Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123455544
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123455544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a
členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: GAPAcar,
s.r.o., so sídlom Československej armády 10686/3, Martin, IČO: 46 587 527, zastúpený: AZARIOVÁ &
RUZBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom: Kmeťova 26, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie

742,86,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
29. januára 2025 č. k. 53C/2/2024-222, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. januára 2025, č. k. 53C/2/2024-222,
p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.01.2025, č. k. 53C/2/2024-222, uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 742,86,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo

sumy 742,86,- eur od 24.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V druhom výroku súd prvej inštancie priznal
žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 742,86,- eur s
úrokomzomeškaniavovýške13,25%ročnezosumy742,86,-eurod24.08.2023dozaplatenia,náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa07.04.2023došlokpoistnejudalosti,priktorejbolaspôsobenáškodanamotorovomvozidle,ktorého
majiteľom je spoločnosť W. S. - ORIENT, (ďalej ako „poistený“). Poistná udalosť bola riadne ohlásená
žalovanej, u ktorej mal poistený uzatvorené havarijné poistenie Náklady na opravu poškodeného
motorovéhovozidlabolivovýškevovýške3.822,79,-eurbezDPH.Pohľadávkabolanásledneuplatnená
poisteným u žalovanej. Dňa 08.08.2023 zaslala žalovaná poistenému oznámenie o poistnom plnení,
kde uviedla, že dňa 08.08.2023 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Žalovanou bolo priznané

poistné plnenie len vo výške 2.925,93,- eur. Žalovaná nepriznala poistenému uplatnenú sumu poistného
plnenia vo výške 742,86,- eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 154,- eur). Neuhradená pohľadávka
za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola postúpená poisteným na
žalobcu H Point, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.08.2023. Dôvodom krátenia nároku
na náhradu škody boli podľa žalovanej neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný
servis a výška lakovacej konštanty vo výške 100 %. Žalovaná pritom priznala žalobcovi primerané

náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur/NH bez DPH a primerané náklady na
lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Dodal, že rozlišovanie servisov na autorizované
a neautorizované, ktoré vyplývalo z oznámenia o poistnom plnení nemá oporu v zákone a je neplatnépodľakonštantnejjudikatúry.Uplatňovanierozdielnychpodmienokprerôzneservisyoznačilzaneplatné,
v rozpore so zákonom, zákon obchádzajúce. Uviedol, že náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len
s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú

v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník
lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. MV BMW
X3 patrí do rovnakej kategórie ako MV VW Touareg - Todos Žilina s.r.o., kde bola táto suma 89,- eur bez
DPH a v AOMVSR Banská Bystrica, to bola suma 82,80,- eur bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom
vozidleza1normohodinumechanickejprácealakovacejprácesumuvovýške45,-eurbezDPH,čobolo

v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považoval
za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Namietal pri tom, že žalovaná ako
odborne spôsobilá osoba, mala predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobcom účtovaná
cena za normohodinu prác vo výške 45,- eur bez DPH bola cenou neprimeranou v regióne, čo neurobila
a neuniesla tak dôkazné bremeno ňou tvrdenej skutočnosti, čoho následkom mal byť jej neúspech.
Žalovaná ďalej priznala poistenému, resp. žalobcovi primerané náklady na lakovací materiál vo výške

lakovacej konštanty 100 %, avšak vo faktúre predloženej zo strany žalovanej nevyplývalo, aký rozsah
lakovacej konštanty si žalobca účtoval, pri čom dodal, že ak by si aj žalobca účtoval väčšie množstvo
lakovacieho materiálu, ako je 100 %, bolo práve na žalovanej, aby preukázala z akých dôvodov mala
byť použitá ňou uvedená výška lakovacej konštanty. Dodal, že žalovaná nepredložila ani len kalkuláciu,
podľa ktorej vykonávala šetrenie škodovej udalosti a na ktorú sa odvolávala. Mal za to, že žalovaná

porušila svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje
závery riadne odôvodniť a vykonať krátenie len v zmysle zákona. Záverom dodal, že žalovaná
listom oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 08.08.2023. Keďže žalovaná nezaplatila riadne
a včas, dostala sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 13,25
% úrok z omeškania ročne zo sumy 742,86,- eur od 24.8.2023 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe v podanom odpore, v ktorom vo vzťahu k výške normohodiny,
poukázalanato,žeprestanovenie,čojevkonkrétnomprípadepoistnouudalosťouavakomrozsahumá
poistený právo na poistné plnenie bolo nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok,
ktoré boli jej súčasťou. Uviedla tiež, že v zmysle čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní žalobcu

