ako záujemca so spol. LK REALITY s.r.o. ako sprostredkovateľom
dohodu o sprostredkovaní predaja domu a pozemkov. Uvádza sa v nej, že žalobca je vlastníkom

rodinného domu č. XXX na pozemku č. XXX/X, ktorý bude zapísaný podľa geometrického plánu
č. XXXXXXX-XX-XX na pozemku č. XXX/X, ďalej pozemku č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú. F.
D.. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť
uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou a žalobca sa zaviazal zaplatiť za to províziu
dojednanú v dohode. V dohode sa strany dohodli, že nehnuteľnosť bude ponúkaná za sumu XXX.XXX,-

eur pripočítajúc sprostredkovateľskú províziu s tým, že po predchádzajúcom súhlase žalobcu je
sprostredkovateľ oprávnený ponúkať nehnuteľnosť aj za nižšiu cenu.

7. Inzerátom zo dňa 03.06.2022 zadaným spol. B10 reality s.r.o. bol inzerovaný sporný rodinný dom
s pozemkami o výmere X.XXX m2 s možnosťou prikúpenia ďalšieho pozemku o výmere X.XXX m2,

a to za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur. Inzerátom zo dňa 07.06.2022 zadaným spol. LK reality s.r.o. bol
inzerovaný sporný rodinný dom s pozemkami o výmere X.XXX m2, a to za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur.

8. Geometrickým plánom č. 50183630-41-22 zo dňa 30.06.2022 úradne overeným pod č. 1199/22 dňa
12.08.2022 boli vytvorené z parciel č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X parcely č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/

X, XXX/XX I. XXX/X. Spornými parcelami, ktoré sú predmetom tohto sporu, sú parcela č. XXX/X, J. K.
XXX/X, J. K. XXX/X, F. XXX C.2, J. K. XXX/X, F. XXX C.2, J. K. XXX/X, F. XXX C.2 (plus predmetom
sporu je rodinný dom na parcele č. XXX/X).

9. Súd mal zistené, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 28.09.2022

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom podľa čl. II bol predaj sporných pozemkov, tj. pozemkov KNC parc.č
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X a rodinného domu súp.č. XXX v k.ú. E. D. zo žalobcu na
žalovaného za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur. V zmysle čl. III.1 sa žalovaný zaviazal kúpnu cenu zaplatiť
tak, že a/ sumu XX.XXX,- eur uhradil žalovaný dňa 15.08.2022 bezhotovostne na účet žalobcu, b/
sumu X.XXX,- eur mal žalovaný uhradiť na účet sprostredkovateľa predaja – spol. LK L., D. v deň

podpisu kúpnej zmluvy, c/ sumu XX.XXX,- eur mal žalovaný zaplatiť bezhotovostne na účet žalobcu
v deň podpisu zmluvy a d/ sumu XXX.XXX,- eur mal žalovaný uhradiť z prostriedkov hypotekárneho
úveru od financujúcej banky do 15 dní od splnenia podmienok banky stanovených pre čerpanie úveru.
Podľa čl. III.3 Predávajúci bol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy, pokiaľ kupujúci poruší povinnosť
podľa článku III.1 a z akéhokoľvek dôvodu nezaplatí kúpnu cenu podľa podmienok dojednaných v tejto

zmluve. Žalobca aj žalovaný podpísali aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na podklade tejto kúpnej zmluvy dňa 28.09.2022 a tento bol v ten istý deň podaný pod č. V XXXX/XX.

10. Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že sumu 2 x X.XXX,- eur uhradil dňa 15.08.2022 na číslo účtu
žalobcu uvedené v čl. III.1 kúpnej zmluvy (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) s poznámkou „záloha

na barák 1“ a „záloha na barák 2/2“. Z potvrdenia o platbe zo dňa 28.09.2022 bolo zistené, že žalovaný
uhradil sumu XX.XXX,- eur na vyššie uvedený účet žalobcu uvedený v kúpnej zmluve. Z výpisu z účtu
žalobcuvyplynulo,žesumaXX.XXX,-eurbolaprijatánatentoúčetdňa28.09.2022.Zpotvrdeniaoplatbe
zo dňa 30.09.2022 bolo zistené, že žalovaný uhradil sumu XXX.XXX,- eur na vyššie uvedený účet
žalobcu uvedený v kúpnej zmluve. Z výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že suma XXX.XXX,- eur bola

prijatá na tento účet dňa 30.09.2022. Z potvrdenia o platbe zo dňa 28.09.2022 bolo zistené, že žalovaný
uhradilsumuX.XXX,-eurnaúčetč.D.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXspol.LKREALITYs.r.o. uvedený
v kúpnej zmluve11. Z účtu žalobcu dňa 02.10.2022 bola poukázaná suma XX.XXX,- eur na účet žalovaného, ktorému
bola dňa 02.10.2022 pripísaná na účet podľa potvrdenia označenom ako „vklad na predplatok“. Táto
suma XX.XXX,- eur bola dňa 06.10.2022 z účtu žalovaného odpísaná s poznámkou „vysporiadanie

predplatku“ a ešte v ten deň 06.10.2022 bola táto suma pripísaná na účet žalobcu s poznámkou „vrátanie
nesprávne smerovanej platby“. Dňa 19.10.2022 bola podľa výpisu z účtu suma XX.XXX,- eur vybratá
z účtu žalobcu v hotovosti.

