Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12C/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201390
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125201390.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská č. 19B, 826 58
Bratislava – Ružinov, IČO: 36 062 235, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská č. 2, 821 09
Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. C. XXX, XXX XX C.,
o zaplatenie 2.624,05 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2025 sa žalobca, právne zastúpený, voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 2624,05 €, nákladov so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške
271,56 € a príslušenstva pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 828,09

€ od 12.12.2022, 8,50 % ročne zo sumy 1795,96 € od 22.04.2023 do zaplatenia, súdneho poplatku vo
výške 107,00 € a trov konania vo výške 346,65 € (č.l. 1 – 3 spisu).

2. Po skutkovej stránke svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca požaduje zaplatenie uvedenej
sumy z titulu regresného nároku plynúceho z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca v žalobe
uviedol, že žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice EP a Rady č. 2009/103/ES Národnou

kanceláriou Systému zelenej karty a podľa čl. 10 ods. 1 Smernice EP a Rady č. 2009/103/ES je zároveň
orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom – Poistný
garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je fyzická osoba –
držiteľ motorového vozidla značky Škoda s EVČ: D., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda dňa
16.07.2022 s miestom nehody v Poľsku, a to na vozidle s EVČ: E., držiteľom ktorého bol v tom čase F. G.
a na vozidle s EVČ: H., ktorého držiteľom bol v tom čase Tadeusz Szwaba. Kanceláriou Systému zelenej

karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola:
Poľská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade
s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodeným
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol dňa 09.11.2022 poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške
1033,10 €, z ktorého suma vo výške 205,01 € predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý
si žalobca nárok neuplatňuje. Následne žalobca poskytol dňa 19.04.2023 poškodeným z poistného
garančného fondu poistné plnenie vo výške 1983,33 €, z ktorého suma vo výške 187,37 predstavuje

poplatoksystémuzelenejkarty,naktorýsižalobcaneuplatňujenárok.Žalobcaďalejuviedol,žežalovaný
tým, že si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu
toho, čo za neho plnil.

3. Súd po preskúmaní žaloby a vykonaní lustrácii žalovaného zistil, že žalovaný je štátnym príslušníkom
Ukrajiny. Vzhľadom k uvedenému ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, preto súd v prvom rade skúmal, či
má vo veci právomoc konať. V danom prípade sa na otázku právomoci nevzťahuje európska legislatíva
normujúca právomoc, keďže Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie.

4. Súd dňa 14.04.2025 žiadal oddelenie cudzineckej polície Žilina o oznámenie, či žalovanému
bol obnovený prechodný pobyt cudzinca, ktorý bol udelený od 23.09.2019 do 23.09.2021 (č.l. 52
spisu). Dňa 23.06.2025 bolo súdu oznámené, že žalovaný má na území Slovenskej republiky udelený
pobyt podľa § 22 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s platnosťou do 23.09.2021, ktorý je v zmysle § 131k ods.

1 zákona o pobyte cudzincov platný a predĺžený až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania
krízovej situácie, a to na adrese Čadca, C. 601 (č.l. 54 spisu). Z lustrácie v registri obyvateľov súd
zistil, že žalovaný má uvedený štát narodenia Ukrajina, štátnu príslušnosť Ukrajina. Rovnako tak
z lustrácie z občianskych preukazov vyplýva, že žalovaný má štátnu príslušnosť Ukrajina s miestom
narodenia Volovec. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný nepoberá žiadne dávky

v nezamestnanosti, na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie. Súd doručoval
žalobu žalobcu na adresu prechodného pobytu C. XXX, C., pričom zásielka sa vrátila súdu s uvedením
„adresát neznámy“. Pri doručovaní prostredníctvom OO PZ Čadca, kedy bolo vykonané miestne
šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného, bolo zistené, že na uvedenej adrese žiadna osoba
s menom žalovaného nebýva, obyvateľka domu uviedla, že takú osobu nepozná a šetrením sa

nepodarilo zistiť žiadny iný pobyt žalovaného.

5. V konaní teda vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky –
na Ukrajine, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom
musí byť splnená základná podmienka konania, a to podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc

súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi
predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na
konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

6. Súd skúmal, či je v danej veci daná jeho právomoc na konanie, pričom právnu úpravu právnych

vzťahov s cudzím prvkom mimo štátov Európskej únie upravuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb., ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je
daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo

sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. Právomoc slovenského súdu je daná aj:
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území
Slovenskej republiky,

b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia
a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo
sídlo na území Slovenskej republiky,
d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce

vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 37b zákona č. 97/1963 Zb. Právomoc slovenského súdu je daná aj:
a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá

nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú
slovenské orgány činné v trestnom konaní,c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej
osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

8. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“): ak spor alebo
vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP: ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP: ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Súd mal z lustrácií a z odpovede oddelenia cudzineckej polície Žilina zo dňa 23.06.2026 preukázané,
že žalovaný je štátnym príslušníkom Ukrajiny, ktorý má povolený na území Slovenskej republiky

prechodný pobyt od 23.09.2019 do 23.09.2021 na adrese C. XXX, C.. Na túto adresu sa i orgán polície
snažil doručiť písomnosti zo súdu, pričom vykonaným šetrením sa preukázalo, že žalovaný tam nebýva
aosobabývajúcanauvedenejadresežalovanéhonepozná.Rovnakožalobcapredložilvpodanejžalobe
doručenku, ktorou sa snažil žalovanému doručovať písomnosti (č.l. 20 spisu), pričom zásielka sa mu
vroku2022vrátilasinformáciou,žeadresátsizásielkuneprezval(č.l.20spisu)avroku2023sazásielka

žalobcovi vrátila už s informáciou, že adresát je neznámy (č.l. 22 spisu).

12. Žalovaný toho času nemá na území SR povolený pobyt cudzinca. Žalovaný má síce uvedený
prechodný pobyt na adrese C. XXX, C., avšak samotná skutočnosť, že na uvedenej adrese tento
prechodný pobyt nebol doposiaľ zrušený, neopodstatňuje záver, že žalovaný má na uvedenej adrese

bydlisko v zmysle zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Bydliskom sa totiž myslí
miesto, kde má osoba faktické miesto pobytu, a kde má úmysel trvale sa zdržiavať. Bydliskom treba
chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Z hľadiska určenia
bydliska rozhodujúce nie je, kde má žalovaný evidovaný trvalý, prípadne prechodný pobyt. Hlásený
prechodný pobyt žalovaného nemožno stotožňovať s pojmom bydlisko aj s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo40/2014. Zo šetrenia súdu nevyplynul žiadny záver o tom, že na území
Slovenskej republiky je bydlisko žalovaného prítomné.

13. Právomoc slovenských súdov nie je daná ani podľa § 37a a § 37b zákona o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom. V tomto prípade totiž žalobca neuplatňuje nárok z poistnej zmluvy, prípadne

titulom náhrady škody (čo by opodstatňovalo aplikáciu § 37a, prípadne § 37b zákona o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom), ale žalobca uplatňuje regresný nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z., pričom tento nárok v uvedených ustanoveniach upravený nie je.

14. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s § 9 CSP v spojení s § 161 CSP

konanie voči žalovanému zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu
byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec
patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP: ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách
konania poukazujúc na § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 256

ods. 1 CSP. K zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal zaplatenia sumy 2624,05 € s prísl z titulu
regresného nároku voči žalovanému na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať
a rozhodnúť. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd má zo spisu preukázané, že
žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. a/, m/ CSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom

súde ŽILINA.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
§ 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).