Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124244109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobcu: JOKA GROUP s.r.o., Jaseňová 15642/5A,
974 03 Banská Bystrica, IČO: 44 742 908, zastúpený: JUDr. Martou Hlaváčovou, PhD., advokátkou,
Smreková 5, 960 01 Zvolen, IČO: 55 515 657, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná
787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, o zaplatenie 57.075,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16. júla 2024, č. k.: 26Cb/56/2024 - 95, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16. júla 2024, č. k.: 26Cb/56/2024 – 95 v znení
opravného uznesenia z 23. septembra 2024, č. k. 26Cb/56/2024 – 107 vo výroku I. o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 22.200,- eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur.

II. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16. júla 2024, č. k.: 26Cb/56/2024 – 95 v znení
opravného uznesenia z 23. septembra 2024, č. k. 26Cb/56/2024 - 107 vo výroku I. o povinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy38.744,40eurod25.6.2021
do 4.10.2022, zo sumy 31.000,- eur od 5.10.2022 do 20.4.2023, zo sumy 26.000,- eur od 21.4.2023 do

25.7.2023, zo sumy 22.200,- eur od 26.7.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy
38.744,40 eur od 25.6.2021 do 4.10.2022, zo sumy 31.000,- eur od 5.10.2022 do 20.4.2023, zo sumy
26.000,- eur od 21.4.2023 do 25.7.2023, zo sumy 22.200,- eur od 26.7.2023 do zaplatenia a vo výroku II.
otrováchkonaniaavzrušenomrozsahuvecvraciasúduprvejinštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 22.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 38.744,40 eur od 25.6.2021 do 4.10.2022, zo sumy 31.000,- eur od 5.10.2022

do 20.4.2023, zo sumy 26.000,- eur od 21.4.2023 do 25.7.2023, zo sumy 22.200,- eur od 26.7.2023
do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 38.744,40 eur od 25.6.2021 do 4.10.2022, zo
sumy 31.000,- eur od 5.10.2022 do 20.4.2023, zo sumy 26.000,- eur od 21.4.2023 do 25.7.2023, zo
sumy 22.200,- eur od 26.7.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči
žalovanému nárok na úhradu pohľadávky 22.200,- eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.1.2024 postupca AGB SERVICE s.r.o., IČO: 44 449 119 postúpil nažalobcu ako postupníka pohľadávku 38.744,40 eur s príslušenstvom, ktorú evidoval voči žalovanému
ako dlžníkovi. Pohľadávka postupcu vznikla z obchodno-záväzkového vzťahu medzi postupcom
a žalovaným na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní poľnohospodárskych služieb z 10.7.2020

(ďalej len „Rámcová zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému vystavená faktúra č. 102021/104
zo dňa 10.6.2021 na sumu 38.744,40 eur. Postupca doručil žalovanému dňa 5.2.2024 oznámenie o
postúpení pohľadávky. Dňa 8.2.2024 bolo postupcovi zo strany žalovaného oznámené, že ešte pred
postúpením pohľadávky čiastočne plnil postupcovi dňa 4.10.2022 sumu 7.744,40 eur, dňa 20.4.2023
sumu 5.000,- eur a dňa 25.7.2023 sumu 3.800,- eur. Zároveň oznámil, že eviduje zostatok záväzku

22.200,- eur.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že pohľadávku neuznáva v plnom
rozsahu z dôvodu nedodania služby (prác) v požadovanej kvantite, kvalite, ako aj dohodnutej cene.
Poprel vznik obchodno-právneho vzťahu, titulu Rámcovej zmluvy z dôvodu, že žalobca nepredložil plnú
moc, ktorá by preukazovala, že za žalovaného v čase podpísania Rámcovej zmluvy mohol konať A. B.

