Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoZmluva o dielo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227347
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6123227347.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol. s r.o.

so sídlom Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpený Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti
žalovanému: DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., so sídlom Štúrova 22, 949 01 Nitra, IČO: 35 920 475,
zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o zaplatenie sumy 118 003,27
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 300 eur s 11% ročným úrokom z omeškania od
26.03.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 89,32%,
o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 118 003,27 eura s 11%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 111 703,27 eura od 09.12.2022 do zaplatenia a s 11% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6 300 eur od 25.01.2023 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 04.05.2022

uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 180020-22-0001, pričom podľa zmluvy mal
žalobca ako zhotoviteľ vykonať kompletnú realizáciu búracích prác budov a ich základových konštrukcií
spevnených plôch podľa PD od AK CSANDA - PITERKA – 02/2020, ako aj odvoz a uloženie na skládku
zmiešaného odpadu a ďalšie činnosti špecifikované v zmluve. Na základe podkladov objednávateľa
a osobnej obhliadky žalobca ako zhotoviteľ ocenil dielo a požadované práce na sumu 63 000 eur.
Pri stanovení ceny diela na strane žalobcu došlo k omylu, keďže tento sa riadil vadnými podkladmi
poskytnutými žalovaným a z toho dôvodu žalobca podaním zo dňa 15.08.2022 namietal u žalovaného

relatívnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o cene diela. Vzhľadom na rozsah vykonaných
búracích prác a vyprodukovaného materiálu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celkovej ceny diela
v sume 174 703,27 eura, pričom z tejto mu doposiaľ bola uhradená suma 56 700 eur a suma 6 300
eur predstavuje zádržné podľa zmluvy o dielo, ktoré mu doposiaľ vyplatené nebolo a preto sa žalobca
podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 111 703,27 eura ako ceny za vykonané dielo a zároveň aj
zaplatenia zádržného v sume 6 300 eur, čo je spolu 118 003,27 eura.

2./ Vupomínacomkonaníbolnazákladežalobyžalobcuvydanýplatobnýrozkaz,protiktorémužalovaný
v zákonnej lehote podal odpor. Námietku žalobcu ohľadne relatívnej neplatnosti časti zmluvy o dielo
týkajúcej sa určenia ceny diela považoval za nedôvodnú s tým, že predmet diela bol determinovaný
jednotkami plochy a nie jednotkou váhy, ako to uvádza žalobca, pričom tento sa v zmluve zaviazal,že v prípade zistenia akýchkoľvek iných vád alebo nezrovnalostí nemá nárok na zvýšenie ceny diela.
Žalobca vystavil faktúry spolu na sumu 63 000 eur, avšak následne dňa 08.11.2022 vystavil faktúru č.
1020220830 na sumu 111 703,27 eura, pričom táto cena bola jednostranne určená žalobcom a mala by

predstavovať cenu za skutočne vykonané práce. Faktúra bola vrátená žalobcovi späť, keďže ju žalovaný
neuznával, nakoľko nebola vystavená v súlade so zmluvou. S návrhom ceny prišiel žalobca a žalovaný
iba akceptoval výšku ceny diela určenú žalobcom, ktorý síce vychádzal z projektovej dokumentácie
poskytnutej žalovaným, avšak táto skutočnosť nezbavuje žalobcu zodpovednosti za určenie výšky ceny
diela. Projektová dokumentácia je len jedným z podkladov pre určenie ceny diel a a žalobca nekonal

s odbornou starostlivosťou pri určovaní ceny diela a následne sa dovoláva vlastnej nepoctivosti. Cena
diela v zmluve bola nepochybne dohodnutá ako pevná a nemenná a nie podľa rozpočtu. Pokiaľ ide o
vrátenie zádržného, tak žalovaný namietal, že v zmysle zmluvne dohodnutej ceny diela zadržal 10%
v súlade s dohodnutými podmienkami a dosiaľ neboli splnené podmienky na vrátenie zádržného, keďže
nedošlo k podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela a žalobca nevyzval na uvoľnenie zádržného.

3./ K odporu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 10.08.2023 (č.l. 242) s tým,
že tvrdenia žalovaného ohľadne určenia rozsahu a predmetu diela jednotkami plochy a nie jednotkami
váhy nepovažuje za správne. Poukázal na čl. II bod 2.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého špecifikácia
predmetu diela je daná projektovou dokumentáciou, z ktorej okrem iného žalobca pri vypracovávaní
cenovej ponuky vychádzal. Na strane žalobcu došlo k podstatnému omylu pri určovaní ceny diela

a pokiaľ by žalobca poznal skutočný stav veci, tak by zmluvu o dielo neuzavrel alebo by ju uzavrel za
podstatne iných podmienok. Obranu žalovaného je možné kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka s poukazom na zmluvu
o dielo uzavretú medzi mestom Nitra a spol. DYNAMIC REAL 2, s.r.o., v ktorej boli práce vykonané
žalobcom ocenenénasumu513305eur,ikeďžalobcamaltietoprácevykonaťzapôvodnúsumu63000

eur. Ohliadkou miesta, kde sa dielo realizovalo nebolo možné pred začatím vykonávania diela zistiť,
že podklady predložené žalovaným a to najmä projektová dokumentácia sú absolútne nesprávne, čo
do množstva odpadu, ktorý pri búracích prácach vznikne. V prípade posúdenia nároku žalobcu z titulu
bezdôvodného obohatenia je jednoznačné, že bezdôvodne sa mohol obohatiť len žalovaný, pretože
jemu poskytol žalobca plnenie a právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu.

