Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8522201327.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Ing. arch. Mikuláš Hladký -
H & H ARCHITEKT, miesto podnikania Miletičova 99/5, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 34 557 971,
zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 29, 811
07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa,

Obchodná 1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167, zastúpenému: JUDr. Vladimírom Dlugolinským,
advokátom so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 231 582, o zaplatenie 33.100,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
5Cb/17/2022-141 zo dňa 8. júna 2023 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/17/2022-167 zo dňa 21.
júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudokOkresnéhosúduStaráĽubovňa,č.k.5Cb/17/2022-141zodňa8.júna2023vznení

opravného uznesenia č. k. 5Cb/17/2022-167 zo dňa 21. júla 2023 a vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia vo výroku I.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 26.5.2022 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodoltakožalobe,ktoroužalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
33.100,- eur s príslušenstvom titulom ceny diela a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.2.2020 Zmluvu o dielo č. 50/2020,

ktorou sa zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - Projektovú dokumentáciu - Výstavba bytových domov
na sídlisku Východ Stará Ľubovňa. Žalobca tvrdil, že dielo odovzdal žalovanému dňa 4.5.2022 a
žalovaný dielo prevzal. Následne žalovanému doručil faktúru č. 25042022, ktorou žalovaného vyzval
na zaplatenie ceny diela vo výške 33.100 eur. Tvrdil, že po odovzdaní a prevzatí diela došlo zo strany
žalovaného k postupu, ktorý nemal oporu v uzavretej zmluve o dielo, v príslušnej právnej úprave a bol
zmätočný. Jednalo sa o vykonanie úkonu, ktorým žalovaný sledoval odstúpenie od zmluvy. Následne

medzi stranami prebehla písomná komunikácia, v ktorej žalobca reagoval na námietky žalovaného,
avšak neviedla k riešeniu veci a žalovaný žalobcovi cenu diela nezaplatil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok od zmluvy o dielo, podľa ktorej
mal vypracovať pre žalovaného projektovú dokumentáciu, ktorá musela spĺňať aktuálne kritéria pre

poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) a štátnych dotácií Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „MDaV SR“), a to podľa zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a vyhlášky MDaV SR č. 283/2017 Z. z.,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo ŠFRB, o všeobecných

podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti v znení vyhlášky č. 341/2015 Z. z. Žalovaný
tvrdil, že žalobca neplnil predmet zmluvy o dielo v požadovanej kvalite, riadne a včas, keď dielo v
požadovanej kvalite v znení dodatku č. 2 k zmluve o dielo mal vykonať najneskôr do 10.5.2021 a v
žalovaným dodatočne poskytnutej lehote najneskôr do 31.3.2022, čo sa ale nestalo. Dňa 4.5.2022
síce žalobca doručil žalovanému dielo, avšak kontrolou projektovej dokumentácie žalovaný zistil, že aj

napriek viacerým upozorneniam žalovaného v procese tvorby dokumentácie žalobca dielo nevykonal v
požadovanej kvalite a dielo preto malo vady. Tvrdil, že žalobcom predložená projektová dokumentácia
a v nej navrhované riešenia nenapĺňali princípy, pravidlá a kritéria pre poskytnutie úveru zo ŠFRB a
štátnych dotácií MDaV SR, na čo bol žalobca opakovane upozorňovaný. Vzhľadom na to žalovaný listom
zo dňa 6.6.2022 žalobcovi vadné dielo a faktúru č. 25042022 vrátil a žalobcovi vytkol vady diela, no
žalobca si túto zásielku neprevzal. Žalovaný predmetnú zásielku doručoval žalobcovi prostredníctvom

kuriéra, pričom zásielka sa žalovanému vrátila. S poukazom na neskoré plnenie predmetu zmluvy o
dielo a vady žalobcom poskytnutého plnenia, žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
diela považoval za nedôvodný.

5. Žalobca v ďalšom argumentoval, že oneskorené plnenie predmetu zmluvy o dielo a vady diela sú

jedinými dôvodmi, pre ktoré žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela neuznáva a iné dôvody
pre zamietnutie žaloby neboli žalovaným označené. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o omeškaní s
plnením, žalobca mal za to, že toto tvrdenie nemá oporu v skutkovom stave, keď dielo bolo odovzdané
včas pri zohľadnení neposkytovania súčinnosti zo strany žalovaného s poukazom na ust. § 365 ods.
4 Obchodného zákonníka. Dodal, že prípadné omeškanie s plnením (čo žalobca odmietal) nezbavuje

žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu za dielo, ktoré žalovaný prevzal. K žalovaným tvrdeným
vadám diela žalobca zdôraznil, že žalovaný mu doposiaľ neoznámil údajnú vadu diela spôsobom
dojednaným v zmluve alebo v príslušnej právnej úprave, keď nedefinoval určitým a nezameniteľným
spôsobom konkrétnu vadu a zároveň si neuplatnil ani žiaden zmluvne dohodnutý alebo zákonnou
úpravou určený nárok z vád. Dôvodil, že definovanie vady v tom zmysle, že dielo nenapĺňalo princípy,

pravidlá a kritéria pre poskytnutie úveru zo ŠFRB a štátnych dotácií MDaV SR nie je možné považovať
za určité, pretože vada diela musí byť definovaná jasným a nezameniteľným spôsobom, ktorý umožňuje
jej identifikáciu. A aj v prípade, ak by vada existovala (čo žalobca odmietol), nárok na vrátenie riadne
prevzatého diela žalovanému nevyplýva zo zmluvy a ani zo zákona. Žalovaný po prevzatí diela nepodal
žalobcovi správu o vadách diela a nevyzval ho na ich odstránenie (nerešpektoval tým článok VIII. ods.

8.3 zmluvy o dielo). Po prevzatí diela bol žalovaný viac ako mesiac nečinný a s dielom disponoval bez
akýchkoľvek námietok. Žalovaný až po viac ako mesiaci od prevzatia diela v liste zo dňa 6.6.2022, ktorý
bol doručený žalobcovi dňa 4.7.2022 uviedol podľa žalobcu len všeobecné výhrady k dielu. Žalobca
dôvodil, že korešpondencia žalovaného po prevzatí diela neobsahuje žiadne konkrétne výhrady k dielu,
s ktorými by bola spojená požiadavka na ich odstránenie. Tvrdil, že uvedené nezodpovedá zmluvne

dohodnutému postupu, v zmysle ktorého malo byť žalovaným požadované odstránenie konkrétnej vady.
Dodal, že takýto postup žalovaného mu znemožňuje realizáciu konkrétnej obrany, keď nie je zrejmé, v
čom má obhajovať súlad diela s uzavretou zmluvou a zákonom.

6. Súd prvej inštancie poukázal, že dňa 10.5.2023 mu bolo doručené podanie žalovaného, v ktorého

prílohách žalovaný predložil komunikáciu sporových strán týkajúcu sa poskytnutia plnenia žalobcom
zo zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Žalovaný v označenom podaní poukazoval najmä na
moment, kedy žalobca uvádza v predmetnej komunikácii, že mu bolo dňa 4.5.2022 (teda po doručení
projektovej dokumentácie žalobcom žalovanému) doručené odstúpenie od zmluvy. Žalovaný citoval
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011,

podľa ktorých „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je,
aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť; pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon,
potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. ako náhle sa dostane prejav vôle
dosféryjehodispozície.“Vtejtosúvislostižalovanýpoukázalnadoručenkudovlastnýchrúk-opakované

doručenie vo vzťahu k listu č. 1313/13440/2022-Ze zo dňa 25.4.2022 označeného ako - Zmluva o dielo
č. 50/52020 „Projektová dokumentácia - Výstavba bytových domov na sídlisku Východ Stará Ľubovňa“
- Odstúpenie, z ktorej vyplýva, že prvý pokus o doručenie tejto písomnosti žalobcovi bol dňa 28.4.2022
(štvrtok), kedy zásielka nebola prevzatá, následne opakované doručenie bolo dňa 29.4.2022 (piatok),kedy opätovne zásielka žalobcom nebola prevzatá a k jej prevzatiu došlo až dňa 4.5.2022, teda v
stredu ďalšieho týždňa, pričom medzi tým žalobca vyexpedoval projektovú dokumentáciu žalovanému.
Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu sa jednalo o účelové správanie, keď žalobca vedel, že mu je

doručované odstúpenie od zmluvy vzhľadom na predchádzajúcu komunikáciu medzi stranami. Tvrdil,
že žalobca bol uzrozumený, že mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie do 31.3.2022, ktorú
nedodržal a dielo v lehote dodatočne žalovaným určenej nevykonal. Ak by zo strany súdu nebolo
akceptované odstúpenie od zmluvy, žalovaný tvrdil, že dielo má vady, ktorých si je žalobca vedomý a
napriek týmto vadám mu žalobca doručil dielo, aj keď nespĺňalo náležitosti potrebné pre získanie dotácie

zo ŠFRB. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu neposkytol súčinnosť, žalovaný uviedol, že žalobca na
podporu tohto svojho tvrdenia nepredložil dôkazy.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ diela
uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom diela dňa 24.2.2020 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
dielo spočívajúce v realizácii projektovej dokumentácie - Výstavba bytových domov na sídlisku Východ