C., ktorý zmluvu opatril svojim podpisom, namiesto štatutárneho orgánu žalovaného. Platnosť Rámcovej
zmluvy sa dátumovo neviaže na termín vystavenia faktúry č. 102021/104, čo potvrdzuje, že v zmysle
článku IV. ods. 4 zmluvy bol postupca povinný nastaviť splatnosť faktúry na 90 kalendárnych dní odo
dňa vystavenia faktúry. Vo faktúre č. 102021/104 je pritom uvedená splatnosť 14 kalendárnych dní od
vystavenia faktúry. Neplatnosť Rámcovej zmluvy vzhliadol aj s poukazom na to, že k Rámcovej zmluve

neexistuje: (i) neoddeliteľná príloha č. 2, ktorá mala určiť mechanizmy, prostredníctvom ktorých mal
postupcaprežalovanéhovykonávaťfakturovanépráceaneoddeliteľnáprílohač.1,ktorámalapopisovať
rozsah a ceny za poskytnuté služby, ktoré mal postupca pre žalovaného vykonať; (iii) v článku III. nie
je časovo vymedzená platnosť zmluvy, čo spôsobuje jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Napokon žalovaný namietal rozsah vykonaných prác, keďže tieto neboli

žalovaným odsúhlasené, keďže dodané práce neboli v dohodnutej kvalite. Doposiaľ dielo (práce) nie je
ani odovzdané. Keďže zmluva o dielo bola uzatvorená bez písomnej formy, aj všetky nadväzujúce úkony
súvisiace s touto zmluvou musia byť ústne, teda aj napr. vytknutie vád prác na diele (ktoré žalovaný
vykonal pri kontrole prác na poli). Námietky k omeškaniu s prácami boli postupcovi vytýkané ústne.
Žalovaný potvrdil, že sporný nárok eviduje vo svojom účtovníctve a v kontrolnom výkaze.

4. Žalobca dôvodil, že pokiaľ nie je dohodnutá určitá doba trvania zmluvy, platí, že zmluva je uzavretá na
dobu neurčitú. Predmetom plnenia zo strany postupcu bolo vykonanie poľnohospodárskych služieb na
pozemkoch určených žalovaným, prostredníctvom mechanizmov za podmienok uvedených v zmluve.
Zmluvabolauzavretáakorámcová,oposkytovanípoľnohospodárskychslužiebpodľaustanovenia§269

ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný nielenže nenamietal včasnosť, rozsah, kvalitu poskytnutých
služieb,akoanicenufakturovanýchprácpísomne.Žalovanýzáväzokuznal,pričomhoevidujevosvojom
účtovníctve. Námietka žalovaného ohľadom zmluvnej pokuty nie je dôvodná, táto bola riadne dojednaná
v článku VI. bod 12 Rámcovej zmluvy.

5. Žalovaný v duplike poukázal, že štatutárnym orgánom žalovaného je A. D. C., nie A. B. C.. Doklady
predložené žalobcom potvrdzujú iba to, že A. B. C. realizoval platby voči postupcovi, čo súvisí s jeho
zamestnaním v podniku žalovaného, kde vykonáva profesiu ekonóma, na základe čoho je poverený
vykonávať činnosť zabezpečovania platobného styku žalovaného a vedenie ekonomickej agendy. Je
teda splnomocnený na úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Jednoznačne však pod

túto činnosť nepatrí uzatváranie zmlúv s tretími stranami. Rámcová zmluva vykazuje znaky neurčitosti
a neplatnosti aj z dôvodu absencie dojednania rozsahu, ceny, ako aj spôsobu vykonania diela.

6. Uviedol súd prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetom Zmluvy
o postúpení zo dňa 5.2.2024 uzavretej medzi postupcom a žalobcom bola pohľadávka postupcu voči

žalovanému, ktorá vznikla z obchodno-záväzkového vzťahu medzi postupcom a žalovaným, titulom
uzatvorenejRámcovejzmluvyoposkytovanípoľnohospodárskychslužiebz10.7.2020,nazákladektorej
bola žalovanému vystavená faktúra č. 102021/104 z 10.06.2021 na sumu 38.744,40 eur. Dňa 8.2.2024
bola postupcovi doručená písomnosť žalovaného - Oznámenie o postúpení pohľadávky - odpoveď z
5.2.2024, v ktorej žalovaný uviedol, že ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu došlo zo strany

žalovaného k čiastočnému plneniu záväzkov voči postupcovi, dňa 4.10.2022 vo výške 7.744,40 eur,
dňa 20.4.2023 vo výške 5.000,- eur a dňa 25.7.2023 vo výške 3.800,- eur. Ďalej žalovaný v písomnosti
uviedol, že na základe uvedeného eviduje zostatok záväzku vo výške 22.200,- eur.7.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§1ods.1a2,§3ods.2,§13ods.1a3,§15ods.1,§269
ods. 2, § 369, § 369c Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Zb. upravujúce rozsah
pôsobnosti Obchodného zákonníka, neoprávnené podnikanie, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti,

oprávnenie ďalších osôb konať za podnikateľa, nepomenovanú zmluvu, omeškanie dlžníka a nároky
z toho plynúce.