4./ Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním zo dňa 14.09.2023 (č.l. 260), v ktorom trval na
svojom stanovisku, že cena bola dojednaná dohodou zmluvných strán ako cena pevná za vybúranie
stavieb špecifikovaných v zmluve a v projektovej dokumentácii. Žalobca pri stanovení ceny vychádzal
zprojektovejdokumentácieakoajzobhliadkynamiestesamom,pričomtentojedlhoročnýmodborníkom

v danej oblasti a preto dovolávanie sa relatívnej neplatnosti z dôvodu omylu je treba považovať za
absurdné. Žalobca neinformoval žalovaného o prípadnom predražení diela a preto jeho konanie bolo
v rozpore so zmluvou, právnymi predpismi ako aj poctivým obchodným stykom. O relatívnej neplatnosti
sa dá hovoriť iba vtedy, keď ide o omyl ospravedlniteľný a keď osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Žalovaný nevykonal žiadne kroky, ktorými by bol omyl

vyvolal a už vôbec nemohol vedieť, že by nejaký omyl vyvolával, keď rokoval zoči voči 30 ročnému
odborníkovi v oblasti búrania a odpadov.

5./ Na pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu A. B. C. uviedol, že pred uzavretím zmluvy dostali
projektovú dokumentáciu, a na základe nej podali cenovú ponuku, pričom v dokumentácii boli uvedené

množstvá, ktoré treba vybúrať a recyklovať a podľa týchto údajov to nacenili a ponuku predložili
žalovanému. Z ich strany bola vykonaná aj obhliadka na mieste samom, avšak pri nej je vidieť len to, čo
je nad zemou, ale nie to, čo sa nachádza v základoch. Budovy zodpovedali projektovej dokumentácii,
avšak počas prác vznikli veľké množstevné rozdiely medzi tým, čo bolo uvedené v PD a tým, čo
realizovali. Z toho dôvodu potom žiadali investora, aby doplatil rozdiely. Cena sa teda stanovila podľa

množstiev materiálov, ktoré sa mali vybúrať a recyklovať uvedených v technických správach. Cena za
dielo bola stanovená na 63 000 eur tak, že spočítali množstvá odpadu podľa PD a jeho drvenie a na
toto majú svoj cenník s tým, že cena sa vynásobí množstvom a okrem toho sa započítajú náklady na
prepravu a na subdodávateľské položky. Nacenili teda to, čo bolo v projekte, avšak reálne bolo odvezené
väčšie množstvo odpadu. Dozor bol upozornený na tieto zvýšené množstvá a bol vedený aj stavebný

denník, ktorý podpisoval aj dozor. Myslí si, že upozornenie na väčšie množstvo materiálu nedávali
objednávateľovi písomne. Z ich strany boli ukončené všetky práce okrem drobných prác, ktoré investor
nepožadoval, aby urobili, ale nevie, z akého dôvodu. Po ukončení prác došlo z ich strany k pokusu
o odovzdanie diela a bola im predložená zápisnica, ktorú odmietli podpísať, pretože obsahovala pre nichneprijateľné klauzuly napr. že všetko im už bolo vyplatené. V stavebnom denníku je viackrát zapísané,
že upozornili na väčšie množstvá či už búraného alebo recyklovaného materiálu. Správnosť projektovej
dokumentácie si nepreverovali a ani na to nemali dôvod.

6./ Štatutárny zástupca žalovaného A. C. C. na tom istom pojednávaní potvrdil, že pred uzavretím
zmluvy oslovovali firmy, ktoré majú v databáze a zrejme z toho dôvodu oslovili aj žalobcu. Následne
boli žalobcovi zaslané podklady na ocenenie a za podobnú cenu dostali asi 3 ponuky na vykonanie
týchto prác, pričom sa zrealizovala aj obhliadka a zhotovitelia mali možnosť urobiť si sondy, pričom

tieto podľa neho stoja rádovo niekoľko stoviek eur. Žalobca mohol sondy zrealizovať aj pred podpisom
zmluvy, i keď bol víťaz v rámci týchto ponúk. Na základe cenovej ponuky sa uzavrela zmluva a realizovali
sa práce, pričom žalobca až po ich zrealizovaní navýšil cenu za vykonané práce až na 180 000 eur,
s čím nesúhlasili a na základe rokovaní ponúkli žalobcovi kompenzáciu do výšky 10%, čo tento odmietol,
pričom bol ochotný dohodnúť sa s tým, že mu zaplatia 150 000 eur.

