Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125247453
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6125247453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: Collect Management, s. r.
o., so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, zastúpený: JUDr. Peter Behúň,
advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.XX,XXXXXD.,ozaplatenie1.029,18eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Poprad č.k. 21Csp/22/2025-96 zo dňa 29.9.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.029,18 eur
s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 379 eur od 30.1.2024 do zaplatenia, zo sumy 32,50
eur od 29.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 32,50 eur od 28.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 32,50 eur

od 28.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 129,21 eur od 29.9.2023 do zaplatenia, ďalej s 9,25 % úrokom
z omeškania zo sumy 151,97 eur 29.8.2023 do zaplatenia, ďalej s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 271,50 eur od 28.7.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Prvoinštančný súd zistil, že v prejednávanej veci upomínací Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci
platobný rozkaz, žalobe vyhovel. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť v upomínacom konaní
žalovanej, upomínací súd vec postúpil príslušnému súdu podľa § 10 ods. 3, resp. podľa § 14 ods. 3 zák.
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

Prvoinštančný súd zistil, že žalobca mal so žalovanou uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ďalšie zmluvy o kúpe telekomunikačných zariadení. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávok
výška pohľadávky žalovanej ku dňu postúpenia predstavovala 1.029,18 eur.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. Ďalej
vychádzal z ust. § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 OZ. Principiálne skúmal podmienky vyplývajúce z ust.
§ 132 ods. 1, 2, 3 CSP a rozhodol na základe zisteného skutkového stavu. Prvoinštančný súd vo
svojom rozhodnutí poukázal najmä na ust. § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, kde podmienkou je pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností, ktorý tvorí základ žaloby. Žalobca je povinný určito a zrozumiteľne opísať
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného
nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Žalobca musí v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok tak, aby umožniljeho jednoznačnú individualizáciu. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Prvoinštančný súd poukázal na znenie skutkového
dejavžalobe,ktoréneobsahujekonkretizáciuvskutkovomdejispoukazomnakonkrétnelistinnédôkazy

pripojené k žalobe. Zo žaloby nebolo zrejmé, z ktorého konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu, ktorý
mal zrejme vzniknúť, teda z ktorej kúpnej zmluvy z počtu 6 kusov si žalobca uplatňuje nárok, alebo
nároky a v akej konkrétnej sume, o aké konkrétne faktúry sa má jednať, ktoré boli žalovaným vystavené
a ku ktorým zmluvám z uzatvorených šiestich majú byť priradené. Nie je zrejmé, ako postupne dospel
žalobca ku konkrétnej uplatnenej sume, za ktoré telefonické zariadenia poskytnuté žalovanej neplatil

mesačné splátky. Nebolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej kúpnej zmluvy si žalobca uplatňuje ktorý
konkrétny nárok, na základe ktorej konkrétnej faktúry a na základe týchto listinných dôkazov akú sumu si
uplatnil. Listiny v žalobe, na ktoré odkazuje žalobca je potrebné individualizovať pomenovaním, prípadne
uvedením obsahu s dátumom. Súd nevedel vydedukovať zo žaloby, kedy prestala žalovaná plniť svoje
povinnosti, na ktoré sa zaviazala a z ktorej zmluvy jej tieto povinnosti vyplývali, akú sumu zaplatila, resp.
akú sumu bola dlžná z tej-ktorej zmluvy. Súd mal za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal v celom

rozsahu.
Okrem toho prvoinštančný súd poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu
v prejednávanej veci podať žalobu, keďže nebola pripojená zmluva o postúpení pohľadávok voči
žalovanej. Súdom bolo zisťované, či uvedená zmluva sa nenachádza v registri Spr Okresného súdu
Poprad,resp.upomínaciehosúdu,tátozmluvadotakéhotoregistrapríslušnéhosúdupredloženánebola.

Preto aj uvedený dôvod bol ten, ktorý spôsobuje nedôvodnosť podanej žaloby, pre ktorý je žaloba
nedôvodná a zamietnutá.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná
žalovaná, ale keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila, súd jej náhradu trov konania
nepriznal. Neúspešnému žalobcovi tento nárok nevznikol. O trovách konania, o výške bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolací dôvod
uviedol dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica
ako upomínací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol zrušený len z dôvodu, že

nebolo možné ho doručil žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si splnil všetky podmienky na to,
aby mohol byť vydaný platobný rozkaz, teda upomínací súd považoval právo uplatnené žalobcom za
osvedčené. Upomínací súd nemal pochybnosti o práve žalobcu.
Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Postupom súdu
došlo k pochybeniu takého charakteru, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Úlohou súdu je predsa

náležite zistiť skutkový stav, čo zo spisu jednoznačne je odôvodnené a žalobcom preukázané, že na
uplatnené plnenie má nárok. Prvoinštančný súd porušil viaceré zložky práva na spravodlivý proces,
pričom bol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie mal dostatok podkladov
na to, aby žalobe vyhovel.
Ďalej súd nevykonal dôkazy, ktoré boli predložené a pripojené k žalobnému návrhu. V tomto prípade

skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela. Vyhodnotením dôkazov svojim konaním súd porušil
pravidlá formálnej logiky, pričom žalobca sa žalobou snažil čo najslepšie popísať skutkový stav, ktorý
zodpovedá pravde.
Žalobca dostatočným spôsobom tvrdil rozhodné skutočnosti a vo vzťahu k týmto tvrdeným
skutočnostiam uniesol aj dôkazné bremeno. Tvrdenia žalobcu boli konkrétne, odkazovali na konkrétne

označené faktúry, pričom odkazoval aj na listiny tvoriace súdny spis. Poukázal aj na ust. § 129 ods.
1, 2 CSP a na to, že v prípade, ak súd považoval toto podanie za také, ktoré je neúplné a nebolo
zrejmé, čo sa ním sleduje alebo je nezrozumiteľné, mal byť žalobca vyzvaný na doplnenie alebo opravu
podania. Okrem toho, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia. Preto žalobca bol toho názoru, že jeho žaloba je dôvodná a žiadal rozsudok

prvoinštančného súdu zmeniť žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ako aj konania pred prvoinštančným súdom.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súdvec správne prejednal a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.
Len pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia odvolacím súdom a pre vysvetlenie odvolacích

námietok žalobcu naviac k veci udáva:

6. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tento
odvolací dôvod predstavuje dôvod, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Obsah práva na spravodlivý proces predstavuje pomerne široké spektrum jednotlivých dielčich práv
strany sporu, a to predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,

zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu s postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde však vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu dosiahne určitú intenzitu, ktorú ani pri vyhodnotení kontextu celého konania

a charakteru porušeného práva nie je možné odstrániť v prípadnom odvolacom konaní.
Žalobca v odvolaní tvrdil uvedený odvolací dôvod, bez toho, že by bližšie uviedol konkrétne dielčie právo,
ktoré tvorí súčasť práva na spravodlivý proces, ktoré v konaní prvoinštančného súdu bolo porušené. Je
potrebnévšakuviesť,žeposúdeniežalobyažalobnéhonávrhuupomínacímsúdomniejeprevšeobecný
vecne a miestne príslušný súd záväzné a z posúdenia nároku, ktoré v prejednávanej veci vykonal súdny

úradník, nemôže byť podriadeným názor sudcu, ktorý vec riadne prejednal.

7. Ďalej žalobca v odvolaní tvrdí, že súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav v prejednávanej
veci tým, že nevykonal dôkazy, ktoré boli súdu predložené. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie
možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.
Spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom (§ 215 CSP). Súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť
môže byť spôsobená tým, že súd chybne vyhodnotil návrhy na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotí
vykonané dôkazy, nesprávne aplikuje iné spôsoby vytvárania skutkových zistení, alebo je tu predpoklad

dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami
procesného útoku.
Žalobca tvrdil, že prvoinštančný súd nevykonal skutkové zisťovania na základe predložených dôkazov.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v žalobe nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení v žalobe. Tak, ako to uviedol aj prvoinštančný súd, dôkazy v žalobe

je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. V prípade, že ide o listiny, ktoré
predložil žalobca spoločne so žalobou, je potrebné individualizovať tieto listiny, prípadne uviesť ich
obsah alebo označiť ich osobou, ktorá ich vydala, dátumom, spisovou značkou a podobne. Keďže
žalobca v rámci kontradiktórneho konania žiadne návrhy na vykonanie dôkazov na podporu žalobou
tvrdených skutočností odôvodňujúcich podanie žaloby neuviedol, neuniesol dôkazné bremeno svojich

tvrdení, a preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď uvedené dôkazy predložené žalobcom
nepovažoval za dôkazy vyplývajúce z procesného útoku žalobcu a preukázania žalobou tvrdených
skutkových okolností.
Pokiaľ žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprela a žalobca je toho názoru, že sa považujú
za nesporné, je potrebné uviesť, že skutkové zistenia prvoinštančného súdu týkajúce sa skutkových

okolností uplatneného nároku ani preukázané neboli, teda žalobca svojimi prostriedkami procesného
útoku dôvodnosť uplatneného nároku žiadnym spôsobom nepreukázal, preto zo strany žalovanej ako
prostriedkami procesnej obrany nebolo čo rozporovať a vzhľadom na nepreukázané skutkové tvrdenia
žalobcu nebol procesný priestor na nepopretie skutkových tvrdení s následkami nespornosti podľa §
151 ods. 1 CSP.

8. Žalobca v odvolaní namietal porušenie pravidiel formálnej logiky pri vyhodnocovaní dôkazov. Tu
opäť odvolací súd poukazuje na to, že žiadne dôkazy žalobca nenavrhol vykonať, preto nemohol
prvoinštančný súd ustáliť skutkové zistenia z dôkazov, ktoré žalobca nenavrhol tak, aby hodnotil podľasvojej úvahy všetky dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a pri tomto hodnotení dodržiaval
pravidlá formálnej logiky.

