Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206042
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123206042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´súdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.LucieBaňackej,PhD.asudcov

JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: THITANET MANAGEMENT LTD so sídlom
Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office / flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyperská republika, vedená pod
reg. č. HE 373625, právne zastúpený JUDr. Juraj Špirko, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 45 009 538,
proti žalovanému: BENEFIT LEASING s.r.o. so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 176 842,
právne zastúpený JUDr. Matúš Králik, Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542 za účasti
intervenientanastranežalovaného:JUDr.OľgaKmeťová,CSc.,Mlynská27,04001Košice,zn.správcu:
S762, správkyňa podstaty dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G., v

konaní o vylúčenie majetku zo súpisu o odvolaní žalovaného a intervenienta proti rozsudku Mestského
súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–302 z 15. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–454 z 2. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–302 z 15. apríla 2024 v spojení
s opravným uznesením č.k. 43Cbi/12/2023-454 z 2. januára 2026.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že súpisová zložka majetku

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Košice, okres Košice IV,
obec Košice - Nad Jazerom, katastrálne územie H., na LV č. XXXXX
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/139 o výmere 364 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/146 o výmere 475 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/178 o výmere 297 m 2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria,
- stavba, súpisné číslo 2645, postavená na pozemku parcelné číslo 323/139, druh stavby: 20 iná budova,
popis stavby: sklad fliaš,
- stavba, súpisné číslo 2774, postavená na pozemku parcelné číslo 323/178, druh stavby: 14, budova
obchoduaslužieb,popisstavby:polyfunkčnýobjektvspoluvlastníckompodiele1/1savylučujúzosúpisu
všeobecnej podstaty (výrok I.) a zo súpisu oddelenej podstaty (výrok II.) dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 17/2023 pod K005068.

Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že
nehnuteľnosti vymedzené vo výrokoch I. a II. rozsudku sa vylučujú zo súpisu všeobecnej podstaty a zo
súpisu oddelenej podstaty dlžníčky A. B., nar. XX.X.XXXX.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/310/2018
zo dňa 26.07.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. B. a uvedeným uznesením súd
zbavil dlžníčku všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú

uspokojené v konkurze.
Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 uzavretej medzi
I. H. J., nar. X.X.XXXX ako záložným veriteľom a A. B. nar. XX.X.XXXX ako záložcom, bolo na
zabezpečenie pohľadávky I. H. J. voči dlžníčke vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 2010/03/10 zo dňa
10.03.2010 v znení neskorších dodatkov, zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2022 postúpil I. H. J. svoju pohľadávku

voči dlžníčke spoločnosti XANTOS s.r.o., IČO: 46766847 a následne na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.03.2022 postúpila spoločnosť XANTOS s.r.o. túto pohľadávku spoločnosti
THITANET MANAGEMENT LTD, Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303,P.C. 1075 Nicosia,
Cyprus.
Dňa 30.3.2022 záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva k zálohu spôsobom priameho

predaja zálohu záložcovi v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka, Okresnému úradu Košice,
katastrálnemu a správcovi konkurznej podstaty úpadcu.
Dňa 25.01.2023 bolo žalobcovi doručené oznámenie o zapísaní nehnuteľného majetku dlžníka do
všeobecnej aj oddelenej konkurznej podstaty v konkurznom konaní sp. zn. 26OdK/310/2018 vedenom
na majetok dlžníka A. B., ktoré sú predmetom spornej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022, a to s

poznámkou sporného zápisu svedčiaceho v prospech spoločnosti THITANET MANAGEMENT LTD.
Súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa THITANET MANAGEMENT LTD s poznámkou
sporného zápisu správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023 pod K 005068.
Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku s poznámkou sporného zápisu
správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023 pod K 005071.

Dňa 16.02.2023 bola správkyni H. K. E., L., doručená námietka žalobcu zo dňa 15.02.2023 proti
zapísaniu nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní
vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018. Oznam o uplatnení námietky žalobcu voči zápisu nehnuteľného
majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku
č. 37/2023 z 22.02.2023. Správkyňa podľa § 167j ods. 2 ZKR upovedomila žalovanú spoločnosť

BENEFIT LEASING s.r.o., ako konkurzného veriteľa, že v prípade ak trvajú na zapísaní hore uvedeného
nehnuteľného majetku do súpisu všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod
sp. zn. 26OdK/310/2018 majú právo do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od
správcu, aby vyzval spoločnosť THITANET MANAGEMENT LTD, aby podala voči spoločnosti BENEFIT
LEASING s. r. o. žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Na základe žiadosti žalovaného veriteľa podľa

§ 167j ods. 2 ZKR dňa 14.3.2023 správkyňa vyzvala na podanie žaloby voči žalovanému o vylúčenie
majetku (nehnuteľností) zo súpisu všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom
pod sp. zn. 26OdK/310/2018.
Okresný súd Košice I, sp. zn 26OdK/310/2018 uznesením zo dňa 19.4.2022 zamietol s poukazom na §
167k ZKR návrh správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalobcovi ako záložnému

veriteľovi bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa 26.1.2023 bol opätovne
zamietnutý návrh správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 40C/3/2023 zo dňa 6.2.2023 uložil žalobcovi povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010, ktorej vklad bol povolený pod V-2161/2010.
Žalobcauviedol,žesprávcaajnapriektomu,žezapísaltentomajetokdosúpisu,nemôžesnímnakladať,
pretože v zmysle zákona prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty, a teda záložný veriteľ je oprávnený
pristúpiť k jeho predaju ďalšej osobe. Zaťažený majetok zásadne nepatrí do konkurznej podstaty, ak
zákon nestanovuje inak. Po tom čo zabezpečený záložný veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho

