Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118212667
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1118212667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia

senátu JUDr. Renáta Janáková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobkyne: Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX/XX, K., zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., so sídlom Štúrova 20,
Košice,protižalovanému:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR,sosídlomRačianska71,
Bratislava, o zaplatenie 3.166,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV, č.k. B1-21C/43/2018-129 zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-21C/43/2018-129 zo dňa
11.10.2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11.10.2024, č.k. B1-21C/43/2018 - 129 zamietol žalobu
a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou na súd prvej
inštancie dňa 24.07.2018 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.166,66 eur s

príslušenstvom z titulu nároku na zaplatenie doplatku odškodnenia, ktorý jej nebol priznaný rozhodnutím
Ministerstva spravodlivosti SR č. 34323/2017/143, 45960/2016-1437/76/Šk zo dňa 23.02.2017, podľa
zák. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení novely č.
125/2016 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 215/2006 Z. z.“).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania uplatneného nároku,
nakoľko žalobkyni uplynula jednoročná premlčacia lehota na podanie žaloby na súd dňa 01.03.2018,

pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie až dňa 24.07.2018.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 9 ods. 5
zákona č. 215/2006 Z.z. a § 1 a § 35 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z.z.“).

5. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že otec žalobkyne sa stal obeťou násilného trestného činu, ktorý

spáchal S. N., brat žalobkyne. Žalobkyňa ako poškodená osoba trestným činom si uplatnila nárok na
odškodnenie na Ministerstve spravodlivosti SR (ďalej ako „ministerstvo“) listom zo dňa 04.08.2016.
Ministerstvo vydalo dňa 23.02.2017 rozhodnutie č. 34323/2017/143, 45960/2016-1437/76/Šk zo
dňa 23.02.2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie“), ktorým priznalo žalobkyni odškodnenie vo výške 6.333,33eur rovnajúce sa 1/3 z celkovej sumy odškodného, nakoľko považovalo páchateľa trestného činu za
jedného z poškodených osôb. Rozhodnutie bolo doručené k rukám právneho zástupcu žalobkyne dňa
28.02.2017 akrukámžalobkynedňa01.03.2017.Žalobkyňasadomáhaladoplateniarozdielu

medzi vyplatenou sumou odškodnenia vo výške 6.333,33 eur a sumou 9.500 eur, ktorá predstavuje
polovicu zo sumy celkového odškodnenia, vychádzajúc z názoru, že páchateľa trestného činu nie je
možné považovať pre účely odškodnenia za poškodenú osobu, aj keď je zároveň pozostalým dieťaťom
po zomrelom.

6. Súd prvej inštancie prednostne skúmal dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania vznesenej v
priebehu konania žalovaným. Stotožnil sa s jeho obranou, v zmysle ktorej žalobkyňa podala žalobu na
súd prvej inštancie až po uplynutí premlčacej lehoty - dňa 24.07.2018, a to napriek tomu, že v rozhodnutí
o odškodnení bola poučená o tom, že odškodnenia sa môže domáhať na súde najneskôr do jedného
roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti. Nakoľko rozhodnutie ministerstva bolo doručované
právnemu zástupcovi žalobkyne, ale i žalobkyni, konajúci súd konštatoval doručenie predmetného

rozhodnutia žalobkyni najneskôr dňa 01.03.2017, kedy začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie
nároku. Jednoročná lehota uplynula dňom 01.03.2018, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa
24.07.2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty, na základe čoho vyhodnotil námietku premlčania za
dôvodnú.

7. Prvoinštančný súd nepovažoval za správny názor žalobkyne, spočívajúci v tom, že počnúc dňom
01.01.2018, kedy vstúpil do účinnosti nový právny predpis upravujúci problematiku odškodnenia obetí
trestných činov, a to zákon č. 247/2017 Z.z., sa na všetky právne vzťahy týkajúce sa problematiky
odškodnenia obetí aplikuje tento zákon. Objasnil, že na uvedené dáva odpoveď prechodné ustanovenie
obsiahnuté v ustanovení § 35 cit. zákona, ktoré upravuje, že konania vo veciach podľa tretej časti