9. Žalobca ako ďalší odvolací dôvod tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci je právna
vada rozhodnutia, ktorá je naplnená v prípade, keď na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval
príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne

aplikoval. Prvoinštančný súd z pohľadu odvolacieho súdu na daný stav zistený v priebehu konania
správne aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne interpretoval a správne aplikoval. Žalobca
tento odvolací dôvod síce tvrdil, bližšie ho neuviedol a odvolací súd ho vlastnou činnosťou takéto
pochybenie nezistil.

10. Ako odvolací dôvod žalobca uvádza aj dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné podriadiť pod ostatné
odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
v odvolaní tvrdí, že bolo povinnosťou súdu podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, prípadne podľa § 150 ods. 2
CSP zo strany prvoinštančného súdu so žalobcom komunikovať a vyzvať ho na odstránenie vád žaloby,

alebo na doplnenie skutkových tvrdení.
Pokiaľ ide o postup súdu, kedy súd nevyzval žalobcu na doplnenie, resp. opravu podania podľa § 129
ods. 1, 2 CSP, tento procesný postup nebol dôvodný, pretože žaloba ako podanie vo veci samej spĺňala
všetky náležitosti riadnej žaloby, bolo jednoznačné, čoho sa žaloba týka, čo sa ňou sleduje, podanie bolo
zrozumiteľné, úplné z formálneho hľadiska. Žaloba však musí okrem pravdivého opísania rozhodujúcich

skutočností, teda tvrdenia, obsahovať aj dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca k žalobe síce
pripojil množstvo listín, kde podľa odvolania odvodzoval dôvodnosť svojho nároku, avšak v skutkovom
opísaní rozhodujúcich skutočností svoje skutkové tvrdenia nepodporil odkazom na žiadnu z listín, ktoré
súdu predložil, bez uvedenia spôsobu, ako má súd s týmito listinami naložiť, pričom ani len nenavrhol
vykonať dôkaz týmito listinami. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou žaloby tak, ako to má na mysli

ust. § 129 ods. 1, 2 CSP. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňuje odmietnutie žaloby pre jej vady, ale odôvodňuje jej zamietnutie
po vecnom prejednaní veci. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu vecne prejednal.

11. Postup prvoinštančného súdu podľa § 150 ods. 2 CSP spočívajúci vo výzve súdu žalobcovi o ďalšie

skutkové tvrdenia v prejednávanej veci nebol dôvodný, pretože všetky skutkové tvrdenia dôvodnosti
uplatňovaného nároku žalobcu boli uvedené v žalobe. Skutkové tvrdenia, ktoré viedli k podaniu žaloby
však neboli podporené žiadnymi dôkazmi tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, kedy žalobca nepodporil
svoje tvrdenia o rozhodných skutočnostiach dôležitých pre uplatnenie nároku dôkazmi, hoci listiny, ktoré
zrejme mienil vo veci vykonať, k žalobe pripojil.

12. Naviac, ani v ospravedlnení žalobcu zo súdneho pojednávania zo dňa 3.9.2025 žalobca neuviedol,
ktoré listinné dôkazy vo veci žiada vykonať a ktoré skutočnosti týmito listinnými dôkazmi majú byť
preukázané.

13. Samotná absencia žalobcu na pojednávaní spôsobila, že ani v posledný moment, kedy mohol
žalobca uplatnený nárok preukázať, žalobca nevyužil. Preto nie je možné vyvodiť z konania
prvoinštančného súdu dôvodnosť odvolacích námietok zo strany žalobcu.

14. Odvolací súd na záver udáva, že nepreukázanie skutkových tvrdení žalobcu v žalobe bol jedným

z dôvodov, ktorý obstojí aj samostatne pre zamietnutie žaloby.

15. Ďalší dôvod, ktorý žalobca v odvolaní nenapadol, je dôvod nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, teda oprávnenie žalobcu vyplývajúce z hmotného práva, že žalobca je nositeľom subjektívneho
práva, ktorého sa v žalobe domáha. Vecnú legitimáciu je povinný súd skúmať vždy aj bez návrhu a aj

v prípade, pokiaľ ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanej veci prvoinštančný súd
zákonnýmspôsobomskúmalajvecnúlegitimáciužalobcuadospelkzáveru,žeaniuvedenúpodmienku,
že žalobcovi hmotné právo patrí, žalobca nepreukázal, pretože nepredložil žiadnu listinu svedčiacu
o tom, že pohľadávky uplatňované v žalobe prešli z pôvodného subjektu na žalobcu.16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná. Žalovaná má voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v odvolacom konaní žalovanej
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, v súlade so zásadou hospodárnosti konania a čl. 17

Základných princípov CSP odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).