Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123466792
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123466792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Construction s.r.o., so sídlom 956 32 Nadlice 64, IČO: 31 106 064, zast.: JUDr. Matej Valjent,
advokát, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Obec Kunerad, Hlavná
ulica 37, 013 13 Kunerad, IČO: 00 648 892, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD.,
s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o zaplatenie sumy
so výške 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/123/2024-152 zo dňa 22. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/123/2024-152 zo dňa 22. novembra 2024 p o t v r d
z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OdvolanímnapadnutýmrozhodnutímokresnýsúdvovýrokuI.žalobuzamietol.Žalovanémuvovýroku
II. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca na základe podanej žaloby domáhal

voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že so
žalovaným uzatvoril dňa 11.06.2016 (pozn. zrejme správne 11.06.2014) Zmluvu o dielo č. 01/2014, na
základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal zrealizovať stavebné práce na diele „Nadstavba
materskej školy v Kunerade“ za dohodnutú cenu 111.161,81 Eur vrátane DPH. Žalobca dielo zrealizoval
riadne a včas, pričom vykonal aj ďalšie práce, ktoré boli predmetom osobitných zmlúv o dielo. Podľa
poslednej Zmluvy o dielo č. 7/2014 zo dňa 30.10.2014 bol termín odovzdania diela dohodnutý na deň
30.11.2014, pričom dielo bolo skutočne odovzdané 05.12.2014 a po odstránení niektorých drobných vád

bolo dielo bez vád odovzdané žalobcovi dňa 10.12.2014. Žalobca mal za to, že vzhľadom k tomu, že si
splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, vznikla žalovanému povinnosť uvoľniť žalobcovi
zádržné v sume 5.000,- Eur v zmysle čl. X. bod 10.11 Zmluvy o dielo.

3. V upomínacom konaní bol dňa 25.03.2024 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný
odpor. Žalovaný v odpore namietal prekážku res iudicata a vzniesol námietku premlčania nároku
žalobcu. Prekážku res iudicata odôvodnil tým, že nárok si žalobca uplatňuje v právoplatne skončenej

veci, a preto súd nemôže daný nárok prejednať znova. V danom smere poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Cb/32/2017 zo dňa 24.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/60/2021-445 zo dňa 27.07.2022 a následne na uznesenie Okresného
súdu Prievidza sp. zn. Pe-3Cb/32/2017-460 zo dňa 15.06.2023, ktorým okresný súd rozhodol o trováchkonania tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konanie bolo pritom zastavené
ex lege, teda zo zákona, z dôvodu zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie žalovaného
v Obchodnom vestníku. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého

vyplýva, že uplatnený nárok zo strany žalovaného sa bude posudzovať iba ako prostriedok procesnej
obrany, preto nie je potrebné o tomto nároku samostatne rozhodovať a súd o ňom rozhodovať nebude.

4. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku s poukazom na to,
že dielo bolo odovzdané 10.12.2014 a žalobca si uplatňuje svoj nárok po takmer 10 rokoch. Žalovaný

poukázal na to, že v rámci súdneho konania vedeného pod sp. zn. 3Cb/32/2017 bol zo strany žalobcu
(v uvedenom konaní v procesnom postavení žalovaného) vznesený procesný návrh, a to vo forme
vzájomnej žaloby vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný v danom smere uviedol, že podľa § 147 ods. 2
CSP je vzájomnou žalobou aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje , aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje
takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Keďže v uvedenom súdnom konaní

žalovaný (v tomto konaní žalobca) vzniesol svoj nárok voči žalovanej sume vo výške 5.000,- Eur, ktorý
bol nižší ako žalovaná suma, návrh v tomto smere zanikol započítaním, čo je zákonom predvídaný
spôsob zániku pohľadávky.