práva, zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu. Majetok nemal byť zapísaný do súpisu ani
všeobecnej, ani oddelenej podstaty.
Žalobca v rámci výkonu záložného práva uzavrel dňa 27.12.2022 so spoločnosťou CSODA TRANSZ
Kft so sídlom Szites út. 6/B, 1016 Budapest, Maďarsko ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetombol prevod vlastníckeho práva k hore uvedeným nehnuteľnostiam. Okresný úrad Košice, katastrálny
odbor najprv konanie o vklade vlastníckeho práva vedené pod V-15622/2022 rozhodnutím zo dňa
17.1.2023 prerušil a vyzval žalobcu na doplnenie súhlasu správcu s uzavretím kúpnej zmluvy a následne

rozhodnutím zo dňa 15.2.2023 návrh na vklad zamietol.
Žalobca zdôraznil, že ak záložný veriteľ pristúpil v zmysle § 167k ods.3 ZKR k výkonu záložného práva,
sporné nehnuteľnosti prestanú tvoriť súčasť konkurznej podstaty, a teda nepodliehajú konkurzu v zmysle
ust. § 167 ods. 1 ZKR. Ak by aj hodnota zaťaženého majetku prevyšovala ťarchu na majetku, tak v
zmysle § 167k ods. 6 ZKR takýto zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu len do času kým niektorý

zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu záložného práva. Žalobca považuje zápis predmetných
nehnuteľností do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty úpadcu s odkazom na ustanovenia § 167k
ZKR za nedôvodný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu

záložného práva priamym predajom zálohu (v súpisovej hodnote presahujúcej 600.000,- eur) za účelom
uspokojenia ním tvrdeného zabezpečovacieho práva vo fiktívnej výške 663.080,- eur, a to napriek tomu,
že mal vedomosť o tom, že pred 10-timi rokmi sa pôvodný záložný veriteľ pokúšal o realizáciu výkonu
záložnéhoprávakuvedenýmnehnuteľnostiamzaúčelomuspokojeniatejistejzabezpečenejpohľadávky
formoudražby.RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.17C/292/2012zodňa04.02.2019vspojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, právoplatným dňa
17.06.2020, bola dražba vyhlásená za neplatnú a nehnuteľný majetok sa vrátil pôvodnému vlastníkovi,
a to z dôvodu, že určitá bola len pohľadávka (pôvodného) záložného veriteľa vo výške 117.900,-
eur, nemohla sa dražba platne vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur. Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022 zamietol dovolanie pôvodného záložného veriteľa

a konštatoval, že záložný veriteľ nemohol navrhnúť vykonanie dražby, nakoľko sa nestal záložným
veriteľomvcelomrozsahupohľadávky,preuspokojeniektorejbolovykonaniedražbynavrhnuté.Žalobca
ako nový záložný veriteľ pristúpil opäť k výkonu toho istého záložného práva k zálohu vo fiktívnej výške
zabezpečenej pohľadávky 663.080,- eur, tentoraz už formou priameho predaja. Správca konkurznej
podstaty dlžníka, poda žalovaného správne posúdil, že daný výkon záložného práva je absolútne

neplatný, a preto správne zahrnul daný majetok do súpisu konkurznej podstaty s tým, že práve v spore
o vylúčenie tohto majetku zo súpisu by mal súd ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku platnosti výkonu
záložného práva na podklade žalobcom tvrdenej zabezpečenej pohľadávky vo výške 663.080,- eur.
Poukázal na § 167k ods. 6 ZKR a uviedol, že na to, aby mohla byť splnená podmienka výkonu záložného
práva sa však musí jednať o platný výkon záložného práva, a teda o výkon záložného práva, ktorý nie

je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022.

5. Dňa 7.6.2023 do súdneho konania na strane žalovaného vstúpil intervenient podľa ustanovenia §
83 CSP.

6. Žalobca v replike uviedol, že je potrebné striktne odlíšiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách od výkonu záložného práva záložným
veriteľom podľa ZKR po vyhlásení konkurzu. Samotný žalovaný nepopiera, že pohľadávka žalobcu je
zabezpečená do výšky 117.900,- eur s príslušenstvom. V konaní nie je sporné postavenie žalobcu
ako zabezpečeného veriteľa v prebiehajúcom konkurze vyhlásenom na majetok dlžníčky a práve preto

žalobca mohol pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom. Výška zabezpečenej pohľadávky
nie je právne významná vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa v konkurze pristúpiť k výkonu
záložného práva. Žalobca opätovne poukázal na § 167k ods. 3 ZKR a nestotožnil sa s interpretáciou §
167 ods. 6 ZKR žalovaným. Uviedol, že aj v prípade, že by hodnota zaťaženého majetku prevyšovala
ťarchy na majetku, zaťažený majetok mohol tvoriť konkurznú podstatu len do času, kým žalobca ako

zabezpečený veriteľ nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva.
Žalobca poukázal na vymedzenie konkurznej podstaty uvedené v § 167h ZKR. Nakoľko uvedené
zaťažené nehnuteľnosti nepatrili v čase vyhlásenia konkurzu dlžníčke, nemôžu tvoriť konkurznú
podstatu. Aj z dôvodovej správy k § 167h vyplýva, že oproti konkurzu podľa druhej časti ZKR, je v
prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený

majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním
takéhoto majetku. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási
s právom na oddelené uspokojenie. V konkurze je zabezpečeným veriteľom len ten, kto má právo na
oddelené uspokojenie z reálneho majetku. Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, akhodnotazaťaženéhomajetkuprevyšujeťarchynamajetku,atodočasu,kýmniektorýzozabezpečených
veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva.
Žalobca označil rozhodnutia všeobecných súdov o neplatnosti dražby za bezvýznamné pre posúdenie