písomne informovala o primeraných nákladoch na opravu poškodeného
vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise, a to dňa 12.04.2023, pri vykonaní prvotnej obhliadky
poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola e-mailom zaslaná kalkulácia nákladov na opravu
rozpočtom a kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný
servis, ako aj zoznam zmluvných opravovní. Poznamenala, že rozsah práva na poistné plnenie nie je

totožný s právom na náhradu škody. Uviedla, že poistné plnenie nekrátila v zmysle § 799 OZ,
ako to prezentoval žalobca, ale poukázala právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle
poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou tejto zmluvy. Postupovala
tak výlučne v súlade so znením zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca žalobcu vyjadril
súhlas pri uzatváraní poistnej zmluvy. Priznaná výška normohodiny 21,- eur bez DPH, bola plne v súlade

so znením predmetných zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca vyjadril súhlas, v zmysle
ktorých pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku
normohodiny maximálne v rozsahu 25,- eur bez DPH. V súvislosti s námietkami ohľadom
výšky normohodiny uviedla, že žalobca v podanej žalobe neuviedol ani nezdôvodnil, prečo autoservis
navýšil lakovaciu konštantu na 115 %. Žalovaná priznala lakovaciu konštantu vo výške 100 %, pri

výpočte vychádzala z údajov z výpočtového programu Audatex, pričom bolo zohľadnené 2-vrstvové UNI
lakovanie.Uviedla,ženavýšiťlakovaciukonštantunad100%jepotrebnéibavovýnimočnýchprípadoch,
keď databáza programu Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku, čo nebol prípad predmetného
motorového vozidla. Pokiaľ žalobca požadoval preplatenie lakovacej konštanty vo vyššej výške ako
100 %, bol povinný dôvodnosť takéhoto navýšenia preukázať. V súvislosti s uplatneným úrokom z

omeškania poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017-10,
zo dňa 28.09.2017 a dodala, že šetrenie poistnej udalosti začala bez zbytočného odkladu, pričom v
rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia,
ktoré bolo žalobcovi vyplatené, a preto sa nemohla dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia.
Šetrenie ukončila dňa 08.08.2023 a vyplatila poistné plnenie vo výške 2.925,93 eur dňa 10.08.2023.

Žalovaná tak dodržala zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohla dostať do
omeškania s plnením svojho záväzku.4. Žalobcavovyjadreníkodporupoukázalnakogentnosťustanovení§806a§809OZavtejtosúvislosti
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022 sp.zn. 4Obdo/45/2021. Ďalej
uviedol, že žalovaná žalobcovi mala určiť opravovňu, ktorá by vykonala opravu v rámci danej limitácie/

rozsahu, nakoľko to vyplývalo zo samotných zmluvných dojednaní žalovanej, čl. 9 ods. 4. Tá však
neurčilaopravovňuaanižalobcovineposkytlazoznamzmluvnýchservisovpoisťovne,pretoboloprávom
žalobcuvybraťsiservis,ktorývykonáopravu.UvedenépodporilajodkazomnarozsudokKrajskéhosudu
v Bratislave zo dňa 24.11.2022, sp. zn. 1Cob/90/2020. Vo vzťahu k lakovacej konštante uviedol, že
dôkazné bremeno prechádza na žalovanú z dôvodu krátenia poistného plnenia, pri čom poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/25/2022, zo dňa 17.02.2023, Mestského súdu
Bratislava III zo dňa 29.09.2023, sp.zn. B1-36Cb/87/2021. V súvislosti s úrokmi z omeškania a
odkazom žalovanej na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. 596/2017-10, zo
dňa 28.09.2017, uviedol, že predmetné uznesenie už bolo prekonané neskoršou judikatúrou a bolo
neaplikovateľné. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky 263/2022-47,
zo dňa 01.09.2022, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/87/2022 zo

dňa 06.09.2023.

5. Žalovaná v následnom vyjadrení vo vzťahu ustanoveniu § 806 OZ, na ktoré poukazoval žalobca
uviedla, že z neho jednoznačne vyplýva, že poistné plnenie sa poskytuje vo výške určenej podľa
poistnýchpodmienok.Žalovanámalazato,žesapriposkytovanípoistnéhoplneniapoistenémužiadnym

spôsobom neodchýlila od kogentného znenia daného ustanovenia.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení poznamenal, že povinnosť riadne a relevantne odôvodniť krátenie
poistného plnenia mala žalovaná už v samotnom oznámení o poistnom plnení. Poukázal aj na neurčitý
výpočet poistného plnenia v Zmluvných dojednaniach. Namietal, že žalovaná sa svojvoľne zbavuje rizika