12. Listom zo dňa 14.06.2024 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2022 z dôvodu, že

zmluva bola uzatvorená za podmienok a spôsobom, ktoré mali za následok uvedenie žalobcu do omylu.
Predmet zmluvy sa totiž nezhoduje s predzmluvnými dojednaniami a tiež z dôvodu, že nebola vyplatená
celá kúpna cena za predmet kúpy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 17.06.2024
podľa doručenky. Na odstúpenie od zmluvy žalovaný reagoval nesúhlasne listom zo dňa 26.07.2024,
odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné.

13. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (1 ) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka, (1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. (2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 48 ods. Občianskeho zákonníka, Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Splnením dlh zanikne.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku

na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.14. Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Túto žalobu súd podradil pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže ide

o určenie, či tu právo je alebo nie je. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej
veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho
predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu,
akú podal žalobca. Preto v prejednávanej veci žalobca musí tvrdiť a preukázať, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení práva. Žalobca v podaní zo dňa 23.10.2024 k naliehavému
právnemu záujmu doplnil, že tento je daný, keďže žalovaný rozporuje platnosť odstúpenia od zmluvy.

Na základe súdneho rozhodnutia je možný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu do katastra
nehnuteľností. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný,
nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych pomeroch

žalobcu,nakoľkovsúčasnostijevlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamevidovanénažalovaného,
hocižalobcatvrdí,žejetoon,ktorýmábyťpopráveakovýlučnývlastníktýchtonehnuteľnostíevidovaný.
Za takéhoto stavu preto treba konštatovať, že bez navrhovaného určenia by bolo (aj naďalej) právne
postavenie žalobcu neisté a len na základe prípadného vyhovujúceho rozhodnutia je možné dosiahnuť
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu. Súd preto sa musel žalobou zaoberať

meritórne.

15. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2022 medzi žalobcom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, ktorých
vlastníkom sa tak na jej podklade stal žalovaný. Žalobca sa domáhal relatívnej neplatnosti zmluvy pre

omyl (relatívnu neplatnosť), ktorého existenciu podľa názoru súdu riadne nepreukázal. Súd vykonaným
dokazovaním nemal preukázaný ani žiaden dôvod absolútnej neplatnosti, na ktorú súd musí prihliadať
ex offo, keď žiaden dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nevyšiel v konaní najavo. Nebola
tvrdená ani preukázaná žiadna duševná porucha niektorej strany sporu, ktorá by ich robila pre tento
úkon nespôsobilou a obe zmluvné strany boli a sú plne spôsobilé na právne úkony. Kúpna zmluva je

zmluvným typom dovoleným, zákonom predpokladaným právnym úkonom, ktorého predmet (prevod
vlastníckeho práva) je dovolený a možný. Svojimi účinkami uzavretá kúpna zmluva neobchádza zmysel
a ciele zákonných ustanovení týkajúcich sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností. Rovnako tak zmluva
o prevode vlastníckeho práva sa neprieči dobrým mravom, žiadne také zistenie, z ktorého by sa dalo
uvažovať na rozpor so základnými mravnými, kultúrnym či spoločenskými normami, z vykonaného

dokazovania nevyplynulo a ani žalobca výslovne netvrdil konkrétne okolnosti uzatvorenej zmluvy, ktoré
by mali byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe citoval ust. §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o slobode, vážnosti vôle, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, pričom však k aplikácii tohto
zákonného ustanovenia netvrdil žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by svedčali tomu, že je hypotéza
tejto právnej normy naplnená. Predložená kúpna zmluva je riadne podpísaná, vyhotovená v písomnej

forme, so všetkými náležitosťami, určitá aj zrozumiteľná, jednoznačne čo do obsahu, bez pochybností
o tom, čo ňou strany sledovali. Nebolo žalobcom preukázané, že by jeho vôľa v kúpnej zmluve nebola
prejavenáslobodne,keďnetvrdilžiadnutakúkonkrétnuokolnosť,ktorábysvedčalanedovolenému tlaku
zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby, a to ani fyzickému ani psychickému (bezprávna
vyhrážka).Nebolotvrdenéanipreukázanéanito,žežalobcazmluvupodpisovalzostrachuzprotiprávnej

hrozby, ktorá by pôsobila na neho či na jeho blízkych, keď žiadnu takúto konkrétnu hrozbu neformuloval.
16. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že žalobca mal vážnu vôľu predať okrem rodinného domu
aj pozemky a tiež to, že nepochybne vedel, že predmetom kúpy budú okrem domu aj sporné pozemky,
a teda čo do predmetu zmluvy nebol v omyle. Tomu, že žalobca bol v domnení, že predáva len dom bez
pozemkov, nesvedčí totiž ani správanie samotného žalobcu, ktorý opakovane činil také kroky, z ktorých

jasne vyplýva, že chcel predať dom aj s pozemkami a že musel vedieť, že budú predávané aj sporné
pozemky a takto bol predaj z jeho strany aj pripravovaný. Uvedené ďalej opísané kroky žalobcu podľa
názoru súdu vylučujú existenciu omylu, resp. nedostatky v jeho vôli. Žalobca najskôr uzatvoril s realitnou
kanceláriou ešte dňa 12.01.2021 dohodu o sprostredkovaní predaja domu a pozemkov, z obsahu ktorejje nepochybné, že úmyslom žalobcu bolo hľadať kupujúceho pre rodinný dom s pozemkami. Dohoda
bola výrazne označená ako dohoda o sprostredkovaní predaja domu a pozemkov a je z nej na prvý
pohľad zrejmé, že realitná kancelária má sprostredkovať aj kúpu pozemkov a nielen domu. Dohoda

