Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204738
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124204738.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa
rodičov - matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX F., G., v konaní zastúpená:

Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, a otca: D.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX F., G., toho času Alzheimer centrum, so sídlom
D. X, H., v konaní zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, v konaní o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
109P/62/2024-399 zo dňa 19.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z
19.12.2025 zamietol.

2. Rozhodol tak o v poradí druhom návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400,- Eur mesačne
až do rozhodnutia vo veci samej.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 366
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), článkom 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
a článkom 24 ods. 2, 3 Charty základných práv Európskej únie.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci starostlivosti súdu o maloletú prebieha konanie vo veci samej
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na základe návrhu matky, doručeného súdu

dňa 13.06.2024.
Dňa 14.03.2025 podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
maloletú ponechal v jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou vo výške 400,- Eur. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 109P/62/2024-193 zo dňa 14.04.2025
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/76/2025-284 zo dňa
24.06.2025 bol návrh matky zamietnutý z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov

maloletej spôsobom navrhovaným matkou.5. Vecne zdôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tým, že po preskúmaní obsahu návrhu matky
a vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky, dospel k záveru, že
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu nie sú dané. V súlade s

§ 329 ods. 3 CSP sa zameral na zistenia, či po rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 14CoP/76/2025-284
došlo k zmene skutkových okolnosti osvedčujúcich vznik potreby bezodkladnej úpravy pomerov v
ďalšom období. Zistil, že maloletá je naďalej v starostlivosti matky, ktorá má príjem zo zamestnania v
sume 1.500,- Eur a poberá prídavok na dieťa v sume 60,- Eur, pričom otec naďalej prispieva na výživu
maloletej k rukám matky sumou 150,- Eur. Uviedol, že nakoľko od posledného rozhodnutia nedošlo k

zmene skutkových okolností odôvodňujúcej zmenu vysloveného záveru o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov, odkazuje na odôvodnenie uznesenia č. k. 109P/62/2024-193 zo 14.04.2025 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/76/2025-284. Dodal, že matka v návrhu
nijakým spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletej bola ohrozená alebo že by maloletej hrozila ujma
z dôvodu, že by bol ohrozený jej život, zdravie prípadne zdravý vývoj. Maloletá je vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu a jej zdravie a život nie sú bezprostredne

ohrozené.
Nad rámec uvedeného doplnil, že matka v návrhu bližšie nevysvetlila ňou vyjadrený predpoklad, že
vo veci samej nebude rozhodnuté v dohľadnej dobe, hoci v tom čase už mala v dispozícii predvolanie
na termín pojednávania na deň 21.01.2026. Dôvodil, že samotné okolnosti podania návrhu, ktorý
bol reakciou na zmenu termínu pojednávania, pričom tomu bezprostredne nepredchádzala zmena

dovtedajších pomerov, svedčia o neexistencii podmienky naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov
účastníkov. Uviedol, že takýto postup nezodpovedá zákonnej úprave inštitútu neodkladného opatrenia
ako výnimočného procesného inštitútu, s tým, že jeho cieľom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci
samej, ktorým súd môže uložiť povinnosť otcovi hradiť aj zameškané výživné. Zároveň uviedol, že
plnenie na výživu maloletej zo strany otca v sume 150,- Eur mesačne možno považovať za plnenie

výživného v nevyhnutnej miere. Pokiaľ matka vyčíslila mesačné výdavky maloletej v sume celkom 816,-
Eur a svoje výdavky v sume 943,- Eur a za súčasného stavu je schopná platiť výdavky v takej sume,
pričom sa nejedná len o nevyhnutné výdavky maloletej (niektoré mesačné výdavky možno považovať
za nadštandardné, napr. drogéria 70,- Eur mesačne, kaderník 35,- Eur mesačne, fitnes tréner a vstupy
60,- Eur mesačne, angličtina 150,- Eur mesačne), uvedené nasvedčuje záveru, že výživa maloletej nie

