Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211805
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3515211805.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F. G. v
spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, zastúpeného
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO 36 853 186 proti žalovaným
1) H. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I., J. XXX/X, 2) K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I., J. XXX/
X, obaja zastúpení Vaňko a partneri ADVOKATI.SK, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré

Mesto, Gorkého 10, IČO 52 782 921, 3) H. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I., J. XXX/X, 4) L. I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. I., J. XXX/X (vo vzťahu k žalovaným 3) a 4) je konanie právoplatne skončené), o
odporovanie právnych úkonov, na odvolanie žalovaných 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 7. novembra 2024, č.k. NM-9C/265/2015-538, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovaným 1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím (v poradí druhým) rozsudkom určil, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. I., obec G. I., M. N. H. N. B., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom N. H. N. B., katastrálny odbor, a to: pozemky:
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera 29 m2, zastavené plochy a nádvoria
parc. reg. „C“ č. XXXX/X – výmera 352 m2, ostatné plochy parc. reg. „C“ č. XXXX/X – výmera 494 m2,
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera 107 m2, zastavené plochy a nádvoria

parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera 41 m2, stavby: rodinný dom, súp. č. XXX postavený na
parc. reg. „C“ č. XXXX/X, lovecká izba s garážou súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č.
XXXX/X, garáž súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, garáž postavená na
parc. reg. „C“ č. XXXX/X, z H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXX/X, XXX
XX G. I. a L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXX/X, XXX XX G. I., na žalovaných 1) a 2) ako
kupujúcich, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolený Správou
katastra N. H. N. B. v konaní vedenom pod číslom V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná

(výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho
a dovolacieho konania (výrok II.).

2. Z vykonaného dokazovania (viď bod 15 odôvodnenia súdu prvej inštancie) súd prvej inštancie zistil,
že dňa 28.06.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ s TURO,
s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 111.738 eur.

Dňa 28.06.2010 vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku a následne
sa aj zmenkoví ručitelia - H. I., nar. XX.XX.XXXX a A. H., nar. XX.XX.XXXX za jej
zaplatenie zaručili vystavením zmenky. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu BratislavaV., č.k. 5Zm/213/2012-13 bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi
123.463,47 eur s príslušenstvom. Voči zmenkovému platobnému rozkazu podali zmenkoví ručitelia
námietky, avšak rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1CbZm/177/2013-111 bol Zmenkový

platobný rozkaz ponechaný voči zmenkovým ručiteľom v platnosti. Okrem tejto pohľadávky uzatvoril dňa
28.06.2010právnypredchodcažalobcuakoveriteľsTURO,s.r.o.akodlžníkomZmluvu oúvere
č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi 150.000 eur. Dlžník v prospech veriteľa vystavil
28.06.2010 vlastnú zmenku a zmenkoví ručitelia sa za jej zaplatenie zaručili. K splneniu záväzkov
nedošlo, aj v prípade tejto úverovej zmluvy bol vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresným súdom

Bratislava V., č.k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 116.031,48 eur s príslušenstvom. Zmenkoví ručitelia podali
námietky, pričom zmenkový platobný rozkaz bol na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V., č.k
1CbZm/178/2013-103 ponechaný v platnosti, rozhodnutie bolo potvrdenie i odvolacím súdom.

3. Dňa 16.07.2013 bola medzi zmenkovým ručiteľom a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovanými

1) a 2) ako kupujúcimi uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci previedli na kupujúcich
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: G. I., obec: G. I., okres: N. H. N. B.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom N. H. N. B., katastrálny odbor, a
to: pozemky: zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X - výmera 29 m2, zastavené plochy
a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X - výmera 352 m2, ostatné plochy parc. reg. „C“ č. XXXX/X – výmera

494 m2, zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X – výmera 107 m2, zastavené plochy
a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X - výmera 41 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, lovecká izba s garážou súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/
X, garáž súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, garáž postavená na parc. reg. „C“ č.
XXXX/X. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra N. H. N. B.

v konaní vedenom pod číslom V XXXX/XX.

