Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Radoslava Strhárska
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/181/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123249896
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123249896.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
RadoslavyStrhárskejačlenieksenátuJUDr.ZuzanyKonárikovejaJUDr.MiroslavyPúchovkej,vprávnej
veci žalobcu: CENTAURY Plus s.r.o., so sídlom Spojová 3855/12, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 654
073, právne zastúpeného: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti
žalovanému: A. B. C. D. E., so sídlom Wieloglowy 142, 33-311 Wieloglowy, Poľsko, IČO: 490459078, o
zaplatenie 4.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 68Cb/13/2023-164 zo dňa 20. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/13/2023-164 zo dňa 20. októbra 2025
p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou
vetou konanie vo veci zastavil a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 01.03.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.500,- Eur s
príslušenstvom, titulom nároku na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny za nákladné vozidlo, ktoré kúpil od
žalovaného na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, kde nárok na zaplatenie zľavy je podľa žalobcu
nárokom z riadne uplatnených vád z dodaného tovaru – nákladného motorového vozidla zn. MAN TGS
28.400 VIN: F. s hydraulickou rukou (ďalej len „nákladné vozidlo“).
3. Žalovaný pri prvom úkone v konaní namietal právomoc slovenského súdu na rozhodnutie. K
nedostatku právomoci uviedol, že vec by mala byť súdená poľským súdom, nakoľko nákladné vozidlo
bolo zakúpené v Poľsku. Preto je v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (ďalej len „Nariadenie“ alebo „Nariadenie Brusel I bis“) krajinou dodávky tovaru Poľsko.
Zdôraznil, že kúpna zmluva bola realizovaná v Poľsku, predmet kúpy bol dodaný v Poľsku vo Wieloglowy
a žalobca si ho sám prevzal. Z uvedeného vyplýva, že Poľsko je krajinou dodania tovaru. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil dokument „Vyhlásenie príjemcu tovaru“, z ktorého vyplýva, že tovar bol prevzatý
dňa 30.06.2022 v obci Wieloglowy na území Poľska. Táto skutočnosť bola potvrdená podpisom p. A. G.,
ktorý vozidlo prevádzal na základe pokynov žalobcu, pričom žalovaný okrem vydania vozidla žalobcovi
dňa 30.06.2022 na území Poľska nevykonával žiadne činnosti súvisiace s prepravou vozidla.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že na strane žalovaného
vystupuje v predmetnom spore zahraničná fyzická osoba - podnikateľ, t. j. osoba, ktorá má registrovanésídlo mimo územia Slovenskej republiky. V takom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, kedy
na prejednanie sporu musí byť splnená základná procesná podmienka konania na strane súdu, a
to podmienka právomoci vo veci konať a rozhodnúť. Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu
Slovenskej republiky, súd musí konanie bezodkladne podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zastaviť.
5. Keďže žalovaný má registrované sídlo v členskom štáte Európskej únie (v Poľsku v obci Wieloglowy),
právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tejto veci súd prvej inštancie posudzoval podľa
Nariadenia Brusel I bis. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil, že by existovala dohoda strán
sporu o voľbe právomoci Slovenských súdov (článok 25 Nariadenia Brusel I bis). Konštatoval, že podľa
všeobecných ustanovení Nariadenia Brusel I bis platí, že osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského (článok 4 ods. 1 Nariadenia
Brusel I bis), pričom z označenia žalovaného vyplýva, že žalovaný má miesto podnikania vo Wieloglowy
v Poľsku, preto z tohto dôvodu je všeobecným súdom žalovaného súd v Poľsku.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou,
či nedošlo zo strany žalovaného k tzv. tichej prorogácii, ktorá nastane v prípade, keď by sa žalovaný
zúčastnil konania. Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku právomoci zo strany žalovaného pri
jeho prvom úkone v konaní, súd prvej inštancie v spore nemohol postupovať v zmysle článku 26 ods. 1
Nariadenia, podľa ktorého má súd právomoc konať aj v takej veci, kde je žalovaným osoba s bydliskom
alebo sídlom na území iného členského štátu, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
podľa druhej vety článku 26 ods. 1 Nariadenia neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby
namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. V posudzovanom
prípade súd prvej inštancie za účelom zistenia, či sa žalovaný zúčastní konania, doručil žalobu na
vyjadrenie žalovanému, pričom žalovaný pri prvom úkone k žalobe namietol nedostatok právomoci súdu
na prejednanie sporu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nemohol založiť svoju právomoc ani na
základe kritéria účasti žalovaného v konaní, keď žalovaný namietol existenciu právomoci konajúceho
súdu tak, ako to predpokladá druhá veta článku 26 ods. 1 Nariadenia.
