Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/187/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1223204280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
so sídlom Šumperská 1, Prievidza, dieťa rodičov: matka - C. D. B., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XXX/XX, H., a otec - I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. B. XXXX/X, I., o návrhoch otca
na zrušenie výživného a na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 21. mája 2025 č. k. 22P/35/2024-325, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrhy otca a výrokom
II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5,
§ 24 ods. 1 a 5, § 26, § 36 ods. 1, § 38 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
„CMP“), ako aj § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“),

keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žiadne zníženie vyživovacej povinnosti
rodiča, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorej sa domáha otec voči maloletému dieťaťu, nie je
v záujme dieťaťa, keďže tým dochádza k istému poklesu jeho životnej úrovne. Ak však na strane
povinného rodiča nastanú také podmienky, ktoré zníženie výživného odôvodňujú, súd musí vzniknutú
zmenupomerovakceptovaťavjejzmyslerozhodnúťonovejvýškevýživného.Vposudzovanomprípade
súd dospel k záveru, že v danom prípade nenastala na strane otca taká zmena pomerov, ktorá je taká
výrazná a trvalá, že by sa zmenili okolnosti na jeho strane - otcovi od posledného rozhodnutia súdu

sa závažným spôsobom neznížil jeho príjem - otec je naďalej invalidným dôchodcom, tento poberá
vo vyššej sume ako pri predchádzajúcom rozhodovaní Okresného súdu Prievidza o výživnom, už nie
je hospitalizovaný, ani nemá nariadené ochranné psychiatrické liečenie, obaja rodičia majú už len
jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej A., vlastníctvo nehnuteľností sa ani u jedného z rodičov
nezmenilo, ani na jednej z ich nehnuteľností neviazne hypotekárny úver, a ani nie je zapísaná ťarcha.
U maloletej A. medzičasom nastala zmena pomerov v súvislosti s jej nástupom na riadne stredoškolské
štúdium, avšak táto zmena nie v zmysle zníženia jej odôvodnených nárokov na jej výživu, ale práve

naopak, rozšírením týchto nárokov v dôsledku zvyšujúceho sa veku a s tým spojeného fyzického a
psychického rastu, ako aj v súvislosti s prirodzeným rastom životných nákladov od poslednej úpravy.
Navyše maloletej bola diagnostikovaná porucha príjmu potravy, s ktorou má dlhodobo zvýšené náklady.
Od určenia doterajšej výšky výživného sa výdavky spojené s výživou maloletej A. v dôsledku rastuživotných nákladov, ako aj jej postupného fyzického a psychického rastu rozhodne neznížili, naopak,
primerane tejto dobe vzrástli. Tieto sa navyše zvýšili aj v súvislosti s diagnózou maloletej - porucha
príjmu potravy. Príjem otca za aktuálne obdobie neklesol a náklady na život taktiež otcovi nevzrástli

v takom smere, že by súd mohol konštatovať také trvalé a podstatné zníženie jeho príjmu (otec mal
všetky svoje ochorenia diagnostikované už v čase rozhodovania Okresného súdu Prievidza), ktoré by
odôvodňovalo zmenu pomerov na strane otca, ktorý bol aj v čase prvého rozhodovania o výživnom
uznaný za invalidného dôchodcu. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna
právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik Zákon o rodine spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa

samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne,
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. V danom prípade ide o vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému dieťaťu, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie - študuje na strednej
škole,kuktorémusimusíkaždýrodičvzmyslezákonnejúpravy(§62ods.3Zákonaorodine)bezohľadu
na svoje možnosti a pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Návrh otca na zrušenie výživného k
maloletej A. teda nemá oporu v zákone, naopak zákonu odporuje. Otec nemôže žiadať, aby vyživovacia

povinnosť k maloletej A. zostala výlučne na pleciach jej matky, ktorá zabezpečuje všetky jej potreby a
otec sa na výchove a výžive maloletej podieľa výlučne sumou doposiaľ určeného výživného. Otec celý
čas poukazoval na nerovnaké podmienky medzi ním a matkou - zdôrazňoval, že matke zanechal byt
v dobrom stave, s kvalitným a novým vybavením, a taktiež poukazoval na to, že matka odčerpávala
z rodinného rozpočtu financie, ktoré do rodiny doniesol on, aby sa sama obohacovala a mala výlučne

