Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202477
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1625202477.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka – B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
F. XXX, zastúpená: JUDr. Katarína Drobná, LL.M., advokátka so sídlom Kozia 29, Bratislava, a otec –

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., G. C. H. XX, I., o návrhu navrhovateľky (starej matky): J.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XX, H., zastúpená: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so
sídlom Pod Vtáčikom 3, Bratislava, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 34P/125/2025-70 zo dňa 17.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 361 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods.
2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá z. č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 36 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 16.10.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do
právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne upravil jej styk s maloletým vnukom A. tak, že
navrhovateľka je oprávnená stýkať sa s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 19.00
hod. a každý utorok od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne

pripraviť a v stanovenom čase odovzdať navrhovateľke v mieste bydliska maloletého a navrhovateľka
je povinná na rovnakom mieste maloletého matke vrátiť. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky,
poručenským spisom maloletého a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
o neodkladnom opatrení dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je daná potreba bezodkladne
upraviť pomery neodkladným opatrením. Prvoinštančný súd nepovažoval za osvedčené skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletý sa nachádza v ohrození, ktoré vyžaduje okamžitý zásah

súdu, a to bez vykonania náležitého dokazovania. Neodkladné opatrenie má slúžiť na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb maloletého, najmä zabezpečenie jeho výživy a starostlivosti. Budovanie vzťahu
maloletého s blízkymi osobami je nepochybne v živote dieťaťa dôležité, no zároveň je pri autoritatívnej
úprave styku blízkych osôb s dieťaťom súdom nevyhnutné zaoberať sa dôsledne situáciou dieťaťa, jeho
režimom, okolnosťami v jeho rodine a najmä najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Z opisu styku
navrhovateľky s maloletým a zároveň pripojených fotografií je zrejmé, že navrhovateľka bola minimálne

do leta 2025 v kontakte s maloletým. Z poručenského spisu maloletého a priebehu konaní je zrejmé,
že vzťah rodičov maloletého je v súčasnosti komplikovaný, sprevádzaný narušenou komunikáciou akonfliktami, čoho dôsledkom je aj uloženie výchovného opatrenia. Zároveň je však známe, že otec
dlhodobo býva v domácnosti navrhovateľky. Z návrhu navrhovateľky bolo osvedčené, že navrhovateľka
sa s maloletým stretávala, ešte 28. a 29. júna spolu trávili čas v navrhovateľkinej domácnosti v I., na

kúpalisku v I. aj v spoločnosti otca (podľa predložených fotografií). Navrhovateľka tvrdí, že odvtedy
jej nie je matkou umožnené sa s maloletým stretávať. Nijakým spôsobom však neosvedčila či a ako
sa vôbec pokúšala s matkou kontaktovať, aká bola matkina reakcia, ani neozrejmila, z akého dôvodu
sa domnieva, že jej matka práve od uvedenej doby neumožnila kontakt s maloletým, hoci dovtedy
sa (a to aj po rozchode rodičov) s maloletým mala možnosť stretnúť, aj keď nie v rozsahu, ako by

si sama predstavovala. Navrhovateľka zároveň neuviedla, či sa maloletý stretáva so svojim otcom,
ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a prečo otec ako rodič dieťaťa disponujúci rovnako ako
matka rodičovskými právami a povinnosťami nie je spôsobilý zabezpečiť navrhovateľke priestor na
stretávanie sa s vnukom. Prvoinštančný súd považoval za osvedčené, že aj vzťah navrhovateľky s
matkou maloletého je problematický, čoho dôkazom je aj podané trestné oznámenie na matku zo strany
navrhovateľky. Samotné podanie trestného oznámenia však bez ďalšieho neznamená, že maloletý je

v takom ohrození, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku
maloletého s navrhovateľkou. Podľa súdu prvej inštancie ani pomery v rodine nateraz neosvedčujú
potrebu dočasnej úpravy styku navrhovateľky s maloletým formou neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie ešte poznamenal, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V konaní o úprave styku navrhovateľky s maloletým rozhodne

súd vo veci samej po vykonaní dôkladného dokazovania.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, keď o náhrade trov konania bude
rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného
mimosporového poriadku).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka
prostredníctvom právnej zástupkyne.

