Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7P/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201654
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825201654.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manželky

(navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, proti odporcovi - manželovi, ktorý
návrh nepodal: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, za účasti mal. dieťaťa: mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately,Námestieslobody5,VranovnadTopľouorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky, A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je

uzavreté dňa 10.02.2022 a zapísané v knihe manželstiev F. G. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a.

II. Súd mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja
rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 200,– eur

k rukám matky, ktoré je povinný poukazovať do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

IV. Stretávanie sa otca s mal. synom sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a na čas po rozvode
sa domáhala zverenia maloletého syna do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazania platenia výživného v
sume 200 eur mesačne. O trovách konania navrhla, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa
10.02.2022 pred Obecným úradom v C., ktoré je zaznamenané v knihe manželstiev matričného úradu
zv. XX ročník XXXX, strana XXX, por.č. X. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Manželstvo
uzavreli po asi pol ročnej známosti. Bývali spolu u jej rodičov a v decembru 2021 sa im narodil syn A. B..
K narušeniu manželských vzťahov došlo postupne. Prestali si rozumieť, nemali spoločné záujmy, mali
úplne iné predstavy o spoločnom živote. Manžel ich zanedbával a viac času trávil so svojimi kamarátmi.
Počas trvania manželstva si obaja našli iných partnerov. Odporca syna navštevuje sporadicky, na syna

jej vôbec neprispieva, občasne mu kúpi nejaké oblečenie alebo sladkosť.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.3. Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na súd a navrhol, aby súd v prípade rozvodu manželstva
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného podľa jeho
schopností a možností a majetkových pomerov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným
listom, správou Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou zo dňa 13.10.2025, správou
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou obce C., správou kolízneho opatrovníka, referátu
poradensko-psychologických služieb a zistil tento skutkový stav:

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.02.2022, obaja ako
slobodní.

6. Z rodného listu vyplýva, že z manželstva sa im narodil A. B., nar. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Manželstvo na
začiatku hodnotí ako dobré, postupne sa zhoršovalo. Začali sa hádať, pretože manžel chodil vonku
s kamarátmi, asi každý druhý deň. Po hádkach sa to ešte zhoršilo a odpovedal nato, že odišiel zo
spoločnej domácnosti. Nepresviedčala ho, aby ostal. Nežijú spolu skoro 2 roky a taktiež odvtedy sa so
synom nestretol, nenavštívil ho, ani neprispel žiadnym spôsobom na jeho výživu. V čase, keď bývali

v spoločnej domácnosti, pracoval v Čechách počas 3 týždňov a na týždeň prišiel domov. Ona ako aj
manžel majú základné vzdelanie. Nevie, čo tam robil, ani aký mal príjem. Z príjmu jej niekedy dal 100,–
eur, 300,–eur, niekedy 400,–, eur. Má partnera a taktiež aj manžel má partnerku. Nepoberá žiadne
dávky z dôvodu, že manžel pracuje. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, kde platí mu stravu
mesačne 4-5 eur, pretože často nechodí do škôlky. Syn nemá zdravotné problémy. Pri začatí návštevy

predškolského zariadenia musela kúpiť synovi iba pyžamo a papuče, iné pomôcky nezakupovala.
Finančnejejvypomáhamama,ktorápoberádávkuvhmotnejnúdzi.Vdomácnostibývasosvojimsynom,
matkou, otcom a so svojim 16 ročným bratom. Nepozná výdavky na domácnosť. S manželom nie sú ani
v telefonickom kontakte. Otec sa informuje o syna a je sním v telefonickom kontakte cez jej matku.

8. Odporca sa na pojednávanie napriek trom predvolaniam ako aj výzvam na vyjadrenie sa
k návrhu a zdokladovaniu svojho príjmu a výdavkoch nedostavil, a nereagoval. Svoju neprítomnosť
neospravedlnilaninežiadalodročiťpojednávanie. Pretosúdkonalajbezjehoneprítomnostianečinnosti
podľa§31Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhosúdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastníci
nečinní.

9. Ustanovený kolízny opatrovník v správe zo dňa 26.11.2025 uviedol, že matka žije s mal. dieťaťom
v 2-podlažnom rodinnom dome v obci C., kde žijú aj rodičia matky a jej brat. Mal. Lukáš nemá v
domácnostivlastnúizbu,alezdieľaspoločnúizbusosvojoumatkouajejbratom.Podľavyjadreniamatky,
maloletý má v domácnosti zabezpečený priestor na spánok a na hru a vybavenie domácnosti zodpovedá

jeho potrebám. Matka je nezamestnaná. Jediný zdroj jej príjmu je prídavok na dieťa, iný príjem nemá.
Finančne jej vypomáhajú rodičia. Mal. A. navštevuje predškolské zariadenie v obci C., je zdravý, má
rovnaké potreby ako iné deti v jeho veku. Otec býva pri svojich rodičov, taktiež v obci C.. Matka uviedla,
že býval s nimi v spoločnej domácnosti do veku 2 rokov maloletého. Odsťahoval sa asi pred rokom.
Dôvodom boli podľa matky hádky a skutočnosť, že si prestali rozumieť. Matka uviedla, že preto trvá na