veci. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby nie je automaticky možné interpretovať
tak, že pristúpenie žalobcu k výkonu záložného práva v intenciách ZKR je automaticky neplatné.
Poukázal aj na princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred neplatnosťou (k tomu pozri I. ÚS
242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). Žalobca predložil vyjadrenie dlžníčky A. B., predložené v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 17C/292/2012 dňa 31.1.2019, v ktorom výslovne

uviedla,žezmluvaopôžičkemedziňouaI.J.bolauzavretáreálneavážneanazákladetejtozmluvyajej
dodatkov boli vyplatené finančné prostriedky v takom objeme ako sa to uvádza v zmluve o pôžičke a jej
dodatkoch. Na zabezpečenie jej záväzkov voči I. J. vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke ako aj jej dodatkov
zriadila záložné právo k jej nehnuteľnostiam. Potvrdila, že záložné právo zriadila na zabezpečenie
všetkých jej záväzkov, teda aj záväzkov vyplývajúcich z dodatkov k zmluve v celkovej výške 735.290,-
eur. Žalobca preto mohol pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadnu
úpravu výkonu záložného práva, ktorá by sa mohla považovať za osobitný spôsob výkonu záložného
práva so samostatnou úpravou, tobôž nie takou, ktorá by dokázala „zhojiť“ absenciu vzniku záložného
práva k nehnuteľnosti. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam,

bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Dodatky č. 1 až 3, ktoré boli
údajne uzatvorené za účelom zabezpečenia ďalších pohľadávok právneho predchodcu žalobcu tak, že
sa celková zabezpečená suma zvýšila na sumu 663.080,- eur, neboli zapísané v katastri nehnuteľností,
a teda v ich dôsledku nedošlo k vzniku záložného práva k pohľadávke v rozsahu 663.080,- eur. Ak
teda záložné právo v rozsahu uvedených dodatkov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, nemožno

pripustiť, aby bol za platný považovaný akýkoľvek výkon záložného práva pre pohľadávku v celkovej
výške 663.080,- eur, Žalovaný nespochybňuje možnosť žalobcu pristúpiť k výkonu záložného práva
vo vzťahu k pohľadávke vo výške 117.900,- eur, výkon záložného práva vo výške 663.080,- eur (bez
ohľadu na formu výkonu záložného práva) je absolútne neplatný, pričom tento postoj je odôvodnený
tým, že vo zvyšnom rozsahu (teda nad rámec sumy 117.900,- eur) majú byť zo speňaženia daného

majetku uspokojení ostatní veritelia pomerne a nie výlučne žalobca. Žalobca sa tak na základe sporných
dodatkov, snaží dosiahnuť ukrátenie uspokojenia ostatných veriteľov.

8. Intervenient označil podanú žalobu žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu voči žalovanému za
vecne i právne nedôvodnú. Uviedol, že žalobca predostiera súdu svoju účelovú verziu o zákonnosti

výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam dlžníka priamym predajom na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 28.12.2022. Intervenient zdôraznil, že zo strany žalobcu ako záložného veriteľa už bol podaním
návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 28.12.2022, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022,
uskutočnený priamy úmysel previesť nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX, kat. úz. H., na tretiu osobu,
dokonca ďalšiu zahraničnú, čím obava, že budú priamo ohrozené, ak nie porušené práva veriteľa v

konkurznom konaní, je už reálna. Žalobca odmietol správcovi vydať kľúče a sprístupniť nehnuteľnosť
dlžníka za účelom vyhotovenia znaleckého posudku podľa § 167k ods. 6 ZKR. Intervenient poukázal na
aplikačnú prax súdov, a to rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr/23/2012 z 12.12.2012, sp. zn. 8Sžo/30/2007,
sp. zn. 1Sžr/133/2011 z 17.01.2012 ako aj na zásadu proporcionality podľa uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. PL 23/2014 z 24.09.2014.

Intervenient vzniesol námietku premlčania záložného práva zabezpečeného veriteľa. K zosplatneniu
záväzku dlžníka došlo právnym predchodcom žalobcu dlžníka ku dňu 25.06.2012, premlčacia doba
začalaplynúťdňa26.06.2012(vznikprávanavýkonzáložnéhopráva),spočívalavobdobíod11.07.2012
do 17.08.2012 (od oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa vlastníčke nehnuteľností do
udelenia príklepu na dražbe), trojročná premlčacia doba na výkon záložného práva tak uplynula dňa

03.08.2015, teda záložné právo je v súčasnosti premlčané. K relevantnému uplatneniu práva na výkon
záložného práva zo strany žalobcu došlo po uplynutí viac ako 10 rokov od začatia plynutia premlčacej
doby, na základe čoho je potrebné zabezpečenú pohľadávku žalobcu a jeho záložné právo považovať
za premlčané.

9. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu intervenienta zdôraznil, že pri rozhodovaní vo veci samej nie je
možné prihliadať na obsah rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko tieto nie sú vydané
na základe vykonaného dokazovania. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu, že ako zabezpečený
veriteľ mohol pristúpiť k výkonu záložného práva, aj keby jeho pohľadávka bola zabezpečená záložnýmprávom len do výšky 117.900,- eur, čím takýto majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty. Výška
zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná.
Žalobca poukázal na to, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ako

„Úrad“) ako odvolací orgán vydal dňa 11.10.2023 rozhodnutie, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a
rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č.V15622/2022 zo dňa 15.2.2023 zrušil a
vec vrátil Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie
Úradu, podľa ktorého správkyňa nemala zapísať predmet prevodu do súpisu konkurznej podstaty
dlžníka, keď mala vedomosť, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Ak by sa záložný

veriteľ z výťažku speňaženia predmetu prevodu obohatil, správkyňa má právo záložného veriteľa
žalovať. Intervenient v bode III. svojho vyjadrenia uvádza citácie z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR, ktoré však v tejto veci nie sú aplikovateľné, pretože sa netýkajú výkonu
záložného práva v režime zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Žalobca uviedol, že záložný veriteľ má existujúcu pohľadávku a má prednostné právo, aj pred osobným
bankrotom, svoje zabezpečovacie právo vykonať. Neumožniť zabezpečenému veriteľovi vykonať

zabezpečovacie právo by bolo v príkrom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ZKR.