5. Uviedla, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko

s maloletým nemá žiaden kontakt, keďže matka jej neumožňuje stretávanie s maloletým. Maloletého
nevidela od júna 2025, nemá o ňom žiadne informácie, matka s ňou nekomunikuje. Zdôraznila, že
s maloletým sa od jeho narodenia pravidelne stretávala, pričom medzi nimi existuje silná citová väzba.
S matkou sa viackrát snažila osobne alebo telefonicky spojiť, avšak matka ju zablokovala a neodpovedá
na správy ohľadom styku s maloletým. Ohľadom maloletého sa informovala aj v materskej škôlke, avšak

riaditeľka jej na základe pokynu matky odmietla poskytnúť informácie. Matka odmieta umožniť kontakt
s maloletým aj otcovi maloletého v časoch a dňoch, ktoré si spoločne dohodli. Maloletý nie je doma,
matka neodpovedá na správy a nedvíha telefón. O tejto skutočnosti informovala aj kolíznu pracovníčku,
avšak bez odpovede, pričom k zmene postoja matky v danom smere nedošlo. Navrhovateľka poukázala
na to, že pri dieťati vo veku štyroch rokov prichádza o sledovanie najkrajšieho obdobia jeho detstva

a bez stretávania dochádza k stále väčšiemu citovému odcudzeniu. Uvedená situácia tak zakladá
naliehavú potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia, aby nedochádzalo k prerušeniu rodinných
väzieb. Navrhovateľka mala za to, že súd prvej inštancie mal zohľadniť vzťah medzi ňou a maloletým,
pričom k danému nevykonal žiadny dôkaz. Zároveň v jeho rozhodnutí absentuje hodnotiaca úvaha
pri zohľadňovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nie je zrejmé, z akých dôkazov prvoinštančný

súd vychádzal, ako ich posúdil nielen jednotlivo, ale aj vzájomne a aké skutkové a právne závery z
daného vyvodil. Súd prvej inštancie mal jej styk s maloletým upraviť v rozsahu, aby aspoň čiastočne
zodpovedal potrebám maloletého, keďže v prípade ponechania aktuálneho stavu, bez autoritatívneho
rozhodnutia o styku, je znevýhodnená a maloletý je obmedzený v rozpore s jeho záujmom pri rozvíjaní
a prehlbovaní svojich väzieb k starej matke. Prerušenie styku by mohlo narušiť stabilitu výchovného

prostredia, duševný a citový rozvoj maloletého. Je nepochybne v záujme maloletého, aby udržiavalo
rodinné zväzky i s príbuznými a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na
to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému rodičovi, ale i starému rodičovi a prejaviť
svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča. V záujme dieťaťa je, aby sa
mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah. Podľa navrhovateľky si

súd prvej inštancie mylne vysvetľuje, že by z jej strany malo ísť o konflikt, resp. že za bránenie v
styku s maloletým nesie všetku zodpovednosť. Nesúhlasí s poskytovaním erotických služieb matkou,
ktoré jednoznačne nemajú dobré výchovné pôsobenie na maloletého, preto podala oznámenie, aby sa
zabránilo ďalším negatívnym vplyvom na maloletého. Nejde teda o konflikt navrhovateľky voči matke,ale o najlepší záujem maloletého, ktorého má záujem od týchto zásahov ochrániť. Okrem toho práve
v dôsledku konania matky, sú otec aj ona úplne eliminovaní zo stretávania sa s maloletým, čo nie je
nepochybne v záujme maloletého.

6. Záverom odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu.

7. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila matka maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne

navrhujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie navrhovateľky označila za
účelové, v podstatných častiach nepravdivé a zároveň vedené osobným konfliktom navrhovateľky voči
nej, nie reálnym záujmom maloletého. Navrhovateľka dlhodobo iniciuje voči jej osobe viaceré právne
kroky. Podáva návrhy na neodkladné opatrenia, trestné oznámenia a ďalšie podania zamerané na jej
diskreditáciu. Takéto konanie eskaluje rodinný konflikt, ktorý negatívne zasahuje do života maloletého.
Navrhovateľka namiesto snahy o korektnú komunikáciu a rešpektovanie rodičovskej autority matky volí

opakované právne útoky, ktoré sú pre maloletého destabilizujúce a zhoršujú aj akúkoľvek perspektívu
pokojného a prirodzeného kontaktu medzi navrhovateľkou a maloletým. Matka poukázala na to, že
navrhovateľka sama priznáva, že otec s maloletým udržiava kontakt a navrhovateľka je s otcom
v úzkom vzťahu, resp. podľa dostupných informácií navrhovateľka pôsobí v prostredí, ktoré je s otcom
prepojené. Je neprijateľné, aby navrhovateľka požadovala autoritatívny zásah súdu v situácii, keď ani

len nevyčerpala prirodzené možnosti kontaktu prostredníctvom otca maloletého a keď zároveň svojimi
konfliktmi a útokmi na matku spôsobuje, že sa akýkoľvek kontakt stáva problematickým. Matka sa
dôrazne ohradila voči tvrdeniam navrhovateľky o údajnom poskytovaní erotických služieb a o výchovne
nevhodnom spôsobe života. Ide o absolútne nepravdivé, nepodložené, urážajúce a hanlivé tvrdenia.
Podľa matky osoba, ktorá sa takýmto spôsobom vyjadruje o matke maloletého dieťaťa, objektívne

nevytvára predpoklady pre pokojný kontakt s maloletým dieťaťom a už vôbec nie pre zásah súdu formou
neodkladného opatrenia. Navrhovateľka tiež dlhodobo zneužíva sociálne siete na šírenie rodinných
sporov, pričom opakovane prezentuje skutkové okolnosti z rodinných konaní verejne, vytrháva ich z
kontextu a hanlivo sa vyjadruje o matke, orgánoch verejnej moci, súdoch, kolíznych opatrovníkoch
a ďalších osobách. Z tohto dôvodu bola preto nútená pristúpiť k právnej ochrane svojej osobnosti.