poistného krytia, na ktoré sa sama zaviazala poistnou zmluvou. Uviedol pri tom, že zmluvné dojednania
žalovanej rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie, a to nad rámec kogentných ustanovení
§ 799 ods. 3 a § 809 OZ, preto odporujú týmto ustanoveniam a sú neplatné. Za absolútne neprípustný
označil stav, kedy žalovaná najskôr v oznámení o poistnom plnení uviedla ako dôvod neplnenia opravu
v neautorizovanom servise a neskôr v odpore sa odvolávala na zmluvné dojednania. Na základe

uvedeného nebolo možné prihliadať na argumentáciu žalovanej, nakoľko sa jednalo o porušenie zákazu
dodatočne meniť dôvod nevyplatenia poistného plnenia v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods.
4 OZ. Následne uviedol, že v čase šetrenia poistnej udalosti poistenému nebola žiadna kalkulácia
nákladov doručená. K tvrdeniu žalovanej, že poistený mal už pri uzatvorení poistnej zmluvy vedomosť
o tom, v akom rozsahu mu bude poskytnuté poistné plnenie pri platení konkrétnej výšky poistného,

nakoľko tieto skutočnosti vyplývali z poistnej zmluvy a poistným podmienok (zmluvné dojednania), ktoré
boli jej súčasťou a boli poistenému odovzdané spolu s poistnou zmluvou pri jej uzatvorení uviedol,
že žalovaná sa pri šetrení poistnej udalosti neriadila Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. XXX, ktoré patria k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia
12.11.2021, pretože v konaní predložila zmluvné dojednania s dňom účinnosti 01.10.2017. Zmluvné

dojedania, podľa ktorých sa žalovaná riadila pri šetrení poistnej udalosti a ktoré predložila aj súdu, boli
neaplikovateľné na daný prípad, keďže sa nevzťahovali k poistnej zmluve, ktorú uzavrel poistený so
začiatkom poistenia 12.11.2021. Záverom poznamenal, že rozlišovaním servisov žalovanou dochádza
k porušovaniu nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení

komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (ďalej len
„Nariadenie komisie EÚ“), pri čom dodal, že označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nebolo
dôvodom na použitie nižšej ceny normohodiny v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ.

7. Žalovaná zotrvala na názore, že neporušila zákaz dodatočne meniť dôvody nevyplatenia poistného
plnenia v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 4 OZ, nakoľko dodatočne nezmenila dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia, poistné plnenie poskytla žalobcovi v plnej výške v zmysle čl. 12 ods.
9 VPP, t. j. poistné plnenie neznížila, preto sa naňho v uvedenom prípade ustanovenie § 797 ods. 4 OZ
nevzťahovalo. V tejto súvislosti žalovaná opätovne uviedla, že právo na poistné plnenie nie je totožné

s právom na náhradu škody. Podotkla, že ustanovenie § 806 OZ, hovorí o poskytnutí plnenia vo výške
určenej podľa poistných podmienok a nie o plnení, ktoré by sa malo poskytnúť v plnej výške faktúry za
opravu, ako to zavádzajúco interpretoval žalobca. Následne vyjadrila nesúhlas k aplikácii ustanovení
nariadenia komisie EÚ, nakoľko ustanovenia Nariadenia o vertikálnych dohodách nie je možné aplikovaťna vzťah medzi žalovanou ako poisťovňou a autoservismi. Záverom uviedla, že Zmluvné dojednania
pre havarijné poistenie Auto komplet č. XXX s účinnosťou od 01.10.2017 nemajú obmedzenú účinnosť,
preto sa ich účinnosť týka všetkých poistných zmlúv uzavretých od 01.10.2017 do budúcna, teda aj na

poistnú zmluvu so začiatkom poistenie odo dňa 12.11.2021.

8. V nasledujúcom vyjadrení žalobca zotrval na názore, že žalovaná nepreukázala splnenie ani jednej
z dvoch podmienok, pre ktoré mohla krátiť poistné plnenie v súlade s § 799 ods.
3 OZ a tiež, že bolo nepochybné, že došlo k zmene dôvodov krátenia poistného plnenia. Vo vzťahu

k Nariadeniu komisie EÚ poukázal na aktuálnu judikatúru, rozsudok Krajského súdu u v Bratislave
zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024, v ktorom sa odvolací súd vyjadroval k blokovej výnimke,
pričom nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý sa opieral o „blokovú výnimku,“ ktorá by
zvýhodňovala určité servisy. Ďalej uviedol, že žalovaná vo vyjadrení uviedla, že poistné plnenie nebolo
znížené v zmysle § 799 ods. 3 OZ, ale odkázala na § 806 OZ a tvrdila, že poistné plnenie bolo poskytnuté
práve v súlade s týmto ustanovením, nakoľko toto ustanovenie hovorí o poskytnutí plnenia vo

výške určenej podľa poistných podmienok. K uvedenému dodal, že ustanovenia § 806 OZ a § 799 OZ sa
navzájomnevylučujú,aleprávnenaopak,dopĺňajúsa.Rozširovaniedôvodovzníženiapoistnéhoplnenia
vymedzených vo všeobecných poistných podmienkach poisťovne nad rámec kogentných ustanovení
OZ spôsobuje automatickú neplatnosť ustanovení všeobecných poistných podmienok poisťovne, ktoré
siahajú nad uvedený rámec kogentnej právnej úpravy. K predloženej e-mailovej komunikácií zo dňa