podanom návrhu. Žiada zveriť dieťa po rozvode do jej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného
vo výške 200,– eur, styk maloletého s otcom nežiada upraviť. Uviedla, že otec môže sa mal. dieťa
stretnúť kedykoľvek, ak o to prejaví záujem, brániť mu v tom nebude. Aktuálne je však situácia taká, že
otec maloletého nevidel 4 mesiace, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval, na výživu od svojho odchodu
ani raz finančne ani materiálne neprispel. Už tohto času má nového partnera, s ktorým zatiaľ nežijú v

spoločnej domácnosti. Rovnako aj otec maloletého má novú partnerku. Vzhľadom na uvedené kolízny
opatrovníkuviedol,žeotázkurozvoduponechávanarozhodnutieazváženiesúdu.Akbysúdmanželstvo
rozviedol, odporúča dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazať platením výživného podľa
jeho schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

10. Podľa evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.10.2025 navrhovateľka je
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 19.03.2025, z úradu poberá prídavok na dieťa vo výške
60,– eur. Odporca nie je evidovaný v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol evidovanýv roku 2023. Vyradený bol z dôvodu, že sa nedostavil na Úrad práce. Z úradu nepoberá žiadne dávky
ani príspevky.

11. Obec C. v správe zo dňa 10.11.2025 uviedla, že navrhovateľka, A. B., žije na trvalom byte spolu
s mal. dieťaťom A. B.. Domácnosť je vedená riadne, čistá a upravená, matka sa o dieťa riadne stará,
dieťa je podľa poznatkov obce v dobrej starostlivosti, zdravé, upravené. Matka je v obci známa ako
pokojná, zodpovedná osoba, bez problémového správania. Odporca takisto žije v tej istej obci, nežije
s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, vedie samostatnú domácnosť. Správa sa slušne, obec

nemá vedomosť o správaní, žeby mal negatívne správanie. Otec sa stretáva so svojim mal. synom
nepravidelne a to vtedy, keď mu to matka umožní. Vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželstvo
podľa dostupných informácií sa rozpadlo z dôvodu nezhôd pováh a rozdielnych záujmov. Manželia
dlhodobo spolu nežijú, každý vedie samostatnú domácnosť. Rodina je v obci známe. V domácnosti
matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by negatívne ovplyvňovali starostlivosť o mal. dieťa.

12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb
zo dňa 20.11.2025 súd zistil, že osobné stretnutie s manželmi sa neuskutočnilo, nakoľko ani jeden
z manželov nereagoval na pozvanie.

13. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporca nemá žiaden záznam v sociálnej poisťovni.

14. V evidencii účtov má odporca evidovaný účet s výškou rezervácií 1.170,68 eur, účtovný zostatok 0,–
a na ďalšom účte má výšku rezervácií 1.335,68 eur, účtovný zostatok mínus 26,80 eur.

15. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v

manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

20. V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

21. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Akso striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

25. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. V zmysle § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

28. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže

na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

29. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

32. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62
ods. 4 zákona o rodine).

33. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.34. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

35. V zmysle § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré

nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti
povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky
nerealizoval.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu

( § 76 ods. 1 Zákona o rodine).

38. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,
ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom
manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,

o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho
rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného
prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti
vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov.
Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov

medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj
na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a
každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.

39. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu

manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod.

40. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú,
biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v

manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu
žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa
svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným
partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú

zdravé rodinné prostredie.

41. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej
perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi

manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov
musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre
konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku
kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia
perspektíva obnovenia manželského spolužitia.

42. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj
pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného,
kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.43. Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, a to aj napriek
tomu, že odporca na pojednávaní nebol prítomný a k návrhu sa nevyjadril. Súd konal bez prítomnosti

odporcu a jeho vyjadrenia, pretože súd opakovane odporcu na pojednávanie predvolával, predvolanky
si preberal, a bol aj vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému návrhu a predložil dôkazy o svojom príjme a
výdavkoch. Súd tak urobil výzvou zo dňa 05.11.2025, dňa 11.12.2025 a dňa 15.01.2026.

44. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ako manželia spolu nežijú, čo potvrdila aj na poslednom

pojednávaní. Obaja si našli iných partnerov. Odporca nepoprel tieto skutočnosti uvedené
navrhovateľkou v návrhu. Z takto vykonaného dokazovania v konaní bolo preukázané, že ich manželstvo
neplní žiadnu zo svojich funkcií. Podľa Zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať,
prejavovať si úctu, lásku, byť si verní, spoločne vychovávať dieťa. Keďže manželský zväzok bol
nefunkčný, manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, obaja majú už iných partnerov a keďže manželia
nepreukázali, že chcú pracovať na obnove manželského spolužitia, manželstvo je iba formálne, z

dôvodu týchto postojov k manželstvu súd manželstvo rozviedol. Do manželstva vstupujú manželia
slobodne, ak v nefunkčnom zväzku nechcú ďalej zotrvať, súd ich nemôže k tomuto nútiť. Ako príčinu
rozvratu súd videl v tom, že manželia sa nevedeli zhodnúť na predstavách ako ich manželstvo bude
fungovať ( predovšetkým požívanie alkoholu manželom, jeho odchod zo spoločnej domácnosti).