bola uzatvorená viac ako rok pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným, pričom žalobca netvrdil
ani nepreukázal, že by sa od uzatvorenia dohody s realitnou kanceláriou do uzatvorenia kúpnej zmluvy
so žalovaným na rozsahu nehnuteľností, pre ktoré sa hľadal kupujúci, niečo zmenilo. Aj svedkyňa G.
potvrdila, že ju žalobca oslovil s požiadavkou na predaj domu s pozemkami tak, ako tieto realitná
kancelária zahrnula do kúpnej zmluvy, pričom opísala aj to, že sa už skôr žalobca snažil predať dom

spozemkami,aleneúspešne.Pravdivostitohtotvrdeniasvedčiaajinzerátyrealitnejkancelárie,vktorých
sa inzeroval na predaj nielen sporný rodinný dom ale aj pozemky. Svedkyňa G. potvrdila, že bola
so žalobcom dohodnutá cena za rodinný dom so súborom pozemkov, ktorá sa následne znižovala,
pretože sa nedarilo kupujúceho nájsť. Takisto bolo potvrdené jej svedeckou výpoveďou, že sa pre
účely odčleňovania pozemkov - pre účely pozemku, ktorý si nechal žalobca pre seba na stavbu domu,
pre účely predaja jedného pozemku samostatne pánovi M. a následne pre účely predaja pozemkov

žalovanému, opakovane vyhotovovali geometrické plány za účelom zamerania pozemkov, ktoré plány
vybavoval žalobca. Takisto svedkyňa G. potvrdila, že žalovaný jednal ohľadom kúpy domu s pozemkami
s viacerými záujemcami, chodil osobne aj na ohliadky a sám im v teréne naznačoval, odkiaľ pokiaľ
majú predávané pozemky v teréne siahať. Tieto okolnosti podľa názoru súdu v súhrne svedčia tomu,
že žalobca vedel, že predmetom kúpy a predaja sú aj sporné pozemky a že nebol v nesprávnom

domnení, že by predával len dom samotný. Svedkyňa potvrdila verziu žalovaného, že síce sa žalovaný
so žalobcom jednali aj o neskoršom predaji pozemkov, ale týmito pozemkami mali byť iné pozemky, ako
tie, ktoré sú v kúpnej zmluve zahrnuté. Išlo o vedľajšie pozemky, ktoré bezprostredne nenáležali k domu
a o ktorých žalovaný sa pred žalobcom vyjadril tak, že by ich prípadne kúpil neskôr, pretože nemal v tom
časefinančnéprostriedkynato,abykúpilajtie.Svedkyňaalepotvrdila,ževždysožalobcomriešilipredaj

domu aj so spornými pozemkami tak, ako boli poňaté do kúpnej zmluvy. To, že žalobca musel vedieť, že
predmetom predaja žalovanému majú byť aj sporné pozemky, vyplýva aj z návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností, ktorý je vyhotovený len ako jeden list o veľkosti A4 a na ktorom je viditeľne zvýraznené,
že sa predaj týka aj konkrétnych sporných pozemkov. Tento dokument nie je ani obsiahly natoľko, že by
sa v jeho ostatnom obsahu pozemky pre čitateľa strácali. Žalobca pritom netvrdil, že by návrh na vklad

do katastra nehnuteľností podpisoval ako „bianko listinu“, teda že by nejaká jeho časť mala byť v čase
podpisu prázdna, dopĺňala sa neskôr, a teda že by žalobca pripájal svoj podpis na prázdny papier a teda
nie na listinu tak, ako bola do spisu predložená. Žalobca ničím nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom,
že v čase podpisu kúpnej zmluvy neboli súčasťou jej písomného vyhotovenia sporné pozemky, keď
jeho tvrdenia o tom, že podpisoval zmluvu s prázdnou stranou bez uvedenia identifikácie predávaných

pozemkov, zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Naopak z výpovede svedkyne G. vyplýva,
že táto zmluva bola v čase podpisu vyhotovená definitívne tak, že po jej podpise bez ďalšieho bola
odovzdaná na kataster nehnuteľností bez jej úprav a zmien. Ostali preto nepreukázané tvrdenia o tom,
v čase podpisu zmluvy pozemky neboli súčasťou zmluvy uvedené ako predmet prevodu. Takisto neboli
preukázané tvrdenia žalobcu o nedostatočnom porozumení slovenčiny. Žalobca je štátnym občanom

Slovenskej republiky, uviedol, že študoval, na slovenských školách, potvrdil aj na pojednávaní, že
slovenčine dobre rozumie (výslovne to povedal v tom zmysle, že slovenčine rozumie „lepšie ako N.“),
nežiadal ani tlmočníka do slovenčiny, a teda v tomto spore tiež slovenčine celkom zjavne dobre
rozumel. Napokon, všetky listiny, ktoré boli do spisu doručené a ktoré žalobca podpisoval v rôznych
časových obdobiach (napr. dohoda o sprostredkovaní predaja domu a pozemkov, žiadosť o vydanie