Vkonaníoochranuosobnostisúdpretovyhoveljejnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Matka
poukázala tiež na to, že navrhovateľka dlhodobo na sociálnej sieti zverejňuje podrobnosti o súdnom
konaní a šíri informácie o maloletom vrátane jeho mena, videozáznamov a fotografií. Zároveň uviedla,
že na navrhovateľku podala trestné oznámenie. Podľa matky je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia predčasný, pretože medzi rodičmi nie je stabilizovaná právoplatná úprava styku a rodinné

pomery sú dlhodobo konfliktné, Navrhovateľka sa snaží dostať k maloletému mimo prirodzeného rámca
a mimo rešpektovania rodičovskej autority matky, pričom neberie do úvahy, že maloletý je vo veku, kedy
je rozhodujúca stabilita, režim, pokojné prostredie a ochrana pred konfliktmi dospelých. Je neprípustné,
aby navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že jej ide o maloletého a na druhej strane opakovane útočila
na matku, šírila o nej nepravdivé tvrdenia, zosmiešňovala ju a robila z nej objekt verejného nátlaku.

Takéto konanie je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Navrhovateľka sa opakovane
venuje útokom voči matke, avšak vôbec sa nesnaží, aby jej syn – otec maloletého riadne platil výživné,
dodržiaval dohodnuté a určené režimy a správal sa zodpovedne.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65

Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 34P/125/2025 je návrh
navrhovateľky(starejmatky)nanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsadomáhadočasnejúpravy
jej styku s maloletým vnukom.10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty predostreté navrhovateľkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

19.Podľa§116zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník“),blízkou
osoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomererodinnomaleboobdobnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňujevynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť
nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy.

21. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

22. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné
starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nenariadením neodkladného

opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť
neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený
akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či
osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

24. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí

nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Malacky prebieha na základe návrhu matky konanie
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. vedené pod sp. 34P/21/2024. Okresný
súd Malacky vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 34P/21/2024-259 zo dňa 25.04.2025, ktorým bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú
oprávnení obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,-

Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 14.02.2024 a zároveň povinnosť zaplatiť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zročné výživné za obdobie od 14.02.2024 do 25.04.2025 vo výške
2.610,30 eur. Taktiež bol súdom upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým každý kalendárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a prvé dva
mesiace od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., následne

každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si
v určenom čase maloletého prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ho matke v mieste
jej bydliska odovzdá. Súd súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Malacky č. k. 34P/21/2024-64 zo dňa 19.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 15CoP/67/2024-118 zo dňa 23.05.2024 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

konania. Proti uvedenému rozsudku podal otec odvolanie, rozhodnutie preto doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Odvolacie konanie je vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 13CoP/171/2025.
V preskúmavanej veci bolo zároveň zistené, že na Okresnom súde Malacky je vedené na základe
návrhu navrhovateľky konanie sp. zn. 34P/78/2024 o úpravu styku navrhovateľky s maloletým, ktoré
je v súčasnosti prerušené do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému vedeného pod sp. 34P/21/2024. Dňa 23.07.2025 podala navrhovateľka na
Okresný súd Malacky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala odovzdania
maloletéhomatkoudostarostlivostinavrhovateľky.Uznesenímč.k.34P/101/2025-17zodňa30.07.2025
súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Aktuálne sa navrhovateľka domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený jej styk s maloletým. Poukazuje na

skutočnosť,žeodjúna2025jejmatkaneumožňuježiadenkontaktsvnukom.Zdôrazňuje,žesmaloletým
ma vytvorené silné citové puto, nakoľko od jeho narodenia pomáhala pri jeho starostlivosti a pozná jeho
denný režim. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje aj tým, že na matku a známeho matky
podala trestné oznámenie pre podozrenie z možného sexuálneho zneužívania maloletého.25. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím, ako i s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, t. j. s dôvodmi, pre ktoré

bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie sa zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Závery vedúce súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú presvedčivo odôvodnené v bode 18. odôvodnenia prvoinštančného

rozhodnutia, na ktorých nie je dôvod nič meniť ani v štádiu odvolacieho konania.