12.04.2023 doplnil, že z nej nebolo možné vyvodiť záver, že žalovaná si splnila svoju povinnosť podľa
zmluvných dojednaní a poisteného oboznámila o kalkulácií nákladov. Žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by poisteného informovala o kalkulácií nákladov na opravu vozidla. E-mail,
ktorý bol v tomto konaní predložený, bol smerovaný na e-mailovú adresu autoservisu nie
poisteného. Taktiež v čase odoslania e-mailu nebol autoservis/žalobca splnomocnený na komunikáciu

s poisťovňou/žalovanou od poisteného. Rovnako predmetný e-mail bol odosielaný z adresy Slovexperty
a nie z adresy poisťovne, tak ako to uvádzali zmluvné dojednania. Navyše v samotnom
e-maily bolo uvedené, že v prílohe posielajú dokumenty z obhliadky. Záverom k tvrdeniu žalovanej, že
žalobcu informovala o zozname zmluvných servisov, považoval za potrebné uviesť, že žalovaná mala o
zozname zmluvných súvisov informovať poisteného a nie autoservis.

9. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 788 ods. 1 a
3, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, § 806 OZ, § 369 ods. 1 a 2, § 369c odsek 1 Obch. zák., § 1 ods. 1, 2 a 3, §
2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

10. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba bola dôvodná. Za spornú v konaní súd prvej inštancie označil skutočnosť, či
žalovaná ako poisťovateľ dôvodne nevyplatila (krátia) poistné plnenie v žalovanej výške, a to v časti ním
určenej sumy za normohodinu a lakovaciu konštantu. Predmetom konania bol teda nárok na vyplatenie
poistného plnenia, teda sumy, ktorú je poisťovateľ povinný vyplatiť v zmysle zmluvných dojednaní v

poistnej zmluve a poistných podmienkach poistenému. Konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo
sporné, že došlo k poistnej udalosti na základe ktorej vzniklo žalobcovi (jeho právnemu
predchodcovi) právo na vyplatenie poistného plnenia. Medzi sporovými stranami bol sporný rozsah
poistného plnenia, ktoré bola žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi, pri tom rozsah poistného plnenia
bol vymedzený v čl. IX. bod 1. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913.

11. Vo vzťahu k čl. IX .bod 1 písm. c) zmluvných dojednaní, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ
ide o diferenciáciu servisov žalovaná nemôže diferencovať rozsah poistného plnenia podľa toho, či
opravu vykonal servis autorizovaný, zmluvný alebo iný. Poukázal pri tom na rozsiahlu judikatúru súdov
Slovenskej republiky k tejto otázke, na ktoré poukazoval aj žalobca a s ktorou sa stotožnil. Takáto

diferenciácia je v rozpore s právom európskej únie a spôsobuje neplatnosť zmluvných
dojednaní v tejto časti. Je na poistenom v akom servise si nechá vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré
boli vynaložené na opravu smerovali k odstráneniu poškodenia, ktoré bolo
predmetom poistnej udalosti. Vo vzťahu k čl. IX. bod 1. písm. c) zmluvných dojednaní, súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaná ničím nepreukázala, že by poisteného (právneho predchodcu žalobcu) písomne

informovala o výške primeraných nákladov na opravu jeho poškodeného vozidla. V tejto súvislosti bola
dôvodná námietka žalobcu, že pokiaľ žalovaná poukazovala na e-mail predložený žalovanou, tak tento
bol zaslaný autoservisu a nie poistenému a ani nebol zaslaný poisťovňou, ale iným subjektom. Ďalej
uviedol, že ako bolo zrejmé z oznámenia o poistnom plnení žalovaná stanovila primerané náklady nacenu práce (normohodiny) pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod., ktoré ako uviedla
zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce v neautorizovaných servisoch v danom
regióneačase,pričomvpredmetnomoznámení opoistnomplnenívôbecneuviedlanazáklade

čoho(akýchpodkladov)dospelaktomutozáveruoprimeranostistanovenejnormohodiny,ktorýviedolku
kráteniu poskytnutého poistného plnenia. Opodstatnenosť postupu rovnako nepreukázala ani v konaní.
Podotkol, že je povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov na
opravu, pričom dôvody odopretia časti neposkytnutého plnenia je povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať
žalovaný. Žalovaná ničím nepreukázala, prečo stanovila lakovaciu konštantu v rozsahu