územnoplánovacej informácie, čestné prehlásenie, plnomocenstvo udelené advokátovi pre tento spor),
boli vyhotovené v slovenčine, ale len pri kúpnej zmluve tvrdil, že bola zneužitá jeho nedostatočná
schopnosť porozumieť slovenčine. Ani z tohto dôvodu preto nemožno uvažovať nad tým, že by tu bol
prítomný omyl v predmete predaja, prípadne nezhoda jeho skutočnej vôle a jej prejavu vyjadreného
v písomnej kúpnej zmluve, a to práve z dôvodu neporozumenia jazyku, v ktorom zmluvné strany

komunikovali. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že bol zneužitý jeho vysoký vek, sám nekonkretizoval, v čom
konkrétne malo zneužitie veku spočívať, aký hendikep spojený s vekom by mal prípadne mať vplyv na
jeho vôľu uzavrieť takú zmluvu, ako uzatvoril, resp. ktorý by mal spôsobiť jeho uvedenie do omylu. Až
v záverečnej reči žalobca spomenul problémy so sluchom, avšak len všeobecne. To, že na pojednávaní
žalobca nosil načúvací prístroj, je fakt ako aj to, že niekedy vyžadoval, aby na neho bolo hovorené

hlasnejším hlasom. Vždy však bolo možné sa s ním na pojednávaní dohovoriť a súčasne jeho zhoršený
sluchnijakonenarúšalpriebehpojednávaníaaninebolobadať,žebyžalobcanerozumelpokynomalebo
otázkam osôb prítomných v pojednávacej miestnosti na neho adresovaných. Zo žiadneho z vykonaných
dôkazov však nevyplýva, že by tento problém so sluchom bol u žalobcu prítomný aj v čase uzatvoreniazmluvy (2022), keď problémy so sluchom ani neboli vôbec od počiatku sporu tvrdené. Súčasne, bez
ďalšieho nemožno mať ani za preukázané, že by boli problémy so sluchom v čase uzatvorenia zmluvy
takej závažnosti, že by boli spôsobilé narušiť dorozumievaciu schopnosť žalobcu. K tomuto žalobca

neprodukoval žiadne konkrétne tvrdenia, ani dôkazy (napr. z lekárskych vyšetrení), z ktorých by bolo
možné mať za preukázané, že vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy, resp. porozumenie právnemu úkonu
sa formulovali pod vplyvom nedostatku sluchu, ktorý by vylučoval, aby žalobca vedel, úkon s akým
obsahom a za akých podmienok vykonáva, resp. ktorý by tieto okolnosti skresľoval na toľko, že mohlo
dôjsť k omylu na strane žalobcu.

17. Ak žalobca uvádzal, že kúpnu zmluvu uzatváral pod vplyvom časovej tiesne, súd dodáva, že
svedkyňa G. potvrdila, že kúpnu zmluvu žalobca videl aj skôr, ako pri podpise zmluvy, a to v auguste
2022, keď spoločne riešili výmenu občianskeho preukazu žalobcu, kedy ju mal k dispozícii na prečítanie.
Za takejto situácie potom skutočnosť, že podpis kúpnej zmluvy prebehol rýchlo rádovo v minútach,
nepredstavuje časovú tieseň, ktorá by bola spôsobilá negatívne ovplyvniť vôľu žalobcu. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že o predaji domu s pozemkami sa žalobca usiloval dlhší čas (dohoda s realitnou
kanceláriou z januára 2021, inzeráty realitnej kancelárie z júna 2022, zmluva uzatváraná 28.09.2022),
z čoho možno usudzovať, že nešlo o prípad, kedy by zmluva bola vyhotovaná v priebehu krátkeho
časového obdobia a narýchlo. Navyše svedkyňa potvrdila, že sa ku kúpnej zmluve vrátili so žalobcom
ešte raz bezprostredne po jej podpise v banke, kde si ju ešte prešli, pričom ani po tejto skutočnosti

žalobca proti jej obsahu nič nenamietal a učinil tak až s odstupom bez mála 2 rokov. Nejaví sa preto byť
reálnym, že by žalobca nevedel, čo podpisuje a že by mu časové okolnosti znemožňovali sa oboznámiť
s jej obsahom. Ak žalobca napokon dôvodil tým, že kúpnu zmluvu podpisoval bez toho, aby si ju prečítal,
táto skutočnosť neplatnosť zmluvy nezakladá. Žalobca mal nepochybne vytvorenú možnosť, aby sa
s jej obsahom oboznámil, ak by to bol býval chcel a nebolo tvrdené ani preukázané, že by mu bolo

akýmkoľvek spôsobom bránené sa so zmluvou pred jej podpisom oboznámiť, najmä, ak sa o kúpe medzi
stranami jednalo dlhšiu dobu, ktorú na účel oboznámenia sa s ňou mohol žalobca aj sám iniciatívne
využiť.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že žalobca podľa názoru súdu existenciu omylu

ani prípadné nedostatky vážnosti či slobody vôle žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepreukázal.
V tejto súvislosti súd dodáva, že právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúci nemal
správnu, resp. dostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Takýto omyl má za následok
neplatnosť právneho úkonu. Právny význam ale nemá akýkoľvek omyl, ale podstatný omyl (teda
rozhodujúci pre urobenie úkonu). Existencia podstatného omylu na neplatnosť právneho úkonu ale

nestačí, pretože je potrebné pre určenie neplatnosti právneho úkonu pre omyl v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka splnenie aj ďalších podmienok a síce a) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý
účastník vyvolal bez toho, že by sa pritom bol dopustil ľsti, b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý
účastník síce nevyvolal, ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, c)
mýliaceho sa účastníka uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t.j. ľsťou (v takom prípade sa

nevyžaduje ani to, aby šlo o podstatný omyl). V prejednávanej veci ale nebolo preukázané, že by
žalovaný omyl žalobcu vyvolal, či už z nedbanlivosti, alebo úmyselne či ľstivo. Nebolo zistené, že by
žalovaný o prípadnom omyle žalobcu vôbec vedel, alebo musel vedieť, že by tento omyl pre seba využil.
Nič uvedenému nenasvedčuje, práve naopak. Z konania žalobcu tak, ako bolo zistené v tejto veci,
nemohlo jeho zmluvnému partnerovi vyplynúť nič iné, ako to, že cieľom žalobcu bolo predať dom aj