Stará Ľubovňa. Zmluvné strany si v článku IV. ods. 4.1, 4.2. a 4.3 zmluvy o dielo dohodli termíny plnenia
podľa jednotlivých špecifikovaných častí, priebeh odovzdania diela, potrebu súčinnosti oboch zmluvných
strán pre dodržanie termínu plnenia. V článku V. zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli cenu diela. K
zmluve boli uzavreté dva písomné dodatky. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.9.2020 sa zmluvné strany dohodli
na zmene článku III. označenom ako „Predmet zmluvy“ a článku IV. označenom ako „Termíny plnenia“ a

dodatkom č. 2 zo dňa 12.1.2021 sa zmluvné strany dohodli na zmene článku V. označenom ako „Cena“,
v bode 5.2, podľa ktorého cena diela celkom vrátane dodatku č. 2 s DPH predstavuje 49.742,- eur.

8. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že:
- Žalovaný dňa 11.3.2022 adresoval žalobcovi výzvu na plnenie povinností, v ktorej žalobcu upozornil

na možné odstúpenie od zmluvy. V závere predmetnej výzvy žalovaný oznámil žalobcovi, že po
predchádzajúcom písomnom upozornení na možnosť odstúpenia a márnom uplynutí primeranej
dodatočnej lehoty na odstránenie vád diela pristúpi k odstúpeniu od zmluvy o dielo.
- Žalovaný zaslal žalobcovi odstúpenie od zmluvy o dielo dňa 25.4.2022, v ktorom odstúpení žalovaný
uviedol, že žalobca mu nedodal dielo riadne a včas a porušil aj ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o dielo, čo bolo žalovaným špecifikované v predchádzajúcich listoch doručených žalobcovi. V odstúpení
od zmluvy o dielo žalovaný zdôraznil, že poslednou výzvou zo dňa 11.3.2022 upozornil žalobcu na
vady diela a vyzval ho, aby dielo vykonával riadne, v súlade s podmienkami zmluvy, a aby splnil
svoje záväzky zo zmluvy o dielo najneskôr do uplynutia dodatočnej primeranej lehoty 31.3.2022, ktorú
žalovaný žalobcovi poskytol. Predmetná listová zásielka bola žalobcovi doručená dňa 5.5.2022.

- Dielo spolu s faktúrou č. 25042022 žalobca doručil žalovanému prostredníctvom kuriéra a žalovaný
ho prevzal dňa 4.5.2022.
- Žalovaný listom zo dňa 27.6.2022 vyzval žalobcu na prevzatie diela. V predmetnom liste uviedol, že
mu vracia dielo a faktúru č. 25042022. V označenom liste konštatoval, že dňa 4.5.2022 prevzal dielo, po
jeho prevzatí zistil, že dielo má vady, ktoré bránia využitiu diela na požadovaný účel, preto listom zo dňa

6.6.2022 vrátil žalobcovi dielo spolu s faktúrou, ktorú zásielku si ale žalobca neprevzal v odbernej lehote,
preto sa vrátila späť na adresu žalovaného. Žalovaný v predmetnom liste tiež zdôraznil, že na to, že
dielo má vady, bol žalobca viackrát upozorňovaný, termíny dodania boli žalobcovi predlžované, pričom
žalovaný po prevzatí diela zistil, že dielo má naďalej vady a nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k odstráneniu vád diela a to ani po viacerých upozorneniach, odmieta

uhradiť žalobcovi faktúru vo výške 33.100,- eur. Žalobcu vyzval na prevzatie diela, ktoré je uskladnené
u žalovaného, a to v lehote 4 mesiacov s tým, že inak žalovaný pristúpi k jeho skartácii.
- Žalobca listom zo dňa 15.7.2022 reagoval na výzvu žalovaného zo dňa 27.6.2022. V liste žalobca
uviedol, že medzi zmluvnými stranami nie je sporné, že k odovzdaniu diela (4.5.2022) došlo pred
doručením odstúpenia od zmluvy žalobcovi (5.5.2022). Zároveň je z prípisu žalovaného zo dňa

