Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422010363
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4422010363.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej

a prísediacich A. B. a C. D., v trestnej veci obžalovaného E. F. G., pre prečin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky
sp. zn. 1 Pv12/22/4404 zo dňa 06.07.2022, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa
26.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom
I. J. XX/XX, K.,

j e v i n n ý , ž e

v úmysle vylákať dodávky betónu na výstavbu stavby polyfunkčného domu „C. L. – H.“, povolenej
stavebným povolením E. H. J. X/XXXX-XXXX/XXXX-X z 14.04.2008, právoplatným dňa 24.04.2008,

predstierajúc v rozpore so skutočnosťou, že je stavebníkom tejto stavby a zároveň aj vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území H., evidovaných Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcelného čísla XXX/X D.
XXX/X, na ktorých sa výstavba tejto stavby uskutočňovala, v presne nezistený deň začiatkom mesiaca
jún 2008 v obci M. ústne dohodol s poškodeným D. I., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúcim pod obchodným
menom D. I. F. I., s miestom podnikania M., B. N. XXXX, dodávky betónu na výstavbu uvedenej stavby
„C. L. – H.“ uskutočňovanej na uvedených parcelách, dňa 07.06.2008 uhradil zálohu vo výške 250.000,-
Sk (8.298,48 Eur) a následne telefonicky objednával jednotlivé dodávky betónu na uvedenú stavbu hoci

vedel, že poškodenému za všetok dodaný betón nezaplatí, pričom na základe tejto dohody poškodený
na základe telefonických objednávok obžalovaného dodal betón na výstavbu predmetnej stavby, a to
- v období od 17.06.2008 do 21. 06. 2008 betón triedy C16/20 v celkovom množstve 301,90 m3,
- v období od 03.07.2008 do 17.07.2008 betón v celkovom množstve 243 m3, z toho betón triedy C16/20
v množstve 232,80 m3 a betón triedy C20/25 v množstve 10,20 m3,
- v období od 18. 07.2008 do 10.09.2008 betón v celkovom množstve 278,80 m3, z toho betón triedy
C16/20 v množstve 202,80 m3, betón triedy C20/25 v množstve 44 m3, betón triedy C25/30 v množstve

12 m3 a betón triedy C30/37 v množstve 20 m3,
- dňa 17.01.2009 betón triedy C30/37 v celkovom množstve 10,20 m3,
- v období od 28.01.2009 do 17.09.2009 betón v celkovom množstve 309,80 m3, z toho betón triedy
C16/20 v množstve 3,60 m3, betón triedy C20/25 v množstve 45,20 m3 a betón triedy C30/37 v množstve
261,00 m3,
pričom obžalovaný nebol stavebníkom tejto stavby, nebol ani štatutárnym orgánom stavebníka -
spoločnosti O. H. P., O.: XXXXXXXX ani inak oprávnený konať v jej mene, ako ani nebol vlastníkom

nehnuteľností, na ktorých bola výstavba tejto stavby realizovaná, okrem uvedenej dňa 07.06.2008
uhradenej zálohy a dňa 23.08.2008 zaplatenej sumy vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) žiadneďalšie peniaze za dodaný betón v celkovej hodnote 75.071,34 Eur ani po urgenciách poškodeného
nezaplatil a zvyšok kúpnej ceny za dodaný betón neuhradil ani potom, čo poškodený obžalovanému
dňa 27.04.2010 vystavil faktúru č. XXXXXXXX so stanoveným dátumom splatnosti 28.04.2010, ktorým

konaním obžalovaný spôsobil poškodenému D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., B. N. XXXX,
podnikajúcemu pod obchodným menom D. I. F. I., s miestom podnikania M., B. N. XXXX, IČO:
XXXXXXXX, škodu vo výške 63.453,47 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len
„Trestný zákon“).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím
§ 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno p)
Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 42
odsek 1 Trestného zákona a s použitím zásad podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe
sa ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá povinnosť, spočívajúca v príkaze:

- zamestnať sa v skúšobnej dobe,
- počas skúšobnej doby preukazovať zdroj svojho príjmu.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho

zástupcu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho
organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste, uložený obžalovanému skorším

rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2Tk/2/2014 z 18.06.2025, právoplatným dňa 20.06.2025, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému D.

I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom M., B. N. XXXX, škodu vo výške 63.453,47 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený D. I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom M.,
B. N. XXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/12/22/4404 dňa 06.07.2022 na
Okresnom súde Nové Zámky obžalobu na obvineného E. F. G. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) v rozpore so skutočnosťou vydávajúc sa za štatutárneho zástupcu spoločnosti O. H., s. r. o., O.: XX
XXX XXX a aj za vlastníka nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcely číslo
XXX/X D. XXX/X, vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky, Katastrálnom odbore, katastrálne územie
H., si v presne nezistený deň v mesiaci jún 2008, v meste H. na základe ústnej dohody s povereným
zástupcom stavebnej spoločnosti E., P., so sídlom spoločnosti N. J. XX, C. I., F. C., narodeným

XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX, E., dohodol výstavbu polyfunkčného domu „P. L.", H., na uvedených
parcelách, zároveň prisľúbil, že zmluvu o dielo na realizáciu stavby so stavebnou spoločnosťou E., P.,
N. uzavrie dodatočne počas priebehu stavebných prác, v tomto zmysle spoločnosť E., P., N. začala dňa
25.06.2008 stavebné práce na výstavbe predmetného polyfunkčného domu, pričom
- v období od 25.06.2008 do 26.06.2008 vykonala vytýčenie základov v celkovej cene 444,38 Eur s DPH,
- v období od 02. 07. 2008 do 11.07.2008 vykonala zemné práce, a to konkrétne výkop pre základové

pásy a studne, rozprestrenie a odvoz prebytočnej zeminy, úprava terénu v celkovej cene 352,67 Eur
s DPH,
- v období od 03.07.2008 do 17.07.2008 vykonala práce na základoch, a to konkrétne betónovanie
základových konštrukcií v celkovej cene 12.501,99 Eur s DPH,
- v období od 28.07.2008 do 31.07.2008 vyhotovila násyp zo štrkodrviny pod podlahovú železobetónovú

dosku v celkovej cene 2.111,94 Eur s DPH,
- v období od 01.08.2008 do 14.08.2008 vykonala vystuženie podlahovej železobetónovej dosky a
betónovanie podlahovej železobetónovej dosky v celkovej cene 14.583,93 Eur s DPH,
- v období od 11.08.2008 do 13.08.2008 vykonala izoláciu proti vode pod murivo l.NP v celkovej cene
60,32 Eur s DPH,

- v období od 15.07.2008 do 10.09.2008 a v období od 19.11.2008 do 27.01.2009 vykonala zvislé nosné
konštrukcie a to konkrétne príprava železobetónových stĺpov a stien 1. NP a 2. NP budovy, debnenie
železobetónových stĺpov a stien 1. NP a 2. NP, vystužovanie železobetónových stĺpov a stien 1. NP a
2. NP, betónovanie železobetónových stĺpov 1. NP a 2. NP, betónovanie železobetónových stien 1. NP,
oddebnenie železobetónových stĺpov a stien 1. NP v celkovej cene 15.451,61 Eur s DPH,

- v období od 03.09.2008 do 24.11.2008 a v období od 05.01.2009 do 16.01.2009 vykonala vodorovné
nosné konštrukcie a to prípravu železobetónových stropov a vencov 1. NP a 2. NP budovy, debnenie
železobetónového stropu nad 1. NP, vystužovanie železobetónového stropu nad 1. NP, betónovanie
železobetónového stropu nad 1. NP, oddebnenie železobetónového stropu nad 1. NP, debnenie
železobetónového schodiska na 1. NP, betónovanie železobetónového schodiska na 1. NP v celkovej

cene 18.500,87 Eur s DPH,
- v období od 29.07.2008 do 10.09.2008 a od 05.12.2008 do 16.12.2008 vykonala zvislé výplňové
konštrukcie a to murovanie obvodového muriva a stien na I.NP, murovanie obvodového muriva a stien
na 2. NP v celkovej cene 10.725,01 Eur s DPH,
- v období od 25.07.2008 do 30.07.2008 vykonala iné konštrukcie a to vodovod a kanalizáciu v celkovej

sume 395,01 Eur s DPH,
- dňa 28.10.2008 a v období od 08.01.2009 do 19.01.2009 vykonala iné práce, a to vyhotovenie lešenia
a ochranného zábradlia v celkovej cene 296,69 Eur s DPH,
- počas celej realizácie spoločnosťou E., P., t .j. od 25.06.2008 do 27.01.2009 vykonala aj iné práce, a to
drobné búracie práce, upratovanie a zriadenie staveniskovej búdky v celkovej výške 57,55 Eur s DPH.

Stavebné práce však spoločnosť E. P.. N. predčasne ukončila dňa 27.01.2009 z dôvodu, že obžalovaný
E. F. G., žiadnu zmluvu s uvedenou stavebnou spoločnosťou neuzatvoril a za výkon stavebných prác
neuhrádzal platby ani po opakovaných výzvach a urgenciách, nakoľko vedel, že už v čase dohody o
realizácii stavby nebol konateľom spoločnosti O. H., P. ani majiteľom nehnuteľností, na ktorých bola
stavba realizovaná, ktorým konaním uviedol spoločnosť E., P., so sídlom N. J. XX, C. I., IČO: XX XXX

XXX, do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 75.481,97 €,

2) v rozpore so skutočnosťou, vydávajúc sa za štatutárneho zástupcu spoločnosti O. H., P., O.: XX XXX
XXX a zároveň aj vlastníka nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely číslo 591/8
a 591/9 vedenej na C. S. M. T., katastrálnom odbore, katastrálne územie H., sa v presne nezistený deň

mesiaca jún 2008 v meste H. na základe ústnej dohody s poškodeným D. I. - F. I., P. P. N. X, M. dohodol
na dodávkach betónu na výstavbu polyfunkčného domu „P. L.", H. nachádzajúceho sa na uvedených
parcelách, na základe ktorej dodávateľ D. I. - F. I., v domnení, že za dodanie betónu bude mať podľa
dohody a dodacích faktúr uhradené, dodával transportný betón a to tak, že- od 17.06.2008 do 21. 06. 2008 dodal betón v celkovej hodnote 19.080,35 Eur s DPH,
-od03.07.2008do17.07.2008dodalbetónvmnožstve243,00m3,ztoho232,80m3betóntriedyC16/20
a 10,20 m3 betón triedy C20/25, v cene betónu triedy C16/20 vo výške 14.713,17 Eur s DPH a betónu

triedy C20/25 v celkovej výške 684,95 Eur s DPH, čiže v celkovej hodnote 15.398,12 Eur s DPH,
- od 18. 07.2008 do 10.09.2008 dodal betón v celkovom množstve 278,80 m3, z toho 202,80 m3 betón
triedy C16/20, 44 m3 betón triedy C20/25, 12 m3 betón triedy C25/30 a 20 m3 betón triedy C30/37, v
cene betónu triedy C16/20 vo výške triedy C25/30 v celkovej cene 853,23 Eur s DPH a betón triedy
C30/37 vo výške 1.422,05 Eur s DPH, čiže v celkovej hodnote betónu 18.047,09 Eur s DPH,

- od 19.11.2008 do 27.01.2009 dodal betón v celkovom množstve 10,20 m3 všetko betón triedy C30/37
v celkovej hodnote 725,25 Eur s DPH,
- od 28.01.2009 do 17.09.2009 dodal betón v množstve 309,80 m3, a to betón triedy C16/20 v množstve
3,60 m3, betón triedy C20/25 v množstve 45,20 m3, betón triedy C30/37 v množstve 261,00 m3 a
to v cene betónu triedy C16/20 v sume 227,52 Eur s DPH, betónu triedy C20/25 vo výške 3.035,26
Eur a betónu triedy C30/37 vo výške 18.557,75 Eur, celkovo v hodnote 21.820,53 Eur s DPH, pričom

obžalovaný, ktorý pred poškodeným klamlivo vystupoval ako majiteľ predmetnej nehnuteľnosti a tiež
ako konateľ spoločnosti realizujúcej danú stavbu, zaplatil len dve zálohy vo výške 8.298,48 Eur dňa
07.06.2008 a 3.319,39 Eur dňa 23.08.2008, následne poškodený obžalovanému za dodaný betón
dňa 27.04.2010 vystavil faktúru č. 20100104, avšak napriek splatnosti tejto faktúry dňa 28.04.2010
obžalovaný F. G. zvyšok kúpnej ceny za dodávky betónu neuhradil, pretože už v čase uzavretia ústnej

dohody vedel, že za prevzatý transportný betón nezaplatí, ani to nemal v úmysle, a tak týmto svojim
konaním uviedol firmu D. I. - F. I., so sídlom N. X, M., O.: XX XXX XXX do omylu a spôsobil jej tak škodu
vo výške 63.453,53 Eur.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, pričom všetky vo veci nariadené termíny hlavného

pojednávania, na ktorom súd aj vykonával dokazovanie, boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného
na základe jeho výslovnej žiadosti a za podmienok podľa § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania, výsluchom svedkov: D. I., F. C., C. E. O., O. I., U. N., K. P., A. U., D. I., V. P., Q.

G., U. I., H. P., L. I., H. T., B. N., E. R. T., D. N., D. G., D. I., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov: F.
L., A. N., O. E. I., O. E. I., E. R. L., A. U., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/37/2022 z 05.03.2025, právoplatným dňa
20.03.2025, bolo trestné stíhanie obžalovaného pre skutok pod bodom 1 obžaloby prokurátora

v prejednávanej veci podľa § 290 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na ust. § 281 odsek 1
Trestnéhoporiadkua§9odsek1písmenoa)Trestnéhoporiadkuaspoukazomna§2odsek1Trestného
zákona zastavené, pretože trestné stíhanie je s poukazom na ust. § 87 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 premlčané a súčasne bola poškodená právnická osoba MAROS s.r.o.
Komárno s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Súd za podmienok podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnicu
o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 04.10.2013, kedy uviedol, že skutočnosti
uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa nezakladajú na pravde, nikdy nikoho neuviedol do
omylu, od poškodeného D. I. nikdy žiadny betón a ani iný materiál na stavbu uvedenú v uznesení

neprevzalapretonemôženikomuzodpovedaťzaškoduvovýške73.455,02Euražiadal,abypoškodený
ním tvrdené skutočnosti preukázal listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami, ktoré by ho
usvedčovalizospáchaniatohtotrestnéhočinuaztoho,žeakoosobaF.G.dlhujepoškodenémuuvedenú
sumu. Obžalovaný v ďalšom priebehu tohto výsluchu ako aj celého prípravného konania odmietol
vypovedať.