45. S konaním o rozvod manželstva je spojená aj úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Keďže
o syna sa stará len matka, k starostlivosti o syna bolo vykonané šetrenie cez kolízneho opatrovníka,
aj cez obec, a keďže neboli zistené nedostatky v tejto starostlivosti, súd zveril dieťa do osobnej
starostlivosti matky. Podľa zákona platí, že ak aj dieťa je zverené do starostlivosti jedného rodiča, naďalej
obaja sú jeho rodičmi, obaja majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd nezistil dôvody,

prečobyotectotoprávonemoholvykonávať. Stretávanieotcasosynomsúdneupravil,pretožetorodičia
nežiadali. Matka uviedla, že otec je so synom v telefonickom kontakte, otcovi nebude brániť v stretávaní
sa so synom. V prípade potreby do budúcna si môžu podať návrh na úpravu styku.

46. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia
je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.

Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť
konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, o ktorého sa koná.
Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej

úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

47. Pre výživné platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.48. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých základných odôvodnených hmotných
potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých

pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

49. Výživné matka požadovala vo výške 200,– eur. Poberá iba rodinné prídavky. Otec svoj príjem
nezdokladoval napriek opakovaným výzvam. Súd zistil, že nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, nepoberá žiadne dávky ani príspevky. V Českej republike nemá evidovaný pobyt, preto
súd nevedel ani dožiadať Českú republiku o podanie informácie, kde je zamestnaný a aký má príjem v
Českej republike. To, že otec pracuje v Českej republike súd mal za preukázané z oznámenia polície,

ktorá súdu podala správu, že otec odišiel do Českej republiky, čo znamená, že otec musí odchádzať za
prácou, a musí mať nejaký príjem. Otec bol opakovane vyzvaný, aby sa vyjadril k výške výživného 200
eur a aby preukázal svoj príjem. Keďže tak neurobil, súd tak pri určení výživného postupoval v zmysle
§ 63 ods. 1 a 2 zákona o rodine a predpokladaného príjmu.

50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca pracuje v Českej republike. Odporca
však súdu neuviedol, kde pracuje, aký má prijem, či je zamestnaný prípadne, či je SZČO. Súd tak
postupom podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine dospel k záveru, že ak odporca by bol v Českej republike
evidovaný ako SZČO, predpokladá sa, že výška jeho mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima. Životné minimum na jednotlivca v Českej republike v roku 2026 predstavuje

sumu 4860 Kč, čo je 200,36 eur a dvadsaťnásobok tak predstavuje sumu 4007,20 eur. V prípade ak je
zamestnancom u zamestnávateľa, súd pri určení jeho predpokladaného príjmu vychádzal z priemernej
mzdyvČeskejrepublike,pretožeotecdlhšíčaspracujevČeskejrepublike,máistépracovnéskúsenosti,
ktoré sa premietajú do výšky mzdy. Pri práci na smeny tiež má príplatky. Minimálnu mzdu dostáva
predovšetkým zamestnanec pri začatí zamestnania, bez pracovných skúsenosstí. Priemerná mesačná

mzda v Českej republike predstavuje v čistom ( t.j. po zarátaní odvodov) sumu 38 460 Kč, čo je 1585,59
eur.

51. Podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorej cieľom je zjednotiť
postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-

zjednocujepostup-pri-urceni-vyzivneho/) pre otca, ktorý je nositeľom jednej vyživovacej povinnosti, pre
dieťa v predškolskom veku je výživné stanovené ako 18 % z príjmu. V danom prípade keďže odporca
nepreukázal svoje príjmy a výdavky, súd vypočítal predpokladaný príjem odporcu, ktorý by v prípade
samostatnej zárobkovej činnosti predstavoval sumu 4007,20 eur a 18%, z ktorého 18% predstavuje
sumu 721,30 eur a v prípade výkonu zamestnaneckého pomeru by predstavoval sumu 1585,59 eur,

z ktorého 18% predstavuje sumu 285,41 eur.

52. Súd má zato, keďže maloletý syn navštevuje predškolské zariadenie, má výdavky na platbu za
stravu, ošatenie, hygienické potreby, potreby osobnej povahy spojené s vekom, občas na lieky, hračky
a podobne, matka mu poskytujete bývanie, otec sa žiadnym spôsobom na starostlivosti nepodieľa súd

má zato, že výška výživného 200,– eur, ako žiadala matka, je odôvodnená potrebami dieťaťa.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,aktentozákonneustanovujeinak.Súd nezistil
dôvody na iné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.

233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.