5. Žalobca vo svojich vyjadreniach trval na tom, že premlčacia doba v predchádzajúcom súdnom konaní

neplynula z dôvodu, že žalobca si riadne uplatňoval svoj nárok v období od 02.05.2017 (kedy podal
vzájomnú žalobu) do 27.07.2022, kedy došlo k zastaveniu konania Krajským súdom v Trenčíne a
od 13.12.2023 (deň podania návrhu v upomínacom konaní) doposiaľ. Z uvedeného teda vyplýva, že
premlčacia doba plynula v období od 11.12.2014 do 02.05.2017, t.j. plynula celkom 2 roky, 4 mesiace, 21
dní a od 28.07.2022 do 13.12.2023, kedy plynula celkom 1 rok, 4 mesiace a 5 dní. Z uvedeného dôvodu

podľa názoru žalobcu vyplýva, že premlčacia doba plynula celkom 3 roky, 9 mesiacov a 5 dní, a teda
je nesporné, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže bol podaný v lehote 4 rokov. Žalobca zároveň
poukázal na to, že žalovaný okrem vznesenej prekážky res iudicata a vznesenej námietky premlčania,
neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť nárok žalobcu nedôvodný.

6. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nejde o prekážku res iudicata. V danom
smere poukázal na to, že k zastaveniu konania došlo zo zákona, pričom konanie nebolo skončené
meritórnym rozhodnutím, preto nie je daná prekážka rozsúdenej veci.

7. Pokiaľ ide o námietku premlčania, okresný súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. Súd prvej inštancie

zdôraznil, že v súlade s ust. § 147 CSP je možné uplatniť si svoje práva vzájomným návrhom,
na ktorý sa aplikujú ustanovenia o návrhu na začatie konania. Poukázal pritom na to, že Obchodný
zákonník upravuje v súvislosti s uplatnením protinároku špecifický postup pre spočívanie premlčacej
doby, pričom je rozhodujúce, či sa protinárok vzťahuje na nárok vyplývajúci z tej istej zmluvy, resp. zmlúv
uzavretých v rámci súvisiacich rokovaní, alebo sa protinárok vzťahuje na nárok odlišný. Okresný súd

uviedol, že za formu protinároku možno považovať výlučne vzájomnú žalobu v zmysle § 147 CSP, nie
kompenzačnú námietku, ktorá predstavuje prostriedok procesnej obrany. Okresný súd tak formuloval
záver, že kompenzačná námietka nie je protinárok, ale iba námietka na započítanie. Zo strany žalobcu
teda nebol pred Okresným súdom Partizánske uplatnený protinárok vo forme vzájomnej žaloby, ale išlo
len o procesnú obranu, a to bez ohľadu na prvotné posúdenie Okresným súdom Partizánske. Okresný

súd tak konštatoval, že nárok je premlčaný, pričom nebolo možné aplikovať § 404-405 Obchodného
zákonníka, nakoľko zo strany žalobcu nebol na Okresnom súde Partizánske uplatnený riadne protinárok
vo forme vzájomnej žaloby, ale išlo iba o kompenzačnú námietku, čo vylučuje spočívanie premlčacej
doby.

8. Okresný súd ďalej konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že premlčacia lehota začala plynúť
11.12.2014, preto sa nárok premlčal v základnej 4-ročnej premlčacej dobe a k premlčaniu žalobou
uplatneného práva došlo dňa 11.12.2018. Poukázal pritom na to, že žalovaný (v prejednávanej veci
v postavení žalobcu) nepodal vzájomnú žalobu, ale len kompenzačnú námietku, preto nie sú splnené

podmienky pre aplikáciu § 404 Obchodného zákonníka. Okresný súd súčasne konštatoval, že aj v
prípade pripustenia argumentácie žalobcu, že uplatnený nárok žalobcu bol v konaní vedenom na
Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Cb/32/2017 uplatnený vo forme protinároku, pričom tento
nárok sa vzťahuje na tú istú zmluvu, od ktorej odvodzoval svoj nárok žalobca, je aj v danom prípadeuplatnený nárok premlčaný s poukazom na § 405 Obchodného zákonníka, keďže v konaní vedenom na
Okresnom súde Partizánske nebolo meritórne rozhodnuté, a teda platí, že premlčacia doba neprestala
plynúť. Okrajovo okresný súd poukázal aj na to, že pokiaľ by sa premlčacia doba aj predĺžila o 1 rok

od skončenia uvedeného konania podľa § 405 ods. 2 OBZ, uvedené by nemalo vplyv na iné posúdenie
ohľadom premlčania. Súd pritom vychádzal z tvrdení strán ohľadne právoplatnosti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne (dňa 27.07.2022), teda premlčacia doba by sa predĺžila do 28.07.2023 a nárok by bol
aj podľa tejto doby premlčaný.