Poškodený D. I. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do ich firmy prišiel obžalovaný s tým,
že ide stavať polyfunkčný dom a chce od nich odoberať betón. U jeho krstnej matky A. I., ktorá u nich
pracovala, nechal zálohu 200.000,- Sk. Následne obžalovaný objednával jednotlivé dodávky betónu, oni
muichdodávali,pričomtotamnastavbepodpisovalnejakýstatik,alebolitamajiníľudia.Sobžalovaným

potom urobil dohodu, že ten betón ani nemusí zaplatiť s tým, že mu dal do prenájmu dva domiešavače
a jeho vozidlami nosil k nemu štrk, tieto služby mu aj poskytol a urobili zápočet. Podľa svedka mu však
neuhradil za betón ani takýmto spôsobom sumu v celkovej výške okolo 73.000,- Eur, na ktorú mu vystavil
faktúru. Svedok za problém označil to, že obžalovaný mu to nezaplatil a ani neodrobil a zmizol. Svedokvypovedal, že písomnú zmluvu s obžalovaným neuzavrel, pretože ju uzavrel iba v jednom jedinom
prípade na veľkú dodávku betónu, pričom obžalovanému dodával betón dvomi autami a aj obžalovaný si
vozil betón dvomi vozidlami, pričom svedok aj sám fyzicky na tej stavbe čerpadlom čerpal betón. Svedok

uviedol, že obžalovaný mu povedal, že stavbu stavia „on“, tvrdil, že je boss a aj to tam riadil, preto je
všade uvádzané jeho priezvisko. Dodacie listy za dodaný betón vystavovala pracovníčka v kancelárii
na každú jednu dodávku betónu, faktúru dal svedok vystaviť až potom, ako mal s obžalovaným fyzický
konflikt, keď ho zbil a vypátral jeho firmu, pretože dovtedy nemal ani jeho IČO. Z tohto dôvodu boli aj
dodacie listy vypísané iba na meno G.. V tomto čase podal na obžalovaného trestné oznámenie a tiež aj

žalobu o zaplatenie dlžnej sumy na Okresnom súde Nové Zámky, v ktorej veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.
Podľa svedka betón okrem obžalovaného objednávala aj osoba s menom B., tiež na stavbe pracovala
firma E. H., ktorá podľa svedka údajne tiež zapracovávala jeho betón a ani jej obžalovaný nezaplatil,
pričom až následne sa dostal do kontaktu s F. C., ktorý tam tiež pracoval a ani jemu obžalovaný
nezaplatil.Svedokpochybovalotom,žebysamuobžalovanýniekedypredstavilakokonateľspoločnosti
O. H. P., pretože názov tej firmy vypátrali až cez obchodný register na internete, v tom čase táto firma

fungovala ako stavebniny, ktoré mal obžalovaný. Svedok uviedol, že v súvislosti s dodávkami betónu
alebo v súvislosti so spoločnosťou O. H. P. neprišiel do kontaktu s osobou Q. G.. Na otázku, z akého
dôvodu obžalovanému naďalej dodával betón, keď po úhrade zálohy už následne za betón nezaplatil,
svedok odpovedal, že preto, že boli dohodnutí, že si to odrobí, pričom nešlo iba o tento betón, ale aj o inú
faktúru na sumu 500.000,- Sk, ktorá nebola zaplatená a obžalovaný zmizol. Obžalovaný podľa svedka

zaplatil nielen tých 200.000,- Sk, ale niečo zaplatil aj potom, niečo odrobil, potom znovu niečo zaplatil
a znovu odrobil, pričom keď sa stavala posledná etáž, tak vtedy sa obžalovanému nahromadila tá suma
za dodaný betón, ktorú nemal zaplatenú ani odrobenú. Svedok predpokladal, že osoba B. N. je ním
spomínaná osoba, pričom pripustil, že obžalovaný mohol za ním prísť s touto osobou, ale on podmienky
dodávania betónu nedojednával. S obžalovaným sa dohol, že mu bude dodávať betón na uvedenú

stavbu, aj cenu, pokiaľ ide o množstvo, bolo dohodnuté, že bude dodávaný na základe telefonickej
požiadavky. Tiež bolo dohodnuté, že keď už bolo treba zaplatiť, obžalovaný bol kontaktovaný, priniesol
peniaze do kancelárie, svedok osobne nikdy peniaze nepreberal, pričom obžalovaný určite dostal nejaký
doklad.Svedokuviedol,žesodstupomčasutietoúčtovnédokladykdispozíciiurčitenemá,všetkodoložil
do spisu v minulosti, účtovníctvo mu robila krstná mama a externá účtovníčka, toho času už ako fyzická

osobanepodniká.Svedoknevedeluviesťpresne,kedyvystavilfaktúruzadodávkybetónuod17.06.2008
do 17.09.2009, ale bolo to potom, ako obžalovaného vyfackal, pričom s takým časovým odstupom
fakturoval preto, že obžalovaný ho vodil za nos, že si to odrobí, pričom keby tak urobil, tie peniaze od
neho nežiada. Vypovedal ďalej, že predmetnú faktúru ako aj dodací list k nej vystavovala za jeho firmu
jeho krstná matka, pričom predmetný dodací list je sumárnym dodací list, ktorý bol vystavený na základe

jednotlivých dodacích listov, ktoré boli potvrdzované na stavbe. Pokiaľ ide o započítanie služieb, ktoré
mu obžalovaný poskytol, uviedol, že nešlo o vzájomné započítanie, ale k tomuto pristúpil až potom,
ako obžalovaný zmizol, pričom postupoval v jeho prospech, pretože podľa svedka pre neho odrobil
o 200.000,- Sk menej, ako mu započítali. Tiež vystavil aj druhú faktúru na 500.000,- Sk, ale tú nežalovali.
Prizápočtevychádzalizichevidencie,pretožejehokrstnámatkaviedlaevidenciukaždejfúryštrku,ktorú

doviezol obžalovaný, pretože sa to eviduje na bráne. Svedok tiež vypovedal, že obžalovaný v čase, keď
ho oslovil, tvrdil, že on je vlastníkom nehnuteľnosti, kde sa má stavba realizovať, pričom betón na túto
stavbu mu po prvý krát dodal možno týždeň potom, ako sa s obžalovaným dohodol na jeho dodávke.
Svedok obžalovanému dodával betón nielen na túto stavbu, ale aj na betonárku v H. a na I. V. K., toho
času už nevedel uviesť, či betón na tie iné stavby je zahrnutý vo faktúre na 73.000,- Eur, alebo v tej

druhej faktúre na sumu 500.000,- Sk, o ktorej hovoril, ale väčšina betónu išla na stavbu polyfunkčného
domu V. H.. Pokiaľ sa v dodacích listoch uvádza stavba K., ide zrejme o betón na I. a pokiaľ sa uvádza
H., väčšina betónu išla na polyfunkčný objekt, pričom stavba betonárky v H. a kaštieľu v K. sa realizovali
v rovnakom čase, ako polyfunkčný dom v H.. Pokiaľ vystavil druhú faktúru na sumu 500.000,- Sk, k tejto
by tiež mali byť dodacie listy. Pokiaľ hovoril o prenájme domiešavačov od obžalovaného, tieto nemali na

firme, ale si ich prenajímali aj s prácou šoférov obžalovaného.
Súd za podmienok podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal aj výpovede tohto svedka
z prípravného konania. Vtedy totiž rozdielne vypovedal, že asi po dvoch týždňoch po uzavretí ústnej
dohodysobžalovanýmododávkachbetónutentopriniesoldokanceláriefirmyzálohuvovýške250.000,-
Sk, obžalovaný mu tiež hovoril, že je investorom stavby, pričom mu ukazoval aj situačný výkres stavby.

Podľa svedka obžalovaný vysvetľoval, čo bude stavať, sám nevedel, aký druh betónu bude potrebovať
s tým, že svedka budú kontaktovať osoby, ktoré to pre neho budú stavať a obžalovaný bude ústne
objednávať betón a koordinovať to. Betón preberali na stavbe asi tri poverené osoby, pričom v tom čase
na stavbe robili aj iné firmy, a to E. P.. a firmy E. H., ktorí spracovávali ním dodávaný betón. Obžalovanýpotom zaplatil ďalšiu zálohu vo výške 100.000,- Sk, medzitým sa dohodli na spolupráci o prenájme
vozidiel. Podľa svedka si obžalovaný od nich príjmové doklady nezobral.Podľa svedka bol ním dodávaný
betón dodaný na stavbu polyfunkčného domu a betonárku v H., keďže obžalovaný v tom čase staval aj

betonárku a firmy E. H. tam spracovávala ten betón a tiež aj na stavbu I. V. K.. Úhradu faktúry už podľa
neho zrejme neurgoval, pretože vedel, že obžalovaný na neho urobil podvod, tento pred ním vystupoval
ako majetný človek, povedal, že celé dielo financuje W. N., bola medzi nimi aj dohoda o tom, že si to
obžalovaný celé odrobí, kedy by od neho peniaze nežiadal, ale realita bola taká, že si to ani neodrobil
a zmizol. Prenájom vozidiel od obžalovaného do tejto fakturácie nezapočítal, pretože to súviselo so

splatením inej faktúry.
Svedok vysvetľoval, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, pretože vtedy si detaily udalosti lepšie
pamätal. Pokiaľ uvádzal úhradu iba dvoch záloh, iba si myslí, že obžalovaný zaplatil aj niečo iné, pretože
inak by mu betón nedodávali, ale nevedel to tvrdiť na 100%, pretože osobne nikdy od obžalovaného
peniaze nepreberal. Potvrdil, že účtovníctvo mu robila U. N. a zápočet prenájmu domiešavačov z dlžnej
sumy sa zohľadňoval v tej druhej faktúre na sumu cca 500.000,- Sk.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, v ktorom období bol konateľom spoločnosti E. P.,
ale keď sa stala táto vec, tak bol jej konateľom s tým, že v čase výsluchu bol spoločníkom aj konateľom
tejto spoločnosti. K veci vypovedal, že ich vyhľadal nejaký človek pána G., ktorý zorganizoval stretnutie
s pánom G. v H., tento mu neukázal doklad totožnosti, ale predstavil sa mu ako G.. Tento si u nich

objednal výstavbu tej stavby v H., oni sa aj pustili do výstavby, potom práce prerušili, pretože nezaplatil.
Svedok uvádzal, že vykonali tie práce, ktoré sa uvádzajú v obžalobe, ale nepreberali úplne novú stavbu,
ale pokazenú, boli tam už aj nejaké základy a bolo potrebné pribrať statika. Vypovedal, že v čase
dohadovania spolupráce si neoveroval, kto je spoločníkom a konateľom spoločnosti O. H. P., až potom,
akoneplatili,zistil,žejetonejakáosobazB.P.avtedyzastavilipráce.To,kdemábyťstavbarealizovaná,

aké konkrétne práce majú vykonať a v akom časovom horizonte, riešil iba s obžalovaným a počas
realizácie prác bol s obžalovaným v neustálom kontakte. Písomnú zmluvu s obžalovaným neuzavrel,
pretože tento mu povedal, že na Slovensku nie je potrebné uzavrieť zmluvu o dielo. Tiež sa obžalovaným
bavil aj o platobných podmienkach a na základe tej dohody potom vystavovali faktúry za vykonané
práce, pričom po niekoľkých faktúrach zistili, že tieto nie sú uhradené. Podľa svedka boli vykonané práce

podchytené v stavebnom denníku, určite niekto kontroloval úroveň a spôsob vykonaných stavebných
prác, na základe toho potom vždy vystavili faktúru, ale svedok si nepamätal, kto za objednávateľa
to kontroloval. Svedok uvádzal, že pokiaľ bola spolupráca ešte dobrá, faktúry odovzdával osobne
obžalovanému, keď sa spolupráca narušila, faktúry posielali doporučene na adresu sídla spoločnosti
O. H. P., ale tieto sa vrátili vždy s tým, že adresát je neznámy, pričom obžalovaný mu povedal, že ako

odberateľ má byť na faktúrach uvedená táto spoločnosť. Svedok pripúšťal, že možno jedna faktúra
bola uhradená, obžalovaný sa stále vyhováral, že v banke nie sú schopní prevodu, v stavebníctve sa
stáva, že faktúry sú nie vždy uhrádzané a výhovorky obžalovaného mu pripadali pochopiteľné. Úhradu
faktúr stále urgoval, pretože bol s obžalovaným neustále v kontakte, ale vždy uveril jeho výhovorkám
a keď prestal obžalovanému veriť, práce ukončili. Podľa svedka si neoveroval, z akých zdrojov má byť

stavba financovaná, veril obžalovanému, že to má byť prostredníctvom banky, pričom raz sa na stavbu
osoba, ktorá sa predstavila ako pracovník z banky, aj dostavila a kontrolovala stavbu. Podľa svedka bol
v kontakte s D. I., o ktorom vie, že aj jemu obžalovaný nezaplatil, pričom ten je miestnym podnikateľom,
tiež tam dodávala železobetón nejaká firma, čo nešlo cez nich ani cez I. a preto to bolo všetko uveriteľné.
Svedok potvrdil, že v minulosti „predal“ spoločnosť E. P. kolegovi O. I., vtedy nebol ani jej spoločníkom

ani konateľom a potom ju odkúpil späť a tvrdil, že v čase, keď sa stala táto vec, bol jej spoločníkom
aj konateľom. Svedok tiež uviedol, že v čase, keď obžalovaný s ním dojednával vykonávanie týchto
stavebných prác, vystupoval ako majiteľ spoločnosti, ktorá u nich objednáva stavebné práce. Tvrdil tiež,
že jeho manželka je spoločníčkou a konateľkou každej ich spoločnosti, myslí si, že nebolo obdobie,
keď by konateľkou spoločnosti E. P. bola iba ona, pretože v oblasti stavebníctva sa neangažuje, iba

zabezpečuje materiál v E..
Súd podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal skoršie výpovede tohto svedka
z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že možno bola oficiálne konateľkou spoločnosti E.
P. jeho manželka, ale hneď od založenia spoločnosti všetko vybavoval on so súhlasom manželky.
Na realizácii stavebných prác na predmetnej stavbe sa dohodol s obžalovaným v H. v reštaurácii N.,

kde mal obžalovaný na poschodí svoju kanceláriu a v tej kancelárii sa zvykli robiť aj všelijaké porady
na pokyn obžalovaného. Tiež vtedy svedok vypovedal, že prvú faktúru za vykonané práce odovzdal
obžalovanému v H. v budove, v ktorej sa predávajú palivá neďaleko železničnej stanice, kde jej prevzatie
podpísala nejaká G. zamestnankyňa. Svedok vypovedal vtedy aj to, že keď prišli na stavbu, boli tamvykopané základy, pričom nejaký stavebný dozor z I. zistil, že tie základy nie sú v poriadku a treba
ich prestavať. Na stavbe mali stavebný dozor – O. U., ktorý viedol stavebný denník a rozdeľoval
prácu, pričom bolo s obžalovaným dohodnuté, že na základe toho stavebného denníka bude vykonané

dodatočné vyúčtovanie za vykonané práce a okrem toho sa viedol ešte jeden stavebný denník, v ktorom
boli konkretizované ešte podrobnejšie vykonané práce. Podľa svedka sa obžalovaný správal tak, že
všetko je jeho, že je v kontakte s nejakou bankou, ktorá do stavby investuje peniaze, pričom obžalovaný
vyslovene vystupoval tak, že je majiteľom tej nehnuteľnosti, pričom mu obžalovaný tvrdil, že firma O.
H. P. je jeho, že koná v jej mene, pričom názov odberateľa a adresu spoločnosti, ktorá je uvedená

vystavenej faktúre, mu nadiktoval obžalovaný. Svedok tiež vypovedal, že firmu neskôr predali, pričom
nový konateľ prevzal všetky doklady spoločnosti, pričom pohľadávku od obžalovaného pri prevode
vynechali, pretože vedeli, že z toho nikdy nebudú peniaze. Svedok vtedy tvrdil, že jemu vznikla škoda,
pretože každého zamestnanca vyplatil z vlastných peňazí. Keď svedok jednal s obžalovaným, povedal
mu, že je zástupcom firmy E. P. ako hlavný dodávateľ a maďarskej firmy ako subdodávateľa, pričom
v súvislosti so spoločnosťou E. P. bol ústne poverený svojou manželkou. Stavebný denník, ktorý

svedok predložil, zapisoval O. U., pričom obžalovaný mal na stavbe nejakého chlapa, ktorý mal všetko
kontrolovať, ale žiadny zápis do denníka nerobil, bol len prítomný. Podľa svedka na stavbe pracovali
ľudia z dvoch spoločností – E. P. a Q. I., ktorá je tiež jeho spoločnosťou v E.. Tiež svedok vtedy
vypovedal, že neskôr spoznal D. I. na inej stavbe v I. M. X., kam tento dodával betón, pričom videl na
domiešavači nápis „G.“ a pán I. mu vysvetlil, že ani jemu obžalovaný nezaplatil za dodanie betónu a tie

stroje má od G. namiesto platby.
Svedok zistené rozpory vysvetľoval tak, že pokiaľ detailnejšie opisoval spoluprácu s obžalovaným,
vypovedal pravdu, pričom si vtedy lepšie tieto udalosti pamätal. Tiež uviedol, že pokiaľ nebol konateľom
spoločnosti E. P. a bola ním jeho manželka, riešil všetky záležitosti firmy na základe jej ústneho
poverenia, pretože podnikali spoločne. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal o stretnutí s D. I. na inej

stavbe, bolo to tak, pretože potom ešte spoločne pracovali na iných stavbách, a to aj v I. M. X. a pokiaľ
vypovedal, že mu D. I. hovoril o tom, že auto s nápisom „G.“ má od obžalovaného ako náhradu za
nezaplatenú dodávku betónu, určite si to nevymýšľal, ale on mu to zrejme spomínal. Tiež vysvetlil, že
ním spomínaná spoločnosť Q. I.. bola subdodávateľom spoločnosti E. P..