s pozemkami. Toto vyplýva z opísanej dohody o sprostredkovaní uzatvorenej s realitnou kanceláriou a
aj obsah inzercie, na ktorú sa žalovaný prihlásil, svedčal jasne tomu, že sa predáva dom s pozemkami.
Aj samotné ohliadky a ich priebeh tak, ak ich opísala svedkyňa, nasvedčovali tomu, že zámerom
žalobcom bolo predať dom s priľahlými pozemkami, ktoré žalobca záujemcom ukazoval v teréne a
ktoré sa na objednávku žalobcu nechali pred podpisom zmluvy so žalovaným aj riadne geodeticky

zamerať. Napokon, žalovaný podpísal nielen kúpnu zmluvu, ale aj návrh na vklad a záložnú zmluvu
vo financujúcej banke žalovaného, z obsahu ktorých tiež vyplývalo, že predmetom predaja budú aj
pozemky. Ak sa žalobca bránil tým, že nerozumel, čo je to záložná zmluva, súd uvádza, že žalobca
je a bol plne spôsobilý na právne úkony, a teda by mal byť spôsobilý porozumieť základnému obsahu
právnych úkonov, do uzatvorenia ktorých sa púšťal. Napokon svedkyňa G. potvrdila, že mu bol obsah

zmluvy v banke pracovníčkou banky vysvetlený. V súvislosti s tvrdením existencie omylu tiež treba
dodať, že právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať
podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný
omyl, teda o omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierouopatrnosti, ktorú možno od každého so zreteľom na okolnosti prípadu vyžadovať, aby sa takémuto
omylu vyhla. Žalobca nepreukázal, že postupoval s potrebnou mierou opatrnosti, teda, že by vyvinul
také úsilie tomuto tvrdenému omylu predísť, ktoré bolo v jeho možnostiach. Súd má za to, že žalobca, ak

tvrdil, že nechcel predať pozemky (hoci jeho vyššie rozoberané konanie bezprostredne pred podpisom
kúpnej zmluvy, ako aj samotný obsah zmluvy nasvedčujú opaku) svojím laxným prístupom (ktorý už
súd vyššie opísal) zanedbal objektívnu možnosť presvedčiť sa, k akému písomnému úkonu pripájajú
svoj podpis, keď tento z neznámych dôvodov podpísal bez toho, aby sa s jeho obsahom oboznámil,
pričom ani netvrdil, čo konkrétne (aké konanie či nekonanie iného) mu v tomto bránilo. Navyše žalobca

za účelom pomoci s predajom oslovil sám iniciatívne realitnú kanceláriu, teda odborníka na predaj
a kúpu nehnuteľností, a v prípade akýchkoľvek nejasností mal možnosť akékoľvek otázky s odborníkom
konzultovať, pričom však nebolo preukázané, že by túto možnosť využil. Ak sa rozhodol dokumenty,
ktoré k predaju nehnuteľností podpisoval, nečítať, uvedené ho nezbavuje zodpovednosti za svoje
konanie, najmä ak sa kúpa dojednávala dlhší čas a mal možnosť si zmluvu preštudovať. Ustanovenie
§ 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu

dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi
riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Zo skutkového stavu tak, ako bol zistený nevyplýva, že by
zmluvný partner žalobcu vyvolal omyl na strane žalobcu ohľadom rozsahu predmetu kúpy, resp. že by

ho síce nevyvoval, ale o ňom vedel a ho prípadne využil. V konaní nevyšlo najavo žiadne také konanie
žalovaného,zktoréhobysadalousudzovať,žebyžalovanývôbecvedelotom,žežalobcajealebomôže
byť v omyle ohľadom rozsahu predmetu kúpy, keď sa ani správanie žalobcu navonok nejavilo tak, že by
tu bol omyl na jeho strane prítomný a že by bolo možné aj určiť, aký omyl a v čom spočívajúci na strane
žalobcu existuje. Obsah inzerátov, objednávka geometrického plánu, priebeh ohliadok a ani obsah

zmluvnej dokumentácie nenasvedčoval tomu, že by žalobca nemal jasno v tom, čo je predmetom kúpy.
Nebolo zistené ani žiadne nekalé, či nečitateľné správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobcovi, ktoré
by bolo prítomné pri uzatváraní zmluvy, resp. bezprostredne predtým, ktoré by bolo možné identifikovať
ako konanie, ktoré u žalobcu bolo spôsobilé vyvolať zmätky v predmete kúpy, nejasnosti v tom, o čom
sa rokuje a za akých podmienok. Svedkyňa G. potvrdila, že o budúcej neskoršej možnej kúpe sa

jednalo len vo vzťahu k ďalším pozemkom vo vlastníctve žalobcu, nie vo vzťahu k sporným pozemkom,
ktoré boli predmetom zmluvy, a tak potvrdila tvrdenia žalovaného. Napokon, uvedenému by svedčal aj
obsah inzerátu zo dňa 03.06.2022, kde sa výslovne možnosť prikúpenia ďalších pozemkov nad rámec
ponúkaného domu s priľahlými spornými pozemkami, spomínala ako výhoda tejto ponuky.

19.Nespokojnosťžalobcuscenou,zaakúbolinehnuteľnostipredanéžalovanému,niejedôvod,ktorýby
robil právny úkon neplatným. Ako svedkyňa opísala, cena sa znižovala opakovane z dôvodu, že nebolo
možné nájsť kupujúceho, resp. následne z dôvodu, že sa z pôvodne ponúkaného súboru pozemkov
odčleňovali pozemky (napr. na predaj inému kupujúcemu zvlášť). Žalobca pritom potvrdil, že s kúpnou
cenou určenou znaleckým posudkom na 258.000,- eur súhlasil, len sa teda domnieval, že sa jedná

len o predaj rodinného domu bez pozemkov, ktorému tvrdeniu však nič nenasvedčuje, keď z priebehu
konania žalobcu samotného je možné dospieť k záveru o vedomosti žalobcu, že sa predáva dom
s pozemkami a o dojednávaní kúpy práve na rodinný dom so súborom pozemkov ako celku.