7./ Svedkyňa A. D. E. uviedla, že spolupracuje s B. F. – G., pričom p. G. jej vždy povie, čo
má urobiť a spolu vypracovali technickú správu ohľadne búracích práv na ul. Tehelnej. Okrem
výškopisu a polohopisu základom pre vypracovanie správy bola obhliadka na mieste samom, kde urobili
fotodokumentáciu a zameranie a na základe toho vypracovala výkresy a správy, ktoré p. G. skontroloval.
Z ich strany nerobili žiadne sondy a iba skúmali, z akých materiálov sú budovy postavené a zameranie

robili pásmom. Obhliadkou videli, čo je nad zemou a podľa týchto stavieb predpokladali, čo by sa malo
nachádzať pod zemou a toto všetko vyhodnocoval p. G.. Pokiaľ ide o množstvá odpadu, tak vychádzali
z toho, čo videli a podľa toho približne určili, o aké množstvá odpadu by sa malo jednať. V technickej
správe sa uvádza, že ide iba o predpoklad a je to bežný postup pri búracích prácach.

8./ Svedok A. H. G. potvrdil, že projektovú dokumentáciu spracovali tak, ako obvykle, pričom pred
obhliadkou si zabezpečili výškopis a polohopis a v tomto prípade sa jednalo o budovy rôzneho druhu,
ktoré zamerali pri obhliadke. Z tejto sa robil zápis a taktiež aj fotodokumentácia a na základe získaných
údajov spracovali projektovú dokumentáciu. Sondy sa väčšinou nerobia, pretože ide o deštruktívne
zásahy do stavieb a v tomto prípade boli stavby ešte používané. Pri vyhodnocovaní množstva odpadu

vychádzali z údajov získaných obhliadkou a stanovili si vek stavieb ako aj materiál, z ktorých boli
stavby postavené a na základe toho zistili objemy a hmotnosti tohto odpadu a tieto údaje preniesli
do projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o základy, tak vychádzali zo stavebných noriem, ktoré platili
v čase vybudovania stavieb a z toho potom predpokladali množstvo materiálu, ktoré sa nachádza aj
pod zemou. Rovnako tak vychádzali aj z osobnej skúsenosti a v technických správach sa potom uvádza,

že ide iba o predpoklad. Existuje viacero stupňov projektovej dokumentácie a závisí to od objednávky,
pričom pri búracích prácach sa väčšinou podrobnejšia projektová dokumentácia nespracováva a v jej
prípade by už mala obsahovať aj vysvetlenie predpokladov a k tomu je potrebné urobiť napr. sondy a táto
dokumentácia už obsahuje reálnejšie množstvá odpadu, ako jednoduchšia dokumentácia.

9./ Svedok A. H. E., ktorý je zamestnaný ako výrobný riaditeľ u žalovaného vypovedal, že v prípade
búracích prác, ktoré sú predmetom sporu prebehlo prvé kolo rokovaní so žalobcom asi v roku 2020
a potom sa k nim vrátili buď na jeseň 2021 alebo na jar 2022. Za žalobcu jednali s p. I., ktorému poskytli
projektovú dokumentáciu a preberali s ním aj samotnú cenu. Požadovali od neho aby bola stanovená
pevná cena a bolo na nich, ako si túto cenu stanovia, pričom vie, že si urobili obhliadky, ale mohli

si urobiť aj sondy. Zo strany žalobcu bola zaslaná cenová ponuka, ktorá sa potom znižovala, keďže
išlo o tender a boli tam cenové ponuky aj iných firiem. Na základe cenovej ponuky potom žalobcovi
zaslali návrh zmluvy aj s podmienkami. Zo strany žalobcu v priebehu vykonávania prác prišli s tým, že
chcú zmeniť technológiu vybúrania asfaltu a to z frézovania na búranie. Spôsob vykonávania prác však
nechali na žalobcu a vychádzali zo toho, že je stanovená pevná cena. Práce boli realizované podľa

zmluvy a odovzdanie prác mal na starosti projektový manažér a stavbyvedúci a podľa neho ohľadne
odovzdania prác a ich prevzatia bola spísaná aj zápisnica. Technická správa bola daná žalobcovi pred
vypracovaním cenovej ponuky ako poklad, ktorý je orientačný a bolo na nich, či si urobia sondy prípadne
obhliadky. V zmluve bola cena stanovená ako maximálna a pevná s tým, že ide o cenu so všetkými
rizikami. Zástupcu žalobcu p. I. upozornil, že projektová dokumentácia je iba orientačná a že si to môže

skontrolovať, pričom bolo na ňom , či si urobí sondy alebo obhliadky a všetky firmy na základe týchto
dokladov vedeli uviesť pevnú cenu.10./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov sporových strán ako aj svedkov A.
D. E., A. H. G. a A. H. E., oboznámením sa s predloženými dokladmi a ostatným spisovým materiálom,
pričom zistil, že na základe cenovej ponuky č. CN20220023 (č.l. 33pv) vypracovanej žalobcom podľa

projektovej dokumentácie spoločnosti AK CSANDA – PITERKA Nitra obsahujúcej technickú správu
bola dňa 04.05.2022 medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o dielo č. 180020 – 22 – 0001, podľa
ktorej žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa mal vykonať kompletnú realizáciu
búracích prác budov a ich základových konštrukcií, spevnených plôch podľa PD od AK CSANDA –
PITERKA – 02/2020, odvoz a uloženie na skládku zmiešaného odpadu a ďalšie práce s tým súvisiace