4. V konaní žalovaní 1) a 2) preukázali, že k vyplateniu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
42.300 eur došlo tým spôsobom, že žalovaní 1) a 2) predali svoju nehnuteľnosť a kúpna
cena za ich nehnuteľnosť bola poukázaná priamo zmenkovému ručiteľovi. Zostávajúca časť kúpnej ceny

mala byť uhradená ďalšími splátkami žalovaných 1) a 2), k týmto úhradám však doklad predložený
nebol (z výsluchu žalovaných 1) a 2) vyplýva, že zostávajúca časť kúpnej ceny bola uhradená najskôr
v sume 8.000 eur a postupne boli vyplácané ďalšie splátky, k čomu žalovaní 1) a 2) doklady nemajú).
Dňa 02.10.2013 bola medzi žalovanými 1) a 2) ako darcami a žalovanými 3) a 4) ako obdarovanými
uzatvorená Darovacia zmluva, na základe ktorej horeuvedené nehnuteľnosti previedli darcovia na

obdarovaných. Vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu N. H. N. B. zo dňa 13.01.2014, číslo
vkladu V XXXX/XX. V súčasnosti už vlastníkmi uvedených nehnuteľností žalovaní 3) a 4)
nie sú, keďže tieto následne previedli darovacou zmluvou späť na L. I., nar. dňa XX.XX.XXXX (pôvodnú
spoluvlastníčku s dlžníkom).

5. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že pasívne legitimovanými v konaní o
odporovateľnosť tohto právneho úkonu môžu byť iba žalovaní 1) a 2), s ktorými súd aj v
súčasnosti koná, nakoľko tieto osoby uzatvorili s dlžníkom H. I. odporovanú kúpnu zmluvu, v dôsledku
ktorej malo dôjsť k ukráteniu nárokov žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od dlžníka. Žalobca má
jednoznačne vymáhateľnú pohľadávku voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností H. I., a to z titulu

úverových zmlúv uvádzaných vyššie a následne aj rozhodnutím, ktoré priznávajú žalobcovi právo na
zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní 1) a 2) sú jednoznačne blízkymi osobami dlžníka H. I., nakoľko ide o
jeho rodičov. Tieto osoby v konaní nepreukázali, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a dôkazy v tomto smere ani nepredkladali. Žalovaní 1)
a 2) v konaní potvrdili, že vedeli o zlej finančnej situácii dlžníka. V konaní bolo nepochybne preukázané,

že časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti žalovaní 1) a 2) vyplatili priamo dlžníkovi, zvyšnú časť podľa
zhodných tvrdení žalovaných 1) a 2) a dlžníka vyplácali postupne v splátkach, doklady k úhradám však
predložené neboli.

6. V konaní boli predložené dôkazy o tom, že v rámci exekúcie vedenej A. H. J. pod sp. zn. EX 591/15

na vymoženie pohľadávky vo výške 116.031,48 eur s prísl., priznanej žalobcovi Zmenkovým
platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15.01.2013, sp. zn. 4Zm/214/2012, v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 09.12.2013, sp. zn. 1CbZm/178/2013
a rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 11.11.2014, sp. zn. 2CoZm/13/2014 bola exekúciazastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani
čiastočne, v rámci exekúcie vedenej A. H. J. pod sp. zn. EX 2869/16 na vymoženie

pohľadávky vo výške 123.463,47 eur s prísl., priznanej žalobcovi Zmenkovým platobným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 5Zm/213/2012, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 09.12.2013, sp. zn.
1CbZm/177/2013 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 23.06.2016, sp.
zn. 4CoZm/19/2014 bola exekúcia zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o

ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom pohľadávka
žalobcu bola vymožená iba v nepatrnom rozsahu (1.255,78 eur).Uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 08.06.2021, sp. zn. 38Odk/121/2021 (zverejnené dňa 15.06.2021 v OV č. 114/2021) bol na
majetok dlžníka vyhlásený konkurz, ktorý však bol následne zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryla náklady konkurzu (oznámenie správcu zo dňa 07.09.2021, zverejnené dňa 13.09.2021 v OV
č. 176/2021). Vymoženie pohľadávky od dlžníka je tak v súčasnosti s poukazom na tieto skutočnosti

prakticky nereálne.