je ohrozená. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že pomery účastníkov nevyžadujú
okamžitý zásah a nič nebráni tomu, aby bolo o výživnom rozhodované až vo veci samej po riadne
vykonanom dokazovaní.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne pristupuje k otázke neodkladného
opatrenia vo vzťahu k výživnému. Uviedla, že úlohou neodkladného opatrenia je zabezpečiť, aby dieťa
malo zabezpečené nie svoje nevyhnutné potreby, ale stačí, že je ohrozený jeho životný štandard, na
ktorý bolo navyknuté z predchádzajúceho obdobia. Tvrdila, že z dôkazov doposiaľ zabezpečených v
konaní je zrejmé, že životný štandard maloletej je ohrozený, lebo vzhľadom na jej zdravotné komplikácie

a chronické choroby, ako aj vzhľadom na jej vek a zabezpečenie primeraného vzdelania, doterajšie
finančné prostriedky zabezpečované predovšetkým ňou, ktorá musí výlučne sama zabezpečovať
starostlivosť o maloletú, a vzhľadom na dĺžku konania o určenie výživného, ktoré prebieha už viac
ako jeden a pol roka, pričom otec napriek svojím ekonomickým možnostiam neprispieva na výživu
maloletej dostatočne, je suma 150,- Eur mesačne poukazovaná otcom neprimeraná a nepostačujúca

na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej. Považovala za zrejmé, že zabezpečuje potreby
maloletej, avšak na úkor zníženej životnej úrovne maloletej ako aj seba, na rozdiel od otca, ktorého
životný štandard je zabezpečený v plnej výške a zjavne nadštandardne, napriek jeho zdravotným
limitom, nie však finančným limitom. Zastávala názor, že sú splnené podmienky, aby súd dočasne do
rozhodnutia v konaní vo veci samej, aj vzhľadom na komplikovanosť súdneho konania, upravil výšku

výživného neodkladným opatrením. Poznamenala, že otec trval na tom, aby maloletá navštevovala
Obchodnú akadémiu v Trnave, ktorá má zvýšené nároky na svojich žiakov. Keďže ide o školu, ktorá sa
v hodnoteniach INEKO každoročne objavuje na prvej priečke ako najlepšia stredná a odborná škola na
Slovensku, v súvislosti s tým vyvstáva potreba ďalších nákladov, t. j. napr. aj doučovanie z matematiky,
kde náklady na trojmesačné doučovanie predstavujú sumu 240,- Eur. Dodala, že na jednej strane otec

vyžaduje ako „správny rodič“, aby dieťa dostalo čo najlepšie vzdelanie, na druhej strane sa vyhýba
povinnosti znášať náklady spojené s týmto nadštandardným vzdelávaním.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.7. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že podané odvolanie zo strany matky, resp. už jej samotný
opakovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je len opätovne iracionálnym krokom bez

skutkového a právneho základu. Pre uvedený záver svedčí i samotné „odôvodnenie“ podaného
odvolania a výpočet odvolacích dôvodov, ktorý pôsobí a zostáva v jeho kontexte v absolútne
nepreskúmateľnej rovine. Nie je totiž vonkoncom zrejmým, akým postupom mal byť zo strany
súdu nesprávne alebo neúplne zistený skutkový stav, resp. ako mohlo byť vydané rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom je s ohľadom na obsah podaného odvolania

zrejmou absencia dôkaznej situácie svedčiacej v prospech matky, a teda objektívne neunesenie
dôkazného bremena, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Zásadne zmätočným a neudržateľným je i tvrdenie matky v tom smere, že vydané rozhodnutie súdu
je tiež v rozpore s najlepším záujmom maloletej dcéry. Predmetné odvolanie obsahuje množstvo
rozporuplných a nepodložených tvrdení zo strany matky potvrdzujúcich zmätočnosť a nekonzistentnosť
postupu samotnej matky v doterajšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie, rovnako i v

meritórnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 109P/62/2024. Mal za to,
že matka v konečnom dôsledku v podstate ani jeden z argumentov či už podaného návrhu, resp.
dotknutéhoodvolania,hmatateľnenepodložilatakskutkovo(predloženímalebooznačenímobjektívneho
a verifikovateľného dôkazu), ako ani právne, pričom repetitúrne a všeobecné odkazy v danom
kontexte nepostačujú. Odôvodnenie podaného odvolania tak neobsahuje žiadnu smerodajnú právnu

argumentáciuspôsobilúprivodiťzmenuposúdeniaprejednávanejotázkyvtomtokonaní.Zastávalnázor,
že tvrdenia matky v predmetnom odvolaní možno opodstatnene ustáliť ako určité fabulácie a vyvrátiteľné
domnienky subjektívneho charakteru, ktoré naviac nemožno deklarovať za kroky v záujme maloletej,
o ktorú sa v tomto konaní v prvom rade jedná. Naopak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
vecne a presvedčivo zdôvodnil svoju úvahu čo do skutkovej i právnej roviny, najmä v bodoch 19

a 20 vydaného rozhodnutia, z ktorých presvedčivo a udržateľne vyplynulo, že podaný návrh matky
(pozn. ani podané odvolanie matky) nespĺňa zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z ust. §
324 a nasl. CSP (pozn. primárne naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá musí byť náležite
osvedčená). Uviedol, že s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie v rámcovom (meritórnom)
konaní, zdôrazňujúc mimo iného i závery pojednávania uskutočneného vo veci dňa 12.03.2025, takto

požadovaná naliehavá a neodkladná potreba nebola zo strany matky osvedčená. Svoje závery súd
prvej inštancie legitímne podložil doposiaľ vykonaným dokazovaním v meritórnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 109P/62/2024, a to ako listinnými dôkazmi predloženými zo
strany účastníkov konania, tak i závermi vyplývajúcimi z pojednávania uskutočneného dňa 12.03.2025 v
predmetnej veci. V intenciách uvedeného súd preskúmal obsah návrhu matky a vykonaním dokazovania

v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o jej návrhu dospel k vecnému a legitímnemu záveru, že
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu neboli dané. V súlade
s ust. § 329 ods. 3 CSP sa správne a logicky zameral na zistenia, či po predchádzajúcom rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/76/2025 došlo k nejakej reálnej zmene skutkových okolnosti
osvedčujúcich vznik potreby bezodkladnej úpravy pomerov v ďalšom období. Súd prvej inštancie však

zistil len už predtým známe skutočnosti, a to konkrétne, že maloletá dcéra účastníkov konania je
naďalej v starostlivosti matky, ktorá má stabilný a „zabezpečujúci“ príjem zo zamestnania spoločne
s prídavkom na dieťa v sume 60,- Eur a príslušným daňovým bonusom. Poukázal na to, že matka
naviac a výlučne disponuje značnými finančnými prostriedkami v hotovosti (sumou 26.000,- Eur, resp.
sumou 16.000,- Eur), ktoré sú spoločnými finančnými prostriedkami v BSM účastníkov tohto konania,

ako to sama potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní. Potvrdil, že naďalej pravidelne prispieva na
výživu maloletej k rukám matky v zmysle ich vzájomnej dohody uzavretej v čase tesne pred podaním
návrhu matky v tejto veci a taktiež finančným príspevkom priamo na účet maloletej, ktorej platí mobil
aj poistné. Nakoľko teda od posledného rozhodnutia súdu v predmetnej otázke nedošlo k žiadnej
zmene skutkových okolností odôvodňujúcej zmenu vysloveného záveru o potrebe bezodkladnej úpravy

pomerov, súd rovnako správne odkázal na závery a odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia
zo dňa 14.04.2025 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto otázke. Poznamenal,
že matka v opakovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym legitímnym spôsobom
neosvedčila, že by výživa maloletej bola ohrozená alebo, že by maloletej hrozila ujma z dôvodu, že
by bol ohrozený jej život, zdravie prípadne zdravý vývoj. Súd prvej inštancie tak podľa jeho názoru

