Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bundzelová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPno/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202213
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1224202213.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B. A., nar. XX.XX.XXXXa C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja štátni občania Slovenskej republiky, Izraela
a Spojených štátov Amerických, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7, Bratislava, deti rodičov – matky: E. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna

občianka Slovenskej republiky a Izraela, trvale bytom F. G. H. XX, H., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o.
so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008 a otca: I. H. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny
občan Spojených štátov Amerických a Izraela, bytom XXXX F. D. D.,J. XXX, XXXXX K., Spojené štáty
americké, právne zast.: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO:
42254396, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava 2, o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu

odvolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa svojím návrhom z 20. januára 2026 doručeným v rámci odvolacieho konania (vo veci
vedenej na odvolacom súde pod sp. zn. 12CoP/38/2026) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by odvolací súd upravil jeho styk s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar.
XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 do pondelka do 19:00 a každý nepárny
kalendárny týždeň v stredu od 15:00 do 19:00 hod.. Návrh odôvodnil nielen z dôvodu naliehavej
potreby okamžitej úpravy pomerov, ale aj z dôvodu hrozby prehĺbenia ťažko napraviteľnej ujmy na
citových a vzťahových väzbách medzi otcom a maloletými deťmi (ktorá už vznikla tým, že deti sú od
otca odlúčené viac ako 5 rokov), existujúceho časového faktora (predpokladá sa, že rozhodnutie v

merite veci bude trvať značný čas), pretrvávajúcich zásahov matky do realizácie styku a jej neustálej
prítomnosti na styku otca s maloletými deťmi realizovanom na diaľku, ako aj jej vplyvu na deti a potreby
zabezpečiť stabilný, predvídateľný a nerušený kontakt maloletých detí s oboma rodičmi. Otec sa s
maloletými deťmi osobne nestretával od 28.07.2020, teda viac ako 5 a pol roka, a to výlučne z dôvodu
zákazu osobného kontaktu uloženého v rámci trestného konania. Uvedený zákaz styku bol však v
mesiaci december 2025 právoplatne zrušený, čím odpadla jediná prekážka osobného kontaktu otca s

maloletýmideťmi.Zrušeniezákazustykupredstavujepodstatnúazásadnúzmenupomerov,ktorávčase
rozhodovania súdu prvej inštancie o zmene rozhodnutia neexistovala. Vzhľadom na dlhodobú absenciu
osobného kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi je nevyhnutné bezodkladne vytvoriť priestor na
postupné a bezpečné obnovenie ich vzájomného vzťahu. Odklad úpravy styku až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej by mohol viesť k prehĺbeniu citového odcudzenia a k vzniku nenávratnej
ujmy na vzťahu maloletých detí k otcovi, pričom čas zohráva v psychickom a emocionálnom vývine

maloletých detí zásadnú úlohu. Aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, že matka má na maloleté deti vplyv, a to aj bez toho, aby si tento vplyv nutneuvedomovala. Hoci aj z rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že maloleté deti majú s otcom silný
citový vzťah, otec uvádza, že postoj maloletých detí sa k otcovi pod vplyvom matky mení a oslabuje, a
to aj z toho dôvodu, že doposiaľ nemohol s deťmi osobne tráviť žiadny čas. Táto skutočnosť predstavuje

významný rizikový faktor z hľadiska ďalšieho vývoja vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, ktorej
je potrebné poskytnúť náležitú ochranu. V takejto situácii existuje reálna hrozba, že bez okamžitého
zásahu súdu dôjde k ďalšiemu oslabovaniu, prípadne až k úplnému pretrhnutiu citových a vzťahových
väzieb medzi otcom a maloletými deťmi. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa maloleté deti
začali s otcom stretávať v stabilnom, pravidelnom a nerušenom režime, ktorý im umožní vytvárať a

udržiavaťsivlastný,autentickývzťahkotcovi,nezávislýodvplyvudruhéhorodiča.Neodkladnéopatrenie
je v danom prípade jediným účinným nástrojom, ktorým možno bezodkladne predísť vzniku ťažko
napraviteľnej ujmy na vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi a zabezpečiť ochranu ich najlepšieho
záujmu počas trvania konania a zamedziť tak jednostrannému vplyvu (zo strany matky) na maloleté deti.
Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečiť, aby počas trvania konania vo veci samej nedochádzalo
k ďalšiemu oslabovaniu alebo pretrhnutiu vzťahových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi a aby

boli rešpektované práva maloletých detí vyrastať v kontakte s oboma rodičmi. Otec poukázal na čl. 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého má dieťa oddelené od jedného rodiča právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi. Aj v zmysle
ust.§ 24 ods. 4 Zákona o rodine je stanovené, že „Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi." V danom prípade
sa o akejsi rovnocennosti nedá ani len polemizovať, nakoľko otec nebol v osobnom kontakte s vlastnými
deťmi viac ako 5 rokov. Takáto situácia hrubo zasahuje do rodičovských práv otca a nepochybne aj do
práv maloletých detí, ktoré majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. K návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne

a predložila odvolaciemu súdu uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/163/2025 – 189 zo
dňa 19.12.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2026. Citovaným uznesením Mestský súd
Bratislava II nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa otcovi zakazuje priblížiť sa k maloletým deťom:
A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu

nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. V súvislosti s osočujúcimi tvrdeniami otca na
osobu G. L. B. ako psychologičky maloletých detí, však matka považuje za dôležité upriamiť pozornosť
na rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-68P/169/2022 – 467 zo dňa 11.12.2023, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/43/2024 – 583 zo dňa 27.11.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.12.2024, a ktorým súd udelil matke súhlas namiesto otca na psychoterapeutické

vedenie maloletých detí klinickým psychológom a psychoterapeutom G. L. B.. Otec žiadnym spôsobom
neosvedčil existenciu takých skutkových okolností, ktoré by spochybnili odbornosť a potrebu terapie
poskytovanej maloletým. Otec s menovanou odborníčkou nekomunikuje. Otec vo svojom písomnom
podaní zo dňa 13.02.2026 uvádza, že rešpektuje najlepší záujem maloletých detí a „postupuje citlivo a
domáha sa úpravy osobného kontaktu prostredníctvom súdneho rozhodnutia“. Matka má za to, že toto

tvrdenie otca si samo o sebe odporuje. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým
bol otcovi uložený zákaz priblíženia k maloletým deťom, zistený skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, no najmä na opakovane zisťovaný názor maloletých
detí, považuje aktuálne prípadné autoritatívne rozhodnutie súdu o osobnom styku otca s maloletými
deťmi, za v príkrom rozpore s ich najlepším záujmom. Akýkoľvek vynútený osobný kontakt otca s

maloletými deťmi, bez trpezlivého, citlivého a empatického prístupu, no najmä predchádzajúcej práce s
rodinou, by mohol maloleté deti ešte viac traumatizovať, čo by rozhodne neprospelo vzťahu maloletých
detí k otcovi. S poukazom na vyššie uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Matka maloletých predložila na vedomie odvolaciemu
súdu záznam z pohovoru s rodičom / zákonným zástupcom, ktoré sa na žiadosť otca, uskutočnilo

dňa 12.03.2026 v priestoroch školského zariadenia, ktoré obe maloleté deti navštevujú, za prítomnosti
triednych učiteliek oboch maloletých detí a riaditeľky školy.

2. Podľa § 362 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho

konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje

okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej

úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa
obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu

z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie
tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

10. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.13. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha na základe návrhu otca
konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V rámci tohto

konania bolo rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 11P/94/2024-1523 zo dňa
23.09.2025, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: A. B.
A., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v piatok od 19.15
hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.15 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú
komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom II. tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým: C. D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v piatok od 19.30

hod. do 19.45 hod. a v nedeľu od 19.00 hod. do 19.45 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú
komunikáciu Microsoft Teams. Výrokom III. zaviazal matku deti a súčasne technicko–komunikačné
zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za
účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s
otcom bez svojej prítomnosti. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh otca na zmenu úpravy jeho styku s deťmi

zamietol.VýrokomV.týmtozmenilrozsudokOkresnéhosúduBratislavaVč.k.20P/18/2017-2610zodňa
25.01.2022. Výrokom VI. návrh matky na prerušenie konania zamietol a výrokom VII. rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Opravným uznesením pod č.k.
11P/94/2024-1594 zo dňa 11.12.2025 súd prvej inštancie opravil výrok V. tak, že správne znie: Týmto
rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/18/2017-2610 zo dňa 25.01.2022

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/127/2022-2686 zo dňa 14.06.2022.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Z obsahu spisového materiálu tiež
vyplýva,ženazákladenávrhumatkyMestskýsúdBratislavaII.uznesenímpodč.k.11P/163/2025-189zo

dňa 19.12.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi zakázal priblížiť sa k maloletým deťom: A.
B.A.,nar.XX.XX.XXXXaC.D.A.,nar.XX.XX.XXXX,navzdialenosťmenšiuako100metrov,svýnimkou
účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietolaotecbolpoučenýotom,ženariadenéneodkladnéopatrenieajbeznávrhusúdzrušívprípade,

ak sa zmenia pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj o tom, že otec môže
podať žalobu vo veci samej voči matke, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

