Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917203784
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5917203784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. X/XX, D., právne zastúpená: BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom AK
Jánoškova 1545, Dolný Kubín, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D. – H., proti žalovaným:
1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D., 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. H. XXX, J. D.,
okr. D., právne zastúpené: JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka, so sídlom AK Radlinského 47, Dolný
Kubín, 3/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D. – H. a 4/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX
D. – H., právne zastúpení: JUDr. Miroslav Koníček, advokát, so sídlom AK Bernoláka 6, Ružomberok,

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č. k. RK-10C/17/2017-1075 zo dňa 06.04.2023 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ - 4/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

zamietol žalobu žalobcov (výrok I.). Žalovaným v rade 1/až 4/ proti žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalobcovia v rade 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovaným
v rade 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne
v lehote, ktorá bude určená v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok II.).
1.1 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom sporových strán, výsluchom
znalca K. L. M., listinami (súpis listín) a po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno preukázania, že nehnuteľnosti, ktorých určenia sa žalobcovia domáhajú

ako vlastníctva poručiteľa zapísané na LV č. 21200, č. XXXX a č. XXXXX, vznikli, resp. sú totožné s
parcelami zapísanými v PK protokole č. 1122, č. 946 a č. 947. V tejto súvislosti žalobcovia nenavrhli
žiadne dokazovanie vo veci. Z výpisu LV č. XXXXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že v časti
A/ Majetková podstata: sú evidované C-KN parc. č. 10862/5, záhrada o výmere 49 m2, C-KN parc. č.
10862/1- záhrada o výmere 251 m2, C-KN parc. č. 10863- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2,
C-KN parc. č. 10864- záhrada o výmere 297 m2, C-KN parc. č. 10865/1, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 86 m2, v časti B/ Vlastníctvo je pod B1 zapísaná B. I. v 1/2-ici a pod B2 B. K. v 1/2-ici.(žalované

v rade 1/ a 2/), na LV č. XXXX v časti A/ Majetková podstata sú evidované C-KN parcela č. 10860/3 zast.
plocha a nádvoria o výmere 196 m2 a C-KN parc. č. 10861 zast. plocha a nádvorie 95 m2, na parc. č.
10861 je evidovaný rodinný doma a v časti B/ Vlastníctvo je pod B1 zapísaná B. K. v 1/2-ici a B2 B. I.
v 1/2-ici (žalované v rade 1/, 2/). Na LV č. XXXXX v časti A/ Majetková podstata sú evidované pozemkyC-KN parc. č. 10857/4 záhrada o výmere 97 m2, C-KN parc. č. 10860/4 zast. plocha a nádvorie o výmere
33 m2, C-KN parc. č. 13235 orná pôda o výmere 182 m2,C-KN parc. č. 13236 orná pôda o výmere 132
m2, v časti B/ Vlastníctvo je evidovaný vlastník J. F. a J. F. v podiele 1/1 (žalovaní v rade 3/, 4/).

1.2 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetné pozemky
zapísané na LV XXXXX, LV XXXX, LV XXXXX mali byť vytvorené z pôvodných E-KN parciel č. 3628,
3623, 3624, 3630/2, 3629, pričom podiely k predmetným E-KN parcelám mal poručiteľ nadobudnúť
na základe zápisnice o skutočnej držbe spísanej Ľudovým súdom Ružomberok dňa 03.08.1959 č. d.
753/59. Ako vyplýva z uznesenia okresného súdu č. d. 1058/34, parcela č. 3630/2 s výmerou 174 m2-

roľa, vznikla odčlenením z parcely č. 3630 zapísanej v pozemnoknižnom protokole č. 947. Zároveň
odčlenením vznikla aj parc. č. 3630/1 o výmere 323 m2, ktorá zostala zapísaná v protokole č. 947 a
z protokolu č. 947 sa parcela č. 3630/2 zapísala do protokolu č. 1122. Vlastnícke právo bolo vložené
na G. F. a N. na základe kúpnej zmluvy z 03.04.1934. V roku 1969 požiadal o zápis skutočnej držby
M. F. a na základe zápisnice o skutočnej držbe zo dňa 03.08. a 15.09.1959 bolo vpísané v protokole č.
1122 vlastnícke právo na G. F. 2/12 a jeho deti:, N. F. 1/12, L. F. 1/12 M. F. 2/12 a manželka L. D. E. X/

XX a K. O. F. 4/12. Rovnaký údaj bol zapísaný aj v protokole č. 946, kde bola vedená pozemnoknižná
parcela č. 3629. V PK protokole č. 947 bolo vlastníctvo zapísané na G. F. a N. F. D. P. na základe kúpnej
zmluvy z 03.04.1934 po tom, čo geometrickým nákresom č. 596/34 došlo k rozdeleniu parcely 3630 (PK
protokol 947) na parcelu č. 3630/1 a č. 3630/2. Dňa 21.04.1942 bol v protokole č. 947 vykonaný zápis
vlastníckeho práva na 1/2-cu podielu po N. F. na základe D 605/41 na mal. L. F. v 1/4 a mal. N. F. v 1/2.