9. Okresný súd záverom konštatoval, že nevykonal navrhnuté dôkazy - výsluch konateľa žalobcu,
oboznámenie znaleckého posudku a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu v Trenčíne. Pokiaľ
ide o výsluch konateľa, okresný súd poukázal na to, že hoci žalobca jeho výsluch navrhol, následne
v podaní zo dňa 19.11.2024 už na tomto dôkaze nezotrval a pokiaľ ide o oboznámenie sa so spisom
Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, a to konkrétne so znaleckým posudkom ako aj
rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu v Trenčíne, okresný súd konštatoval, že tieto listiny

boli predložené v konaní a sú súčasťou predmetného spisu, preto od vykonania týchto dôkazov upustil,
keďže nebolo potrebné tieto listiny požadovať duplicitne. Okresný súd pritom konštatoval, že nebolo
potrebné zabezpečiť uvedený spis Okresného súdu Partizánske ani z dôvodu posúdenia námietky
premlčania, keďže premlčacia doba nespočívala a v čase vydania rozhodnutia Krajského súdu v
Trenčíne premlčacia doba už uplynula, keďže k premlčaniu došlo už 11.12.2018.

10. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolateľ predovšetkým namietal závery súdu prvej
inštancie ohľadne posúdenia premlčania, keď mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Odvolateľ
poukázal na to, že okresný súd konštatoval, že k premlčaniu nároku žalobcu malo dôjsť ešte počas

konania na Okresnom súde Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. PE-3Cb/32/2017 a dokonca
ešte predtým ako bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie, a to napriek tomu, že vo veci nepochybne
nesprávne a nezákonne rozhodol Okresný súd Partizánske. Žalobca mal za to, že nemôže niesť
zodpovednosť za pochybenie Okresného súdu Partizánske, keďže nárok si žalobca riadne a včas
uplatnil, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento nárok žalobcu nesprávne a nezákonne posúdil Okresný

súd Partizánske.

11.Odvolateľvyčítalsúduprvejinštancie,žeopomenulust.§402Obchodnéhozákonníka,podľaktorého
premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobil
akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie

alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní, a za takýto právny úkon je potrebné považovať nielen
vzájomnú žalobu, ale aj kompenzačnú námietku, nakoľko ide o právny úkon, ktorým si veriteľ uplatňuje
svoje právo voči dlžníkovi.

12. Žalobca poukázal na to, že skoršie konanie bolo zastavené ex lege, preto rovnako nie je daná ani

prekážka res iudicata, nakoľko konanie nebolo skončené meritórnym rozhodnutím, a preto neexistuje
žiadna prekážka, pre ktorú by Okresný súd Banská Bystrica vo veci nemohol konať a vydať platobný
rozkaz, a pre ktorú by nemohol ďalej konať miestne a vecne príslušný Okresný súd Žilina. Odvolateľ dal
pritom do pozornosti tú skutočnosť, že konanie bolo zastavené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 27. júla 2022 rozhodnutím č.k. 8Cob/60/2021-445, proti ktorému rozhodnutiu nebolo možné podať

žiadny riadny opravný prostriedok. Z uvedeného dôvodu mal za to, že skoršie konanie nebolo ukončené
meritórnym rozhodnutím a k zastaveniu konania došlo ex lege, teda z dôvodu zverejnenia uznesenia
súdu o skončení reštrukturalizácie žalovaného v Obchodnom vestníku.

13. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný. V danom

smere poukázal na ust. § 402, 403 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 404 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka. Odvolateľ oponoval názoru súdu prvej inštancie, že podľa ust. § 405 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka je potrebné považovať nárok žalobcu za premlčaný s poukazom na to, že podľa odvolateľa je
potrebné aplikovať na tento prípad ust. § 404 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolateľa
bol jeho nárok riadne uplatnený vo forme protinároku, keď tento protinárok sa vzťahuje na tú istú zmluvu,

od ktorej odvodzoval svoj nárok aj žalobca, a preto je nesporné, že počas riadneho uplatnenia nároku
premlčacia doba neplynula v období od 02.05.2017 (odo dňa podania vzájomnej žaloby a podania
odporu) do 27.07.2022 (deň zastavenia konania Krajským súdom v Trenčíne) a od 13.12.2023 (deň
podanianávrhuvupomínacomkonaní)doposiaľ.Zuvedenéhodôvodumáodvolateľzato,žepremlčaciadoba plynula v období od 11.12.2014 do 02.05.2017 (teda plynula celkom 2 roky, 4 mesiace a 21 dní)
a od 28.07.2022 do 13.12.2023 (teda plynula celkom 1 rok, 4 mesiace a 5 dní). Premlčacia doba tak
plynula celkom 3 roky, 9 mesiacov a 5 dní, a teda je nesporné, že nárok žalobcu nie je premlčaný,

nakoľko bol podaný v lehote 4 rokov.

