Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Er/1198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219348
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2215219348.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B. (predtým Mátiš), nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. B. XXX a 2/ D. B. (predtým E.), nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. B.
XXX, proti povinnému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/X, XXX XX H. G., vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273/ 924 01 Galanta, IČO:
42 133 882, pod sp.zn. EX 1888/2015, o vymoženie zaostalého výživného v sume 1000,- EUR, bežného

výživného od mesiaca december 2015 v sume 200,- EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnení 1/ a 2/ v tom čase maloletí, cestou zákonnej zástupkyne dňa 16.11.2015 podali u súdneho

exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky na zročnom
výživnom a bežnom výživnom, ktoré im bolo priznané Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
02.07.2015, č.k. 12P/280/2015-62 vykonateľný dňa 13.07.2015.

2/ Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdneho exekútora a exekučných titulov tunajší súd vydal
dňa 20.11.2015 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech

oprávnených.

3/ Na výzvu súdu súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a v podaní doručeným
tunajšiemu súdu dňa 14.05.2024 (č.l. 21), dňa 25.05.2025 (č.l. 39) a dňa 08.12.2025 (č.l. 46) súdny
exekútor skonštatoval, že nie je možné nariadiť exekúciu žiadnym zo spôsobov, nakoľko povinný nie je
zamestnaný,nepoberádávkyzosoc.zabezpečenia,nemáúčetvžiadnejbanke,nevlastnínehnuteľnosti,

ani iný majetok ktorý by sa dal postihnúť exekúciou. Súdny exekútor predložil súdu listinné dôkazy
o tom, že sú vykonané lustrácie majetku povinného, pričom preukazujú tvrdené skutočnosti, t.j. že
povinný nie je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, ktorý je možno postihnúť exekúciou. Súdny
exekútor dospel k názoru, že konanie spĺňa podmienky na zastavenie exekúcie (č.l. 46). Súd pristúpil
k preskúmaniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do
31.03.20217. Z predloženého listinného dôkazu a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa v Soc.poisťovni

(č.l. 51) súd zistil, že povinný mal naposledy oficiálny príjem zo závislej činnosti za jún 2020. Od
01.07.2023do30.06.2025podnikalakofyzickáosobapodnikateľnazákladeživnostenskéhooprávnenia
(v takom prípade nemožno doručiť samotnému povinnému, ako SZČO exekučný príkaz na zrážky
zo mzdy). Od toho času nemá oficiálny príjem zo závislej činnosti. Súdny exekútor do súdneho
spisu uviedol, a súd vykonal vlastné dopytovanie oprávnených na podanie správy, či povinný platí
zaostalé výživné avšak z odpovede vyplýva, že povinný neplatil dobrovoľne zaostalé ani bežné výživné.

Oprávnený evidujú pohľadávku na výživnom, každý v sume 8500,- EUR (č.l. 34), ale súčasne žiadali,
aby konanie pokračovalo voči povinnému.4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

5/ Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6/ Súd po preštudovaní súdneho spisu a predložených listinných dôkazov, po lustrácii príjmov povinného
v Sociálnej poisťovni od roku 2015 a vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Povinný od začiatku exekúcie, v roku 2015 mal príjem iba
v minimálnych sumách, vymeriavací základ pre výpočet poistného a odvodov do Sociálnej poisťovne
bol od 27,- EUR do max. 650,- EUR. V súčasnosti nie je zamestnaný a nie je ani samostatne zárobkovo
činnou osobou, t.j. nemá oficiálny príjem zo závislej činnosti na území SR. Súdu sa podarilo zistiť

u oprávnenej 1/ a oprávneného 2/, že povinný dobrovoľne neplatí výživné k rukám oprávnených. V
súčasnosti povinný nemá príjem, nepoberá dávky zo soc.zabezpečenia. Z lustrácie v bankách má súd
preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového
vozidla a nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k názoru že
povinný je nemajetný, nemá preukázané, že by povinný dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom,

nevlastní ani majetok z ktorého by sa dali uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Na strane oprávnených súd
lustráciou v Soc.poisťovni súd zistil, že oprávnení 1/ a 2/ sú plnoletí a sú obaja zamestnaní z čoho
vyplýva, že sú schopní sami sa živiť. To, že povinný je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik
práva oprávnených na výživné, právo na výživné sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného je len relatívne, oprávnení sa môžu kedykoľvek v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného

a to okamihom, keď sa zistí majetok, alebo príjem povinného.

7/ Po vykonanom dokazovaní súd teda konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená.
Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto pokračovanie v exekúcii je
nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda je aj pre oprávnených

nehospodárne. V danom konaní exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného
pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie.
Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že
sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a exekúciu zastavil (výrok I.).

8/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9/ Súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II, nakoľko súdny exekútor výslovne

uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje (č.l. 86), preto mu súd náhradu trov ani nepriznal.

10/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

11/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a),
b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).

Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania(§ 364 CSP)

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).