7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti, ani z
doslovného znenia zákonnej úpravy nevyplýva, že úspešne odporovať možno iba tým právnym úkonom,
ktorýmisaobjektívnezmenšujedlžníkovmajetok(neekvivalentným), zaktoréneboladlžníkovi

poskytnutárovnocennánáhrada.Ustanovenie§42aods.1Občianskehozákonníkavymedzujelento,že
veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Pre úspešné odporovanie je potom rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky a nie skutočnosť, či sa
dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu. Touto skutočnosťou sa zákon pri

vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Preto ukrátenie veriteľa sa má posudzovať
z hľadiska postavenia veriteľa a nie zmenšenia majetku dlžníka. V praxi k ukráteniu veriteľa dochádza
zvyčajne vtedy, keď sa dlžník zbaví majetku za neprimerane nízku cenu, avšak toto je výsledkom skôr
empirického poznania a nie hypotézou právnej normy, či obligatórnym predpokladom odporovateľnosti.

8. Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, kto mal z úkonu prospech. Slová
„prospech“,či„ušlozmajetku“evokujú,žeodporovateľnosťsamôževzťahovaťlennaúkonyekonomicky
nevýhodné pre dlžníka, bez adekvátneho protiplnenia, avšak takáto interpretácia je aj podľa dostupnej
judikatúry zjednodušená a zovšeobecnená. Význam týchto výrazov treba hľadať v kontexte právnej
úpravy celej odporovateľnosti. Tieto výrazy sú použité vo význame „opustiť“ majetkovú sféru a „dostať

sa“ do majetkovej sféry iného, resp. poskytnúť niečo v prospech iného. Konkrétne pod slovným spojením
„to, čo ušlo z majetku dlžníka“ treba rozumieť to, čo do majetkovej sféry dlžníka už nepatrí, t.j. to, k čomu
dlžník odporovaným úkonom stratil vlastnícke právo, a to bez ohľadu na inkasovanú sumu (prípadne
k čomu nenadobudol vlastníckeho právo). Slovné spojenie „mať z právneho úkonu prospech“ zase
znamená „nadobudnúť“ k veci, právu či inej majetkovej hodnote, ktorá je predmetom odporovaného

právneho úkonu, vlastnícke právo (tiež bez ohľadu na výšku poskytnutého protiplnenia), keďže význam
slova prospech nie je totožný s významom slova zisk. Preto aj ekvivalentný právny úkon môže byť
uskutočnený s ukracujúcim úmyslom. Ním samotným k ukráteniu veriteľa ešte nemusí dôjsť, ale môže
ho zakladať alebo k nemu prispievať a zavŕši sa až vykonaním následného právneho úkonu, ktorý je k
ekvivalentnému právnemu úkonu v podmienenom vzťahu a pre vykonanie ktorého bolo uskutočnenie

tohto ekvivalentného právneho úkonu nevyhnutným.

9. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou dlžník previedol
na žalovaných 1) a 2) svoje nehnuteľnosti, došlo k situácii, keď tento majetok dlžníka opustil jeho
majetkovú sféru a dostal sa do majetkovej sféry žalovaných 1) a 2), v súčasnosti tak v jeho majetku

už tieto nehnuteľnosti nie sú, teda dlžník k nehnuteľnostiam stratil svoje vlastnícke právo. Žalobca,
vzhľadom na celkové majetkové pomery dlžníka, tak nemôže vymôcť svoju pohľadávku od dlžníka, ktorý
nič nevlastní. Je nesporné, že exekúcie neboli úspešné, dokonca bol zrušený aj konkurz na majetok
dlžníka z dôvodu nedostatku jeho majetku. V prípade, že by nehnuteľnosti stále vlastnil, mal by žalobca
možnosť zaplatenia svojej pohľadávky práve z takéhoto majetku dlžníka. Je pritom bezpredmetné, či