10. Intervenient vo svojom ďalšom vyjadrení zdôraznil, že následkom vyslovenia neplatnosti dražby
rozhodnutím súdu, je zaniknutie účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu, čiže určením neplatnosti
dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby – dlžníčky. Je preto

nesporné, že dlžníčka je ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. ku dňu 02.08.2018 vlastníčkou nehnuteľností,
ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobca touto žalobou domáha.
Intervenient uviedol, že okrem názoru Okresného súdu Košice II, Krajského súdu v Košiciach a
dovolacieho Najvyššieho súdu SR (v konaní o neplatnosť dražby), aj Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho

práva rozhodnutím zo dňa 11.10.2023 konštatuje, „že k žiadnym ďalším pôžičkám, ku ktorým boli
spísané dodatky k Zmluve o pôžičke č. 2010-03-10, záložné právo zriadené nebolo“. Poukázal na to, že
úspešnosť vymoženia bezdôvodného obohatenia do konkurznej podstaty správcom voči žalobcovi ako
zahraničnej osobe je málo pravdepodobná, takmer nulová, s čím žalobca s istotou počíta.
Intervenientzopakovalsvojunámietkupremlčania.Uviedol,žežalobcaakozáložnýveriteľsaužnemôže

domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z
výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej byť spôsobilým právnym prostriedkom
pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011
a II. ÚS 167/2019.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151e ods. 2, §
151m ods. 1, 6, 10 a § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len „OZ“) a podľa § 167h ods. 1, 3 a § 167k ods. 3, 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

12. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na majetok dlžníka, A. B. bol vyhlásený konkurz, ktorý sa vedie
na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26OdK/310/2018.
NazákladeZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa15.03.2010,jenaLVč.XXXXX
pre okres Košice IV, obec : E. - F. H., k. ú. H. v časti C : Ťarchy zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam

zapísaným na uvedenom LV (ďalej len „LV č. XXXXX“) v prospech žalobcu.
Pôvodný veriteľ pohľadávky zabezpečenej záložným právom I. H. J. postúpil túto pohľadávku
na spoločnosť XANTOS s.r.o. a následne táto ju postúpila na obchodnú spoločnosť THITANET
MANAGEMENT LTD - teda žalobcu.
Správkyňakonkurznejpodstatyúpadcuzapísalavyššieuvedenénehnuteľnostidokonkurznejpodstatyv

konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26OdK/310/2018, a to zverejnením
doplnenia súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku s poznámkou sporného zápisu
v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.1.2023.
Zo strany žalobcu došlo k začatiu výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, ktorý žalobca oznámil správcovi konkurznej

podstaty dlžníka dňa 30.03.2022, pričom ako to z uvedeného oznámenia vyplýva, výkon záložného
práva realizoval záložný veriteľ spôsobom priameho predaja zálohu tak ako to vyplýva aj z ustanovenia
čl. IV bodu 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010.Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 17.06.2020 vyplynulo, že dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXXX, konaná dňa 17.08.2012 bola určená za neplatnú a rozhodnutím o neplatnosti
dražbysapredmetdražbymaldostaťdokonkurznejpodstatydlžníkastým,žeznejmôžubyťuspokojení
veritelia dlžníka. Dobrovoľná dražba realizovaná pôvodným záložným veriteľom dlžníka bola určená za
neplatnú z dôvodu, že záložné právo formou dobrovoľnej dražby možno vykonať len pre zabezpečené
pohľadávky a keďže určitá bola iba pohľadávka záložného veriteľa vo výške 117.900,- eur, nemohla

sa dražba platne vykonať pre pohľadávku záložného veriteľa vo výške 663.080,- eur, ktorá suma mala
vyplývať z uzatvorených dodatkov k Zmluve o pôžičke č. 2010/03/10 zo dňa 10.03.2010, keďže záložné
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX zabezpečovalo pohľadávky veriteľa iba do výšky
117.900,- eur. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného v 1. a 3. rade proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach rozhodnutím sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 7.12.2022 zamietol.

13. Súd prvej inštancie za spornú označil platnosť výkonu záložného práva a dôvodnosť námietky
premlčania výkonu záložného práva vznesenú intervenientom.

14. Súd prvej inštancie pri posúdení uvedeného vychádzal zo skutočnosti, že záložné právo
zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vo výške 117.900,- eur bolo nesporné a bolo aj zapísané na LV č.