pre seba peniaze. Na uvedené námietky otca súd nemohol prihliadať, lebo uvedené sa netýka tohto
konania. Nároky, ktoré majú eventuálne medzi sebou rodičia maloletého dieťaťa ako manželia, si musia
riešiť iným spôsobom a v rámci iného konania, pričom nemajú žiaden vplyv na existenciu, či rozsah
ich vyživovacej povinnosti k deťom, ktorá sa odvíja predovšetkým od odôvodnených potrieb dieťaťa
a zárobkových a majetkových schopností a možností rodičov. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu

povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Otec je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby
si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď
mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných
potrieb, alebo voľnočasové kapacity, môže sa venovať svojim koníčkom alebo iným povinnostiam alebo
záujmom, z ktorých mu neplynie príjem. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými

záväzkami. Dokazovaním nebolo zistené, že sa zmenili pomery ohľadne maloletej od posledného
rozhodovania súdu, t. j. Okresného súdu Prievidza v takom smere, aby súd pristúpil k zmene úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh otca
zamietol a ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky, ktorá preukázala, že je schopná a ochotná
sa o maloleté dieťa riadne postarať a má splnené aj materiálne podmienky na zverenie dieťaťa do jej

osobnej starostlivosti, keďže túto aj dlhodobo bez otca vykonáva. Takáto forma starostlivosti o dieťa
sa súdu javí ako optimálna v súlade so záujmom dieťaťa, ako aj v súlade s prezentovaným názorom
dieťaťa vo veku blízkom dospelosti, na ktorý súd prihliadol. Otca z výkonu osobnej starostlivosti vylučujú
jednak podmienky, v ktorých žije, keďže vychádzajúc z opakovaných šetrení pomerov prostredníctvom
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako aj z jeho vlastných početných podaní, v ktorých

opisuje bývanie v I., nemá vo svojej domácnosti vytvorené vhodné prostredie pre napĺňanie potrieb
maloletej ku dňu rozhodovania súdu o jeho návrhu. Zásadnú pochybnosť o jeho aktuálnej spôsobilosti
k zabezpečeniu osobnej starostlivosti však zakladá aj jeho dlhodobo nepriaznivý chronický zdravotný
stav so silnými bolesťami, na ktorý sa opakovane odvolával, ktorý sa premieta do jeho psychiky, čo
spôsobuje jeho negatívne konanie a vnímanie blízkych. Navyše otec žije v I. a maloletá má centrum

celého svojho rodinného života v H., ktorá je značne vzdialená od domácnosti otca, a nie je možné, aby
dennodenne dochádzala z I. do H. pre značnú vzdialenosť, ale aj nedostatočné cestovné spojenie medzi
týmito mestami, pričom súd musí vychádzať zo stavu v čase rozhodovania a nemá možnosť vychádzať
z hypotetického odlišného usporiadania spoločného majetku manželov nadobudnutého za trvania
manželstva po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému dôjde až právoplatnosťou

rozhodnutia o jeho rozvode. Navyše súd musel prihliadnuť aj na postoj otca k ochoreniu maloletej s
príjmompotravy,ktoréotecprezentovalvrámcirozvodovéhokonania,keďoteclakonickyodmietoluznať
náklady na liečbu maloletej v tomto smere s poukazom, že matka maloletej mala dať predpísať na
gastre nutridrinky, čím otec jasne preukázal svoju neschopnosť nielen zabezpečiť potreby maloletej, ale
vôbec riadne vnímať a zhodnotiť potreby maloletej. (Poruchy príjmu potravy sú závažným psychickým

ochorením s vysokým rizikom trvalých následkov v oblasti psychosomatického vývoja a reprodukčných
funkcií. Predpokladom úspešnej liečby je včasná diagnostika a rozpoznanie komorbidít. Liečba musí byť
komplexná. Musí zabezpečiť okrem obnovenia stravovania a zdravej hmotnosti aj psychické a sociálne
uzdravenie. Základom liečby je dobrý terapeutický vzťah a spolupráca s celou rodinou. Ideálna liečba jeformou denného stacionára, kde sa spája možnosť intenzívnej terapie a zároveň pretrvávania pacientky
v jej primárnom prostredí. Podávanie nutridrinkov nie je liečbou príjmu potravy, pre postihnutého
znamenajú záchranu od smrti, ale samotnú liečbu neriešia - viď bližšie Pediatria pre prax, ročník