by z toho majetku, vzhľadom na existenciu ďalších dlhov žalovaného, žalobca niečo získal. Z výsluchu
žalovaného 1) vyplývalo, že nehnuteľnosti od dlžníka kupovali preto, lebo bol vo finančnej kríze a týmto
spôsobom mu chceli pomôcť. Nehnuteľnosti zostali naďalej obývané aj dlžníkom, jeho manželkou a
ich deťmi. Z výsluchu žalovanej 2) rovnako vyplýva, že vedela o tom, že dlžníkbol vo finančnej kríze (povedala jej to aj nevesta), preto sa dohodli na tom, že predajú svoj byt a
takto dlžníkovi pomôžu. Žalovaná 2) nemala vedomosť o tom, ako bolo s finančnými prostriedkami,
vyplatenými dlžníkovi, naložené. Vychádzajúc aj z týchto skutočností možno potom konštatovať, že

uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovanými 1) a 2) došlo k takému zmenšeniu majetku
dlžníka, ktoré sa prejavilo tým, že žalobca nemôže dosiahnuť zaplatenie svojej pohľadávky od dlžníka.
Ak by dlžník svoje nehnuteľnosti na žalovaných 1) a 2) nepreviedol,
mal by majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že záver, či odporovateľný právny úkon medzi dlžníkom a treťou
osobou je zároveň tzv. ukracujúci právny úkon vo vzťahu k veriteľovi, nie je závislý od toho, či jeho
uskutočnením objektívne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ale od toho, či aj po vykonaní
odporovateľného právneho úkonu a s ním spojenom dopade na štruktúru majetkovej
sféry dlžníka je dlžník dostatočne solventný na to, aby si veriteľ mohol svoju pohľadávku uspokojiť.
Odporovateľný právny úkon je teda ten úkon, ktorý ukracuje veriteľa v možnosti reálne dosiahnuť

uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť
tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
dlžník nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, hoci sa žalobca
o to snažil. Ak by teda dlžník svoj majetok, aj keď kúpnou zmluvou, nebol previedol na žalovaných 1)
a 2), mohol žalobca dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky práve z tohto majetku. Súd prvej inštancie

preto ďalej už neskúmal, v akej výške bola vyplatená napríklad kúpna cena od žalovaných 1) a 2)
za uvedené nehnuteľnosti, pretože pre posúdenie žaloby bolo postačujúce zistenie, že daným právnym
úkonom stratil veriteľ objektívne možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky. Súd
prvej inštancie sa pri takomto právnom posúdení opieral o dostupnú judikatúru, v tomto
smere poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 30.03.2022, sp. zn.

2Obdo/27/2021 a tiež rozhodnutia súdov uvedené v dovolacom rozhodnutí.

11. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd prvej inštancie žalobe žalobcu voči žalovaným 1)
a 2) vyhovel. Jednoznačne konštatoval, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi H. I. a žalovanými 1) a 2),
ukrátila uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, keďže išlo o zmluvu, ktorú uzatvoril dlžník so

svojimi blízkymi osobami, hoci vedel, že má pohľadávky voči žalobcovi a nemá iný majetok, z ktorého
by mohol pohľadávky žalobcu reálne uspokojiť.

12. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko vzhľadom na rozsah celého vykonaného
dokazovania a právne závery súdu už vykonanie iných dôkazov nebolo potrebné. Výsluchy žalovaných,

o ktoré sa súd oprel aj v tomto rozhodnutí, boli zrealizované a sú postačujúce na zaujatie stanoviska
v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi. Je teda možné jednoznačne uzavrieť, že predmetným
právnym úkonom sa rozsah majetku dlžníka natoľko zmenšil (prakticky nezostal dlžníkovi žiaden
majetok), že žalobca nemôže dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, o trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 1), 2), ktoré odôvodnili
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že počas celého konania
neboli zistené a ani preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že napadnutá kúpna zmluva je
voči žalobcovi neúčinná. Súd vychádzal z prezumpcie úmyslu ukrátiť veriteľa, nezaoberal sa skutočnou
hodnotou predmetu kúpy a jej porovnaním s prijatým plnením, nezaoberal sa určením výšky, v ktorej mal
byť žalobca konaním žalovaného ukrátený. Ďalej uviedli, že ich zástupca doplní odôvodnenie svojho

odvolania dodatočne tak, aby tým bola zachovaná rýchlosť a efektívnosť súdneho konania, nakoľko
zástupca obdržal splnomocnenie na zastupovanie až v uvedený deň.