27.6.2022 zrejmé, že vrátenie faktúry a výzva k spätnému prevzatiu diela je žalovaným odvodzovaná
od údajných vád diela, ktoré nemali byť odstránené, a že žalvaný svoje požiadavky neodvodzuje od
údajného odstúpenia od zmluvy a následkov s ním súvisiacich. Žalobca uviedol, že nakoľko je zrejmé, že
žalovaný prevzal dielo dňa 4.5.2022, teda neodmietol jeho prevzatie, v zmysle článku IV. ods. 4.2 zmluvy
o dielo, prípadné iného zmluvného ustanovenia platí, že s touto skutočnosťou je nevyhnutne spojený

dohodnutý postup, ktorý v prípade výskytu vád diela ukladá žalovanému urýchlene a bez zbytočného
odkladu požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád diela. Je zrejmé, že takáto situácia nenastala, keďže
žalovaný po prevzatí diela nepodal žalobcovi správu o vadách diela a ani žalobcu nevyzýval na ichodstránenie, ale žalovaný bol viac ako mesiac nečinný. Až v liste zo dňa 6.6.2022 (doručenom žalobcovi
dňa 4.7.2022) uviedol žalovaný všeobecné výhrady k dielu, bez ich konkrétnej špecifikácie.
- Žalovaný faktúru č. 25042022 na sumu 33.100,- eur v žalobcom stanovenej lehote (ani následne)

neuhradil.

9.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§§1ods.1,2;261ods.1;536ods.1,2;537ods.1,2;546
ods.1;554ods.1;562ods.1,2;324ods.1,2;344;349ods.1,2Obchodnéhozákonníka,ktoréobsahujú
úpravu rozsahu pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka,

znakov diela, základných povinností zmluvných strán zmluvy o dielo, ceny za dielo, vykonania diela,
vykonania prehliadky diela, splnenia záväzku, vzniku práva, zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia a tiež
podľa § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje
sudcovskú koncentráciu konania.

10. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 24.2.2020 Zmluvu o dielo,

predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu
stavby - bytové domy na sídlisku Východ v meste Stará Ľubovňa. Zo zhodných vyjadrení strán súd
prvej inštancie ustálil, že žalobca dielo vykonal a doručil ho žalovanému dňa 4.5.2022, a že žalovaný
žalobcovi cenu za dielo vo výške 33.100,- eur nezaplatil, pričom jej nezaplatenie odôvodnil tým, že (i)
žalobca nesplnil svoj záväzok včas, a že (ii) dielo malo vady.

11. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný netvrdil, že
dôvodom, pre ktorý odmietol žalobcovi zaplatiť cenu diela, bolo odstúpenie žalovaného od zmluvy
o dielo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal i na to, že na repliku žalobcu žalovaný v súdom
stanovenej lehote nereagoval, a to napriek poučeniu o koncentrácii konania. Až deň pred pojednávaním

(10.5.2023 – pozn. odvolacieho súdu) zaslal žalovaný súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom sa
zmieňuje o odstúpení od zmluvy a procesnú obranu, že od zmluvy odstúpil, predniesol žalovaný až na
pojednávaní dňa 11.5.2023.

12. Súd prvej inštancie na podanie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 10.5.2023, (teda deň pred

pojednávaním, ktoré bolo vytýčené na deň 11.5.2023) a ani na procesnú obranu žalovaného o odstúpení
od zmluvy o dielo neprihliadal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, ktorej teoretické aspekty
a účel bližšie v napadnutom rozhodnutí rozviedol.

13. Napriek uvedenému súd prvej inštancie dodal, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, ktoré

mal oznámiť žalobcovi listom zo dňa 25.4.2022 nemožno považovať za platné. Argumentoval tým, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dielo vykonal a doručil ho žalovanému dňa 4.5.2020,
pričom učinil tak spôsobom dojednaným v článku IV. ods. 4.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého odovzdaním
sa rozumie odovzdanie výsledkov práce osobne s potvrdením preberacieho protokolu o odovzdaní a
prevzatí celého diela, alebo doručením poštou, kuriérom a podobne. Súd prvej inštancie poukázal,

že listinná zásielka žalovaného zo dňa 25.4.2022, ktorá mala obsahovať odstúpenie od zmluvy, bola
žalobcovi doručená až dňa 5.5.2022, teda po tom, čo žalovaný dňa 4.5.2022 už prevzal dielo a záväzok
žalobcu zanikol splnením. Dodal, že v čase doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi už bolo dielo
žalovanému riadne odovzdané, preto nebolo možné od zmluvy odstúpiť.