Na základe kúpnej zmluvy registrovanej Štátnym notárstvom pod RI 8/66 G. F. so súhlasom manželky
a N. F. vydatá, A. so súhlasom manžela, odpredali nehnuteľnosti zapísané vo PK vl. č. XXX a č. 1122
parc. č. 3629, 3628, 3630/2 vedené na evidenčnom liste ako parc. č. 26663 a parc. č. 26664
k. ú. H., L. F. a manželke Q. s tým, že v evidencii nehnuteľností sa na základe tejto zmluvy vyznačuje
vlastníctvo L. F. v 1/4 a L. F. a manželke Q. v 3/4. Poručiteľ K. O. F. na predmetnej zmluve prehlásil,

že nemá námietky nakoľko v skutočnosti v predmetných nehnuteľnostiach žiadnu účasť nemá aj keď
v pozemnoknižnom zápise č. 946 a č. 1122 obce H., je ako spoluvlastník písaný, rovnaké prehlásenie
urobili M. F. a L. F., D. E.. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy sa stali L. F. a jeho manželka Q. vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných v protokole č. 946 a č. 1122, a to L. v 1/4 a L. a jeho manželka Q. v 3/4.
Takýto stav pretrvával teda od roku 1966. Nesprávnosť uvedeného zápisu žalobcovia preukazovali

znaleckým posudkom K. L. M. č. 25/2018, ktorá sa nesprávnym zápisom zaoberá o. i. na a str. 6
svojho posudku, kde uvádza, že ohľadne predmetných pozemkov mal byť správny zápis na LV XXX
parc. č. 26663 (pôvodná č. 3628) na L. F. a Q. F. 2/12, L. F. 1/12, L. F. a Q. F. 1/12, M. F. X/XX,
L. F. 2/12 a K. O. F. 2/12 a na LV XXX parc. č. 26664 (pôvodná č. 3630/2) na L. F. a Q. F. 2/12,
L. F. 1/12, L. F. a Q. F. 1/12, M. F. X/XX, L. F. X/XX, K. O. F. 4/12. V tejto súvislosti však súd prvej

inštanciepodotkol,žeznalkyňasanezoberalapoznámkouuvedenouvPKprotokoleč.1122ateda,žena
základe RI 8/1966 (kúpna zmluva) došlo k zmene vlastníctva. Znalkyňa nebola oprávnená posudzovať
platnosť, resp. neplatnosť predmetnej zmluvy. Vlastnícke právo v zmluve k uvedeným nehnuteľnostiam
bolo zapísané na L. F. a jeho manželku Q., pričom bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že M. F.,
L. F. a K. O. F. uznávali vlastnícke právo L. a Q. ku všetkým nehnuteľnostiam ako celku. Na strane

žalobcov teda spočívalo dôkazné bremeno preukázania, že spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/3-ina
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. a obci D. zapísaným na LV č. XXXXX, pozemku KN-
C parc. č. 10862/1, záhrada o výmere 251 m2, pozemku KN-C parc. č. 10859/5- zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 49 m2, pozemku KN-C parc. č. 10865/1- zastavaná plocha a nádvoria o výmere
86 m2, pozemku KN-C parc. č. 10864- záhrada o výmere 297 m2, pozemku KN-C parc. č. 10863,

zastavaná plocha a nádvoria o výmere 15 m2 a pozemku KN-C parc. č. 10857/4, záhrada o výmere
97 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., obci
D., a to pozemkom KN-C parc. č. 10860/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 a KN-C
parc. č. 10861, zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných v rade 1/ a 2/, zapísané na LV č. XXXX a KN-C parc. č. 10860/4, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 33 m2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 3/ a 4/, zapísaný na LV
XXXXX, ku dňu smrti vlastnil, resp. svedčilo vlastnícke právo zomrelému K. O. F.. Nakoľko v priebehu
rokov došlo k viacerým prečíslovaniam pôvodných pozemnoknižných parciel č. 3630/1, 3630/2, 3628
a 3629, bolo potrebné zo strany žalobcov preukázať, že žalované parcely sú identické s pôvodnými
pozemnoknižnými parcelami alebo, že tieto z pôvodných pozemnoknižných parciel vznikli. Na uvedenú

skutočnosť predložili žalobcovia znalecký posudok K. L. M. č. 25/2018, kde ako súd prvej inštancie zistil
bola znalkyni zadaná o. i. úloha vykonať identifikáciu parciel č. 3630/1, 3630/2, 3628, 3629 k. ú. D..
Na strane 14 znaleckého posudku znalkyňa v bode 1.1.2 uvádza, že písomná identifikácia parciel je v
prílohe posudku 44-a, b, c, d. Z uvedenej prílohy mal súd prvej inštancie za preukázané, že parc. č. 3028má byť zapísaná v PK vl. 1122 ako ov. sad o výmere 694m2 v poz. katastri totožná s parcelou č. 26663
a časť zlúčená v hone (pozn. súdu v PK vl. 1122 je zapísaná parcela č. 3628), parc. č. 3029 ov. sad o
výmere 539 m2- zlúčená v hone zapísaná v PK vl. 946 (pozn. súdu v PK vl. 946 je zapísaná parcela č.

3629), parcela č. 3630/1 zapísaná v PK vl. 947 dom a dvor o výmere 323 m2 je
v pozemkovom katastri vedená ako parc. č. 26665, parc. č. 3630/2 roľa o výmere 174 m2 zapísaná v Pk
vl. 1122 je v poz. katastri vedená ako parc. č. 26664 (príloha 44a). V prílohe 44b je parcela pozemkového
katastrač.26663vstaveTHMmapovaniaevidovanáakoparc.č.8858ač.8859,parcelapoz.katastrač.
26664 nie je evidovaná podľa THM mapovania, parcela poz. katastra č. 26665 je podľa THM mapovania

