Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/175/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325201876
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325201876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa

Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX
aC.B.,narodenáXX.XX.XXXX,obebytomakomatka,vkonanízastúpenékolíznymopatrovníkom:Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: D. B., A. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu E. – F., G. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Eva Szikorová, advokátka,
adresa sídla Šaľa, Hollého 1854/9, a otca: H. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. G.
XXX, toho času bytom J., I. XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Marek Majerčík, advokát, adresa
sídla Nitra, Piaristická 21, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Galanta z 26. júna 2025, č. k. 34P/88/2025 - 29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil rodičom maloletých detí a maloletým deťom výchovné opatrenie
spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky - pracovisko Šaľa, v trvaní
6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, v intenzite po dohode so psychológom (výrok I.)

a Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky -
pracovisko Šaľa uložil povinnosť písomne informovať súd každý druhý mesiac o priebehu výchovného
opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne záverečnú správu o výsledku
výchovného opatrenia (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na Okresnom súde Galanta vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti prebieha konanie o návrhoch rodičov na zmenu úpravy výkonu práv a povinností

rodičov k maloletým deťom. V predmetnom konaní, vedenom pod sp. zn. 34P/19/2025 sa matka domáha
úpravy styku otca s maloletými deťmi, kým otec navrhuje, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť
na maloleté deti, resp. aby zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vo
vzťahu rodičov maloletých detí boli v priebehu konania zistené vážne nedostatky v ich vzájomnej
komunikácii, ktoré zasahujú do ich vzťahu a majú negatívny dopad na vývin maloletých detí. Vzhľadom
na zistenú nepriaznivú situáciu medzi rodičmi a maloletými deťmi, uznesením č.k. 34P/19/2025-190 zo
dňa 06.06.2025 súd rozhodol o začatí konania o nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletým

deťom z úradnej moci a zároveň konanie o nariadenie výchovného opatrenia vylúčil na samostatné
konanie. Kolízny opatrovník navrhol súdu nariadiť výchovné opatrenie ako rodičom maloletých, tak aj
maloletým dôvodiac, že situácia v rodine sa od posledného pojednávania vo veci 34P/19/2025 dňa
29.05.2025 zhoršila, v súčasnosti obe maloleté deti odmietajú kontakt s otcom. Dňa 04.06.2025 matkaúradu oznámila, že otec sa v základnej škole, ktorú maloleté deti navštevujú, dožaduje písomného
vyjadrenia, resp. potvrdenia pre účely súdneho konania, z ktorého by vyplývalo, že matka bráni otcovi
v styku s maloletými deťmi. Otec sa vyjadril, že matka zbytočne zaťahuje deti do záležitostí dospelých,

a preto sa maloleté deti nechcú s otcom stretávať. Zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately bola situácia maloletých detí vyhodnotená ako nízka miera ohrozenia. Dňa 17.06.2025
saotecdostavilnaúrad,kdeuviedol,žedetimajúzablokovanételefóny,nevieichkontaktovať.Kprocesu
psychologického poradenstva uviedol, že pokiaľ sa deti stretnutia so psychológom nezúčastnia, nemá
podľa jeho názoru zmysel, aby on navštevoval psychológa. Maloletá C. má aktuálne nočné mory -

podľa matky ide o oficiálnu diagnózu nočné desy, pre ktorú navštevuje maloletá neurológa. Otec sa
vyjadril, že maloletá mala tieto problémy aj v minulosti a nesúvisí to s aktuálnou situáciou v rodine.
V súčasnosti podľa informácii kolízneho opatrovníka sú telefóny rodičov aj maloletých detí vzájomne
blokované, nekomunikovali spolu až do 25.06.2025. Po pojednávaní vo veci sp. zn. 34P/19/2025 dňa
29.05.2025 otec kontaktoval matku, aby spolu išli aj s maloletými deťmi na obed, matka si túto jeho
správu všimla asi po dvoch hodinách, kedy však už odpovedať nevedela, keďže vraj bola zo strany otca

zablokovaná. Pohovor s maloletými deťmi bol zo strany kolízneho opatrovníka vykonaný 18.06.2025,
kedy sa maloleté deti vyjadrili, že z aktuálnej situácie v rodine sú smutné a nahnevané, priali by si, aby
sa otec krajšie správal k matke, nakoľko takto ubližuje aj im. Následne 24.06.2025 bol úradu postúpený
anonymný podnet od ÚPSVaR Nitra, podaný dňa 20.06.2025, ktorý spochybňuje úroveň poskytovanej
starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. Tento podnet bol zo strany úradu prezentovaný matke,

zároveň bolo dňa 25.06.2025 opätovne vykonané šetrenie v domácnosti matky, pričom neboli zistené zo
strany úradu žiadne nedostatky. Úrad tiež kontaktoval triedne učiteľky maloletých detí, ktoré sa vyjadrili,
že neevidujú žiadne problémy ohľadom maloletých detí, ich správanie je vzorné. Matka počas šetrenia
k podanému anonymnému podnetu uviedla, že na diskotéke už nebola dlhodobo, hlas na maloleté deti
zvyšujevýnimočne,otcovapartnerkasavšakmalavyjadriť,žepokiaľsajejmatkaverejneneospravedlní,

bude robiť problémy, pôjde na „sociálku“, resp. oznámi spáchanie priestupku matkou. Otec sa mal tiež
vyjadriť, že sa matke pomstí za podanie trestného oznámenia za neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Dňa 25.06.2025 bol opäť vykonaný pohovor s maloletými deťmi, ktoré sa vyjadrili, že nevnímajú, že by
bola matka na ne zlá. S tatinom boli v telefonickom kontakte, nakoľko im otec volal, maloleté deti mu však
povedali, že s ním nechcú ísť von, hnevajú sa na neho. Matka maloletých detí s uložením výchovného

opatrenia súhlasila dôvodiac, že psychologického poradenstva s maloletými deťmi sa zúčastňuje od
apríla 2025, spoločné stretnutie s otcom u psychológa sa zatiaľ nerealizovalo. Ďalší termín stretnutia
so psychológom je naplánovaný na 04.07.2025, ktorého sa má matka zúčastniť spolu s maloletými
deťmi. V súčasnosti nie sú maloleté deti s otcom v kontakte z dôvodu, že otca odmietajú, nakoľko tento
vyvíja na deti tlak, aby sa s ním stretávali, obviňuje matku, že aj k psychológovi musia chodiť kvôli nej.

