Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123012046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3123012046.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu
a sudcov JUDr. Juraja Valáška a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B., okres B., trvale bytom C. B. C. D., E. XX, F. C. B. C. D., t. č. na slobode, pre trestný
čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24. februára 2026 odvolanie obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. januára 2025 pod sp. zn.
73T/29/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa
27. januára 2025 pod sp. zn. 73T/29/2023, na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. decembra 2023 pod č. k.
Pv 639/23/3304-10, doručenej okresnému súdu dňa 14. decembra 2023, bol obžalovaný A. A., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024,
na tom skutkovom základe, že

„dňa 03.10.2023 v čase od 16:30 hod. do 16:35 hod. z prevádzky herne Cream Caffe na adrese G. H.
XXX/X D. C. B. C. D., prešiel za pokladničný pult, kde otvoril neuzamknutý trezor, z ktorého vytiahol
finančnú hotovosť vo výške 959,20 Eur
a následne z miesta odišiel na neznáme miesto, čím týmto konaním spôsobil poškodenej firme I. J. K.
L. so sídlom E. H. XX, C. B. C. D., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, na základe inventúry zo dňa
04.10.2023, škodu odcudzením vo výške 959,20 Eur.“

Za to bol obžalovaný odsúdený doslovne takto :

„Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, §
37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/40/2024 - 107 zo dňa 17.10.2024, právoplatný dňa 17.10.2024,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace so zaradením prevýkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Týmto rozsudkom nie je dotknutý výrok o ochrannom dohľade a výrok o náhrade škody uložené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/40/2024 - 107 zo dňa 17.10.2024, právoplatný dňa
17.10.2024.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na

hlavnom pojednávaní, napadol odvolaním proti výroku o treste obžalovaný.

V písomnom odôvodnení odvolania, prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol doslovne
nasledovné :

„Obžalovaný, predmetný rozsudok napádam vo výroku o treste.

Obžalovaný namietam, že súd sa pri ukladaní trestu nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré
mali vplyv na druh a výšku trestu.

Obžalovaný uvádzam, že trest mne udelený súdom I. stupňa považujem za neprimerane prísny.

Obžalovaný zastávam názor, že vzhľadom na môj postoj pred súdom I. stupňa a celkové okolnosti
prípadu, mal súd postupovať podľa § 44 Tr.zákona a pri súčasnom vyslovení viny upustiť od uloženia
súhrnného trestu, nakoľko trest uložený mi skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa mal pokladať za dostatočný.

Obžalovaný, svoj právny názor opieram o nasledovné skutočnosti :

1. obžalovaný, poukazujem na môj postoj pred súdom na HP, a to najmä na vyhlásenie viny – t.j. moje
priznanie a úprimné oľutovanie.

2. osobné ospravedlnenie sa poškodenému ( resp. pracovníčke poškodeného ), ktoré som realizoval
na HP.

3. obžalovaný, k svojej trestnej činnosti som kritický a nezľahčujem jej následky,

4. prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad a priťažujúcimi v pomere 3 : 2

5. nahradenie škody, ktorú som nahradil poškodenému už pred konaním HP.
Mne uložený súhrnný trest vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne je teda trestom podľa môjho názoru

neprimerane prísnym, a to už aj vzhľadom ku skutočnosti, že predchádzajúci trest mne udelený v konaní
na OS Trenčín, sp.zn. 8T/40/2024 bol vo výmere
3 mesiace, čiže súd mi navyšoval súhrnný trest oproti predchádzajúcemu skoršie uloženému trestu 3
mesiace o takmer 200%, pričom oba skutky sú právne kvalifikované ako prečin krádeže s výmerou 0
– 2 roky.

V tejto súvislosti uvádzam, že súd mi navýšil pôvodný trest o 5 mesiacov rovnako, ako mi dal pôvodný
trest 5 mesiacov v trestnom rozkaze, voči ktorému som obžalovaný podal odpor. Udelenie de facto
rovnakého trestu tak v trestnom rozkaze ( 5 mesiacov ) ako aj následne v súhrnnom treste ( 5 mesiacov
+ 3 mesiace ) považujem obžalovaný za nedôvodné, nakoľko súd tak vôbec nezohľadnil poľahčujúce

okolnosti ( najmä vyhlásenie viny na HP ), ktoré však nastali až po vydaní TR a boli realizované na HP
a mali sa preto premietnuť aj do rozsudku súdu v časti mne udeleného trestu, čo však súd nerealizoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov obžalovaný zastávam názor, že po zohľadnení
všetkých okolností prípadu a mojej osoby je možné účel môjho súhrnného trestu a mojej nápravy

dosiahnuť aj postupom súdu podľa § 44 Tr.zákona a pri súčasnom vyslovení viny upustiť od uloženia
súhrnného trestu, nakoľko trest uložený mi skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa mal pokladať za dostatočný.Na základe vyššie uvedeného preto obžalovaný A. A. navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.01.2025, sp. zn. : 73T/29/2023 vo výroku o treste zrušil a vec vrátil
súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne aby odvolací súd sám rozhodol o výroku

o treste tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu.“

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sa k písomným dôvodom odvolania
obžalovaného doslovne vyjadrila takto :

