Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1625202856.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom A.,
G. H. XXX/XX, zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o., IČO: 36861359, sídlom Bratislava, Dostojevského
rad 5, proti žalovanému: A. B. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom A., G. H. XXX/XX, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do BSM, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou
súčasne s podaním žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou doručila súdu dňa 22.12.2025 žalobu, ktorou sa vo veci
samej domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese B., obci I. J., katastrálne
územie I. J. zapísané na LV č. XX vedenom Okresným úradom B., odbor katastrálny ako rodinný
dom súp. číslo XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky, parcely reg. C evidované na

katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX/X o výmere 1382 m2, druh pozemku: záhrada a parc. č. XXXX/XX o výmere 78 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného o veľkosti podielu 1/1 BSM.

2. Podanú žalobu predovšetkým odôvodňuje tým, že strany sporu sú manželia odo dňa 20.4.1996,

ich manželstvo nebolo rozvedené a ich bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené. Žalovaný počas
manželstva uzatvoril dňa 31.08.1998 kúpnu zmluvu so starými rodičmi žalobkyne, ktorej predmetom bol
predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese B., obci I. J., katastrálne územie I. J. zapísaných na
LV č. XX vedenom Okresným úradom B., odbor katastrálny ako rodinný dom súp. číslo XXX postavený
na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky, par-cely reg. C evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
XXXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 1382

m2, druh pozemku: záhrada. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod
K.–XXXX/XXXXdňa21.3.2023nadobudolžalovanýajspoluvlastníckypodieloveľkosti1/1napozemku
parc. č. XXXX/XX o výmere 78 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok nachádzajúci
sa v okrese B., obci I. J., katastrálne územie I. J. zapísaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom B.,
odbor katastrálny. Žalovaný bol do katastra zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností,
pričom strany sporu boli preukázateľne manželmi a ich BSM, ktoré vzniklo okamihom uzatvorenia

manželstva nebolo zrušené a ani žiadnym spôsobom modifikované a na úhradu kúpnej ceny boli použité
prostriedky, patriace do BSM strán sporu. Podľa žalobkyne predmetné nehnuteľnosti, bez ohľadu na
fakt, že evidovaným vlastníkom je výlučne žalovaný, patria do BSM strán sporu. Následne realizovali
rozsiahlu rekonštrukciu a zveľadenie nehnuteľností až do súčasnej podoby. Žalobkyňa má za to, že jej
naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, keďže strany sporu nie sú zapísané ako
bezpodieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností v evidencii nehnuteľností a do času zosúladenia

zápisu v katastri nehnuteľností s existujúcim právnym stavom tu existuje na strane žalobkyne neistota v
právnom postavení účastníkov. Až výsledok tohto sporu o určenie, že dotknuté nehnuteľnosti patria dobezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného bude viesť k odstráneniu neistoty v právnom
postavení žalobkyne ako spoluvlastníka nehnuteľností a k zamedzeniu prípadným ďalším sporom,
ktoré by mohli vzniknúť najmä s poukazom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. Vlastník,

resp. spoluvlastník nehnuteľností má vždy právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak v
evidencii nehnuteľností je ako vlastník resp. spoluvlastník zapísaný iný subjekt, teda ku dotknutým
nehnuteľnostiam si uplatňujú vlastnícke nároky iné osoby.

3. Súčasne s podaním žaloby zástupkyňa žalobkyne podala návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým žiadala, aby žalovaný bol povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v okrese B., obci I. J., katastrálne územie I. J. zapísané na LV č. XX vedenom
Okresným úradom B., odbor katastrálny ako rodinný dom súp. číslo XXX postavený na pozemku parc. č.
XXXX/X a pozemky, parcely reg. C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X o výmere 413
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 1382 m2, druh pozemku:
záhrada a parc. č. XXXX/XX o výmere 78 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a to najmä

ich scudzenia, zaťaženia vecným bremenom alebo záložným právom a udelenia súhlasu tretej osobe s
ich užívaním, do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