7. Súd prvej inštancie tiež posudzoval, či nemôže byť v prejednávanej veci založená osobitná právomoc
slovenského súdu na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II Nariadenia Brusel I bis,
kde podľa článku 7 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia platí, že osobu s bydliskom na území iného členského
štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného
plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pričom na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli
inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom
štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.
8. Súd prvej inštancie existenciu dohody strán o mieste dodania tovaru nepovažoval za preukázanú,
keď žalobca uvádzal, že miestom dodania tovaru mala byť Banská Bystrica a žalovaný tvrdil, že to bolo
jeho sídlo vo Wieloglowy v Poľsku. Strany sporu nepreukázali, že by k takejto dohode pri uzatváraní
kúpnej zmluvy došlo. Nimi predložené dôkazy boli listinné dôkazy – Medzinárodný nákladný list (CMR)
a „Vyhlásenie príjemcu tovaru“, ktoré však podľa záverov súdu prvej inštancie preukazujú faktický
priebeh nakladania s kúpeným tovarom, a nie skutočnosť, z ktorej by bola preukázaná dohoda o mieste
plnenia. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poskytoval v priebehu konania zmätočné tvrdenia,
kedy na predbežnom prejednaní sporu tvrdil, že dohoda o mieste dodania tovaru neexistovala, avšak
v následnom písomnom podaní už argumentáciu otočil a snažil sa súd argumentačne presvedčiť o
existencii dohody o mieste dodania tovaru, ktorým mala byť práve Banská Bystrica a mala vyplývať z
vystaveného CMR dokladu. Podľa súdu prvej inštancie žalobcom prezentovaná vôľa strán (v podaní
zo dňa 09.10.2025 po uskutočnenom predbežnom prejednaní sporu) o tom, že k dohode o mieste
dodania došlo vypísaním CMR dokladu zo strany žalovaného nemôže obstáť, nakoľko je v rozpore s
jeho tvrdeniami o tom, že ako kupujúci si zabezpečoval prepravu sám.
9. Keďže nedošlo k preukázaniu dohody o mieste dodania tovaru, súd prvej inštancie pre určenie
právomoci použil hmotnoprávnu úpravu miesta dodania. Mal preukázané, že strany sporu nevykonali
voľbu rozhodného práva, preto na posúdenie hmotnoprávnych otázok aplikoval ustanovenia Dohovoru
OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský dohovor) (Oznámenie č. 160/1991 Zb.)
v spojení s ustanovením § 756 Obchodného zákonníka v zmysle tzv. prioritnej doložky. Dospel k
záveru, že k dodaniu tovaru došlo v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v časeuzavretia zmluvy, ktorým bolo miesto podnikania vo Wieloglowy v Poľsku. Uviedol, že v danom
prípade sa nejednalo o dištančnú kúpu, t. j. o dodanie tovaru odovzdaním prvému dopravcovi na
prepravu pre kupujúceho. Žalobca síce v konaní argumentoval tým, že došlo k uzatvoreniu dohody o
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, čo prezentoval aj listinou Medzinárodným nákladným listom
(CMR), avšak z predbežného prejednania sporu vyplynulo, že žalobca si prepravu nákladného vozidla
zabezpečoval sám, a to prostredníctvom vodiča p. A. G.. Preprava samotného nákladného vozidla
sa uskutočnila jeho presunom na ceste medzi miestom Wieloglowy v Poľsku do Banskej Bystrice na
Slovensku (ako presun samotného dopravného prostriedku, nie nákladu), teda tento presun nemožno
charakterizovať ako prepravu tovaru v rámci CMR (kúpené nákladné vozidlo nebolo prepravované
ako tovar). Medzinárodný nákladný list (CMR) je podľa súdu prvej inštancie potvrdením o skutočnom
priebehu presunu kúpeného nákladného vozidla žalobcovi. Tento presun bol organizovaný a následne
aj realizovaný samotným žalobcom. Pričom žalovaný žalobcovi poskytoval potrebnú súčinnosť. Podľa
záverov súdu prvej inštancie uvedené však nevplýva na právne posúdenie miesta dodania tovaru v
zmysleuzatvorenejkúpnejzmluvy.Keďženedošlokpreukázaniudohodyomiestedodaniatovaruani,že
