Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207350
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125207350.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpená: AK Petrovič s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kollárova
566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54980682, proti odporcovi: F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/
X, XXX XX G. K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava č. k.: 106C/77/2025 – 23 zo dňa 22. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., V., VI. a VII. m e n í
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporca m á n á r o k voči navrhovateľke na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (v ďalšom texte aj „súd“) nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým
1. vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 30
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom
konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu,

2. vo výroku II. uložil odporcovi povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne nekontaktovať navrhovateľku, a to aj sprostredkovane cez tretie osoby,
3. vo výroku III. uložil odporcovi povinnosť nestupovať na pracovisko navrhovateľky: L. M. N. B. I. O.,
E. P. I. H. XXXX/XX, B.,
4. vo výroku IV. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
5. vo výroku V. poučil odporcu, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú

dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
6. vo výroku VI. poučil odporcu, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení
žalovanej na okresný súd v obvode bydliska navrhovateľky žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy,
spôsobenejmuvýkonomneodkladnéhoopatrenia,akneodkladnéopatreniezaniknealebobudezrušené
z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
7. vo výroku VII. priznal navrhovateľke proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1 Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. f), g),
h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3, § 334, § 340 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy SR,
čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“).

1.2 Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že z e-mailov odporcu zo dňa 26.08.2025, 27.08.2025
a 28.08.2025 odoslaných na pracovnú emailovú adresu navrhovateľky, ktoré pripojila k návrhu, zistil,že sú rozsiahle, plné osobných výčitiek na jej adresu, ktorými ju odporca obviňoval z množstva vecí
súvisiacich so „starostlivosťou“ o dospelého syna F., študujúceho na vysokej škole dennou formou, že
navrhovateľka zneužíva dobrotu (dospelého) syna F., že mu klame, aby mu nemusela platiť výživné,

na ktorom mu dlhuje vysokú sumu, ktorú odporca vyčíslil; že navrhovateľka klame, že nemá peniaze,
hoci chodieva niekoľkokrát v roku na dovolenky, a poberá pritom aj vysoké výživné na syna Q. od
bývaléhomanželaQ.B.,žedostalaajodmenyodštátu.Odporcaďalejvyčítalnavrhovateľke,žeodmietla
platiť F. výživné, že navrhla namiesto toho, aby býval F. u nej, pričom v období od 2/2025 do 6/2025,
keď býval F. u navrhovateľky, schudol, začal trpieť depresiami, navrhovateľke nakupoval, staral sa aj

o brata Q., zatiaľ čo navrhovateľka išla 2 – 3 x cvičiť do posilňovne. U navrhovateľky sa nemohol
F. sústrediť, začal trpieť depresiami, bol hospitalizovaný v psychiatrickej klinike, nezvládol štúdium na
vysokej škole, a musí teraz zaplatiť poplatok škole za ďalšie štátnice v roku 2026. Navrhovateľke
tiež vyčítal, že synovi F. nechcela zaplatiť operáciu kolena, ktorú mu napokon zaplatil otec (odporca).
Odporca vyzýval navrhovateľku, aby neporušovala zákony, aby sa správala ako zodpovedný rodič,
že je sebecká voči vlastnému synovi, že ak navrhovateľka nezaplatí zameškané výživné, podá na ňu

trestné oznámenie, aj na sociálnu kuratelu aj na L. (t. j. zamestnávateľovi navrhovateľky). Vyčítal jej, že
(dospelého) syna F. mala vydierať a manipulovať napriek tomu, že bol v psychiatrickej liečebni. Vyčítal jej
aj dávnejšie „vydieranie“ syna R., že má navrhovateľka zákernú povahu. Odkázal na niektoré konkrétne
ustanovenia Zákona o rodine a Trestného zákona. Odporca uviedol, že ak navrhovateľka nezaplatí
dlžné výživné v sume 2 600 eur na účet syna F., že rozpošle e-mail (ktorý považoval za pravdivý)