100 %, pričom jej poukaz na interný kalkulačný program bol irelevantný. Súd prvej inštancie poukazom
na uvedené uzavrel, že žalovaná v spore neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala dôvody
odopretia časti poistného plnenia. Dôvody uvádzané žalovanou v oznámení o poistnom plnení zo dňa
08.08.2023 (a ani v spore) nepovažoval za také, ktoré by preukazovali, že žalobcom uplatnený nárok
nepredstavoval primerané náklady na opravu vozidla, t. j. nárok na poistné plnenie v zmysle zákona, a
preto uzavrel, že žalovaná v rozpore s § 806 OZ neposkytla žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi)

poistné plnenie vo výške žalovanej sumy, t. j. vo výške 742,86,- eur. S poukazom na uvedené zaviazal
žalovanú na úhradu predmetnej sumy žalobcovi.

12. Vo vzťahu k žalovanou namietaným úrokom z omeškania súd prvej inštancie zastal právny názor, že
nakoľko žalovaná neposkytla poistné plnenie v celom rozsahu riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok na

úrokyzomeškania.Nakoľkosavprejednávanejvecinejednalo ospotrebiteľskývzťah,aleovzťah
obchodnoprávny, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného
zákonníka a paušálnu náhradu nákladov podľa § 369 Obchodného zákonníka, pričom výška úrokov z
omeškania vyplýva a výška paušálnej náhrady vyplýva z nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalovaná
ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 08.08.2023 (oznámenie o poistnom plnení), 15-dňová lehota na

plnenie jej uplynula dňa 23.08.2023, a dňom nasledujúcim, t. j. od 24.08.2023 sa dostala do omeškania
s plnením peňažného dlhu. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu úrokov z
omeškania vo výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške
13,25 % od 24.08.2023 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal žalovanú na náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v paušálnej výške 40,- eur.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd prvej inštancie proti
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie, v
ktorom poukázala na to, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom
rozsahu má poistený právo na poistné plnenie, bolo nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných
podmienok, ktoré boli jej súčasťou. Poukázala na ustanovenie § 788 ods. 1 OZ a uviedla, že poistné

plnenie poisťovateľ poskytuje v dojednanom rozsahu, ktorý nemusí byť totožný s
výškou faktúry za opravy poškodeného motorového vozidla alebo „pokryť“ celý rozsah náhrady škody,
nakoľko v prípade havarijného poistenia nejde o nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu môžu
poistné podmienky stanoviť iný rozsah poskytnutia poistného plnenia pri rôznych situáciách. Dodala, že
v predmetnej veci postupovala výlučne v súlade so znením zmluvných dojednaní, s

ktorými právny predchodca žalobcu vyjadril súhlas pri uzatváraní poistnej zmluvy. Zároveň opätovne
uviedla, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Poukázala pri
tom na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/31/2021-241, zo dňa 04.10.2022, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/250/2022-337, zo dňa 07.06.2023 a tiež
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/111/2022-422, zo dňa 27.06.2024. K predloženej

e-mailovej komunikácii uviedla, že právny predchodca žalobcu splnomocnil autoservis (žalobcu) na
komunikáciu s poisťovňou (žalovanou), z uvedeného dôvodu žalovaná zasielala kalkuláciu nákladov
na opravu práve žalobcovi. Skutočnosť, že žalobcu informovala o nákladoch na opravu spoločnosť
Slovexperta,s.r.o.,ktorásožalovanouspolupracuje,bolavuvedenomprípadeirelevantná.Ďalejuviedla,
že lakovaciu konštantu priznala vo výške 100 %, ktorej použitie na rozdiel od žalobcu, ktorý žiadnym

spôsobom neodôvodnil „umelé“ navýšenie tejto konštanty na 115 % riadne odôvodnila. Dodala, že pri
výpočte vychádzala z údajov z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových
vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie tvrdenému
nepreukázaniu nároku zo strany žalovaného, poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I,sp. zn. 35Cb/76/2019 a rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023-116, zo dňa
01.10.2024. V súvislosti so žalobcovi priznaným nárokom na úrok z omeškania vo výške 13,25 %
ročne zo sumy 742,86,- eur od 24.08.2023 do zaplatenia žalovaná zopakovala svoju argumentáciu,

ktorú predostrela v podanom odpore a dodala, že poistná zmluva je typová zmluva, ktorú ako zmluvný
typ upravuje OZ a má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy. To znamená, že sa na ňu vzťahuje
bez ohľadu na jej účastníkov (fyzické osoby, právnické osoby, podnikatelia) OZ, a to nielen pokiaľ ide
o samotnú úpravu poistnej zmluvy (§788 a nasl.), ale i všeobecné ustanovenia o záväzkoch (§ 488
a nasl. OZ) a prvá časť zákonníka. Z uvedeného dôvodu žalovaná namietala aj výšku priznaného