Maloletým deťom mal otec uviesť, že si ich vyzdvihne v škole, preto sa dcéry v súčasnosti boja chodiť
do školy - doposiaľ chodili do školy samé, teraz ich musí nosiť matka. Otec kontaktoval riaditeľa školy,
aby mu deti vydali, riaditeľ však hneď informoval matku a deti otcovi nevydali. Na doplňujúcu otázku
súdu uviedla, že je pravdou, že kontaktovala riaditeľa školy, ktorému oznámila, že aktuálne s otcom
vôbec nekomunikujú a nemajú žiadnu dohodu ohľadom styku otca s maloletými deťmi, preto žiadala,

aby ju riaditeľ kontaktoval v prípade, že si otec vyzdvihne maloleté deti. V tejto súvislosti matka dodala,
že pokiaľ by ju otec predtým kontaktoval a dohodli by sa na styku, resp. pokiaľ by aj maloleté deti
súhlasili, nemala by problém s tým, aby sa otec s maloletými deťmi stretol. Uvedené sa odohralo dňa
03.06.2025, následne sa matka snažila otca kontaktovať, avšak tento uviedol iba, že pokiaľ matka niečo
chce, má mu napísať jednu správu. Aj tak urobila, avšak otec na túto jej správu nereagoval. Na základe

odporúčania kolíznej opatrovníčky matka dňa 23.06.2025 prostredníctvom SMS správy informovala otca
ohľadom zdravotného stavu maloletých detí, keďže ochoreli, avšak ani na túto správu otec neodpovedal.
Následne dňa 24.06.2025 otec zavolal maloletým deťom, žiadal ich, aby išli spolu na zmrzlinu, hoci
vedel, že sú deti choré. Komunikácia medzi rodičmi nefunguje, v súčasnosti prebieha tak, že matka
napíše otcovi správu, na ktorú on nereaguje. Otec s matkou vôbec nekomunikuje, na maloleté deti sa

nepýta, uvádza, že všetko, čo potrebuje vedieť, zistí od detí. Následne, keďže maloleté deti uviedli, že
si neželajú, aby ich otec kontaktoval, asi pred týždňom matka otca zablokovala, podľa jej slov z dôvodu,
že keď mu ihneď nezdvihla telefón, vyvolával opakovane, čo bolo veľmi otravné. Keď otec zistil, že sa
maloletým deťom ani matke nevie dovolať, začal vyvolávať na políciu, ktorá matku kontaktovala, či sa jej
niečo stalo, keďže otec im oznámil, že nevie sa so svojimi deťmi spojiť. Matka dodala, že sa to stalo asi

po dvoch hodinách po tom, ako si otca zablokovala. Maloleté deti podľa matky spájajú všetky zlé veci,
resp. negatívne zmeny v rodine s otcom, prirovnávajú ho k negatívnej postave z rozprávky. Veľmi zle
znášajú náhlu zmenu správania sa otca. K anonymnému podnetu matka uviedla, že tento bol podľa jej
názoru podaný z otcovej strany, nakoľko prílohou tohto podnetu je súkromná komunikácia, ktorú už otecsúdu predkladal v konaní vedenom pod sp. zn. 34P/19/2025. Maloletým deťom uvádza, že za vzniknutú
situáciu môže matka a vôbec si neuvedomuje, že aj teraz bolo potrebné pomery opätovne prešetriť a
opätovne vykonávať pohovory aj s maloletými deťmi práve vzhľadom na tento podnet. Na otázku otca,

aby matka vysvetlila, v čom vidí náhlu zmenu jeho správania sa, matka uviedla, že až do januára 2025
mali s otcom kamarátsky vzťah, vzájomne si pomáhali, následne začal otec robiť schválnosti, zablokoval
si ju v telefóne, vyvoláva na políciu a pod. Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila k otcom predloženému
zoznamu odchádzajúcich hovorov v jeho mobilnom telefóne, z ktorého vyplýva, že v období od 03.06.
do 17.06.2025 sa otec snažil niekoľkokrát kontaktovať matku, matka uvádza, že jej mobil nezvonil,

otec možno iba vytočil jej číslo a hneď zložil. Na doplňujúcu otázku súdu matka pripúšťa, že možno
ju otec niekoľkokrát kontaktoval, ale určite nie toľkokrát, ako uviedol a SMS správu od neho žiadnu
neobdržala. Aj keď jej otec zavolá, hneď povie, aby mu matka dala deti k telefónu, ktoré ale nechcú s
ním komunikovať. Otec maloletých detí taktiež s uložením výchovného opatrenia súhlasil dôvodiac, že
jedno individuálne stretnutie so psychológom už absolvoval dobrovoľne, ďalšie dohodnuté stretnutie sa
nerealizovalo, nakoľko bez účastí detí je to podľa otca zbytočné, aj psychológ sa mal vyjadriť, že teraz

sa potrebuje porozprávať s maloletými deťmi. S maloletými deťmi bol naposledy v kontakte predvčerom,
a to telefonicky. Predtým si nepamätá, asi dva týždne dozadu, možno tri. Matku aj maloleté deti sa
snažil v období od 03.06.2025 do 17.06.2025 niekoľkokrát telefonicky kontaktovať, avšak neúspešne.
K incidentu v základnej škole uviedol, že riaditeľa kontaktoval telefonicky z dôvodu, že od maloletej A.
mal informáciu, že matka sa mala s riaditeľom už dohodnúť, že škola nemá otcovi vydať maloleté deti