evidovaná ako parc. č. 8857, parc. č. 3629 vedená v PK vl. 946 je evidovaná podľa THM mapovania
ako parcela č. 8855 a č. 8854. V prílohe 44c je parcela č. 8858 v CKN evidovaná ako parc. č. 10862 a č.
10863, parc. č. 8859 ako CKN parc. č. 10864, parc. č. 8857/1 ako CKN 10859, parc. č. 8857/2 ako CKN
10860, parc. č. 8857/3 ako CKN 10861, parc. č. 8856 ako CKN 10856, parc. č. 8855 ako CKN parc. č.
10857 a parc. č. 8854 ako CKN 10855. Podľa prílohy č. 44d je parcela č. 3630/1 zapísaná v PK vl. č. 947
evidovaná v CKN ako parc. č. 10859/4, 10859/1, 10859/6, 10859/7 (spoluvlastníctvo týchto parciel bolo

vyporiadané rozsudkom okresného súdu 9C/2016-312 zo dňa 24.4.2019) a parcela č. 3620/2 zapísaná
v PK vl. č. 1122 je evidovaná v C-KN ako parc. č. 10855/7, 10859/8, 10860/6, 10860/3, 10861/1 a
10860/8. Vzhľadom na uvedené nebolo možné ustáliť, z ktorých pôvodných pozemnoknižných parciel
boli vytvorené parcely vedené v evidencii nehnuteľností na LV XXXXX, LV XXXX, LV XXXXX, nakoľko
takouto otázkou sa znalkyňa K. M. vo svojom znaleckom posudku nezaoberala. Dôkazné bremeno

bolo v tomto prípade jednoznačne na strane žalobcov. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 132 a §
185 CSP zároveň i na navrhovanie dôkazov stranami sporu, ktoré bolo časovo ohraničené sudcovskou
koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania, taktiež na Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý sa zaoberal otázkou dôkazného bremena, napr. v rozsudku
z 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010.

1.3 Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
preukázania, že nehnuteľnosti, ktorých určenia sa žalobcovia domáhali ako vlastníctva poručiteľa
zapísané na LV č. XXXX a č.XXXXX vznikli, resp. sú totožné s parcelami zapísanými v PK protokole
1122, 946 a 947. Podľa súdu prvej inštancie bolo pravdou, že súdu bol predložený znalecký posudok
K. M., tento však nepriniesol relevantnú odpoveď, keď bol v podstate postavený na spochybnení kúpnej

zmluvyzroku1966,akoprávnehotitulunadobudnutiapozemkov.Aktedažalobcoviapostavilidôvodnosť
podanej žaloby na predloženom dôkaze – znalecký posudok K. M., k tomuto súd prvej inštancie uviedol,
že bolo pravdou, že závery uvedeného posudku svedčili v prospech žalobcov, z dôvodu spochybnenia
platnosti kúpnej zmluvy z roku 1966 riadne zapísanej v katastri nehnuteľnosti, ktoré právne posúdenie
neprináležalo znalkyni, ale súdu prvej inštancie, preto predložený dôkaz nemohol po právnej stránke

obstáť, obzvlášť ak od toho závisela identifikácia sporných parciel. Bez samotného spochybnenia kúpnej
zmluvy znalkyňou, nebolo zrejmé, či by dospela k rovnakým výsledkom pokiaľ išlo o identifikáciu
parciel. Údaje zapísané v katastri boli považované za hodnoverné do momentu preukázania opaku.
Hodnovernosť kúpnej zmluvy nebola inak spochybnená a pokiaľ išlo o identifikáciu parciel, táto bola
potom zjavnom rozpore s identifikáciou z akej vychádzaj K. O. pri vypracovaní znaleckého posudku

v konaní sp. zn. 9C/125/2016.
1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP, keď žalovaným v rade 1/ až 4/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcom v rade 1/
a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie tak žalobcu 1/ ako aj žalobca 2/. Proti uvedenému

rozsudku žalobca 1/ podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, na základe
ktorých žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
Žalobca1/poukázalnanesprávneposúdeniesúduprvéhostupňa,ktorýmboloznemožnenéžalobcovi1/
uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušenia práva na spravodlivý proces.
V tejto súvislosti poukázal tiež na procesné pochybenie súdu, a to, že súd sa žiadnym relevantným

spôsobom nevysporiadal s podaním žalobcu 2/ zo dňa 17.02.2023, keď žalobca 2/ svojím podpisom
prejavil svoju vôľu, a to súhlas s návrhom žalobcu 1/ so zmenou žaloby zo dňa 25.01.2023. Napriek
uvedenej skutočnosti súd vydal uznesenie, ktorým zamietol návrh
so zmenou žaloby žalobcu 1/, a to z dôvodu, že žalobca 2/ nemal prejaviť súhlas
s uvedeným návrhom na zmenu žaloby z dôvodu, že tento mal byť daný na pojednávaní dňa 16.02.2023.

Prvostupňový súd však uvedené pojednávanie z procesných dôvodov na strane súdu odročil, a teda
žalobca 2/ nemohol na uvedenom pojednávaní vysloviť súhlas so zmenou žaloby žalobcu 1/. Napriek
tomu žalobca 2/ po informácii, že sa pojednávanie zo dňa 16.02.2023 odročilo, podal dňa 17.02.2023 do
podateľne prvostupňového súdu návrh so zmenou žaloby opatrený svojim podpisom na druhej stranenávrhu. Z dôvodu procesnej istoty (a toho že tento sa nenachádza v elektronickom súdnom spise)
žalobca 1/ priložil uvedený návrh žalobcu 2/ k odvolaniu s dátumom podania na prvostupňovom súde.
Uvedený dôkaz bol podľa žalobcu predložený súdu žalobcom 1/ na pojednávaní dňa 09.03.2023, na

ktorom bolo zo strany súdu len konštatované, že podpis žalobcu 2/ na návrhu nepreukazuje prejav
súhlasu žalobcu 2/ s uvedeným návrhom. Išlo o dôkaz, ktorý by mal byť v listinnom spise súdu, keďže
v elektronickom spise sa nenachádzal a nenachádzal sa z nevysvetlených dôvodov ani v listinnom
súdnom spise v čase pojednávania zo dňa 09.03.2023.
2.1 Žalobca 1/ opakovane uviedol, že právni predchodcovia žalovaných L. F.