Svedkyňa C. E. O. bola v konaní pred súdom vypočutá k okolnostiam dodávania stavebných prác
spoločnosťou E. P. pre stavbu polyfunkčného domu v H., nevedela pritom uviesť žiadne bližšie
skutočnosti s tým, že všetko vybavoval jej manžel F. C., k dodávkam betónu na uvedenú stavbu sa
vôbec nevyjadrovala.

Svedok O. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal o svojom vzťahu k spoločnosti E. P. s tým, že jej
spoločníkomakonateľombol1rok,atovroku2016až2017,nevedelsavyjadriťkdodávkamstavebných
prác touto spoločnosťou na výstavbu polyfunkčného domu v H. s tým, že v tom období nebol účastný
na jej podnikaní a k okolnostiam dodávok betónu na uvedenú stavbu nevypovedal vôbec.

Svedkyňa U. N. vo svojej výpovedi uviedla, že v minulosti viedla účtovníctvo pre D. I. - fyzickú osobu
ako externá účtovníčka, a to asi od roku 2008 do roku 2017, kedy zavrel firmu, pričom pokiaľ mu
ona viedla účtovníctvo, za dodávky betónu na stavbu polyfunkčného domu v H. zaplatené nebolo.
Svedkyňa nemala vedomosť o okolnostiach nadviazania kontaktu poškodeného I. s obžalovaným,
poškodený ju o realizácii dodávok betónu ani neinformoval, jej len doručil faktúru a ona ju zúčtovala.

Svedkyňa vypovedala, že nejaké zálohy za betón uhradené boli, pričom vychádzala z toho, čo bolo
uvedené v účtovných dokladoch, t.j. vo faktúre. Dodacie listy jej k faktúre predložené neboli, ale na
účel spracovania účtovníctva jej stačí faktúra, pričom pre ňu je rozhodujúci dátum zdaniteľného plnenia,
uvedený na faktúre a ani nevie posúdiť, kedy bol betón skutočne dodaný. Svedkyňa vypovedala, že
táto faktúra bola evidovaná v účtovníctve medzi pohľadávkami, bola z nej odvedená aj DPH. Faktúru

svedkyni odovzdal poškodený I., táto bola vyhotovená jeho zamestnankyňami, tieto pozná s tým, že išlo
o A. I. a D. I.. Svedkyňa uviedla aj to, že predmetnú faktúru zúčtovala v ten mesiac, v ktorom mu ju
poškodený dal, nevedela sa vyjadriť k ňou v prípravnom konaní predloženému povereniu na neskoršie
zúčtovanietejtofaktúry stým,žemožnopoškodenémuI.povedala,žemunezúčtujefaktúrusneskorším
dátumom, pričom pokiaľ jej podnikateľ prinesie doklad, že za neskoršie zúčtovanie faktúry zodpovedá,

tak ju zúčtuje.
Podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania, kedy táto vypovedala, že nevie, kedy boli zaplatené zálohové platby vo
výške 8.298,48 Eur a 3.319,39 Eur, ale zaúčtovala ich do faktúry č. 20100104 na základe povereniak zúčtovaniu faktúr s oneskorením zo dňa 01.04.2010, ktoré jej predložil D. I., príjmový pokladničný
doklad č. XXXXXXXXX vystavila na sumu celkovej zálohovej platby vo výške 11.617,87 Eur na základe
uvedeného poverenia k zaúčtovaniu faktúr s oneskorením, pričom túto faktúru vystavila D. I.. Tiež vtedy

vypovedala, že D. I. vo svojej inventarizácii pohľadávok z roku 2008 a z roku 2009 voči F. G. pohľadávku
neevidoval, ale evidoval pohľadávku voči spoločnosti O. H. P. na základe faktúry č. XXXXXXXXX
z 27.11.2008 v sume 474.810,- Sk, splatnej 11.12.2008 do 31.12.2010, ktorej prevzatie je aj potvrdené
pečiatkou tejto spoločnosti, táto nebol uhradená a jej predmetom bol transportný betón na stavbu „P.
L.“ H..

Svedkyňa sa k rozporom vyjadrila s tým, že na polícii vypovedala pravdu, teraz si už na podrobnosti
nepamätá.

Svedok K. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie iba toľko, že na stavbu
polyfunkčného domu v H. dodával betón pán I., ktorému za to nebolo zaplatené, pričom o tom má
vedomosť z toho, čo sa hovorilo v H. a jednak na základe predchádzajúcich výsluchov. Na tú stavbu

nechodieval. Je projektantom, obžalovaný je jeho známym, ktorý ho oslovil, či mu nepomôže pri
zabezpečovaní vyjadrení a stanovísk potrebných pre stavebné povolenie na uvedenú stavbu, doručil
preto projektovú dokumentáciu na potrebné úrady a keď mal všetky podklady, podal to na podateľňu
stavebného úradu, pričom konal na základe splnomocnenia. Splnomocnenie mu odovzdal obžalovaný,
na ňom bol ako splnomocniteľ uvedený investor tej stavby, ktorým bola nejaká právnická osoba, pričom

obžalovaný mu to splnomocnenie odovzdal už podpísané. Obžalovaný svedkovi hovoril, že všetko
vybavuje.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu A. U. (predtým I.), ktorá uviedla, že je príbuznou
poškodeného D. I., v jeho firme bola zamestnaná a mala na starosti personálnu agendu. V čase, keď

sa realizovali uvedené dodávky betónu, nemala na starosti fakturáciu ani vypisovanie dodacích listov,
to robila kolegyňa D. I.. Svedkyňa obžalovaného videla prvýkrát vo firme vtedy, keď priniesol zálohu za
betón, keďže sedela v jednej kancelárii s D. I. a jej obžalovaný priniesol tú zálohu, pán I. bol vtedy tiež
prítomný. Pred svedkyňou obžalovaný nehovoril o tom, aký má vzťah k uvedenej stavbe, hovorilo sa iba,
že sa bude pre G. voziť betón na tú stavbu, ten hovoril, že je čestný podnikateľ a že priniesol aj zálohu.

Obžalovaný podľa svedkyne nehovoril, kto bude stavať tú stavbu, mala ale informáciu, že obžalovaný
neskôr za dodaný betón nezaplatil. D. I. je manželka poškodeného, pomáhala mu v podnikaní, keď
niekto nezaplatil, tak ona vyvolávala. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by D. I. niekedy vystavovala
faktúry alebo dodacie listy, túto agendu mala vo firme na starosti pani I. a tiež neviedla ani inú evidenciu,
či už vozidiel alebo vozidiel voziacich štrk, prípadne iný materiál od obžalovaného.

Svedkyňa D. I. pred súdom vypovedala, že pracovala u poškodeného I. od roku 2008 do roku 2015
ako administratívna pracovníčka, pričom má vedomosť o tom, že firma I. dodávala betón na uvedenú
stavbu polyfunkčného domu v H., pretože vyhotovovala dodacie listy na dodávaný betón a tiež vystavila
príjmový pokladničný doklad obžalovanému, keď zaplatil, nevedela už ale povedať, či jeden alebo

dvakrát. Vedomosť o tom, či obžalovaný následne za dodaný betón zaplatil bankovým prevodom,
svedkyňa nemala. Svedkyňa nepočula, akým spôsobom sa obžalovaný prezentoval v súvislosti
s uvedenou stavbou, pretože ten hovoril s poškodeným vo vedľajšej miestnosti, raz videla odovzdanie
finančnej zálohy, pri iných platbách nebola, ale poškodený hovoril, že to všetko nezaplatil a tiež má
vedomosť o tom, že bola dodatočne vystavená faktúra za dodávky betónu pre obžalovaného. Svedkyňa

zvykla okrem dodacích listov vystavovať aj faktúry, ale pokiaľ ide o uvedenú konkrétnu faktúru, nevedela
uviesť, či ju vystavila, pretože faktúry zvykla vystavovať aj pani I.. Pri vystavovaní dodacích listov
svedkyňa zvykla vychádzať z údajov, ktoré jej poskytli z výroby, a to pokiaľ ide o množstvo a aj
typ betónu. Svedkyni bol predložený k nahliadnutiu príjmový pokladničný doklad na č.l. 1145 spisu,
pričom sa vyjadrila, že nejde o ten príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavila ona, pretože ten bol

vyplnený ručným písmom na tlačive pre príjmový pokladničný doklad. Svedkyňa najskôr uviedla, že
sa v uvedenom období z firmy I. dodával betón iba na stavbu tohto polyfunkčného domu, následne
pripustila, že sa dodával aj na inú stavbu. Svedkyňa sa nepamätala, či obžalovaný v uvedenom období
a v súvislosti s dodávkami betónu poskytoval firme I. nejaké protislužby, ako ani to, či okrem evidencie
dodávok betónu viedla v tomto období aj inú evidenciu, napr. vozidiel, ktoré vchádzali do areálu firmy.

Svedkyňa V. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala ako externá účtovníčka spoločnosti E. P.,
k dodávkam betónu firmou I. na stavbu polyfunkčného domu v H. neuviedla žiadne skutočnosti.Svedok Q. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť vypovedať z dôvodu, že by svojou
výpoveďou mohol privodiť sebe trestné stíhanie.
Pokiaľ prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní prečítať zápisnicu o skoršej výpovedi tohto svedka

z prípravného konania zo dňa 12.01.2016, súd tento jeho návrh zamietol z dôvodu nesplnenia
podmienok na jej prečítanie podľa § 264 odsek 4 Trestného poriadku. Svedok síce bol dňa 12.01.2016
vypočutý po vznesení obvinenia, a to aj v prítomnosti obhajcu obžalovaného, pred výsluchom aj bol
poučený podľa § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, avšak v zápisnici nie je na žiadnom mieste
zaznamenané jeho výslovné vyjadrenie, že právo odmietnuť vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku

nevyužíva, čo je nevyhnutnou podmienkou pre možnosť jej prečítania na hlavnom pojednávaní podľa
§ 264 odsek 4 Trestného poriadku.

Svedok U. I. pred súdom vypovedal, že si už pre odstup času nepamätá, vie ale, že vozil betón na tú
stavbu,aleajnainéstavby,prepoškodenéhoI.nepracujeužasi7rokov,vrokoch2008až2009preneho
pravdepodobne pracoval, pričom robil vodiča domiešavača. Podľa svedka sa stávalo, že betón prebral

nejaký majster alebo zamestnanec, obžalovaného vôbec nepozná. Dodávky betónu prebiehali tak, že
betón vozil na miesto, na ktoré ho poslal pán I., dostali dodacie listy, na ktorých bolo meno odberateľa,
adresa stavby, na ktorú betón odviezli a tento dodací list dal potom pri preberaní betónu podpísať
osobe, ktorá ho prebrala. Svedok nevedel uviesť, koľkokrát odviezol betón na stavbu predmetného
polyfunkčného domu, tiež nevedel, ako prebiehali platby za dodaný betón s tým, že to ani nebola ich

záležitosť. Svedok tiež vypovedal, že na tú stavbu dodávali betón aj iní vodiči, pričom pán I. mal asi
5 domiešavačov, pričom naraz vozili betón na viacero stavieb v jednom časovom období, či ale vozil
betón aj na inú stavbu obžalovaného G., si nepamätal. Tiež si nepamätal, kto vykonával stavebné práce
na uvedenej stavbe s tým, že podľa neho sa tam ľudia menili, pričom aj betón nepreberala vždy tá istá
osoba, pretože tam boli rôzne osoby. Na otázku, akým spôsobom sa kontrolovalo množstvo dodávaného

betónu, svedok odpovedal, že na váhu sa s vozidlom išlo iba vtedy, keď si to žiadal odberateľ, inak za
množstvo betónu zodpovedal ten, ktorý mal na starosti výrobu betónu a stroj ho podľa jeho zadania
automaticky namiešal. Svedkovi podľa mena nebola známa osoba F. C..

Svedok H. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rokoch 2008 až 2009 pracoval

ako vodič domiešavača a vyklápača pre obžalovaného, všetky práce vykonával na pokyn obžalovaného
apokiaľtenpovedal,žecelýtýždeňbudúvoziťprepánaI.,takchodiltam,kdehoposlalpánI..Nepamätal
si, koľkokrát vozil betón na stavbu polyfunkčného domu ako ani to, že by mu na tej stavbe niekto niečo
podpisoval. Keď odchádzali z betonárky aj s betónom, zastavili sa na vrátnici, niekedy im pani vypísala
papier, niekedy nie, sem – tam dostali papier, že naložili betón. Svedok vozil betón na domiešavači

s objemom 12 m3, vozil preto okolo 10 m3 betónu, ale množstvo naloženého betónu nekontroloval.
Svedok obžalovaného na stavbe videl možno dvakrát, pán I. tam bol viackrát. Na túto stavbu betón
z inej ako I. betonárky nevozili, osobu F. C. svedok nepoznal.

Svedok L. I. vypovedal, že v rokoch 2008 až 2009 pracoval pre obžalovaného, na stavbu polyfunkčného

domu v H. v tom čase iba vozil betón, pričom obsluhoval domiešavač. Betón vozil od pána I., vozil
približne 6 m3 betónu, pričom betón vozil iba asi na túto jednu stavbu. K tomu, ako prebiehali dodávky
betónu, uviedol, že na vrátnici betonárky nikto nebol, žiadne doklady nedostal, len mu bolo povedané,
že má zobrať betón na tú stavbu. Stavbu stavala iná firma, ale vždy tam boli iní ľudia, obžalovaný ani
pán I. na stavbe prítomní neboli a svedok nevedel uviesť, kto bol vlastníkom uvedenej stavby ako ani

to, kto ju financoval. Podľa svedka betón na stavbe nikto nepreberal, možno u I. viedli evidenciu, koľko
betónu sa odviezlo. Ani tento svedok nepoznal osobu F. C..

SúdnahlavnompojednávanívypočulajsvedkaH.T.,ktorývypovedal,ževčasevýstavbypolyfunkčného
domu v H. pracoval ako vodič u obžalovaného a na tú stavbu vozili betón podľa pokynov obžalovaného,

a to od pána I.. U I. naplnili domiešavače, vypísali im dodacie listy a keď betón vyložili na stavbe, tak im
tie dodacie listy potvrdili, a to osoba, ktorá tlačila betón strojom, ktorý patril I.. Podľa svedka betón na
uvedenú stavbu viezol aj 5-krát denne, ale betón tam vozili viacerí, a to vodiči od obžalovaného aj od I..
Domiešavač, na ktorom vozil betón, patril obžalovanému a on mu zadával úlohy. Betón od I. vozil aj na
iné stavby, a to do P. aj do N. alebo Q.. Dodací list vypisovala u I. jeho sekretárka, čo bola v tom čase jeho

partnerka a keď tam tá nebola, tak pán I. alebo iná osoba z tej kancelárie. K platbám za dodaný betón
sa svedok vyjadriť nevedel, ale vypovedal, že na konci dňa odovzdali papiere obžalovanému. Na stavbu
vozili betón dvaja vodiči od obžalovaného a tiež jeden alebo dvaja od I., pričom na tú stavbu vozil betón
iba od I., z iných betonárok nie. Podľa svedka ráno prišiel do práce a obžalovaný mu povedal, kam budevoziť betón, obžalovaný rozdeľoval prácu. S poškodeným I. sa svedok zvykol stretávať, pretože chodil do
svojej firmy, o nezaplatenom betóne nehovoril, bol veselý. Podľa svedka bola ako jeho zamestnávateľ na
pracovnejzmluveuvedenáspoločnosťO.H.,nevedeluviesť,ktorealizovaluvedenústavbuanito,ktobol

jej vlastníkom, ale keď sa robili základy, pracovali tam niektorí ľudia z firmy obžalovaného. Podľa mena
svedok osobu F. C. nepoznal, vypovedal tiež, že na uvedenej stavbe iné firmy alebo partie nepracovali,
jeho úloha bola iba doviezť betón. Svedok nevedel, aký vzťah k uvedenej stavbe mal obžalovaný, ale
podľa svedka túto stavbu staval.

Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol zamestnancom obžalovaného, tento mu
iba povedal, aby voľačo vybavil, pričom nešlo o kamarátsku výpomoc, pretože až takí kamaráti neboli,
boli iba známi z jednej dediny, ale svedok bol v tom čase bez práce a preto mu dobre padlo, keď mu
obžalovaný dal nejaké drobné na kávu. Svedok vedel o tom, že ten objekt sa tam staval, aj tam občas
išiel, keď ho tam obžalovaný poslal niečo zaniesť, napr. 10 vriec cementu, ale kto to staval a pre koho,
svedok nevedel uviesť. Podľa svedka bola na stavbe raz jedna skupina, raz druhá, tieto spoločnosti

nepoznal. Svedok iba predpokladal, že betón na stavbu dodával pán I., pretože obžalovaný mal dva
domiešavače a na stavbu chodili aj cudzie domiešavače. Svedok potvrdil, že s obžalovaným bol vo
firme poškodeného I., keď ho obžalovaný zavolal, aby išiel s ním, ale svedok zostal na dvore a oni išli
dovnútra a preto nevie, o čom sa dohadovali. Takto bol s obžalovaným vo firme I. iba raz, aj to bolo vo
večerných hodinách, následne ale pripustil, že ho obžalovaný mohol poslať zaniesť do I. firmy nejaké

papiere, ale v takom prípade ich aj tak iba odovzdal a išiel preč. Svedok nevedel uviesť, komu patrila
uvedená stavba, nepamätal si, že by obžalovaný o tejto stavbe hovoril ako o jeho stavbe. Poškodený
I. mu zvykol povedať, aby obžalovanému odkázal, že sa má u neho zastaviť a určite sa stalo aj také,
že mu I. povedal, že by obžalovaný mohol ten dlh vyrovnať, ale toto tvrdenie sám svedok pre odstup
času neoznačil za stopercentné.

Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď
tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal, že obžalovaný chodil za I. a naopak, I. dodával
betón obžalovanému a obžalovaný I. štrk, vo firme I. bol s obžalovaným viackrát, ale nič konkrétne nevie,
iba to, že I. dodával betón obžalovanému, a to napríklad na objekt na pešej zóne v H., pričom svedka
na túto stavbu posielal obžalovaný zaviesť rôzny drobný stavebný materiál a obžalovaný o tejto stavbe

hovoril ako o svojej stavbe. K spoločnosti O. H. P. svedok vtedy uviedol, že táto predávala stavebný
materiál, myslí si, že patrila obžalovanému, ktorý tam chodil ako šéf, ale svedok nevedel uviesť, ako to
bolo na papieri, pri realizácii predmetnej stavby ale pred robotníkmi určite vystupoval ako majiteľ, resp.
konateľ tejto firmy. Tiež vtedy svedok vypovedal, že keď I. začal voziť ten betón, svedkovi povedal, aby
odkázal obžalovanému, aby si sadli a dohodli nejaké veci, ale svedok nevedel uviesť, či to boli finančné

alebo iné záležitosti. Podľa svedka keď obžalovaný na stavbe nebol, nebol tam nikto iný, kto by ju riadil,
obžalovaný tam mal všelijakých murárov.
Svedok sa k prečítanej zápisnici vyjadril tak, že vypovedal pravdu a vtedy si udalosti lepšie pamätal.

Svedok E. R. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom spoločnosti C. P.. N., ktorá

v minulosti vykonávala externé služby pre spoločnosť W. Q. P. D., pričom predmetom tejto činnosti bolo
riešenie pohľadávok a pátranie po predmetoch lízingu, aktuálne už tieto služby pre uvedenú spoločnosť
neposkytujú. Pamätal si, že riešili nejakého pána G. a pani G., ale bolo tam viacero konaní a pre odstup
času si už vôbec nevedel spomenúť, o čo sa v konkrétnom prípade jednalo.
Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal ku

kúpnejzmluveč.5501z09.01.2008,uzavretejmedzispoločnosťouW.Q.R.Y.apredávajúcimiA.N.aD.
N. a tiež ku komisionárskej zmluve č. XXXX T. XX.XX.XXXX, uzavretej medzi W. R. Y. ako komitentom
a spoločnosťou O. H. P. ako komisionárom, zastúpenej konateľom D. G., pričom predmetom tejto zmluvy
bola dohoda o vyhotovení stavby C. L. H., ktorá mala byť po jej vybudovaní prenechaná komisionárovi
do užívania na základe uzatvorenej lízingovej zmluvy. Tiež bola dňa 09.01.2008 uzatvorená zmluva

o budúcej zmluve. Spoločnosť O. H. P. bola povinná zabezpečiť, aby stavba obchodného centra bola
ukončená najneskôr do 30.09.2008, mala zabezpečiť stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu,
realizáciu stavby a aj kolaudačné rozhodnutie a spoločnosť W. Q. zabezpečovala financovanie stavby.
Toto financovanie prebiehalo prostredníctvom zálohových platieb tak, že spoločnosť O. H. P. zaslala
faktúry a spoločnosť W. Q. ich po skontrolovaní a odsúhlasení uhradila, a to vo výške 1.561.430,99

Eur. V roku 2009 bola vykonaná kontrola skutočného stavu výstavby, pričom bolo zistené nesplnenie
podmienok komisionárskej zmluvy, pretože spoločnosť O. H. s.r.o. v lehote do 30.09.2008 neobstarala
stavebný zámer ani vydanie kolaudačného rozhodnutia. Spoločnosť W. Q. preto listom z 31.01.2010
odstúpila od komisionárskej zmluvy aj zmluvy o budúcej zmluve. Následne si dala spoločnosť W.Q. vypracovať posúdenie projektu obchodného centra, pričom bolo zistené, že v skutočnosti bolo
prestavaných 584.301,94 Eur bez DPH a bol tak zistený rozdiel medzi zaplatenými prostriedkami
a skutočne vynaloženými vo výške 866.111,68 Eur, preto bolo vo veci podané trestné oznámenie.

Svedok sa následne vyjadril, že vtedy vypovedal pravdu, vychádzal pritom z materiálov, ktoré mu boli
poskytnuté spoločnosťou W. Q. a uviedol, že sa mu zdá, že prebiehali až tri trestné konania voči pánovi
G. a pani G.. Svedok si napamäatl, či bol na stavbe aj fyzicky.

Svedkovia D. N. (svokra obžalovaného) a D. G. (manželka obžalovaného) aj na hlavnom pojednávaní

využili svoje právo nevypovedať vzhľadom na tento svoj pomer k obžalovanému.

Na návrh obhajoby súd na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul aj manželku poškodeného D.
I. – D. I., ktorá uviedla, že pre manžela v nejakom čase pracovala, ale v rokoch 2008 až 2010 to
nebolo, pretože bola na rodičovskej dovolenke. Pokiaľ pre neho v inom období pracovala, bolo to na
pozícii administratívnej pracovníčky. Po vzhliadnutí faktúry č. 20100104 a príslušného k nej dodacieho

listu, predložených v trestnom konaní poškodeným D. I., uviedla, že túto faktúru ani dodací list ona
nevystavovala napriek tomu, že jej meno je na týchto dokladoch uvedené pri mene osoby, ktorá ich mala
vystaviť, čo vysvetľovala tým, že zrejme jej meno nebolo v počítači prepísané. Rovnako aj k podpisu
na uvedenej faktúre uviedla, že nie je jej podpisom. Tvrdila, že faktúry v manželovej firme vystavovala
možno iba v začiatkoch, potom už pracovala ako administratívna pracovníčka, účtovné veci nerobila,

pričom účtovné doklady v tom čase vystavovala D. I..

Súd podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu nebohého svedka
F. L. z prípravného konania, kedy vypovedal, že s obžalovaným sa spoznal cez kamarátov, pričom
v čase, keď sa začal stavať N. I., obžalovaný ho poprosil, či by nemal čas dohliadať na priebeh prác,

žiadny stavebný dozor tam ale nevykonával. Keď sa skončila stavba na N. I., staval sa polyfunkčný
dom v H., na ktorom už stavebné práce prebiehali a stavebné práce obžalovanému na ňom robil F. C.,
pričom išlo o maďarskú spoločnosť. Vtedy ho obžalovaný poprosil, či by nebol ochotný chodiť na stavbu
toho polyfunkčného domu a vysvetľovať tým Maďarom, pretože projekty boli po slovensky a robil tak
prekladateľa projektov a tiež aj dohliadal na kvalitu ich práce. Svedok vypovedal, že pre spoločnosť O.

H. P. neviedol žiadny stavebný denník, pretože je vyučený stavebný technik, ale nemá oprávnenie na
stavebný dozor, stavebný denník viedla tá maďarská spoločnosť, ktorej konateľom bol F. C., tento bol
akošéffirmyamaltamstavbyvedúceho,ktorýmbolO.U..Svedoksimyslel,žemajiteľomnehnuteľnosti,
kde bola realizovaná výstavba polyfunkčného domu, resp. jej investorom bol obžalovaný, pretože tam
dirigoval všetky veci, pričom ani na N. I. im nepovedal, že je majiteľom a vystupoval ako šéf. Svedok

mal vedomosť o tom, že na stavbu polyfunkčného domu vozil betón D. I., ale boli aj také prípady, že keď
obžalovaný potreboval pol domiešavača, šoféri hovorili, že betón doviezli z K., kde mal obžalovaný svoju
betonárku, ale väčšinou vozili od I., ktorý mal kvalitnejší betón ako obžalovaný. Svedok tiež uviedol, že
vie o hádkach medzi C. a obžalovaným, pretože obžalovaný C. nevyplatil za vykonané práce, o čom
sa svedok dozvedel medzi robotníkmi a preto tam C. prestal vykonávať stavebné práce zo dňa na deň,

tým pádom svedok prestal na stavbu chodiť, pričom ani dovtedy tam nechodil stále, ale iba sem-tam,
keď mu to obžalovaný povedal. Uviedol ďalej, že nemal uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu, takto
obžalovanému pomáhal ako kamarátovi. Podľa svedka mala na stavbe uvedená maďarská spoločnosť
rôzny počet ľudí podľa toho, aké práce sa vykonávali, niekedy 5, inokedy 15 a až 25 ľudí, na stavbu vozili
betón od I. šoféri od obžalovaného a aj od I.. Svedok uviedol, že na túto stavbu chodil asi v roku 2008

až 2009, pričom na otázku, či sa priebežne F. C. alebo I. sťažovali, že nemali zaplatené na stavebné
práce, odpovedal, že priebežne sa zástupcovia stavebných firiem sťažovali, potom sa to vyrovnalo a bol
kľud a keď obžalovaný nevyplatil, zase boli spory a nakoniec to skončilo tak, že tam prestali pracovať
firmy z dôvodu nevyplatenia zo strany obžalovaného. Stavby vedúci O. U. mu hovoril, že zase nemajú
z čoho vyplatiť ľudí, pretože obžalovaný nevyplatil a potom mu hovoril, že mali vyplatené a tak dookola.

Svedok vedel aj to, že I. dovážal obžalovanému betón a obžalovaný I. štrk.

Súd podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal aj zápisnice o výsluchu nebohého
svedka A. N. (svokra obžalovaného) z prípravného konania s tým, že tento vo všetkých prípadoch využil
svoje právo nevypovedať práve z dôvodu uvedeného príbuzenského pomeru s obžalovaným.

Súd za podmienok podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu
svedkov O. E. I., O. E. I. a E. R. L. z prípravného konania.Svedkyňa O. E. I. vtedy vypovedala ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti W. Q. P. D.. N., a to vo
vzťahu k lízingovej zmluve č. XXXXXXXX, v ktorom prípade bola predmetom lízingu betonárka v obci
K. a ktorej nájomcom a užívateľom mala byť spoločnosť N. L.. Táto mala ale nízku bonitu a preto

požadovali zabezpečenie lízingu, ktorým bolo zriadenie záložného práva k pozemkom manželov N., na
ktorej mala byť postavená nehnuteľnosť spoločnosťou O. H. P.. Keďže spoločnosť N. L. lízing neplatila
riadne a včas, odstúpili od lízingovej zmluvy, záložné právo si ale neuplatnili, pretože uvedený pozemok
už bol vo vlastníctve ich sesterskej spoločnosti W. Q. R. Y. P., ktorá ho na základe kúpnej zmluvy
získala do vlastníctva. Podľa vyjadrenia svedkyne s ich spoločnosťou vždy komunikoval iba obžalovaný,

a to v mene spoločnosti N. L. P. ako aj za spoločnosť O. H. s.r.o. a manželia N., ktorí sú svokrovcami
obžalovaného, iba podpisovali potrebné doklady.
Svedkyňa O. E. I. ako zástupkyňa spoločnosti W. Q. P. a.s. sa pre odstup času nevedela k veci bližšie
vyjadriť s tým, že obžalovaného osobne ani nepozná, iba sa jej zdalo, že s touto osobu dávnejšie robili
lízing.
Svedok E. R. L. bol poverený ako svedok vypovedať za spoločnosť W. Q. R. Y. s.r.o., pričom

s obžalovaným sa nikdy nestretol a pri výpovedi vychádzal iba z podkladov tejto spoločnosti vo vzťahu
ku komisionárskej zmluve, ktorú spoločnosť ako komitent uzavrela so spoločnosťou O. H. s.r.o. ako
komisionárom, zastúpenou konateľkou D. G..

Za podmienok podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal

aj zápisnicu o výsluchu svedka A. U. z prípravného konania, ktorý vtedy vypovedal, že v rokoch 2009
pracoval ako šofér domiešavača vo firme D. I. v M.. D. I. ho vtedy chcel zaučiť na prácu s pumpou na
betón a vtedy išli na tú stavu v H. na rohu ulíc X. a I.. Keďže mu tá práca nešla, s uvedeným strojom
nepracoval, ale bol s D. I. na tej stavbe celý deň, pričom I. asi do štyroch betónových stĺpov pumpoval
betón, ktorý nešiel z I. N., pretože v ten deň s I. boli na stavbe iba s pumpou na betón a autá, ktoré na

stavbu dovážali betón, nepatrili I. a ani šoféri tých áut neboli zamestnanci D. I.. Podľa svedka tam aj iná
firma dodávala betón, ale nevedel, aká, pričom ani s D. I. sa o tom nerozprával. Pokiaľ ide o vlastníctvo
tej stavby, I. mu povedal iba to, že idú k G.. Podľa svedka u D. I. pracoval asi rok aj pol v tom období
roku 2009, na iné stavby obžalovaného betón nevozil. Svedok tvrdil, že na uvedenej stavbe bol iba ten
jedenkrát, bolo tam viacero robotníkov, ktorí hovorili po maďarsky. Tvrdenie, že v ten deň dodávaný na

stavbu betón nebol od I., vyvodzoval z toho, že to neboli ich ľudia. Tiež tvrdil, že on na tú stavbu nikdy
betón nevozil.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác O. I. V., ktorá vo veci podala jednak

znalecký posudok č. 129/2017 a dodatok k nemu pod č. 13/2021 a jednak aj odborné vyjadrenie pod č.
106/2014 a dodatok k nemu pod č. 94/2020, na ktorých zotrvala.
Znalkyňa v podanom znaleckom posudku a dodatku k nemu v zmysle zadania riešila hodnotu vykonanej
a zrealizovanej práce spoločnosťou E. P. ako aj hodnotu za použitý a preinvestovaný materiál na stavbu
C. L. v H., pričom dospela k záveru, že všeobecná hodnota touto spoločnosťou vykonaných stavebných

prác predstavuje sumu 75.482,- Eur s tým, že konkrétne stavebné práce vykonané touto spoločnosťou
boli určené na základe zápisov v ňou vedenom stavebnom denníku a táto realizovala stavebné
práce pri zakladaní stavby, realizácii časti zvislých konštrukcii a časti vodorovných nosných konštrukcii,
výťahovej šachty, podlahovej dosky a podlahových konštrukcii a aj iné pomocné práce. Hodnotu
za použitý a preinvestovaný stavebný materiál, ktorý bol zabudovaný v rámci prác zabezpečených