2016, číslo 17(5)). Navyše súd v tejto súvislosti neopomenul ani konanie otca z minulosti, vyznačujúce
sa týraním blízkych osôb, vrátane maloletej, čo napriek tomu, že otec opakovane udával, že si na
takéto svoje konanie nespomína, bolo v tomto konaní riadne preukázané súvisiacimi rozhodnutiami z
predchádzajúceho trestného stíhania otca, keď súd nemohol prihliadať na časť súkromného znaleckého
posudku predloženého otcom v rozvodovom konaní, ktorý nevykazuje známky objektívne použiteľného

dôkazu, keďže bol vypracovaný na objednávku otca a vychádza výlučne z ním podanej anamnézy,
bez oboznámenia sa s ďalšími relevantnými preukázanými skutočnosťami. Súd v posudzovanej veci
komplexne zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v záujme maloletej A. jednoznačne je,
aby vyrastala vo vyrovnanej a zdravej atmosfére pokoja, stability, ktorú má vytvorené u matky a aby jej
výchova smerovalakpozitívnemurozvojujejosobnosti,rozumovýchafyzickýchschopností,mravnému,
morálnemu, duchovnému a sociálnemu rozvoju, v ktorom smere matke aktuálne nie je čo vytknúť. Súd

poukázal, že otec mal možnosť posunúť sa vo vzťahu k svojim deťom, vrátane už plnoletých, ktoré
pochádzajú z manželstva tým, že by vyhľadal odbornú pomoc, v čom mu však žiaľ evidentne bráni
jeho ochorenie a absencia náhľadu. Reparácia vzťahu maloletej s otcom je možná len postupným
obnovovaním dôvery dieťaťa v otca, pričom uvedené znamená v prvom rade aktívne kroky na strane
otca smerujúce k jeho efektívnej liečbe. K alternatívnemu petitu otca, aby súd v prípade, že maloletá

nebude chcieť byť v starostlivosti otca, nariadil nad ňou ústavnú starostlivosť, súd uviedol, že v zmysle
zákonnej úpravy v ustanovení § 54 ods. 2 Zákona o rodine nie sú splnené podmienky na nariadenie
ústavnej starostlivosti - výchova maloletej nie je ohrozená ani narušená, túto zabezpečuje matka na
požadovanej úrovni a mieni ju aj naďalej vykonávať a nebráni jej vo výkone osobnej starostlivosti o dieťa
žiadna závažná prekážka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súčasne žiadal, aby jeho návrhu zo dňa 17.5.2025 na vylúčenie veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej bolo vyhovené. S napadnutým rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za nesprávny,

protizákonný, a to hlavne pre nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia, vrátane nehoráznych klamstiev.
Namietol, že v konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie a súd iba navodzuje dojem, že vykonané
bolo. Namietol, že súd okrem iného opakovane ignoruje aj jeho odborné vyjadrenia. Doručené výtlačky
nepredstavujú oficiálny dokument súdneho rozhodnutia, ale iba neoficiálne neautorizované výtlačky,
ktoré nie je povinný považovať za súdne rozhodnutie. Nesúhlasil s tým, že nie je zákonná možnosť

neplatiť žiadne výživné. Ak by to bola pravda, súd by nežiadal o prešetrenie jeho pomerov v domácnosti.
On, ktorý s maloletou nie je od roku 2019, má byť zodpovedný za to, že maloletá nezvládla štúdium.
Nikto však nepreveril takú elementárnu vec, či bol správny výber školy. Malo by mu byť umožnené
pomôcť dcérke, o čo opakovane žiadal súd. Súd nezaujímalo navýšenie nákladov na lieky, ako ich
vyčíslil v odvolaní proti rozsudku zo dňa 10.10.2025. Nevie ako má existovať, ak by mal začať vracať

požičané peniaze. Nie je pravdou, že posudkový lekár sa vyjadril, že môže pracovať. Poukázal na
to, že Sociálna poisťovňa pri poklese miery nad 70% už číslo neuvádza. Vzhľadom na jeho diagnózy
je u neho prakticky vylúčená možnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že pokračuje výrazné
poškodzovanie mal. A., a to až tak katastrofálne, že musí opakovať ročník. Matka na pojednávaní dňa
27.10.2022 prehlásila, že obe deti sú v úplnom poriadku, že mal. A. nemá žiadne psychické, ani fyzické

problémy, že je šťastná, aktívne športuje. Tvrdenie súdu, že maloletá má aktuálne dobré zázemie, nie
je pravdivé, čo sa preukázalo aj na jej štúdiu. Namietol tiež postup zákonnej sudkyne počas konania.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