s manželkou Q. nemohli nadobudnúť výlučné vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy k parcelám
KN-E parc. č. 3628, KN-E parc. č. 3623, KN-E parc. č. 3624, KN-E parc. č. 3630/2 a KN-E parc. č. 3629,
keďže prevodcovia G. F. so súhlasom manželky R. a N. A., D. F. so súhlasom manžela O. disponovali
spoluvlastníckymi podielmi spolu len vo výške 3/12 podľa zápisnice o skutočnej držbe spísanej Ľudovým
súdom v Ružomberku dňa 03.08.1959 pod sp. zn. čd. 753/59, 5 Nc 97/59 (ďalej len „Zápisnica“). Originál
Zápisnice bol dodaný súdu katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok

na základe žiadosti súdu zo dňa 10.02.2023. Ďalej poukázala na to, že k prevodu vlastníckeho práva
nadobudnutého na základe uvedenej držby na akúkoľvek tretiu osobu z poručiteľa nedošlo, a tobôž nie
kúpnou zmluvou. Poručiteľ ako právny predchodca žalobcov nebol zmluvnou stranou v uvedenej kúpnej
zmluve a jeho podpis na kúpnej zmluve nebol prejavom vôle o prevode jeho spoluvlastníckeho podielu k
sporným parcelám (spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3) na právnych predchodcov žalovaných. Žalobca

1/ mal zato, že ani podpisy L. F. či M. F. nemohli konvalidovať platnosť kúpnej zmluvy, a to
v súlade s právnym princípom („nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“). Ak by M. F.,
L. F. a poručiteľ mali záujem previesť svoje spoluvlastnícke podiely na L. F. s manželkou, museli by tak
učiniť výslovne a osobitne ako predávajúci svojich spoluvlastníckych podielov. Skutočnosť, že K. O. F.
ako právny predchodca žalobcov bol podpísaný na kúpnej zmluve neznamená, žeby sa jeho podiel bez

ďalšieho mohol previesť na L. F. s manželkou ako právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej
inštancie v tomto prípade nepostupoval v súlade
s právnou zásadou (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet): „Nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako sám má.“
2.2 Podľa žalobcu 1/ prvostupňový súd napriek tomu, že spis bol vrátený na dodatočné preskúmanie

z Krajského súdu v Žiline, bližšie neodôvodnil ani sa nezaoberal závermi vyplývajúcimi zo znaleckého
posudku p. K. M. predloženým žalobcom ani
s prílohami žaloby predložených súdu žalobcom 1/. Zároveň namietal, že pri posudzovaní dôkazného
bremena na strane žalobcu žiadnym spôsobom nerešpektoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j.
pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho

totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (v
tomto prípade dôkaz, že poručiteľ previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k sporným
nehnuteľnostiam v zmysle zápisnice). Žalobca 1/ mal zato, že súd uvedené právne skutočnosti a
identifikáciu parciel č. 3630/1, č. 3630/2, 3628 a 3629 nevyhodnotil a týmto sa nedostatočne vysporiadal
s dôkazmi predloženými žalobcami. Bez bližšieho odôvodnenia uznal za relevantnú skutočnosť zápis

na pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, a to, že p. L. F. s manželkou Q. F., D. R. nadobudli podľa
uvedenej kúpnej zmluvy podiely k pôvodným parcelám č. 3629, 3628, 3630/2 na pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s pochybnosťami uvedenými
tiež právnym zástupcom žalobcu 1/ na pojednávaní z 09.03.2023 a síce so skutočnosťou, že podľa
článku II. kúpnej zmluvy predávajúci (G. F. so súhlasom manželky R. F.) odvodzovali svoje vlastnícke

právo práve zo zápisnice, ktorá definovala usporiadanie vlastníctva právnych predchodcov strán sporu,
a to skutočnou držbou z roku 1959. Na základe zápisnice, ktorej originalita bola potvrdená katastrálnym
odborom Ružomberok, bolo hodnoverne preukázané, že prevodcovia G. F. s manželkou a N. A.,
D. s manželom nemohli v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo k uvedeným
nehnuteľnostiam v celosti. Nanajvýš mohol byť predmet prevodu odpredaný L. F. s manželkou ako

právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/ vo výške 3/12 v zmysle zápisnice.
2.3 Podľa žalobcu 1/ súd prvej inštancie sa ďalej v bode 36. odôvodnenia v celom rozsahu stotožnil s
listinným dôkazom predloženým žalovanými, a to Znaleckým posudkom
p. Ing. V. Janíka č. 10/2018. Hodnovernosť uvedeného listinného dôkazu bola okrem iných spochybnená
nielen znaleckým dôkazom p. K. L. M. ale tiež jej výsluchom na pojednávaní zo 16.06.2020. Uvedeným

žalobca 1/ spochybnil zistenia p. K. C. O. a poukázala na nepresnosti v jeho znaleckom posudku. Na
uvedené poukázala tiež znalkyňa p. K. L. M. vo svojej výpovedi. V bode 36. prvostupňový súd tiež
uviedol, že „súdv konaní 9C mal preukázanú existenciu predmetu vyporiadania, t. j. pozemku, parcely KN „E“ č. 3630/1.“
Z uvedeného bodu odôvodnenia podľa žalobcovi 1/ nebolo zrejmé, čo uvedenou citovanou časťou
posudku p. K. C. O. prvostupňový súd sledoval, keďže konanie č. 9C/125/2017 totiž nebolo konanie v

plnom rozsahu súvisiace s prejednávanou vecou, a preto sa nepotvrdila ani prekážka daného konania
prostredníctvom res iudicata. Navyše išlo o listinný dôkaz bez znaleckej doložky p. K. C. O. ako znalca.
Žalobca 1/ mal zato, že odborné rozpory medzi uvedeným listinným dôkazom a znaleckým posudkom
p. K. L. M. bolo nevyhnutné vyhodnocovať v prospech nezávislého, odborného znaleckého posudku
predloženého žalobcom 1/.