14. Žalovaní 1), 2) neuviedli svoj odvolací návrh a podané odvolanie v lehote na podanie odvolania
nedoplnili.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení proti podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
odvolanie žalovaných 1), 2) odmietol podľa § 386 písm. d) CSP, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. Uviedol, že argumentáciažalovaných 1), 2) v podanom odvolaní neobjasňuje, aké skutočnosti alebo postup súdu mali naplniť
vyššie uvedené odvolacie dôvody. Ich odvolanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odvolania
v zmysle § 363, § 365 ods. 3 CSP. Poukázal na závery najvyšších súdnych autorít, z ktorých vyplýva,

že v odvolaní nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.
j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, a to
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Nakoľko po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno
rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy. Bez bližšej špecifikácie konkrétnych
okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania. Zdôraznil, že odvolací súd je

viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote, a ktorých existencia sa
vkonanísúčasneajpreukázala(NSSR, sp.zn.5Cdo/279/2010).Ďalejuviedol,žesasrozsudkom
súdu prvej inštancie stotožňuje a považuje ho za vecne správny, všetky predpoklady odporovateľnosti
sú naplnené. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovaných 1), 2) o nutnosti
porovnať skutočnú hodnotu nehnuteľností s prijatým plnením a zistiť výšku ukrátenia, ktoré okolnosti
sú pre posúdenie odporovacej žaloby irelevantné. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline,

sp. zn. 13Cob/81/2021.

16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené zástupcovi žalovaných 1), 2) dňa 08.04.2025. Ďalšie písomné
vyjadrenia k veci podané neboli.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho
dôvodov v zmysle § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

18. V zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných
1), 2) nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

19. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd je zásadne viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

22. Žalovaní 1), 2) v podanom odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

23. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod iné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že tieto
pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne
realizovanejmanudukčnejpovinnostisúdu,pochybeniavovykonanomdokazovaní(napríkladvykonanie

nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
a podobne), alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného
orgánu.25. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní 1), 2) v podanom odvolaní neuviedli, na základe akých
skutočností vyvodili dôvodnosť nimi uplatnených odvolacích dôvodov, ich odvolanie vykazuje známky

tzv. blanketového odvolania, ktoré nebolo v lehote na podanie odvolania doplnené, odvolací súd
posudzoval z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami,
ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

27. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

28. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného
konania, teda podmienky, pri absencii ktorých nemôže súd meritórne rozhodnúť, ale konať vo veci môže,
v niektorých prípadoch dokonca musí. Procesné podmienky môžu byť delené do štyroch základných
skupín, a to a) procesné podmienky na strane súdu - právomoc a príslušnosť súdu, b) procesné

podmienky na strane strán sporu - procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia,
spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany, c) vecné procesné podmienky - existencia
návrhu na začatie konania, splnenie poplatkovej povinnosti, d) negatívne procesné podmienky -
prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie.

29. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd udáva,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP (rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/2/2023,
rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/132/2024).

30. K námietke žalovaných 1), 2), že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
záver, že napadnutá kúpna zmluva je voči žalobcovi neúčinná, že sa nezaoberal skutočnou hodnotou
predmetu kúpy a jej porovnaním s prijatým plnením, že sa nezaoberal určením výšky, v ktorej mal
byť žalobca konaním žalovaného ukrátený, odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky, ktoré boli

v časti nešpecifikované, ktoré boli žalovanými 1), 2) v odvolaní vznesené,
preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie (viď bod 15 a nasl. odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie), vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje

skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i
správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Súd prvej
inštancie odôvodnil, z akého dôvodu ďalej neskúmal výšku, v akej bola vyplatená kúpna cena, nakoľko
pre posúdenie žaloby bolo postačujúce zistenie, že daným právnym úkonom stratil veriteľ objektívne
možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky (viď bod 35 odôvodnenia súdu prvej

inštancie), a ktorý záver odvolací súd považuje za správny. Žalovaní 1), 2) v podanom odvolaní netvrdili
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní 1), 2) v podanom odvolaní žiadne právne
významné námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, ods. 2 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania,
ktorý vecne spochybnený nebol.33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovaným 1), 2) v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP).

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).