špecifikované v čl. II bod 2.2. zmluvy a to na stavbe BD Tehelná ul. Nitra s tým, že v zmluve sú
špecifikované objekty, ktorých sa týkajú búracie práce spolu s ich výmerou. Podľa zmluvy bol začiatok
vykonávania diela stanovený na deň 05.05.2022 a koniec vykonávania diela na deň 05.07.2022. V čl.
IV je uvedená cena za vykonanie diela v sume 63 000 eur s tým, že táto bola stanovená dohodou
zmluvných strán ako cena pevná, najvyššie prípustná (maximálna). Podľa bodu 4.2. je položkový rozpis
ceny uvedený v cenovej ponuke zhotoviteľa zo dňa 18.02.2022, ktorá je nedeliteľnou súčasťou zmluvy

ako príloha č. 1. Ďalej sa v tomto bode uvádza, že zhotoviteľ ocenil dielo na základe podkladov
objednávateľa doručených mu emailom (a to projektovej dokumentácie a výkazu výmer) ako aj osobnej
obhliadky, ktorú zhotoviteľ vykonal v mieste vykonania diela. Zhotoviteľ súčasne podpisom zmluvy
potvrdil, že podklady objednávateľa preštudoval pred uzavretím zmluvy, tieto podklady ako aj vykonaná
obhliadka sú dodatočné a bez vád pre stanovenie ceny a teda všetky vady podkladov predložených mu

objednávateľom oznámil objednávateľovi do dňa uzavretia zmluvy. V prípade, ak by vyšli dodatočne
najavo akékoľvek iné vady (nezrovnalosti), nedostatky podkladov objednávateľa, nemá zhotoviteľ nárok
na zvýšenie ceny diela z tohto dôvodu. Podľa bodu 4.3. cena diela obsahuje všetky náklady spojené
s realizáciou diela a zahŕňa náklady na všetky práce a dodávky potrebné pre kompletné vykonanie
a sprevádzkovanie diela vrátane jeho zabezpečenia a prípadnej ochrany. Cena diela je platná po celú

dobu vykonávania diela až do jeho ukončenia. Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola dohodnutá
na základe rozpisu ceny. V bode 4.5. zhotoviteľ prehlásil, že cena diela obsahuje a zahŕňa všetky
materiálové dodávky, práce, služby, výkony a iné náklady a položky, ktoré sú potrebné na riadne
vykonanie diela v súlade s podmienkami tejto zmluvy, a to aj tie, ktoré nie sú explicitne uvedené
v realizačnom projekte, avšak sú potrebné na to, aby bolo dielo v plnom rozsahu spôsobilé na riadne

samostatné užívanie.

11./ V čl. V bod 5.3. sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ je oprávnený zadržať z každej
zhotoviteľom fakturovanej čiastky 10% bez DPH (ďalej len „zádržné“). Právo na úhradu zádržného
vznikne zhotoviteľovi na základe splnenia podmienok tejto zmluvy s tým, že podľa bodu 5.3.1. prvú

polovicou zádržného t.j. 10% z celkovej ceny diela bez DPH (ďalej aj ako krátkodobé zádržné) uvoľní
objednávateľ v prospech zhotoviteľa do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy zhotoviteľa na
uvoľnenie tejto časti zádržného, pričom táto výzva môže byť zaslaná výhradne po protokolárnom
odovzdaní a prevzatí diela bez vád medzi objednávateľom a zhotoviteľom resp. po doručení písomného
potvrdenia objednávateľa o tom, že všetky vady, nedorobky diela zistené objednávateľom a hlavným

investorom pri odovzdaní a prevzatí diela boli zhotoviteľom odstránené. Proces odovzdania a prevzatia
predmetu diela je upravený v čl. XI zmluvy s tým, že podľa bodu 11.2. sa dielo považuje za dokončené
okamihom podpisu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom bude výslovne konštatované, že
objednávateľ dielo preberá.

12./ Na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ fakturoval žalovanému ako
objednávateľovi vykonané práce a to faktúrou č. 1020220430 zo dňa 31.05.2022 na sumu 26 525
eur a faktúrou č. 1020220829 zo dňa 25.10.2022 na sumu 36 475 eur, pričom medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný na základe týchto faktúr zaplatil žalobcovi sumu 56 700 eur, pričom si zadržal sumu
6 300 eur ako zádržné podľa zmluvy o dielo. Listom zo dňa 15.08.2022 žalobca adresoval žalovanému

