Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5726200403
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5726200403.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v konaní o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., t.č.
hospitalizovaná Psychiatrická liečebňa D., zastúpená procesným opatrovníkom: Obec D., za účasti
zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica v B., Psychiatrická klinika, so sídlom C. X, B., IČO:

00 365 327, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 32Pu/2/2026-15 zo
dňa 09. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu m e n í tak, že prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X, D. na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice v B. dňa 06.02.2026 n e b o l o p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), uznesením č. k.

32Pu/2/2026-15 zo dňa 09.02.2026 rozhodol tak, že prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, XXX XX D., na Psychiatrickej klinike E. nemocnice v B. dňa 06.02.2026 bolo prípustné.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že Univerzitná nemocnica v B., Psychiatrická klinika, dňa 08.02.2026
o 21:05 hod. oznámila Okresnému súdu Martin, že dňa 06.02.2026 o 14:53 hod. bola prevzatá
a umiestnená A. B. v zdravotníckom zariadení bez jej písomného súhlasu. Súd uznesením č. k.
32Pu/2/2026-5 zo dňa 09.02.2026 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom

zariadení podľa § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“.
Oboznámil sa s názorom ošetrujúceho lekára (§ 261 CMP) a zákonná sudkyňa dňa 09.02.2026 vypočula
umiestnenú.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 260, § 261, § 262 ods. 1 CMP, § 6 ods. 9 písm. d/, § 9 ods.
5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o zdravotnej starostlivosti“).

1.3 Na základe zisteného skutkového stavu mal preukázané, že umiestnená by pobytom mimo
zdravotníckeho zariadenia mohla ohroziť seba alebo svoje okolie a to z dôvodu manických epizód
a suicidiálnych nálad. K svojmu psychickému stavu je nekritická, aj keď navštevovala psychiatrickú
ambulanciu a doteraz bola viackrát hospitalizovaná na PL v D.. Pocit nepokoja v nej môže vyvolať
nepredvídateľné správanie nielen voči sebe, ale aj voči okoliu. Súd mal za to, že boli splnené podmienky
pre to, aby bola umiestnenej poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť bez jej informovaného súhlasu

v zmysle ust. § 262 ods. 1 CMP. Rozhodol preto tak, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho
zariadenia došlo zo zákonných dôvodov a toto prevzatie bolo prípustné.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala umiestnená podanie zo dňa 10.02.2026 predstavujúce
uznesenie okresného súdu, na ktorom sú rukou dopísané výhrady umiestnenej, ktoré vyjadrujú nesúhlas
s rozhodnutím súdu. Odvolací súd uvedené interpretoval ako snahu o nápravu. Podanie preto posúdiac

podľa obsahu (§ 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal
ako opravný prostriedok. Prihliadol aj na špecifické postavenie umiestnenej ako osoby obmedzenej naslobode v zdravotníckom zariadení, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a prístup
k súdu.
2.1 Umiestnená v podaní uviedla, že s rozhodnutím nesúhlasí, ani súhlasiť nebude. K lekárke išla

dobrovoľne v piatok 06.02.2026, pričom predtým užila lieky na štítnu žľazu a dala si slabú kávu lebo od
5.30 hod. už nemohla spať. Bola si vedomá, že B. F. neordinuje, ale potrebovala riešiť svoj zdravotný
stav, lebo sa cítila naozaj veľmi zle. Jej správanie vzniklo hlavne kvôli jej maminke, o ktorú sa kvôli jej
zdravotnému stavu bála, pretože táto netušila prečo je na psychiatrii tak dlho a žiadala tak, aby jej bola
poslaná záchranka. Taktiež pre psa, s ktorým mala ísť v uvedený deň na veterinárny zákrok. Všetci ju

však ignorovali. Preto kričala a bola nepríjemná. Počas vyšetrenia sa podľa nej situácia vyhrotila, dostala
injekcie, bol privolaný záchranný systém a polícia. Ďalej umiestnená opisovala pobyt po umiestnení na
oddelení, kde sa zdravotnícky personál správal nevhodne, niekedy neochotne, že ju ignoroval, odmietal
jej poskytnúť informácie alebo jej umožniť prístup k mobilnému telefónu. Tvrdila, že nie je nebezpečná,
snaží sa len brániť a chrániť si svoje zdravie. Lieky užívala, aby nebolo zle, že odmieta spolupracovať.
Nevie prečo je znovu na psychiatrii, keď už bola úplne v poriadku, možno viac zrýchlená, alebo to si

plne uvedomuje. Nemôže však zostať v zariadení pretože jej nerobia dobre prípady, aké tu sú a vidí sa
v tých ľuďoch, ako to kedysi prežívala ona. Rozhodnutie súdu ju veľmi rozrušilo, veľmi sa rozplakala
a zvýšil sa jej tlak.

3. Univerzitná nemocnica v B. ani procesný opatrovník na odvolanie umiestnenej písomne nereagovali.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7, § 255 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie
okresného súdu zmenil (§ 388 CSP) z nasledovných dôvodov:
5. V preskúmavanej veci okresný súd uznesením rozhodol, že prevzatie umiestnenej na Psychiatrickej
klinike E. G. H. B. dňa 06.02.2026 bolo prípustné.

6. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia je súdne
preskúmanie, či k tomu došlo zo zákonných dôvodov (§ 6 ods. 9 písm. d/ zákona o o zdravotnej
starostlivosti) alebo nie.

