Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125220258.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. C.,
nar. XX.XX.XXXX, D. C., nar. X.X.XXXX, maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Ú.
F.I., X. Q. Y. H. O., X. X. X.S. A. Č..X, O., deti rodičov - matky: G.. O. C., nar. X.X.XXXX, bytom X.. L.
XXXX/XX, O. - O., právne zast. JUDr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, so sídlom AK na Žižkovej 6 v

Košiciach a otca: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X.. L. XXXX/XX, O. - O., o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 85P/196/2025-61 zo dňa 12.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia. Uznesenie odôvodnil tým, že dňa 25.11.2025 podala matka maloletých detí návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu, že nežije s otcom maloletých detí v
spoločnej domácnosť. Navrhla určiť výživné zo strany otca vo výške 350 € mesačne na maloletého U. a
320 € mesačne na maloletú D.. Súčasne podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd určil výživné na maloletého U. 350 € mesačne a na maloletú D. vo výške 320 € mesačne
od nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Súd zistil, že otec je nezamestnaný, jeho príjmom je dávka v nezamestnanosti 1200 € mesačne.
Prispieva matke na polovicu hypotéky, sumou 350 € na výživu detí, na splátku úveru na auto 200 €.
S deťmi sa stretáva 2 krát týždenne. Kolízny opatrovník skonštatoval, že maloleté deti sú aktuálne v
starostlivosti matky, s otcom sa pravidelne stretávajú, otec im na výživu prispieva sumou 350 € mesačne.
Maloletým deťom nehrozí nebezpečenstvo žiadnej hrozby na živote a zdraví.

3. Súd uviedol, že „Z prešetrenia pomerov a doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že starostlivosť
o maloleté deti sa od rozchodu rodičov realizuje tak, že osobnú starostlivosť zabezpečuje matka
detí, otec sa maloletými deťmi pravidelne stretáva, matke zasiela sumu približne 850 Eur mesačne,
z toho na výživu maloletým deťom prispieva sumou 350 Eur mesačne. T.j. nevyhnutnom rozsahu
na výživu maloletých detí otec prispieva, prakticky každému dieťaťu po 150 Eur mesačne na dieťa.

Matka maloletých detí je v riadnom pracovnom pomere, poberá pravidelný mesačný príjem, preto má
možnosť základné odôvodnené potreby pre maloleté deti, t.j. v nevyhnutnej miere zabezpečovať aj zo
svojho príjmu. Obava matky, že otec výživné prestane platiť je podľa súdu nedôvodná, nepreukázaná,
otec aj kolíznemu opatrovníkovi prisľúbil, že si vyživovaciu povinnosť plniť bude. Doposiaľ takto aj
konal. Súd je preto názoru, že matka nepreukázala naliehavosť v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Z návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia a z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
viedli súd k vydaniu rozhodnutia o dočasnom určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, vnevyhnutnom rozsahu, čiže v rozsahu, ktorý zodpovedá charakteru neodkladného opatrenia. Kritéria
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú dané ustanoveniami § 62 a nasl. Zákona
o rodine a sú iné, ako sú kritéria určenia výživného pre maloleté dieťa v nevyhnutnej miere, kde súd bez

rozsiahlejšieho dokazovania, na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a zabezpečenia právnej
istoty účastníkov konania, určí výšku výživného pre maloleté dieťa tak, aby to postačovalo na pokrytie
jeho nevyhnutných výdajov, čiže tak, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa.“

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka a to v celom rozsahu.

Uviedla, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, respektíve pre vnútornú rozpornosť
a arbitrárnosť úvah súdu. Nie je zrejmé na základe akých konkrétnych úvah a výpočtov dospel súd
k záveru, že otec prispieva v nevyhnutnom rozsahu, že suma približne 150 € mesačne na jedno
dieťa predstavujú nevyhnutnú mieru, že matka jej zo svojho príjmu schopná zabezpečiť nevyhnutné
potreby detí a že výživa detí nie je ohrozená. V rozhodnutí chýba odpoveď na zásadnú otázku
ako má matka pri preukázaných príjmoch a výdavkoch reálne zabezpečiť nevyhnutné potreby dvoch

maloletých detí, ak ani jej príjem spolu s príspevkom otca tieto potreby nepokrýva. Súd prvej inštancie
nesprávne zužuje pojem nevyhnutná miera výživného výlučne na hranicu ohrozenia života a zdravia
detí, čím odporuje účelu § 366 CMP aj ustálenej judikatúre. Nevyhnutná miera výživného nezahŕňa len
extrémne situácie ohrozenia života, ale pokrýva základné nevyhnutné a každodenné potreby dieťaťa,
ako sú strava, bývanie, energie, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské obedy, školská družina,