2.4 Pokiaľ žalovaní odôvodňovali a odvodzovali svoje nároky zo záznamov evidovaných v katastri
nehnuteľností, poukazoval žalobca 1/ na to, že tieto sú záväzné iba do momentu, pokiaľ sa nepreukáže
opak, k naplneniu čoho došlo práve prostredníctvom znaleckého posudku p. K. L. M.. Žalobca
1/ uvedeným poukazoval na to, že správnosť znaleckého posudku p. K. L. M. nebola žiadnym
iným dôkazom, teda ani iným znaleckým posudkom predloženým zo strany žalovaných, hodnoverne
spochybnená.

2.5 Žalobca 1/ k bodu 46. odôvodnenia rozsudku uviedol, že hodnovernosť znaleckého posudku p. K. C.
O.bolaspochybnenájednakžalobcamiakoajznalkyňouK.L.M..Zuvedenéhodôvoduneboložalobcovi
1/zodôvodneniazrejmé,akýmiúvahamisaprvostupňovýsúdriadilpristotožnenísasozávermiposudku
p. K. C. O. ohľadom identifikácie sporných parciel. Uvedená pochybnosť žalobkyne 1/ vychádzala
tiež zo skutočnosti, že hodnovernosť znaleckého posudku a desiatok listinných dôkazov predložených

žalobcami bola spochybnená jediným listinným dôkazom a vyjadreniami žalovaných. Avšak vice versa
hodnovernosť jediného listinného dôkazu predloženého žalovanými podľa odôvodnenia súdu nebola
spochybnená ani znaleckým posudkom so 48 listinnými prílohami so znaleckou doložkou, ani výsluchom
znalkyne a ani vyjadreniami žalobcov a ďalšími približne 30 listinnými dôkazmi žalobcu 1/ priloženými
v prílohe žaloby. Z uvedených dôvodov sa podľa žalobkyne 1/ rozsudok prvostupňového súdu javil

ako arbitrárny, a teda konanie súdu má prvky arbitrárnosti. Podľa žalobkyne 1/ vzhľadom na vykonané
dokazovanie a hodnotenie účastníkov sporu prvostupňovým súdom je dôvodné predpokladať, že
akékoľvek ďalšie predloženie znaleckého alebo iného dôkazu zo strany žalobcov by neprelomilo
hodnovernosť znaleckého posudku K. C. O., ktorý sa stal podkladom aj iných súdnych rozhodnutí, bez
možnosti jeho spochybnenia žalobcami. V prípade pochybností žalobca 1/ žiadal, aby odvolací súd

nestranne a objektívne zopakoval alebo doplnil dokazovanie ohľadom identifikácie sporných parciel
a to bez intervencie prvostupňového súdu, ktorého posudzovanie a postup pri vyhodnocovaní dôkazov
možno považovať za tendenčný a bez dôvodu v plnej miere v prospech žalovaných. Zhrnúc uvedené,
považovalžalobca1/napadnutýrozsudokakonanienasúdeprvéhostupňazazásadnéporušeniepráva
žalobcov na spravodlivý súdny proces. Ako vyplýva priamo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd

prvej inštancie vôbec neidentifikoval zásadné argumentačné body žalobcov. Prvostupňový súd konal v
príkrom v rozpore s § 191 CSP, keďže nehodnotil každý dôkaz jednotlivo, pričom neprihliadol starostlivo
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Svojím konaním sa vôbec nezaoberal ďalšími listinnými
dôkazmi predloženými spolu so žalobou a ani prílohami, na základe ktorých bol vykonaný znalecký
posudok K. L. M.. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca 1/, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil.
3. Žalobca v rade 2/ podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP,
na základe ktorých odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil. Podľa žalobcu 2/ dôkazné
bremenoneuniesližalovaní.Podľarozhodnutiasúddospelknesprávnemurozhodnutiu,keďžeizolovane
rozhodoval v uprednostnených konaniach, keďže nesprávne aplikoval ust. § 365 písm. a) CSP, nakoľko

neboli splnené procesné podmienky. Žalobca 2/ tiež uviedol, že žiadal v konaní 9C/125/2016 znalecký
posudok a nie listinný elaborát za 700,- eur bez doložky účelne, aby bol nepostihnuteľný. Preto súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, aby sa súd postaral o to, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie
súdu prvej inštancie podľa žalobcu 2/ má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnym procesným

postupom znemožnenie strane uskutočniť jeho práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, čo preukázal použitý elaborát a v snahe zakryť listinným dôkazom, že predávaný
majetok sa v D434/81 prededuje, čo preukazovalo dohodnuté konanie p. A. vo veci Okresného súdu
Ružomberok 5C/27/17 o vysporiadanie oddelene.
4. Žalovaní 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ poukázali na to, žalobca 1/ v odvolaní

uvádzal rôzne procesné dôvody a široko ich rozvádzala zrejme v domnení, aby mal čo najväčšie šance
v odvolaní. Poukázali na to, že zastávajú principiálny právny názor, že sporné parcely neboli riadne
identifikované znaleckým posudkom K. M. z 08.01.2019 a navyše uvedený znalecký posudok obsahoval
množstvo chýb, ktoré boli namietané na pojednávaniach. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudkuvychádzala z takého nesprávneho predpokladu, že kúpna zmluva z roku 1966 bola absolútne neplatná,
pričom K. M. je geodetka a kartografka a nie právnička bez právnického vzdelania a sama rozvíjala
hypotézy o tom, ako by mal byť stav zápisov v katastri nehnuteľností, teda, bolo preukázané, že K.