spoločnosťouE.P.znalkyňavznaleckomposudkuodhadlanasumu152.263,-Eurstým,žetátohodnota
neobsahuje hodnotu stavebných materiálov použitých pri realizácii hĺbkových základov (studne), ani pri
uzemnení základov, o veľkosti a množstve ktorých nie sú k dispozícii žiadne údaje. Znalkyňa súčasne
zistila pri ohliadke nehnuteľnosti, že stavba nie je postavená v súlade s projektovou dokumentáciou,
schválenou v stavebnom konaní, podľa ktorej sa malo jednať o stavbu murovanú s dvomi nadzemnými

podlažiami, čiastočným podpivničením a čiastočne zabudovaným podkrovím so sedlovou a plochou
strechou, pričom v skutočnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku mala stavba tri nadzemné
podlažia, nebola podpivničená a bola rozostavaná. Znalkyňa tiež zistila, vychádzajúc z predloženého
stavebného denníka spoločnosti E. P., že bol zmenený aj spôsob zakladania stavby, keď pôvodné
plošné zakladanie stavby na železobetónových doskách bolo zmenené na hĺbkové zakladanie na

pilótach. Po začatí stavebno-montážnych prác na vrchnej časti stavby bolo jej zakladanie prehodnotené
a doplnené statikom O. U. Q., a to studňami pospájanými železobetónovými základovými pásmi, pričom
ale projektová dokumentácia o novom spôsobe zakladania stavby na pilótach doplnených studňami nie
jekdispozícii.Podľaznalkyneprojektovádokumentáciaschválenávstavebnomkonaníbolavyhotovenána úrovni a v zložení pre stavebné povolenie bez vykonávacieho projektu. Táto projektová dokumentácia
bola počas výstavby budovy doplnená vykonávacími výkresmi statickej časti projektu o armovacie
výkresy železobetónových prvkov prízemia budovy, podklady alebo projektová dokumentácia, podľa

ktorej bola postavená ostatná realizovaná časť konštrukcii stavby, znalcovi neboli známe. V dostupných
podkladoch vôbec neexistujú informácie o množstve a veľkosti hĺbkových základov stavby – studne
ako aj o množstve železobetónových pásov zriadených medzi jednotlivými studňami, stavebný denník
spoločnosti E. P. obsahuje iba údaj o tom, že boli kopané základové studne. Podobne neexistujú
žiadne informácie a podklady o spôsobe uzemnenia základov stavby. Podľa tohto stavebného denníka

je vykonané aj uzemnenie základových konštrukcii, toto je pokryté konštrukciami vrchnej stavby, spôsob
uzemnenia a množstvo vykonaných prác pri jeho budovaní nie sú známe a z tohto dôvodu odhadnutá
hodnota stavebných prác vykonaných spoločnosťou E. P. hodnotu týchto prác neobsahuje.
Znalkyňa v podanom odbornom vyjadrení najskôr vyčíslila hodnotu betónu, zabudovaného na stavbe
polyfunkčného domu v Štúrove k októbru 2008, ktorý dátum znalkyňa určila ako priemer obdobia jún
2008 až január 2009, vychádzajúc zo stavebného denníka spoločnosti E. s.r.o., podľa ktorého boli

v tomto období realizované stavebné práce na vrchnej časti stavby a s tým, že znalkyňou určená
hodnota zabudovaného betónu neobsahuje hodnotu betónu zabudovaného v hĺbkových základoch
(pilóty a studne) o veľkosti a množstve ktorých nie sú k dispozícii žiadne údaje. Znalkyňa v tomto
odbornom vyjadrení hodnotu v stavbe zabudovaného betónu v uvedenom období určila na sumu
91.835,- Eur, a to pomocou zborníkov plánovaných cien materiálov, výrobkov a polotovarov vydaných

MinisterstvomvýstavbyastavebníctvaČSRaSSRaÚstavomracionalizácievstavebníctvePrahavroku
1990 a indexovaním týchto cien indexom rastu cien materiálov spotrebovaných v stavebníctve vydaným
Štatistickým úradom SR pre obdobie rokov 1990 až október 2008. Následne v dodatku k tomuto
odbornému vyjadreniu znalkyňa čas, druh a množstvo dodaného betónu na stavbu polyfunkčného domu
počas celej doby dodávania betónu firmou I. stanovila na základe dodacích listov a dospela k záveru,

že touto firmou bol na predmetnú stavbu dodaný betón v celkovom množstve 1.114,50 m3, z toho trieda
betónu C16/20 v množstve 722,10 m3, trieda betónu C20/25 v množstve 98,20 m3, trieda betónu C25/30
v množstve 12 m3 a trieda betónu C30/37 v množstve 291,20 m3. Znalkyňa v odbornom vyjadrení tiež
poukázala na to, že podľa dodacích listov firma I. dodala v uvedenom období betón aj na iné stavby,
a to na betonárku v H. a na stavbu v K. v celkovom množstve 6 m3 betónu triedy C16/20 a tiež na

podľa dodacích listov na neoznačené stavby v celkovom množstve 26,20 m3, a to betónu triedy C16/20
v množstve 16 m3 a betónu triedy C20/25 v množstve 10,20 m3. Znalkyňa pri určovaní ceny betónu
vychádzala z ceny betónu triedy C16/20 v sume 53,11 Eur za m3 bez DPH, z ceny betónu triedy C20/25
v sume 56,43 Eur za m3 bez DPH, z ceny betónu triedy C25/30 v sume 59,75 Eur za m3 bez DPH
a z ceny betónu triedy C30/37 v sume 59,75 Eur za m3 bez DPH, pričom celkovú cenu betónu určovala

bez dopravy a bez použitia čerpadla za betón. Takto znalkyňa v odbornom vyjadrení odhadla hodnotu
betónu dodaného počas celej doby dodávania betónu firmou I. na sumu zaokrúhlene na 75.261,-
Eur s DPH, pričom ňou zistený odhad ceny betónu dodaný firmou I. na iné stavby podľa odborného
vyjadrenia predstavuje sumu zaokrúhlene 379,- Eur s DPH a na neoznačené stavy sumu 1.696,- Eur
s DPH. Súčasťou odborného vyjadrenia znalkyne je pritom aj tabuľka s podrobným rozpisom dodávok

betónu firmou I. podľa dodacích listov a ich porovnania s vykonávaním stavebných prác v tomto období
podľa stavebného denníka, vedeného spoločnosťou E. P. s tým, že zistila kolízie v termínoch dodávky
betónu na stavbu a vykonávaním betonárskych prác a vykonanie porovnania termínov dodávok betónu
srealizovanýmibetonárskymiprácamivobdobíod25.06.2008do28.01.2009nebolomožnévykonaťpre
chýbajúce údaje o vykonaných prácach na stavbe. Podľa výkazu prác uvedenom v stavebnom denníku

spoločnosti E. s.r.o. táto spoločnosť zabudovala betón v celkovom množstve 464,2 m3, pričom podľa
dodacích listov bol na stavbu dodaný betón v celkovom množstve 532 m3 s tým, že o betónovaní stropov
a schodiska (celkom 222 m3 betónu) v stavebnom denníku stavby (denný rozpis vykonaných prác na
stavbe) vedeného do 27.01.2009 nie je žiadna zmienka. Znalkyňa tiež zistila zásadné rozdiely v druhoch
na stavbu dovezeného betónu a projektovanými triedami betónu v projektovej dokumentácii, keď počas

vyhotovovania časti základových konštrukcii , časti stĺpov a stien bol na stavbu dodávaný iba betón triedy
C16/20, hoci podľa projektovej dokumentácie tieto mali byť vyhotovené z betónu triedy C25/30 a tiež
počas vyhotovovania podkladového betónu na stavbu bol dovezený len betón triedy C16/20, hoci podľa
projektovej dokumentácie mal byť tento vyhotovený z betónu triedy C20/25.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že projektovú dokumentáciu k stavbe získala zo stavebného

úradu, pričom zistila, že stavba vôbec nebola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom
zo stavebného denníka zistila aj to, že bol doplnený statický posudok, s týmto statikom sa jej podarilo
skontaktovať a získať v priebehu stavby realizovaný statický posudok. Pri určený hodnoty dodaného
betónuvychádzalazpredloženéhostavebnéhodenníka,prílohouktoréhobolajvýkazvýmer,obsahujúcimnožstvo prác a na základe toho ako aj dodacích listov firmy I. vedela odhadnúť množstvo dodaného
betónu. Z dodacích listov zistila, že betón bol dodávaný aj na iné stavby a na niektorých dodacích
listoch stavba nebola uvedená. Znalkyňa najskôr uviedla, že keďže dodacie listy neobsahovali cenu

dodaného betónu, betón roztriedila podľa druhu a pri stanovení ceny vychádzala z posledného cenníka
stavebných prác a na základe štatistického indexu cenu betónu prepočítala na cenu v čase dodania
betónu. Vypovedala tiež, že v čase, keď začal byť na stavbu dodávaný betón firmou I., boli už na stavbe
urobené základy, potom sa ale zmenilo zakladanie stavby a zistila tiež použitie iného druhu betónu
než mal byť použitý. Znalkyňa uviedla, že ňou v odbornom vyjadrení uvedené množstvo dodaného

betónu firmou I. je iba hrubým odhadom, pretože na stanovenie presného množstva dodaného betónu
by bolo potrebné vyhotoviť projekt skutočného vyhotovenia stavby, pričom zistila, že na stavbu bol
dodávaný betón firmou I. aj v čase, keď tam ešte nebola firma E. P.. Znalkyňa najskôr odpovedala,
že pri vypracovaní odborného vyjadrenia nemala k dispozícii sumárny dodací list, vyhotovený firmou I.
k vystavenej faktúre s tým, že v opačnom prípade by pri stanovení jednotkovej ceny vychádzala z cien,
ktoré sú v ňom k prislúchajúcej faktúre uvedené, následne korigovala toto svoje tvrdenie s tým, že

tieto podklady pri pôvodne podanom odbornom vyjadrení k dispozícii nemala, ale následne v dodatku
vychádzala z nich a z v nich uvedených cien, ktoré považovala za ceny dohodnuté a uviedla tiež, že
skutočnosť, že faktúra bola vystavená až v roku 2010 je významné iba z hľadiska účtovného. Rozdiel
v množstve jednotlivých tried betónu z toho hľadiska, aký mal použitý a aký podľa dodacích listov bol
použitý, podľa znalkyne môže znamenať, že sa použil menej pevný betón, ale aj to, že sa na dodací

list uviedla nesprávna trieda dodávaného betónu, pričom za to, aký betón sa použije, je zodpovedný
stavebný dozor investora. Pokiaľ znalkyňa v znaleckom posudku vyčíslovala aj hodnotu zabudovaného
stavebného materiálu a túto určila na sumu 152.263,11 Eur, v tomto vtedy posudzovala ako súčasť
zabudovaného materiálu aj betón, ktorý mal byť podľa projektovej dokumentácie zabudovaný, ale nie
ten, ktorý bol dodávaný firmou I., čo nie je možné zistiť, pretože nie je vylúčené ani to, že aj pri

vypracovávanístavebnéhodenníkadošlokukolíziiažesavňomuviedlinesprávnedátumyvykonávania
jednotlivých prác, čo sa aj stáva. Znalkyňa tiež vypovedala, že dokumentácia vedená firmou E. P.
v zmysle platných právnych predpisov na území Slovenskej republiky nie je posúditeľná ako stavebný
denník, pretože je na to jednak predpísaná forma, náležitosti, vedie sa v slovenskom jazyku a jednak
každá strana musí byť opečiatkovaná a podpísaná stavebným dozorom. Z tejto dokumentácie firmy E. P.

nie je zistiteľné, či bola jediným dodávateľom stavebných prác, táto viedla dokumentáciu iba tých prác,
ktoré vykonala, táto firma nastúpila na stavbu v čase, keď došlo k zmene zakladania stavby, nedá sa
určiť, či už predtým boli vykonané nejaké betonárske práce alebo nie, nedá sa to zistiť ani zo zmeneného
statického posudku a nie je preto vylúčené, že betónovanie bolo realizované aj predtým a firma E. P.
vytyčovala len zmenené základové pásy.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil doklady, ktoré predložil poškodený D. I. a z ktorých zistil
nasledovné:
Poškodený D. I. ako živnostník vystavil dňa 27.04.2010 faktúru č. 20100104 pre odberateľa F. G. ako
fyzickúosobu–nepodnikateľanacelkovúsumu85.072,89EursDPHaktoroufaktúroutomutofakturoval

transportný betón, a to triedy C16/20 v množstve 419,8 m3, triedy C16/20 s dovozom v množstve 364,8
m3, triedy C30/37 v množstve 20 m3, triedy C30/37 s čerpadlom v množstve 271,20 m3, triedy C20/25
v množstve 44 m3, triedy C20/25 s dovozom v množstve 31,20 m3, triedy C25/30 v množstve 12 m3
a prenájom čerpadla na 33,950 hodín (za sumu 2.413,9299 Eur bez DPH). Vo faktúre je ako dátum
splatnosti uvedený deň 28.04.2010, dátum daňovej povinnosti 01.04.2010 a ako dátum dodania/prijatia

zálohovej platby deň 01.04.2010. Tiež sa v nej uvádza, že bola zaplatená záloha vo výške 250.000,- SK
(8.298,48 Eur) a 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), t.j. celkom v sume 11.617,87 Eur a na úhradu tak zostáva
suma 73.455,02 Eur. Pri osobe, ktorá faktúru vystavila, je na tejto uvedené meno D. I.. Faktúra súčasne
odkazuje na dodací list č. 20100104, v ktorom sú uvedené vyššie uvedené dodávky betónu a prenájom
čerpadla s tým, že aj tento podľa jeho obsahu vystavila osoba D. I..

Poškodený tiež predložil aj dodacie listy, ktoré boli použité ako podklad k vyhotoveniu uvedenej faktúry
a s ňou súvisiaceho dodacieho listu. V týchto dodacích listoch súd uvedené jednotlivé dodávky betónu
a nasadenia čerpadla odberateľovi, ktorý je na nich označený iba ako „G.“, prípadne „G. P.“. Pokiaľ
ide o dodacie listy k dodávkam betónu, uvádza sa na nich dátum dodávky, stavba, množstvo, trieda
dodaného betónu a ďalšie špecifikácie betónu, údaj o tom, či ide o cudzie vozidlo, tiež priezvisko šoféra,

nečitateľné podpisy osoby, ktorá ten – ktorý dodací list vyhotovila a osoby, ktorá dodávku prevzala.
Stavba, na ktorú bola podľa dodacieho listina tá-ktorá dodávka betónu dodaná, je prevažne označená
ako „H.“, prípadne „H. pri I.“, v jednom prípade ako „H. – N.“ (dodací list z 03.09.2008), na niektorýchstavba označená nie je (napr. dodací list z 09.07.2008, 08.07.2008 alebo 17.06.2008), v jednom prípade
ako „K.“ (dodací list z 02.06.2009).

Svedkyňou U. N. boli predložené listiny, vzťahujúce sa na zúčtovanie vyššie uvedenej faktúry, a to aj
príjmový pokladničný doklad č. 10HP00030 z 01.04.2010, vyhotoveného firmou I. D., IČO : XXXXXXXX,
podľa ktorého táto prijala od osoby F. G. sumu 11.617,87 Eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. 104/2010.,
tiež písomné poverenie, podpísané D. I. z 01.04.2010, ktorým účtovníčku poveril na zaúčtovanie
predmetnejfaktúrysoneskorením,atosodôvodnením,žesapodnikateľnevedeldopátraťkfakturačným

údajom, pretože ho F. G. neustále zavádzal nesprávnymi údajmi.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listiny, preložené spoločnosťou W. Q. R. Y. P.. N.,
vzťahujúce sa jej právne vzťahy s obchodnou spoločnosťou O. H. s.r.o. (zastúpenou ako konateľom
D. G.), a to aj na plnenia z Komisionárskej zmluvy, uzavretej medzi týmito obchodnými spoločnosťami
dňa 09.01.2008, ktorej predmetom bolo obstaranie obchodnej záležitosti - zriadenie stavby „C. L. – H.“

komisionárom – spoločnosťou O. H. s.r.o.
Spoločnosť W. R. Y. P.. N. si dala spoločnosťou Y. P. P. odborne posúdiť stav projektu „C. L. H.“, ktorá
ešte v štádiu rozostavanosti tejto stavby ku dňu vypracovania posúdenia zistila nesplnenie viacerých
podmienok, vyplývajúcich pre stavebníka z právoplatného stavebného povolenia, predovšetkým však
uskutočňovanie stavby v rozpore s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, keď už v štádiu

rozostavanosti boli konštatované vážne odchýlky od povoleného projektu, pričom realizované zmeny
neboli povolené stavebným úradom. Posudok poukazuje predovšetkým na nerealizovanie technického
suterénu, budovanie nadzemných podlaží v rozpore s projektovou dokumentáciou ako aj realizáciu 3.
nadzemného podlažia ako plnohodnotného podlažia, hoci projektované bolo ako podkrovie. Posudok
tiež poukázal na viaceré nedostatky zapríčinené nekvalitným prevedením prác, nar. zlú vibráciu

monolitických konštrukcii, kaverny stenách, stĺpoch, obnaženú výstuž na schodiskových ramenách,
trhliny v stropoch z dôvodu nedodržania technologických postupov pri betonážach a pod. Podľa odhadu
bolo dovtedy prestavaných 584.301,94 Eur bez DPH.