20. Súd podotýka, že ťažiskovým dôkazom bola výpoveď svedkyne G.. Žalobca len všeobecne

namietol nevierohodnosť svedkyne G., pretože aj ona mala byť zainteresovaná na finančných vzťahoch
medzi žalobcom a žalovaným. Súd v tejto súvislosti uvádza, že táto okolnosť sama osebe svedkyňu
nediskvalifikuje a nemožno na ňu automaticky nahliadať ako na osobu, ktorá apriori bude zaujatá, hoci
to bola ona, ktorá sprostredkúvala predaj a kúpu medzi stranami sporu. V tomto prípade treba dodať,
že z dokazovania nevyplynuli žiadne iné skutočnosti, ktoré by svedčali tomu, že svedkyňa nehovorila

pravdu. Súd hodnotiac dôveryhodnosť vypočutej svedkyne uvádza, že svedkyňa bola riadne poučená
o jej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a tiež o následkoch porušenia tejto povinnosti
v podobe vyvodenia možnej trestnoprávnej zodpovednosti. Po tomto poučení, vedomá si možnej
trestnoprávnej zodpovednosti svedkyňa vypovedala sama, súvisle bez logických rozporov opísala,
ako si situáciu pamätala. Následne odpovedala na otázky strán a súdu, podľa názoru súdu súvisle,

konzistentne a logicky, keď sa vo svojej výpovedi nijako „nezamotávala“. Žalobca tiež položenými
otázkami podľa názoru súdu nedosiahol to, že by nimi dôveryhodnosť jej výpovede oslabil, keď aj na
tie reagovala bezprostredne a konzistentne, prakticky bez zaváhaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného,
ale najmä tiež zo skutočnosti, že svedkyňa bola riadne poučená o následkoch krivej výpovede v podobetrestného stíhania a vzhľadom na to, že ani súd nezistil v jej výpovedi vzájomné rozpory takého
charakteru, pre ktoré by mohol dôjsť k záveru, že svedkyňa nehovorila pravdu, a keď ani z ostatného
dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že svedkyňa pri výpovedi nehovorila

pravdu, súd vychádzal pri hodnotení dôkazov aj zo skutočností uvedených touto svedkyňou. Napokon,
treba dodať, že ak by čisto teoreticky aj súd pripustil nedôveryhodnosť svedkyne G., teda že by teoreticky
pripustil, že mohlo byť v záujme svedkyne vypovedať tak, aby nepotvrdzovala neplatnosť kúpnej zmluvy,
ktorej uzatvorenie sprostredkovala, tak potom platí aj tak to, čo už súd uviedol vyššie. Žalobca totiž
(aj nebyť výpovede svedkyne G.) nepreukázal žiadnym iným dôkazom svoje tvrdenia o neplatnosti

kúpnej zmluvy, keď za týmto účelom neprodukoval prakticky žiaden iný dôkaz okrem listín, ktoré predložil
žalobca, resp. ktoré na jeho návrh zadovážil súd. Svedok G. sa k zmluve nevedel vôbec vyjadriť,
a teda v tomto smere jeho výpoveď prínosná nebola. Okrem listín, ktoré žalobca predložil (najmä
kúpna zmluva, návrhy na vklad, odstúpenie od zmluvy, výpis z účtu) súd na jeho návrh zabezpečil
dohodu o sprostredkovaní, ktorá naopak potvrdila, že predmetom zamýšľaného predaja boli dom aj
s pozemkami. Tiež súd vykonal dopyt na spol. GSK E., s.r.o. ohľadom toho, či bol pri vyhotovovaní

geometrického plánu na oddelenie pozemkov zo dňa 30.06.2022 prítomný žalobca, avšak uvedená
spoločnosť súdu oznámila, že neexistuje žiaden záznam, ktorý by potvrdzoval okruh osôb prítomných
pri meraní, avšak takmer vždy býva prítomný vlastník pozemku. Hoci teda sa fyzická prítomnosť žalobcu
pri zameriavaní pozemkov výslovne nepotvrdila, táto nebola ani vyvrátená. Nič to nemení ale na tom, že
objednávateľom geometrického plánu bol žalobca, ktorý ho aj zaplatil (ako to aj sám potvrdil v replike),

a teda mu muselo byť zrejmé, že sa bude pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným vypracúvať
geometrický plán na zameranie pozemkov a za akým účelom, keď ho objednával, čo skôr potvrdzuje
už vyššie uvedený záver súdu, že žalobcovi muselo byť zrejmé aj z konania, ktoré podpisu zmluvy
predchádzalo, že predmetom kúpy bude dom aj s priľahlými pozemkami, ktoré boli v zmysle takto ním
objednaného geometrického plánu aj poňaté do kúpnej zmluvy. Aj nebyť výpovede svedkyne G., žalobca

neuniesol dôkazné bremeno o tom, že nevedel, že predmetom predaja budú aj pozemky a že bol v tomto
smere v omyle. Nie žalovaný, ale žalobca bol tou stranou, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, a preto ak
mal za to, že svedkyňa G., ktorej výsluch tiež sám na prvom pojednávaní navrhoval, nebola vierohodná,
mal produkovať ďalšie iné dôkazy, z ktorých bude pravdivosť jeho tvrdení v žalobe uvedených vyplývať.
Toto sa mu však preukázať nepodarilo.