M. sa vyjadrovala aj k právnym otázkam, čo jej neprináležalo. K. M. sa nevedela jasne vyjadriť a ani
nevedela ukázať na pojednávaní sporné parcely na pozemnoknižnej mape, nevedela sa vyjadriť k tomu,
v akom priestore boli vyznačené. S poukazom na znalecký posudok K. O. zdôraznili, že jeden znalec
tvrdil, že parc. 3630/2 zaniká, pričom znalkyňa K. M. uviedla, že nezaniká. Podľa existujúcej judikatúry
bola naliehavosť právneho záujmu daná vtedy, pokiaľ by postavenie osoby žalobcu bolo pre budúcnosť

neisté. Uvedené konštatovať nemožno. Ďalej žalovaní 3/ a 4/ poukázali na to, že ohľadne sporných
pozemkov bolo viacero dedičských konaní, v žiadnom prípade však nebola otázka pozemkov riešená
tak, ako to uviedla K. M. v jej znaleckom posudku. Obdobne otázka sporných pozemkov bola riešená aj
v konaní ROEP, nie však v prospech žalobkyne 1/ ani žalobcu 2/. K listine č.d. 753/59 uviedli, že nebola
vkladuschopná do pozemkovej knihy, navyše v zmysle uvedenej zápisnice a v zmysle toho, čo bolo
uvedené v pozemnoknižnej vložke ohľadne spoluvlastníckych podielov je diametrálny rozpor, navyše v

tej zápisnici nefigurujú všetky dotknuté osoby a navyše ju nespísal sudca, ale len nejaký referent, čo
nebolo v tom čase platné pre listiny a pre zmeny zápisov v pozemkovej knihe. Napokon zdôraznili, že
sporné pozemky boli dlhé desaťročia užívané pokojne právnymi predchodcami (aj žalobcov) sporových
strán. Podľa žalovaných 3/ a 4/ žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno v konaní, lebo súdu boli
predložené znalecké posudky K. M. a K. O., ktorí dospeli k rozdielnym záverom a tento rozpor nebol iným

dôkazom odstránený. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
im náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ sa vyjadrili tak, že sa stotožňujú
s rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý pokladajú za zákonný a vecne i po právnej stránke správny

a dostatočne odborne a vyčerpávajúco zdôvodnený. Podľa žalovaných 1/ a 2/ sa v podanom odvolaní
žalobca obmedzil na vymenovanie troch odvolacích dôvodov odvolávajúc sa na údajnú nesprávnosť,
resp. nezákonnosť procesného postupu súdu, nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, príp.
nesprávnosť vyhodnotenia skutkového stavu. Ďalej uviedli, že s odvolacími dôvodmi, tak ako ich
špecifikoval žalobca 1/ sa nemohli stotožniť a s podaným odvolaním nesúhlasia, nakoľko žalobcom

uvádzané dôvody odvolania považujú za fiktívne, špekulatívne a nijako nespochybňujúce správnosť
postupu súdu a zákonnosť vydaného rozhodnutia a žalobcom 1/ uvádzané dôvody nepovažujú za
dôvod pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, tak ako sa toho žalobca 1/ domáhal. Podľa
žalovaných 1/ a 2/ žalobca 1/ síce súdu predložil znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou
K. L. M., pričom v rámci súdneho konania sa súd vysporiadal podrobne s tým, že predmetný znalecký

posudok trpel vadami a chybami, na ktoré v procese dokazovania poukázali. Zároveň bolo zrejmé,
že v predmetnom posudku znalkyňa K. L. E. značne prekročila rozsah jej odbornej kvalifikácie a v jej
posudku sa venovala riešeniu právnych otázok, resp. vyslovila právne závery o „nesprávnosti“ zápisov
vykonaných v katastri nehnuteľností, hoci vysporiadenie sa s uvedenými právnymi otázkami patrilo
len a výlučne do kompetencie súdu, nie znalca. Taktiež poukázali na to, že žalobca 1/ sa vyjadroval

napr. k formálnej nesprávnosti kúpnej zmluvy z roku 1966, od ktorej vlastníctvo odvodzujú právni
predchodcovia žalovaných, pričom znalkyňa sa priamo v znaleckom posudku vyjadrovala úplne mimo
svoju odbornosť a kvalifikáciu k otázke, že takáto zmluva ako neplatná nemala byť zapísaná v katastri
nehnuteľností a že právni predchodcovia žalovaných tak nemali nadobudnúť vlastníctvo ku sporným
pozemkom, hoci uvedené konštatovanie ani znalkyňa ani žalobca 1/ nezohľadnili fakt, na ktorý bolo

poukazované v rámci prvostupňového konania a síce že v prospech žalovaných svedčí právny titul
nadobudnutia vlastníctva - dedením, pričom právni predchodcovia žalovaných minimálne splnili zákonné
podmienky pre originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko žili v dobrej
viere, že im predmetné pozemky patria od roku 1966. Žalovaných tak jednoznačne možno považovať
za oprávnených vlastníkov sporných nehnuteľností. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu1/ na

náhradu trov konania uviedli, že s uplatneným návrhom nesúhlasia, pričom namietajú oprávnenosť
nároku. Poukázali na to, že v priebehu súdneho konania bol žalobca neúspešný, značne pasívny, resp.
často vykonával chaotické a nesystematické úkony ako opakované žiadosti o zmeny žaloby tesne pred
vykonaním ďalšieho pojednávania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda neprodukoval žiaden
dôkaz preukazujúci, že je oprávnený uplatňovať žalobou uplatnený právny nárok. Dokonca žalobca 1/