Zo stavebného denníka, predloženého F. C., a týkajúceho sa stavby – C. L. H., súd zistil, že tento

bol vedený v maďarskom jazyku, a to aj na predtlači v maďarskom jazyku. V tomto denníku sa
nachádzajú zápisy na celkom 23 stranách, prvý záznam je datovaný dňom 25.06.2008 a posledný
dňom 27.01.2009. V prípade jednotlivých zápisov je uvedené počasie, vrátane teploty, dĺžka pracovnej
doby, počet pracovníkov, použité stroje, opísaný konkrétny pracovný postup vykonaných prác a pri
jednotlivých dňoch výkonov prác aj nečitateľný podpis osoby. Prílohou tohto denníka je aj výkaz výmer

a odrobených prác, na základe ktorej spoločnosť E. P. následne účtovala spoločnosti O. H. P. cenu za
vykonané práce, ako vyplynulo z výpovede svedka F. C.. Na žiadnom liste tohto denníka nemožno
identifikovaťžiadnupečiatkustavebnéhodozoruakoanipodpis,ktorýmbypreukázateľnedenníkopatrila
osoba, vykonávajúca stavebný dozor na predmetnej stavbe.

Obžalovaný ešte v prípravnom konaní predložil čestné prehlásenie Q. G., ktoré tento podpísal pred
notárom dňa 03.03.2015 a ktorým tento prehlásil, že ho oslovili F. C. a D. I., ponúkli mu finančnú
odmenu 10.000,- Eur v prípade, že ak bude predvolaný na výsluch vo veci poškodenej spoločnosti E.
P. a poškodeného D. I., bude vypovedať proti F. G. v tom zmysle, že poprie všetky existujúce obchodné
a obdobné aktivity spoločnosti a firmy a spoluprácu medzi spoločnosťami E. s.r.o. a O. s.r.o. H. a firmou

D. I.. Podľa čestného prehlásenia Q. G. ponuku ako aj finančnú odmenu neodmietol a pri všetkých
výsluchoch vypovedal podľa požiadaviek F. C. a D. I., do dnešného dňa finančnú odmenu neobdržal,
pričom si je vedomý právnych následkov krivej výpovede, ktorú ľutuje.

Zo správy C. N. Slovakia a.s. mal súde preukázané, že dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti

O. s.r.o. H., vedený v tomto peňažnom ústave a aj na ktorý boli tejto spoločnosti uhrádzané peňažné
prostriedky spoločnosťou W. Q. R. Y. s.r.o. na základe vyššie už uvádzanej komisionárskej zmluvy mali
v jednotlivých obdobiach osoby: od 01.01.2008 do 07.07.2008 D. G., F. G. a O. N., od 08.07.2008 do
09.07.2008 Q. G., od 10.07.2008 do 30.04.2010 Q. G. a F. G.. Z bankou preložených výberových lístkov
vyplýva, že výbery z bankového účtu realizoval takmer výlučne obžalovaný F. G. (v niekoľkých prípadoch

D. N. a D. G.), nikdy nie Q. G..

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že aj pokiaľ ide o bankový účet spoločnosti O. s.r.o. H.,
vedený v tomto peňažnom ústave a aj na ktorý boli tejto spoločnosti uhrádzané peňažné prostriedkyspoločnosťou W. Q. R. Y. s.r.o. na základe vyššie už uvádzanej komisionárskej zmluvy, dispozičné právo
k nemu mal okrem Q. G. aj obžalovaný F. G.. Z bankou preložených výberových lístkov vyplýva, že
výbery z bankového účtu realizoval v rokoch 2008 až 2009 výlučne obžalovaný F. G..

Z listinných dôkazov súd zistil, že pozemky parcelného čísla 591/8 a 591/9 v katastrálnom území H.,
evidovaných na LV č. XXXX, nadobudli kúpnou zmluvou z 27.05.2004, vklad z ktorej bol povolený
Správou katastra Nové Zámky dňa 23.04.2004, svokrovci obžalovaného – A. N. a D. N., ktorí
následne kúpnou zmluvou z 09.01.2008, vklad z ktorej bol povolený Správou katastra Nové Zámky

dňa 14.01.2008, tieto pozemky previedli na kupujúceho – spoločnosť W. Q. R. Y. P.. Bratislava, ktorá
následne tieto prenajala spoločnosti O. H. s.r.o.

Z listinných dôkazov, predložených Mestom Štúrovo mal súd preukázané, že stavba „C. L. H.“ bola
povolená pre stavebníka – O. H. s.r.o. na pozemkoch parcelného čísla XXX/X a XXX/X v katastrálnom
území H. stavebným povolením E. H. č. 3/8051-XXXX/XXXX-X z 14.04.2008, právoplatným dňa

24.04.2008 s tým, že stavba sa uskutoční dodávateľom, ktorého stavebník oznámi stavebnému úradu
do 15 dní od oznámenia výsledkov výberového konania. Následne boli stavebnému úradu oznamované
zmeny vlastníckych a ďalších vzťahov k stavebným pozemkom, postúpenie práv zo stavebného
povolenia na spoločnosť W. Q. R. Y. P.. N., tiež oznámenie začatia stavby – a to dňa 19.05.2008 s tým,
že stavbu budú realizovať stavebné firmy – O. H. s.r.o. a E. s.r.o. I..

Súčasne bolo zistené, že na predmetnej stavbe bol vykonaný hlavný štátny stavebný dohľad Slovenskou
stavebnou inšpekciou, inšpektorátom Nitra, z ktorého záznamu č. XXX/XXXX-XXX 66/2 z 25.08.2010
vyplýva, že v rámci výkonu tohto stavebného dohľadu bola dňa 20.08.2010 telefonicky získaná
informácia od F. G. ( s tým, že malo ísť o konateľa pôvodného stavebníka), že kontrolovanú stavbu

uskutočňovala spoločnosť O. H. s.r.o. sama pre seba, pričom si v subdodávkach objednávala realizáciu
stavebných a montážnych prác u ďalších zhotoviteľov a s konštatovaním, že spoločnosť O. H.
s.r.o. v čase výkonu stavebného dohľadu ako ani v čase realizácie stavby nemala oprávnenie na
uskutočňovanie stavieb v zmysle ust. § 44 Stavebného zákona.

Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. Sro 23189/T, týkajúci sa obchodnej spoločnosti O. H. s.r.o. mal
súd preukázané, že obžalovaný bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti iba v období od 09.08.2005
do 10.01.2006, v období od 11.01.2006 do 16.05.2008 bola jedinou spoločníčkou spoločnosti D. G.
a následne od 17.05.2008 do ním bol Q. G.. Obžalovaný bol jediným konateľom spoločnosti do
29.12.2005, od 29.12.2005 do 05.05.2008 ním bola D. G. a od 05.05.2008 ním bol Q. G.. Notárskou

zápisnicou z 12.05.2009 došlo prevodu obchodného podielu v tejto obchodnej spoločnosti z Q. G. na K.
P., ktorý sa od 12.05.2009 stal aj jediným konateľom tejto obchodnej spoločnosti.

Poškodený D. I. podal na Okresnom súde Nové Zámky dňa 04.06.2010 návrh na vydanie platobného
rozkazu proti odporcovi – F. G. o zaplatenie 73.455,02 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie je vedené

pod sp.zn. 5C/185/2010. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5C/185/2010 z 15.03.2013
bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia trestného stíhania, vedeného OR PZ, OKP Nové
Zámky pod sp.zn. ČVS:C./C. a je aj naďalej prerušené.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o rekognícii, v ktorom procese svedok F. C. opoznal

obžalovaného ako osobu, s ktorou jednal ako s investorom a objednávateľom stavebných prác na
stavbu C. L. H. za ktorým chodil z dôvodu úhrady za vykonané práce, tiež na písomné plnomocenstvo
spoločnosti O. H. s.r.o. pre splnomocnenca K. P., podklady, predložené spoločnosťou W. Q. a.s. a ďalšie
listiny.

Súd po vykonaní vyššie opísaného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako
aj v ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
ktoré konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby ako aj ich reakcie na
položené otázky, dospel k záveru, že obžaloba bola v tejto časti na obžalovaného podaná dôvodne a
tento sa dopustil žalovaného skutku za skutkových okolností, zakladajúcich jeho trestnosť.

Obžalovaný spáchanie predmetného skutku popieral s tým, že nikdy nikoho do omylu neuviedol,
od poškodeného I. nikdy žiadny betón na uvedenú stavbu neprevzal. Obhajoba v záverečnej reči
prostredníctvom obhajcu namietala, že obžalovaný nikdy nevystupoval vo vzťahu k poškodenému akoštatutárny orgán spoločnosti O. H. s.r.o. ako ani vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX
v katastrálnom území H. a poukazovala na to, že informácie o štatutárnom orgáne tejto spoločnosti
ako aj vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v čase dodávania betónu bolo možné a aj v súčasnosti

je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov. Podľa obhajoby preto žiadny iný dôkaz okrem tvrdenia
poškodeného v rámci dokazovania produkovaný nebol a zdôrazňovala, že dodávky betónu neboli zo
strany poškodeného fakturované priebežne a v čase dodania betónu. Podľa obhajoby aj z výpovede
znalkyne vyplynulo jednoznačne, že množstvo betónu nie je možné stanoviť presne a preto nie je možné
stanoviť presne ani výšku spôsobenej škody. Obhajoba tiež poukazovala na výpoveď poškodeného I.,

ktorý uviedol, že obžalovaný za betón zaplatiť ani nemusel s tým, že dá do prenájmu dva domiešavače
a tiež mal obžalovaný poškodenému s jeho vozidlami voziť štrk, čo sa aj skutočne realizovalo, ale
bez dôkladnej evidencie. Podľa obhajoby poškodený napriek tomu, že dodával tovar v priebehu rokov
2008-2009, dodávku betónu nevyfakturoval v lehote 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol tovar dodaný s poukazom na § 73 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ale
k fakturovaniu dodávky betónu malo dôjsť až na základe faktúry vystavenej dňa 27.04.2010, ktorá mala

byť vystavená na základe dodacieho listu z 27.04.2010 s dátumom dodania tovaru dňa 01.04.2010,
pričom nie je zrejmé, kto tú faktúru vystavil a z akých podkladov pri jej vystavovaní vychádzal. Za
osobitne významný obhajoba považovala fakt, že obžalovaný žiadnu objednávku ako fyzická osoba ako
ani spoločnosť O. s.r.o. poškodenému nevystavil.

Uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nevierohodnú a plne vyvrátenú vo veci vykonanými
dôkazmi. V tomto smere súd poukazuje na v priebehu celého trestného konania konzistentnú
a v zásadných otázkach nemennú výpoveď poškodeného D. I., pričom pokiaľ sa v jeho výpovedi
vyskytli rozdiely, boli poškodeným hodnoverne vysvetlené a tieto súčasne prirodzene zodpovedali aj
dĺžke doby, ktorá od jednotlivých dodávok betónu poškodeným uplynula. Poškodený I. jednoznačne

uviedol, že rámcovú ústnu dohodu o dodávkach betónu na predmetnú stavbu polyfunkčného objektu
v H. s ním dohodol začiatkom mesiaca jún 2008 práve obžalovaný F. G., seba pri obchodnom rokovaní
s poškodeným prezentujúc ako majetného človeka, ktorý realizuje uvedenú stavbu a ktorej patrí s tým,
že stavbu financuje banka, preto bol na jednotlivých dodacích listoch poškodeným uvádzaný ako
odberateľ obžalovaný. Podľa poškodeného I. to bol práve obžalovaný, ktorý vyplatil poškodenému aj

dohodnutú zálohu, sám objednával jednotlivé dodávky betónu a tiež aj obžalovaným poverená osoba
„B.“, s ktorým sa obžalovaný zúčastnil ich prvého stretnutia, na ktorom sa na dodávkach betónu dohodli.
Skutočnosť, že na stavbu polyfunkčného domu v H. v žalovanom období bol poškodeným I. reálne betón
dodávaný,pritompresúdvyplynulanielenzvýpovedepoškodenéhoanímpredloženýchdodacíchlistov,
ale aj z výpovede svedka F. C. s tým, že aj spoločnosť E. P. tento betón na stavbe zapracovávala,

tiež aj s výpoveďami jednotlivých vodičov domiešavačov, a to nielen tých, ktorí boli zamestnancami
poškodeného, ale aj tých, ktorí pracovali práve pre obžalovaného ( a ktorí v tomto smere plnili jeho
pokyny) a aj svedkov B. N. a F. L. z prípravného konania, ktorých práve obžalovaný poveroval výkonom
niektorých činností v súvislosti s touto stavbou. Súčasne z výpovedí nielen poškodeného I., ale aj
z výpovedí ďalších svedkov, mal súd preukázané, že poškodený dodával obžalovanému betón nielen

na stavbu tohto polyfunkčného objektu, ale aj na stavbu betonárky a ďalšej stavby v K.. Ako vyplynulo
z výpovede poškodeného I., tento dokonca aj sám osobne na stavbe polyfunkčného domu v H. realizoval
obsluhou stroja (pumpy na betón) čerpanie jeho firmou obžalovanému dodaného betónu. Z hľadiska
záveru súdu o skutočne poškodeným I. pre obžalovaného dodávanom betóne na predmetnú stavbu na
základe ich ústnej dohody je irelevantná námietka obhajoby, že obžalovaný samotný jednotlivé dodávky

betónu na stavbe nepreberal. Ako už súd uviedol vyššie, z výpovede poškodeného mal preukázané, že
poškodený jednotlivé dodávky betónu pre obžalovaného realizoval na základe telefonickej objednávky
obžalovaného alebo ním poverenej osoby tak, ako obžalovaný s poškodeným dohodol v úvode ich
spolupráce a súčasne bolo preukázané, že betón dodávaný poškodeným na túto stavbu prevážali nielen
domiešavače firmy poškodeného, ale aj domiešavače, ktorých vodičmi boli osoby, vykonávajúce túto

činnosť pre obžalovaného na jeho pokyn. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na výpoveď
svedka F. C., prostredníctvom ktorého práve obžalovaný dojednal na realizáciu stavebných prác na
tomto polyfunkčnom objekte spoločnosť E. s.r.o., a ktorý svedok vypovedal, že počas realizácie
stavebných prác na tejto stavbe bol s obžalovaným neustále v kontakte. Pokiaľ preto obžalovaný
spochybňuje, že by vôbec bol poškodeným I. pre neho dodávaný betón na uvedenú stavbu iba preto, že

on osobne žiadny betón od poškodeného nikdy neprevzal a neexistuje ani ním vystavená objednávka
na také dodávky betónu, je táto jeho obrana aj vnútorne rozporná. Je totiž v rozpore so zásadami
elementárnej logiky, aby poškodenému uhrádzal nielen prvú zálohu dňa 07.06.2008 a aj ďalšiu dňa
23.08.2008, aby na dovoz tohto betónu sám poskytoval domiešavače aj so šoférmi, a to za stavu, žeuž v priebehu realizácie výstavby práve on zabezpečoval dodávky stavebných prác prostredníctvom
spoločnosti E. P., dokonca koordinoval realizáciu týchto stavebných prác touto stavebnou firmou, či už
priamo alebo prostredníctvom ním poverených osôb v čase, keď sa poškodeným I. dodávaný betón

na tejto stavbe zapracovával a aby mu ním poverený vodiči domiešavačov na konci dňa odovzdávali
doklady tak, ako vypovedal svedok H. T...