námietku relatívnej neplatnosti časti právneho úkonu a vyzval ho na zaplatenie odmeny za zhotovené
dielo s tým, že pri spracovaní cenovej ponuky vychádzal z podkladov predložených objednávateľom
a podľa týchto bola dohodnutá cena diela v sume 63 000 eur, avšak v priebehu realizácie prác sa
ukázalo, že podklady predložené objednávateľom boli vadné a na základe nich bola dohodnutá cena
diela ako cena pevná, pričom bolo potrebné na zhotovenie diela vykonať aj ďalšie práce a teda cena

diela v zmluve je v dôsledku týchto skutočností výsledkom omylu, ktorý žalobca považuje za podstatný
a preto namieta relatívnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o cene diela. Žalobca ďalej uviedol,
že za cenu obvyklú považuje cenu uvedenú vo faktúre č. 1020220596 v sume 148 178,27 eura a tiež vo
faktúre č. 1020220430 v sume 26 525 eur, ktorá už bola zaplatená. Zároveň žalobca vyzval žalovanéhona zaplatenie ceny diela v súlade s faktúrou č. 1020220596 vo výške 148 178,27 eura. Na list žalobcu
odpovedal žalovaný podaním zo dňa 22.08.2022 (č.l. 232), v ktorom dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu považoval za neopodstatnené a nepreskúmateľné a poukázal na ustanovenia zmluvy

o dielo, v ktorých žalobca prehlásil, že podklady starostlivo preskúmal a nemal k nim žiadne pripomienky.
Podľa názoru žalovaného zhotoviteľ nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou a teda sa
nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti a preto neakceptuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu
a dohodu o cene diela považuje naďalej za platnú a účinnú.

13./ Faktúrou č. 1020220830 zo dňa 08.11.2022 si žalobca vyfakturoval skutočne vykonané práce na
sumu 174 703,27 eura a po odpočte predchádzajúcich faktúr žiadal touto faktúrou žalovaného zaplatiť
sumu 111 703,27 eura. Žalovaný listom zo dňa 15.11.2022 (č.l. 209) uvedenú faktúru vrátil žalobcovi
s tým, že ju v plnom rozsahu neuznáva s poukazom na dojednanú cenu 63 000 eur v zmluve o dielo
ako aj predchádzajúcu fakturáciu zo strany žalobcu.

14./ Dňa 18.07.2022 bol žalovaným vypracovaný a podpísaný protokol o odovzdávacej kontrole diela
– BD Tehelná ul., Nitra – búracie práce (č.l. 22) adresovaný žalobcovi, z obsahu ktorého vyplýva, že
žalobca oznámil žalovanému dokončenie diela a na deň 06.07.2022 žalovaný zvolal odovzdávaciu
kontrolu, na ktorej bola posúdená pripravenosť diela na odovzdávacie konanie. Podľa protokolu zostalo
ešte dobúrať časť asfaltového povrchu hlavného vjazdu z ul. Tehelná na vyzvanie objednávateľa

v čase realizácie budúcej výstavby a rekonštrukcie ul. Tehelná z dôvodu, že hlavné vjazdy sú počas
výstavby BD ponechané a budú realizované a koordinované súčasne s rekonštrukciou ul. Tehelná
na konci výstavby a teda toto zostáva ako nedorobok, pričom bol zaslaný návrh dodatku ku zmluve
o dielo. V protokole bolo ďalej konštatované, že ostatné práce boli realizované a pripravené na
odovzdávacie konanie. Listom zo dňa 18.11.2022 (č.l. 16) žalobca oznámil žalovanému pripravenosť

diela na odovzdávacie konanie s tým, že predmet zmluvy bol pripravený na odovzdanie a odovzdaný
dňa 17.07.2022. Žalovaným bol spracovaný zápis o odovzdaní a prevzatí diela s dodávateľom (č.l.
20), podľa ktorého boli práce dokončené dňa 18.07.2022 s tým, že vyúčtovanie diela bolo vykonané,
avšak uvedený zápis nebol žalobcom podpísaný a žalobca listom zo dňa 09.01.2023 (č.l. 23)
oznámil žalovanému, že s predloženým zápisom nesúhlasí, nakoľko sa v ňom nachádzajú body, ktoré

nezodpovedajúpravdeaniskutočnostiam,ktorésavsúvislostisdanoustavbouudialiatovbodochIII.2.;
III.3.; III.5. (č.l. 235). Uvedené body obsahujú potvrdenie dodávateľa, že všetky svoje splatné pohľadávky
voči objednávateľovi má ku dňu podpisu tohto protokolu uhradené a že zisťovací protokol a súpis
vykonaných prác pre záverečnú faktúru predstavujú úplné a konečné vyrovnanie všetkých čiastok, na
ktoré má dodávateľ nárok podľa zmluvy o dielo mimo dohodnutého zádržného.