po vyučovaní a chcel od riaditeľa potvrdenie o tom, že matka tento krok urobila. Riaditeľ školy sa najprv
vyjadril, že na základe písomnej žiadosti otca spíše odpoveď, na základe tohto jeho vyjadrenia sa otec
osobne dostavil do školy, kedy už riaditeľ uviedol, že na otcovu žiadosť odpovedať nebude, nakoľko
nechce byť predvolávaný na súd. K vyjadreniu matky k neurologickým problémom maloletej C. otec
uviedol, že tieto problémy má maloletá dlhodobo a táto informácia je ľahko overiteľná, vyžiadaním si

informácie od príslušného lekára. Podľa otca nie je dôvod, aby maloleté deti mali k nemu negatívny
vzťah, on sa nezmenil, pokiaľ by sa s ním deti stretávali, bol by takým istým otcom, ako predtým. Otec
ďalej doplnil, že maloleté deti ani nemali informáciu, že v ich telefóne už nie je otec zablokovaný, a
teda že už spolu môžu komunikovať. Keď sa maloletých detí otec pýta, či im má volať zajtra, odpoveď
je, že nie. Na jeho otázku prečo, maloletá A. uvádza, že nevie, lebo nechce. Otec si myslí, že dcéry

majú obavu, že by bolo zle, keby sa s ním udobrili. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či mal v čase,
kedy s matkou žili v spoločnej domácnosti nejaké pochybnosti ohľadom úrovne starostlivosti o maloleté
deti zo strany matky, otec uviedol, že nie. Na otázku právnej zástupkyne matky, či od 29.05.2025 ho
matka nejakým spôsobom kontaktovala, resp. informovala ohľadom záležitostí maloletých detí a ako na
to reagoval, otec po nahliadnutí do svojho mobilného telefónu súdu ukázal správy matky zo dňa 23. a

24. júna 2025, na ktoré neodpovedal. Uviedol však, že kontaktoval maloleté deti. Na otázku matky, ako
sa do anonymného podnetu, doručeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra dostala súkromná
komunikácia medzi rodičmi a maloletými deťmi, otec uvádza, že nevie, je možné, že túto komunikáciu
preposlal napríklad svojim rodinným príslušníkom, resp. svojim známym. Na doplňujúcu otázku matky,
či spochybňuje ňou zabezpečovanú starostlivosť o maloleté deti, ako to vyplýva z podnetu, otec uvádza,

že nie a dodal, že aspoň vidí, že podnet nepodal on.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, rozsudkom Okresného súdu Galanta,
č.k. 34P/2/2024 - 32 zo dňa 28.10.2024 súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a schválil
rodičovskú dohodu ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, v

zmysle ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia majú právo maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu každého z maloletých
detí sumou 250,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 30. dňa mesiaca vopred k rukám
matky maloletých detí a styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.10.2024.

1.2.1 Návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 20.06.2025 sa otec maloletých detí domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti.
Uvedené konanie je vedené pod sp. zn. 34P/94/2025. Ďalším návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 34P/19/2025, podaným dňa 26.06.2025 sa otec domáha úpravy

styku s maloletými deťmi.

1.2.2 Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti ich rodičov a o výsledku
tohto pohovoru spísal dňa 27.05.2025 správu zaslanú súdu do konania vedeného pod sp. zn.34P/19/2025, z ktorej je zrejmé, že pohovor bol vykonaný v prirodzenom prostredí mal. detí, u nich
doma, aby sa dokázali uvoľniť a vyjadriť svoje autentické pocity. Pohovor nebol nahrávaný a bol vedený
formou voľného rozhovoru, následne bol z neho vyhotovený písomný záznam, v súlade s preferenciami

maloletých detí. Maloletá C. sa v pohovore vyjadrila, že rada vyšíva a chodí na box. Je prváčka, naučila
sa čítať, v škole sa jej páči. K tatinovi teraz nechodí, lebo tam nechce byť sama bez sestry. Keby k otcovi
chodievala aj A., išla by aj maloletá C.. S partnerkou otca sa vie porozprávať aj sa zahrať. S tatinom
si zvyknú kresliť, hrať sa. U psychológa na úrade to bolo pre ňu fajn. S maminou sa maloletá niekedy
hráva, so sestrou jej pomáhajú v kuchyni alebo venčia psa K.. Maloletá A. v pohovore uviedla, že v škole

sa jej páčil divadelný krúžok, v rámci ktorého hrala napríklad červenú čiapočku či zubatú zo známej
rozprávky. Tento krúžok už v škole nemajú. Okrem toho ju baví box. Maloletá tiež uviedla, že kedysi
tatino robieval v Nemecku, vtedy obidvom deťom chýbal, plakali za ním. Peniažky, ktoré si tam zarobil,
použil na dom v G., ktorý ale predal a teraz býva s priateľkou v J.. Odkedy má otec terajšiu priateľku,
vzťahy v rodine maloletých detí sa zhoršili. Maloletá nadobudla pocit, že jej otec ju už nepotrebuje,
uprednostnil svoju priateľku pred maloletou a jej sestrou. Maloletá teraz cíti vo vzťahu k otcovi hnev.

Otec jej zvykne volať, pýta sa jej, ako sa má a či k nemu nepríde. Maloletá si myslí, že otca ovplyvnila
jeho partnerka. Aktuálne má otec zablokovanú celú rodinu, t. j. pokazil si vzťahy aj s ďalšími členmi
rodinykvôlipartnerke.Podľavyjadrenídieťaťapartnerkaotcazasahujedovzťahumaloletejsotcomajjej
sestry s otcom. Maloletá sa vyjadrila, že u psychológa bola dvakrát a vníma to celkom pozitívne, aj keď
spočiatku sa toho obávala. So sestrou mali predtým spoločnú izbu, teraz každá svoju, vedia sa pekne

zahrať. S partnerom matky si dieťa rozumie, hrávajú sa spolu, venujú sa kreatívnym aktivitám či pozerajú
TV, šteklia sa so sestrou. Maloletá sa spontánne ku vzťahu so svojou matkou vyjadrila, že maminu
má najradšej na svete. Úrad konštatoval, že z doposiaľ vykonaného šetrenia vyplýva najmä potreba
obnovy komunikácie rodičov ohľadne potrieb maloletých detí a záležitostí, ktoré sa týkajú maloletých
detí a zároveň potreba sanácie vzťahu otca so staršou z dcér, maloletou A.. Na základe zisťovaní úradu

neboli v starostlivosti matky o maloleté deti zistené žiadne nedostatky či okolnosti, ktoré by naznačovali
zníženú úroveň zabezpečovania starostlivosti či nedostatky vo výchovnom prostredí mal. detí.