XXXXX v časti C : Ťarchy v prospech žalobcu.
Rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 17.06.2020 nevyslovilo neplatnosť záložného práva k daným nehnuteľnostiam.
Uvedené rozhodnutia určili za neplatný iba spôsob výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby vo výške pohľadávky v sume 663.080,- eur. Teda aj po právoplatnosti uvedených rozhodnutí
existovalo záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX žalobcu voči dlžníkovi,
ktoré zabezpečovalo pohľadávku vo výške 117.900,- eur. Určením neplatnosti dražby sa vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX stal opäť dlžník, pričom aj naďalej bolo zabezpečenie
pohľadávky vo výške 117.900,- eur záložným právom k nehnuteľnostiam obsahom vyššie uvedeného

LV. č. XXXXX.
Vo vzťahu k dodatkom č. 1, 2 a 3 k Zmluve o pôžičke súd prvej inštancie uviedol, že tieto neboli
špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva a samotný odkaz vo forme „iné prípadné dodatky“
požiadavke určitosti vymedzenia nezodpovedajú, a teda uvedené dodatky nemôžu byť brané do úvahy
privýškepohľadávkyzabezpečenejzáložnýmprávomknehnuteľnostiamoprotisumevovýške117.900,-

eur, ktorá je určitá. Dojednanie čl. III bodu 2 Zmluvy o zriadení záložného práva v znení „... a jej
prípadných dodatkov“ nezodpovedá zákonným požiadavkám určitosti pohľadávky, keďže nie je zrejmé,
o aké pohľadávky pôjde. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že Zmluva o zriadení záložného práva vznikla
platne iba k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 117.900,- eur.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že zo strany dlžníka nedošlo k vykonaniu žiadneho právneho

úkonu smerujúceho k zániku práva vykonať záložné právo k nehnuteľnostiam záložným veriteľom a
nebola ani vznesená námietka premlčania výkonu záložného práva. Ku dňu začatia výkonu záložného
práva záložným veriteľom nebolo v konaní preukázané, že pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená
záložným právom v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010
vo výške 117.900,- eur zanikla a zároveň nedošlo ani k zániku záložného práva v zmysle právnych

predpisov SR (§ 151md OZ).
Súd prvej inštancie uviedol, že podľa čl. IV bodu 1 písm. b ) Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 v spojení s ustanovením § 151m ods. 1 OZ záložný veriteľ -
žalobca mal právo pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja, a to bez ohľadu na
výšku zabezpečenej pohľadávky, t. j. aj v prípade, ak hodnota zabezpečenia je vyššia ako je hodnota

zabezpečenej pohľadávky - v uvedenom prípade v sume 117.900,- eur. Podľa § 151m ods. 10 OZ platí,
že ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať
záložcovibezzbytočnéhoodkladuhodnotuvýťažkuzpredaja,ktoráprevyšujezabezpečenúpohľadávku
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Teda žalobca si môže pri výkone záložného uspokojiť pohľadávku vo výške 117.900,- eur.

Podľa§167kods.3a6ZKRtedazačatímvýkonuzabezpečovaciehoprávažalobcom,záložnýmprávom
zaťažený majetok dlžníka prestal podliehať konkurznému konaniu a prestal tvoriť súčasť konkurznej
podstaty.Vo vzťahu k námietke premlčania výkonu záložného práva vznesenej intervenientom v konaní súd
prvej inštancie s poukazom na § 167k ods. 3 ZKR uviedol, že námietka premlčania výkonu záložného
práva nebola vznesená zo strany dlžníka a začatím výkonu záložného práva zaťažený majetok prestal

podliehať konkurzu, preto správca konkurznej podstaty nebol legitimovaný vzniesť námietku premlčania
výkonu záložného práva, resp. na ním vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadal.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a so súhlasom
žalovaného intervenient na strane žalovaného.

16. Žalovaný v ním podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh
zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

17.Žalovanývodvolanízopakovalsvojuargumentáciuvspore.Zdôraznil,žeakzáložnéprávovrozsahu
uvedených dodatkov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, nie je možné pripustiť, aby bol za platný
považovaný akýkoľvek výkon záložného práva pre pohľadávku v celkovej výške 663.080,- eur, nakoľko

by týmto postupom došlo k zvýhodneniu daného veriteľa (žalobcu) na úkor ostatných veriteľov dlžníka,
medzi ktorých patrí aj žalovaný.
Žalovaný uviedol, že zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu dovtedy, kým prednostný zabezpečený
veriteľ platne nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Ak sa tak stane, zaťažený majetok prestane
podliehať konkurzu, avšak iba v rozsahu platne zabezpečenej pohľadávky. Ak hodnota zaťaženého

majetku prevyšuje ťarchy na tomto majetku, zvyšná časť zaťaženého majetku tvorí aj naďalej konkurznú
podstatu. V konaní bolo nesporné, že žalobca realizoval výkon záložného práva na pohľadávku vo výške
663.080,- eur, pričom disponoval len zabezpečenou pohľadávkou vo výške 117.900,- eur. Záložné právo
je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pričom vzniesť námietku premlčania môže iba záložca a môže tak
prvýrazurobiťažvmomente,keďuplynulapremlčaciadobazáložnéhoveriteľadomáhaťsauspokojenia

zo zálohu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich
sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet dlžníka.
Žalovaný označil rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny. Súd prvej inštancie sa bez náležitého
právneho odôvodnenia odklonil od právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn.
17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré bolo aj neúspešne napadnuté dovolaním na Najvyššom
súde Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020. V týchto rozhodnutiach súdy zhodne ustálili, že
výkon záložného práva na nehnuteľnosti (bez ohľadu na to, či je vykonávaný dražbou alebo priamym
predajom) je absolútne neplatný z dôvodu, že vykonať záložné právo je možné len pre zabezpečené
pohľadávky, pričom sa nemohlo platne vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur. Súd prvej

inštancie nesprávne považuje za neplatný len výkon záložného práva realizovaný formou dražby, zatiaľ
čo výkon záložného práva realizovaný na rovnakú (nezabezpečenú) pohľadávku vo výške 663.080,-
eur považuje za platný, a to napriek jeho zrejmému rozporu so zákonom. Neplatnosť výkonu záložného
práva nebola spôsobená nevhodnosťou (či inou vadou) spôsobu výkonu záložného práva, ale bola
spôsobená tým, že záložný veriteľ (žalobca) ho realizoval na pohľadávku, ktorá nebola a nie je v celom

rozsahu platne zabezpečená. Bolo úlohou súdu prvej inštancie v tomto konaní ako prejudiciálnu otázku
vyriešiť otázku platnosti realizovaného výkonu záložného práva (na pohľadávku vo výške 663.080,- eur).
Vo vzťahu k námietke premlčania žalovaný poukázal na obsah odvolania intervenienta.
Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca mal právo pristúpiť
k výkonu záložného práva formou priameho predaja bez ohľadu na výšku zabezpečenej pohľadávky

a uviedol, že nakoľko žalobca nerealizoval výkon záložného práva riadne – teda v súlade so zákonom,
nedošlo doposiaľ k platnej realizácii výkonu záložného práva.