15./ V priebehu konania žalobca predložil znalecký posudok č. 47/2023 znalca Ing. Slavomíra Cifríka
(č.l. 272) vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty stavebných prác a dodávok na stavbe BD Tehelná
ul. Nitra, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu a podľa tohto znaleckého posudku
všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok je 232 299,52 eura bez DPH.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený

výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.
Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa§546ods.1vetaprváObZobjednávateľjepovinnýzhotoviteľovizaplatiťcenudohodnutúvzmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods.3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 547 ods. 1 ObZ, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je
súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
Podľa ods. 2, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa
nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávanídiela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase
uzavretia zmluvy.
Podľa ods. 3, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný,

môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady
účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
Podľa ods. 4 ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
Podľa ods. 5, objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje
zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe

rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu
rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.
Podľa ods. 6, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi
potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § § 555 ods. 1 ObZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela
riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním
zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

16./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
118 003,27 eura je dôvodná iba čiastočne a to do sumy 6 300 eur s príslušenstvom a preto súd vyhovel

podanej žalobe iba v tejto časti a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 111 703,27 eura s príslušenstvom z titulu
navýšenia cena za dielo a okrem toho zaplatenia zádržného vo výške 6 300 eur, pričom v prípade
navýšenia ceny za dielo namietal relatívnu neplatnosť časti zmluvy o dielo týkajúcej sa ceny diela

a preto sa súd musel najskôr vysporiadať s touto jeho námietkou. Relatívnu neplatnosť právneho úkonu
upravuje ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka s tým, že relatívne neplatným je taký úkon, ktorého
platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať, toto
svoje právo uplatní. Relatívna neplatnosť spočíva vo vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právnehoúkonu. Jej právna podstata spočíva v tom, že úkon, pri ktorom existuje dôvod relatívnej neplatnosti,
od počiatku existuje a pozerá sa naň ako na platný; následky neplatnosti nastanú až po uplatnení
práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu. Oprávnenou osobou, ktorá môže namietať určenie

relatívnej neplatnosti, môže byť buď jeho účastník ale aj osoba, ktorá nebola účastníkom úkonu, ale je
ním dotknutá. Ak sa dotknutý subjekt dovolá relatívnej neplatnosti a to doručením druhému účastníkovi
právneho úkonu, účinky právneho úkonu, ktoré nastali v minulosti, pominú a právny úkon sa stane
neplatným s účinkami od počiatku (ex tunc). Osoba, ktorá sa relatívnej neplatnosti v súdnom konaní
dovoláva, nemusí žalovať určenie relatívnej neplatnosti, je možné sa jej dovolávať aj pri žalobe na

plnenie. Ak sa osoba v súdnom konaní bude dovolávať relatívnej neplatnosti, tá bude v súdnom konaní
riešená spravidla ako predbežná (prejudiciálna) otázka. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu nie je
oprávnený ten, kto neplatnosť sám spôsobil alebo vyvolal, ako aj jeho právny nástupca. Ide o prejav
jednej zo zásad občianskeho práva, podľa ktorej sa nie je možné dovolávať vlastnej nepoctivosti.

18./ Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a OZ uvedené taxatívne a medzi ne patrí aj ustanovenie §

49a OZ ohľadne právneho úkonu urobeného v omyle. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu právna
podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu resp. nedostatočnú predstavu
o právnych účinkoch právneho úkonu. Spoločným znakom definície omylu je nezhoda vôle s prejavom.
Omyl vo vôli podľa § 49a musí byť právne významný a relevancia sa priznáva omylu len vtedy, ak ho
konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca

(podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon
určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobre právneho úkonu aspoň vedieť.

19./ Neplatnosťou právneho úkonu v dôsledku omylu podľa § 49a OZ sa zaoberá aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2008 (R 1/2010), pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia

vyplýva, že ustanovenie § 49a obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol
urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom,
že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli
je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca resp. podstatná

a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho
úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej
skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne
následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne
významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý

účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl
vyvolal inak, napríklad neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať
zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný).
Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba,

ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň
vedieť. Ustanovenie § 49a OZ však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi

riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

20./ Rovnako tak odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1251/2002 zo dňa
19.12.2002 uvádza, že ustanovenie § 49a OZ pojednávajúce o omyle konajúcej osoby však nie je možné
vykladať tak, že na jeho základe je táto osoba, ktorá sa omylu potom dovoláva, zbavená povinnosti

podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zaistiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií
o okolnostiach resp. skutočnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu. To sa zvýrazňuje okrem iného predovšetkým v prípadoch, keď ide napr.
o skutočnosť (resp. skutočnosti) odborného charakteru, v ktorých konajúca osoba príslušné odborné
znalosti nemá. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zaistiť si

okolnostiam zodpovedajúce objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre
ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), preto je spôsobilé spochybniť
možnosť účinne sa potom v zmysle ustanovenia § 49a OZ dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu.
V takomto prípade je preto treba v prípade, že sa konajúca osoba omylu podľa ustanovenia § 49a OZdovoláva podľa ustanovenia § 40a OZ, zvážiť, či sa tu jedná o omyl tzv. ospravedlniteľný či naopak
o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je spravidla omyl konajúcej osoby týkajúci
sa skutkových okolností tak nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou

pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.
Inak povedané, o omyl, ktorý možno ospravedlniť, nepôjde vtedy, ak mala konajúca a omylu sa potom
dovolávajúca osoba možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa
so skutočnosťami pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúcich. Nie je možné teda akceptovať
možnosť, že by sa dalo účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ustanovenia § 49a OZ za situácie, keď

by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa
o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami,
náznakmi riešenia resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného právneho úkonu.