4.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,žeexistujepotrebabezodkladneupraviť
existujúce pomery strán sporu, keďže iba žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník

spornej nehnuteľnosti. Príslušný kataster nehnuteľností ako aj každá tretia osoba bude v dôsledku
materiálnej publicity vychádzať pri akomkoľvek právnom úkone zo skutočnosti, že žalovaný je ich
výlučný vlastník. Žalobkyňa nemôže aktuálne osvedčiť, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu
s nehnuteľnosťami. Avšak manželstvo žalobkyne a žalovaného je dlhodobo v kríze a nie je vylúčené,
že dôjde k jeho rozvodu. Táto skutočnosť v žalobkyni vzbudzuje obavy, že žalovaný bude ešte pred

rozvodom manželstva realizovať kroky, smerujúce k „ochrane“ majetku, ktorý je evidovaný ako jeho
výlučné vlastníctvo. Ak by bolo potrebné čakať na takéto úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už
nebolo možné nariadiť a ochrana žalobkyne by bola neefektívna. Po zaplatení príslušného správneho
poplatku, je príslušný katastrálny úrad povinný rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva v lehote 15 dní,
zatiaľ čo súd je povinný o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť v 30-dňovej lehote.

Úmysel žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami je možné postaviť naisto až potom, čo
bude príslušným katastrálnym úradom vyznačená plomba. V tomto okamihu však už nebude existovať
dostatočný časový priestor na to, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Poukázala
na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
18Co/44/2015, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016. Taktiež uviedla, že pre nariadenie

neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj len potreba zachovať skutkový a právny
stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako
v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval v
dôsledkuzmenyokruhustránsporu.Zákazdispozíciesdotknutounehnuteľnosťoubymalajdeklarovaný
preventívny účinok. Ak nie je úmyslom žalovaného predmetné nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť,

zásahdovlastníckehopráva,spočívajúcivzákazenakladanianebudemaťnažalovanéhožiadendopad.
Ak by naopak úmyslom žalovaného bolo predmetné nehnuteľnosti scudziť prípadne zaťažiť, je daná
bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality je možné dospieť k záveru, že nariadenie
neodkladnéhoopatreniamôžesplniťsvojúčelsledujúcizabezpečeniedočasnejochranyprávžalobkyne,

ktorých sa domáha vo veci samej. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel nie
je možné dosiahnuť v tomto prípade zabezpečovacím opatrením.

5. Zo sobášneho listu z knihy manželstiev matričného obvodu A. IV zväzok 19, ročník XXXX, strana
179, por. č. 55 (na č.l. 13 spisu) mal súd osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili XX.XX.XXXX

manželstvo.

6. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie I. J. (na č.l. 66 spisu) súd zistil, že na
predmetnom liste vlastníctva je zapísaná sporná nehnuteľnosť a to stavba rodinného domu so súpisným
číslom XXX postavená na parcele XXXX/X, parcela XXXX/X o výmere 413m2, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere 1382m2, druh pozemku Záhrada, parcela č. XXXX/XX,
o výmere 78m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Ako vlastník predmetných nehnuteľností
je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný so spoluvlastníckym podielom 1/1s titulom nadobudnutia kúpna
zmluva K./XX, právopl. XX.XX.XXXX (C-KN par. Č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, stavba rodinný dom s.č.XXX na C-KN parc. XXXX/X)-XXX/XX, K./XXXX – kúpna zmluva podľa GP č. XX/XXXX (L./XX), právopl.
XX.XX.XXXX ( I. X/X na C-KN parc. č. XXXX/XX)-XXX/XX.

7. Na predmetnom liste vlastníctva č. XX je uvedená poznámka pod číslom I./XXXX – oznámenie
o prebiehajúcom súdnom spore na OS MA pod spis zn. 31C 162/2025, žaloba o určenie, že
nehnuteľnosti patria do BSM + návrh na nariadenie neodkladného opatrenia – 14/26.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ( ďalej len CSP), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s

určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

15. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej

ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu.
Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred

jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

16. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie

má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by
sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa
nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,

ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či
sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

17. Ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým obmedzuje vlastníka v nakladaní s jeho majetkom,
mal by pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním
s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru.Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov. Z uvedeného
možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

18. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobkyne ako aj predloženými listinnými dôkazmi súd dospel
k záveru, že žalobkyňa neosvedčila súdu bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami
sporu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd mal osvedčené, že žalobkyňa
a žalovaný sú manželia, pričom ich manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené. Podľa tvrdení žalobkyne
jej manželstvo so žalovaným prechádza už dlhodobo partnerskou krízou a nie je vylúčené, že ich

manželstvo bude rozvedené. Žalobkyňa súdu neuviedla, že by bol už návrh na rozvod manželstva
podaný na súde a ani neoznámila súdu, či strany sporu ako manželia stále spoločne žijú v spoločnej
domácnosti alebo došlo k ich odlúčeniu. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa
odôvodňovala tým, že sporná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností zapísaná iba na žalovaného,
pričom podľa žalobkyne táto patrí do BSM strán sporu. Žalobkyňa má obavy, že by žalovaný mohol
pred rozvodom sám nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a previesť ju na inú osobu. Avšak samotná