18. Intervenient v ním podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

19. Intervenient v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok je v rozhodujúcej otázke premlčania
výkonu záložného práva vnútorne protirečivý, v rozpore s textom zákona a jeho výkladom, so zisteným
skutkovým stavom a hrubo svojvoľný. Prvoinštančný súd úplne opomenul, že námietku premlčania
výkonu záložného práva môže vzniesť len záložca. Výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve dlžníka, formou dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 17.08.2012 na návrh záložného

veriteľa I. H. J., príklepom nadobudol vlastníctvo k vydraženým nehnuteľnostiam vydražiteľ -
spoločnosť XANTOS s.r.o. Dlžník odo dňa výkonu záložného práva príklepom na dobrovoľnej dražbe
dňa 17.08.2012 už nebol vlastníkom, ani záložcom vydražených nehnuteľnosti. Rovnako nebol
vlastníkom, ani záložcom predmetných nehnuteľností ani počas celej dlhej doby súdneho konania o
neplatnosť dražby. Preto nebol legitimovaný vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam.

Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že ani odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdov o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, t. j. od 17.06.2020 nedošlo zo strany dlžníka k vykonaniu žiadneho právneho
úkonu smerujúceho k zániku práva pristúpiť k výkonu záložného práva intervenient uviedol, že námietku
premlčania je možné vzniesť (uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným
orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky

premlčania mimosúdnou cestou zákon neakceptuje. Z tohto hľadiska má námietka premlčania procesnú
povahu. Intervenient poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020 z 23. júna 2020, podľa
ktorého námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci samej
a na § 167b ods. 1 ZKR. Intervenient zároveň zdôraznil, že vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.01.2019 nie je
písomným uznaním premlčaného dlhu a uviedol, že trojročná premlčacia doba výkonu záložného práva

uplynula už 03.08.2015.
Intervenient ďalej uviedol, že právny názor prvoinštančného súdu je výsledkom extrémne formalistickej
aplikácie § 167k ods. 3 a 6 ZKR, ktorý je v rozpore s požiadavkou ústavne súladného výkladu
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) (nález
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2019 zo dňa 21.11.2019). Napadnutý rozsudok označil za arbitrárny

a svojvoľný, ktorým došlo k neprípustnému a účelovému výkladu ustanovení zákona o konkurze a
reštrukturalizácii a k popretiu ich účelu a významu. Súd prvej inštancie neprípustne, nemajúc oporu
v zákone, obmedzil právo dlžníka, resp. v jeho mene konajúceho správcu podstaty vzniesť námietku
premlčania výkonu záložného práva do začatia výkonu zabezpečovacieho práva záložným veriteľom
- žalobcom. Intervenient poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z 05.09.2023a sp.

zn. II. ÚS 250/2011. Premlčané záložné právo už nemôže plniť svoju uhradzovaciu, a teda tým aj
zabezpečovaciu funkciu.
Intervenient poukázal tiež na existujúcu rozhodovaciu prax súdov, kedy napr. dovolací najvyšší súd
uznesením sp. zn. 2Obdo/77/2018 zo dňa 30.04.2020 odmietol dovolanie voči právoplatnému rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/379/2015 zo dňa 18.05.2016, podľa ktorej až do momentu,

keď nastúpia vecno-právne účinky výkonu záložného práva (rozhodnutie príslušného orgánu o vklade
vlastníckeho práva kupujúceho na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej pri výkone záložného práva do
katastra nehnuteľností) nedôjde k zavŕšeniu výkonu záložného práva. V intenciách vyššie uvedeného
podľa názoru intervenienta treba vykladať slovné spojenie „pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva“
tak ako je uvedené v ustanovení § 167k ods. 3 ZKR. Intervenient zdôraznil, že Kúpna zmluva zo dňa

28.12.2022,ktoroumalobyťprevedenévlastníckeprávoknehnuteľnostívkat.územíH.naLVč.XXXXX,
doposiaľnenadobudlavecno-právneúčinkyauzavretímtejtokúpnejzmluvynedošlokvýkonuzáložného
práva. Zabezpečený veriteľ preto nepristúpil k výkonu záložného práva, zaťažený majetok tvorí súčasť
konkurznej podstaty a intervenient konajúci za záložcu, mal právo vzniesť námietku premlčania výkonu
záložného práva ako prostriedku procesnej obrany v tomto konaní.