8. Uviedol súd prvej inštancie, že v článku VI. bod 12 Rámcovej zmluvy bolo dohodnuté, že dodávateľ
môže účtovať v prípade omeškania úhrad viac ako 30 dní od vystavenia faktúry pokutu vo výške 0,1 %

za každý deň omeškania z dlžnej čiastky.

9. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný eviduje faktúru č. 102021/104 v účtovníctve a kontrolnom
výkaze, čiže tým poukazuje na uskutočnenie a prijatie zdaniteľného obchodu, tzn. poskytnutie a prijatie
poľnohospodárskych služieb postupcu žalovaným.

10. Súd prvej inštancie dôvodil, že čiastočnou úhradou faktúry č. 102021/104 žalovaný uznal svoj
záväzok aj vo zvyšnej časti, ktorá je predmetom sporu. Obchodný zákonník v § 323 ods. 2 s odkazom na
§ 407 ods. 3 pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka)
a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu, že
záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za

predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce, aby spôsobil
čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom
prípadesamôžestať,žehocibytoajdlžníknezamýšľal,jehočiastočnéplneniebudemaťúčinkyuznania
zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci

mal poskytnúť celé plnenie. Z uvedeného vyplýva, že čiastočným plnením zo strany žalovaného ako
dlžníka došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu.

11. Zvýraznil súd prvej inštancie, že žalovaný nevrátil žalobcovi faktúru č. 102021/104, túto eviduje v
účtovníctve a kontrolnom výkaze. Žalovaný dokonca ani po písomných výzvach na úhradu ostatku dlžnej

sumy nepoprel žalobcom uplatnený nárok čo do výšky, ani čo do dôvodu.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na základe postúpenia pohľadávky eviduje voči žalovanému
pohľadávku 22.200,- eur spolu s príslušenstvom, pozostávajúcim z dojednanej zmluvnej pokuty podľa
článku VI. bod 12 Rámcovej zmluvy. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil aj zákonný úrok z

omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

13.Kobranežalovaného,žeRámcovázmluvasaneviažekfaktúreč.102021/104spoukazomnačlánok
IV. ods. 4, podľa ktorého bol postupca povinný nastaviť splatnosť faktúry na 90 kalendárnych dní odo
dňa vystavenia faktúry, pričom faktúra č. 102021/104 má splatnosť 14 kalendárnych dní od vystavenia

faktúry, súd prvej inštancie uviedol, že nie sú spôsobilé k účinnému popretiu nároku žalobcu a tieto
nemajú žiaden vplyv.

14. Súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú Rámcovú zmluvu ako platnú, ktorá má všetky zákonom
predpísané náležitosti, preto námietku žalovaného o jej neplatnosti vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný

ohľadom popretia uplatneného nároku neuniesol svoje dôkazné bremeno a zo strany žalovaného
nedošlo k účinnému popretiu nároku, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1

písm. b) C.s.p./, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.17. Žalovaný namietal, že povinnosťou postupcu bolo na základe ústnej objednávky žalovaného vykonať
poľnohospodárske práce v požadovanom rozsahu a kvalite na poliach žalovaného. Tieto práce neboli
vykonané načas a v dohodnutom rozsahu. V dôsledku neukončenia prác postupcom, žalovanému

vznikla škoda. Zvýraznil žalovaný, že opakovane v konaní namietal, že postupcom realizované práce
nebolidodanévčas,vpožadovanomrozsahuakvalite.Žalobcatietotvrdeniažalovanéhonevyvrátilaani
nenamietal, no súd prvej inštancie sa touto otázkou ani len nezaoberal. Žalobca bol povinný preukázať,
že postupca dielo riadne vykonal. Súd prvej inštancie zároveň relevantne neodôvodnil, na základe
čoho dospel k záveru, že medzi postupcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, titulom uzatvorenej