úroku z omeškania vzhľadom na výšku úrokovej sadzby. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení
Obchodného zákonníka, avšak v tomto prípade mali byť použité ustanovenia OZ. Záverom dodala,
že nakoľko základná úroková sadzba ECB k prvému dňu údajného omeškania bola 4,25 %, úrok z
omeškania by mal byť v tomto prípade v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 9,25 % a nie 13,25
% ako priznal súd prvej inštancie. Rovnako z vyššie uvedeného dôvodu žalovaná namietala aj priznané
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

15. Žalobca sa s argumentáciou žalovanej v odvolaní nestotožnil. V úvode svojho vyjadrenia k
odvolaniu žalobca citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.03.2015, sp.zn.
32Cdo/763/2013, čím poukázal na skutočnosť, že aj v prípade nároku na poistné plnenie z titulu
havarijného poistenia ide o kompenzáciu škody. Uviedol, že poistený si v zmysle poistnej zmluvy

poistil svoj majetok pre prípad vzniku náhodnej poistnej udalosti v prípade poškodenia tohto majetku
je poisťovňa povinná nahradiť náklady na uvedenie do pôvodného stavu nahradiť vzniknutú škodu
poistenému na jeho vozidle. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/12/2020. Opätovne, ako v celom priebehu konania, žalobca
zopakoval argumentáciu, že žalovaný nemôže určovať maximálnu cenu práce pre určitý typ servisov

a podmieňovať týmto spôsobom svoje protiplnenie, resp. ho týmto v rozpore so zákonnou úpravou
dodatočne limitovať, a to v rozpore s dohodnutými poistnými podmienkami v poistnej zmluve (poistnou
sumou, poistným a dohodnutou spoluúčasťou). Uvedené následne podporil početnou judikatúrou
krajských súdov Slovenskej republiky. Doplnil, že nie je možné a ani v súlade s prejavenou vôľou
poisteného, aby sa poškodený podieľal ďalšou spoluúčasťou na vzniknutej škode na jeho majetku, a to

len v dôsledku, že opravu vykonal neautorizovaný servis. Uviedol tiež, že aplikácia § 806 OZ nevylučuje
potrebu aplikácie § 799 ods. 3 OZ. Zároveň poistné podmienky žalovaného musia rešpektovať zákonné
medze kogentných ustanovení OZ, pre ktoré môže byť znížené poistné plnenie poistenému a nemôžu
ísť ani len nad rámec týchto kogentných ustanovení, a to vymedzovaním ďalších dôvodov, pre ktoré
je poisťovateľ oprávnený znížiť poistné plnenie. Zmluvné dojednania žalovanej rozširovali možnosť

primerane znížiť poistné plnenie, a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ
a v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, preto odporujú týmto ustanoveniam a sú podľa § 39
OZ neplatné. Upozornil na nezrozumiteľnosť a právnu neistotu vyplývajúcu z ustanovení zmluvných
dojednaní žalovanej, keď poisťovňa jednostranne stanovila maximálnu výšku normohodiny na max. 25,-
eur bez DPH a tým si sama určila náklady bez objektívnych kritérií a bez možnosti poisteného ovplyvniť

tento proces. Pokračoval tým, že nastavenie Zmluvných dojednaní Auto komplet č. XXX je v rozpore s §
788 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. V danom
prípade však rozsah plnenia nie je dojednaný, ale určovaný jednostranne poisťovňou. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd konštatoval neplatnosť týchto ustanovení zmluvných dojednaní,
keďže sú v rozpore s právnymi predpismi a zásadami dobrých mravov. Zotrval na

názore, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v spore nakoľko predložený e-mail nepreukazoval,
že kalkulácia nákladov bola poistenému doručená, tak ako to je uvedené aj vo všeobecných poistných
podmienkach. Žalovaná v rámci celého konania tiež nepreukázala, že poistenému určila opravovňu.
Mal za to, že výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového vozidla v
servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy predložil faktúru. Takýto stav nie je dôvodom postupu

žalovanej pre aplikáciu § 799 ods. 3 OZ, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
by zo strany poisteného došlo k vedomému porušeniu § 799 ods. 1 a 2 OZ. Následne namietal, že
žalovaná vo svojom odvolaní nesprávne aplikuje právo EÚ a ignoruje prax súdov, keď poukazovala na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/111/2022, kde ten uviedol, že rozlišovanie medzi
autorizovanými a neautorizovanými servismi nie je v rozpore so ZFEÚ.