21./ S poukazom na vykonané dokazovanie a na ustanovenia § 40a a § 49a OZ ako aj komentáre
k týmto ustanoveniam a odôvodnenia rozsudkov uvedených v bodoch 19 a 20 dospel súd k záveru, že

žalobcovo dovolávanie sa relatívnej neplatnosti časti zmluvy o dielo týkajúcej sa ceny diela s poukazom
na ustanovenie § 49a OZ nie je dôvodné. Z výpovede štatutárnych zástupcov oboch sporových strán
je nesporné, že žalobca mal pred uzavretím zmluvy o dielo k dispozícii projektovú dokumentáciu, na
základe ktorej vytvoril cenovú ponuku a uvedená skutočnosť vyplýva aj z obsahu zmluvy o dielo v časti
čl. IV bod 4.2. a rovnako tak aj z výpovede svedka A. H. E.. Taktiež je nesporné, že žalobca pred

vypracovaním cenovej ponuky vykonal obhliadku stavieb, ktoré mali byť predmetom búracích prác a nič
mu nebránilo v tom, aby si dostatočné informácie o rozsahu búracích prác zabezpečil aj iným spôsobom
napr.vykonávanýmisondami,čopotvrdilivosvojichvýpovediachsvedkoviaA.H.G.aA.E..Využitietejto
možnosti potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného A. C. C.. Žalobca si vzhľadom na predmet zmluvy
o dielo a s poukazom na vlastnú starostlivosť mal možnosť zabezpečiť dostatočné množstvo, informácií

na základe ktorých by vypracoval cenovú ponuku zodpovedajúcu rozsahu búracích prác, avšak
žalobca túto objektívnu možnosť zabezpečiť si dostatočné množstvo informácií nevyužil a vychádzal
iba z projektovej dokumentácie a technickej správy, ktoré mu boli poskytnuté, ako aj z vlastnej obhliadky
stavieb, i keď musel vedieť, že okrem rozsahu stavieb viditeľného nad zemou sú súčasťou stavieb
aj základy a o týchto bez zabezpečenia si ďalších poznatkov odborného charakteru nemal dostatok

informácií pred vypracovaním cenovej ponuky. Žalobca ako osoba, ktorá sa omylu dovoláva podľa § 49a
OZ nemôže byť zbavená povinnosti sama si podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a pri
výpočte cenovej ponuky sa nechal ovplyvniť iba predloženou projektovou dokumentáciou a obhliadkou.
Zanedbanie požiadavky primeranej starostlivosti žalobcu zaistiť si zodpovedajúce objektívne informácie

pre výpočet cenovej ponuky, ktoré sú pre neho z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné
potom spochybňuje možnosť účinne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a
OZ. V tomto prípade nejde teda o ospravedlniteľný omyl, keďže omyl konajúcej osoby bol zavinený jej
nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu. Uvedená nedbanlivosť je podľa názoru súdu ešte zvýraznená tým, že žalobca je

spoločnosťou už dlhú dobu podnikajúcou, pričom predmetom jej činnosti sú aj prípravné práce pre
stavbu, pozemné a inžinierske stavby, stavba budov a iné a okrem toho aj tým, že z projektovej
dokumentácie ako aj technických správ nepochybne vyplývalo, že v prípade odpadu, ktorý vznikne pri
búracích prácach išlo iba o jeho predpokladané množstvo tak, ako to potvrdili aj svedkovia A. E. a A.
G. a ako to aj vyplýva z obsahu projektovej dokumentácie. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že

námietkarelatívnejneplatnostičastiprávnehoúkonuniejedôvodnáaniejemožnénaňuprirozhodovaní
o predmete sporu prihliadať.

22./ Z obsahu zmluvy o dielo ako aj z následného dokazovania v súdnom konaní podľa názoru súdu
jednoznačne vyplýva, že cena za vykonanie diela bola medzi sporovými stranami dohodnutá ako

cena pevná (bod 4.1.) a nemenná (bod 4.2. a 4.3.). Táto cena bola stanovená žalobcom na základe
jeho cenovej ponuky a nebolo preukázané, že by následne došlo k uzavretiu dohody modifikujúcej
uzatvorenú zmluvu v otázke ceny v písomnej forme (§ 272 ods. 2 ObZ), pričom podľa bodu 15.6.
zmluvy bolo možné akékoľvek zmeny alebo doplnky zmluvy uskutočniť len formou písomných dodatkov
podpísaných obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepreukázal, že by po uzavretí zmluvy o dielo