by došlo k uzatvoreniu dištančnej kúpy, k dodaniu tovaru mohlo dôjsť v umožnení kupujúcemu nakladať
s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy (článok 31
písm. c/ Dohovoru OSN). Z „Vyhlásenia príjemcu tovaru“, Medzinárodného nákladného listu (CMR), ako
aj z tvrdení strán sporu vyplynulo, že týmto miestom (t. j. miestom umožnenia nakladania s tovarom)
bolo miesto podnikania žalovaného v obci vo Wieloglowy v Poľsku, kde k dodaniu tovaru došlo dňa
30.06.2022 medzi žalovaným a osobou na to poverenou žalobcom - p. A. G.. Súd prvej inštancie uzavrel,
že miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, kam sa tovar dodal, bolo práve miesto
podnikania žalovaného vo Wieloglowy, ktoré sa nachádza v Poľsku, čím bola splnená podmienka článku
30 a 31 písm. c) Dohovoru OSN. Týmto došlo splneniu povinností žalovaného ako predávajúceho dodať
tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje
zmluva a tento Dohovor.
10.Nazákladeuvedenéhodospelsúdprvejinštanciekzáveru,žekonajúcisúdnemáosobitnúprávomoc
v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I bis a žalovaného je nutné žalovať na súde podľa
miesta, kam sa dodal tovar, t. j. na území Poľska. Keďže žiadne z ustanovení Nariadenia Brusel I bis
nezakladá jeho právomoc na konanie a rozhodnutie v danom spore, súd prvej inštancie z dôvodu, že
vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie zastavil (§ 9 CSP, § 161 ods. 2 CSP).
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov
konania proti žalobcovi s odôvodnením, že konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci,
teda z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý žalobu podal,
pričom podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý rozhodnutie
napadol v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku svojej právomoci, keď dospel k záveru, že miestom
dodania tovaru bolo sídlo žalovaného v Poľskej republike. Toto pochybenie vyplýva z nesprávneho
vyhodnotenia kľúčového dôkazu – Medzinárodného nákladného listu (CMR) a z následnej nesprávnej
aplikácie príslušných ustanovení medzinárodného práva. Podľa žalobcu CMR nie je len formálnym
potvrdením, ale je zmluvou o medzinárodnej preprave podľa Dohovoru CMR. Tým, že zmluvné strany,
teda najmä žalovaný, tento dokument vystavili a použili, dobrovoľne podriadili časť svojej transakcie
režimu medzinárodnej prepravy a prijali všetky právne následky, ktoré z toho vyplývajú. Posúdenie
CMR dokumentu ako právne bezvýznamného záznamu o presune je v rozpore s jeho podstatou a
účelom v medzinárodnom obchode. CMR je písomným dôkazom o dohode o mieste dodania, ktorú
súd prvej inštancie údajne nenašiel. V predloženom listinnom dôkaze je v kolónke 1 ako odosielateľ
označený žalovaný a v kolónke 3 ako miesto dodania tovaru je uvedená Banská Bystrica. Týmto
vlastným písomným prejavom vôle žalovaný určil Banská Bystricu ako cieľové miesto dodania a potvrdil,
kde sa má zmluvné plnenie vo forme dodania tovaru ukončiť. Obsahom CMR je teda aj písomná dohoda
stránomiesteoddaniatovaru.Podľažalobcusúdvdanomprípadenemôžeignorovaťdôkazokonkrétnej
dohode o mieste dodania tovaru obsiahnutej v CMR. Konkrétna dohoda strán má vždy prednosť pred
všeobecným zákonným pravidlom, preto uplatnenie všeobecného pravidla, ktoré platí len v prípade
absencie takejto dohody, nepripadá do úvahy a súd prvej inštancie na danú veci nesprávne aplikoval
článok 31 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý sa uplatní len vtedy, ak sastrany nedohodli inak. Žalovaný vystavením dokumentu CMR formalizoval transakciu ako medzinárodnú
prepravu s jasne určeným miestom dodania, pričom prejavil svoju vôľu a potvrdil svoj záväzok, ktorý
definoval povahu a rozsah celej obchodnej transakcie a potvrdil, kde sa nachádza miesto zmluvného
plnenia. Žalobca vzhľadom na uvedené trval na tom, že predmetný spor patrí do právomoci súdov
Slovenskej republiky a na zastavenie konania nie je daný dôvod. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa
31.01.2026, pričom navrhol uznesenie o zastavení konania a o náhrade trov konania v prospech
žalovaného potvrdiť. Poukázal na článok 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia a skutočnosť, že vozidlo bolo
žalobcovi odovzdané v obci Wieloglowy v Poľsku, kedy vodič konajúci na pokyn žalobcu toto nákladné
vozidlo dňa 30.06.2022 osobne prevzal. Zdôraznil, že žalovaný prepravu vozidla nezabezpečoval, jeho
povinnosťspočívalavovydanívozidlavPoľsku.PrepravuzPoľskanaSlovenskoorganizovalžalobcapo
prevzatívozidlavPoľskunavlastnénákladyariziko.ŽalobcasinesprávnevykladádokumentCMR,ktorý
sámosebeneustanovujedohodustránododanívozidlanaSlovensko.CMRjepredovšetkýmprepravný
dokument odzrkadľujúci priebeh dopravy, nie autonómna zmena obsahu kúpnej zmluvy. Zápisy v CMR
nemôžu nahradiť vôľu strán a nezmenia ani fakt, že k vydaniu tovaru došlo v Poľsku. Zotrval na svojom
tvrdení, že strany sporu sa nedohodli, že žalovaný doručí vozidlo na Slovensko. Mal za to, že aj
keby CMR uvádzalo Banskú Bystricu ako cieľové miesto prepravy, v zmysle čl. 31 písm. a) Dohovoru
OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, pokiaľ sa strany nedohodli inak, splnenie povinnosti
predávajúceho spočíva v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, pričom
žalobca si vozidlo prevzal sám v Poľsku.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým konanie v danej veci zastavil postupom podľa ustanovenia § 9 CSP v spojení s § 161
ods. 1, 2 CSP z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky a o trovách konania rozhodol
tak, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému.
16. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
17. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
20. Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 2 Osobitná právomoc, článok 7, odsek 1 Nariadenia Brusel I bis,
osobu s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:
a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar
dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby
poskytli alebo mali poskytnúť;
c) ak sa neuplatní písm. b), uplatní sa písmeno a).
21. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
existenciu právomoci súdov Slovenskej republiky posudzoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkovv občianskych a obchodných veciach, keďže sa jedná o konanie s cudzím prvkom a žalovaný má
registrované sídlo v obci Wieloglowy v Poľskej republiky, teda v jednom z členských štátov Európskej
únie. Súd prvej inštancie po vznesenej námietke nedostatku právomoci slovenského súdu žalovaným
(kapitolaII,článok26Nariadenia)anezisteníexistenciedohodyovoľbeprávomocimedzistranamisporu
(kapitola II, článok 25 Nariadenia) rovnako správne určil, že vzhľadom na predmet sporu je potrebné
právomoc posúdiť podľa kapitoly II, článok 7 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia.
22. Súd prvej inštancie sa správne zameral na určenie miesta zmluvného plnenia, pričom ako vyplýva zo
samotného textu článku 7 ods. 1 Nariadenia miesto zmluvného plnenia sa určí v prvom rade na základe
dohody zmluvných strán a subsidiárne podľa skutočného miesta plnenia. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebola preukázaná dohoda o mieste zmluvného
plnenia, keď žalobca tvrdil, že tovar mal byť podľa dohody strán dodaný do Banskej Bystrica a žalovaný
žalobcom tvrdenú dohodu o dodaní tovaru na územie Slovenskej republiky poprel. Tvrdenia strán
o tom, či strany mali medzi sebou dohodnuté miesto plnenia si vzájomné odporovali, preto vzhľadom na
uvedený rozpor pre určenie právomoci súdu na prejednanie tohto sporu bolo rozhodujúce, kam sa podľa
zmluvy tovar skutočne dodal (kapitola II, článok 7 písm. b/ Nariadenia). V prospech tvrdenia žalovaného
o právomoci súdu Poľskej republiky svedčil potom preukázaný a stranami sporu nespochybnený fakt,
že tovar si žalobca prevzal sám prostredníctvom ním vyslaného vodiča p. A. G. v obci Wieloglowy na
území Poľskej republiky.
23. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie predložený doklad CMR
nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu dohody zmluvných strán o mieste dodania
tovaru do Banskej Bystrici, odvolací súd uvádza, že pri určovaní právomoci na základe Nariadenia
Brusel I bis je v prvom rade vždy potrebné identifikovať záväzok, ktorý je predmetom žaloby. Žalobca
v danom prípade žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.500,- Eur zodpovedajúcu
zľave z kúpnej ceny uplatnenej titulom vád tovaru dodaného žalobcovi na základe ústne uzavretej
kúpnej zmluvy. Tento záväzok je potrebné odlíšiť od záväzkov zo zmluvy o preprave tovaru, kde podľa
žalobcom nerozporovaných tvrdení žalovaného prepravu tovaru organizoval žalobca sám. Žalobca sám
v priebehu konania pri predbežnom prejednaní sporu uviedol, že prepravu vozidla z Poľska do Banskej
Bystrice zabezpečoval žalobca ako kupujúci, pričom preprava vozidla sa realizovala prostredníctvom
vodiča A. G.. Odvolací súd uvádza, že zmluva o preprave je samostatným zmluvným vzťahom, záväzky
z ktorého nie sú predmetom tohto sporu, preto z údajov nachádzajúcich sa na doklade CMR súvisiacom
z realizáciou prepravy tovaru nie je možné bez ďalšieho vychádzať.
24. Zo zhodných skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplýva, že prepravu vozidla zabezpečoval
žalobcom poverený vodič, ktorý nákladné vozidlo prevzal osobne na území Poľskej republiky. Aj keď
vozidlo v konečnom dôsledku po jeho prevzatí smerovalo do Banskej Bystrice a žalovaný pri odovzdaní
tovaru žalobcom poverenej osobe podpísal dokument CMR, uvedené nič nemení na skutočnosti, že
následne vozidlom disponoval žalobcom vyslaný p. A. G. a žalobcovi bolo toto dopravené už v rámci
iného právneho vzťahu uzavretého medzi žalobcom a menovanou treťou osobou. V konaní totiž
žiadna zo strán netvrdila, že to mal byť žalovaný, kto objednal prepravu vozidla za účelom splnenia
povinnosti dodania tovaru do Banskej Bystrice, preto pokiaľ si žalobca sám zorganizoval prevzatie
vozidla prostredníctvom ním poverenej osoby, súd prvej inštancie správne uzavrel, že k dodaniu tovaru
došlo v Poľsku, t. j. v mieste sídla žalovaného, v ktorom si žalobca prostredníctvom žalobcom poverenej
osoby vozidlo aj prevzal.
25. Súd prvej inštancie potom správne určil, že žiadne z ustanovení Nariadenia nezakladá právomoc
na konanie a rozhodovanie tohto sporu a aj keď ustanovenie čl. 31 Dohovoru OSN o zmluvách
o medzinárodnej kúpe tovar obsahuje len hmotnoprávnu úpravu splnenia povinnosti predávajúceho
pre dodania tovaru, súd prvej inštancie aplikujúc zároveň aj čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia
dospel k správnemu záveru, že právomoc na rozhodnutie tohto sporu majú súdy Poľskej republiky.
V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie postupoval aj procesne správne, keď konanie
v danej veci v súlade s § 9 CSP zastavil (prvý výrok napadnutého rozhodnutia) a pri rozhodovaní
o trovách konania priznal nárok na ich náhradu žalovanému, keď zavinenie na zastavení konania
správne pripísal žalobcovi (druhý výrok napadnutého rozhodnutia).
26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dôvody uvedené odvolateľom v odvolaní nepovažoval za
spôsobilé zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania, pretouznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
27. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.