žalobu formuloval po formálnej stránke nesprávne, čo sám priznal vo svojom písomnom vyjadrení ako aj
v odvolaní, kde označil pôvodne podanú žalobu za materiálne nevykonateľnú a označila za pochybenie
súdu,žeodmietolpripustiťzmenužaloby.Mnohéúkonytakbolivykonané,resp.vyplynulilenakoreakcia
na opakované zmeny žaloby, resp. opakované žiadosti o zmenu žaloby, čím samotný žalobca značnúčasť nákladov súdneho konania priamo vyvolal. S ohľadom na uvedené žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby
krajský súd ako odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako správny a zákonný.
6. Žalovaní 3/ a 4/ sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ tak, že žalovaní 3/ a 4/ nerozporujú

vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 24.06.2023. Stotožňujú sa
s argumentáciou uvedenou v čl. III. vyjadrení žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 24.06.2023. Poukázali na
to, že od podania žaloby uplynul značný čas a žalobca 1/ vykonal zásadný procesný úkon - navrhol
zmenu žalobného petitu. Poukazujúc na základné princípy CSP, predovšetkým na zásadu koncentrácie
konania, preto nebolo možné pripustiť, aby zo strany nestranného súdu došlo k jej pripusteniu. Napokon

navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným 3/ a 4/
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu 1/ a na základe podaného odvolania žalobcu 2/ v rozsahu danom ust.
§ 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu

1/ a žalobcu 2/ v podaných opravných prostriedkoch, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie ich odvolaní v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).
11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne

závery súdu prvej inštancie.
12. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 2/, odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní sa žalobca 2/
obmedzil len na strohé konštatovanie odvolacích dôvodov bez toho, aby uvedené dôvody akýmkoľvek
spôsobom bližšie vysvetlil, pričom vôbec nešpecifikoval, v čom by mala spočívať nesprávnosť, resp.
nezákonnosť procesného postupu súdu prvej inštancie alebo nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, resp. v čom mala spočívať nesprávnosť vyhodnotenia skutkového stavu. Ďalej odvolací súd
konštatuje, že žalobca 2/ neuniesol dôkazné bremeno, ani nepredložil súdu dostatočne hodnoverné
dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť jeho tvrdení alebo rozporoval pravdivosť tvrdení žalovaných 1/
- 4/. Okrem toho žalobca 2/ neposkytol v podanom odvolaní ani žiadne právne stanovisko obsahujúce
právny názor v prejednávanej veci, v zmysle ktorého by bolo možné konštatovať, že by právne

posúdenie veci súdom prvej inštancie mohlo byť nezákonné, nesprávne či nelogické, vymykajúce
sa z právneho rámca stanoveného platným právnym poriadkom, resp. z rámca toho, čo možno
považovať za spravodlivé a správne. Vzhľadom na uvedené potom krajský súd konštatuje, že odvolanie
žalobcu 2/ nemožno vyhodnotiť inak ako nedôvodné. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť,
že nemožno považovať za postačujúce, aby odvolávajúca sa strana sporu v podanom odvolaní len

stroho vymenovala odvolacie dôvody bez toho, aby k nim poskytla podrobnejšiu argumentáciu, v čom
konkrétnom má spočívať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo právneho posúdenia súdu
prvej inštancie a aby sa odvolávajúca strana len stroho vyjadrila, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí.13. Námietku žalobcu 1/ spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalujúcej strane, aby realizovala jeho procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces s tým, že dňa 25.10.2018 bolo žalobcovi 1/ doručené oznámenie o zrušení

pojednávania bez uvedenia dôvodu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský
súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v súdnom procese dôjde k odročeniu, resp. k zrušeniu
vytýčeného súdneho pojednávania, samo o sebe nezakladá pochybnosť o tom, že by malo ísť
o nezákonný postup, či dokonca porušenie práva na spravodlivý proces. Muselo by dôjsť k takej intenzite
porušenia práva na spravodlivý súdny proces, ktorá by znamenala jeho zásadný vplyv na samotný

výsledok rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade však uvedená intenzita zásahu nebola zásadného
významu, keďže žalobca 1/ ako aj žalobca 2/ boli vždy na každé pojednávanie riadne predvolaní, na
každom pojednávaní im bolo umožnené vyjadriť sa a počas priebehu vykonávania dokazovania na súde
mali obaja žalobcovia možnosť predkladať súdu ich písomné či ústne vyjadrenia a dôkazy a uvedené
práva žalobcovia 1/ a 2/ aj realizovali. Navyše je potrebné uviesť, že od podania samotnej žaloby bolo
vykonaných niekoľko pojednávaní, pričom niektoré boli odročené alebo zrušené z objektívnych dôvodov,

akonapríkladPNsudkyne,pandémiaCOVID-19apod.Uvedenéskutočnostinemohlibyťpretodôvodom
na spochybnenie zákonnosti rozsudku súdu prvej inštancie, zákonnosti procesného postupu súdu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. Preto nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý súdny proces.
14. Neobstojí námietka žalobcu 1/ týkajúca sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces spočívajúca
v tom, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na zmenu žaloby, resp. nezohľadnil súhlasné

stanovisko žalobcu 2/ s navrhovanou zmenou žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že
aplikácia inštitútu zmeny žaloby patrí do pôsobnosti súdu prvej inštancie a nie je proti predmetnému
procesnému rozhodnutiu (v danom prípade zamietajúcom návrh na zmenu žaloby) prípustný opravný
prostriedok. V odvolacom konaní zmena žaloby neprichádza do úvahy, keďže je neprípustná (§ 371
CSP), preto tvrdenie žalobcu 1/, že nepripustením k zmene žaloby (a nevysporiadaním sa so súhlasom