Z vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že
obžalovaný pri uzatváraní ústnej dohody o dodávkach betónu s poškodeným I. tohto uviedol do omylu

v otázkach zásadných pre rozhodnutie poškodeného betón obžalovanému dodávať a následne túto
svoju podvodnú zámienku ďalej využíval na vylákanie od poškodeného ďalších dodávok betónu na
predmetnú stavbu. Námietka obhajoby, že obžalovaný pred poškodeným nikdy nepredstieral, že je
konateľom spoločnosti O. s.r.o. H., síce je vzhľadom na vykonané dokazovanie odôvodnená, nakoľko
poškodený I. o takomto tvrdení obžalovaného pred ním pri dojednávaní podmienok dodávok betónu
nevypovedal, na druhej strane mal súd z výpovede poškodeného preukázané, že obžalovaný sa pri

tomto stretnutí s ním vo vzťahu k predmetnej stavbe prezentoval spôsobom, z ktorého poškodený
mohol vyvodiť iba ten záver, že obžalovaný je osobou oprávnenou na uskutočňovanie tejto stavby,
patrí mu s tým, že ju financuje prostredníctvom banky, ktorú pred ním obžalovaný aj konkretizoval
a teda je oprávnený dojednávať dodávky betónu na ňu. Poškodený na hlavnom pojednávaní v tejto
súvislosti vypovedal, že obžalovaný sa prezentoval, že stavbu stavia „on“, že je „boss“, aj stavbu riadil

a v prípravnom konaní podrobnejšie dokonca uvádzal, že obžalovaný mu vtedy tvrdil, že je „investorom“
stavby, že poškodeného budú kontaktovať osoby, „ktoré to pre neho budú stavať“, „obžalovaný pred ním
vystupoval ako majetný človek“, „celé dielo financuje W. N.“. Poškodený I. však nebol jedinou osobou,
predktorouobžalovanývrozporesoskutočnosťoupredstieraloprávnenosťvýkonuakýchkoľvekčinností
vo vzťahu k predmetnej stavbe a jej výstavbe. Aj svedok F. C. v tomto trestnom konaní vypovedal, že

v čase, keď s ním obžalovaný dojednával dodávky stavebných prác na predmetnú stavbu spoločnosťou
E. P., sa obžalovaný pred ním správal tak, že všetko je jeho, je v kontakte s nejakou bankou, ktorá
do stavby investuje peniaze, vystupoval ako majiteľ tej nehnuteľnosti, prezentoval pred ním, že firma
O. H. s.r.o. je jeho, koná v jej mene a bol to obžalovaný, ktorý mu údaje tejto obchodnej spoločnosti
nadiktoval a preto ich svedok uviedol na spoločnosťou E. P. vystavenej faktúre. Aj svedok K. P., ktorý

na žiadosť obžalovaného zabezpečoval podklady k stavebnému konaniu, vypovedal, že konal síce na
základe splnomocnenia, vystaveného nejakou právnickou osobou, ale odovzdal mu ho už podpísané
obžalovaný s tým, že všetko vybavuje. Svedok B. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (a ktorej
pravdivosť na hlavnom pojednávaní potvrdil) vypovedal tiež, že obžalovaný o uvedenej stavbe na pešej
zóne v H., na ktorú ho posielal zaviesť rôzny drobný stavebný materiál, hovoril ako o „svojej“ stavbe,

aj v spoločnosti O. H. chodil ako „šéf“ a aj pred robotníkmi na tejto stavbe vystupoval ako majiteľ, resp.
konateľ tejto firmy. Na kvalitu prác na uvedenej stavbe dozeral podľa svojho vyjadrenia svedok F. L.,
pričom tak konal na základe žiadosti obžalovaného, ktorý tam „dirigoval“ všetky veci a z toho aj on
usudzoval, že je majiteľom uvedenej nehnuteľnosti, resp. jej investorom.

Z uvedeného pre súd vyplynul záver, že obžalovaný aj pred poškodeným D. I. pri dojednávaní
spolupráce vo vzťahu k dodávkam betónu na predmetnú stavbu v rozpore so skutočnosťou predstieral
svoje oprávnenie na zabezpečovanie dodávok stavebného materiálu na túto stavbu, hoci nebol
stavebníkom ani dodávateľom stavby, ani osobou oprávnenou konať v ich mene, rovnako ako nebol ani
vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa táto stavba realizovala. Z listinných dôkazov je totiž nepochybne

preukázané, že právoplatné stavebné povolenie pre stavebný objekt, na ktorý poškodený I. na základe
ústnej dohody s obžalovaným dodával betón, t.j. „C. L. H.“, nebolo vydané pre obžalovaného ako
stavebníka, ale pre stavebníka – spoločnosť O. P.. H., ktorej konateľom bol obžalovaný naposledy
v roku 2006. Obžalovaný preto nebol oprávnený konať v mene tejto spoločnosti ani potom, ako
bolo stavebnému úradu oznámené, že je táto obchodná spoločnosť (mimochodom nedisponujúca

oprávnením na uskutočňovanie stavieb) okrem spoločnosti E. P. dodávateľom stavebných prác na
túto stavbu, ako ani potom, ako táto prevzala do nájmu pozemky, na ktorých sa výstavba tejto stavby
uskutočňovala a tiež ako ani z titulu zmluvnej strany na strane komisionára komisionárskej zmluvy,
uzavretej s obchodnou spoločnosti W. Q. R. Y. P., ktorá sa stala vlastníkom pozemkov, na ktorých sa
stavba realizovala a na ktorú následne prešli práva stavebníka tejto stavby z právoplatného stavebného

povolenia. Obžalovaný sa napriek tomu pred poškodeným I. (rovnako ako aj pred ďalšími osobami)
prezentoval ako osoba s legitímnym vzťahom k predmetnej stavbe, ktorý jej umožňuje vykonávať jej
výstavbu a s tým súvisiace zabezpečovanie potrebných úkonov, vrátane zabezpečovania dodávok
stavebného materiálu, takto s poškodeným rámcovo ústne dohodol dodávky betónu na túto preobžalovaného „cudziu stavbu“, hoci vedel, že túto ústnu dohodu s poškodeným nedodrží a za všetok
postupne ním objednávaný a na stavbu dodaný betón nezaplatí, pričom vierohodnosť tejto svojej
od začiatku podvodnej zámienky pred poškodeným umocnil úhradou prvotnej zálohy dňa 07.06.2008

vo výške 250.000,- Sk a krátko nato dňa 23.08.2008 úhradou sumy 100.000,- Sk. Obžalovaný síce
k za vinu mu kladenému skutku v priebehu trestného stíhania podrobne vypovedať odmietol, záver
o už počiatočnom úmysle obžalovaného poškodenému za všetok dodaný betón nezaplatiť, súd vyvodil
z tých dôkazov, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. V tomto smere súd nepoukazuje výlučne
na tie listinné dôkazy, z ktorých vyplýva absencia akéhokoľvek oprávnenia obžalovaného voči tretím

osobám vystupovať vo vzťahu k predmetnej stavbe ako stavebník, dodávateľ stavebných prác, vlastník
nehnuteľností alebo ich zástupca, ale aj tých, ktoré tak, ako je vyššie uvedené, preukazujú prezentáciu
obžalovaného vo vzťahu k predmetnej stavbe aj voči iným osobám, aj tie dôkazy, ktoré dokumentujú
spôsob financovania výstavby a neskoršie zistenia ohľadne realizácie predmetnej stavby, t.j. aj v období,
počas ktorého bol na stavbu dodávaný betón poškodeným I., keď nielen komitent – spoločnosť
W. R. Y. s.r.o., ale aj štátny stavebný dohľad zistili uskutočňovanie stavby v rozpore s projektovou

dokumentáciou, schválenou v stavebnom konaní. Pokiaľ preto obžalovaný bez akéhokoľvek právneho
základu v rámci realizovania výstavby predmetnej stavby vo vzťahu k tretím osobám, a teda aj vo
vzťahu k poškodenému I., v rozpore so skutočnosťou vystupoval ako oprávnený na výkon činností
s tým súvisiacich, dokonca prezentujúc, že ide o „jeho“ majetok, nepochybne konal s úmyslom za
všetok dodaný betón poškodenému nezaplatiť. Skutočnosť, že následne došlo medzi poškodeným

a obžalovaným k dohode, že za dodaný betón (a to nielen na predmetnú stavbu, ale aj na stavbu
betonárky a stavby v K.) obžalovaný zaplatí recipročným poskytnutím služby poškodenému – nájmom
domiešavačov aj so šoférmi (ktorú dohodu obžalovaný tiež nedodržal, pričom ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, dohodu mal realizovať domiešavačmi a šoférmi spoločnosti O. P.. H., ktorej konateľom
v tom čase ani nebol), vysvetľuje snahu poškodeného docieliť úhradu ním dodaného betónu a na

druhej strane iba podporuje záver o naďalej realizovanom podvodnom zámere obžalovaného vylákať
bez úplného zaplatenia dodávky betónu na pre neho „cudziu“ stavbu, výstavbu ktorej financovala
prostredníctvom zálohových platieb spoločnosť W. R. Y. s.r.o., a to až do momentu kontroly skutočného
stavu výstavby v roku 2009 a zistenia neplnenia podmienok komisionárskej zmluvy spoločnosťou O.
H. s.r.o. a ktorý investor z dôvodu ním zisteného rozdielu medzi zaplatenými a skutočne vynaloženými

prostriedkami vo výške 866.111,68 Eur od uzavretej komisionárskej zmluvy odstúpil. Tak, ako vyplýva
aj zo správy z výkonu štátneho stavebného dohľadu, obžalovaný sa aj pri kontakte jeho osoby
s pracovníkmi Slovenskej stavebnej inšpekcie vyjadroval k priebehu realizácie výstavby uvedeného
objektu za spoločnosť O. P.. H. a k subdodávateľskému zabezpečovaniu stavebných a montážnych
prác bez toho, aby bol konateľom tejto právnickej osoby, ktorá v čase výstavby kontrolovanej stavby ani

nedisponovala oprávnením na uskutočňovanie stavieb podľa § 44 Stavebného zákona.

Na záver súdu o hodnovernosti výpovede poškodeného D. I. nemá žiadny vplyv skutočnosť, že
poškodený obžalovanému vystavil faktúru za dodaný a nezaplatený (a to ani zápočtom obžalovaným
poškodenému dodaných služieb) betón s časovým oneskorením, a to jednak preto, že poškodený

pre súd hodnoverne vysvetlil, prečo takto postupoval (keď najskôr musel zisťovať fakturačné údaje
obžalovanéhoakoodberateľa)ajednakpreto,žeporušenieúčtovnýchpredpisovzostranypoškodeného
ako živnostníka pri fakturácii, hoc aj s prípadnými dôsledkami vo sfére daňových povinností
podnikateľského subjektu, nemôže viesť v prejednávanej veci bez ďalšieho k záveru, že poškodený
obžalovanému takýto tovar nedodal a za takých okolností, ako poškodený vypovedal v priebehu

trestného konania. V tejto súvislosti súd už poukázal v rámci hodnotenia výpovede poškodeného
na konkrétne súvislosti aj s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom osobitne posudzoval z hľadiska
vierohodnosti výpovede poškodeného aj to, že z jeho výpovede pre súd nevyplynuli žiadne tendencie
obžalovaného krivo obviňovať, keď tento sám od začiatku uvádzal aj okolnosti, týkajúce neskoršej snahy
docieliť plnú úhradu všetkého obžalovanému a nezaplateného betónu (a to na všetky stavby), ktoré

protislužby aj pri celkovom vyčíslovaní dlhu obžalovaného voči nemu aj vo vzťahu k dodávkam betónu
na iné stavby zohľadnil (t.j. v druhej ním vystavenej faktúre), podľa vyjadrenia poškodeného dokonca
v prospech obžalovaného a dokonca pred súdom sám priznal aj fyzický útok na obžalovaného práve
z dôvodu, že sa cítil jeho konaním podvedeným. Zo všetkých týchto hľadísk je preto irelevantné i to, ktorá
konkrétna osoba uvedenú faktúru a podklad k nej s časovým oneskorením vyhotovila. Poškodený pritom

konkrétne dodávky konkrétneho druhu betónu na stavbu C. L. H. na základe objednávky obžalovaného
preukazoval jednotlivými dodacími listami, vystavenými pri každej jednotlivej dodávke betónu pre
obžalovaného v období od 17.06.2008 do 17.09.2009, pričom na každom jednom tomto dodacom liste je
uvedený konkrétny druh a množstvo dodaného betónu. Súd preto v nadväznosti na námietku obhajobynezistil absenciu týchto údajov na žiadnom dodacom liste, predloženom poškodeným a takéto zistenia
nevyplýva ani zo znalkyňou podaného odborného vyjadrenia. Pokiaľ poškodený predložil aj dodacie
listy, týkajúce sa nasadenia čerpadla na betón (tieto obsahujú iné údaje, a to týkajúce sa doby čerpania),

ktoré tiež obžalovanému následne s časovým oneskorením aj fakturoval, súd na tieto neprihliadal a túto
poškodeným obžalovanému poskytnutú službu do opisu skutku nepojal a ani podľa § 278 odsek 1
Trestného poriadku pojať nemohol, pretože obžaloba kládla obžalovanému za vinu výlučne vylákanie
od poškodeného betónu v konkrétnom množstve a dodaného na konkrétnu stavbu, a nie aj iných,
prípadne s tým spojených služieb. Rovnako súd postupoval aj v súvislosti s tými dodacími listami,

ktorými poškodený preukazoval obžalovanému dodaný betón na iné stavby než na stavbu predmetného
polyfunkčného objektu v Štúrove (betonárka, kaštieľ), prípadne na stavby neoznačené, ktoré dodávky
betónu na iné stavby nie sú predmetom tohto konania, vymedzeného skutkom obžaloby.

Pri určovaní množstva a druhu obžalovaným od poškodeného podvodne vylákaného betónu, ktorý tento
dodal v období od 17.06.2008 do 17.09.2009 na konkrétnu stavbu – stavbu Obchodného L. - H., súd

preto vychádzal z výpovede poškodeného D. I. v nadväznosti na ním v trestnom konaní predložených
dodacích listov k týmto jednotlivým dodávkam a ktoré následne hodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to aj v kontexte so znaleckým posudkom
znalkyne Ing. Vyšehradskej a ňou tiež podaným odborným vyjadrením k hodnote dodaného betónu,
a aj listinnými dôkazmi. Znalkyňa pritom v podanom odbornom vyjadrení tiež posudzovala tieto dodacie

listy, pričom jednotlivo poukázala na tie, ktoré sa týkajú dodávok betónu na inú než posudzovanú
stavbu, prípadne sú bez označenia stavby a súčasne dodacie listy osobitne porovnávala s termínmi
vykonávania stavebných prác spoločnosťou E. P. podľa jej interného stavebného denníka a poukázala
aj na tie dodávky betónu, ktoré mali byť podľa dodacích listov dodané na stavbu v tých dňoch, kedy
spoločnosťE.P.stavebnéprácepodľapredloženéhodenníkanevykonávala,resp.vykonávalainépráce.

