Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124333009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124333009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 400,02
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
41C/64/2024-69, zo dňa 19.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 400,02 eura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % p.a. zo sumy 400,02 eura odo dňa
17.6.2024 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po
právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 20.6.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 400,02

eura spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % p.a. zo sumy 400,02 eura odo dňa 17.6.2024 do
zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.10.2023 bola právnemu predchodcovi žalobcu (FIN SLAVIA,
s. r. o., Bardejovská Zábava 1940/83, Bardejov, IČO: 52 294 773, ďalej tiež „poškodený“) v dôsledku
dopravnej nehody spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého bol držiteľom, a to prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové

vozidlo odviezť za účelom jeho opravy do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, ktorej predmetom bol nájom
náhradného motorového vozidla, ktorý trval po dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla v
autoservise, t. j. do času jeho opravy a vydania krycieho listu žalovanou (od 29.4. do 20.5.2024).
Žalobca zdôraznil, že poškodený v období nájmu nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, z toho
dôvodu bol nájom náhradného motorového vozidla nevyhnutný po dobu, kým mu bolo umožnené s
poškodeným motorovým vozidlom disponovať. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu v

počte 22 dní vystavil za nájom faktúru č. 6072024 na sumu 1.810,09 eura s DPH, so splatnosťou
dňa 4.6.2024, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej
titulomjehonárokunanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlanažalobcu.Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.5.2024 vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.810,09 eura s

DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Následne bola žalovaná vyzvaná na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, na základe čoho poskytla poistné plnenie
vo výške 1.410,07 eura dňa 3.6.2024; zvyšná časť vo výške 400,02 eura z dôvodu krátenia poistného
plnenia uhradená nebola. Krátenie poistného plnenia vyhodnotil ako nedôvodné, na základe svojvoľných
výpočtov žalovanej. Doplnil, že s poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania

s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi, ktoré mu bola povinná poskytnúť najneskôr do 15.6.2024
podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko šetrenie poistnej
udalosti skončila dňa 31.5.2024, čím vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 400,02 eura, v sadzbe 9,25 % p.a. odo dňa 17.6. 2024 do
zaplatenia.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že z vyjadrení strán sporu
v priebehu konania považoval za nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa najmä: (i) vzniku, priebehu a
zavinenia dopravnej nehody dňa 18.10.2023, v dôsledku ktorej došlo na motorovom vozidle zn. V. K., U.:
L. (ktorého držiteľom bola v čase dopravnej nehody spoločnosť FIN SLAVIA, s. r. o., Bardejovská Zábava

1940/83, Bardejov, IČO: 52 294 773) k vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
poisteného u žalovanej, (ii) rozsahu poškodenia motorového vozidla zn. V. K. U.: L., (iii) nevyhnutnosti
opravy uvedeného poškodeného vozidla, (iv) uzavretia Zmluvy o nájme č. 513/2024 medzi poškodeným
a žalobcom dňa 29.4.2024, (v) vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla č.
331251645 dňa 14.5.2024, (vi) vystavenia krycieho listu žalovaným dňa 22.5.2024, (vii) vystavenia

faktúry č.06072024dňa20.5.2024zanájommotorovéhovozidlaod29.4.do20.5.2024vsume1.810,09
eura vrátane DPH, (vii) poskytnutia poistného plnenia zo strany žalovanej vo výške 1.410,07 eura.

4.Súdprvejinštanciezistil,ževdôsledkudopravnejnehodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla
poisteného u žalovanej, ku ktorej došlo dňa 18.10.2023 v Bardejove, bolo motorové vozidlo (zn. V. K.,

U.: L., ktorého držiteľom v čase škodovej udalosti bola spoločnosť FIN SLAVIA, s. r. o., IČO: 52 294
773) poškodené a vyžadovalo si opravu. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v zmluvnom
servise žalovanej a jeho oprava bola ukončená dňa 14.5.2024, na čo nadväzovalo vystavenie faktúry
č. 331251645 dňa 14.5.2024, s dátumom splatnosti dňa 24.5.2024; krycí list bol žalovanou vydaný dňa
22.5.2024.

5. Ďalej zistil, že poškodený na strane nájomcu a žalobca na strane prenajímateľa uzavreli Zmluvu o
nájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Y. V., U.: C.,
v zmysle ktorej bolo dojednané nájomné v sume 80 eur/deň vrátane DPH, poplatok za pristavenie
a odobratie vozidla vo výške 50 eur vrátane DPH. V zmluve bola doba nájmu uvedená od 29.4. do

20.5.2024. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 vyplynulo prevzatie náhradného
vozidla poškodeným dňa 29.4.2024 a odovzdanie predmetu nájmu dňa 20.5.2024. Prenajímateľ za
nájom náhradného vozidla v období od 29.4. do 20.5.2024 (v počte 22 dní) vystavil faktúru č. 06072024
dňa 20.5.2024 v sume 1.810,09 eura vrátane DPH, so splatnosťou dňa 20.5.2024.

6. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 20.5.2024 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
poškodený (FIN SLAVIA, s. r. o., IČO: 52 294 773) mal zapožičané náhradné vozidlo od žalobcu v období
od 29.4. do 20.5.2024, v trvaní 22 dní, počas ktorých bolo poškodené vozidlo v autoservise z dôvodu
poistnej udalosti zo dňa 18.10.2023, kde sa i v deň vystavenia čestného prehlásenia nachádzalo, a
to z dôvodu vyčkania na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis opravované vozidlo nevydá.

Súčasťou čestného prehlásenia bolo i vyhlásenie poškodeného o nevyhnutnosti nájmu náhradného
vozidla z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, keďže v období nájomného vzťahu nemal k
dispozícii iné vhodné vozidlo; dané skutkové tvrdenie žalovaná v konaní nerozporovala.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2024 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu

pohľadávku špecifikovanú v ods. 1 predmetnej zmluvy ako pohľadávku vo výške 1.810,09 eura s DPH
voči žalovanej, z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., a to konkrétne
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 18.10.2023 na vozidle V. K., U.: L.. Postúpenie pohľadávkybolo žalovanej oznámené listom zo dňa 20.5.2024. Žalobca si listom zo dňa 20.5.2024 voči žalovanej
uplatnil postúpenú pohľadávku v sume 1.810,09 eura. Následne žalovaná listom zo dňa 31.5.2024
žalobcovi oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti ku dňu 31.5.2024 a zároveň akceptovala dobu

zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 17 dní (od 29.4. do 15.5.2024), s odôvodnením možnosti
uznania prenájmu náhradného vozidla maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu
vozidla (dátum vystavenia faktúry bol 14.5.2024). Poistné plnenie priznala vo výške 1.410,07 eura, daná
platba bola na účet žalobcu pripísaná dňa 3.6.2024. Krátené poistné plnenie vo výške 440,02 eura
žalovaná neuhradila.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že primárne sa z dôvodu procesnej ekonómie zaoberal otázkou vecnej
legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

9. Námietku žalovanej týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore skúmal vo
vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2024 a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.
Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že poškodený nemohol na
žalobcu platne postúpiť pohľadávku za dni nájmu po ukončení opravy, nakoľko táto pohľadávka
nevznikla v príčinnej súvislosti so škodou a žalobca ju nemohol od žalovanej platne vymáhať. Po

preskúmaní uzavretej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.5.2024 bola uzatvorená v súlade s Občianskym zákonníkom a v ničom neodporuje právnym
normám. Dodal, že postúpiť možno aj budúcu pohľadávku, ktorá je dostatočne identifikovaná. Z ods.
1 Zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne jasne vyplynulo aká pohľadávka bola poškodeným na
žalobcu postúpená, pričom je špecifikovaná čo do výšky aj titulu jej vzniku. Daná pohľadávka mohla byť

predmetompostúpenia,nakoľkošloonároknanáhraduškody,ktorývznikolpoškodenémuakonásledok
dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., teda náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov
poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené
a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle §

525 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru o danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní. Doplnil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo nielen k postúpeniu
pohľadávky, ale zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom, z čoho odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní.

10. Konštatoval, že vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v ods. 5, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu danej zmluvy, čím je preukázaný samotný
vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho

majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie v ods. 5 Zmluvy zo dňa 20.5.2024.
Poznamenal, že postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie úkony, ako odplatnosť postúpenia a započítanie pohľadávok. V súvislosti
s námietkami žalovanej k aktívnej legitimácii žalobcu tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že
boli splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti a že žalobca je aktívne vecne legitimovaným

v prejednávanom spore. Žalovaná je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, a preto je v konaní pasívne vecne
legitimovaná. Navyše poukázal na to, že aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovanej
objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná plnila žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady
škody v dôsledku škodovej udalosti.