Prvoinštančný súd si svojvoľne vyložil znenie ak „zabezpečený veriteľ pristúpi k výkonu
zabezpečovacieho práva“ v § 167k ods. 3 a 6 ZKR a stotožnil ho v posudzovanej veci so „začatím výkonu
záložného práva“ záložným veriteľom a k tomuto momentu deklaroval, že majetok dlžníka zaťažený
záložným právom prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty a z tohto dôvodu ani nepovažoval správcu za
legitimovaného vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva. Túto skutočnosť prvoinštančný

súd interpretuje zjavne účelovo a týmto odníma žalovanému ako konkurznému veriteľovi jeho právo
na aspoň čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky. Odopretie práva uplatniť námietku premlčania je
významným zásahom do princípu právnej istoty (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/203/2018
z 28.05.2019). K relevantnému uplatneniu práva na výkon záložného práva zo strany žalobcu došlopo uplynutí viac ako 10 rokov od začatia plynutia premlčacej doby, na základe čoho je potrebné
zabezpečenú pohľadávku žalobcu a jeho záložné právo považovať za premlčané. So vznesenou
námietkou premlčania a argumentami intervenienta sa súd prvej inštancie nevysporiadal, odôvodnenie

napadnutého rozsudku je preto nepreskúmateľné, súd prvej inštancie postupoval formalisticky, čím
porušil práva intervenienta na spravodlivé súdne konanie, neposkytol mu súdnu ochranu v kvalite, akú
predpokladá zákon a ústava.
Intervenient poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k princípu spravodlivosti
a uviedol, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu použiť taký výklad § 167k ods. 3 a 6 ZKR, ktorý

by uvedené základné práva intervenienta a žalovaného neporušoval, ale garantoval.
Intervenient poukázal na to, že podľa znaleckého posudku uvedeného v kúpnej zmluve je hodnota
prevádzaných nehnuteľností v sume 637.000,- eur, pričom žalobca je veriteľom zabezpečenej
pohľadávkylenvovýške117.900,-eur.Poukázalnasťaženúsituáciuintervenientaprivymáhanívyťažku
z predaja nehnuteľnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku tým zhojil
následky nepoctivého, podvodného konania žalobcu.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na doterajšej argumentácii v spore a zdôraznil,
že hodnota zabezpečenej pohľadávky nemá s poukazom na § 167k ods. 3 a 6 ZKR v konaní právny
význam. Judikatúra citovaná žalovaným je na prejednávaný spor neaplikovateľná, konanie o neplatnosť
dražby so sporom nesúvisí.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta zopakoval svoju argumentáciu v spore a zdôraznil,
že intervenientom vznesená námietka premlčania nebola uplatnená včas a aktívne legitimovanou
osobou. Uviedol, že intervenient nesprávne stotožňuje pristúpenie k výkonu záložného práva s jeho
zavŕšením. Súd nie je povinný automaticky žalobu po vznesení námietky premlčania zamietnuť.

Intervenientom citované rozhodnutia ÚS SR nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad, princíp
proporcionality, na ktorý intervenient odkazuje, je aplikovateľný len na dražby v režime zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca poukázal na rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR zo dňa 11.10.2023, podľa ktorého správkyňa nemala zapísať predmet prevodu do súpisu
konkurznej podstaty dlžníka. Žalobca poukázal na osobitné postavenie prednostného záložného veriteľa

pri osobnom bankrote dlžníka.

22. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalobca netvrdil a nepreukázal,
že výška jeho zabezpečenej pohľadávky je skutočne 663.080,- eur. Preto súhlasil s názorom
žalovaného, že žalobca nikdy nepristúpil k platnému výkonu záložného práva pre pohľadávku vo výške

663.080,- eur a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ani pristúpiť nemôže. Súd prvej inštancie
interpretoval § 167k ods. 3 a 6 ústavne nesúladným spôsobom.

23. Intervenient v odvolacej replike zdôraznil, že súd nie je viazaný znením zákona absolútne, úlohou
súdov ako ochrancov zákonnosti je nepostupovať formalisticky a odchýliť sa od doslovného znenia

zákona, ak jeho aplikácia môže mať protiústavné následky. Intervenient uviedol, že pred súdom prvej
inštancie vzniesol dôvodnú námietku premlčania výkonu záložného práva, prvoinštančný súd v dôsledku
účelového formalistického postupu pri výklade uvedenej právnej normy vo svojom rozhodnutí dospel k
extrémne nespravodlivým záverom, vediac, že pripustením vylúčenia nehnuteľného majetku zo súpisu
konkurznej podstaty a realizovaním výkonu premlčaného záložného práva priamym predajom zo strany

žalobcu, sa správca nikdy nedomôže zaplatenia hodnoty rozdielu medzi výškou záložného práva a
reálnou hodnotou majetku zo strany žalobcu ako zahraničného subjektu v prospech konkurznej podstaty
za účelom uspokojenia uznanej pohľadávky žalovaného ako konkurzného veriteľa v konkurze.

24. Žalovaný v odvolacej replike zotrval sa svojej argumentácii a zdôraznil, že žalobca začal výkon

záložného práva na sumu 663.080,- eur, pre výkon záložného práva nemožno považovať za platný.

25. Žalobca v odvolacej duplike k odvolaniu intervenienta zopakoval argumentáciu v spore a zdôraznil,
že skutočnosť, že pristúpil k výkonu záložného práva vo vyššej sume, sama o sebe nespôsobuje
neplatnosť výkonu záložného práva. Zopakoval, že ak by záložný veriteľ spôsobil pri výkone záložného

veriteľa škodu alebo sa bezdôvodne obohatil, nie je uvedené dôvodom pre zneplatnenie výkonu
záložného práva, ale pre podanie žaloby voči záložnému veriteľovi.26. Žalobca v odvolacej duplike k odvolaniu žalovaného o.i. zopakoval, že sám žalovaný nespochybňuje,
že žalobca mohol platne pristúpiť k výkonu záložného práva pre zabezpečenú pohľadávku vo výške
117.900,- eur. Žalovaným uvádzané „nedostatky“ výkonu záložného práva nespôsobujú absolútnu

neplatnosť výkonu záložného práva. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zániku
záložného práva a výška zabezpečenej pohľadávky v sume 117.000-€ nie je sporná, nemohol súd prvej
inštancie rozhodnúť inak. Pre posúdenie platnosti výkonu záložného práva platí primerane aj princíp
prednosti výkladu smerujúceho k platnosti právnych úkonov pred neplatnosťou uvedený v judikatúre
Ústavného súdu SR.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného a intervenienta na strane
žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a intervenienta nie sú

dôvodné.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalovaný a intervenient podanie odvolaní odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

31. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že odvolacie
dôvody neboli naplnené. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a intervenienta a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto

odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

32. Žalobca sa podanou žalobou domáha vylúčenia nehnuteľnosti zo všeobecnej a oddelenej podstaty
dlžníka s odôvodnením, že ako zabezpečený veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na zaťažený
majetok dlžníka, a preto podľa § 167k ods.3 ZKR tento prestal podliehať konkurzu. Žalovaný

a intervenient založili svoju procesnú obranu na tom, že výkon záložného práva žalobcom je neplatný
alebo premlčaný.

33. Na intervenientom vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadol s poukazom na §
167k ods. 3 ZKR a s odôvodnením, že pristúpením k výkonu záložného práva zabezpečeným veriteľom

záloh prestal podliehať konkurzu, a preto správca konkurznej podstaty dlžníka týmto okamihom stratil
legitimáciu na podanie námietky premlčania. Intervenient v odvolaní namietal, že právny názor súdu
prvej inštancie je extrémne formalistický, arbitrárny a svojvoľný, súd prvej inštancie sa mal odchýliť od
doslovného znenia zákona, ktorého aplikácia má protiústavné následky. Intervenient ďalej uviedol, že
dlžník nebol oprávnený vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva ku dňu začatia výkonu

záložného práva, pretože námietka premlčania má procesnoprávny charakter a je možné ju vzniesť len v
priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa
premlčanie týka. Slovné spojenie „pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva“ v § 167k ods. 3 ZKR nemá
byť stotožnené so začatím výkonu záložného práva, ale s nadobudnutím vecno-právnych následkov
výkonu záložného práva.

34. Odvolací súd vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie
intervenienta, že záložca alebo v jeho mene konajúci správca konkurznej podstaty nemali možnosť
namietať premlčanie záložného práva pred pristúpením k výkonu záložného práva zabezpečenýmveriteľom, a preto neprihliadnutím na námietku intervenienta boli porušené ich práva. Okrem
literatúrou akceptovanej námietky premlčania pri extrajudiciálnom výkone záložného práva, odvolací
súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej sa záložca môže

samostatnou žalobou domáhať určenia, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné, a to kedykoľvek
po uplynutí premlčacej doby (viď R 70/2023, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. US 427/2023 z 5.9.2023,
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1170/2019 z 11.12.2019 a sp. zn. 21 Cdo 2185/2009
z 21.12.2010). Poukaz súdu prvej inštancie na to, že záložca neurobil žiadne kroky k zániku záložného
práva bol preto správny a dôvodný.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok bdelosti záložcu, resp. intervenienta pri výkone jeho
práv, nie je možné zhojiť domáhaním sa takého postupu súdu, ktorým sa odchýli od doslovného znenia
zákona v záujme tvrdeného princípu spravodlivosti, na ktorú, celkom prirodzene, majú strany sporu
rozdielny pohľad.

36. Odvolací súd uvádza, že rovnako nie je možné stotožniť pristúpenie k výkonu zabezpečovacieho
práva s jeho vecno-právnymi následkami, tak ako to uvádza intervenient. Takáto interpretácia
nezodpovedá gramatickému výkladu zákonodarcom použitej terminológie ani účelu osobitnej právnej

úpravy obsiahnutej v § 167k ods.3 ZKR.

37. Odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na námietku
premlčania intervenienta, pretože záloh v čase jej vznesenia nepodliehal konkurznému konaniu a

správca konkurznej podstaty dlžníka nebol legitimovaným na jej uplatnenie.

38. Vo vzťahu k námietke absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva súd prvej inštancie uviedol, že
právoplatné súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný v konaní opakovane poukazoval, určili za neplatný

výlučne spôsob výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca mal právo pristúpiť k
výkonu záložného práva formou priameho predaja, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že Zmluva o
zriadení záložného práva vznikla platne iba k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 117.900,- eur, preto si
žalobca môže pri výkone záložného práva uspokojiť pohľadávku len v tejto výške. Odvolatelia v konaní
namietali, že neplatnosť výkonu záložného práva nebola spôsobená nevhodnosťou (či inou vadou)

spôsobu výkonu záložného práva, ale tým, že záložný veriteľ ho realizoval na pohľadávku, ktorá nebola
a nie je v celom rozsahu platne zabezpečená.

39. Odvolací súd v tejto otázke v celom rozsahu poukazuje na body 32-35 odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie a uvádza, že ak záložný veriteľ oznámi začatie výkonu záložného
práva priamym predajom pre nesprávne určenú výšku zabezpečenej pohľadávky, nespôsobí tento jeho
postup absolútnu neplatnosť výkonu záložného práva, ale má za následok aplikáciu postupu explicitne
predvídaného v § 151 m ods. 10 OZ, ktorý je v prípade potreby vynútiteľný podaním žaloby, tak ako
na to poukázal súd prvej inštancie.

40. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobca môže pri výkone záložného práva uspokojiť
svoju pohľadávku len výške 117.900,- eur a prečo je povinný výťažok z predaja zálohu, ktorý prevýši túto
sumu, vydať bez zbytočného odkladu do konkurznej podstaty. Súd nemôže právne posúdenie prípadu

prispôsobovať tomu, či stranami konania sú tuzemské alebo zahraničné osoby, ani nemôže vysloviť
absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že predpokladá, že záložný veriteľ bude postupovať
contra legem.

41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

43.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).