žalobcu 2/ so zmenou žaloby) prvostupňový súd akýmkoľvek spôsobom pochybil, prípadne spôsobil
porušenie práva na spravodlivý súdny proces nesprávnym procesným postupom, pokladal odvolací súd
za nedôvodné. V teoretickej rovine, ak by prvostupňový súd pripustil zmenu návrhu na zmenu žaloby,
došlo by tak k výraznej zmene predmetu sporu a súd prvej inštancie by tak neprejednával vlastnícke
právo k totožnému predmetu sporu, pričom zmena predmetu sporu by bola vykonaná v rozpore so

zásadou rovnosti strán, rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces, keďže žalovaní 1/ - 4/ by sa museli
vyjadriť prakticky k novej žalobe, nakoľko pôvodná žaloba by bola materiálne nevykonateľná.
15. Námietku žalobcu 1/ týkajúcu sa tej skutočnosti, že došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie, ktorým
sa zabránilo žalobcovi 1/ uplatňovať jeho procesné práva, resp. došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces tým, že súd prvej inštancie mal uprieť práva žalobcovi 1/ tak, že mu doručil do elektronickej

schránky zápisnicu z pojednávania zo dňa 09.03.2023 až v predposledný deň pred uplynutím lehoty na
podanie odvolania, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že
tak ako právni zástupcovia žalovaných 1/ - 4/ bol na pojednávaní prítomný aj právny zástupca žalobcu 1/,
pričom mal možnosť vyhotovovať si zvukový záznam z predmetného pojednávania, resp. mal možnosť
kedykoľvek nahliadnuť do spisového materiálu. Uvedenému postupu procesnej strane nebránili žiadne

objektívne okolnosti, pre ktoré by nemohol uplatniť si riadne svoje procesné práva, preto ani nemohlo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Pokiaľ žalobca 1/ v odvolaní namietal, že sporné pozemky boli dostatočne identifikované Znaleckým
posudkom K. M. zo dňa 08.01.2019, vyhodnotil odvolací súd uvedenú námietku ako nedôvodnú. V tejto

súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou žalobcu 1/ relevantne
vyporiadal v bodoch 34. – 39. ako aj v bode 46. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
zároveň v podrobnostiach odkazuje.
16.1 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke krajský súd konštatuje, že aj podľa odvolacieho súdu
bolo dostatočne preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ okrem iného neuniesli dôkazné bremeno v konaní,

nakoľko súdu prvej inštancie boli predložené dva znalecké posudky K. M. a K. O. (uvedený znalecký
posudok, ktorý bol vykonaný ako listinný dôkaz), ktoré dospeli k rozdielnym právnym záverom a tieto
rozpory neboli iným dôkazom odstránené. Išlo najmä o to, že samotná znalkyňa K. M. bola síce
v konaní vypočutá, avšak nevedela dostatočne jasne vyjadriť a ani ukázať na pojednávaní sporné
parcely na pozemnoknižnej mape, resp. sa vyjadriť k tomu, v akom priestore sú vyznačené. Rovnako

zostal sporný záver ohľadne pozemnoknižnej parcely 3630/2, ktorá mala podľa jedného záveru zaniknúť
a podľa druhého nezaniknúť. Poukazujúc na princíp formálnej pravdy v zmysle CSP bolo povinnosťou
práve žalobcov 1/ a 2/ v danom konaní produkovať dôkazy ohľadne pravdivosti tvrdení uvádzaných
v žalobe ohľadne preukázania existencie vlastníckeho práva na strane ich právneho predchodcu, resp.že v čase jeho smrti právny predchodca žalobcov preukázateľne sporné pozemky vlastnil, nakoľko
dôkaznébremenoboloprávenažalobcoch1/a2/.Krajskýsúdzastávanázor,žežalobcovia1/a2/počas
vykonaného dokazovania neuniesli dôkazné bremeno, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/

správne zamietol. Opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia 1/ a 2/ riadne a včas nepredložili
dôkazy preukazujúce bez akýchkoľvek reálnych pochybností skutkové tvrdenia ohľadne preukázania
existencie vlastníckeho práva ich právneho predchodcu.
16.2 Pokiaľ žalobca 1/ až v odvolaní navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie ohľadne identifikácie
sporných parciel, potom nebolo možné takému návrhu zo strany odvolacieho súdu vyhovieť, keďže

konanie na súde prvej inštancie bolo koncentrované (momentom vyhlásenia dokazovania za skončené)
a žalobca 1/ si takýto návrh ohľadne identifikácie sporných parciel do momentu vyhlásenia dokazovania
za skončené neuplatnil.

17. Ďalšie argumenty žalobcu 1/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
18. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu

byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú

zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré

na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov 1/

a 2/ boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
20. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
majú žalovaní 1/ - 4/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobcom 1/ a 2/ úspešní.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 31. marca 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
JUDr. Eva Malíková

člen senátu