11. K námietke žalovanej týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o nájme č. 513/2024 zo dňa 29.4.2024
uviedol, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje osobitnú
formu, pričom obsahové náležitosti nájomnej zmluvy sú závislé od konkrétneho zmluvného dojednania.Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie predmetu nájmu, zmluvných strán a zároveň
zo zmluvy musí vyplývať jej odplatnosť; uvedené podstatné náležitosti predmetná zmluva obsahuje.
Poznamenal, že nájomnú zmluvu charakterizuje jej dočasnosť, ktorá je pre ňu typická. V danom prípade

bola medzi zmluvnými stranami pri uzavretí predmetnej zmluvy dojednaná doba trvania nájmu odo
dňa 29.4.2024 bez uvedenia dátumu do ..............., (ktorý deň bol viazaný na právnu skutočnosť, a
to dokedy bude poškodené motorové vozidlo v autoservise), následne podľa vyjadrenia žalobcu tak
ako bolo dojednané s poškodeným, bol dátum dopísaný na deň 20.5.2024. Obe zmluvné strany tak
prejavili vôľu uzavrieť Zmluvu o nájme č. 513/2024 na dobu určitú odo dňa 29.4. do dňa naplnenia

dojednanej právnej skutočnosti. Medzi zmluvnými stranami tak vznikol právny vzťah, na základe ktorého
prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmet nájmu (náhradné vozidlo) za dohodnutú odplatu,
t. j. bolo dojednané dočasné právo úžitku veci (náhradného vozidla) v prospech nájomcu. Konštatoval,
že nebol daný dôvod považovať predmetnú nájomnú zmluvu za neplatnú. Naviac dodal, že pokiaľ by aj
bol takýto právny úkon neplatný, nájomca by bol povinný poskytnúť prenajímateľovi peňažnú náhradu,
ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného bezdôvodného obohatenia, ktoré by v číselnom

vyjadrení v zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 26/1986) nepredstavovalo inú sumu. Na rozhodnutie
v tejto veci by teda nemohla mať vplyv ani prípadná žalovanou tvrdená neplatnosť Zmluvy o nájme č.
513/2024, uzavretej dňa 6.9.2021 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom.

12. Ďalej argumentoval, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené

s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
V zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. sa z poistenia zodpovednosti poškodenému uhrádzajú uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou

vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je tiež aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo
možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla
sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla.

13.Zdôraznil,žepreposúdenienutnostiaúčelnostivynaloženýchnákladovspojenýchsozabezpečením
náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovanej
nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V
dôsledku uvedeného si musel prenajať vozidlo až do doby skončenia opravy poškodeného motorového

vozidla a vydania krycieho listu. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať
vlastné motorové vozidlo. Z daného vyplýva, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a
nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla od 29.4. do 20.5.2024.
Dodal, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť uskutočnenie obhliadok poškodeného motorového
vozidla zamestnancami žalovanej, nevyhnutných k následnej realizácii opravy v autoservise, taktiež

ani dĺžku opravy a s tým súvisiacich úkonov autoservisu (objednanie náhradných dielov, oprava
motorového vozidla). Sumarizujúc uviedol, že k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 18.10.2023, ktorú zavinil poistenec žalovanej.
Poškodený si náhradné motorové vozidlo prenajal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v zmluvnom servise žalovanej. Faktúra za nájom náhradného motorového vozidla

zodpovedá reálnej dĺžke nájmu vozidla poškodeným v zmysle Zmluvy o nájme č. 513/2024 a protokolu
o prenájme náhradného vozidla č. 513/2024 a to odo dňa 29.4. do 20.5.2024, teda suma 1.810,09
eura bola účelne a nutne vynaloženými nákladmi. Poukázal na to, že možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje

poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo.

14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporným zapožičanie náhradného
motorového vozidla v porovnateľnej kategórii ako bolo poškodené motorové vozidlo, rovnako ani výška
denného nájomného, ani absencia dispozície iným motorovým vozidlom poškodeným v období nájmu

náhradného vozidla. Sporným zostali náklady za prenájom náhradného vozidla odo dňa 16.5. do
20.5.2024, ktoré žalovaná nevyhodnotila ako účelný a nutný náklad, vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. Zdôraznil, že poškodené vozidlo sa v čase od 29.4. do 20.5.2024, t. j. 22 dní, nachádzalo
v autoservise, čo vyplynulo z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomtoobdobí bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej.

15. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla súd prvej inštancie ustálil dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

Dal pritom do pozornosti, že je bežnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len)
po zaplatení ceny opravy alebo (v prípade platného povinného zmluvného poistenia) po vydaní krycieho
listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške
zaplatí. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci
autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s Občianskeho zákonníka). Považoval
za potrebné pripomenúť, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva

priamozozákona(napr.§457Občianskehozákonníka),idevobčiansko-právnychvzťahochovzájomnú
podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Poznamenal, že by bolo naivné
domnievať sa, že poškodený by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j.
odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani
spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý si takéto, bežnej

obchodnej praxi zodpovedajúce, dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda
nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho
zákonníka), teda povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda
nenavyšovala).

16. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom
náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú
by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu
(napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho

listu (teda by došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby
škoda nevznikla, resp. aby sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (neoprávnené konanie servisu), atď. Z nálezu Ústavného súdu
SR zo dňa 16.2.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34 vyplýva, že do doby nájmu treba započítať napr. dobu
vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na

termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním
nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak
poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy,
treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.

17. Zároveň pre úplnosť dodal, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy
dňa 14.5.2024, žalovaná v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdila, ani inak nevyšlo
najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený

disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou na účely krytia náhodných udalostí, bol súd
prvej inštancie názoru, že nemožno spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasné)
prekrytie nákladov škody zo škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Otázkou zostáva, či aj bolo
povinnosťou poškodeného postupovať týmto spôsobom, pričom odpoveď treba hľadať výkladom e
ratione legis zákona o povinnom zmluvnom poistení. Bol pritom názoru, že je potrebné prihliadnuť

na to, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel je zabezpečenie prostriedkov
na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Mal za to, že je namieste, aby
škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného -
najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu
motorového vozidla. Doplnil, že uvedenej argumentácii nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o

povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorej „Právnu ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak
tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca
uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznikpoistného garančného fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu
spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo“.

18. Dal tiež do pozornosti právne závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 23Co/23/2020, ktorý uviedol, že: „Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia
poistnej udalosti neuzná rozsah žalobcom zdokumentovaného poškodenia a zároveň odmieta poskytnúť
poškodenému plnenie, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej
sumy zaťažuje poisťovateľa a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho

procesný neúspech. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne
skutočnosti, a v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti
medzi škodou vzniknutej žalobcovi a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalovaného o nedostatku príčinnej
súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na
preukázanie ktorých nebol navrhnutý, a teda ani predložený súdu žiaden dôkaz. V tomto smere nie

žalobca, ale žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je
neúspech žalovaného v predmetnom spore.“ Rovnako Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 21.1.2015,
sp. zn. II. ÚS 38/2015 uviedol, že: „Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného
nároku na náhradu škody, keďže práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky“.

19. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala
dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesla
dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti
neuzná poškodeným uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí
preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného

bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanej, aby preukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia. S
poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v
nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej,

resp. do vystavenia krycieho listu je daná. Nakoľko nárok uplatnený žalobcom vyhodnotil ako skutkovo
aj právne opodstatnený, žalovanú zaviazal na úhradu istiny vo výške 400,02 eura.

20. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ poisťovňa nesplní
svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti

určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho
nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ
je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j.
sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti

platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v
spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany
poškodeného,resp.jehoprávnehonástupcuvprípadeuplatneniasizníženéhopoistnéhoplneniapriznať
v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona č.
381/2001 Z. z., keď zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie

škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá preto spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby
poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala
na poškodeného. Dospel preto k záveru, že práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom
neúplného)plneniadostanedoomeškania,pričomžalovanáneopodstatneneneposkytlapoistnéplnenie

v uplatnenej výške (1.810,09 eura) a svojvoľne znížila poistné plnenie na 1.410,07 eura.

21. V danej súvislosti uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 9,25% p.a. zo sumy
400,02 eura od 17.6.2024 do zaplatenia, teda po dni stanovenom, keď mala žalovaná v zmysle § 11 ods.
7zákonač.381/2001Z.z.poskytnúťžalobcoviv15dňovejlehoteposkončeníprešetrovaniapotrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie do zaplatenia. S
poukazom na uvedené zaviazal žalovanú spolu s istinou aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzbu zákonného úroku z omeškania určil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zneníplatnom v čase vzniku omeškania, teda tak, že výška úrokov z omeškania v danom čase je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V uvedenom čase predstavovala základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 4,25 %, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške platnej v čase
vzniku omeškania, teda 9,25 % ročne, a to z priznanej sumy 400,02 eura odo dňa 17.6.2024 (16. dňom
odo dňa, keď mala žalovaná poskytnúť žalobcovi plnenie) do zaplatenia.

22. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 121 ods. 3, § 420 ods. 1,

§ 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 4 ods. 1, ods. 2, § 11
ods. 6 až ods. 8 a § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi žalovanú istinu aj príslušenstvo. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a §
262 ods. 1, ods. 2 C. s. p., keď žalobca bol procesne úspešný v konaní v celom rozsahu, preto mu proti
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

23. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,

že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci
a porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej námietkou,
že po vykonaní opravy vozidla dňa 14.5.2024 už nebol žiaden dôvod na vypožičanie náhradného vozidla
a náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po 14.5.2024 nemožno považovať za účelné a

nutné, vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zdôraznila, že súd prvej inštancie validoval
protiprávne konanie autoservisu, konkrétne uplatnenie zádržného práva pri nesplatnej pohľadávke,
pričom skutočnosť, že ide o bežnú prax autoservisov nemôže slúžiť na odobrenie tohto protiprávneho
konania, k čomu poukázal aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedené v rozhodnutí sp.
zn. 42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025. Dôvodila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, aká

bola účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, keď bolo reálne opravené a poškodený ho
bezdôvodne užíval nasledujúci týždeň po tom, čo bolo jeho vlastné vozidlo opravené, pričom bola
názoru, že pokiaľ žalobca tvrdí, že nájom náhradného vozidla bol nutný a účelný aj po dni skončenia
opravy vozidla, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať a podoprieť dôkazmi. Poukázala na to, že krycí
list bol servisu doručený až dňa 22.5.2024, pričom poškodený užíval vozidlo do 20.5.2024, teda dátum

20.5.2024 sa nezhoduje ani s dňom vydania krycieho listu, ani s dňom vydania opraveného motorového
vozidla poškodenému, preto rozporovala záver súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla bol
dôvodný práve do 20.5.2024

25. Bola tiež názoru, že pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že poškodený vrátil náhradné vozidlo dňa

20.5.2024 aj napriek tomu, že autoservis mu ešte nevydal jeho opravené motorové vozidlo, súd prvej
inštancie mal skúmať nutnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Súdu prvej inštancie vytkla,
že sa vôbec nezaoberal otázkou, či bol nájom náhradného vozidla vôbec nevyhnutný a účelný, pretože z
konania poškodeného tým, že vrátil náhradné vozidlo, pričom nemal k dispozícii svoje vozidlo, vyplýva,
že poškodený náhradné vozidlo zrejme nepotreboval, keďže ho vrátil pred vydaním vlastného vozidla

autoservisom. Argumentovala, že dňa 14.5.2024 bolo poškodené vozidlo opravené a nič nebránilo
poškodenému, aby si ho prevzal a užíval ho, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
poškodenému nejaká objektívna prekážka bránila prevziať si svoje opravené vozidlo už v deň ukončenia
opravy vozidla a súd prvej inštancie riadne neozrejmil, z akých zákonných ustanovení vychádzal pri
určení, že je povinná hradiť nájom vozidla aj po dni, kedy prestal byť nevyhnutný a účelný. Rozporovala

záver súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný až do dňa 20.5.2024, pretože pred
týmto dňom nemohol poškodený s vozidlom disponovať, keď súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy
námietku, že poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadaťpred započatím opravy vozidla, resp. môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju
nechať preplatiť, keď žalobca nepreukázal, že by poškodený nemohol niektorú z týchto možností využiť.

26. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie deklaroval, že podstatný pre ukončenie nájmu
náhradného vozidla je okamih, kedy autoservis vydal vozidlo poškodenému. Z Potvrdenia o odovzdaní a
prevzatímotorovéhovozidlazautoservisu,všakmalazanepochybné,žedňa20.5.2024bolopoškodené
vozidlo ešte v autoservise a teda súd prvej inštancie v rozpore so skutkovým stavom tvrdil, že nájom
náhradného vozidla bol dôvodný do dňa 20.5.2024 kedy získal poškodený dispozíciu s vozidlom. Mala

za to, že nemôže byť na jej ťarchu nezodpovedné správanie sa servisu, ktorý neinformoval poškodeného
o tom, že vozidlo je opravené a tiež aj správanie sa poškodeného, ktorý si opravené motorové vozidlo
bezodkladne z autoservisu neprevzal. Odmietla pritom záver súdu prvej inštancie, že bolo povinnosťou
žalovanej preukázať nemožnosť poškodeného uhradiť opravu z vlastných zdrojov, keď bola názoru, že
dôkazné bremeno v tomto smere ležalo na pleciach žalobcu. Nestotožnila sa ani s tvrdením súdu prvej
inštancie, že je namieste, aby sa pri škodách z povinného zmluvného poistenia nevyžadovala aktivita

poškodeného, pričom škodu má riešiť výlučne poisťovňa (ods. 37 napadnutého rozhodnutia). Dôvodila,
že takémuto záveru nesvedčí žiadne ustanovenie zákona č. 381/2001 Z. z.. Potvrdila, že na náhradu
škody je zaviazaná poisťovňa škodcu, ale mala za to, že je len dobrou vôľou poisťovne, že odbremeňuje
poškodeného a plnenia zasiela priamo autoservisom, resp. prenajímateľom náhradných vozidiel a
táto skutočnosť nezbavuje poškodeného povinnosti zachovávať všeobecnú prevenčnú povinnosť a

nenavyšovať škodu napr. neodôvodnene dlhým nájom náhradného vozidla.