14. Ďalej dal odvolateľ do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania pred
súdom prvej inštancie okrem prekážky res iudicata a vznesenej námietky premlčania, neuviedol žiadne
konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť nárok žalobcu z titulu uvoľnenia zádržného, nedôvodný. V danom

smere žalobca opakovane poukázal na chronológiu prípadu, keď bola medzi stranami sporu uzatvorená
dňa 11. júna 2014 Zmluva o dielo č. 01/2014, ktoré dielo žalobca zrealizoval riadne a včas, a preto mal
podľa čl. X, bod 10.11 Zmluvy o dielo nárok na úhradu zádržného po odstránení kolaudačných chýb a
nedorobkov. Žalobca poukázal aj na priložený znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa 25. februára 2020
vypracovaný znalcom A. B. C., podľa ktorého má vyplývať, že vykonal dielo podľa zmluvy o dielo riadne
a včas, bez vád, pričom žalovaný vykonané dielo aj prevzal a súčasne sa nepotvrdila existencia takých

vád diela, za ktoré by zodpovedal žalobca. Znaleckým posudkom tak malo byť, podľa názoru žalobcu,
preukázané, že žalovaný žiadal bezdôvodne a neoprávnene odstránenie vád diela, nakoľko žalobca za
tieto vady nenesie žiadnu zodpovednosť.

15. Záverom odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie si osvojil výklad právnej normy, ktorý je v rozpore

so základnými metódami výkladových pravidiel právnej normy. Z uvedených dôvodov má odvolateľ za
to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie
súdu vo veci samej, a to tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Odvolateľ považoval odvolaním napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený,
pričom odôvodnenie rozsudku považoval za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. V danom smere

poukázal na to, že daná vada je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najmä Ústava
Slovenskej republiky, početné medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

16. Z uvedeného dôvodu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo
výrokoch I a II zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.000,- Eur
spolu s príslušenstvom a súčasne žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému,
alternatívne,abyodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštancieavecmuvrátilnanovéprejednanie
a rozhodnutie.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu za zákonné a správne. Poukázal pritom na to, že od počiatku v rámci svojej
procesnej obrany pred okresným súdom vznášali námietku premlčania a náležitým spôsobom sa
vyjadrovali k predmetu konania. V danom smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Partizánske

sp. zn. 3Cb/32/2017 zo dňa 24.09.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8Cob/60/2021-445 zo dňa 27.07.2022 ako aj na to, že následne bolo v konaní vydané uznesenie
pred Okresným súdom Prievidza, sp. zn. PE-3Cb/32/2017-460 zo dňa 15.06.2023, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2023, na podklade ktorého súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný poukázal na to, že je zrejmé, že v danom prípade

bola zachovaná totožnosť strán sporu a rovnako aj totožnosť prejednávanej veci, pretože žalobca žiadal
o zaplatenie 5.000,- ako zádržného, ktoré žiadal už v konaní pred Okresným súdom Partizánske pod
sp. zn. 3Cb/32/2017, čo bolo vyhodnotené iba ako procesná obrana a v takomto prípade nedochádza k
spočívaniu premlčacích lehôt a uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Na základe uvedeného
žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/123/2024 zo dňa

22.11.2024 ako skutkovo a právne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na odvolaciu repliku žalobcovi, ktorý sa k nemu ďalej nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 CSP
(viazaný rozsahom odvolania) a § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) v senáte bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie odvolacieho súdu boloverejne vyhlásené dňa 10. marca 2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP).