1.2.3 Matka spolu s maloletými deťmi sa obrátila na Referát poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR Nové Zámky so žiadosťou o poskytnutie jej a maloletým deťom osobných poradensko-

psychologických konzultácií, ktoré sa na jej žiadosť aj začali dňa 04.04.2025. O výsledku týchto
konzultácií Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky dňa 19.06.2025
spísal písomnú správu, ktorú predložil súdu do konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod.
sp. zn. 34P/19/2025, z ktorej je zrejmé, že od uvedeného dátumu sa realizovali tri individuálne
konzultácie s matkou, jedna individuálna konzultácia s otcom a tri individuálne konzultácie s každým

z maloletých detí. Úvodné poradensko-psychologické konzultácie mali informatívno-oboznamovací
charakter, boli zamerané najmä na oboznámenie sa s ich rodinnou a osobnou anamnézou. Klienti
vyjadrili ochotu a motiváciu spolupracovať v poradensko-psychologickom procese. Ďalšia etapa
poradensko-psychologického procesu bude zameraná predovšetkým na prehlbovanie bezpečného
poradenského vzťahu a pracovného spojenectva medzi psychológom a klientmi, ako aj na stanovenie

si spoločných cieľov a plánu poradensko-psychologickej spolupráce.

1.2.4 Z anonymného podnetu zo dňa 20.06.2025, podaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra,doručenéhosúdukrátkoucestounapojednávanídňa26.06.2025kolíznymopatrovníkom,vyplýva,
že podávateľ podnetu žiada, aby sa prešetrilo nevhodné správanie matky maloletých detí z dôvodu

podozrenia, že matka zanedbáva starostlivosť o deti, pije alkohol, má viac priestupkov, je agresívna, deti
sa jej boja. Matka chodí pravidelne od piatka do nedele po diskotékach a deti odkladá starej matke, ktorá
má 80 rokov a zdravotné problémy. S otcom sú deti vo veľmi dobrom vzťahu, chcú sa s ním stretávať,
ale matka im tento styk zakazuje, aby nič nevidel.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu v záujme maloletých detí rozhodnúť o uložení výchovného
opatrenia podľa § 2 ods. 1, § 39, § 120 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), čl. 5 , § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d) a §
37 ods. 7 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“)
a dospel k záveru, že je dôvodné maloletým deťom a ich rodičom nariadiť výchovné opatrenie v zmysle

§ 37 ods. 2 písm. d) ZR.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že v danom prípade je uloženie výchovnéhoopatrenia plne dôvodné. Toho času existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorého sú maloleté deti zverené do
starostlivosti matky, obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk

otca s maloletými deťmi nie je upravený a otec je povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí
sumou 250,- eur mesačne. Hoci pri schvaľovaní uvedenej dohody rodičov v októbri 2024 pracoval otec
v zahraničí, styk s maloletými deťmi sa realizoval pravidelne, bez akýchkoľvek problémov, a to vždy na
základe dohody rodičov v čase, kedy sa otec zdržiaval na území Slovenskej republiky. V súčasnosti sa
styk otca s maloletými dcérami vôbec nerealizuje, keďže obe maloleté deti odmietajú nielen stretnutia

s otcom, ale aj akúkoľvek komunikáciu s ním. Pohľady rodičov, prečo došlo k takejto situácii, sa
diametrálne líšia. Kým otec poukazuje na to, že správanie sa dcér je dôsledkom ovplyvňovania zo strany
matky, keďže na jeho strane sa nič nezmenilo, matka naopak tvrdí, že za negatívnymi zmenami je náhla
zmena správania sa otca približne od januára 2025, odkedy má novú partnerku. Obaja rodičia majú tiež
rozdielne predstavy, akou cestou by sa mal uberať styk otca s maloletými deťmi - matka žiada
upraviť styk otca s maloletými deťmi, avšak podľa jej názoru je v prvom rade potrebné obnoviť narušený

vzťah medzi otcom a maloletými deťmi, keďže v súčasnosti sa maloleté deti nechcú stretávať s otcom.
Otec trvá na tom, aby sa právoplatné rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom čím skôr zmenilo - žiada bezodkladne znížiť výživné zo sumy 250,- eur mesačne na
sumu 50,- eur mesačne na každé z maloletých detí a navrhuje maloleté deti zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, prípadne upraviť styk v širšom rozsahu, ako navrhuje matka, aby sa mohol

s maloletými deťmi stretávať aj počas pracovného týždňa. Komunikácia medzi rodičmi pritom stagnuje,
resp. jej úroveň sa zhoršuje a konflikty medzi nimi sa postupom času iba prehlbujú. Otec na správy
matky nereaguje, matka nedvíha telefón otcovi, vzájomne sa obviňujú, pričom vzhľadom na absenciu
riadnej komunikácie medzi rodičmi, vzniknuté konflikty nedokážu medzi sebou vyriešiť, do rodinných
hádok zaťahujú policajné orgány, školu a iné orgány verejnej moci, čím však podľa názoru súdu iba

prilievajú olej do ohňa. Takéto rodinné prostredie plné stresu a napätia má nepochybne negatívny vplyv
na maloleté deti, ktoré kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že sú zo vzniknutej situácie sklamané a smutné,
hnevajú sa na svojho otca, s ktorým odmietajú akýkoľvek kontakt, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi
mali vytvorený blízky vzťah s oboma rodičmi.

1.5 Úlohou súdu v konaniach týkajúcich sa maloletých detí nie je len dokazovaním zistiť samotné
príčiny, prečo maloleté dieťa odmieta jedného rodiča a následne vo veci rozhodnúť, ale hlavnou úlohou
súdu je zverenými zákonnými prostriedkami vytvoriť priestor na možnú sanáciu a obnovenie narušených
rodinných vzťahov. Mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste
len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa.

Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa
a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom
na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa sa musia v prvom
rade usilovať jeho rodičia. Výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom
je napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia, a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a

dieťaťom neadekvátne zasahovať.

1.6 Zohľadniac skutkové okolnosti predmetnej veci, s poukazom najmä na existenciu hroziaceho
rizika pretrhnutia citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi v dôsledku nefunkčnej komunikácie
medzi rodičmi, súd mal za potrebné zasiahnuť formou nariadenia výchovného opatrenia, ktorého

cieľom je predovšetkým zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, akceptácia postavenia druhého
rodiča a zachovanie, resp. obnovenie už narušeného vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. I keď
otec v priebehu konania verbalizoval, že s uložením výchovného opatrenia súhlasí, súd v priebehu
konania nadobudol presvedčenie, že skutočný záujem o využitie služieb odborného psychologického
poradenstva nemá. Potvrdzujú to najmä jeho vyjadrenia na pojednávaní, v zmysle ktorých odbornú

pomoc psychológa nepotrebuje a svoju účasť na ďalšom termíne odborného poradenstva podmieňuje
skoršou účasťou maloletých detí na tomto poradenstve. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že
ingerencia súdu je v danom prípade nevyhnutná v záujme maloletých detí a nemožno sa spoliehať na
to, že sa psychologické poradenstvo bude (najmä dlhodobo) realizovať na dobrovoľnej báze.

1.7 Podľa názoru súdu do odborného psychologického poradenstva je potrebné zahrnúť tak oboch
rodičov, ako aj maloleté deti. Samostatné psychologické poradenstvo pre rodičov má byť nápomocné
v korekcii ich vzájomných negatívnych postojov a v získavaní odporúčaní, ako postupovať v prístupe k
deťom tak, aby výkon rodičovských práv a povinností zo strany oboch rodičov bol v prospech maloletýchdetí. Súd má za to, že nariadené výchovné opatrenie v určenom rozsahu, za predpokladu riadnej
spolupráce rodičov s určeným subjektom (ktoré bude súd sledovať a vyhodnocovať), môže mať
len výrazne pozitívny dopad na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a tiež na vzájomný

vzťah medzi otcom a maloletými deťmi. Účelom nariadeného výchovného opatrenia (ako prípustného
primeraného zásahu štátu do rodiny) je tak v kontexte skutkových okolností danej veci vytvorenie
zdravého prostredia pre udržiavanie a budovanie citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi,
ako aj sanácia konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ktoré sú prvoradým predpokladom pre harmonický
a nerušený vývoj maloletých detí.

1.8 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s návrhom na jeho

zmenu nariadením výchovného opatrenia len matke maloletých detí, viniac súd prvej inštancie, že tento
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bez dôkazov uzavrel,
že deti odmietajú kontakt s otcom bez príčin na strane otca najmä, ak z priebehu predchádzajúcich
konaní je zrejmé, že deti majú k otcovi odmietavý postoj z dôvodov vyplývajúcich zo spoločnej minulosti,
ktorú súd nehodnotil ani nezisťoval. Nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo, že zverenie

detí do psychologického poradenstva povedie k odstráneniu ich negatívneho postoja voči otcovi a že
v konaní nebol zabezpečený žiadny znalecký posudok z odboru psychológie alebo psychiatrie, ktorý
by potvrdil potrebu psychologickej intervencie [§ 365 ods. 1, písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že nariadené psychologické poradenstvo nie je podľa
jeho názoru pre deti vhodné a je spôsobilé potenciálne poškodiť psychický vývin maloletých, že
nezohľadňuje individuálne potreby a aktuálny psychický stav a vôľu maloletých, keď sa maloletá A.
pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že stretnutia s psychológom ju zaťažujú, navodzujú u nej úzkosť
a nechuť a že sa cíti pod tlakom okolností, ktoré nedokáže spracovať, že sa objavujú signály možnej

posttraumatickej reakcie – napríklad maloletá C. má opakované mory, ktoré vznikajú po návštevách
psychologického poradenstva, že uložením povinnosti zúčastňovať sa psychologických stretnutí, ktoré
neboli precíznediagnostickyodôvodnenéaktorýchobsahaformaniesúprispôsobenépotrebámaveku
detí,dochádzakzásahudopsychickejintegritydetí,ženeexistujeznaleckýdôkaz,ktorýbypreukázal,že
deti trpia poruchou vzťahovej väzby alebo že by bola takáto forma intervencie v ich prospech, že v tomto

smere je rozhodnutie nepreskúmateľné, že uložené výchovné opatrenie nesmeruje k objektívnemu
riešeniu problému medzi rodičmi a deťmi, ale skôr vytvára stresujúci rámec, v ktorom sa deti majú
zúčastňovať aktivít, ktoré sú im psychicky nepríjemné a môžu posilniť ich negatívny postoj k celému
konaniu a k rodinnej situácii.

2.2 Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že uložené opatrenie smeruje predovšetkým k tomu,
aby deti boli vedené k úcte k druhému rodičovi a aby sa posilňovala ich vzťahová väzba k otcovi. Tento
účel však nebol v konaní kvalifikovane preukázaný ako potrebný, a neexistujú žiadne dôkazy o tom,
že by vzťahová väzba detí k otcovi bola narušená v dôsledku nesprávneho výchovného pôsobenia zo
stany otca. Na druhej strane, väzby detí k otcovi sa snaží systematicky narušovať iba matka maloletých

detí. Účasť detí na poradenstve nevedie ku zlepšeniu výchovného prostredia, pretože jadro problému
spočíva v konfliktnom vzťahu rodičov, nie v správaní detí.

2.3 Nariadenie psychologického poradenstva pre maloleté deti predstavuje nevhodný a neúčinný zásah
do rodinných pomerov, ktorý nemôže viesť k vyriešeniu, ale k zintenzívneniu konfliktu medzi rodičmi,

resp. medzi deťmi a otcom.