27. Namietala, že žalobca v konaní nepreukázal, že by poškodený nedisponoval finančnými
prostriedkami na úhradu nákladov spojených s opravou vozidla. Poškodený mal možnosť zachovať
všeobecnúprevenčnúpovinnosťabuďžiadaťovydaniekrycieholistupredopravouvozidlaalebouhradiť

opravu z vlastných zdrojov, ktoré by mu boli vzápätí žalovanou refundované. Podotkla tiež, že súd
prvej inštancie nerozlišoval pojmy určenie poistného plnenia v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka
a krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že skutočnosť,
že poskytla poškodenému nižšie ako ním požadované poistné plnenie automaticky neznamená, že
poistné plnenie krátila v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, k čomu je v zmysle uvedeného

ustanovenia oprávnená v prípade porušenia povinnosti zo strany poškodeného, keď k takémuto kroku v
prejednávanej veci ani nepristúpila, nakoľko na krátenie neexistoval dôvod. Tak ako žalobca, aj žalovaná
určila výšku plnenia a preto mala za to, že dôkazné bremeno leží na oboch stranách sporu (kto tvrdí,
ten dokazuje), pričom k dôkaznému bremenu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
32Odo/1260/2004, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/38/2015 a k rozsahu náhrady

škody poukázala na judikát R 7/92. Dodala, že podľa ustálenej judikatúry je poisťovňa povinná nahradiť
poškodenému náklady za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie, počas ktorého nemôže užívať
svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu vykonávania opravy (viď rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 4Co/10/2020, zo dňa 11.3.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025).

28. Sumarizujúc uviedla, že žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že by predložená faktúra mala
byť opravcom vystavená ešte pred ukončením opravy, resp. nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by
si poškodený nemohol v tento deň prevziať svoje opravené motorové vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný
prenájom náhradného motorového vozidla. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď zobral

tvrdenia žalobcu za základ svojho rozhodnutia napriek tomu, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím
nepreukázal. Rovnako pochybil, keď sa absolútne nevysporiadal s relevantnými vyjadreniami žalovanej,
ani so súvisiacou judikatúrou, na ktorú poukazovala, k čomu do pozornosti dala aj rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024, zo dňa 27.6.2024. Namietala tiež, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k porušenia práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie

postupoval arbitrárne. Aj napriek skutočnosti, že súd nemusí reagovať na každú námietku strany sporu
mala za to, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal námietkami žalovanej, neprihliadol na
skutočnosť, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepodporil svoje tvrdenia, len sa priklonil na stranu žalobcu
bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne vysvetlil a odôvodnil, preto napadnuté rozhodnutie považovala za
arbitrárne a nepreskúmateľné. K uvedenej argumentácii poukázala na skutočnosť, že podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu SR, treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia a v súvislosti s povinnosťou súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie dala do pozornosti
judikatúru Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 119/03, sp. zn. I. ÚS 226/003, sp. zn.III. ÚS 209/04, sp. zn. I. ÚS 290/2015, sp. zn. III. ÚS 36/2010 a iné), ako aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obo/77/2010. Záverom bola názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v § 220 ods. 2 C. s. p. a zároveň je v rozpore so

základným právom na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom deklarovala, že nakoľko
napáda rozsudok prvej inštancie čo do istiny, odvolanie sa týka aj úrokov z omeškania a trov konania.
29. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla nijaké relevantné
skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a
právnych záverov súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Bol názoru,

že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie
napadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods.
2 C. s. p.. Poukázal na to, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania
a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí
opodstatnený dôvod odvolania. Zdôraznil, že v prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa

poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené
vozidlovdôsledkupoistnejudalostizavinenejklientomžalovanej,atedatentostavnebolvýsledkomjeho
dobrovoľného rozhodnutia, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou
škodou.Poškodenýprenájmomnáhradnéhomotorovéhovozidlalenriešildôsledkyzapríčinenépoistnou
udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.

30. Vo vzťahu k námietkam žalovanej k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom
náhradného vozidla uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného
vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície
poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR zo dňa

16.2.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34, na ktorý poukázal. Dodal, že Ústavný súd súčasne definoval,
že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody až do momentu, keď poškodený môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné

konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná,
by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať.