20. Odvolací súd bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

21. Medzi stranami sporu bola dňa 11.06.2014 uzavretá Zmluva o dielo č. 01/2014, v ktorej sa žalobca
(ako zhotoviteľdiela) zaviazal pre žalovaného zrealizovať stavebné práce na diele „Nadstavba materskej
školy v Kunerade“ za dohodnutú cenu 111.161,81 Eur vrátane DPH.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané žalovanému dňa 10.12.2014.

23. Podľa čl. X bodu 10.11 Zmluvy o dielo č. 01/2014, objednávateľ zadrží 5 % z objemu zazmluvnenej
ceny zhotoviteľovi a uhradí ju po odstránení kolaudačných chýb a nedorobkov.

24. Medzi stranami sporu prebiehalo na Okresnom súde Partizánske konanie vedené pod sp. zn.
3Cb/32/2017 o žalobe žalovaného (Obec Kunerad) proti žalobcovi (Construction s.r.o.) o zaplatenie
sumy vo výške 12.136,25 Eur z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie. V uvedenom konaní žalovaný
(Construction s.r.o.) uplatnil procesnú obranu vo forme sumy zádržného vo výške 5.666,-Eur voči nároku
žalobcu. Okresný súd Partizánske rozsudkom zo dňa 24.09.2020 žalobu žalobcu (Obec Kunerad)

zamietol a zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť titulom vzájomnej žaloby žalovanému (Construction s.r.o.)
sumu vo výške 5.000,- Eur. Vo zvyšku vzájomnú žalobu okresný súd zamietol.

25. Krajský súd v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/60/2021 rozhodol tak, že
konanie o nároku žalobcu (Obec Kunerad) voči žalovanému (Construction s.r.o.) výrokom I. zastavil

z dôvodu zverejnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín o skončení reštrukturalizácie žalovaného.
Odvolací súd zároveň rozsudok v napadnutej časti vo výroku IV. potvrdil a v časti výroku II., III. a V. zrušil.
Vo vzťahu k výroku III. (v ktorom okresný súd rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 5.000,-
Eur zádržného) konštatoval, že okresný súd sa dopustil procesného pochybenia, keď po pripustení a
rozšírení žaloby žalobcom na sumu 12.126,25 Eur, nárok žalovaného naďalej prejednal ako návrh zo

vzájomnej žaloby a nie ako námietku započítania žalovaného voči žalobcovmu nároku. Poukázal na
to, že pripustením tejto zmeny sa suma v konaní uplatňovaná žalovaným voči žalobcovi stala nižšou,
než bol uplatnený nárok žalobcu, teda bolo potrebné nárok považovať len ako prostriedok procesnej
obrany žalovaného.

26. Po vrátení veci okresnému súdu rozhodol Okresný súd Prievidza Uznesením č.k.
PE-3Cb/32/2017-460 zo dňa 15. júna 2023 o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, z uvedeného dôvodu sa uplatnený nárok zo strany žalovaného bude posudzovať iba
ako prostriedok procesnej obrany, a preto nie je potrebné o tomto nároku samostatne rozhodovať, keďže

konanie bolo zastavené z dôvodu zverejnenia uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovaného
v Obchodnom vestníku. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania.

27. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

28. Podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené
v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia

doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok
smeruje, ak sa tak nárok ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu, alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

29. Podľa § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402

až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o rozhodnú
argumentáciu ohľadne konštatovaného premlčania nároku žalobcu, preto sa v odôvodnení obmedzujelen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a pri preskúmaní správnosti
rozhodnutia vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napríklad
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005):

31. K argumentácii žalobcu, že skoršie konanie vedené na Okresnom súde Partizánske bolo zastavené
ex lege, preto nie je daná prekážka res iudicata, nakoľko konanie nebolo skončené meritórnym
rozhodnutím, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu nie je sporná, keďže z rovnakého
skutkového záveru vychádzal aj súd prvej inštancie. Okresný súd v bode 12 odôvodnenia svojho

rozhodnutia priamo poukázal na to, že nejde o prekážku res iudicata, keďže došlo k zastaveniu konania
zo zákona, a toto konanie nebolo skončené meritórnym rozhodnutím. Odvolací súd dodáva, že práve
z toho dôvodu súd prvej inštancie konanie nezastavil (keďže prekážka právoplatne rozsúdenej veci je
procesnou podmienkou, na základe ktorej súdy ex offo, v prípade jej existencie, pristupujú k zastaveniu
súdneho konania). Okresný súd tak pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci a zaoberal sa následne
ďalšou námietkou uplatnenou žalovaným, a to námietkou premlčania nároku.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný, aj
keď odvolací súd pri právnom posúdení vychádzal z ust. § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, na
ktorý okresný súd poukazoval vo svojom rozhodnutí podporne. Odvolací súd prisvedčuje argumentácii
odvolateľa, že hoci nárok žalovaného bol v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.