2.4 Psychologická poradňa ako forma intervencie v rodinných konfliktoch nemá nariadenú účinnosť ani
legislatívne upravené štandardy, ktoré by garantovali kvalitu zásahu a jeho výsledky. V dôsledku toho nie
je možné očakávať, že by takto nariadené opatrenie prinieslo reálny efekt, pokiaľ chýba aj spolupráca

všetkých strán a najmä ich motivácia k zmene. Pokiaľ deti už vopred signalizovali nesúhlas, možno
dôvodne predpokladať, že opatrenie bude vykonané len formálne a reálne neprinesie žiadnu zmenu, ba
naopak môže narušiť krehký psychický stav maloletých.2.5 Z okolností prípadu je zrejmé, že primárnu príčinu rozvratu vzťahu maloletých detí s otcom
nepredstavuje samotný otec, ale správanie matky, ktorá dlhodobo a systematicky narúša rodičovské
práva a povinnosti otca. Matka deti vystavuje nepriateľskej rétorike voči otcovi, hovorí o ňom

dehonestujúcim spôsobom v ich prítomnosti, zosmiešňuje ho, spochybňuje jeho kompetencie ako
rodiča, a podsúva deťom jej vlastné negatívne postoje voči nemu. Dôsledkom toho je, že deti odmietajú
kontakt s otcom, nie pre jeho správanie alebo výchovné zlyhania, ale pre sústavné manipulovanie ich
postoja zo strany matky.

2.6 Matka dlhodobo marí styk otca s deťmi a súd nevyvodil zo správania matky žiadne relevantné
dôsledky, ale vyvodzuje potrebu psychologického poradenstva u detí, ktorých správanie je len
následkom systematického narúšania styku zo strany matky. Právny záver je zjavne neudržateľný
a nesprávny, a preto je potrebné, aby odvolací súd prehodnotil dôkaznú situáciu a zvážil, či nenastal
dôvod na uloženie výchovného opatrenia len voči matke.

2.7 Súd svojim rozhodnutím nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o rodine tým, že ochrane
najlepšieho záujmu maloletých uprednostnil ich aktuálny subjektívny postoj (odmietanie kontaktu
s otcom), bez toho, aby zisťoval, či tento postoj nevznikol v dôsledku nevhodného vplyvu matky alebo
neplnenia výchovných povinností.

2.8 Maloleté deti opakovane vyjadrujú voči otcovi výčitky, že sú nútené navštevovať psychologickú
poradňu „kvôli nemu“, čim dochádza k ešte výraznejšiemu narušeniu ich vzťahu s otcom. Takéto
nastavenie psychologického poradenstva nie je vnímané deťmi ako pomoc, ale ako trest, a má za
následok prehlbovanie napätia.

3. Matka maloletých ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom vyjadrení sa
k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
dôvodiac, že vzhľadom na hĺbku rodičovského konfliktu rodičia maloletých nie sú schopní vzájomnú
komunikáciu zlepšiť svojpomocne a že matka naďalej prezentuje svoju ochotu pracovať na odstránení
príčin a dôsledkov tohto stavu, a to aj psychologickým poradenstvom nariadeným súdom, že pokiaľ otec

namieta negatívny dopad takéhoto poradenstva na psychický stav detí, tak toto nevyplýva zo žiadneho
dôkazu vykonaného v konaní, že neobstojí ani námietka otca, že jeho rozhodnutie je založené len na
subjektívnom,ničímnepodloženomnázoresúdu,nakoľkopotrebarozhodnutiaprávetakýmtospôsobom
vyplynula z vykonaného dokazovania, že rozhodnutie umožňuje najrýchlejšiu obnovu rodinných vzťahov
a že k naplneniu tohto cieľa je nevyhnutá spolupráca všetkých členov rodiny s odborníkom. Následne

matka poukázala na to, že otec prestal na deti aj finančne prispievať a že spoluprácu s psychológom
odmieta.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba – otec maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

4.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je z úradnej moci uloženie výchovného opatrenia

rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR.

4.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (riadnym neodôvodnením rozhodnutia), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (znalecké dokazovanie), že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (že primárnu príčinu rozvratu vzťahu maloletých detí s otcom
nepredstavuje samotný otec, ale správanie matky) a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil
[nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval § 37 ods. 2 písm. d) ZR].

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

6. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to že vzhľadom na pretrvávajúci hlboký
rodičovský konflikt a ohrozenie práv maloletých detí na riadnu výchovu a osobnú starostlivosť zo strany
otca je v záujme maloletých detí, aby sa spolu so svojimi rodičmi podrobili psychologickému poradenstvu
za účelom vytvorenia zdravého prostredia pre udržiavanie a budovanie citových väzieb medzi otcom

a maloletými deťmi, ako aj za účelom sanácie konfliktného vzťahu medzi rodičmi. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým
vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

7.1 Podľa § 37 ods. 2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení
týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

7.2 Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991Zb.
v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok

18ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

7.3 Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko
č.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre
rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7.4 Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad riadnym výkonom rodičovských práv a povinností vo

vzťahu k dieťaťu. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že
budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia
pre dieťa. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná
systematicky - od miernejších zásahov k vážnejším. Veľmi účinným je uloženie povinnosti podrobiť saodbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého
dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia
sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti

s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva
rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho
rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje
záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja
niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie

opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť
uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo
uložené. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že
sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie, prípadne zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností.