26. V ustanovení § 36 ods. 1 Zákona o rodine zákonodarca v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116
Občianskeho zákonníka sú okrem iných aj príbuzní v priamom rade, t. j. predkovia, do ktorej kategórie
spadá aj navrhovateľka, ktorá je starou matkou maloletého. Hoci úprava styku dieťaťa s blízkou osobou

je podľa súčasnej právnej úpravy prípustná, keď plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
a akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto
osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prípadné
prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a
pod., zároveň však treba uviesť, že (na rozdiel od rodičov dieťaťa) úpravu styku maloletých detí s tretími

osobami nemožno považovať za automatickú, podmienenú iba preukázaním príbuzenského pomeru a
skutočnosťou, že dieťa od narodenia sa stará matka starala o dieťa a majú vytvorený blízky citový vzťah.

27. Je potrebné zdôrazniť, že už len zo samotného pojmu „rodičovské práva“ je zrejmé, že tieto práva
patria výlučne rodičom maloletého dieťaťa, t. j. matke a otcovi. Starí rodičia, hoci títo sú v zmysle §

116 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami, nemajú právny nárok na styk s maloletým dieťaťom ako
rodičia, okrem prípadov, ak by úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú to pomery v
rodine.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žeprirozhodovaníotom,čiazaakýchpodmienok
možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v
spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny

nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv, ktoré môže súd vysloviť len
z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine (R 63/1965). Je tomu tak preto, že sú to práve a výlučne
rodičia, ktorí majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa vo všetkých smeroch.

28.Podľanázoruodvolaciehosúduvdanomprípadenebolazostranynavrhovateľkyosvedčenápotreba

bezodkladnej úpravy pomerov. To, že sa navrhovateľka nevie s matkou dohodnúť na styku s maloletým
a že k tomuto styku podľa tvrdenia navrhovateľky nedochádza, ešte samé o sebe neodôvodňuje zásah
súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa
s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou s rodičmi
(podľa osvedčených skutočností sa navrhovateľka vie dohodnúť s otcom maloletého). Čas, ktorý súd

vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času stráveného s
rodičmi. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti rodiča tak, aby pre rodiča
nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv. V ďalšom odvolací súd
poukazuje na to, že v preskúmavanej veci je zrejmý výrazný konflikt medzi navrhovateľkou a matkou
maloletého, čo môže mať nepochybne negatívny dopad na maloletého, a to aj v rovine jeho styku

s navrhovateľkou. Narušené a konfliktné vzťahy medzi navrhovateľkou a matkou maloletého si však
vyžadujú vykonanie riadneho dokazovania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 34P/78/2024 o úpravu
styku navrhovateľky s maloletým vnukom, čo však nie je účelom konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava neodkladného opatrenia vo veciach ochrany
maloletého dieťaťa vychádza z potreby bezodkladne riešiť vážnosť situácie, v ktorej sa maloleté dieťa

nachádza. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti slúži na poskytovanie
rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov.

29. Poukaz navrhovateľky na existenciu citového vzťahu s maloletým nepostačuje na prijatie
záverov o naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Rovnako ani samotná okolnosť všeobecne

predpokladanej potreby dieťaťa na rozvíjanie citových väzieb s blízkym príbuzenstvom, ak nebolo
osvedčené, že je priamo ohrozený záujem maloletého dieťaťa. Zo strany navrhovateľky nebolo v konaní
nijako osvedčené, že by v danom prípade existovala bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by
mohlo dôjsť, pokiaľ by súd nenariadil neodkladné opatrenie. Z obsahu spisu odvolací súd zároveňnezistil žiadnu zásadnú skutočnosť, ktorej dôsledkom by bola úvaha o potencionálnom ohrození
maloletého vyžadujúcom si do rozhodnutia vo veci samej okamžitý autoritatívny zásah súdu nariadením
neodkladného opatrenia. Podanie trestného oznámenia navrhovateľkou, na ktoré sa odvoláva, nie je

v danom prípade taktiež dôvodom na bezodkladnú úpravu jej styku s maloletým formou neodkladného
opatrenia. Tu treba uviesť, že rovnakou skutočnosťou argumentovala navrhovateľka i v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.07.2025, ktorým sa domáhala odovzdania maloletého
do svojej osobnej starostlivosti, avšak tento jej návrh bol uznesením Okresného súdu Malacky č. k.
34P/101/2025-17 zo dňa 30.07.2025 zamietnutý ako nedôvodný.

30. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci nevykonal
dostatočné dokazovanie, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote, pričom dokazovanie sa spravidla
nevykonáva.Súdnemusízistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutia
a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto

odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej
vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 34P/78/2024 (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového
poriadku).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).