správne a zákonne rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v tejto právnej oblasti,
keď od posledného rozhodnutia súdu o predchádzajúcom návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nedošlo fakticky k žiadnej zmene skutkovej alebo právnej situácie v konaní. Súd zároveň
správne konštatoval, že k nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletýchby mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa, nie je zabezpečená riadna
starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne sú tu iné skutočnosti spôsobilé nepriaznivo vplývať na maloleté
dieťa. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd

rozhodujúcim hľadiskom ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, najmä záujem maloletého dieťaťa. Zastával
názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné atribúty obsiahnuté analogicky v ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, tento sa nielenže
dotkol samotnej podstaty prejednávanej veci, ale vo svojom podrobnom zdôvodnení, ktoré vyplývalo z
náležitého preskúmania objektívneho stavu veci, odpovedal na všetky podstatné a právne významné

dôvody jeho rozhodnutia (v žiadnom prípade vo všeobecnej rovine nezhrnul svoje závery, ako sa snaží
navodiť dojem matka) určitým a zrozumiteľným spôsobom pre účastníkov tohto konania. Dodal, že
odôvodnenie, a tým pádom i právne úvahy rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 19.01.2026, ktoré
matka aktuálne zmätočne a bez dôkaznej váhy namieta, tak možno objektívne považovať za racionálne,
presvedčivé, majúce základ v zabezpečenom spisovom materiáli súdu. V tejto súvislosti neobstojí ani
prípadné tvrdenie matky, že napadnuté rozhodnutie súdu je poznačené vadou arbitrárnosti, ani iným

procesným pochybením, keďže súlad právnej argumentácie súdu prvej inštancie a skutkových okolností
preskúmavanej veci vychádza z pravidiel formálnej a právnej logiky. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
matky odmietol ako nedôvodné, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

9. Predmetom konania vo veci samej je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, v rámci ktorého matka podala v poradí druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáha dočasného ponechania maloletej v jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci

vopred k jej rukám, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti uznesenia, a to v trvaní do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy

povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

18. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

19. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v
napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhovel. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne z pochybení
vytýkaných odvolateľkou a ani s prihliadnutím na jej odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu odvolateľke,
ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a faktickú osobnú
starostlivosť o maloletú aktuálne vykonáva matka. Na súde prvej inštancie sa aktuálne pod sp. zn.
109P/62/2024 vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na základe
návrhu matky.

21. Odvolací súd po preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania matky, vyjadrenia otca ako i obsahu spisového materiálu
konštatuje, že nebolo osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to dočasným
ponechaním maloletej v osobnej starostlivosti matky a uložením povinnosti otcovi prispievať navýživu maloletej sumou 400,- Eur mesačne, tak ako to matka vo svojom návrhu žiadala. Nariadenie
neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov
konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený
život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Odvolací súd vo vzťahu k matkou
opätovne navrhovanému dočasnému ponechaniu maloletej v jej osobnej starostlivosti uvádza, že bolo
preukázané, že maloletá sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky od času ukončenia

vzájomného spolužitia jej rodičov, ktorú osobnú starostlivosť otec akceptuje, nespochybňuje ju a nijakým
spôsobom do nej nezasahuje, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky v tejto
starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý
vývin, výchova, či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletej nijako bezprostredne ohrozený.
Ponechanie maloletej v starostlivosti matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je
účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Matka navyše svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatreniavčasti,vktorejsadomáhadočasnéhozvereniamaloletejdosvojejosobnejstarostlivostinijako
neodôvodňuje, resp. žiadnym spôsobom neosvedčila nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov
účastníkov konania.

22. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi,

aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera je potrebné mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patria
predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez

zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v
nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie,
že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani
v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa

16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah
súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

23. Čo sa týka návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 400,-
Eur mesačne do právoplatného skončenia konania vo veci samej, odvolací súd po preskúmaní veci

dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia § 366 CMP. Odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie o tom, že matka maloletej v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila,
že by výživa maloletej bola aktuálne ohrozená alebo že by maloletej hrozila ujma z dôvodu, že by
bol ohrozený jej život alebo zdravie, prípadne jej zdravý vývoj, preto odvolací súd nepovažoval v

tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení
vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde má
zabezpečenú výživu, výchovu, a jej život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Otec prispieva na
výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne, ktorú skutočnosť matka nepopiera, avšak považuje ju za
neprimeranú a nepostačujúcu na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej. Zároveň matka vo

svojej odvolacej argumentácii v kontexte zmienenej sumy platenej mesačne otcom na výživu maloletej
poukazuje na dĺžku konania vo veci samej trvajúcu už viac ako jeden a pol roka. Podmienkou nariadenia
platenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP je preukázanie, resp. aspoň osvedčenie
skutočnosti, že bez ingerencie súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia bude zabezpečenie
výživy maloletej ohrozené, čo však v danom prípade konštatovať nemožno. Dĺžka konania v merite veci

nie je relevantným dôvodom na autoritatívny zásah súdu do vzťahov účastníkov konania nariadením
neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbyuložilotcovipovinnosťplatiťvýživnénamaloletúvsumenavrhovanej
matkou, pokiaľ nemá osvedčené, že naliehavá potreba takého zásahu je daná, a pokiaľ zároveň má
za osvedčené, že otec výživné na maloletú v sume 150,- Eur mesačne dobrovoľne platí. Odvolací súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že za predpokladu určenia výživného na maloletú v konaní vo veci

samej, na zameškané výživné neplnené v prospech maloletej počas celého konania (t. j. od podania
návrhu), a to bez ohľadu na jeho dĺžku, reflektuje inštitút zročného výživného.24. Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že úlohou neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie
nevyhnutných potrieb maloletej, ale postačuje, že je ohrozený životný štandard, na ktorý bola maloletá
zvyknutá z predchádzajúceho obdobia, odvolací súd uvádza, že s uvedenou odvolacou argumentáciou

matky sa nemožno stotožniť. Ako už bolo vyššie uvedené, rozsah nariadenia platenia výživného v
nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP nie je možné stotožňovať s rozsahom vyživovacej povinnosti
povinného rodiča v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov
konania by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd ohrozenie výživy

maloletej nemal za preukázané, resp. na účely konania o neodkladnom opatrení aspoň za osvedčené,
pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v tomto smere nemožno, a to bez ohľadu na pokles
životnej úrovne alebo životného štandardu maloletej v kooperácii s predchádzajúcim obdobím, kedy
rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne participovali na výžive maloletej.

25. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať

dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje
na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie
je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd
nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého

stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou
nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je inštitútom slúžiacim na
dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci.

26. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie vykoná riadne

aúplnédokazovanie(zameranéajnazárobkovéamajetkovépomeryrodičovaichodôvodnenévýdavky,
vrátane výdavkov na maloleté dieťa), na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý
rodič oprávnený stýkať sa s ním, pokiaľ budú rodičia, či jeden z nich žiadať upraviť styk s maloletým
dieťaťom a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

27. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

28. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého

dieťaťa podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 366 CMP, ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 3 CSP, článku 5 Zákona o rodine, článku 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa a článku 24 ods. 2, 3 Charty základných práv Európskej únie a dospel k záveru, že návrh
matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov ňou
navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací

súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

29. Vzhľadom na uvedené, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti,
na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancie,odvolacísúdnapadnutéuzneseniepodľa§387ods.1,2CSPzdôvoduvecnejsprávnosti

potvrdil.

30. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je všaknevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).