zamestnávateľovi navrhovateľky, vedúcim na L. spolu s prílohami aj s rozsudkami Okresného súdu
Trnava, aby vedeli, akou osobou je navrhovateľka. Z emailu zo dňa 26.07.2025 mal súd prvej inštancie
za osvedčené, že v daný deň sa pokúšal odporca osobne skontaktovať s navrhovateľkou na úrade L. B.,
kde však nebola. Z emailu zo dňa 27.08.2025 mal za osvedčené, že sa navrhovateľka a odporca stretli
v psychiatrickej nemocnici v Pezinku pri výťahu. Z e-mailovej komunikácie navrhovateľky s informatikmi

jej zamestnávateľa je nepochybné, že dňa 28.08.2025 ich požiadala o zablokovanie emailovej adresy
odporcu, ktorého konanie vykazuje znaky stalkingu, ktorej žiadosti bolo vyhovené v ten istý deň. Z
obsahu SMS-správ odporcu odoslaných navrhovateľke vyplývajú podobné výčitky a vyhrážky exekúciou
cez L., zdôrazňovanie, že neplatenie výživného je trestným činom. Z predložených SMS-správ je zrejmé,
že niektoré boli odoslané dňa 24.12.2024 (t. j. na Štedrý deň) a z iných nie je možné zistiť dátum ich

doručenia navrhovateľke. Z potvrdenia o oznámení vydaného dňa 01.09.2025 ORPZ v Trnave, odborom
poriadkovej polície, OO PZ Trstín súd zistil, že navrhovateľka urobila oznámenie o nebezpečnom
prenasledovaní podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť odporca, ktorý je jej
bývalým manželom, ktorého sa mal dopustiť tým konaním, že dlhodobo prenasleduje oznamovateľku
(navrhovateľku) cez sociálne siete, a taktiež ju navštevuje aj v práci.

1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v záujme ochrany duševného zdravia navrhovateľky je
potrebné obmedziť blízky osobný kontakt odporcu s navrhovateľkou, pretože aj samotná blízkosť
odporcu predstavuje pre navrhovateľku výraznú duševnú nepohodu, obmedzovanie jej súkromného
života, dokonca aj možnosť sústrediť sa v práci. Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca kontaktuje

navrhovateľku kvôli ich spoločným deťom, ktoré sú už dospelé, resp. najmä kvôli plneniu vyživovacej
povinnosti k plnoletému F., vo vzťahu ku ktorému jej odporca vyčítal zneužívanie, klamanie, zákernosť,
vyčítal jej, že F. má depresie, odkedy býval u nej, že bol preto hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici,
a preto aj nezvládol F. štúdium na vysokej škole. Zaplatenie dlžného výživného dospelému synovi F.
si nepriamo vynucoval vyrážkami o rozoslaní súkromných emailov zamestnávateľovi navrhovateľky,

podaním trestného oznámenia a podaním návrhu na výkon exekúcie. Súd mal v danom prípade
za to, že právo na život a ochranu zdravia (fyzického aj psychického) navrhovateľky prevažuje nad
právom na slobodu pohybu odporcu, ktoré je zásahom súdu obmedzené vo vzťahu k navrhovateľke,
ktorú však už nemá dôvod osobne alebo inými prostriedkami kontaktovať, nakoľko ich deti sú už
plnoleté, spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, teda aj v súvislosti s vyživovacou povinnosťou

navrhovateľky vo vzťahu k jej deťom. Prvoinštančný súd uzavrel, že ďalšia vzájomná komunikácia
rodičov dospelého F., t. j. navrhovateľky a odporcu, v súvislosti s ich dospelými deťmi už nie je potrebná.
Súd vyhodnotil navrhovateľkou navrhovanú vzdialenosť 50 metrov ako zjavne neproporcionálnu. Za
primeranú považoval súd vzdialenosť 30 metrov, pretože na kratšiu vzdialenosť by mohol odporca reálne
osobne slovne zasahovať do duševnej integrity navrhovateľky. V prevyšujúcej časti (nad 30 metrov) súd

preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, odvolacie dôvody
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. výslovne nekonkretizoval, z obsahu odvolania však možnovyvodiť, že odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), a h) C. s. p.).