pomôcky a základná zdravotná starostlivosť. Súd mechanicky konštatuje, že suma príspevku od otca
je postačujúca, bez toho, aby porovnal túto sumu s konkrétnymi preukázanými výdavkami na deti
a vysvetlil, ktoré potreby mali byť z tejto sumy kryté a zohľadnil, že ide o 2 školopovinné deti. Súd
dospel k záveru, že matka má možnosť zabezpečovať potreby detí zo svojho príjmu bez akéhokoľvek
ekonomického vyhodnotenia. Matka má výrazne kolísavý príjem a výdavky, ktoré výrazne presahujú

jej priemerný mesačný príjem, v dôsledku čoho je nútená spoliehať sa na finančnú pomoc rodiny,
čo samo osebe vyvracia záver súdu o jej schopnosti zabezpečiť potreby detí. Súd nesprávne založil
zamietnutie návrhu aj na tvrdení, že obava matky, že otec výživné prestane platiť je nepreukázaná.
Ustanovenie § 360 CMP nevyžaduje preukázanie budúceho porušenia povinností, ale postačuje, že
aktuálne plnenie nepostačuje na krytie nevyhnutných potrieb. Neodkladné opatrenie má preventívny a

ochranný charakter, nie sankčný. Pre súd mal vždy byť prvoradý záujem maloletého dieťaťa, vytvorenie
stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi. Matka má toho času zamestnanie
a supluje povinnosť otca nad mieru jej zákonom ukladanej povinnosti, vynakladá neprimerané úsilie,
aby bola spôsobilá zabezpečiť aspoň základné potreby maloletých a domácnosti, avšak bez pomoci od
tretích osôb toho nie je schopná. Uvedený stav je neudržateľný a neodráža najlepší záujem maloletých.

Každý rodič má povinnosť prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Uznesenie kladie ekonomické riziko
výlučne na matku, pričom takýto prístup je v rozpore s princípom rovnakého podielu rodičov na výžive
detí. Navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie alebo aby ho zmenil a vyhovel
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu otec navrhol uznesenie potvrdiť. Uviedol, že sumu výživného, ktorú uhrádza,
považuje za dostatočnú na to, aby bola zabezpečená riadna výživa a pokryté všetky potreby detí a to
nielen v nevyhnutnej miere. S deťmi trávi pravidelne čas 2 krát v týždni, 1 deň pracovný a 1 víkendový.
Výživné uhrádza odkedy bolo bol nútený opustiť spoločnú domácnosť pravidelne a v rovnakej výške.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla že otcov príspevok 350 € na obe deti nedosahuje ani
úroveň nevyhnutnej miery potrebnej na ich elementárnu výživu. Od 01.01.2026 matka prestala poberať

štátnu podporu na hypotéke, ale zároveň otec ako spoludlžník odmietol ďalej plniť svoju časť finančného
záväzku.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia
uznesenia. Rozhodnutie je zrozumiteľné a nie je protirečivé.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.10. Podstatné pre rozhodnutie bolo zistenie, či otec plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v
nevyhnutnej miere. Aj odvolací súd považuje sumu 350 € mesačne, ktorou otec mesačne prispieva

na výživu maloletých detí, za dostatočné plnenie výživného v nevyhnutnej miere. Neexistuje výpočet
na presné určenie výživného v nevyhnutnej miere. Nevyhnutnou mierou výživného je výživné určené
na krytie nevyhnutných životných potrieb - najmä stravy, obydlia, zdravotnej starostlivosti, školskej
dochádzky. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri tom potrebné zohľadniť aj sumu životného minima na
nezaopatrenédieťa(aktuálnevovýškecca125Eur),ajvekdieťaťaajmožnostirodičov.Výškavýživného

v nevyhnutnej miere má prevyšovať sumu životného minima a má zohľadňovať to, že dieťa vyživujú
spravidla obaja rodičia. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vek maloletých a ich potreby (ktoré
sú v zásade štandardné s ohľadom na ich vek) je výživným v nevyhnutnej miere zo strany otca výživné
v sume 150 eur mesačne na jedno dieťa.

11. Plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka a po započítaní vyživovacej povinnosti

matky je nevyhnutná miera výživy splnená vo vzťahu k obom maloletým deťom a nie je zrejmý dôvod
na to, aby si matka požičiavala peniaze. Kolísavý príjem matky tiež nie je dôvodom na určenie vyššieho
výživného, súd výšku príjmu zohľadňuje vždy za dlhšie obdobie. Matkin príjem je v priemere cca 1.120 €
mesačne za obdobie od mája 2025 do októbra 2025, čo je dostatočný príjem na plnenie jej vyživovacej
povinnosti.

12. Suma výživného v nevyhnutnej miere v súdnej praxi je nižšia ako výživné, ktoré súd určuje
rozhodnutím vo veci samej podľa zásad § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine. Rozhodnutím vo veci
samej súd určí výživné s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti a ak vznikne nedoplatok, bude
otec zaviazaný ho zaplatiť. Do konečného rozhodnutia vo veci samej je dostatočné plnenie vyživovacej

povinnosti zo strany otca vo výške 350 € mesačne a nie je vecne správne zaviazať ho na ďalšie plnenie
výživného neodkladným opatrením.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).