(odškodňovanie obetí násilných trestných činov) začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.12.2017, teda podľa zákona č. 215/2006 Z.z.. K žalobkyňou tvrdenej absencii
lehoty na podanie žaloby na súd v zákone č. 247/2017 Z.z., ktorý nahradil zákon č. 215/2006 Z.z.,
poukázal konajúci súd na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 247/2017 Z. z., z ktorej vyplýva, že
ide o odklon od existujúcej právnej úpravy, ktorá zabezpečovala „prieskum“ rozhodovacej činnosti

štandardnou žalobou v civilnom sporovom konaní. Tento koncept však nie je namieste, nakoľko
Ministerstvo spravodlivosti SR o nárokoch obete rozhoduje, t.j. vydáva individuálny právny akt, ktorý je
preskúmateľný súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

8. Z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na

náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení čl. 17 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania, keďže z obsahu súdneho spisu zistil, že mu žiadne trovy nevznikli.

9. V zákonnej lehote podala žalobkyňa proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. V odvolaní žalobkyňa namietala nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania súdom prvej

inštancie. Argumentovala tým, že konanie o odškodnenie žalobkyne sa skončilo dňom 23.02.2017, kedy
žalovaný vydal rozhodnutie o odškodnení č. 34323/2017/143, 45960/2016-1437/76/Šk, ktoré doručil
právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 28.02.2017. Zdôraznila, že zákon č. 215/2006 Z.z., v intenciách
ktoréhobolorozhodnutievydané, bolúčinnýdo31.12.2017apočnúc1.1.2018vstúpildoúčinnostizákon
č. 274/2017 Z.z., a teda všetky právne vzťahy týkajúce sa problematiky odškodnenia obetí trestných

činov sa posudzujú podľa zákona č. 274/2017 Z.z. a nie podľa zákona č. 215/2006 Z.z. Pokiaľ k podaniu
žaloby došlo až v roku 2018, bolo nutné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 274/2017 Z.z. a to aj
vo vzťahu k zákonným lehotám. V zmysle § 35 zákona č. 274/2017 Z.z, konania vo veciach podľa
tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017,
avšak konanie o odškodnenie žalobkyne bolo skončené ešte v roku 2017, teda za účinnosti zákona č.

215/2006 Z.z., preto z uvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať prechodné ustanovenie
§ 35 zákona č. 274/2017 Z.z.11. Podľa žalobkyne zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z. nevyplýva akákoľvek lehota,
ktorá by žiadateľa - poškodeného v prípade nesúhlasu s rozhodnutím ministerstva o jeho žiadosti časovo
limitovala v podaní žaloby na všeobecný súd. Rovnako zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2017

Z.z. nevyplýva skutočnosť, že poškodená osoba má právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia
ministerstva správnou žalobou na súde, ide o záver vyplývajúci z dôvodovej správy, avšak nie zo
samotného znenia zákona. Pokiaľ zákon č. 274/2017 Z.z. ako lex specialis neobsahuje
právnu úpravu inštitútu premlčania, bolo v jej konkrétnom prípade na posúdenie otázky včasného, resp.
oneskoreného podania žaloby potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j.

všeobecnú premlčaciu dobu upravenú v § 101 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie vytkla, že
sa so vznesenou námietkou premlčania vysporiadal iba s poukazom na dôvodovú správu zákona č.
274/2017 Z.z., ktorej právna záväznosť nie je daná, avšak nevysvetlil dôvody, pre ktoré je argumentácia
žalobkyne nesprávna. Uviedla, že v čase podania žaloby sa nemohla riadiť ustanoveniami zákona č.
215/2006 Z.z., ktorý v danom čase už nebol účinný, avšak z ustanovení zákona č. 274/2017
Z.z. žiadna lehota pre žalobkyňu nevyplývala, ani skutočnosť, aby sa prieskumu sporného rozhodnutia

domáhalaprostredníctvomsprávnejžaloby.Nazákladeuvedenéhožiadala,abyodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je podané dôvodne. Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným
spôsobom.

14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.
2 CSP).

15. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného

nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a
dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

16. Súd prvej inštancie dostatočne jasne i presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a tak by postačovalo

len konštatovať správnosť jeho dôvodov a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP). Odvolací
súd na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o premlčaní
uplatneného nároku žalobkyňou podľa § 9 ods. 5 zák. č. 215/2006 Z.z..

18. Podľa § 1 zákona č. 215/2006 Z.z., tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej
len„odškodnenie“)osôb,ktorýmbolavdôsledkuúmyselnýchnásilnýchtrestnýchčinov(ďalejlen„trestný
čin“) spôsobená ujma na zdraví.

19. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z., ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie
iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike
zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

20. Podľa § 1 zákona č. 274/2017 Z.z., tento zákon upravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných

činov (ďalej len „obeť"), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné
odškodňovanie (ďalej len „odškodňovanie“) obetí násilných trestných činov.21. Podľa § 35 zákona č. 274/2017 Z.z., konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom
2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

22. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené
subjekty, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom

ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

23. Žalobkyňa si žalobou podanou na súde dňa 24.07.2018 uplatnila nárok na zaplatenie
doplatku odškodnenia v sume 3.166,66 eur, ktorý jej Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č.

34323/2017/143, 45960/2016-1437/76/Šk zo dňa 23.02.2017, doručeným žalobkyni dňa 28.02.2017,
nepriznalo

24. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok, ktorý si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému vyplýval
zo zákona č. 215/2006 Z.z., nakoľko spĺňala všetky predpoklady cit. zákonom upravené, t.j. bola

poškodenou osobou v súvislosti s trestným činom, v dôsledku ktorého zomrel jej otec S. N.. Žalobkyňa
podala žiadosť o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR v období účinnosti zákona č.
215/2006 Z.z., na základe čoho sa mohla v zmysle ust. § 9 ods. 5 cit. zákona domáhať zaplatenia
odškodnenia voči Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom na všeobecnom súde, žalobou na
peňažné plnenie, a to v prípade, ak jej ministerstvo nevyhovelo alebo vyhovelo iba sčasti. Zákonom

stanovená lehota na podanie predmetnej žaloby bola stanovená časovým úsekom do jedného roka odo
dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti. Z daného vyplýva, že ust. § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z.
možnosť podania žaloby na plnenie výslovne upravoval. V prípade, ak by daná právna úprava v zákone
absentovala, prichádzala by do úvahy iba možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia ministerstva
prostredníctvom správnej žaloby.

25. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že v čase podania žaloby bol účinný zákon č. 274/2017
Z.z., ktorý v prechodnom ustanovení § 35 stanovil, že konania začaté pred 1. januárom 2018 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, pričom konanie o jej žiadosti o odškodnenie
bolo skončené doručením rozhodnutia ministerstva, preto sa prechodné ustanovenie nevzťahuje na

jej prípad. S danou argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko konanie o odškodnenie sa
skončilo rozhodnutím ministerstva (dňa 23.02.2017). Súdne konanie záviselo od iniciovania žaloby na
súd zo strany poškodenej osoby (ktorá žalobu môže, no nemusí podať), pričom súdne konanie nie
je možné považovať za priame pokračovanie konania o odškodnenie prebiehajúce na ministerstve.
Možnosť podania žaloby na plnenie na všeobecný súd vyplýva z právneho režimu upraveného v zákone

č. 215/2006 Z.z., keďže takúto žalobu mohli podať iba poškodené osoby, ktoré si uplatnili svoj nárok
na ministerstve podľa tohto zákona. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bolo
potrebné aj vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania riadiť sa právnou úpravou obsiahnutou v
zákone č. 215/2006 Z.z., keďže iba tento právny režim umožňoval poškodeným osobám podať žalobu
na plnenie na všeobecnom súde. V prípade, ak by súd prvej inštancie podriadil nárok žalobkyne právnej

úprave zákona č. 274/2017 Z.z., musel by dospieť k záveru o neprípustnosti podanej žaloby na plnenie
proti žalovanému, a to v zmysle jej nedôvodnosti z hmotnoprávneho hľadiska, keďže takýto nárok
poškodeným osobám zo zákona č. 274/2017 Z.z. nevyplýva.

26. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa v súlade s ust. § 9 ods.

5 zák. č. 215/2006 Z.z. ako poškodená bola oprávnená podať proti Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti žalobu na peňažné plnenie (vo výške nepriznaného odškodnenia
rozhodnutím ministerstva), a to v lehote do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti,
t.j. do 28.02.2018. Nakoľko žalobu podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dňa 24.07.2018 a
zároveň žalovaný vzniesol účinne námietku premlčania, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie,

vyhodnotil nárok žalobkyne za premlčaný a zamietnutie žaloby za dôvodné.27. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o náhrade trov konania, o
ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol, a to vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v
súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, ktorému však trovy prvoinštančného konania nevznikli.

29. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy v konaní neuplatnil, ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).