Rámcovej zmluvy, keďže žalovaný v priebehu konania poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré vyvracajú
platnosť Rámcovej zmluvy, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, čo je arbitrárne. Žalovaný
zotrval na posúdení Rámcovej zmluvy ako neplatného právneho úkonu, titulom jeho vád a neplatnosti
zo strany žalovaného. Faktúra nepredstavuje zaväzujúci právny úkon. Ďalej žalovaný namietal absenciu
podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, resp. objednávky a to kúpnu cenu. Napokon žalovaný poukázal,
že súd prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 C.s.p. neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné; ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie
veci.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal, že argumenty žalovaného sú účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobca už

v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že žalovaný nikdy nenamietal včasnosť, rozsah, kvalitu
poskytnutých služieb, ako ani cenu fakturovaných prác. Zo strany žalovaného nebol predložený jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia a argumenty. Navyše žalovaný svoj dlh uznal. Skutočné
dodanie predmetu zmluvy zo strany žalobcu preukazuje aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo
k čiastočnému plneniu, t. j. k čiastočnej úhrade vystavenej faktúry. Rovnako v prospech žalobcu

svedčí aj skutočnosť, že žalovaný nikdy realizované práce nenamietal a nereklamoval. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že poľnohospodárske práce neboli poskytnuté v dojednanom čase, rozsahu či kvalite, je na
ňom, aby tieto skutočnosti preukázal. Žalovaný ohľadom svojich tvrdení však neuniesol dôkazné
bremeno. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami žalovaného aj vo vzťahu k ním namietanej neplatnosti Rámcovej zmluvy. Žalobca poukázal

na zmätočnosť obrany žalovaného, ktorý pôvodne namietal druh záväzkového vzťahu, o ktorom tvrdil,
že sa jedná o zmluvu o dielo. V odvolaní však už pripúšťa, že sa jednalo o poľnohospodárske práce,
ktoré mal postupca vykonať pre žalovaného, avšak spochybňuje a namieta kúpnu cenu podľa § 409
Obchodného zákonníka. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie
neurčil,ktoréskutkovétvrdeniasúmedzistranamisporné,neurčil,ktorédôkazyvykonáaktorénevykoná

a že neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie všetky tieto procesné úkony
na pojednávaní konanom dňa 16.7.2024 vykonal, čo je zachytené aj v zápisnici o pojednávaní.

19. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu konania na súde
prvej inštancie a podanom odvolaní. Zvýraznil, že dôkazné bremeno v spore bolo na žalobcovi, ktorý

ho neuniesol.

20. Žalobca v odvolacej duplike taktiež zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu konania
na súde prvej inštancie a odvolacom konaní. Poukázal, že žalovaný prvýkrát namietal kvalitu, cenu, či
rozsah vykonaných prác až v podanom odpore v rámci jeho zmätočnej, nejednotnej procesnej obrany.

Do toho času, žalovaný nikdy tieto skutočnosti nenamietal, dokonca svoj záväzok voči žalobcovi (resp.
jeho právnemu predchodcovi) uznal, a to čiastočným plnením žalobcom vystavenej faktúry.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolania prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.23. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
o zistenom skutkovom stave a o základe predmetu sporu a odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. viazaný
týmto správne zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
konkrétne správnosť jeho záverov vo veci samej o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému na
zaplatenie 22.200,- eur s úrokom z omeškania a zmluvnej pokuty, titulom úhrady faktúry č. 102021/104,

ktorou postupca (právny predchodca žalobcu) vyúčtoval za poskytnuté poľnohospodárske služby pre
žalovaného a ktorú žalovaný uhradil len čiastočne.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu,
sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

26. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a
z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Z obsahu spisu a tvrdení strán vyplýva, že žalovaný si u postupcu objednal vykonanie
poľnohospodárskych prác, ktoré postupca pre žalovaného realizoval. Žalobca uplatnený nárok

vyvodzoval z Rámcovej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako platný právny úkon, na základe
ktorého žalovanému vznikol záväzok na úhradu uplatnenej pohľadávky v spore. Žalovaný považoval
Rámcovú zmluvu za neplatný právny úkon.