Žalobca však poukázal na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Bratislave (sp.zn. 5Cob/148/2024),
podľa ktorej je zmluvné dojednanie umožňujúce určenie výšky poistného plnenia podľa druhu servisu
v rozpore s právom EÚ, pravidlami hospodárskej súťaže a je neplatné a dodal, že
rovnaký právny názor zaujali aj ďalšie odvolacie súdy (Krajský súd v Košiciach sp. zn. 4Cob/153/2020,Krajský súd v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Zotrval tiež na názore, že žalovaná svoje krátenie
poistného plnenia oprela výlučne o internú kalkuláciu, pri čom náležite neodôvodnila, prečo považovala
žalobcom uplatnené náklady za neúčelné alebo nadmerné. Poukázal tiež na ustálenú rozhodovaciu

prax, podľa ktorej sa výška lakovacej konštanty vždy odvíja od okolností konkrétneho prípadu, typu
vozidla,technológieopravyavznikutechnologickýchstrát,pretoskutočnosť,žekonštantapresahuje100
%, neznamená automaticky neprimeranosť ani neoprávnenosť nákladov na opravu vozidla. K úrokom
z omeškania záverom poznamenal, že prístup, podľa ktorého by úroky z omeškania začali plynúť až
rozhodnutímsúdu,byznamenalneodôvodnenézvýhodneniepoisťovateľaavytvorilbyvýnimočnýrežim,

v ktorom by neexistovala sankcia za omeškanie s plnením. Uzavrel, že opísaný výklad nemá oporu
v zákone.

16. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a §380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), vec prejednal na pojednávaní, nakoľko bolo potrebné zopakovať
dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Žalobca sa domáha predmetnou žalobou od žalovanej, u ktorej mal havarijne
poistenévozidlo,doplateniasumynákladovzaopravupoškodenéhovozidla.Žalobcapredložilžalovanej
faktúru za náklady na opravu poškodeného vozidla, a to na sumu 3.822,79 eur bez DPH. Žalovaná
uhradila poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti 154,- eur vo výške 2.925,93 eur a zvyšnú časť

nepriznala s poukazom na cenu práce pre nezmluvný servis a primerané náklady za lakovací materiál. V
konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná poukázala v argumentácii na poistnú zmluvu a všeobecné
obchodné podmienky, ktoré majú byť jej súčasťou a to konkrétne na čl. IX VPP, v ktorých má byť
dohodnutý spôsob a rozsah poistného plnenia.

18. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa ust. § 806 z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

21. Podľa ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti,
je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

22. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ, je poistiteľ povinný uviesť dôvod, pre ktorý odmietol plniť čo i

len z časti. Ak sa v konaní pred súdom žalovaný bráni tým, že oprávnene pristúpil k nevyplateniu
časti uplatnených nákladov za opravu poisteného majetku, prechádza na neho dôkazné bremeno.
Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS
38/2015, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho

účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalovaná tvrdí, že priznala poistné plnenie v
riadne dohodnutej výške podľa zmluvných dojednaní. Podľa zmluvných dojednaní, žalovaná rozlišovala
výšku poskytnutého plnenia v závislosti od toho, či si poistený dá opraviť vozidlo v zmluvnej opravovni
poisťovne, alebo v nezmluvnej, neautorizovanej opravovni. Odvolací súd má za to, že pokiaľ je spôsob
určenia plnenia dohodnutý takýmto spôsobom, musí byť poistený riadne informovaný o tom, ktoré

servisy sú partnerské/zmluvné. V danom prípade sa odvolací stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ako
aj záverom súdu prvej inštancie, že nie je preukázané, že poistenému bolo riadne oznámené, či riadne
doručený zoznam týchto autoservisov/opravovní. V spise sa nachádza e-mailová komunikácia zo dňa
12.04.2023, kde ako príloha, ktorá bola odosielaná, je uvedené partnerské opravovne, avšak daná
komunikácia je medzi odosielateľom W. a prijímateľom F. . Teda je zrejmé, že poistenému

(W. S. - ORIENT) neboli tieto údaje poskytnuté. Prevod pohľadávky z poisteného na žalobcu - GAPAcar,
s.r.o. bol až zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 08.08.2023. Žalovaná uviedla, že právny predchodca
žalobcu splnomocnil autoservis (žalobcu) na komunikáciu s poisťovňou (žalovanou), z uvedeného
dôvodu žalovaná zasielala kalkuláciu nákladov na opravu práve žalobcovi. Odvolací súd k danémuuvádza, že existencia plnomocenstva nie je preukázaná a navyše oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 08.08.2023 poisťovňa adresovala poistenému W. S. - ORIENT, čo v prípade plnomocenstva, by
malo byť potom aj dané oznámenie poslané GAPAcar, s.r.o. Podľa odvolacieho súdu, ak je v zmluve