3Cb/32/2017 uplatnený vo forme procesnej obrany, teda ako kompenzačný nárok voči nároku žalobcu,
je potrebné na takto uplatnený nárok hľadieť ako na úkon, ktorý predstavuje uplatnenie práva v začatom
súdnom konaní vo forme protinároku. Odvolací súd sa tak nestotožňuje s právnou argumentáciou súdu
prvej inštancie, že takýmto protinárokom môže byť len vzájomná žaloba žalovaného, ktorú by žalovaný
uplatnil v už začatom súdnom konaní. Takýmto protinávrhom je akýkoľvek úkon žalovaného, ktorým si

uplatní svoje právo v začatom súdnom konaní, a to aj vo forme kompenzačnej námietky, ktorá sa pre
účely civilného sporového konania považuje za procesnú obranu žalovaného. Jednoznačne je možné
konštatovať,žeajtátoformauplatnenianárokupredstavujenárokžalovaného,ktorýsiuplatnilvzačatom
súdnom konaní voči nároku žalobcu. Nie je pritom rozhodujúce, že ide o uplatnenie nároku len vo
forme kompenzácie do výšky nároku uplatneného žalobcom, keďže aj takáto forma uplatnenia nároku

žalovaným predstavuje uplatnenie práva žalovaného v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu síce
žalobca s poukazom na § 402 Obchodného zákonníka správne namietal, že premlčacia doba po dobu
uplatnenia takéhoto nároku prestáva plynúť, avšak vo vzťahu k takémuto právu súčasne platí špeciálne
ustanovenie § 405 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, na ktoré po celý čas poukazoval žalovaný, že
pokiaľ sa nerozhodlo o takomto práve v takomto konaní, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

Závery okresného súdu ohľadne plynutia premlčacej doby (od 11.12.2014 – 11.12.2018) a následného
premlčania nároku sú tak správne.

33. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorú súd prvej inštancie
uviedol podporne v bode 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia (pre prípad pripustenia argumentácie

žalobcu ohľadne uplatnenia nároku žalovaného vo forme protinároku), že tento nárok je v súlade s ust. §
405 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaný, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske
nebolorozhodnutévovecisamej.Podľauvedenéhocitovanéhoust.§405ods.1Obchodnéhozákonníka
potom platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Obchodný zákonník v tomto ustanovení upravuje
zdanlivo rozporuplnú situáciu, keď síce právo bolo uplatnené pred premlčaním (v súlade s ust. § 402

až § 404 Obchodného zákonníka) s dôsledkom spočívania premlčacej doby, avšak v danom konaní
sa nerozhodlo vo veci samej. Pokiaľ takáto situácia vznikne, dochádza vlastne k anulovaniu stavu
spočívania premlčacej doby, keďže zo zákona vyplýva, že „platí, že premlčacia doba neprestala plynúť“.
Ide tu vlastne o výnimku zo zásady spočívania premlčacej doby. Odvolací súd na danom mieste dodáva,
žehocižalobcanamietalaplikáciuust.§405ods.1,2Obchodnéhozákonníka,vdanomsmereneuviedol

žiadnu relevantnú protiargumentáciu. Naopak, tak z jeho vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní vyplýva, že sa sám stotožňuje s tým, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Partizánske pod sp. zn. 3Cb/32/2017 nebolo meritórne rozhodnuté ( po celý čas tvrdil, že nejde
o vec „res iudicata“).