Tvrdenia otca obsiahnuté v odvolaní označila za nepravdivé. Uviedla, že maloletá po odblokovaní
otca dostala od neho niekoľko správ, po prečítaní ktorých bola rozrušená a nahnevaná, pretože
otec v súvislosti s jej chorobou vôbec nechápe, že tu nejde o problémy príjmu potravy z hľadiska
gastroenterológie, ale ide o jej psychické zdravie, ktoré spôsobuje problémy s príjmom potravy. Dcéra
sa s otcom nechce stretávať, a ak jej bude naďalej posielať takéto SMS správy, bude ho opakovane

blokovať.

5. Opatrovník maloletej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu opatrovníka zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Očakával, že
ÚPSVaR zabezpečí prešetrenie skutočností, pri ktorých v zmysle jeho podaní vyplýva, že maloletá je
v nebezpečenstve.

7. Opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2025.

8. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
Vyjadril presvedčenie, že v zmysle medzinárodného dohovoru, ktorý mu zaručuje praktický prístup

k spravodlivosti, je súd povinný zohľadniť ním uvádzané podstatné skutočnosti. Zrušenie výživného
maloletú žiadnym spôsobom nepoškodí, pokiaľ matka nebude nehospodárne a zbytočne vynakladať
finančné prostriedky. Kvôli matke maloletej sú jeho náklady podstatne vyššie ako jediný príjem –
invalidný dôchodok, pričom žije pod hranicou chudoby. Matka dieťaťa sa sama opakovane usvedčila
z množstva klamstiev pred súdom, resp. podvodného konania. Maloletá je jednoznačne utrápená
a vnútorne nešťastná.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k mal.
A. a návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

boli oba návrhy zamietnuté a bolo rozhodnuté o trovách konania.

12. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení

dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť,
že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej
činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať
v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať
dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťazamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala
aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na
vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na

povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese
(prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej
vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania.
Dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa
ďalej samo. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné

samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v
prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už
ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak
dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov
nevzťahuje. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú
dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné,

pretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samo sa živiť
- môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento charakteristický
znak vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita. Praktickým príkladom môže byť
prípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa samo živilo, zmení zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje
iný spôsob (PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2019. ISBN 9788089603725. 5 S. 388 - 3895). 8.2. Závery súdnej praxe spájajú
vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho
poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle
ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. (HORVÁTH, E., VARGA, E. Zákon
o rodine - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2007).

15. S prihliadnutím na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na prípravu mal.
A. štúdiom na strednej škole na budúce povolanie, maloletá nie je schopná samostatne sa živiť, a teda
vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá, a nemožno ju zrušiť.

16.Vzmyslesúdomprvejinštanciepoužitéhoustanovenia§78Zákonaorodinevspojenísustanovením
157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia o výške výživného smerujúcu k jeho
zníženiu, keď v majetkových pomeroch rodičov nedošlo k žiadnej zmene, príjem matky sa znížil,
invalidný dôchodok otca sa zvýšil a došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletej.

18. Za správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu otca
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
mal. A. má u matky vytvorené vhodné podmienky, v osobnej starostlivosti matky neboli zistené žiadne
nedostatky, dieťa je v bydlisku matky socializované a vyjadrilo názor zotrvať v osobnej starostlivosti

matky.

19. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že otázka zmeny zverenia mal. A. sa stala otázkou akademickou,
keď rozsudkom Mestského súdu Bratislava II z 10. októbra 2024 č. k. B5-61P/186/2021-666 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2025 sp. zn. 14CoP/42/2025 bolo manželstvo rodičov

mal. A. rozvedené, mal. A. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi bolo uložené platiť výživné na mal. A. v sume 215 eur
mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva.

20. Správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP i o trovách konania.21. V rámci odvolania namietal otec zaujatosť zákonnej sudkyne, pričom námietka zaujatosti sa týkala
len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudkyne a v zmysle § 53 ods. 3 CSP sa na takúto
námietku neprihliada.

22. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už
vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).