14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil so žalovaným, že zásielku obsahujúcu odstúpenie od zmluvy
o dielo je potrebné považovať za doručenú žalobcovi už prvým dňom, keď bol realizovaný pokus o jej
doručenie žalobcovi (28.4.2022). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na závery uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011 citované v odseku 6.
tohto uznesenia. Podľa súdu prvej inštancie z uvedenej právnej vety plynie, že prvoradú preferenciu má

osobné prevzatie zásielky, pričom v takom prípade, teda ak si adresát prevezme zásielku v odbernej
lehote, nastupujú účinky doručenia písomnosti týmto dňom (jej prevzatím). Teóriu dôjdenia, ktorú
predostieral žalovaný, je podľa súdu prvej inštancie možné aplikovať len za situácie, ak si adresát
zásielku v odbernej lehote neprevezme, kedy je potrebné vychádzať z ust. § 45 Občianskeho zákonníka
a § 111 ods. 3 CSP (per analogiam) v tom zmysle, že v prípade vrátenia poštovej zásielky z dôvodu

jej neprevzatia adresátom sa považuje za deň doručenia - deň vrátenia tejto zásielky odosielateľovi, čo
nie je daný prípad.15. Súd prvej inštancie mal preto vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca dielo žalovanému
doručil,žalovanýdieloprevzal,prehliadolhoadoposiaľsnímdisponuje.Pretosúdprvejinštanciedospel
k záveru, že záväzok žalobcu vplývajúci zo zmluvy o dielo bol splnený vykonaním a odovzdaním diela

žalovanému.

16. K odmietnutiu plnenia žalovaného z dôvodu omeškania žalobcu so splnením záväzku, keď v zmysle
zmluvy o dielo a jej dodatkov mal žalobca plniť svoj záväzok najneskôr dňa 10.5.2021 a v žalovaným
dodatočne poskytnutej lehote najneskôr do 31.3.2022, pričom žalobca doručil dielo žalovanému až dňa

4.5.2022, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca splnil svoj záväzok zo zmluvy - vypracoval projektovú
dokumentáciu a odovzdal ju žalovanému dňa 4.5.2022. Preto sa oprávnene domáha zaplatenia ceny
diela. V súvislosti s neskorším plnením poukázal súd prvej inštancie ešte aj na ust. § 324 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto
plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy, k čomu podľa súdu prvej inštancie v danom
prípade nedošlo.

17. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že dielo malo vady, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný len všeobecne uvádzal, čo malo byť obsahom projektovej dokumentácie a aké kritéria
mala projektová dokumentácia spĺňať. Dodal, že v priebehu konania žalovaný opakovane uvádzal, že
napriek viacerým upozorneniam z jeho strany projektová dokumentácia nebola vypracovaná žalobcom

v požadovanej kvalite, že má vady a vo všeobecnosti konštatoval, že projektová dokumentácia a
v nej navrhované riešenia nenapĺňali princípy, pravidlá a kritéria pre poskytnutie úveru zo ŠFRB
a štátnych dotácií MDaV SR. Uvedené tvrdenia žalovaný nepodporil podľa súdu prvej inštancie
žiadnymi relevantnými skutočnosťami a nedefinoval konkrétne vady, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať, že žalobca nevykonal dielo riadne, resp. že žalobcom vykonané dielo má vady. Súd

prvej inštancie zdôraznil, že zákonná podmienka určitosti sa vyžaduje aj pri identifikácii vád, ich opise,
vyjadrení akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu a podobne. Ustálil preto, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že dielo malo vady.

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal, že dielo riadne vykonal a odovzdal

žalovanému. S poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu dodal, že nemožno požadovať od žalobcu,
aby preukázal, že dielo nemá vady. Naproti tomu, ak žalovaný tvrdil, že dielo má vady, zaťažovalo
žalovaného dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto jeho tvrdení. Žalovaný, ale podľa súdu prvej
inštancie vady diela nekonkretizoval a nepreukázal ich existenciu.

19. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania ním
tvrdených skutočností, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 33.100,- eur titulom ceny diela. Žalovaný
v konaní nepredložil podľa súdu prvej inštancie žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť
tvrdenia žalobcu a poprieť dôvodnosť uplatneného nároku. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 33.100,- eur

s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33.100,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúry č. 25042022, t. j. od 26.5.2022 do zaplatenia.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
vkonaníúspešnémužalobcovipriznalprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

21. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

22. Žalovaný v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie neprihliadol na odstúpenie žalovaného
od zmluvy, keď dospel k záveru, že k odstúpeniu došlo až potom, čo žalovaný prevzal dielo,
a teda záväzok žalobcu zanikol splnením. Takto prezentovaným záverom sa podľa žalovaného
súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričomv odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odôvodnenie tohto odklonu. Žalovaný argumentoval,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo došlo zo strany súdu prvej inštancie
k ochrane obštrukčného správania žalobcu pri preberaní zásielky, ktorej obsahom bolo odstúpenie

žalovaného od zmluvy. Poukázal, že odstúpenie bolo preukázateľne doručované žalobcovi dňa
28.4.2022 (štvrtok) a dňa 29.4.2022 (piatok) s následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na
pošte, teda predtým, ako žalobca podal na poštovú prepravu zásielku, ktorou mal podľa súdu prvej
inštancie riadne plniť dielo podľa zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/73/2016 zo dňa 31.1.2018, v zmysle ktorých

„Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci
deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky
adresáta, bez ohľadu na to, keby si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Žalovaný uviedol,
že označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vo veciach obchodnoprávnych č. 9/2019 pod
č.R85/2018.Dodal,žezodôvodneniacitovanéhorozhodnutiavyplýva,žeprejavvôledôjdeneprítomnej

osobe vtedy, ak sa ocitne vo sfére jej dispozície, pričom tým možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle
do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti
oboznámi. Okrem toho žalovaný uviedol, že najvyšší súd sa v označenom rozhodnutí zaoberal aj
tým, či vyššie citovaný právny záver sa vzťahuje len na situácie, kedy aj napriek vedomosti adresáta
o uložení zásielky na pošte si ju adresát v odbernej lehote vôbec nevyzdvihne, pričom konštatoval,

že „Skutočnosť, že dovolateľom označené rozhodnutie najvyššieho súdu, od ktorého vyvodzuje odklon
odvolacieho súdu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa dotýka situácie, kedy k vyzdvihnutiu
zásielky v odbernej lehote vôbec nedošlo, nevylučuje aplikáciu uvedeného právneho záveru aj na
situáciu, kedy k prevzatiu zásielky neskôr (v odbernej lehote) prišlo. Opačný záver by viedol k vzniku
situácií, kedy by adresát zásielky vytváral neprimerané obštrukcie, pri jej preberaní úmyselne odďaľoval

začiatok plynutia výpovednej doby a spôsoboval tak nerovnosť vo vzájomných právach a povinnostiach
subjektovprávnych vzťahov....Neúspešnýmpokusomodoručenienaadresesídlažalobcuanásledným
vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo adresátovi objektívne umožnené si zásielku
vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom a skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o uložení
zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa.“ Žalovaný argumentoval, že žalobca

si vzhľadom na situáciu vo vzťahu k plneniu diela musel byť vedomý toho, čo je obsahom zásielky
doručovanej mu dňa 28.4.2022 a 29.4.2022 vzhľadom k tomu, že nedodržal predchádzajúci dodatočný
termín plnenia svojich záväzkov a bol poučený, že žalovaný uplatní svoje právo od zmluvy odstúpiť.
Považovalzaneprípustné,abyadresátporušenímpovinnostiriadne,bezobštrukciíprevziaťdoručovanú
písomnosť požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych

úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté.

23. Ďalej žalovaný v odvolaní citoval ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje režim
doručovania hmotnoprávnych úkonov. Zdôraznil, že doručením prejavu vôle do dispozičnej sféry
adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od toho momentu je právny

úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Dodal, že slovným spojením
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i prax takouto možnosťou chápe nielen
samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením
listu obsahujúceho prejav vôle do sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát

hmotnoprávneho úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.

24. Vo vzťahu k súdom prvej inštancii aplikovanej sudcovskej koncentrácii konania žalovaný dôvodil,
že okrem formálnej definície sudcovskej koncentrácie konania neuviedol súd prvej inštancie žiadne
ďalšie dôvody na jej uplatnenie, ktorými by odôvodnil, prečo neprihliadol na odstúpenie od zmluvy.

Poukázal, že skutkové tvrdenia týkajúce sa odstúpenia od zmluvy boli stranami sporu prezentované
už skôr a odkazovali na nich súdu predložené listiny, s ktorými boli strany oboznámené. Dodal, že
využitím sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy, o ktorej sa dozvedel až
z odôvodnenia napadnutého rozsudku a prezentovanému predbežnému právnemu názoru súdu prvej
inštancie, ktorý pôvodne prihliadol na odstúpenie od zmluvy, došlo k porušeniu práva žalovaného na

spravodlivé prejednanie veci a bola mu odňatá možnosť vo vzťahu k tejto sudcovskej koncentrácii a jej
dôsledkom sa akokoľvek brániť.25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol,
že z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v
podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť

riadneho vedenia sporu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní sa nevydáva
procesné uznesenie, ale v odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany
neprihliadol a z akých dôvodov. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku s koncentráciou konania riadne vysporiadal.

26. Ďalej žalobca argumentoval, že výklad týkajúci sa následkov odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k
tomuto súdnemu sporu prezentoval žalovaný prvýkrát až na pojednávaní dňa 11.5.2023. S poukazom
na uvedené mal za to, že žalovaný bol dlhodobo nečinný a tento prostriedok procesnej obrany mal byt'
žalovaným realizovaný skôr. Dôvodil, že pasivita žalovaného úzko súvisí aj s neunesením dôkazného
bremena v sporovom konaní. Považoval za zrejmé, že uniesol dôkazné bremeno, čo však nemožno
povedať o žalovanom, ktorý neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, čím nesplnil povinnosť tvrdiť

a svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. V takejto situácii bola podľa žalobcu správne súdom
prvej inštancie aplikovaná sudcovská koncentrácia konania a uvedenému zodpovedalo aj zákonné
rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho riadne odôvodnenie.

27. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný značnú časť argumentácie odvolania venuje doručovaniu

písomností. Mal za to, že v otázke doručovania odstúpenia od zmluvy žalobcovi sa súd prvej inštancie
riadne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a s ustálenou rozhodovacou praxou a s týmto
právnym posúdením sa stotožňuje. Dôvodil, že základom argumentácie v tejto dielčej otázke je snaha
žalovaného presadiť právny názor, podľa ktorého aj pri riadne prevzatej listinnej zásielke sa uplatní fikcia
doručenia zásielky v iný deň. Uvedené považoval žalobca za neakceptovateľné, keď v prípade prevzatia

zásielky je rozhodujúci okamih jej prevzatia a nie iný dátum.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zhrnul, že:
- žalovaný cenu diela nezaplatil,
- žalovaný po prevzatí diela neinformoval žalobcu o vadách diela a nevyzval ho na ich odstránenie,

- žalovaný po prevzatí diela bol viac ako jeden mesiac nečinný a s prevzatým dielom riadne disponoval
bez akýchkoľvek námietok, žalovaný až po viac ako mesiaci od prevzatia diela vypracoval list zo dňa
6.6.2022 (doručený žalobcovi dňa 4.7.2022 bez príloh), v ktorom uviedol všeobecné výhrady k dielu,
- žalovaný riadnym spôsobom neuplatnil údajné nároky z vád diela,
- žalovaný ani v odvolaní neuplatňuje žiadnu obranu založenú na následkoch údajného

odstúpenia od zmluvy.

29. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu mu bolo doručené dňa 3.9.2023.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom odvolanie prejednal podľa §
379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP sú naplnené.

31. Z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že neprihliadal na procesnú
obranu žalovaného, že zmluva o dielo zanikla odstúpením žalovaného od zmluvy, keď s poukazom na
sudcovskú koncentráciu konania konštatoval, že táto procesná obrana žalovaného nebola uplatnená
včas. Napriek uvedenému záveru, ale súd prvej inštancie dodal, že listinná zásielka žalovaného zo dňa

25.4.2022, ktorá mala obsahovať odstúpenie od zmluvy, bola žalobcovi doručená až dňa 5.5.2022, teda
po tom, čo žalovaný dňa 4.5.2022 už prevzal dielo a záväzok žalobcu zanikol splnením. V súvislosti s
neskorším plnením žalobcu poukázal súd prvej inštancie na ust. § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už
zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy, k čomu podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nedošlo.

32. K súdom prvej inštancii aplikovanej sudcovskej koncentrácii konania pokiaľ ide o vyjadrenie
žalovaného zo dňa 9.5.2023 a s ním súvisiacu procesnú obranu, že zmluva o dielo zanikla odstúpením
žalovaného od zmluvy, odvolací súd udáva, že v napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie pomerneobsiahlo venoval všeobecným teoretickým východiskám sudcovskej koncentrácie konania, jej zmyslu
a účelu (odsek 42. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak neuviedol, či k aplikácii sudcovskej koncentrácii
konania bol motivovaný inak efektívnym, zodpovedným a starostlivým plnením procesných povinností

žalovaného, zložitosťou sporu, schopnosťami a inými subjektívnymi vlastnosťami žalovaného, alebo
inými okolnosťami. Odvolací súd udáva, že sudcovskej koncentrácii dominuje individuálne vyhodnotenie
procesnej situácie sudcom, s osobitným zameraním na procesnú aktivitu sporovej strany a efektívne,
zodpovedné a starostlivé plnenie povinností súvisiacich s vedením sporu. Uplatnenie diskrečného
práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného

útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr.
právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť
určité skutočnosti). V súlade s právom strany na spravodlivý proces preto je, aby súd uplatnenie tohto
svojho diskrečného práva náležite odôvodnil, teda uviedol, prečo považoval za dôvodné/nedôvodné
na oneskorene uplatnený prostriedok procesnej obrany/útoku prihliadať/neprihliadať. Takáto konkrétna
úvaha vo vzťahu k okolnostiam prejednávaného sporu však v odvolaním napadnutom rozsudku súdu

prvej inštancie absentuje, čím súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Súčasne odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že nie je správne generalizovať, že každý oneskorený
prostriedok procesnej obrany alebo útoku je zrelý na neprihliadanie naň.