2.1 Podľa odporcu navrhovateľka nepreukázala existenciu hroziacej ujmy, jej návrh obsahoval len
všeobecné a subjektívne tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov o ohrození jej bezpečnosti či zdravia,
poukázal na to že jej počas troch dní poslal trikrát e-mail v dňoch 26. 8. 2025, 27. 8. 2025 a 28. 8.
2025, ktoré boli vyvolané zdravotným stavom spoločného syna F.. Nezasahoval do súkromia inej osoby,

neohrozoval nikoho na živote, nevyvíjal úmyselne konanie, išlo o komunikáciu s bývalou manželkou o
zdravotnom stave spoločného syna na základe hospitalizácie, neobťažoval bývalú manželku, keď zistil,
že nechce s ním komunikovať tak ju viacej nekontaktoval. Bývalá manželka – navrhovateľka ho výslovne
nepožiadala a ani žiadnym spôsobom nenapísala, aby prestal s ňou komunikovať alebo jej písať. Z jej
strany bolo bežné, že mu zložila telefón, ale na druhý deň komunikovala. Nie je si vedomý toho, že by
svojím konaním u nej vyvolával úzkosť, stres alebo strach nedala mu žiadnym spôsobom najavo, že ju

svojím konaním straší, spôsobuje jej stres alebo úzkosť. Pre ozrejmenie uviedol, že v roku 2008 bolo
rozvedené manželstvo s navrhovateľkou, syn F. bol zverený do jeho výchovy s čím bývala manželka
súhlasila. V uvedených mailoch doslova prosil navrhovateľku, aby si splnila vyživovaciu povinnosť voči
synovi F.. Jeho úmyslom nebolo vyhrážať sa bývalej manželke nejakou ujmou, len ju presvedčiť, že
starostlivosťou o syna F. mu poskytne aj finančným plnením lepší život. Pokiaľ uvedené maily narušili jej

integritu, nesplnila si povinnosti v práci alebo inak bola jeho tromi e-mailmi počas troch dní ovplyvnená,
tak sa úprimne ospravedlňuje.

2.2 V ďalšom poukázal odporca na to, že uznesenie neobsahuje konkrétne skutkové zistenia, z ktorých
by vyplývalo, že by sa voči navrhovateľke dopúšťal správania, ktoré by odôvodňovalo takéto zásahy

do jej práv. Poukázal na SMS komunikáciu zo strany navrhovateľky zo dňa 21.10.2025, ktorá mu
napísala, že sa môžu stretnúť, napriek tomu žiadala súd o neodkladné opatrenie nepribližovať sa k nej
na vzdialenosť 30 m. Pokiaľ by aj existoval dôvod na určitú ochranu, súd prekročil primeranosť opatrenia,
zákaz priblíženia sa na 30 m predstavuje neprimeraný zásah do jeho základných práv najmä práva na
slobodu pohybu a práva na spravodlivý proces, súd sa nezaoberal miernejšími prostriedkami, ktoré by

mohli postačovať. Nesúhlasí tiež s výrokom rozsudku o trovách konania, pretože navrhovateľka zavádza
súd, vznik trov si zavinila sama svojím postupom a vymysleným konaním.

2.3 V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, návrh navrhovateľky
zamietol a nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnuté uznesenie považuje
za správne a zákonné, súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienku bezodkladnosti a rozsah
neželanej aktivity odporcu voči nej. Odporca sa fakticky priznal k všetkým navrhovateľkou popísaným
neželaným aktivitám. Ešte aj v rámci odvolania znovu popísal svoje obviňujúce úvahy, resp. manipuluje

s popisom udalostí. Navrhovateľkou tvrdené a preukázané skutočnosti sú tak nesporné.