7.5 Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil
– správne na prejednávanú vec vzhľadom na skutkové okolnosti zistené z vykonaného dokazovania
aplikoval ust. § 37 ods. 2 písm. d) ZR. Súd prvej inštancie správne nariadil rodičom a maloletým deťom

výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu
6 mesiacov, a to v na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, a to najmä po tom, keď v dôsledku hlbokého rodičovského konfliktu postupne
došlo pre odmietanie otca zo strany maloletých k výraznému obmedzeniu, prípadne až k prerušeniu
akéhokoľvek styku otca s maloletými a tým k porušeniu ich práva na rovnomernú výchovu a starostlivosť

zo strany oboch ich rodičov. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnemu
právnemu záveru, že je v záujme maloletých nariadiť výchovné opatrenie formou psychologického
poradenstva, a to napriek deťmi prezentovanému nezáujmu stretávať sa s otcom, najmä ak otec
maloletých prejavuje trvalý záujem s maloletými sa stretávať s cieľom napraviť ich vzájomné vzťahy a
je ochotný sa aj poradenstva zúčastňovať (takto to jasne prezentoval na nariadenom pojednávaní súdu

dňa 26.06.2025 a z jeho odvolania nie je jednoznačne zrejmé, že by tento svoj postoj zmenil). Tak, ako
to konštatoval aj súd prvej inštancie, udržiavanie rodinných zväzkov s oboma rodičmi je v zásade v
najlepšom záujme maloletých detí. Námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie preto nemohla obstáť.

7.6 Práve pre odmietajúci prístup maloletých detí k otcovi je úlohou štátu poskytnúť maloletej A.
a maloletej C., ale aj ich rodičom, účinnú pomoc, aby sa mohlo v plnom rozsahu realizovať objektívne
právo maloletých na styk s otcom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, za súčasného vytvárania
podmienok na obnovenie vzťahu maloletých s otcom. Odvolací súd nemá za preukázané, že by otcom
uvádzané okolnosti (najmä nevhodný postoj matky k osobe otca, prípadne údajné manipulovanie detí

matkou v neprospech ich stretávaniu sa s otcom) bránili uloženému výchovnému opatreniu. Asistované
stretnutia s odborníkmi sú vhodným spôsobom pre obnovenie kontaktu otca s maloletými, a to práve
aj z pohľadu vyjadrených obáv otca, t.j. aby v prítomnosti profesionálov nachádzali bezpečie nielen
maloleté, ale ich otec (pred údajnými útokmi matky na jeho osobu, spochybňovaním jeho rodičovských
kompetencií, nepriateľskej rétorike matky voči otcovi a zosmiešňovaní ho pred deťmi), ktorého účasť

a súčinnosť na uloženom výchovnom opatrení je nevyhnutná pre jeho úspešnú realizáciu. Odvolací
súd pripomína, že prítomní odborníci Referátu poradensko – psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky profesionálnym prístupom zaistia bezpečný výkon nariadeného
odborného poradenstva, pri rešpektovaní najmä obáv a nevôle maloletých z prítomnosti ich otca.

8. Neobstojí námietka otca, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že na strane
detí je potreba viesť ich k úcte k druhému rodičovi a potreba posilňovať ich vzťahovú väzbu k otcovi,
lebo z vykonaného dokazovania bolo možné prijať záver o tom, že vzťahová/citová väzba detí k otcovi
je narušená/postupne sa vytráca, a tak pokiaľ súd prvej inštancie zameral psychologické poradenstvo
na jej posilnenie/udržanie na takej úrovni, aby deti styk s otcom apriori neodmietali, prípadne sa naň

tešili, jeho postup je správny, nakoľko bez hlbšej citovej väzby detí k otcovi je opodstatnene možné
predpokladať, že záujem detí na ich styku/stretávaní sa s otcom nebude obnovený a jeho prípadné
vynucovanie, či už len zo strany otca, ale prípadne aj zo strany súdu, bude psychickú nepohodu detí len
prehlbovať. Je potrebné, aby kvalifikovaný psychológ, ako tretia osoba plne nezávislá od rodičov a ichrodičovského konfliktu odborne viedol deti k úcte k otcovi a s tým spojenému uvedomeniu si detí jeho
postavenia v ich živote ako ich otca, so všetkými právami ich vychovávať, zastupovať a spravovať ich
majetok, ale predovšetkým o nevyhnutnej potrebe mať pri sebe ďalšiu osobu, ktorá im prejavuje svoju

lásku a je ochotná im venovať svoj čas, teda osobu, na ktorú sa budú môcť v živote obracať s plnou
dôverou, že im nezištne poskytne všetku pomoc a oporu, ktorú budú potrebovať, a to bez ohľadu na
údajné (otcom prezentované) negatívne a ľstivé postoje matky (ako ich najbližšej vzťahovej osoby)
k otcovi. Pre deti je totiž dôležité, aby boli presvedčené o tom, že aj keď sa rodičia navzájom obviňujú
so vzájomného znevažovania ich rodičovských kompetencií, ak sa vzájomne ponižujú, urážajú a pod.,

tak to nemá žiaden vplyv na ne samotné, na ich vlastné plne opodstatnené nároky na prijímanie lásky
a podpory zo strany oboch ich rodičov (že matka nemusí odobriť rozhodnutie detí „udobriť sa s otcom“
– ako to údajne postrehol aj samotný otec v správaní sa detí), že nie sú to oni, ktoré sa musia, či už
postaviť na stranu jedného z nich v záujme jeho ochrany pred atakmi druhého z rodičov, prípadne,
že nie sú to oni, ktoré musia niektorého z nich prevychovávať/meniť jeho pohľad na druhého rodiča,
prípadne meniť jeho postoje ku jeho správaniu alebo konaniu, alebo rodičov vzájomne uzmierovať.

Pokiaľ teda otec v odolaní namieta, že v konaní nebolo preukázané, že by vzťahová väzba detí k otcovi
bola narušená v dôsledku nesprávneho výchovného pôsobenia zo stany otca, je nepochopiteľné (ak
je otec o tom plne presvedčený), že otec sa bráni tomu, aby toto deťom, pre ne vhodným spôsobom
(zohľadniac ich vek a z neho plynúce schopnosti chápania rodinných vzťahov a ich aktuálny psychický
stav)vysvetlilodbornezdatnýpsychológ.Tuodvolacísúdpoukazujeajnapostojotcakpsychologickému

poradenstvu majúcemu sa poskytovať celej rodine, a to na pojednávaní konanom dňa 26.06.2025, keď
otec uviedol, že pokiaľ sa poradenstvo nebude poskytovať aj deťom, tak nevidí význam v tom, aby sa
takéhoto poradenstva vôbec zúčastňoval.