16. Vzhľadom na v konaní osvedčené skutkové okolnosti, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere, t. j. širšou úpravou styku otca
s maloletými deťmi splnené neboli. V danom prípade nebola zistená nevyhnutná potreba úpravy
pomerov účastníkov konania ani ohrozenie záujmov maloletého A. B. a C. D. vo vzťahu k úprave
styku otca s maloletými deťmi vyžadujúcom bezodkladný zásah súdu do pomerov účastníkov konania
autoritatívnym rozhodnutím. Odvolací súd zdôrazňuje, že účel a podmienky nariadenia neodkladného

opatrenia v odvolacom konaní sú totožné ako v konaní prvoinštančného súdu, či pred jeho začatím.
Možno konštatovať, že neodkladné opatrenie je výnimočným procesným inštitútom, ktorého použitie v
konaniach vo veciach maloletých podľa jeho zákonnej úpravy, ale aj ustálenej súdnej praxe prichádza do
úvahy iba v prípadoch, ak je ohrozené zdravie, život, výchova alebo výživa maloletého dieťaťa, prípadne
iný jeho dôležitý záujem a situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia,

ktoré je spôsobilé toto ohrozenie odvrátiť. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime
Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje za istých okolností potreba rýchlej a okamžitej ochrany,
keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo takéto
neodkladné opatrenie sám nariadiť, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie
v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by

z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie.
Rovnako prísne by mal súd hodnotiť aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný
v štádiu odvolacieho konania.17. V danej veci je potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec má rozhodnutím súdu, a to rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V. č.k. 20P/18/2017-2610 zo dňa 25.01.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č.k. 11 CoP 127/2022-2686 zo 14.06.2022 upravený styk s maloletými tak,

že je oprávnený stýkať sa s maloletým že je oprávnený stretávať sa s nimi každý utorok a štvrtok
od 19.00 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.30 hod. formou kontaktovania sa cez
internetovú komunikáciu Skype. Dôvodom na korigovanie ostatného súdneho rozhodnutia neodkladným
opatrením nie je skutočnosť, že styk otca s maloletými sa nerealizuje osobným stykom, nakoľko jeho
právo styku je daným rozhodnutím súdu zabezpečené, hoci nie tak, ako by si otec želal a pokiaľ ide o

tvrdenie, že jeho zákaz styku s maloletými deťmi bol v mesiaci december 2025 právoplatne zrušený,
v danom prípade bolo neodkladným opatrením Mestského súdu Bratislava II. pod č.k. 11P/163/2025-189
zo dňa 19.12.2025 otcovi zakázané priblížiť sa k maloletým deťom: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C.
D. A., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na
týchto úkonoch. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil z akého dôvodu rozhodol daným

spôsobom o návrhu matky a vzhľadom na už vyššie uvedené otec neosvedčil existenciu dôvodov na
to, aby odvolací súd neodkladným opatrením v rámci odvolacieho konania vo veci zmeny úpravy styku,
upravoval styk otca s maloletými spôsobom ako navrhoval otec, a najmä ak tento už je upravený
spôsobom, ktorý zabezpečuje udržanie citových väzieb medzi otcom a synmi.

18. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp.
terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia však možno
konštatovať, že situácia v rodine maloletých je do vydania rozhodnutia vo veci samej zastabilizovaná
ostatným rozhodnutím o úprave styku. V záujme maloletých, ich zdravého fyzického a psychického
vývinu, je nepochybne aj s ohľadom na osvedčené skutočnosti, keď bol nariadeným neodkladným

opatrením uložený otcovi zákaz priblížiť sa k maloletým, upravený styk maloletých s otcom postačujúci
na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov, napriek tvrdeniam otca o oslabovaní vzťahu z dôvodu, že deti
sú pod vplyvom matky a to aj z toho dôvodu, že doposiaľ nemohol s deťmi osobne tráviť žiadny čas.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou matky v tom, že akýkoľvek vynútený osobný kontakt otca s
maloletými deťmi, bez trpezlivého, citlivého a empatického prístupu, by nebol v záujme maloletých detí.

19. Rovnako nie je dôvodom na zmenu ostatnej úpravy styku otca s maloletými deťmi neodkladným
opatrením ani dĺžka konania vo veci samej, nakoľko spôsob úpravy styku otca s maloletými deťmi bol
iba čiastočne zmenený. Ako už bolo vyššie uvedené, styk otca s maloletými je už upravený súdnym
rozhodnutím a tento styk sa v zmysle súdneho rozhodnutia aj realizuje. Otec teda má zabezpečený

pravidelný kontakt so synmi, takže je i naďalej súčasťou života maloletých.

20. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že otec v návrhu
neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
maloletých, či ohrozenie ich iného dôležitého záujmu. Za súčasného stavu konania považuje odvolací

súd existujúci stav zachovávajúci tak rodičovské práva otca, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletých
za vyhovujúci.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania zamietol.

22. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.