Súd dospel k záveru, že obsah evidencie spoločnosti E. P. o vykonaných stavebných prácach, nemôže
diskvalifikovať poškodeným I. tvrdené a dodacími listami preukázané dodávky betónu na túto stavbu iba
preto, že sa podľa tejto evidencie také práce na stavbe v danom čase nevykonávali. V tejto súvislosti súd
poukazuje na výsledky ostatných vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýva, že spoločnosť E. P. vstúpila
s výkonom stavebných prác na stavbu v čase, keď táto už bola rozostavaná, čo potvrdil vo svojej

výpovedi aj svedok F. C. a táto skutočnosť vyplýva aj z ňou vedenej evidencie prác. Aj zo znaleckého
posudku a odborného vyjadrenia znalkyne vyplýva, že v čase nástupu spoločnosti E. P. na stavbu
došlo k zmenám v zakladaní stavby a následne táto spoločnosť s vykonávaním prác skončila z dôvodu
neuhradenia dohodnutej odmeny za vykonané práce zo strany obžalovaného, pričom je z listinných
dôkazov zrejmé, že vo výstave stavby sa pokračovalo ďalej. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že

spoločnosť E. P. počas celej doby dodávania betónu na stavbu poškodeným I. podľa dodacích listov od
17.06.2008 do 17.09.2009 nebola jediným dodávateľom stavebných prác, keď aj viacerí svedkovia (či
už vodiči domiešavačov , ale svedkovia, ktorí plnili na stavbe úlohy na základe pokynov obžalovaného)
vypovedali, že na stavbe sa ľudia stále menili, aj betón preberal stále niekto iný a podľa svedka H. T. na
stavbepočastoho,akosarobilizáklady,dokoncapracovaliajľudiazfirmyobžalovaného.Ztohtodôvodu

nemôže byť vo vzťahu k jednotlivým dodávkam betónu podľa dodacích listov poškodeného I. výlučne
smerodajná evidencia o vykonaných stavebných prácach, vedená spoločnosťou E. s.r.o., ktorá dokonca
nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti stavebného denníka v zmysle vtedy účinného Stavebného
zákona, táto bola dokonca vedená v maďarskom jazyku a nebola ani overovaná stavebným dozorom
predpísaným spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené tak dospel k záveru, že obžalovaný od poškodeného D. I. takto
podvodne v období od 17.06.2008 do 17.09.2009 vylákal výlučne na stavbu „C. L. - H.“ betón v množstve
a triede betónu nasledovne: v období od 17.06.2008 do 21. 06. 2008 betón triedy C16/20 v celkovom
množstve 301,90 m3, v období od 03.07.2008 do 17.07.2008 betón v celkovom množstve 243 m3, z

toho betón triedy C16/20 v množstve 232,80 m3 a betón triedy C20/25 v množstve 10,20 m3, v období
od 18. 07.2008 do 10.09.2008 betón v celkovom množstve 278,80 m3, z toho betón triedy C16/20
v množstve 202,80 m3, betón triedy C20/25 v množstve 44 m3, betón triedy C25/30 v množstve 12 m3
a betón triedy C30/37 v množstve 20 m3, dňa 17.01.2009 betón triedy C30/37 v celkovom množstve
10,20 m3, v období od 28.01.2009 do 17.09.2009 betón v celkovom množstve 309,80 m3, z toho

betón triedy C16/20 v množstve 3,60 m3, betón triedy C20/25 v množstve 45,20 m3 a betón triedy
C30/37 v množstve 261,00 m3. Súd takto zistil, že v najväčšom množstve bol poškodeným I. dodaný
najlacnejší betón triedy C16/20, hoci zo znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znalkyne O. V.
aj v kontexte s jej výsluchom na hlavnom pojednávaní vyplýva, že využitie takéhoto druhu betónuna vykonané stavebné práce v takomto množstve projektová dokumentácia ani predpísané stavebné
postupy neodôvodňujú. Súčasne z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, že by obžalovaný
alebo ktorákoľvek iná osoba, ktorú poveroval výkonom činností na predmetnej stavbe, tak ako súd

uviedol vyššie, vyžadovala vystavenie certifikátu o kvalite dodaného betónu tak, ako by sa v súvislosti
s realizáciou stavebného projektu takéhoto charakteru a rozsahu štandardne očakávalo. Uvedené podľa
názoru súdu na druhej strane plne korešponduje s tými zisteniami znalkyne a tiež aj s obsahom
odborného posúdenia spoločnosťou ENG2 SR, spol. s r.o. Bratislava, z ktorých vyplývajú odborné
zistenia nielen vo vzťahu k hrubému odklonu výstavby stavby od schválenej projektovej dokumentácie,

ktoré zmeny neboli povolené stavebným úradom, ale závady, spôsobené neodborným a nekvalitným
realizovaním stavebných prác.

Pri ustálení hodnoty tohto množstva a druhu poškodeným pre obžalovaného dodaného betónu súd
vychádzal z ceny, určenej odborným vyjadrením znalkyne Ing. Vyšehradskej, ktorá takto stanovila cenu
betónu triedy C16/20 na 53,11 Eur/ m3 bez DPH, betónu triedy C20/25 na 56,43 Eur/ m3 bez DPH,

betónu triedy C25/30 na 59,75 Eur/ m3 bez DPH a betónu triedy C30/37 na 59,75 Eur/ m3 bez DPH,
a to pri sadzbe DPH vo výške 19%. Poškodený D. I. tak na základe podvodnej zámienky obžalovaného
tomuto výlučne na stavbu „C. L. – H.“ dodal v uvedenom období betón v celkovej hodnote 75.071,34 Eur
s DPH , z ktorého hodnota takto obžalovaným podvodne vylákaného betónu, nepokrytého uhradenými
zálohami (8.298,48 Eur a 3.319,39 Eur) predstavuje sumu 63.453,47 Eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného prokurátorom
podaná dôvodne s tým, že tento sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete
výroku o vine tohto rozsudku, t.j. aj s tými skutkovými zmenami, nemajúcimi vplyv na identitu skutku, ale
súčasne vyplývajúcimi z dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Súd pri posudzovaní skutku podľa príslušných ustanovení Trestného zákona z hľadiska jeho časovej
pôsobnosti postupoval podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že pre
obžalovaného je priaznivejší neskorší Trestný zákon, a to v jeho znení účinnom od 06.08.2024. Tento
neskorší zákon je totiž pre obžalovaného priaznivejší jednak z hľadiska posudzovania výšky ním

spôsobenej škody ako kvalifikačného momentu (keď podľa tohto neskoršieho Trestného zákona táto
predstavuje väčšiu škodu), tiež z hľadiska trestnej sadzby (ktorá je v takom prípade 0 až 4 roky) a tiež
aj z hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov.

Obžalovaný tak protiprávnym konaním, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky

formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona (účinného od 06.08.2024 z dôvodov vyššie uvedených) z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky,
objektu a objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu
chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tak,
že na škodu cudzieho majetku iného obohatil (keďže vylákal dodanie betónu bez úplného zaplatenia

na pre neho „cudziu“ stavbu) tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiuškodu.Súdnemalžiadnepochybnostianioexistenciipriamejpríčinnejsúvislostimedziuvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a jeho následkom na jednej strane a jeho úmyselným zavinením
na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky tohto prečinu aj po stránke materiálnej, pretože
závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V danom prípade je

táto určená spôsobom vykonania činu a okolnosťami jeho spáchania (keď obžalovaný seba prezentoval
ako osobu vlastníka tejto stavby, stavebníka a teda je oprávnenú na uskutočňovanie tejto stavby
a zabezpečovanie dodávok betónu na ňu, hoci reálne nemal žiadne právo stavby na predmetnom
pozemku ako ani žiadny právny vzťah k stavebníkovi, túto podvodnú zámienku súčasne umocňujúc aj
vyplatením záloh v úvodných štádiách spolupráce s poškodeným), následkami tohto činu (v majetkovej

sfére poškodeného), mierou zavinenia obžalovaného ako aj jeho zištnou pohnútkou.

Súd preto uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je ženatý a otcom dvoch
dospelých detí, aktuálne je dobrovoľne nezamestnaný. Súd mal u obžalovaného z obdobia pred
spáchaním skutku v prejednávanej veci z karty vodiča preukázané výlučne spáchanie dopravných
priestupkov, pričom zo zadovážených výpisov z evidencie priestupkov od roku 2016 mal preukázanérovnako výlučne spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy. Z odpisu z registra trestov súd
zistil, že odsúdený má v tomto jeden záznam – odsúdenie vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn.
2Tk/2/2014. Súd vzhľadom na Okresným súdom Nitra oznámenú rozsiahlosť súdneho spisu sp.zn.

2Tk/2/2014 vychádzal zo zadováženého rozsudku v označenej trestnej veci z 18.06.2025, keďže
súčasne aj z priebežných správ o stave tohto trestného konania, ktoré boli v prejednávanej veci
priebežne zadovažované, vyplývalo jednoznačne, že išlo o prvé v tej veci odsudzujúce rozhodnutie
obžalovaného. Súd tak zistil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2Tk/2/2014
z 18.06.2025, bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa §

277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona (v znení účinnom od
06.08.2024) s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, v časti spáchaného samostatne a v časti
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v časti podľa § 138 písmeno i) Trestného zákona
( spáchaným v celkom 93 bodoch ako čiastkových útokoch). Za to mu Okresný súd Nitra uložil trest
odňatiaslobodyvtrvaní2rokya6mesiacov(spoužitím§277aodsek3Trestnéhozákona,§36písmeno
j), písmeno p) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno

e) Trestného zákona), jeho výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5
rokovaobžalovanémusúčasneuložilpovinnosťzamestnaťsaavpriebehuskúšobnejdobypreukazovať
svoje zamestnanie a zdroj svojho príjmu a aj podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona
s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno f) Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárnehozástupcualebočlenaštatutárnehoorgánuobchodnejspoločnosti,členadozornéhoorgánu,

vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 5 rokov. Z uvedeného vyplýva, že vo
vzťahu k uvedenému odsúdeniu obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Výkon
probačného dohľadu nad obžalovaným toho času realizuje probačný a mediačný úradník Okresného
súdu Nové Zámky od 24.06.2025, pričom z jeho priebežnej správy vyplýva, že obžalovaný s probačným

a mediačným úradníkom spolupracuje, na výkon probačného dohľadu sa dostavuje v stanovených
termínoch, preukazuje zdroj svojho príjmu s tým, že dosiaľ nesplnil povinnosť zamestnať sa, ale mal byť
sa v dohľadnej dobe zamestnať v spoločnosti svojich synov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34

Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. pred

spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže súd z tohto obdobia nemá preukázané spáchanie
žiadneho takého protiprávneho konania obžalovaného, ktoré by bolo s pojmom vedenia riadneho života
v rozpore) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno p) Trestného zákona (keď súd dospel
k záveru, že trestné stíhanie obžalovaného v prejednávanej veci bolo vedené neprimerane dlho, keď
len obžaloba bola na obžalovaného podaná až takmer po 14 rokoch, pričom predovšetkým z priebehu

prípravného konania, ale ani z priebehu následného konania pred súdom nemožno vyvodiť záver, že
by takúto neprimeranú dĺžku trestného konania zavinil obžalovaný alebo jeho obhajca). Súd súčasne
u obžalovaného zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac
trestných činov vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu).

Súd následne podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností,
zistených u obžalovaného, ako aj na mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich
okolnostíapriťažujúcejokolnosti.Súdobžalovanémuukladalsúhrnnýtrestpodľa§42odsek1Trestného
zákona vo vzťahu k výroku o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 2Tk/2/2014 z 18.06.2025,
a podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný, t.j. podľa § 277a

odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 3 až 10 rokov a následne
zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby z dôvodu reálneho súbehu zločinu a prečinu podľa § 41 odsek 2
Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace trestu odňatia slobody.

Súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, t.j. vo výmere 3 roky. Pri rozhodovaní o výmere trestu súd na jednej strane zohľadňoval
spôsob spáchania a následky oboch trestných činov, za ktoré mu v prejednávanej veci ukladal súhrnný
trest, ale súčasne nevyhnutne aj dĺžku doby, ktorá bez zavinenia obžalovaného uplynula od spáchania
trestného činu v prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd osobitne prihliadal i na to, že zo zbiehajúcichsa trestných činov je nielen z hľadiska zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ale aj z hľadiska následku
v podobe výšky spôsobenej škody prísnejším práve zločin daňového podvodu, v prípade ukladania
trestu za ktorý Okresný súd Nitra obžalovanému ukladal dokonca trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

použijúc moderačné ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona. Aj súd v prejednávanej veci je toho názoru, že
pokiaľ sa má dosiahnuť účel trestu, sledovaný Trestným zákonom, musí byť ukladaný v takom časovom
horizonte od spáchania trestného činu, aby reálne pôsobil na obžalovaného sankčne nápravným
účinkom, zabránil mu v páchaní trestnej činnosti v budúcnosti a ochránil spoločnosť pred jej páchaním
zo strany obžalovaného a súčasne aby dostatočne vyjadril jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj

iných odradil od páchania trestnej činnosti. Pokiaľ však súd v prejednávanej veci rozhodoval o treste
po viac ako 16 rokoch od spáchania trestného činu, je v súlade s vyššie uvedeným účelom trestu
nevyhnutné túto skutočnosť posudzovať v prospech obžalovaného. Súd v prejednávanej veci preto
zohľadniac fakt, že Okresný súd Nitra považoval za primeraný u obžalovaného za spáchanú trestnú
činnosť, ktorú prejednával, trest odňatia slobody v uvedenej výmere, za skutok, obžalovaným spáchaný
v období rokov 2001 až 2005, ktorým naplnil znaky pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa

§ 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, mal súd v prejednávanej
veci aj za s ním v reálnom súbehu spáchaný prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona dostatočný a účel trestu u obžalovaného spôsobilý splniť súhrnný trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 3 roky.

Aj súd v prejednávanej veci mal za to, že sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu
takto uloženého trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý predovšetkým tiež reflektuje dĺžku
doby, ktorá od spáchania trestnej činnosti obžalovaného uplynula, a to tak, aby bol dosiahnutý nielen
účel trestu, ale tiež vytvorené podmienky pre úhradu obžalovaným spôsobenej škody. Súd preto pri
probačnom dohľade tiež určil skúšobnú dobu v maximálnej dĺžke 5 rokov a zopakoval aj osobitné

povinnosti ako príkazy v rámci probačného dohľadu, ktoré boli pôvodne obžalovanému uložené aj
Okresným súdom Nitra. Súd tak podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona uložil obžalovanému
príkaz sa v skúšobnej dobe zamestnať a súčasne aj príkaz v ust. § 51 odsek 4 Trestného zákona
demonštratívne neuvedený, a to počas skúšobnej doby preukazovať zdroj svojho príjmu. Súd súčasne
zopakoval aj uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorého uloženie odôvodnila zbiehajúca sa
trestná činnosť, z ktorej spáchania bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp.zn. 2Tk/2/2014 z 18.06.2025, ktorého výrok bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona v rámci
ukladania súhrnného trestu zrušený. Súd je toho názoru, že uvedená kombinácia podmienečného trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom aj so špecifickými podmienkami tohto probačného dohľadu

v kombinácii s vedľajším trestom zákazu činnosti vytvoria podmienky pre vedenie riadneho života
obžalovanýmazadovažovaniezdrojov príjmovlegálnymspôsobomzpracovnéhopomeru,čímsúčasne
bude vytvorený predpoklad aj pre úhradu ním spôsobenej škody.

Poškodený D. I. v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania, t.j. včas uplatnil nárok na náhradu

škody vo výške 73.455,02 Eur. Poškodený síce tento nárok na náhradu škody uplatnil aj v civilnom
procese podaním osobitného návrhu na Okresnom súde Nové Zámky, avšak v čase rozhodovania súdu
vprejednávanejvecibolopredmetnécivilnékonanie,naOkresnomsúdeNovéZámkyvedenépodsp.zn.
5C/185/2010 stále prerušené. Vzhľadom na skutočnosť, že súd na základe vykonaného dokazovania
ustálil výšku obžalovaným v prejednávanej veci spôsobenú škodu na sumu 63.453,47 Eur, spočívajúcu

v hodnote obžalovaným podvodne vylákaného a neuhradeného betónu tak, ako je vyššie uvedené,
a to bez dopravy a nasadenia čerpadla (čo ani nebolo predmetom skutku podľa obžaloby prokurátora),
súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k jej náhrade a poškodeného
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku na civilný
proces. Poškodenému bola pritom uvedená škoda spôsobená ako fyzickej osobe – živnostníkovi, avšak

v čase rozhodovania súdu o tomto nároku súd z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra zistil,
že poškodený ako živnostník ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch živnostenského
podnikania. Z tohto dôvodu súd obžalovanému uložil povinnosť podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku
túto škodu poškodenému nahradiť ako fyzickej osobe – nepodnikateľovi.

Vyhlásený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).