došlo k uzavretiu dodatkov zmluvy modifikujúcich dohodnutú cenu za dielo a preto je nutné vychádzať
z tej ceny diela, ktorá bola v zmluve medzi sporovými stranami dohodnutá. I keď podľa názoru súdu
cena za vykonanie diela bola dohodnutá ako cena pevná (cenová ponuka predchádzajúca uzavretiu
zmluvy neobsahuje rozpočet jednotlivých položiek, na základe ktorých bola určená cena za dielo),v prípade úvahy o tom, že by sa malo jednať o cenu podľa rozpočtu súd poukazuje na ustanovenie
§ 547 ObZ, podľa ktorého by v zmluve muselo byť uvedené, že sa nezaručuje úplnosť ceny a táto
je nezáväzná a zhotoviteľ by sa mohol domáhať prekročenia rozpočtovanej ceny len v prípade, že

by potrebu zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu oznámil po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné
prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu (§ 547 ods. 6 ObZ). Zo strany žalobcu nebolo
v konaní preukázané, že by sa pred dokončením búracích prác domáhal zvýšenia ceny za dielo bez
zbytočného odkladu, keď zistil, že je nevyhnutné prekročenie tejto ceny a v dôsledku toho by mu aj
zanikol nárok na určenie zvýšenia ceny. Keďže cena za dielo bola stanovená ako cena pevná a táto

na základe vystavených faktúr bola žalobcovi uhradená okrem zádržného v sume 6 300 eur, tak súd
žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 111 703,27 eura s príslušenstvom nepovažoval za
dôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

23./ Ďalší nárok, ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou bolo zaplatenie sumy 6 300eur s 11%
ročným úrokom z omeškania od 25.01.2023 do zaplatenia z titulu zádržného podľa zmluvy o dielo,

pričom súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dielo zo strany žalobcu bolo vykonané podľa
zmluvy, čo konštatoval štatutárny zástupca žalobcu s tým, že neboli ukončené iba drobné práce, ktoré
investor nepožadoval, pričom z obsahu protokolu o odovzdávacej kontrole diela zo dňa 18.07.2022
(č.l. 22) vyplýva, že zostalo ešte dobúrať časť asfaltového povrchu hlavného vjazdu z ul. Tehelnej na
vyzvanie objednávateľa v čase realizácie budúcej výstavby a rekonštrukcie z dôvodu, že hlavné vjazdy

sú počas výstavby bytového domu ponechané a budú realizované súčasne s rekonštrukciou ul. Tehelnej
na konci výstavby. Rovnako tak svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že práce boli realizované podľa
zmluvy a odovzdanie prác mal na starosti projektový manažér a stavbyvedúci a podľa neho ohľadom
odovzdania prác a ich prevzatia bola spísaná aj zápisnica. Je však nesporné, že napriek ukončeniu
búracích prác s tým, že ich časť má byť urobená následne až na vyzvanie objednávateľa v prípade

dobúrania časti asfaltového povrchu hlavného vjazdu z ul. Tehelnej a napriek oznámeniu žalobcu
o pripravenosti diela na odovzdávacie konanie nebol odovzdávací protokol žalobcom podpísaný a to len
z toho dôvodu, že obsahoval ustanovenia, podľa ktorých mal svojim podpisom potvrdiť úplné a konečné
vyrovnanie všetkých čiastok podľa zmluvy o dielo, čo však nebolo v súlade s presvedčením žalobcu,
že vykonal búracie práce v oveľa väčšom rozsahu ako obsahovala projektová dokumentácia a že má

nárok na zaplatenie vyššej ceny za dielo. V tomto prípade podľa názoru súdu žalobca dielo riadne
ukončil a žalovaný prevzal nehnuteľnosti na ďalšie užívanie a pokračovanie v stavebných prácach, čoho
dôkazom je aj skutočnosť, že predložil žalobcovi na podpis odovzdávací protokol a teda žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu za dielo a teda aj zádržné v sume 6 300 eur.
Podľa bodu 5.3.1. zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zádržné v sume 6 300 eur do 30 dní od

doručenia písomnej výzvy žalobcu na uvoľnenie zádržného a v tomto prípade za túto výzvu je možné
považovaťažžalobupodanúnasúddňa25.01.2023atedapodľazmluvymalžalovanýzaplatiťžalobcovi
zádržné do 30 dní od doručenia žaloby, k čomu došlo dňa 23.02.2023. Keďže žalovaný v lehote 30 dní
zádržné v sume 6 300 eur žalobcovi nezaplatil, pričom lehota mu uplynula dňom 25.03.2023, tak od
nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tejto povinnosti a preto súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 300 eur s 11% ročným úrokom z omeškania od 26.03.2023 t.j. odo
dňa nasledujúceho po uplynutí posledného dňa lehoty až do zaplatenia. O nároku na úrok z omeškania
súd rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak, že
žalobcovipriznalúrokzomeškaniavovýške11%ročnetak,akopožadoval. Vozvyšnejčastitýkajúcejsa
úroku z omeškania od 25.01.2023 do 25.03.2023 súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, keďže
žalobca mal úspech do výšky 5,34 % a žalovaný do výšky 94,66% a teda čistý úspech žalovaného
v konaní predstavuje 89,32% (94,66% – 5,34%) a preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania

proti žalobcovi vo výške 89,32%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecnýchnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.