3.1 Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1 a § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa
ustanovení § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) C. s. p..
10. Podľa § 325 ods. 2 C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Z citovaného ustanovenia § 326 ods. 1, 2 C.s.p. vyplýva, že procesnou povinnosťou navrhovateľky
neodkladného opatrenia bolo opísanie skutočností rozhodujúcich pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, teda potreby bezodkladnej úpravy pomerov a súčasne bolo potrebné
hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom sú
rodičmi už plnoletých detí R. F. a F.. Keď sa spoločný plnoletý syn F. presťahoval k navrhovateľke
a po tom, ako mal určité psychické problémy a prežíval ťažšie obdobie, začal odporca nekontrolovane,
dlhodobo a opakovane kontaktovať navrhovateľku, ktorá si žiadnu komunikáciu s odporcom nepraje.
Odporca nerešpektuje osobný priestor navrhovateľky, ani jej integritu ako takú a aj napriek tomu,

že mu bolo výslovne navrhovateľkou vyjadrené, že si kontakt nepraje, v neodbytnom nadmernom,
nevyžiadanom a obzvlášť obťažujúcom kontakte pokračuje. Uviedla, že spoločný syn F. má 25 rokov
a nie je potrebné a ani dôvodné, aby odporca ako jeho otec za neho konal, dokonca sa vyhráža aj
oboznámením zamestnávateľa navrhovateľky, ak nebude konať tak, ako si praje odporca. Obťažuje
navrhovateľku správami, emailmi, zasielanými na jej pracovnú emailovú adresu a tiež sa opakovane

pokúšal aj osobný kontakt s navrhovateľkou na jej pracovisku. Vo svojich emailoch a správach vyjadruje
rôzne obvinenia, výčitky, výhrady, týkajúce sa spoločných dospelých detí a navrhovateľky a tiež aj rôzne
formy manipulácii. Navrhla preto nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 písm.
f), g) a h) C. s. p..

13. Na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojila emaily zo dňa 26. augusta 2025, 27. augusta
2025, 28. augusta 2025, emailovú komunikáciu v rámci úradu zamestnávateľa o zablokovanie
nežiadúcich kontaktov a obmedzenie rozposielania škodlivých e-mailov v rámci úradu – podozrenie zo
stalkingu, pripojila tiež SMS- správy od odporcu a potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Trnave, Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstín zo dňa 01.09.2025 o vykonaní oznámenia

o nebezpečnom prenasledovaní podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona.

14. Pri rozhodovaní o odvolaní odporcu odvolací súd vychádzal z toho, že aplikácia citovaných
ustanovení § 325 ods. 2 písm. f) až h) C. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď má súd za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia (navrhovateľke),

ohrozenie jeho života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti.
Účelom neodkladných opatrení v zmysle citovaných ustanovení je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo inej forme nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo

duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a
podobne. Pokiaľ má byť uložený zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo
iné miesto [písm. f)], zákon výslovne vyžaduje aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú
alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo

obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Dôkazné bremeno zaťažuje samotnéhonavrhovateľa. Napriek skutočnosti, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, na osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného
opatrenia nie je postačujúce len tvrdenie navrhovateľa. Navrhovateľ musí relevantným spôsobom

osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia voči jeho osobe, ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej
integrity konaním osoby, voči ktorej návrh smeruje. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia súd posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich. ((porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár, Praha: C. H. Beck,
2022, s.1240, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010).

15. Odvolací súd preskúmal aj listiny pripojené odporcom k odvolaniu v súlade s ustanovením § 366
písm. d) C. s. p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide teda o prípustnú obranu
odporcu uplatnenú v odvolacom konaní, keď nemal možnosť zúčastniť sa prvoinštančného konania,
v rámci ktorého by prostriedky procesnej obrany uplatnil.

16. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal zo strany navrhovateľky

dostatočne spoľahlivo osvedčenú dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi
ňou a odporcom takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniu, že zo strany
odporcu dochádza voči nej k správaniu, ktoré je spôsobilé zanechať a zanechalo výrazne negatívne
následky na jej psychickom zdraví (ako tvrdila v návrhu), a ktoré by odôvodňovalo jej obavu o život
a zdravie. Z obsahu listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou, nie je možné konštatovať,

že odporca navrhovateľku dlhodobo, opakovane a intenzívne atakuje prostredníctvom SMS - správ
a e-mailov so snahou škodiť jej osobne aj na pracovisku. Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila
e-maily z 26.08.2025, 27.08.2025 a 28.08.2025, ktoré boli odoslané odporcom na jej na pracovnú
emailovú adresu, obsahom týchto správ boli výzvy odporcu, aby zaplatila dlžné výživné na syna
F., ktoré má platiť vo výške 120 eur mesačne a neplatí od novembra 2023. Aj dve SMS- správy,

ktoré navrhovateľka pripojila k návrhu sa podľa svojho obsahu týkajú platenia výživného zo strany
navrhovateľky synovi F.. Tiež samotné potvrdenie o oznámení nebezpečného prenasledovania vydané
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, Obvodným oddelením Policajného zboru Trstín
zo dňa 01.09.2025 predložené navrhovateľkou nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by nárok
navrhovateľky osvedčovala.

17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka požiadala na svojom pracovisku o zablokovanie
e-mailov prichádzajúcich od odporcu, jej žiadosti bolo vyhovené, pokiaľ teda pociťovala zhoršenie
kvality svojho života tým, že jej odporca poslal uvedené emaily na pracovnú adresu, zablokovanie tohto
kontaktu na pracovisku odvolací súd, vzhľadom k okolnostiam veci, považuje za dostatočné opatrenie.

Podľa odvolacieho súdu totiž správanie odporcu nevykazuje znaky stalkingu, teda nebezpečného
prenasledovania. V prípade stalkingu ide o systematické prenasledovanie a obťažovanie osoby,
pričom jeho cieľom je nadviazanie a udržovanie kontaktu s prenasledovanou osobou, primárne tak
prenasledovateľ cieli na samotnú prenasledovanú osobu. V preskúmavanej veci je možné považovať
za osvedčené to, že odporca kontaktoval navrhovateľku e- mailami v priebehu troch dní a dvomi SMS

správami, ktorých cieľom bolo primäť navrhovateľku, aby zaplatila dlžné výživné na spoločného syna
F., pričom vzhľadom k predmetu tohto návrhu je irelevantné, že ide o plnoletého syna. Nie preto možné
ustáliť, že odporca navrhovateľku prenasledoval výslovne a len za účelom nadviazať a udržiavať s ňou
kontakt. Z obsahu emailov a SMS - správ tiež nevyplýva hrozba násilia, ohrozenie života či zdravia
navrhovateľky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že sama navrhovateľka po

tom, ako podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (23.9.2025) doručila odporcovi
SMS – správu (21.10.2025), ktorou ho vyzvala na spoločné stretnutie s oboma synmi, aby sa spolu
porozprávali. Táto správa je v rozpore s tvrdením navrhovateľky o tom, že má z odporcu dlhodobo strach
a kontakt s ním si neželá.

18. Odvolací súd záverom konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila existenciu takej hrozby narušenia
telesnej či duševnej integrity, resp. násilia, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu. Odvolací
súd tak nemal osvedčený zákonný podklad nariadeného neodkladného opatrenia - naliehavú
potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami. Navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, žeodporca ju dlhodobo, opakovane a intenzívne atakuje prostredníctvom SMS - správ a e-mailov so
snahou škodiť jej, ktorými odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spoľahlivo
a hodnoverne neosvedčila. Je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie

na základe nedostatočne osvedčených skutočností, pričom zákonné ustanovenia upravujúce nariadenie
neodkladného opatrenia nesprávne aplikoval.

19. Podľa ustanovenia § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie nie je v súlade s citovaným ustanovením §
325 ods. 1 C. s. p., postupom podľa § 388 C. s. p. preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil
tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení

s § 255 ods. 1 C. s. p. a v celom rozsahu úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľke nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).