dohodnutý spôsob určenia poistného plnenia v závislosti od toho v akom servise sa vykoná oprava,
musí byť v zmluve či v poistných podmienkach, či iným spôsobom, riadne poistený informovaný zo
strany poisťovne o zozname týchto opravovní. V danom prípade nie je preukázané, že dané bolo voči
poistenémusplnené.Žalovanýjepovinnýpreukázať,žedôvodneodmietolvyplatiťčasťuplatnenejsumy,
ktorá predstavovala náklady za opravu poškodenia vozidla spôsobené v súvislosti s poistnou udalosťou,

poistenému. Tým, že nepodložil svoje tvrdenie o dôvodnosti nevyplatenia časti požadovanej sumy
preukázaním, že poistený bol riadne oboznámený so všetkými podmienkami k určeniu výšky poistného
plnenia, kam možno zahrnúť aj riadne poskytnutie zoznamu zmluvných/nezmluvných autoservisov,
má potom poistený nárok na reálne vynaložené náklady na opravu vozidla, ktoré riadne zdokladoval.
Ak žalovaný namieta opodstatnenosť vyplatenia celej faktúry za opravu vozidla, prechádza na neho
povinnosť preukázať oprávnenosť takéhoto krátenia. Odvolací súd sa stotožnil s konštatáciou súdu

prvej inštancie ku lakovacej konštante, že je povinnosťou žalovanej poskytnúť poistné plnenie v rozsahu
primeraných nákladov na opravu, pričom dôvody odopretia časti neposkytnutého plnenia je povinná
nielen tvrdiť, ale aj preukázať žalovaná. Žalovaná nepreukázala, prečo stanovila lakovaciu konštantu
v rozsahu 100 %, a jej poukaz na interný kalkulačný program považuje aj odvolací súd za irelevantný.
Inými slovami ak autoservis určil, že reálna náročnosť lakovania bola vyššia ako 100 %, musí žalovaná,

ak namieta oprávnenosť určenia takejto konštanty dokázať, že náročnosť lakovania bola nižšia. Dané
sa nedá preukázať len odkazom na interný systém, poskytovaný a tvorený súkromnou osobou. Keď
tu máme na jednej strane reálne vykonanú opravu s určením od servisu lakovacej konštanty, a na
druhej strane údaj zo systému audatex, dôkazom, či servis pochybil pri lakovacej konštante by bol
napríklad odborný posudok, čo však predložené žalovanou nebolo. Odvolací súd dospel k záveru, že

z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom riadneho splnenia zmluvných povinností zo strany
poisťovne (absencia riadneho oboznámenia poisteného o zozname zmluvných/nezmluvných servisov),
ako aj nesprávne použitej lakovacej konštanty, bolo dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
(teda priznať žalobcovi ním uplatnený nárok v žalobe).

23. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné aj priznanie úroku z omeškania, tak ako si uplatnil žalobca.
OdvolacísúdpoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn. II.ÚS263/2022,vktorom
sa riešila práve otázka úrokov z omeškania a okamih omeškania, v prípade keď poisťovňa po prešetrení
poistnej udalosti odmietla s časti plniť, hoci sa v súdnom konaní preukázalo, že odmietnutie plnenia bolo
nedôvodné. V rozhodnutí Ústavný súd SR okrem iného uviedol, že ak teda poisťovateľ nesplní právnu

povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení
šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému
vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania. Námietku žalovanej, že
úrok z omeškania mal byť v danom prípade uplatnený v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a
nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, považuje odvolací súd za nedôvodnú. V zmysle ust. §

261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. §
261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v Hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. V danom

prípade bola poistná zmluva o havarijnom poistení uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi. Nakoľko však
poistná zmluva ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku, tak sa vzťah spravuje jednak
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú daný typ zmluvy a ustanoveniami Obchodného
zákonníka, medzi ktoré patria ustanovenia napríklad o úroku z omeškania. Teda Občiansky zákonník
sa uplatňuje len v rozsahu ustanovení, ktoré upravujú poistnú zmluvu, avšak nároky ako omeškanie,

zmluvná pokuta, atď. sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto je v danom prípade
dôvodné úrok z omeškania priznať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

24. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom k dôvodu, ktorý ho viedol k vyhoveniu žalobe, nemá za potrebné
sa vyjadrovať k ostatnej argumentácii strán sporu, teda najmä k tomu, či je prípustné určiť výšku

poistného plnenia v závislosti od toho, v ktorom autoservise sa vykoná oprava. Posudzovať danú
argumentáciu by bolo dôvodné len v tom prípade, ak by zo strany žalovanej bolo preukázané, že
poistenému poskytla všetky potrebné informácie k dohodnutému výpočtu poistného plnenia.25. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že výrok I. súdu prvej inštancie je vecne
a právne správny, na čo nadväzuje aj výrok o trovách konania, ktorý je správny, a preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel, mal
žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).