31. Dôvodil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal
poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto

dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku
ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu
zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému
tak závisí od konania poisťovne, preto považoval uplatnený nárok za dôvodný. Dodal, že poškodený
užíval náhradné vozidlo po dobu 22 dní, t. j. od 29.4. do 20.5.2024, pričom prenájom náhradného

vozidlo ukončil ešte predtým ako mal možnosť vyzdvihnúť si svoje opravené vozidlo z autoservisu. V
konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom
jeho opravy, pričom poukázal na to, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez
jeho zavinenia. Dal tiež do pozornosti, že dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany
žalovanej v konaní rozporované.

32. Bol názoru, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla
nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR. V
prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola
pričítateľná poškodenému, práve naopak súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej

poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti
prešla na poisťovňu. Zdôraznil, že postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri
vykonávaní opravy a vracaní vozidla nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne
po celú dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise vylúčený z jeho užívania v dôsledku primárnej
príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne.

Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol svoje vozidlo užívať; škodová udalosť je sanovaná až ku dňu,
kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany
autoservisu. Akcentoval, že servis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnémupartnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká
v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto
zodpovednosťvšaknevylučujevecnúsúvislosťmedzipôsobenímprvotnejpríčiny,atoškodovejudalosti,

so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre
nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným. Čakanie na krycí list tak spadá
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného
na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho
motorového vozidla.

33. Dal do pozornosti, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri
prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom
na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Zdôraznil, že žalovaná v konaní nepreukázala,
že by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo v deň vystavenia faktúry za
opravu. Dĺžku zotrvania vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, pričom neexistuje jediný

relevantnýdôvod,prektorýbymalpoškodenýhradiťnákladyzaopravujehovozidla,naktorommuškodu
spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a servisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie
povinnosťpoisťovnenavystaveniekrycieholistu,doručenímktoréhoautoservisuvznikápovinnosťvydať
opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Odmietol tvrdenie žalovanej, že prenájom
náhradného vozidla v období po vystavení faktúry za opravu bol výsledkom neochoty poškodeného

prevziať si opravené vozidlo, nakoľko poškodený nemá možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo až
do momentu úhrady plnenia za opravu, resp. do momentu doručenia krycieho listu poisťovňou. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že poškodený mal možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na nej, aby uvedenú
skutočnosť preukázala, nakoľko žalobca ani poškodený nemá ako preukázať negatívnu skutočnosť.
Zo žiadneho z dôkazov však nevyplynulo, že by poškodený bol upovedomený o ukončení opravy a

mal tak možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo už dňa 14.5.2024. Skutočnosť, že poškodený vrátil
náhradné vozidlo ešte v čase keď nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo svedčí o skutočnosti a
snahe poškodeného minimalizovať náklady na prenájom náhradného vozidla.

34. Nesúhlasil ani s námietkami žalovanej o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla. Tvrdenie, že

poškodený vrátil náhradné vozidlo „skôr, lebo ho už nepotreboval“ označil za špekulatívne domnienky
žalovanejanavrhovanédokazovanieohľadomtoho,akobolomožné,žeužpoškodenýnáhradnévozidlo
nepotreboval, považoval za absurdné. Za plne bezpredmetnú označil aj námietku žalovanej o tom,
že poškodený mal uhradiť opravu z vlastných prostriedkov a následne si ju nechať preplatiť, keď bol
názoru, že nemožno spravodlivo žiadať od poškodeného, aby z vlastných finančných zdrojov hradil,

resp. dočasne
prekryl náklady na vykonanú opravu, ktorú zavinil práve klient žalovanej a bolo by v rozpore s dobrými
mravmi žiadať od neho úhradu nákladov za opravu, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného
poistenia vinníka nehody. Za podstatné označil, že samotná potreba opravy poškodeného vozidla a
prenájmu náhradného vozidla vznikla v priamej príčinnej v súvislosti s konaním poistenca žalovanej, a

teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody je celá
doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Dodal, že pokiaľ je doba zotrvania v servise podľa
názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve
poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s
ním.

35. Odmietol aj poukaz na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, keď
v prejednávanej veci ide o odlišnú dôkaznú situáciu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
v danom prípade rezignoval na akúkoľvek argumentáciu..., teda bol nečinný, čím neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal skutočnosti potrebné na rozhodnutie v jeho prospech. Za irelevantný považoval

aj pokaz na judikát R 7/1992, ktorý už bol prekonaný a to hlavne vyššie označeným nálezom Ústavného
súdu SR, k čomu poukázal aj na argumentáciu obsiahnutú v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/129/2024, zo dňa 12.11.2024. Argumentáciu žalovanej ako aj rozhodovaciu prax, na ktorú v
odvolaní poukazovala označil za prekonanú a to s poukazom na vyššie označený nález Ústavného súdu
SR ako aj na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 3Cob/94/2023, zo dňa 15.11.2023, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/51/2024 zo dňa
31.07.2024, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.3.2024 a sp. zn.
9Co/107/2023 zo dňa 26.3.2024). Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na závery obsiahnuté
v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025, zo dňa 28.1.2025, ktorý vychádza ztotožného skutkového stavu. Zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo zotrvá v autoservise až do
zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného
nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa

faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu,
ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k
pretrhnutiu príčinnej súvislosti.

36. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nereagovala.

37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

38. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej o nepreukázaní
účelnosti prenájmu po ukončení opravy vozidla a o dôkaznom bremene žalobcu k preukázaniu účelnosti

prenájmu odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom
na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe.

40. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, týkajúcu sa tej časti odvolacej argumentácie žalovanej, ktorá
sa týkala nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací

súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý
je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Ruiz Torija
c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). Súd je však povinný odpovedať

na podstatné a právne významné skutočnosti, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh
konania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a

z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i adekvátne vysvetlil, pričom s argumentami žalovanej sa
podrobne vysporiadal.

41. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a

zmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie
odvolanímnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieakocelokspĺňapožiadavkyuvedenév§220ods.
2 C. s. p. s., pričom za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom
prípadenemožnopovažovaťto,žesúdneodôvodnilsvojerozhodnutiepodľapredstávúčastníkakonania

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

42.Nakoľkožalovanánamietala,žepovykonaníopravyvozidladňa14.5.2024užnebolžiadendôvodna
vypožičanie náhradného vozidla a náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po 14.5.2024
nemožno považovať za účelné a nutné, vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, bolo v

prejednávanej veci zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu)
vzniká nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla do vykonania opravy poškodeného
vozidla, ktorá bola spôsobená klientom žalovanej, alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol
predmetné vozidlo užívať.43. Odvolací súd v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k záveru, že opodstatnenou
dobou prenájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu nákladov za

opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle
§ 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného
plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

44. V danej súvislosti sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie validoval

protiprávne konanie autoservisu, konkrétne uplatnenie zádržného práva pri nesplatnej pohľadávke,
kde poukazovala na totožné závery Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedené v rozhodnutí sp.
zn. 42Cob/131/2023, zo dňa 25.2.2025. Skutočnosť, že autoservis informuje po vykonaní opravy
poškodeného a vyzve ho na prebratie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne, predstavujúceho
„prísľub“poisťovne,žecenuopravyvozidlavkonkrétnejvýškezaplatí,predstavujebežnúobchodnúprax
poisťovní a servisov ako zmluvných partnerov poisťovní, preto nemožno takto zavedenú, všeobecne

známu a v prejednávanej veci aj preukázanú obchodnú prax pričítať na úkor poškodeného. Odvolací
súd zároveň dodáva, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na závery ktorého
sa žalovaná odvolávala, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 17.7.2025, sp. zn. III. ÚS
322/2025, v ktorom ústavný súd vytkol krajskému súdu práve neudržateľnosť záverov o protiprávnom
konaní autoservisu, rezultujúcich do formulácie povinnosti dôkazného bremena poškodeného o

účelnosti nájmu náhradného vozidla.

45. V konaní bolo preukázané, že počas celej doby nájmu náhradného vozidla, t. j. od 29.4.2024 do
20.5.2024 sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise, a teda poškodený ho nemohol využívať. Súd
prvejinštanciepretosprávnevyhodnotilnákladynanájomnáhradnéhovozidlaajzaobdobiepoukončení

opravy vozidla dňa 14.5.2024 do ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 20.5.2024 za dôvodné.

46. Je potrebné tiež uviesť, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného vozidla je
eliminácia škodlivého následku dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil a ktorá zasahuje do bežného
života poškodeného, a to až do momentu, keď sa vozidlo dostane do jeho dispozičnej sféry na ďalšie

používanie (viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022), teda do
momentu, keď je autoservisom po doručení krycieho listu poisťovne vydané poškodenému. Ak si pritom
poškodený (žalobca) uplatnil nárok v menšom rozsahu, nemá táto skutočnosť dopad na posúdenie jeho
dôvodnosti.

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného
vozidla po ukončení opravy bol neúčelný a že náklady na prenájom náhradného vozidla po skončení
opravy neboli vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná
poisťovňa, keďže v jej prospech mali byť skutočnosti o tom, že poškodenému nič nebránilo prevziať si
vozidlo skôr (obdobne nález Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 322/2025). Napriek tomu, že žalovaná účelnosť nákladov po vykonaní opravy namietala,
žiadne dôkazy v konaní na preukázanie uvedených tvrdení neprodukovala a neuniesla tak dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti poistného plnenia len v už uhradenej časti (1.410,07 eura).

48. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).