29. K samotnej Rámcovej zmluve predloženej v konaní, odvolací súd udáva, že táto predstavuje tzv.

nepomenovanú zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá určuje len
základný okruh (rámec) práv a povinností zmluvných strán, pričom práve na jej základe strany následne
uzatvárajú opakovane ďalšie zmluvy, prípadne len objednávky, ktoré špecifikujú jej predmet detailnejšie,
teda následne dochádza k uzatvoreniu samotných realizačných zmlúv, čo je aj posudzovaný prípad.
Práve takéto následné realizačné zmluvy špecifikujú konkrétne práva a záväzky zmluvných strán.

30. Žalovaný potvrdil, že obchodná spolupráca medzi postupcom a žalovaným sa realizovala na základe
jednotlivých objednávok žalovaného na poľnohospodárske práce, ktoré postupca aj pre žalovaného
realizoval. Obchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti
právnych úkonov. V tejto súvislosti odvolací súd dáva stranám do pozornosti, že podľa § 275 ods. 4

Obchodného zákonníka, dochádza k uzatvoreniu zmlúv aj konkludentne.

31. Z toho vyplýva, že medzi postupcom a žalovaným boli uzatvorené jednotlivé realizačné zmluvy na
poľnohospodárske práce, teda zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorýchcena bola vyúčtovaná žalovanému práve faktúrou č. 102021/104, ktorú žalovaný zahrnul do svojho
účtovníctva a kontrolného výkazu, čím potvrdil predmet plnenia a jeho cenu. Preto neobstojí námietka
žalovaného, že nebol dohodnutý rozsah a cena prác, ktorá bola vyúčtovaná žalovanému práve faktúrou

č. 102021/104.

32. Tým, že žalovaný realizoval na predmetnú faktúru aj čiastočné úhrady, čo uviedol aj vo svojom
liste z 5.2.2024 /č. l. 16/, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že toto plnenie má účinky
uznania zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uznanie dlhu uľahčuje veriteľovi

procesné postavenie v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho výšku
v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol (či nevznikol v uznanej výške), že
bol splnený, alebo že inak zanikol, musel by to preukázať. V dôsledku uznania dlhu žalovaným došlo
k presunu dôkazného bremena na žalovaného, a to aj vo vzťahu k sume 22.200,- eur, ktorú doposiaľ
neuhradil, a ktorá predstavuje zvyšok neuhradenej faktúry č. 102021/104.

33. Žalovaný v konaní síce namietal nedôvodnosť výšky fakturovaných prác vyúčtovaný faktúrou č.
102021/104, resp. že tieto boli vykonané zo strany postupcu vadne, no tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázal, teda o týchto tvrdeniach neuniesol dôkazné bremeno v spore, preto súd prvej
inštancie na ne správne neprihliadal. Túto obranu žalovaného odvolací súd považuje navyše za účelovú,
a to s poukazom na jeho list z 5.2.2024, v ktorom uviedol, že eviduje voči postupcovi zostatok záväzku,

ktorý zodpovedá postúpenej pohľadávke z faktúry č. 102021/104 na žalobcu, práve v žalovanej výške
a zároveň vystavenú faktúru ako nedôvodnú nevrátil postupcovi.

34. Z vyššie uvedených dôvodov právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie istiny
22.200,- eur, a to bez ohľadu na prípadnú ne/platnosť samotnej Rámcovej zmluvy, keďže pohľadávka

22.200,- eur vznikla titulom neuhradenia ceny diela zo samotnej realizačnej zmluvy o dielo, uzatvorenej
medzi postupcom a žalovaným konkludentne a nie titulom samotnej Rámcovej zmluvy. Keďže žalovaný
na faktúru č. 102021/104 už plnil, potvrdil, že ňou vyúčtovaná cena bola už splatná. Pohľadávka 22.200,-
eur bola postúpená na žalobcu, čo žalobca preukázal oznámením postupcu žalovanému z 5.2.2024 /č.
l. 15 spisu/ podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak

žalobe žalobcu v časti istiny 22.200,- eur vyhovel a odvolací súd preto v tejto časti podľa § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto
časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

35. Odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za čiastočne dôvodné, čo sa týka príslušenstva

priznanej pohľadávky 22.200,- eur a uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výroku I. napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného popri istine 22.200,- eur aj na zákonné úroky
z omeškania a zmluvnú pokutu podľa článku VI. bod 12 Rámcovej zmluvy.