21. Čo sa týka tvrdeného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako predávajúceho, súd
posúdil toto odstúpenie od zmluvy ako neplatné, keďže tvrdené dôvody pre odstúpenie od zmluvy nie sú
dané. Žalobca ako dôvody pre odstúpenie od kúpnej zmluvy uvádzal uvedenie do omylu a nezaplatenie
kúpnej ceny. Otázkou omylu sa súd už vysporiadal v predošlých odsekoch s tým, že nebolo preukázané,

že by žalobca kúpnu zmluvu uzatváral v omyle. Navyše treba dodať, že omyl sám osebe nie je ani
dôvodom, ktorý by zakladal právo od zmluvy odstúpiť, keďže omyl je definovaný v zákone ako dôvod
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie však ako okolnosť, ktorá by zakladala právo účastníka od
zmluvy odstúpiť. Od zmluvy jej účastník pritom môže odstúpiť, len ak je to ustanovené v zákone alebo
účastníkmidohodnuté(§48Občianskehozákonníka).Zákonvšakomylakodôvododstúpeniaodzmluvy

nedefinuje a takáto okolnosť ani nebola ako dôvod neplatnosti dohodnutá účastníkmi v kúpnej zmluve.
Žalobca netvrdil ani žiaden dôvod pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, keď
netvrdil,žebyzmluvuuzatváralvtiesni,zanápadnenevýhodnýchpodmienok,keďargumentáciuvtomto
smere neprodukoval a ani v tomto smere nič nepreukázal. Okrem omylu ako jediný ďalší dôvod uvádzal
nezaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu zo strany žalovaného, ktorý dôvod, ak by existoval, bol by

dôvodom pre odstúpenie od zmluvy dohodnutým v čl. III kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania však
bolo preukázané, že žalovaný zaplatil celú kúpnu cenu v sume 258.000,- eur za predmet kúpy riadne
spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve, a to nasledovne:
- XX.XXX,- eur žalovaný uhradil dňa 15.08.2022 (dvomi platbami po 5.000,- eur) na účet žalobcu
uvedený v čl. III.1 kúpnej zmluvy (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), pričom skutočnosť, že sa jedná

o účet žalobcu, nebola sporná a vyplýva aj zo samotného výpisu z účtu žalobcu, v zmysle ktorého ide
o účet vedený na meno žalobcu,
- XX.XXX,- eur žalovaný uhradil dňa 28.09.2022 na účet žalobcu (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX),
pričom z výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že táto suma mu bola na účet pripísaná,
- XXX.XXX,- eur žalovaný uhradil dňa 30.09.2022 na účet žalobcu (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX),

pričom z výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že táto suma mu bola na účet pripísaná,
- X.XXX,- eur žalovaný uhradil dňa 28.09.2022 na účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spol. LK
REALITY s.r.o. uvedený v kúpnej zmluve, a teda túto platbu vykonal v súlade s dojednaním v kúpnej
zmluve.22. Bolo preukázané, že žalovaný zaplatil všetky 4 časti kúpnej ceny v zmysle dohody obsiahnutej
v kúpnej zmluve a to na dohodnuté platobné miesta (v zmluve označené bankové účty). Čo sa týka
úhrady sumy X.XXX,- eur, išlo o províziu sprostredkovateľovi – realitnej kancelárii. Treba dodať, že

žalobca v odstúpení od zmluvy ani v žalobe netvrdil, nenamietal, že by za riadne nezaplatenie kúpnej
ceny považoval práve úhradu sumy 6.660,- eur na iný účet ako účet žalobcu, keď toto prvýkrát
začal tvrdiť až neskôr, v replike zo dňa 21.10.2024, čo súd považuje za účelové. V žalobe pritom
žalobca sám poukázal (bez námietok) na to, že z celkovej sumy XXX.XXX,- eur bola odčítaná odmena
sprostredkovateľa a že jemu bola vyplatená suma XXX.XXX,- eur, a to bez toho, aby tento spôsob

úhrady časti kúpnej ceny považoval žalobca za rozporný so zmluvou či zákonom. Súd konštatuje, že
táto skutočnosť nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy, pretože žalovaný všetky štyri časti kúpnej
ceny uhradil v takej výške a na také platobné miesta, aké boli v zmluve dohodnuté, a teda záväzok
zaplatiť kúpnu cenu v celom rozsahu riadne splnil v zmysle kúpnej zmluvy, čo preukazujú aj výpisy z účtu
a potvrdenia o platbách predkladaných obomi stranami sporu. Napokon, povinnosť zaplatiť províziu
sprostredkovateľovi vyplynula aj z dohody o sprostredkovaní predaja uzatvorenej medzi žalobcom spol.

LK REALITY s.r.o.