„Obhajca obžalovaného v odvolaní uvádza, okrem iného, že trest uložený súdom
1. stupňa považuje za neprimerane prísny. Súd mal postupovať podľa § 44 Trestného zákona a pri
súčasnom vyslovení viny upustiť od uloženia súhrnného trestu. Uložený trest vo výmere 8 mesiacov
nepodmienečne je neprimerane prísny, a to vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúci trest udelený
v konaní na OS Trenčín, sp.zn. 8T/40/2024 bol vo výmere
3 mesiace, čiže súd mu navyšoval súhrnný trest o takmer 200%, pričom oba skutku sú právne

kvalifikované ako prečin krádeže s výmerou 0-23 roky. Obžalovaný opiera svoj postoj
o skutočnosť, že sa priznal pred súdom k spáchaniu skutku, ospravedlnil sa poškodenému,
je kritický k trestnej činnosti, prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a nahradil škodu.

RozsudokOkresnéhosúduTrenčín,pracoviskoNovéMestonadVáhom,sp.zn.73T/29/2023považujem

za zákonný a opodstatnený, vecne správny a dostatočne odôvodnený a uložený trest za zákonný a
primeraný.

Námietky a dôvody uvádzané v predmetnom odvolaní obhajcu obžalovanej považujem za
neopodstatnené.

Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný bol doposiaľ 13 - krát súdne trestaný pre rôznorodú
trestnú činnosť, prevažne majetkovú ako aj násilnú. Obžalovaný v minulosti vykonával viackrát
nepodmienečné tresty odňatia slobody, krátkodobé niekoľkomesačné ako aj dlhodobé niekoľkoročné. U
obžalovaného ide o osobu, ktorá úplne ignoruje záujmy chránené Trestným zákonom a ani vykonanie

nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.
1T/190/2013 zo dňa 05.02.2020 nemalo na obžalovaného prevýchovný vplyv. Z tohto hľadiska je
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiac dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 24. februára 2026 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5 Tr. poriadku) v prítomnosti ešte ustanoveného obhajcu

(v tom čase bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci) a intervenujúcej
prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne avšak v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol ale
o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený a o odročenie verejného zasadnutia
z dôležitého dôvodu vyslovene nepožiadal, pričom krajský súd mal nepochybne za preukázané, že
obžalovaný bol v čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu stále na slobode a mohol sa tak

na predmetný procesný úkon krajského súdu ustanoviť bez relevantnej prekážky. Vo vzťahu k splneniu
procesných podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu krajský súd nezistil ani
prekážku, ktorá by mala brániť jeho vykonaniu spočívajúcu v tom, ako na to upozorňoval ustanovený
obhajca v úvode verejného zasadnutia a za účelom jej riešenia navrhoval verejné zasadnutie odročiť, že
obžalovaný v prejednávanom prípade mal podľa jeho vedomosti podať námietku zaujatosti voči senátu

odvolacieho súdu. V tomto smere obžalovaný tak, ako vyplynulo zo spisového materiálu, na predmetnú
trestnú vec sa vzťahujúcu, žiadne písomné podanie – námietka zaujatosti voči senátu odvolaciemu
krajskému súdu v prejednávanej trestnej veci, doručené nebolo.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného

návrhu poukázala na písomné vyjadrenie podriadenej prokurátorky k písomným dôvodom odvolania
obžalovaného a uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa
§ 319 Tr. poriadku zamietnuť.Ustanovený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a vzhľadom na ďalšie odsúdenie obžalovaného v inej

jeho trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod
sp. zn. 2T/55/2025 navrhol napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré mu

spolu so spisom bolo predložené dňa 30. mája 2025, na verejnom zasadnutí dňa 24. februára 2026,
postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným
napadnutých výrokov o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného, hoci je prípustné, bolo podané oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste, ale dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom ani chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané

a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade iba pre
zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa,
t. j. okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o uznaní viny, po splnení zvyšných
obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 (v znení jeho novely
Zákonom č. 40/2025 Z. z.), pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého
rozsudku naplnil všetky zákonné formálne znaky tohto trestného činu prečinu, vrátane materiálneho

korektívu podľa § 10
odsek 2 Tr. zákona. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe
súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaného
v zmysle § 317 odsek 1 Tr. poriadku len výroky o uloženom (súhrnnom) treste odňatia slobody.

Odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní
trestnoprávnych sankcií obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd jednak
nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanému priznal ako
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), písm. l) a písm. n) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov svojho protiprávneho konania, spáchanie žalovaného skutku priznal

auveriteľneajjehospáchanieuveriteľneúprimneaoľutoval,spolupracovalsorgánmičinnýmivtrestnom
konaní a aj uskutočnil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, čo už ustálená súdna prax a judikatúra
považuje za naplnenie poľahčujúcej okolnosti. Na druhej strane správne
u obžalovaného identifikoval existenciu dvoch priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
keď za trestný čin už bol v minulosti opakovane odsúdený a podľa písm. h)

Tr. zákona, keď obžalovaného odsudzoval na súhrnný trest za dva úmyselné trestné činy. Správnym bol
aj potom postup okresného súdu pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2
Tr. zákona. Následne okresný súd správne a zákonne uložil obžalovanému primeraný súhrnný trest
odňatia slobody, keď aj vo veci ku ktorej ukladal súhrnný trest (vec vedená na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 8T/40/2024), kde bolo rozhodnuté o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo

výmere3mesiace).Krajskýsúdpovažovaluloženýnepodmienečnýsúhrnnýtrestvovýmere8mesiacov,
vzhľadom na okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd prihliadal,
za plne konformný s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona vrátane
toho, že v dostatočnej miere zabezpečuje ochranu spoločnosti, ale vyjadruje aj v dostatočnej miere
i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou. Správne bolo aj zaradenie

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do prísnejšieho ústavu na výkon trestu podľa § 48 odsek
2písm.b)Tr.zákona,keďžeobžalovanýbolpreukázateľnevostatnýchdesiatichrokochvovýkonetrestu
odňatia slobody za úmyselnú spáchanú trestnú činnosť a iné, miernejšie či prísnejšie zaradenie podľa §
48 odsek 4 Tr. zákona ani krajský súd nepovažoval za dôvodné. Správnym bol aj výrok podľa § 42 odsek
2 Tr. zákona aj vyjadrenie vo výroku vo vzťahu k ochrannému opatreniu, ktoré vo forme ochranného

dohľadu bolo ukladané obžalovanému v dotknutej trestnej veci Okresného súdu Trenčín vedenej pod
sp. zn. 8T/40/2024. Krajský súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedený súhrnný nepodmienečný
trest odňatia uložený obžalovanému okresným súdom ako súdom prvého stupňa je trestom zákonným,
pričom nejde o trest uložený mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu alebo taký druh trestu, ktorýzákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo prípadný dovolací dôvod /§ 371
odsek 1 písm. h) Tr. poriadku/.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade

s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd, berúc do úvahy odvolacie námietky obžalovaného konštatuje, že ukladanie iných
samostatných trestov za ďalšiu trestnú činnosť obžalovaného samo o sebe (okrem prípadov ukladania
ďalšieho trestu predvídaných ustanovením § 43 Tr. zákona – čo zjavne nie je prípad prejednávanej

veci) neodôvodňuje ukladanie miernejšieho trestu v prejednávanej a posudzovanej trestnej veci. Taktiež
vzhľadom porovnateľnú závažnosť zbiehajúcej sa trestnej činnosti v rámci ukladania súhrnného trestu
krajský súd (tak ako aj okresný súd) nevidel dôvod na upustenie od uloženia súhrnného trestu. Krajský
súd sa v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi uvádzanými prvostupňovým okresným súdom
v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výrokom uloženého súhrnného trestu odňatia slobody a v kontexte

s tým potom aj s akceptovateľným písomným vyjadrením prokurátorky k písomným dôvodom odvolania
obžalovaného.

Osobitne krajský súd záverom dodáva, že doplnené odvolacie námietky obžalovaného prostredníctvom
ustanoveného obhajcu až na verejnom zasadnutí, po doplnení dokazovania predloženým právoplatným

a vykonateľným trestným rozkazom v ďalšej inej trestnej veci obžalovaného vedenej Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 2T/55/2025, spáchaného dokonca nielen po podaní obžaloby v prejednávanej
a posudzovanej trestnej veci, ale dokonca až po vyhlásení napadnutého rozsudku (27. januára 2025),
dňa 22. februára 2025 v žiadnom prípade v zmysle § 42 Tr. zákona nemôže ísť o prípad ukladania
súhrnného trestu aj vo vzťahu k tejto uvedenej trestnej veci, ktorá je týmto považovaná za tzv. recidívu,

v ktorej sa ukladá samostatný a nie súhrnný trest.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.