36. Žalovaný založil svoju obranu mimo iného na samotnej neplatnosti Rámcovej zmluvy dôvodiac,

že táto nebola podpísaná konateľom žalovaného A. D. C., pričom A. B. C., ktorý Rámcovú zmluvu
za žalovaného podpísal, nebol na to oprávnený. Zároveň namietal, že podľa Rámcovej zmluvy bola
splatnosť faktúr dohodnutá v článku IV. bod 4 na 90 kalendárnych dní odo dňa vystavenia faktúry.

37. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Rámcová zmluva je platným právnym úkonom, no jeho

závery týkajúce sa omeškania žalovaného s úhradou faktúry č. 102021/104 uvádzané v odseku 32.
odôvodnenia rozsudku ako reakciu na obranu žalovaného (podľa ktorej bol postupca povinný nastaviť
splatnosť faktúry na 90 kalendárnych dní odo dňa vystavenia faktúry, pričom faktúra č. 102021/104 má
splatnosť 14 kalendárnych dní od jej vystavenia), nie sú spôsobilé k účinnému popretiu nároku žalobcu
a tieto nemajú žiaden vplyv. Tieto závery súdu prvej inštancie sú len strohé, z odôvodnenia rozhodnutia

vôbec nie je zrejmé, na základe čoho k nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie
právne vyvodil konkrétny okamih omeškania žalovaného s úhradou faktúry č. 102021/104, keď dospel
k záveru o platnosti Rámcovej zmluvy, pričom splatnosť faktúr bola dohodnutá práve v článku IV. bod
4 zmluvy, ktorá zjavne nezodpovedá dátumu splatnosti uvedenej na vystavenej faktúre č. 102021/104

a od ktorej súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalovaného.

38. Uvedené platí aj pokiaľ ide o priznanú zmluvnú pokutu, keďže žalovaný namietal samotnú
neplatnosť Rámcovej zmluvy s poukazom na to, že táto nebola podpísaná osobou oprávnenou konaťza žalovaného. Zároveň namietal uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. K tejto obrane
žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezaujal žiadne stanovisko, teda túto obranu
žalovanéhoaninevyhodnotil,dokoncavodôvodnenírozsudkuabsentujepríslušnáprávnaúprava,podľa

ktorej súd prvej inštancie nárok žalobcu na zmluvnú pokutu posudzoval. Odvolací súd pritom poukazuje,
že na platný vznik dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje obligatórne písomná forma. Povinnosťou súdu
je v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, s uvedením použitého právneho
predpisu, z ktorého právne posúdenie odvodzuje.

39. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti priznaného príslušenstva
a zmluvnej pokuty nezodpovedá § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa súd prvej inštancie dôkladne nezaoberal
tvrdeniami a námietkami strán a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Tým založil jeho
nepreskúmateľnosť.

40. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného
úroku z omeškania a zmluvnej pokuty zrušiť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale
ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom/, vrátane
závislého výroku o trovách konania (výrok II.) a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie odvolacím súdom.

41. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť bez žiadnej pochybnosti to, že

nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania.

42. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť okamih vzniku

omeškania žalovaného s úhradou ceny diela a nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu, a to v kontexte
s konkrétnym nárokom v tejto časti uplatneným žalobou. V tejto súvislosti bude rozhodné posúdenie,
či Rámcová zmluva, kde bola uvedená splatnosť faktúr a zmluvná pokuta je platným právnym úkonom
vzhľadom na obranu žalovaného, že nebola podpísaná osobou oprávnenou zaväzovať žalovaného.

43. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (ods.
1). Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa
toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia

dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník
je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom (ods. 2).

44. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

45. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

46. Podľa § 15 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou,
je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (ods. 1). Ak osoba

svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy,
ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
ani nemohla vedieť (ods. 2).47. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

48. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného
konania, vrátane odvolacieho konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).