34. Odvolací súd len dodáva, že tá skutočnosť, či v danom konaní nebolo meritórne rozhodnuté z
dôvodu zastavenia konania ex lege, z dôvodu zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie
žalovaného v Obchodnom vestníku, respektíve z iného dôvodu, nie je pre dané posúdenie plynutia
premlčacej doby rozhodujúca. Rozhodujúce je to, že o uplatnenom nároku nebolo v uvedenom konanímeritórne rozhodnuté, pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje dôvod, pre ktorý nedošlo k meritórnemu
prejednaniu veci. V danom prípade však zákonodarca konštruuje následok v podobe toho, že platí, že
premlčaciadobaneprestalaplynúť.Takjetomuajvdanomprípade,keďhocižalovanýuplatnilsvojnárok

v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Cb/32/2017, čoho následkom
by malo byť spočívanie premlčacej doby v zmysle § 402, § 404 Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom
k tomu, že v tomto konaní nebolo meritórne rozhodnuté, platí potom zákonodarcom normovaná výnimka
v ust. § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, že premlčacia doba neprestala plynúť. Správne boli preto
závery súdu prvej inštancie, ktoré formuloval vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu, keď konštatoval,

že premlčacia doba plynula od 11.12.2014 (dátum odovzdania diela 10.12.2014 spolu s odstránením
vád nebol medzi stranami sporný) a uplynula uplynutím 4-ročnej premlčacej doby v súlade s ust. § 397
Obchodného zákonníka dňa 11.12.2018.

35. Okresný súd sa vysporiadal v danom smere aj s ochranou veriteľov, ktorú poskytuje Obchodný
zákonník v ust. § 405 ods. 2 v podobe predĺženia premlčacej doby o 1 rok odo dňa, keď sa skončilo

súdne konanie, a to v bode 25 odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že aj v takomto
prípade predĺženia premlčacej doby je nárok žalobcu premlčaný, keďže predmetné konanie skončilo
právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne dňa 27.07.2022, teda premlčacia doba by sa
predĺžila do 28.07.2023. Keďže žaloba v tomto súdnom konaní bola podaná až v decembri 2023
(13.12.2023), preto ani predĺženie premlčacej doby na základe tohto ustanovenia zákona nemá vplyv

na uplynutie premlčacej doby.

36. Ani tá skutočnosť, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2022 sp. zn.
8Cob/60/2021-445 nebolo možné podať žiadny opravný prostriedok, nemá vplyv na skutkové ani právne
závery súdu prvej inštancie. A nakoniec, ani tá skutočnosť, či Okresný súd Partizánske vo svojom

pôvodnom rozhodnutí správne, respektíve nesprávne, posúdil nárok žalovaného ako vzájomnú žalobu,
namiesto jeho posúdenia len ako procesnej obrany do výšky nároku žalobcu, nemá vplyv na skutkové
a právne posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní, pokiaľ ide o premlčanie nároku. Bolo plne v réžii
žalobcu akým spôsobom sa rozhodol uplatniť svoj nárok voči žalovanému (vo forme protinároku v už
prebiehajúcom konaní, resp. osobitnou žalobou), a to i s následkami v podobe plynutia, či neplynutia

premlčacej doby. Je na strane sporu, aby v každom štádiu konania vyhodnocovala svoj postup a jeho
vplyv na uplatnenie svojho práva v súdnom konaní. Uvedené odvolacie námietky žalovaného sú preto
vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcu, v tomto súdnom konaní, irelevantné.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že

nárok žalobcu je premlčaný, pri formovaní svojich právnych záverov vychádzal z ust. § 405 ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré ustanovenia okresný
súd poukazoval podporne v bode 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odvolací súd tak považoval
nárok žalovaného uplatnený v súdnom konaní pred Okresným súdom Partizánske za uplatnený vo
forme protinároku, hoci súd prvej inštancie prioritne konštatoval, že takto uplatnený nárok žalovaného

nespĺňa požiadavky v zmysle ust. § 404 Obchodného zákonníka, a teda nie je protinárokom, avšak je
len procesnou obranou žalovaného v súdnom konaní. Odvolací súd nepovažoval za potrebný postup
v súlade s ust. § 382 CSP a nevyzval strany sporu k použitiu tohto ustanovenia (§ 404 ods. 1 a §
405 ods. 1 Obchodného zákonníka), nakoľko strany sporu sa k možnému použitiu daných ustanovení
vyjadrovali v priebehu konania vo svojich vyjadreniach a taktiež odvolateľ na ne poukazoval (zhodne s

jeho vyjadreniami v konaní pred súdom prvej inštancie) vo svojom odvolaní. Z uvedeného dôvodu má
odvolací súd za to, že toto právne posúdenie odvolacím súdom nemôže byť prekvapivým pre strany
sporu, keďže mali možnosť v priebehu konania vyjadrovať sa k aplikácii daných zákonných ustanovení,
a navyše, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podporne vyjadril svoj názor aj k aplikácii ust. §
405 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to ten, že aj v prípade aplikácie daného ustanovenia je nárok