žalobkyňa v návrhu uviedla, že nevie osvedčiť, že by žalovaný aj nejaké takéto kroky aktuálne, resp.
v minulosti realizoval. Súd preto musí uviesť, že iba tieto tvrdenia žalobkyne ako také nepreukazujú
bezodkladnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide iba o neosvedčené tvrdenia
žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že ide o dlhodobú krízu v manželstve, teda ide dlhšie trvajúcu situáciu,
pričom z jej návrhu nevyplýva, že by žalovaný sa o nejaké takéto konanie pokúsil, prípadne, že

by žalobkyni aspoň slovne uvádzal zámer úkony s nehnuteľnosťou vykonať. V danom prípade
žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť nariadenia zákazu žalovanému nakladať s tvrdenou spoločnou
nehnuteľnosťou.

19. Zástupkyňa žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na rozhodnutia

súdov druhej inštancie a to Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, sp. zn. 17Co/255/2016,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, s ktorými sa súd oboznámil, pričom ide často citované
rozhodnutia, ktoré sa týkajú bezodkladnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sporoch o
neúčinnosť právnych úkonov. Konajúci súd súhlasí s tým, že v prípade sporov o neúčinnosť právneho
úkonu je daná obvykle bezodkladnosť pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez nutnosti

preukázať konkrétne úkony súvisiace s nakladaním s nehnuteľnosťou. Vyplýva to zo špecifickej situácie
v predmetných sporoch, keďže právoplatný rozsudok v konaní o odporovateľných právnych úkonoch sa
vzťahuje na konkrétny exekuovateľný majetok a nie na osobu žalovaného, ktorá sa nestáva povinnou
v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v
rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinný strpieť vedenie exekúcie, teda speňaženie na

predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok ako keby k spornému prevodu nedošlo iba
s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného právneho
úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť. Prípadná exekúcia by však mohla byť
ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o určenie neúčinnosti právneho

úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky
exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní
nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného, a to do
výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však
predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu

povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto postup by však bol aj podľa
názoru odvolacích súdov značne neefektívny a viedol by bez akýchkoľvek pochybností len k množeniu
ďalších súdnych sporov medzi sporovými stranami.

20. Predmetom žalobkyňou podanej žaloby je však určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu. Súd mal preukázané z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XX katastrálne
územie I. J., že na liste vlastníctva bola pod č. P-6/XXXX zapísaná poznámka – oznámenie
o prebiehajúcom súdom spore na OS MA pod spis. Zn. 31C 162/2025 žaloba o určenie, že nehnuteľnosti
patria do BSM a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa pritom opomína účinky tzv.
poznámky spornosti vychádzajúce z § 228 ods. 2 CSP, ktorý rozširuje záväznosť určitých výrokov

súdu na tretie osoby. Podľa cit. ustanovenia je totiž výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti
záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní
podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona (z. č. 162/1995 Z. z.). Existencia poznámky spornostizapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné,
zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva
k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2

CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností žalovaný sporné nehnuteľnosti
alebo spoluvlastnícky podiel previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by bola žalobkyňa v
spore o určenie, že tieto patria do BSM úspešná, rozsudok určujúci vlastnícke právo žalobkyne by
bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka
poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva a nemôže sa preto

dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení vecného práva k nehnuteľnosti tak účinne
predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné
opatreniejeprostriedkomprocesnejobrany,ktorébysamalopoužiťažvtedy,keďneexistujúinézákonné
možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. / pozri taktiež uznesenie Krajského súdu Trnava č.k.
25Co/21/2021 zo dňa 11.05.2021, IČS: XXXXXXXXXX/

21.Čosatýkačastinávrhu,abysúdzakázalžalovanémuzaťažiťnehnuteľnostivecnýmbremenomalebo
záložným právom a zákaze udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľností, žalobkyňa v návrhu
ani len neuniesla bremeno tvrdenia a neozrejmila súdu, prečo podľa nej existuje bezodkladná potreba
nariadenia neodkladného opatrenia v tejto žiadanej časti, pričom táto ani nemá vzťah k samotnému
predmetu sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu a teda neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie, súd návrh
na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

22. Keďže je súčasne podaná žaloba vo veci samej o náhrade trov konania, súd bude rozhodovať
v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.