7.Zobsahuspisovéhomateriáluzistil,žeA.B.boladňa06.02.2026o14:53hod.prijatánaPsychiatrickej
klinike E. G. H. B. bez svojho písomného súhlasu. Zdravotnícke zariadenie dňa 08.02.2026 o 21.05 hod.
mailomoznámilosúduprijatiepacientky.Okresnýsúduznesenímč.k.32Pu/2/2026-5zodňa09.02.2026
začalkonanieoprípustnostiprevzatiaadržaniaumiestnenejvzdravotníckomzariadenípodľa§254ods.
2 CMP. Uznesením okresného súdu č. k. 32Pu/2/2026-8 zo dňa 09.02.2026 ustanovil podľa § 256 CMP,

§ 71 ods. 1, 2CSP Obec D. za procesného opatrovníka pre konanie o prípustnosti prevzatia a držania
v zdravotníckom zariadení umiestnenej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. C. XXX/X, XXX
XX D., okres B., t.č. umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Okresný súd umiestnenú v súlade s ust.
§ 260 CMP vypočul dňa 09.02.2026, kedy vypočul aj ošetrujúcu lekárku B. J. B. v súlade s § 261 CMP.

8. Podľa článku 17 ods. Ústavy SR osobná sloboda sa zaručuje.

9. Článok 17 ods. 6 Ústavy SR určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti
alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej
starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto

ústavu, v ňom držaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ust. § 252 až § 271
osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom
(tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3Cdo 228/2007
zo dňa 28. 02. 2008, rozlišujú sa dve štádiá detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti
prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie osoby v ústave už umiestnenej.

10. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených
v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho
informovaného súdu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svojinformovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súdu. Ak je umiestnený, ktorý
bolprijatýdozdravotníckehozariadeniasinformovanýmsúhlasom,obmedzenývovoľnompohybealebo
styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1

do 24 hodín od takého obmedzenia.

11. Účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený
a zdravotnícke zariadenie (§ 255 ods. 1 CMP).

12. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení má úzku
súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone o zdravotnej starostlivosti.

13. Podľa § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a/
neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b/
ochranného liečenia uloženého súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia

súdu podľa osobitného predpisu, c/ ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu,
ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d/ ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

14. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá
v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie,
alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti),
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24
hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti

dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len
také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie
jej okolia.

15. Súčasťou konania súdu vo veci zákonnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti musí

byť aj preskúmanie otázky, či zdravotnícke zariadenie splnilo svoju povinnosť oznámiť súdu prevzatie
chorého bez súhlasu do 24 hodín od obmedzenia slobody chorého prevzatím do ústavnej zdravotníckej
starostlivosti. Zmeškanie tejto lehoty platná právna úprava (Ústava aj ústavný zákon č. 23/1991 Zb.)
neumožňuje odpustiť. Odpustením zmeškania lehoty by sa v tomto prípade závažne porušila ochrana
osobnej slobody garantovaná v čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a oslabila sa právna istota,

že k obmedzeniu osobnej slobody dôjde jedine v súlade so zákonom. Ak súd zistí, že k oznámeniu
prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti došlo neskôr ako v ústavou predpísanej lehote,
prevzatie do ústavnej zdravotníckej starostlivosti nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ani
s Občianskym súdnym poriadkom (úprava v ustanovení § 191a ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku bola prevzatá do ust. § 253 Civilného mimosporového poriadku len ohľadom

špecifikácie zdravotníckeho zariadenia - poznámka odvolacieho súdu). Rovnako zákon nedovoľuje
odpustiť zmeškanie 5-dňovej lehoty určenej na vydanie uznesenia súdu o zákonnosti zadržania chorého
(rozsudok Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/93 zo dňa 15. septembra 1993).

16. Zákonom stanovená 24-hodinová lehota, ktorú má zdravotnícke zariadenie na oznámenie súdu

o prevzatí človeka, je dôležitou zárukou proti svojvoľným hospitalizáciám (Rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva /ďalej len „ESĽP“/ zo 14. októbra 2003, Tkáčik vs. SR, tiež Rozsudok ESĽP z 26. mája
2011, Ťupa vs. ČR).

17. V rámci posudzovania prípustnosti prevzatia umiestnenej sa odvolací súd prioritne sústredil na

zistenie skutočnosti, či zdravotnícke zariadenie dodržalo zákonom stanovenú 24-hodinovú lehotu na
oznámenie prevzatia.

18. Zo zistení uvedených v bode 7. odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že umiestnená bola dňa
06.02.2026 o 14:53 hod. prijatá na Psychiatrickej klinike E. G. H. B. bez svojho písomného

súhlasu, pričom zdravotnícke zariadenie dňa 08.02.2026 o 21.05 hod. mailom oznámilo súdu prijatie
pacientky. Notifikačná povinnosť zdravotníckeho zariadenia pokiaľ ide o 24-hodinovú lehotu, ktorá je
hmotnoprávnou lehotou tak nebola splnená a okresný súd nepostupoval v prejednávanom prípade
v súlade s článkom 17 ods. 6 Ústavy SR a § 256 CMP, pretože bol dôvod na vyslovenie neprípustnostiprevzatia umiestnenej bez nutnosti vo veci vykonať dokazovanie podľa § 260 a § 261 CMP. Vzhľadom
na uvedené sa odvolací súd už výhradami umiestnenej v odvolaní nemal dôvod zaoberať.

19. Z týchto dôvodov uznesenie okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie zmenil tak, že
prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. na Psychiatrickej klinike E. G. H. B.
dňa 06.02.2026 nebolo prípustné pre nezákonnosť prevzatia umiestnenej.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).