žalobcu premlčaný, keďže platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Nemožno tak uzavrieť, že toto
ustanovenie nebolo pri doterajšom rozhodovaní vo veci použité. Nakoniec, samotný žalobca namietal
tieto závery súdu prvej inštancie v odvolaní, a teda nemožno konštatovať, že mu bolo odňaté právo
vyjadriť sa v súdnom konaní k aplikácii daného právneho predpisu. Odvolací súd preto považoval
za nadbytočné a nehospodárne, aby strany sporu opakovane vyzýval k možnému použitiu tohto

ustanovenia.

38. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je
premlčaný, nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvejinštancie sa nevysporiadal s ďalšími námietkami žalobcu ohľadne toho, že žalobca vykonal dielo riadne
a včas, o čom mal svedčiť aj žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom A. B. C..
Vo všeobecnosti totiž platí, že súdy sa prioritne zaoberajú premlčaním nároku (v prípade vznesenej

námietky premlčania zo strany dlžníka) a pokiaľ je v konaní konštatované premlčanie nároku, ďalšie
argumenty produkované na podporu existencie nároku žalobcu strácajú svoje opodstatnenie, keďže
nárok veriteľa ako taký, nie je možné v súdnom konaní priznať. Uvedené námietky žalovaného sú tak,
vzhľadom na konštatované premlčanie nároku žalobcu, irelevantné.

39. V poslednej odvolacej námietke odvolateľa spočívajúcej v tom, že odvolaním napadnutý rozsudok
má byť nedostatočne odôvodnený, pričom odôvodnenie rozsudku má byť nejasné, nezrozumiteľné a
zmätočné, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Hoci odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí k základným procesným právam strán sporu a z konštantnej judikatúry vyšších
súdnych autorít vyplýva, že neodôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje takú vadu konania, ktorá
predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces, v danom prípade odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedenou vadou netrpí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti žalobca v žalobe tvrdil a aké dôkazy
označil, ako aj to, ako sa žalovaný vo veci vyjadril a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd
pritom jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
ktoré dôkazy vykonal a súčasne zdôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Okresný súd

následne správne ustálil skutkový stav a uviedol svoje právne posúdenie. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je preto v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a nie je preto namieste konštatovať, že jeho
zdôvodneniejenejasné,nezrozumiteľné,alebozmätočné.Okresnýsúdjasneformulovalsvojeskutkové,
ako aj právne závery a uviedol, z akého dôvodu prioritne považoval nárok žalobcu za premlčaný, pričom
vo svojom rozhodnutí poskytol argumentáciu aj to vo vzťahu k námietkam žalobcu k aplikácii ust. § 404 a

§ 405 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je jasné, konzistentné a preskúmateľné
odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o tom, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

40. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozsahu

námietok odvolateľa, nezistil porušenie práva na spravodlivý súdny proces v podobe neodôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), a mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP),
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

41. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), či § 365 ods.
1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),
odvolateľ k týmto dôvodom neuviedol konkrétne námietky, t.j. aké dôkazy súd prvej inštancie nevykonal

pre riadne zistenie skutkového stavu, či akú vadu malo mať konanie, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto neumožnil odvolaciemu súdu ich bližší prieskum. Odvolací súd
konštatuje, že ani ex offo prieskumom podmienok konania nezistil žiadnu takú vadu konania, pre ktorú
by bolo potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len nad rámec svojich úvah odvolací súd
uvádza, že pokiaľ by sa odvolateľ domáhal vykonania dôkazov ( napr. znalecký posudok vypracovaný A.

B. C.) tento bol pre riadne zistenie skutkového stavu irelevantný, keďže žaloba žalobcu bola zmietnutá
pre premlčanie nároku žalobcu.

42. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhol, aby

odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, k tejto
časti rozhodnutia neuviedol žiadne odvolacie námietky, preto neumožnil odvolaciemu súdu prieskum
rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie aj
v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi. O vyčíslení trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, samostatným rozhodnutím.44. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).