9. Neobstojí ani námietka otca, že nariadené psychologické poradenstvo nie je pre deti vhodné

a je spôsobilé potenciálne poškodiť psychický vývin maloletých, že nezohľadňuje individuálne potreby
a aktuálny psychický stav a vôľu maloletých, a to pre jej len špekulatívny charakter. V konaní
z vykonaného dokazovania totiž nebolo možné uzavrieť, že by doposiaľ vykonávané psychologické
poradenstvo maloleté deti akýmkoľvek spôsobom poškodzovalo. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že
maloletú A. stretnutia s psychológom neúmerne zaťažujú, navodzujú u nej úzkosť a že maloletá C. má

po návštevách psychológa nočné mory, a preto je nariadené psychologické poradenstvo pre maloleté
nevhodné, odvolací súd takúto námietku považuje za účelovú, nakoľko otec v konaní (na pojednávaní
konanom dňa 26.06.2025) dôvodil pravý opak, a to že takéto mory mala maloletá C. už aj v minulosti
(čo je možné dohľadať v jej zdravotnej dokumentácii) a tieto vôbec nesúvisia s takýmto poradenstvom.
SúvisprípadnýchúzkostnýchstavovmaloletejA.akodôsledokdoposiaľvykonávanéhopsychologického

poradenstva v konaní preukázaný nebol.

10. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku otca, že nariadené opatrenie nie je spôsobilé priniesť
reálny efekt, nakoľko na jeho realizovanie chýba spolupráca všetkých strán a najmä ich motivácia
k zmene a že pokiaľ deti už vopred signalizovali nesúhlas, možno dôvodne predpokladať, že opatrenie

bude vykonané len formálne a reálne neprinesie žiadnu zmenu, ba naopak môže narušiť krehký
psychický stav maloletých, a to opätovne pre jej len špekulatívny charakter. Obaja rodičia počas konania
súdu prejavili záujem o sanáciu ich narušených vzájomných vzťahov ako aj narušených vzťahov
otca s maloletými deťmi a bolo by nezodpovedným predčasne odsúdiť k neúspechu snahu súdu o
poskytnutieimpsychologickéhoporadenstvazameranéhonadosiahnutieprávetakéhotocieľa.Vkonaní

bolo jednoznačne preukázané, že matka maloletých detí je schopná maloleté deti na takéto poradenstvo
nielen psychicky pripraviť, vysvetliť im jeho účel a potrebu, ale zabezpečiť aj ich účasť na takomto
poradenstve. Nemožno preto zodpovedne uzavrieť, že v prejednávanej veci im chýbala spolupráca
všetkých strán a motivácia ku zmene (pravdaže ak takúto spoluprácu nebude účelovo odmietať otec).

11. Neobstojí ani námietka otca, že primárnu príčinu rozvratu vzťahu maloletých detí s otcom
nepredstavuje samotný otec, ale správanie matky, ktorá dlhodobo a systematicky narúša rodičovské
práva a povinnosti otca, že matka deti vystavuje nepriateľskej rétorike, voči otcovi, hovorí o ňom
dehonestujúcim spôsobom v ich prítomnosti, zosmiešňuje ho, spochybňuje jeho kompetencie ako
rodiča, a podsúva deťom jej vlastné negatívne postoje voči nemu a že dôsledkom toho je, že

deti odmietajú kontakt s otcom nie pre jeho správanie alebo výchovné zlyhania, ale pre sústavné
manipulovanie ich postoja zo strany matky. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž takýto záver
nevyplynul. Otec na pojednávaní súdu sám prehlásil, že komunikácia medzi rodičmi je nefunkčná.
Obvinenia rodičov z takéhoto stavu sú vzájomné a svedčia predovšetkým o pretrvávajúcom rodičovskomkonflikte, ktorý má výrazný vplyv aj na prežívanie detí a ich meniace sa postoje k otcovi. Otec na
pojednávaní na jednej strane tvrdil, že on svoje správanie sa k matke a k deťom nezmenil, avšak
na druhej strane priznal, že na SMS správy matky týkajúce sa detí nereaguje, s matkou vôbec

nekomunikuje, že si zablokoval možnosti kontaktu matky v mobile a pod. a že pokiaľ by sa s ním deti
stretávali, bol by ten istý otec ako predtým (t.j. už sám cíti, že ním už nie je). Teda pokiaľ súd prvej
inštancie dospel k záveru, že problém v komunikácii je na strane oboch rodičov (nielen matky, ako sa
to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu otec maloletých), jeho záver bol správny. Pokiaľ otec
v odvolaní namietal, že matka mu styk s maloletými neumožňuje, tak v konaní zo zhodných výpovedí

rodičov bolo preukázané, že styk otca s maloletými sa nerealizuje preto, lebo maloleté styk s otcom
odmietajú a obaja rodičia tento ich postoj v zásade rešpektujú. Pokiaľ otec tvrdí, že za týmto postojom
detí stojí matka tak, ako to bolo uvedené už vyššie, je potrebné, aby si uvedomil, že pre budovanie
jeho vzťahu s maloletými je veľmi dôležité nielen to, aby matka svoje postoje k otcovi zmenila (práve
psychologickýmporadenstvom),aleajto,abysidetivrámcipsychologickéhoporadenstvaurobilivlastný
názor na otca, na jeho skutočnú hodnotu a snahu o ich výchovu, o jeho záujme na ich vzdelávaní sa a

oichkaždodennépotrebyanapokon,abysivytvoriliajsvojvlastnýnázornastretávaniesasotcomaaby
tento názor (hoc by tento bol aj odlišný od názoru matky) dokázali pred matkou aj slobodne prejaviť.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj podľa jeho názoru nariadené psychologické poradenstvo
všetkým členom rodiny je v prejednávanej veci potrebné považovať za najrýchlejšiu aj najefektívnejšiu
cestu na obnovenie rodinných vzťahov a že k naplneniu tohto cieľa je nutná spolupráca všetkých členov

rodiny s odborníkom.

12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).