33. Odvolací súd navyše považuje za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že skutkové tvrdenia týkajúce

sa odstúpenia od zmluvy boli stranami sporu prezentované už skôr. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje, že žalobca sa už v žalobe vyjadril k úkonu, ktorým žalovaný sledoval odstúpenie od zmluvy
a ako prílohu k žalobe doložil aj list žalovaného označený ako Zmluva o dielo č. 50/52020 „Projektová
dokumentácia - Výstavba bytových domov na sídlisku Východ Stará Ľubovňa“ – Odstúpenie.

34. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo nebolo platné,
pretože záväzok žalobcu zanikol splnením ešte pred odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo, odvolací
súd udáva:

35. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo došlo

zo strany súdu prvej inštancie k ochrane obštrukčného správania žalobcu pri preberaní zásielky, ktorej
obsahom bolo odstúpenie žalovaného od zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že odstúpenie
bolo preukázateľne doručované žalobcovi dňa 28.4.2022 (štvrtok) a dňa 29.4.2022 (piatok) s následným
vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte, teda predtým ako žalobca podal na poštovú prepravu
zásielku, ktorou mal žalobca podľa súdu prvej inštancie riadne plniť dielo podľa zmluvy. Zároveň dodal,

že žalobca si vzhľadom na situáciu vo vzťahu k plneniu diela musel byť vedomý toho, čo je obsahom
zásielky doručovanej mu dňa 28.4.2022 a 29.4.2022, keďže nedodržal predchádzajúci dodatočný termín
plnenia svojich záväzkov a bol poučený, že žalovaný uplatní svoje právo od zmluvy odstúpiť.

36. Odvolací súd udáva, že z ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje úpravu dôjdenia

prejavu vôle vyplýva, že účinnosť prejavu vôle spája Občiansky zákonník s okamihom odovzdania
alebo doručenia adresátovi. Zákon ale nevyžaduje, aby sa s obsahom návrhu adresát aj oboznámil,
ale postačuje, ak získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, kam je potrebné
zaradiť aj prípady, keď prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do miesta podnikania adresáta, resp.
do jeho poštovej schránky. Z uvedeného vyplýva, že nie je nutnou podmienkou, aby sa s obsahom

návrhu adresát skutočne oboznámil. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu
vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, lebo v opačnom prípade by bol
adresátovi poskytnutý neželaný priestor zabrániť svojim obštrukčným konaním účinkom prejavu vôle
druhého subjektu. Pre čas dôjdenia prejavu vôle preto platí, že prejav vôle došiel adresátovi v čase,
v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol oboznámiť s obsahom prejavu vôle.

37. S poukazom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia považuje odvolací súd
za predčasný záver súdu prvej inštancie, že záväzok žalobcu zanikol splnením ešte pred odstúpením
žalovaného od zmluvy o dielo. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nevyplýva,
ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s konkrétnou možnosťou žalobcu oboznámiť sa s jemu

adresovaným právnym úkonom – odstúpením žalovaného od zmluvy, keď žalovaný v tejto súvislosti
dôvodil obštrukčným správaním žalobcu tvrdiac, že žalobca si vzhľadom na predchádzajúcu písomnú
korešpondenciu strán musel byť vedomý, čo je obsahom zásielky doručovanej mu dňa 28.4.2022
a 29.4.2022, keď žalobca nedodržal predchádzajúci dodatočný termín plnenia svojich záväzkov a bolpoučený, že žalovaný uplatní svoje právo od zmluvy odstúpiť. Z rovnakých dôvodov je predčasný aj
záver súdu prvej inštancie prijatý v súvislosti s neskorším plnením žalobcu, keď súd prvej inštancie
argumentoval ust. § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zaniká tiež neskorým

plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy, k čomu
podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nedošlo.

38. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 36. a 37. tohto uznesenia dospel odvolací súd k záveru,
že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že záväzok žalobcu zanikol splnením ešte pred odstúpením

žalovaného od zmluvy o dielo, na základe ktorého súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, je
predčasný a nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto považoval odvolací súd
za naplnené aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

39. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že súd
prvej inštancie sa osobitne vysporiada s argumentmi žalovaného, pokiaľ ide o ním tvrdený zánik zmluvy
odstúpením žalovaného od nej, pričom pri rozhodovaní bude vychádzať zo záverov odvolacieho súdu
uvedených v odseku 36. tohto uznesenia a ustálenou súdnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít

k tejto otázke. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú
v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci
vyjde z platnej právnej úpravy aj z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými závermi je v ďalšom
konaní súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie
náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne

významnými otázkami i argumentmi sporových strán.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 363 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).