23. Ak žalobca považoval za nezaplatenie kúpnej ceny to, že sumu XX.XXX,- eur mal žalobca
žalovanému následne v októbri 2022 odovzdať, ani táto skutočnosť nepredstavuje porušenie povinnosti
žalovaného zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú kúpnu cenu. V prvom rade súd konštatuje, že nebolo

nad všetky pochybnosti ani preukázané, že by sumu XX.XXX,- eur po jej vybratí z bankového účtu
žalobcom zo dňa 19.10.2022, žalobca odovzdal do dispozície žalovaného za akýmkoľvek účelom.
Táto skutočnosť totiž bola sporná, keďže žalovaný výslovne poprel, že by sumu XX.XXX,- eur od
žalobcu obdržal, a preto bolo na žalobcovi, aby pravdivosť svojho tvrdenia preukázal. Nebolo sporné
to, že sumu XX.XXX,- eur žalobca poukázal na účet žalovaného a že žalovaný sumu XX.XXX,- eur

žalobcovi bezhotovostne naspäť vrátil. Nebol sporný ani výber sumy XX.XXX,- eur z účtu žalobcu,
sporné bolo odovzdanie týchto peňazí v hotovosti žalovanému. Hoci žalobca v replike tvrdil, že peniaze
boli žalovanému odovzdávané v hotovosti za osobnej prítomnosti svedka G., tento svedok pri výsluchu
uviedol, že on pri odovzdaní peňazí žalovanému prítomný nebol a vedel o tom len od žalobcu, ktorý si
mal zobrať peniaze, o ktorých mu žalobca predtým povedal, že sú pre žalovaného, so sebou a povedal

svedkovi, že si ide niečo vybaviť. Očitým svedkom odovzdania peňazí tak nebol nik. Jednoznačne
tak ani nebolo preukázané, že by táto suma bola žalovanému skutočne odovzdaná, pričom nepriame
svedectvo svedka G. z počutia od žalobcu nebolo potvrdené žiadnym iným dôkazom, z ktorého by
vyplývalo, že k odovzdaniu peňazí žalovanému skutočne došlo. Čo je ale podstatnejšie, aj keby súd
vychádzal len z tvrdení samotného žalobcu a aj keby súd aj len výpoveď svedka G. považoval za

dostatočnú na potvrdenie odovzdania peňazí žalovanému, ani toto odovzdanie peňazí v sume XX.XXX,-
eur žalovanému by nezakladalo dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Aj keby totiž súd vychádzal
zo skutočnosti, že žalobca žalovanému sumu 42.670,- eur v októbri 2022 naozaj odovzdal, išlo by
o odovzdanie peňazí na základe celkom iného právneho titulu, ktorý s povinnosťou žalovaného uhradiť
žalobcovi kúpnu cenu zo zmluvy zo dňa 28.09.2022 nemá vôbec nič spoločné. Žalobca totiž sám tvrdil

(opakovane), že táto suma, ktorú odovzdal žalovanému, predstavovala peňažnú pôžičku, ktorú poskytol
žalobca žalovanému na rekonštrukciu domu s tým, že žalovaný mu mal túto pôžičku do troch mesiacov
vrátiť. Takto to prezentoval právny zástupca žalobcu, žalobca, ale aj svedok G. potvrdil, že od žalobcu
vedel,žepeniazevyberalzbankomatupreto,žeichidežalovanémupožičať.Akbytedaajsúdvychádzal
z tvrdení žalobcu, že sa malo jednať o pôžičku medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

so splatnosťou 3 mesiace odo odovzdania peňazí poskytnutú v hotovosti, takto tvrdená konštrukcia,
ak by aj bola pravdivá, nemá vôbec žiaden vplyv na to, že kúpnu cenu žalovaný už skôr riadne
uhradil v zmysle kúpnej zmluvy. Zaplatením kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy žalovaným sa finančné
prostriedky zaplatené žalobcovi za predmet kúpy stali žalobcovým vlastníctvom. Žalobca teda mohol
s nimi už nakladať podľa svojej vôle, napríklad i tak, že sa rozhodol vstúpiť do ďalšieho právneho vzťahu

a požičať ich žalovanému. Dohoda o pôžičke medzi nimi však bol celkom iný, samostatný právny vzťah,
práva a povinnosti z ktorého sú celkom iné, ako sú práva a povinnosti zmluvných strán z kúpnej zmluvy.
Dispozíciasprostriedkami,ktoréžalobcazískalakoekvivalentzapredávanénehnuteľnosti, nemávôbec
žiaden vplyv na to, že záväzok žalovaného ako kupujúceho z kúpnej zmluvy zaplatiť kúpnu cenu skôr
zanikol riadnym splnením tak, ako to súd opísal v predošlom odseku. Ak žalovaný nevrátil žalobcovi

tvrdenú poskytnutú pôžičku, má žalobca právo sa od neho domáhať vrátenia sumy 42.670,- eur (nebolo
tvrdené že by tak žalobca učinil). Žalobca teda ak tak nanajvýš môže byť veriteľom sumy 42.670,-
eur z titulu nezaplatenej pôžičky, nie však veriteľom z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za predávané
nehnuteľnosti, ktorý záväzok si žalovaný riadne už skôr splnil, čím sa považuje dlh žalovaného titulomkúpnej ceny podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka za zaniknutý. Tvrdené dôvody pre odstúpenie
od zmluvy (nezaplatenie kúpnej ceny podľa čl. III.3) tak neexistovali a žalobcovi nevzniklo na ich základe
právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy tak nie je platné.

24. Vzhľadom na to, že súd posúdil kúpnu zmluvu ako platný právny úkon, táto má riadne právne účinky,
a teda spôsobila to,že žalovaný sa na jej podklade stal vlastníkom sporných nehnuteľností. Rovnako tak,
keďžesúdposúdilodstúpenieodzmluvyžalobcomakoneplatnépreneexistenciudôvodovzakladajúcich
právo od zmluvy odstúpiť, nedošlo k zrušeniu zmluvy, ale účinky kúpnej zmluvy stále trvajú, teda trvá aj

vlastnícke právo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam. Nebolo preto dôvodu, aby súd určil vlastnícke
právo v prospech žalobcu, keďže zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností
je správny. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci mal plný úspech

žalovaný, ktorý mal z tohto dôvodu voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania. Z obsahu spisu žalovanému pritom vyplývajú trovy konania. S poukazom na to súd žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

15C/58/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.